{"guid": "ussr:9d29ba39-748b-4572-8128-1529b17d98b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.41.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/2020 z 1. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 41/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.41.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-04-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9d29ba39-748b-4572-8128-1529b17d98b9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.41.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.41.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.41.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 41/2020-41\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,a\n, zastúpených advokátkou JUDr. Beátou Kaprinayovou, Jašíkova 2,\nBratislava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.\n12 C 86/2003, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12 C 86/2003 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 86/2003\np r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie každému v sume po 6 500 € (slovom šesťtisícpäťsto eur), ktoré im j e\nOkresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Okresný súd Bratislava III j e\na\n\np o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy konania v sume 365,86 € (slovom tristošesťdesiatpäť eur\n\na osemdesiatšesť centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Beáty Kaprinayovej,\nJašíkova 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“), a\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“),\n\nktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 86/2003 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\n\n2\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú stranami sporu\nv konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 86/2003 od 28. mája 2003,\npredmetom ktorého je návrh na vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Sťažovateľka v 1. rade v procesnom postavení žalovanej je stranou sporu\nv napadnutom konaní odo dňa podania návrhu na začatie napadnutého konania. Sťažovateľ\nv 2. rade v procesnom postavení žalovaného je stranou sporu v napadnutom konaní\nna základe uznesenia okresného súdu sp. zn. 12 C 86/2003 z 5. októbra 2007, ktorým\nokresný súd pripustil na strane žalovaného prístup ďalšieho subjektu do konania a ktoré\nbolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n8 Co 37/2008 z 30. júna 2008.\n3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti poukazujú na skutočnosť, že predmetné konanie\ntrvá už viac ako 15 rokov, a to aj napriek tomu, že vec nie je právne zložitá. Dôvodom\nneprimeranej dĺžky napadnutého konania je podľa názoru sťažovateľov „neefektívna\nčinnosť súdu prvej inštancie, keď opakovane sú rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím\nsúdom rušené, pričom Okresný súd nerešpektuje pokyny Krajského súdu, nevysporiadava sa\ns námietkami vznesenými na pojednávaniach stranami sporu, nesústredene rozhoduje bez\nrešpektovania zásad CSP a pred jeho účinnosťou so zásadami OSP, pričom medzi\njednotlivými procesnými úkonmi vznikajú nedôvodne dlhé časové odstupy.“. Súčasťou\npodania je aj chronológia procesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní.\n4. Podľa názoru sťažovateľov postupom okresného súdu v napadnutom konaní\ns poukazom na už uvedené skutočnosti dochádza k porušovaniu ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré im zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy,\na práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov v 1. a 2. rade na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavou Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nveci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n3\n\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.\n12C 86/2003 porušené bolo.\n2. Sťažovateľovi v 1. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- €,\nsťažovateľovi v 2. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- €, ktoré je\nOkresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu na účet\n3. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/86/2003\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n4.Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania\na právneho zastúpenia vo výške 385,3 EUR k rukám právnej zástupkyne...