{"guid": "ussr:887eebd5-2e91-4d96-ac60-86039d0547b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.392.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 392/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 392/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 392/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.392.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/887eebd5-2e91-4d96-ac60-86039d0547b2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.392.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.392.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.392.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 392/2020-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Ľubomírom Majerčíkom, Mlynská 1, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 Sžsk 52/2018 z 18. decembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n30. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžsk 52/2018 z 18. decembra 2019 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\n2.\n\nZ\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nvyplýva,\n\nže\n\nsťažovateľka\n\nbola\n\núčastníkom\n\nreštrukturalizačného konania, v ktorom Okresný súd Košice I uznesením z 9. marca 2011\npotvrdil reštrukturalizačný plán a ukončil reštrukturalizáciu. Sociálna poisťovňa, pobočka\nKošice (ďalej len „sociálna poisťovňa“) svojím rozhodnutím č. 700-3413765312-GC04/12\nzo 7. septembra 2012 predpísala sťažovateľke penále vo výške 25 183,93 € za špecifikované\nmesiace rokov 2006, 2007 a 2008. Sťažovateľka proti tomuto rozhodnutiu podala\nodvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „ústredie“)\nrozhodnutím č. 43368-2/2012-BA zo 7. novembra 2012, ktorým potvrdila rozhodnutie\nsociálnej\n\npoisťovne.\n\nProti\n\ntýmto\n\nrozhodnutiam\n\npodala\n\nsťažovateľka\n\nžalobu,\n\no ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nč. k. 7 S 147/2013-71 zo 16. októbra 2013, ktorým žalobu zamietol. Proti rozsudku\nkrajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom\nsp. zn. 1 Sžso 5/2014 z 29. apríla 2015 tak, že zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil\nrozhodnutie ústredia zo 7. novembra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n3. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 700-3484395715-GC04/15 z 26. októbra 2015\npredpísala sťažovateľke penále za rovnaké obdobie vo výške 25 117,71 €, t. j. v inej výške\nako v rozhodnutí z roku 2012, bez toho, aby uviedla dôvod tejto zmeny. Proti tomuto\nrozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodlo ústredie rozhodnutím\nz 3. februára 2016, ktorým odvolanie zamietlo a potvrdilo rozhodnutie sociálnej poisťovne.\nProti týmto rozhodnutiam podala sťažovateľka žalobu, o ktorej rozhodol krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 7 S 21/2016 z 8. júna 2016 tak, že zrušil rozhodnutia ústredia a sociálnej\npoisťovne a vec vrátil sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa ako\n2\n\nžalovaná podala proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší\nsúd napadnutým rozsudkom z 18. decembra 2019 tak, že zmenil rozsudok krajského súdu\na žalobu sťažovateľky zamietol.\n4. Podľa sťažovateľky najvyšší súd svojím rozhodnutím umožnil sociálnej poisťovni\nopakovane vo veci rozhodovať, pričom táto svoje pôvodné rozhodnutie zmenila, čím\npotvrdila jeho nezákonnosť. Sťažovateľka tiež uvádza, že v zmysle rozhodnutia ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 408/2016 je účelom reštrukturalizačného konania maximalizácia\nuspokojenia veriteľov pri súčasnom zachovaní podnikateľskej aktivity dlžníka, pričom\ningerencia súdu do dojednaných vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom je minimálna. Z tohto\npohľadu sociálna poisťovňa ako člen veriteľského výboru postupovala tak, že po schválení\nreštrukturalizačného\n\nplánu\n\nvypočítala\n\npenále\n\nz\n\noneskorene\n\nuhradených\n\nistín\n\npred reštrukturalizáciou, čím sa aktivita sťažovateľky sústredila len na to, aby pod hrozbou\nkonkurzu uhrádzala vypočítané penále sociálnej poisťovni. Sťažovateľka v tomto smere\npoukazuje na to, že Slovenská republika – Daňový úrad Košice IV do reštrukturalizácie\nprihlásila všetky svoje pohľadávky vrátane vypočítaných penále.\n5. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku argumentoval ustálenou súdnou praxou\nsvedčiacou v prospech sociálnej poisťovne a v napadnutom rozsudku nijako nezohľadnil\nnámietky a skutočnosti uvádzané sťažovateľkou v predchádzajúcom konaní a rozhodovaní\nnajvyššieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Sžso 5/2014. Týmto postupom podľa\nsťažovateľky došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, ktorý je súčasťou práva na rovnosť\núčastníkov v konaní. Podľa sťažovateľky najvyšší súd sa jej odvolacími námietkami\nnezaoberal a nijako ich nezohľadnil, keď „vo svojich úvahách nebral do úvahy a podľa\nsťažovateľky porušil jej základné práva, keď bez ústavne konformného zdôvodnenia, bez\nvysporiadania sa s jej námietkami celý vzťah medzi ňou a žalovanou Sociálnou poisťovňou\nposudzoval podľa prezentovanej ustálenej judikatúry.