“\n6. Sťažovatelia svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nkaždému v sume po 15 000 € v zásadnom odôvodňujú takto: „Porušovanie základných\nústavných práv sťažovateľov navodzuje stav právnej neistoty, nepriaznivo vplýva aj na ich\npsychický stav. Okrem iných dôvodov, aj tento spor vyvolal medzi žalovanými stav napätia,\nhádok medzi rodinami a dôvodne obavy o zabezpečenie existenčných otázok vzhľadom na\nnízke príjmy žalovaných. Predlžovanie sporu má za následok aj zvyšovanie požiadaviek\nžalobcu /navrhovateľa/ týkajúce sa úrokov z omeškania, a trov konania, čo vyvoláva\nu žalovaných stav neistoty a bolo jednou z príčin rozvodu manželstva. Dnes žijú žalovaní\noddelene a manželstvo bolo rozvedené.“\nII.\nProcesný postup ústavného súdu,\nvyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľov\n7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.\nIV. ÚS 41/2020-23 zo 4. februára 2020 ju podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\n\n4\n\n8. Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti písomne\nvyjadrila zákonná sudkyňa okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 20/2020 z 25. februára\n2020, ktorá vo svojom vyjadrení zhrnula jednotlivé procesné úkony vykonané v priebehu\nnapadnutého konania a v závere konštatovala: „vo veci som konala riadne a plynulo, pričom\nvec bola skutkovo obtiažna, bol vykonaný výsluch viacerých svedkov, obhliadka a iné\nprocesné úkony, ktoré mali vplyv na dĺžku konania, pričom prieťahy v konaní som\nnespôsobila ja.“\n9. Vyjadrenie zákonnej sudkyne okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné\nzaujatie stanoviska sťažovateľom. Sťažovatelia k vyjadreniu zákonnej sudkyne nezaujali\npísomne stanovisko.\n10. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 26. februára 2020 oznámil ústavnému súdu,\nže súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom. Podobne sa vyjadrili\naj sťažovatelia, ktorí vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným\nsúdom vo svojom vyjadrení zo 16. marca 2020.\n11. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom všetkých účastníkov konania\npodľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania,\nkeďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nChronológia procesných úkonov v napadnutom konaní\n12. Ústavný súd z vyžiadaného spisového materiálu zistil nasledujúci priebeh\nnapadnutého konania:\n- 28. mája 2003 – okresnému súdu doručený návrh na vypratanie nehnuteľnosti\na vydanie bezdôvodného obohatenia a návrh na vydanie predbežného opatrenia,\n- 30. mája 2003 – okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku,\n- 2. júna 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľku v 1. rade na vyjadrenie\nk žalobnému návrhu,\n5\n\n- 20. júna 2003 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade\nk žalobe,\n- 12. februára 2004 – okresný súd nariadil termín pojednávania (30. marec 2004),\n- 22. marca 2004 – právny zástupca sťažovateľky v 1. rade ospravedlnil svoju\nneúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,\n- 30. marca 2004 – pojednávanie odročené na 18. máj 2004 bez prejednania veci,\n- 7. mája 2004 – okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie,\n- 13. mája 2004 – právny zástupca sťažovateľky v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť\nna pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a zároveň z dôvodu, že sťažovateľka\nv 1. rade sa nachádza v 6. mesiaci tehotenstva a zo strany lekára jej bol odporúčaný režim\nbez stresu,\n- 18. mája 2004 – pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu tehotenstva na strane\nsťažovateľky v 1. rade,\n- 27. mája 2004 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky v 1. rade proti\nuzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia,\n- 12. júla 2004 – okresný súd vyzval sťažovateľku v 1. rade na zaplatenie súdneho\npoplatku za podané odvolanie,\n- 17. augusta 2004 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu\nsťažovateľky v 1. rade,\n- 6. septembra 2004 – spis predložený krajskému súdu,\n- 28. februára 2005 – krajský súd uznesením zmenil napadnuté uznesenie okresného\nsúdu tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,\n- 24. marca 2005 – spis predložený okresnému súdu,\n- 5. apríla 2005 – okresný súd zaslal stranám sporu uznesenie krajského súdu,\n- 5. októbra 2005 – okresný súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazu o cene\nnehnuteľnosti, ktorú v konaní navrhuje vypratať, na účely vyrubenia súdneho poplatku,\n- 21. októbra 2005 – okresnému súdu doručený zo strany