“. Najvyšší súd na rozdiel\nod pôvodného rozsudku napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok krajského súdu a žalobu\nsťažovateľky zamietol, «sťažovateľka necíti právnu istotu v rozhodovaní súdov a od\nschválenia reštrukturalizačného plánu do teraz nemá pocit „druhej šance“ na svoju ďalšiu\nčinnosť a podnikanie.».\n3\n\n6. Sťažovateľka považuje právne závery najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku\nza arbitrárne a nepreskúmateľné. Podľa nej sú tieto právne závery v rozpore s prirodzenou\nlogikou a zjavne si protirečia a sú v rozpore so zmyslom a účelom aplikovaného zákona.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy...\nprávo na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a ústavným\nzákonom č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1\na základné právo na rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47 ods. 3 Ústavy... podľa\nčl. 127 Ústavy... Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/52/2018\nz 18. decembra 2019 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/52/2018\nz 18. decembra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke priznáva náhradu trov konania a právneho zastúpenia na účet\nadvokáta.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n5\n\n16. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n17. Ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nie je jeho\núlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len\nvtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).\n18. Ústavný súd k vzťahu medzi čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n\n6\n\n19. Obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva\niba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa taktiež právo\nna určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého\nsúdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosti\nzbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada\nspravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46\nods. 1 ústavy, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne\nrelevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci\n(m. m. III. ÚS 305/08).\n20. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta\nvýkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom\nposkytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými\nslovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava\nnezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, proti ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\nSprávny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 596/2012,\nIII. ÚS 502/2015).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Sťažovateľka namieta porušenie označených práv podľa ústavy, listiny\na dohovoru napadnutým rozsudkom z 18. decembra 2019, ktorým najvyšší súd zmenil\nrozsudok krajského súdu tak, že žalobu sťažovateľky proti rozhodnutiam sociálnej\npoisťovne a ústredia zamietol. Sťažovateľka považuje právne názory najvyššieho súdu\n7\n\nza arbitrárne v rozpore so zmyslom a s účelom aplikovaného zákona. Podľa sťažovateľky je\nnapadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Došlo tiež k porušeniu princípu rovnosti zbraní,\nkeďže najvyšší súd nezohľadnil námietky a skutočnosti, ktoré najvyšší súd zohľadnil\nv skoršom rozsudku, ktorým tento zrušil rozhodnutia sociálnej poisťovne.\n22. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku poukázal na preskúmavané rozhodnutia\nsociálnej poisťovne a ústredia a tiež na odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu.\nNajvyšší súd uviedol, že posledná úhrada poistného, na ktoré sa rozhodnutia sociálnej\npoisťovne vzťahovali, bola sťažovateľkou zaplatená 7. apríla 2010. Okresný súd Košice I\nrozhodol o povolení reštrukturalizácie uznesením z 18. októbra 2010 zverejneným\nv Obchodnom vestníku 22. októbra 2010 a uznesením z 9. marca 2011 zverejneným\nv Obchodnom vestníku 16. marca 2011 bol potvrdený reštrukturalizačný plán sťažovateľky\na ukončená reštrukturalizácia. Podľa najvyššieho súdu spornou skutočnosťou bolo,\nči žalovaná sociálna poisťovňa mohla sťažovateľke „po skončení reštrukturalizácie\npredpísať penále za omeškanie s platením poistného a príspevkov alebo išlo o pohľadávku,\nktorú bola povinná prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní.“.