žalobcu znalecký posudok\nk hodnote nehnuteľnosti,\n- 13. decembra 2005 – okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku\n(poplatok uhradený 20. decembra 2005, žalobca informoval okresný súd o úhrade poplatku\n\n6\n\n23. decembra 2005, zle uvedený variabilný symbol pri úhrade poplatku – v januári 2006\nodstránene nezrovnalosti),\n- 23. júna 2006 – okresný súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k sporu\nprebiehajúcemu na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 76/2003, predmetom ktorého je\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vypratanie ktorej je predmetom\nkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 86/2003, okresný súd vyzval žalobcu,\naby sa vyjadril, či navrhuje predmetné konanie prerušiť do času právoplatného skončenia\nsúdneho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 76/2003,\n- 6. júla 2006 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom v zásadnom\nuviedol, že konanie nenavrhuje prerušiť,\n- 26. septembra 2006 – okresnému súdu doručený návrh žalobcu na pristúpenie\nďalšieho účastníka do konania v procesnom postavení žalovaného (manžel žalovanej,\nsťažovateľ v 2. rade),\n- 5. októbra 2007 – okresný súd uznesením pripustil vstup sťažovateľa v 2. rade\ndo konania na strane žalovaného,\n- 14. novembra 2007 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky v 1. rade\nproti uzneseniu okresného súdu z 5. októbra 2007,\n- 13. decembra 2007 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu\nsťažovateľky v 1. rade,\n- 6. februára 2008 – spis predložený krajskému súdu,\n- 26. júna 2008 – okresnému súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby (dôvod –\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti medzi stranami sporu, výlučným\nvlastníkom sa stala sťažovateľka v 1. rade, 1. júla 2008 predložené krajskému súdu),\n- 30. júna 2008 – krajský súd uznesením odmietol odvolanie sťažovateľky v 1. rade,\n- 21. júla 2008 – spis predložený okresnému súdu,\n- 28. júla 2008 – okresný súd zaslal stranám sporu uznesenie krajského súdu\nz 30. júna 2008,\n- 22. septembra 2008 – okresný súd uznesením zastavil konanie v časti o vypratanie\nnehnuteľnosti,\n- 3. novembra 2008 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. december\n2008,\n7\n\n- 5. decembra 2008 – právny zástupca sťažovateľky v 1. rade ospravedlnil svoju\nneúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,\n- 10. decembra 2008 – pojednávanie odročené na 30. január 2009 bez prejednania\nveci,\n- 30. januára 2009 – pojednávanie odročené na 4. marec 2009 bez prejednania veci\nz dôvodu, že sťažovateľom nebolo doručené čiastočné späťvzatie žalobného návrhu\n(uznesenie o zastavení konania o vypratanie nehnuteľnosti sťažovateľom doručené bolo,\npozn.),\n- 4. marca 2009 – právny zástupca sťažovateľky v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť\nna pojednávaní z dôvodu nedoručenia podania žalobcu – čiastočné späťvzatie žalobného\nnávrhu,\n- 4. marca 2009 – pojednávanie odročené na 1. apríl 2009 bez prejednania veci\nz dôvodu, že sťažovateľom opätovne nebolo doručené podanie žalobcu – čiastočné\nspäťvzatie žalobného návrhu,\n- 31. marca 2009 – okresnému súdu doručený návrh žalobcu na rozšírenie žaloby\n(žalobca si uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy, pozn.),\n- 1. apríla 2009 – pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením pripustil zmenu\nžaloby v zmysle návrhu žalobcu, pojednávanie odročené na 12. jún 2009 na účely výsluchu\nsvedka,\n- 12. júna 2009 – pojednávanie, na ktorom bola nariadená obhliadka nehnuteľnosti –\n18. júna 2009, strany sporu vyzvané, aby predložili dôkazy o výške nájomného,\npojednávanie odročené na 25. september 2009,\n- 18. júna 2009 – obhliadka nehnuteľnosti,\n- 25. septembra 2009 – pojednávanie odročené na 4. november 2009,\n- 29. septembra 2009 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade,\n- 4. novembra 2009 – pojednávanie odročené na 16. december 2009,\n- 16. decembra 2009 – pojednávanie odročené na 3. marec 2010,\n- 3. marca 2010 – pojednávanie odročené na 5. máj 2010,\n- 10. marca 2010 – okresnému súdu doručené podanie žalobcu – čiastočné späťvzatie\nžaloby v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie úrokov z dlžnej sumy,\n- 5. mája 2010 – pojednávanie odročené na 4. august 2010,\n8\n\n- 28. júna 2010 – okresný súd uznesením zastavil konanie v zmysle návrhu žalobcu\nna čiastočné späťvzatie žaloby,\n- 22. júla 2010 – okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu\nokresného súdu z 28. júna 2010,\n- 2. augusta 2010 – okresný súd zaslal sťažovateľom na vyjadrenie odvolanie\nžalobcu,\n- 4. augusta 2010 – pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu podania odvolania,\n- 16. augusta 2010 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade\nk odvolaniu,\n- 28. februára 2011 – spis predložený krajskému súdu,\n- 28. februára 2011 – krajský súd uznesením zrušil napadnuté uznesenie okresného\nsúdu a vec mu vrátil na nové konanie (z dôvodu, že okresný súd bezdôvodne zastavil\nkonanie v celom rozsahu proti sťažovateľovi v 2. rade ako žalovanému),\n- 7. apríla 2011 – spis predložený okresnému súdu,\n- 11. apríla 2011 – okresný súd zaslal stranám sporu uznesenie krajského súdu,\n- 3. mája 2011 – okresný súd uznesením zastavil konanie v zmysle návrhu žalobcu\nna čiastočné späťvzatie žaloby a zároveň pripustil zmenu pôvodnej žaloby,\n- 9. júna 2011 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 14. september 2011,\n- 14. septembra 2011 – pojednávanie odročené na 28. október 2011, okresný súd\nvyzval žalobcu na spresnenie žalobného petitu,\n- 28. septembra 2011 – okresnému súdu doručené podanie žalobcu – špecifikácia\nžalobného návrhu,\n- 10. októbra 2011 – vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade k podaniu žalobcu,\n- 26. októbra 2011 – okresný súd vydal uznesenie o trovách,\n- 28. októbra 2011 – pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,\n- 14. novembra 2011 – okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu proti jeho\nuzneseniu o trovách,\n- 21. decembra 2011 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky v 1. rade\na žalobcu proti rozsudku okresného súdu,\n\n9\n\n- 22. decembra 2011 – okresný súd vyzval sťažovateľku v 1. rade a žalobcu\nna zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie a zároveň vyzval strany sporu\nna vyjadrenie k doručeným odvolaniam,\n- 9. januára 2012 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade\nk podaným odvolaniam,\n- 23. januára 2012 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade\nk podanému odvolaniu,\n- 15. februára 2012 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k podaným\nodvolaniam,\n- 8. marca 2012 – spis predložený krajskému súdu,\n- 19. mája 2015 – pojednávanie na krajskom súde, vyhlásenie uznesenia, ktorým\nkrajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie (z dôvodu\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku) a ktorým zároveň zrušil napadnuté uznesenie\nokresného súdu o trovách,\n- 28. mája 2015 – spis predložený okresnému súdu,\n- 2. júna 2015 – okresný súd zaslal stranám sporu uznesenie krajského súdu,\n- 7. septembra 2015 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. október 2015,\n- 2. októbra 2015 – okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa\nv 2. rade o odročenie pojednávania z dôvodu plánovaného pooperačného vyšetrenia\nprávneho zástupcu,\n- 5. októbra 2015 – okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu\nsťažovateľky v 1. rade o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,\n- 16. októbra 2015 – pojednávanie odročené na 29. január 2016 bez prejednania veci,\n- 13. januára 2016 – okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu\no odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,\n- 29. januára 2016 – pojednávanie odročené na 13. apríl 2016 bez prejednania veci,\n- 13. apríla 2016 – pojednávanie odročené na 29. jún 2016,\n- 29. júna 2016 – pojednávanie odročené na 28. október 2016,\n- 7. októbra 2016 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade,\n- 10. októbra 2016 – okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade\nsťažovateľke v 1. rade a žalobcovi,\n10\n\n- 28. októbra 2016 – pojednávanie odročené na 18. január 2017,\n- 18. januára 2017 – pojednávanie odročené na 17. február 2017 na účely vyhlásenia\nrozsudku,\n- 17. februára 2017 – vyhlásenie rozsudku,\n- 6. marca 2017 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa v 2. rade,\n- 17. mája 2017 – okresný súd vyzval sťažovateľa v 2. rade na zaplatenie súdneho\npoplatku a zároveň vyzval strany sporu na vyjadrenie k odvolaniu,\n- 29. mája 2017 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade\nk odvolaniu,\n- 2. júna 2017 – okresnému súdu doručená sťažnosť proti uzneseniu, ktorým okresný\nsúd vyzval sťažovateľa