\n23. Najvyšší súd spornú otázku riešil s poukazom na svoju ustálenú judikatúru,\n«napr. rozsudok sp. zn. 9 Sžso/10/2013 z 28. apríla 2014 (prijatý správnym kolégiom\nNajvyššieho súdu SR aj ako judikát pod č. R 63/2015), v ktorom je vyslovený právny názor,\nže „... pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti\nriadne a včas odviesť poistné a príspevky; vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia\no predpísaní penále... Kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna\npoisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní.\nŽalovaná preto uvedenú pohľadávku vzhľadom na jej neexistenciu nemohla prihlásiť do\nreštrukturalizačného konania a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky\npodľa ustanovenia § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.“. Rovnako v rozsudku sp. zn.\n7 Sžso/36/2012 z 25. septembra 2013 Najvyšší súd SR konštatoval, že penále podľa § 240\nods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. nie je príslušenstvom pohľadávky, ani nie je akcesorickým\nzáväzkom a nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením povinnosti zaplatiť\n\n8\n\npoistné včas a v správnej výške vzniká žalovanej právo predpísať penále a až týmto\nmomentom dochádza k vzniku pohľadávky.\n32. Penále je sankcia za porušenie povinnosti odviesť poistné včas alebo v správnej\nvýške podľa zákona o sociálnom poistení. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale\nporušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále.\nAž predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na\nzáklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Penále sa nepovažuje za príslušenstvo\nistiny (poistného a príspevkov). Vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho\npredpísaním...».\n24. V rámci svojho odôvodnenia najvyšší súd poukázal aj na rozhodnutia sp. zn.\n1 Sžso 20/2013, sp. zn. 7 Sžso 36/2012 a sp. zn. 10 Sžso 58/2013, pričom dospel k záveru,\nže pohľadávka z titulu penále za omeškanie s platením poistného za špecifikované obdobie\nvznikla až jeho predpísaním, teda rozhodnutím zo 7. septembra 2012, t. j. po skončení\nreštrukturalizácie, čo znamená, že v čase prihlasovania pohľadávok ešte neexistovala, preto\nani nemohla byť prihlásená do reštrukturalizácie. Z tohto pohľadu sa najvyšší súd\nnestotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého žalovaná (sociálna\npoisťovňa, pozn.) mala do reštrukturalizácie prihlásiť pohľadávku predstavujúcu penále,\nkeďže v čase prihlasovania pohľadávok už bolo zrejmé obdobie omeškania od jeho prvého\ndňa až po posledný deň omeškania, pričom podľa krajského súdu „penále ako sankcia za\nomeškanie tu vzniká ex lege ako dôsledok omeškania, pričom rozhodnutie sociálnej\npoisťovne o predpísaní penále len deklaruje túto skutočnosť.“. Najvyšší súd ako odvolací\nsúd neakceptoval tento právny názor krajského súdu aj z toho dôvodu, že nerešpektoval\nustálenú judikatúru najvyššieho súdu v otázke vzniku pohľadávky v dôsledku porušenia\npovinnosti odviesť poistné včas a v správnej výške. Najvyšší súd tiež poukázal na rozsudky\n„sp. zn. 10 Sžsk/41/2017 z 18. júla 2018, sp, zn. 7 Sžsk/30/2017 z 27. novembra 2018\na sp. zn. 9 Sžsk/56/2017 z 25. septembra 2019, v ktorých Najvyšší súd SR zaujal v skutkovo\na právne takmer totožnej veci týkajúcej sa žalobcu rovnaký právny názor, ako je vyslovený\nv tomto rozsudku.“.\n\n9\n\n25. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že právne\nzávery najvyššieho súdu vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby sťažovateľky proti\nrozhodnutiam sociálnej poisťovne – vychádzajúce predovšetkým z právneho záveru,\nže pohľadávka z titulu penále za nesplnenie povinnosti odviesť poistné včas alebo\nv správnej výške nevzniká ex lege, ale až jej predpísaním, t. j. rozhodnutím sociálnej\npoisťovne – sú logické, rešpektujú účel vo veci aplikovaných právnych noriem –\npríslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočným podkladom pre výrok,\nktorým najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu a žalobu sťažovateľky zamietol, preto\ntieto právne závery nie sú zjavne neodôvodnené a ani arbitrárne, a tak sú ústavne\nakceptovateľné. Ústavný súd takto nezistil skutočnosti, ktoré by indikovali možný záver\no porušení základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 listiny, resp. o porušení práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n26. Nemožno akceptovať námietku sťažovateľky, podľa ktorej došlo k porušeniu\nprincípu rovnosti zbraní ako súčasti základného práva na rovnosť účastníkov v konaní\nz dôvodu, že najvyšší súd v napadnutom rozsudku nezohľadnil námietky a skutočnosti,\nktoré boli relevantné v predchádzajúcom konaní najvyššieho súdu a jeho rozsudku\nz 29. apríla 2015, ktorým tento zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutia\nsociálnej poisťovne. V tomto smere ústavný súd osobitne poukazuje na odseky 45 až 47\nrozsudku z 29. apríla 2015, v ktorých najvyšší súd uviedol nosné dôvody, pre ktoré zrušil\nrozhodnutia sociálnej poisťovne. Poukázal na to, že z rozsudku krajského súdu nevyplýva\nto, ako dospel k záveru o tom, že platby poistného neboli zaplatené včas a riadne, a tiež,\nči v rámci reštrukturalizácie nedošlo k zmene týkajúcej sa pohľadávok na poistnom –\ntýkajúcej sa splatnosti, výšky pohľadávky a pod. Najvyšší súd uviedol, že sociálna\npoisťovňa sa vo svojich rozhodnutiach „vôbec nevenovala právnemu rozboru účinkov\nreštrukturalizácie na otázku splatnosti poistného a príspevkov, čo sa týka najmä ich\nzmeny.