v 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku,\n- 12. júna 2017 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu\nsťažovateľa v 2. rade,\n- 10. marca 2017 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky v 1. rade\n(omylom založené do iného spisu – omyl zistený 28. júna 2017),\n- 28. júna 2017 – okresný súd vyzval sťažovateľku v 1. rade na zaplatenie súdneho\npoplatku a zároveň vyzval strany sporu na vyjadrenie k odvolaniu,\n- 12. júla 2017 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade\nk vyjadreniu žalobcu,\n- 11. júla 2017 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu\nsťažovateľa v 1. rade,\n- 27. júla 2017 – okresný súd uznesením zrušil uznesenie, ktorým vyrubil\nsťažovateľovi v 2. rade súdny poplatok za podané odvolanie z dôvodu, že k poplatkovej\npovinnosti zaviazal len sťažovateľa v 2. rade, a to napriek tomu, že odvolanie podala aj\nsťažovateľka v 1. rade a záväzok, ktorý pre nich z napadnutého rozsudku vyplýval, bol\nsolidárny,\n- 17. augusta 2017 – okresný súd zaslal vyjadrenia na vyjadrenie,\n- 30. novembra 2017 – spis predložený krajskému súdu,\n- 28. februára 2018 – krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec\nmu vrátil na nové konanie (z dôvodu, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade\n\n11\n\ns právnym názorom vyjadreným v prvom zrušujúcom uznesení krajského súdu a svoje\ndokazovanie nedoplnil v naznačenom smere),\n- 9. apríla 2018 – spis predložený okresnému súdu,\n- 4. mája 2018 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 20. jún 2018,\n- 14. júna 2018 – okresnému súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania\nprávnym zástupcom sťažovateľky v 1. rade z dôvodu dlhodobo plánovanej cesty\ndo zahraničia,\n- 20. júna 2018 – pojednávanie odročené na 3. október 2018 bez prejednania veci,\n- 12. septembra 2018 – okresnému súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania\nprávnym zástupcom sťažovateľky v 1. rade z dôvodu kolízie pojednávaní, okresný súd\nžiadosť neakceptoval,\n- 3. októbra 2018 – pojednávanie odročené na 2. november 2018 na účely vyhlásenia\nrozsudku,\n- 2. novembra 2018 – vyhlásenie rozsudku,\n- 27. novembra 2018 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa v 2. rade,\n- 29. novembra 2018 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky v 1. rade,\n- 12. decembra 2018 – okresný súd vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k podaným\nodvolaniam,\n- 28. decembra 2018 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade\nk odvolaniu sťažovateľa v 2. rade,\n- 11. januára 2019 – ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť,\n- v období od 2. septembra 2019 do 30. decembra 2019 okresný súd vykonával úkony\nna účely zabezpečenia dupliky,\n- 20. januára 2020 – okresný súd zaslal spis ústavnému súdu.\n13. Ústavný súd konštatuje, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu\n(11. januára 2019, pozn.) napadnuté konanie trvalo 15 rokov a 8 mesiacov a nebolo\nprávoplatne skončené. Ústavný súd zdôrazňuje, že napadnuté konanie nebolo právoplatne\nskončené ani ku dňu prerokovania prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľov.\n\n12\n\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Sťažovatelia sa v posudzovanej veci domáhajú vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 194/2019).\n17. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“\n(IV. ÚS 221/04).\n\n13\n\n18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej\naj „SSP“).\n20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, z § 117 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu\npojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie mohlo odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa museli oznámiť.\n21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. V zmysle § 5 SSP sa týmto základným princípom civilného sporového\nkonania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp konania je\npremietnutý\n\ndo\n\nďalších\n\nustanovení\n\nCivilného\n\nsporového\n\nporiadku,\n\nCivilného\n\nmimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku so zohľadnením osobitostí\njednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\n14\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 155/2018)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje (1), správanie strán súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02,\nIV. ÚS 187/07, I. ÚS 194/2019). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj\nústavnú sťažnosť sťažovateľov.\n23. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nuvádza, že predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na vypratanie nehnuteľnosti,\nnávrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.\nZ právneho hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania\nvšeobecných súdov, a preto vec sťažovateľov ústavný súd nepovažuje z tohto hľadiska\nza zložitú. Ako faktický prvok zložitosti veci ústavný súd vyhodnotil skutočnosť,\nže pre rozhodnutie v merite veci je potrebné zistiť skutkový stav výsluchom svedkov,\núčastníkov konania, ako aj vykonaním obhliadky na mieste samom, avšak tieto okolnosti\nnie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť doterajšej dĺžky napadnutého konania.\n24. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd dospel k záveru, že správanie\nsťažovateľky v 1. rade len čiastočne prispelo k dĺžke posudzovaného konania.\n24.1 Príspevok sťažovateľky v 1. rade k predĺženiu konania spočíva vo voľbe jej\nprocesného postupu pri podaní odvolania (14. novembra 2007, pozn.) proti uzneseniu\nokresného súdu, ktorým pripustil vstup sťažovateľa v 2. rade v procesnom postavení\nžalovaného do konania. Po negatívnom rozhodnutí krajského súdu o podanom odvolaní\nmohol okresný súd ďalej pokračovať v prejednávaní veci samej 21. júla 2008 (t. j. po\n15\n\n8 mesiacoch). V okolnostiach viac ako šestnástich rokov trvajúceho konania však ide\no príspevok minimálny.\n24.2 S výnimkou už uvedeného ústavný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by\nsignalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľov ako strán sporu,\nčo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti sťažovateľov za zistené zbytočné\nprieťahy posudzovaného konania.\n25. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého\n\nústavný súd hodnotil,\n\nči v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu\nv napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,\nv zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou\nnečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,\nktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania (m. m.\nII. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n26. Postup okresného súdu ako tretie kritérium pri posúdení porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup, ktorý\nvykazoval zbytočné prieťahy. Vychádzal pritom z porovnania prehľadu úkonov okresného\nsúdu vo veci obsiahnutého vo vyjadrení okresného súdu a z vlastných zistení z vyžiadaného\nsúdneho spisu.\n27. V preskúmavanom postupe okresného súdu ústavný súd identifikoval viacero\nprípadov nečinnosti, ako aj neefektívnej a nesústredenej aktivity okresného súdu.\n28. V okolnostiach daného prípadu ústavný súd za obdobie nečinnosti okresného\nsúdu považuje obdobie:\n- v rozsahu 7 mesiacov – v čase od 20. júna 2003, keď bolo okresnému súdu\ndoručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade k žalobe, až do 12. februára 2004, keď okresný\nsúd nariadil termín pojednávania v predmetnej veci,\n- v rozsahu 6 mesiacov – v čase od 5. apríla 2005, keď okresný súd zaslal stranám\nsporu uznesenie krajského súdu, ktorým tento zmenil uznesenie okresného súdu a návrh\n16\n\nna nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, až do 5. októbra 2005, keď okresný súd\nvyzval žalobcu na predloženie dôkazu o cene nehnuteľnosti, ktorú v konaní navrhuje\nvypratať na účely vyrubenia súdneho poplatku,\n- v rozsahu 6 mesiacov – v čase od januára 2006, keď boli odstránené všetky\nnezrovnalosti v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za podaný návrh na začatie\nkonania, až do 23. júna 2006, keď okresný súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k sporu\nprebiehajúcemu na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 76/2003,\n- v rozsahu 1 roka – v čase od 26. septembra 2006, keď bol okresnému súdu\ndoručený návrh žalobcu na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania v procesnom\npostavení žalovaného (sťažovateľ v 2. rade, pozn.), až do 5. októbra 2007, keď okresný súd\nuznesením pripustil vstup sťažovateľa v 2. rade v procesnom postavení žalovaného\ndo konania,\n- v rozsahu 9 mesiacov – v čase od 28. decembra 2018, keď bolo okresnému súdu\ndoručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade k odvolaniu, do 2. septembra 2019, keď okresný\nsúd pokračoval vo vykonávaní úkonov v rámci odvolacieho konania.\n28.1 V priebehu už uvedených období okresný súd nevykonal žiaden procesný úkon,\nktorý by smeroval k prerokovaniu a rozhodnutiu veci, a zo súdneho spisu, ako aj\nz vyjadrenia okresného súdu nevyplýva žiaden relevantný dôvod, ktorý by uvedenú\nnečinnosť okresného súdu hoci len z časti odôvodňoval.\n29. Pokiaľ ide o obdobia neefektívnej a nesústredenej aktivity okresného súdu,\nústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní sa opakovane vyskytli obdobia\nnesústredenej činnosti okresného súdu, a to obdobie v rozsahu 2 mesiacov – od 30. januára\n2009, keď okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu, že sťažovateľom nebolo doručené\npodanie žalobcu – návrh na zastavenie konania v časti o vypratanie nehnuteľnosti,\ndo 1. apríla 2009, keď okresný súd na pojednávaní pripustil zmenu žalobného návrhu\nv zmysle návrhu žalobcu (v uvedenom období okresný súd dvakrát nariadil termín\npojednávania – 4. marca 2009 a 31. marca 2009, avšak v oboch prípadoch bolo\npojednávanie odročené z dôvodu, že okresný súd nedoručil sťažovateľom podanie žalobcu,\npre ktoré bolo pôvodne odročené pojednávanie konané už 30. januára 2009),\na obdobie v rozsahu 4 mesiacov – od 17. augusta 2017 do 30. novembra 2017. V uvedenom\n17\n\nobdobí okresný súd vykonával úkony spojené s odvolaním, ktoré podala sťažovateľka\nv 1. rade ešte v marci 2017 (podobne ako sťažovateľ v 2. rade, pozn.) proti rozsudku\nvyhlásenému 17. februára 2017. Z dôvodu omylu na strane okresného súdu bolo odvolanie\nsťažovateľky v 1. rade založené do iného spisu, čo okresný súd zistil až po štyroch\nmesiacoch 28. júna 2017. Keďže medzičasom okresný súd vykonal všetky úkony\nv súvislosti s odvolaním, ktoré podal sťažovateľ v 2. rade, prispela potreba vykonať úkony\nodvolacieho konania v súvislosti s odvolaním sťažovateľky v 1. rade k predĺženiu\nnapadnutého konania aj v tomto časovom úseku.\n29.1 V prípade nesústredenej činnosti okresného súdu v napadnutom konaní ide síce\no relatívne krátke obdobia, avšak opakované, čo spolu s existenciou opakovanej nečinnosti\nzo strany okresného súdu umožňovalo ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení\nsťažovateľmi označených práv.\n30. Napokon ústavný súd musel ako negatívny vyhodnotiť aj dopad rozhodnutí\nokresného súdu vo veci samej, resp. rozhodnutí, ktorými sa konanie končí, na základné\nprávo sťažovateľov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n31. Hoci meritórne rozhodnutie, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,\nprávoplatnosťou ktorého sa odstraňuje stav právnej neistoty, samo osebe len ťažko môže\natakovať základné právo strany sporu na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov,\npredsa len ho nemožno vyčleniť z rámca procesného postupu konajúceho všeobecného\nsúdu, a tak ignorovať eventuálne ním preukázané procesné nedostatky, ktorých odstránenie\nsi vyžaduje zrušujúci výrok odvolacieho súdu spätý s vrátením veci na ďalšie konanie,\nčím sa oddiali nastolenie stavu právnej istoty. Inými slovami, ústavný súd v konaní podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy o ochrane základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov nemôže súdu prvého stupňa pričítať na vrub zrušenie jeho meritórneho\nrozhodnutia, resp. rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a vrátenie veci odvolacím súdom\nna ďalšie konanie, ak je takýto výrok odvolacieho rozhodnutia iba výsledkom odlišného\nprávneho posúdenia veci odvolacím súdom. Odlišná situácia však nastáva, ak zrušenie\nrozhodnutia vo veci samej, resp. rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a vrátenie veci\nna ďalšie konanie je dôsledkom vážnych procesných pochybení súdu prvého stupňa.\n18\n\n31.1 V prípade zrušenia v poradí prvého rozsudku okresného súdu vo veci samej\nvyhláseného 28. októbra 2011 spočíval dôvod jeho zrušenia krajským súdom v jeho\nnepreskúmateľnosti. Predĺženie konania (3 roky a 8 mesiacov, pozn.) z takéhoto pochybenia\nokresného súdu ide práve na vrub jemu.\n31.2 Pokiaľ ide o v poradí druhý rozsudok okresného súdu vyhlásený 17. februára\n2017, tento je taktiež prejavom nesústredenosti v postupe okresného súdu. Predmetný\nrozsudok okresného súdu totiž krajský súd zrušil podobne ako v poradí prvý rozsudok\nokresného súdu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a zároveň z dôvodu nerešpektovania\nprávneho názoru krajského súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení krajského súdu\nz 19. mája 2015, keďže okresný súd nedoplnil dokazovanie naznačovaným smerom.