“. Sťažovateľka napokon aj v aktuálne prerokúvanej veci poukázala na ďalší právny\nzáver vyplývajúci z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 10/2013 z 28. apríla 2014,\npodľa ktorého ak na základe reštrukturalizačného plánu schváleného súdom došlo k zmene\n10\n\nvýšky a lehoty splatnosti pohľadávok sociálnej poisťovne, potom pred uplynutím zmenenej\nlehoty splatnosti nemožno predpísať penále z týchto platieb.\n27. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku poukázal na to, že medzi účastníkmi nebolo\nsporné, že sťažovateľka uskutočnila poslednú úhradu omeškaného poistného, na ktoré sa\nvzťahujú predmetné rozhodnutia sociálnej poisťovne, 7. apríla 2010, t. j. ešte pred začatím\nreštrukturalizačného konania. Aj v reakcii na námietku sťažovateľky, že sociálna poisťovňa\nmala odpísať pohľadávky na poistnom, keďže ich neprihlásila do reštrukturalizácie, najvyšší\nsúd uviedol, že reštrukturalizácia „sa v danom prípade nedotkla ani poistného, z ktorého\nbolo predpísané penále, pretože išlo o obdobie omeškania pred začatím reštrukturalizácie.\nA teda reštrukturalizačné konanie v predmetnej veci nemalo vplyv na omeškanie žalobcu\ns platením poistného a príspevkov, keďže tieto boli (oneskorene) zaplatené pred začatím\nreštrukturalizačného konania.“. A napokon najvyšší súd sa vysporiadal aj s odkazom\nsťažovateľky na právny názor vyplývajúci z rozsudku sp. zn. 9 Sžso 10/2013 z 28. apríla\n2014, keď uviedol, že tento rozsudok „vychádzal z čiastočne iných skutkových okolností,\nnakoľko uvedené sa týkalo pohľadávok za neuhradenie poistného, ktoré boli do\nreštrukturalizačného konania Sociálnou poisťovňou prihlásené, avšak došlo k zmene ich\nsplatnosti v dôsledku potvrdenia plánu súdom, pričom následne žalovaná predpísala dlžné\npoistné za uvedené obdobie v rozpore s potvrdeným plánom, čo bolo zo strany odvolacieho\nsúdu vyhodnotené ako nesprávne.“.\n28. Z uvedených skutočností je zrejmé, že najvyšší súd v napadnutom rozsudku\nskúmal, resp. zohľadnil aj okolnosti, ktoré boli dôvodom na zrušenie rozhodnutí sociálnej\npoisťovne predchádzajúcim rozsudkom najvyššieho súdu z 29. apríla 2015, a dospel\nk záveru, že reštrukturalizácia sa pohľadávok na poistnom nijako nedotkla, keďže boli\ns omeškaním splatené ešte pred začatím reštrukturalizačného konania. Najvyšší súd sa tiež\nvysporiadal aj s námietkami sťažovateľky v tomto smere, ktoré uviedla v aktuálne\nprerokúvanej veci. Ústavný súd takto dospel k záveru, že na sťažovateľkou vymedzenom\nskutkovom základe nemohlo dôjsť k porušeniu princípu rovnosti zbraní, a tak k porušeniu\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\n\n11\n\n29. Námietka sťažovateľky, že iný veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie aj\npohľadávky z penále, preto takto mala postupovať aj sociálna poisťovňa, je bezpredmetná.\nMožno uviesť, že sociálna poisťovňa postupovala zákonom dovoleným spôsobom, keď\no pohľadávkach z titulu penále rozhodovala po skončení reštrukturalizácie. Ak teda najvyšší\nsúd (aspoň nepriamo) akceptoval tento postup sociálnej poisťovne, nemožno v tom vidieť\nporušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 listiny a základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47\nods. 3 ústavy, resp. porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\n30. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky už pri jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú.\n31. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sociálna poisťovňa", "penále", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7cceeac8-791d-4a04-9e84-e8a89d5917b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.408.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.408.2016.2"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:97aee61d-2111-4bb0-816c-9214ae351b5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.380.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2019 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.380.2019.1"}, {"guid": "ussr:b9af18fc-93e3-4e74-ae38-61b12fa69618", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.398.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 398/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 398/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.398.2020.2"}]}