\nPredĺženie konania (10 mesiacov, pozn.) z takéhoto pochybenia okresného súdu ide aj\nv tomto práve na vrub okresnému súdu.\n31.3 Podobne negatívny dopad na dĺžku konania malo aj uznesenie okresného súdu\nz 28. júna 2010, ktorým okresný súd okrem iného v celom rozsahu zastavil konanie proti\nsťažovateľovi v 2. rade ako žalovanému. Predmetné rozhodnutie okresného súdu bolo\nv jeho napadnutej časti zrušené uznesením krajského súdu z 28. februára 2011 z dôvodu,\nže žalobca nikdy nevzal proti sťažovateľovi v 2. rade ako žalovanému žalobu späť v celom\nrozsahu. Aj v tomto prípade tak predĺženie konania (9 mesiacov, pozn.) v dôsledku\nuvedeného pochybenia okresného súdu ide na vrub práve okresnému súdu.\n32. Súhrne ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke napadnutého konania sa\npodieľali všetky tri faktory, ktoré sú pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach proti\nporušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov štandardne\nvyhodnocované, avšak podiel okresného súdu na skutočnosti, že napadnuté konanie nie je\nani po viac ako šestnástich rokoch právoplatne skončené, podľa názoru ústavného súdu\nzakladá jeho právomoc vysloviť porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie\nich veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to na hranici odmietnutia spravodlivosti\nsúdom.\n\n19\n\nVI.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n33. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom – neefektívnym\npostupom a nečinnosťou, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n34. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nodseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo\nslobody porušil, vo veci konal. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení\nzákladného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku\ntohto nálezu, bolo namieste využiť právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a prikázať\nokresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.\nK bodu 3 a 5 výrokovej časti nálezu\n35. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n\n20\n\n36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n37. Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nkaždý v sume po 15 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.\n38. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n39. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci – predovšetkým predmet\nkonania a na to v tomto náleze vymedzený prvok faktickej zložitosti veci, celkovú dĺžku\nkonania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym\nokolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia každému\nzo sťažovateľov v sume 6 500 €. Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu sťažovateľov\nna priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel (v časti o priznanie finančného\nzadosťučinenia každému zo sťažovateľov v sume 8 500 €).\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n40. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n21\n\n42. Sťažovatelia si uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom,\nktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním. Sťažovatelia uplatnený nárok\nna náhradu trov konania pred ústavným súdom vyčíslili na sumu 385,30 €.\n43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 11 ods. 3,\n§ 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal\nzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume\n163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu\nhotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80\n€ (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd tak priznal\nsťažovateľom náhradu trov konania vo výške 365,86 € (2 × prevzatie a príprava – 81,66 €,\nt. j. 163,33 €; 2 × podanie ústavnej sťažnosti – 81,66 €, t. j. 163,33 €; 4 × režijný paušál\nza rok 2019 – 9,80 €, t. j. 39,20 €).\n44. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVII.\n45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n22", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/86/2003", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b7eced67-81f7-4461-88af-6fcd43d336a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2"}, {"guid": "ussr:cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}], "citovane_v": []}