{"guid": "ussr:8520d784-528f-4a8b-ac70-35575d42e0b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.38.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/2020 z 17. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 38/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.38.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-06-17", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8520d784-528f-4a8b-ac70-35575d42e0b5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.38.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.38.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.38.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 38/2020-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ\n\n& PARTNERS, s. r. o., Legionárska 5, Trenčín, v mene ktorej koná konateľka a advokátka\nJUDr. Barbora Koncová, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26 Ek 1382/2018 z 29. júla 2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 26 Ek 1382/2018 z 29. júla 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26 Ek 1382/2018\nz 29. júla 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania\nv sume 219,68 € (slovom dvestodevätnásť eur a šesťdesiatosem centov) na účet\nAdvokátskej kancelárie KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., Legionárska 5, Trenčín,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nuznesením č. k. IV. ÚS 38/2020-10 z 28. januára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich v záhlaví označených základných práv\na slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n26 Ek 1382/2018 z 29. júla 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ sa domáhal\nvydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených\nzákladných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného súdu, a súčasne žiadal\nnapadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľ\n\nzároveň\n\npožiadal\n\no priznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nvo výške 500 € a náhrady trov konania.\nII.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva:\n\n2\n\n„Dňa 22.03.2019 Okresný súd Banská Bystrica vydal Uznesenie o zamietnutí návrhu\npovinného (sťažovateľa) na zastavenie exekúcie vedenej pod spis. zn. 26Ek/1382/2018 proti\nktorému sťažovateľ podal sťažnosť zo dňa 04.04.2019 ktorú Okresný súd Banská Bystrica\nUznesením zo dňa 29.07.2019 zamietol.\nSťažovateľ sa v konaní na všeobecnom súde domáhal zastavenia exekúcie vedenej\nExekútorským úradom Nové Mesto nad Váhom, súdnym exekútorom JUDr. Eva Šteinerová,\nLipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod spis. zn. 171 EX 346/18.\nExekučným titulom, na základe ktorého je exekúcia vedená, je Rozhodcovský\nrozsudok spis. zn. 553/07/15 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou\nSlovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pred\nrozhodcom Mgr. Branislavom Bušom.“\n3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že „rozhodcovský rozsudok sp. zn. 553/07/15\nzo dňa 01.03.2016 bol vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou\nSlovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o.. Krížna 56, 821 08 Bratislava, teda subjektom\nodlišným od rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spory medzi oprávneným\na povinným v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky.\nŽiaden z rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve uzavretej\ndňa 22.05.2013 v čase rozhodovania o spore nespĺňal podmienky v zmysle § 12 zákona\nč. 244/2002 z. z. o rozhodcovskom konaní.\nRozhodcovský súd: Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou Slovenských\narbitrážnych súdov, z. z. p. o. je len právnym nástupcom rozhodcovského súdu: Slovenský\narbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., preto nie je možné ani využitie\nustanovenia § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 z. z. o rozhodcovskom konaní.“.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „využitie tohto ustanovenia\nv danom prípade neprichádza do úvahy nakoľko tu nejde o prípad, keď sa jeden\nzriaďovateľ, ktorý prestal spĺňať podmienky, stal členom nového zriaďovateľa, ktorý\npodmienky spĺňa, ale o prípad keď konkrétny rozhodcovský súd zanikol v dôsledku\nsplynutia/zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stal rozhodcovský súd nový, v dôsledku\n\n3\n\nčoho táto rozhodcovská zmluva nemôže byť platná, keďže neexistuje rozhodcovský súd,\nktorý by na jej základe mal právomoc o veci rozhodovať.\nNa základe skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok vydal subjekt, ktorý ako rozhodca\nnemal právomoc o veci rozhodovať, tento rozsudok nemôže byť po formálnej stránke\nvykonateľný.\nJe teda zrejmé, že zriaďovateľ Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481,\nKrížna 56, 821 08 Bratislava v čase, keď spor vznikol, ako aj v čase kedy bol vydaný\nrozhodcovský rozsudok, nemal právnu subjektivitu a teda nemohol byť zriaďovateľom\nSlovenského arbitrážneho súdu v zmysle Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným\na povinným (sťažovateľom).“.\n5. Napadnuté rozhodnutie je podľa sťažovateľa arbitrárne a zjavne neodôvodnené,\nkeďže zastáva názor, že „predmetom konania v rámci rozhodcovského konania bol nárok\nvyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom porušovateľ základného práva nepreskúmaval\nplatnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. z výsledkov jej preskúmania dospel k nesprávnym\nzáverom, ktoré sú v rozpore zo závermi porušovateľa v iných, obdobných prípadoch.\nOdôvodnenie platnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy je v absolútnom protiklade\ns odôvodnením porušovateľa v desiatkach totožných prípadov.“. Sťažovateľ v tejto\nsúvislosti poukazuje na uznesenia okresného súdu v konaniach sp. zn. 6 Ek 1434/2018,\nsp. zn.\n\n6 Ek 1875/2018,\n\nsp. zn. 8 Ek 1845/2018,\n\nsp.\nsp. zn.\n\nzn.\n8\n\n7\n\nEk\nEk\n\n127/2019,\n\nsp.\n\nzn.\n\n1921/2018,\n\nsp.\n\nzn.\n\n8\n\nEk\n12\n\n1844/2018,\nEk\n\n2/2019,\n\nsp. zn. 39 Ek 241/2019, sp. zn. 46 Ek 244/2019. Sťažovateľ ďalej namieta, že exekučný titul\nbol vydaný proti nemu ako spotrebiteľovi, a preto mal okresný súd postupovať v intenciách\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2011, podľa ktorého\nmal okresný súd skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Sťažovateľ poukazuje aj\nna uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 371/2018, s ktorým je napadnuté rozhodnutie\nokresného súdu v rozpore. Týmto rozhodnutím ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\nspoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., ako zjavne neopodstatnenú v skutkovo\ntotožnej veci, v ktorej exekučnými titulmi boli rozhodcovské rozsudky vydané tým istým\nrozhodcovským súdom ako v prípade sťažovateľa.\n\n4\n\nIII.\nVyjadrenia odporcu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\n6. K veci sa vyjadril podpredseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 4009/20\nz 20. februára\n\n2020,\n\nv ktorom\n\nskonštatoval,\n\nže\n\nsa\n\nv plnom\n\nrozsahu\n\nstotožňuje\n\ns argumentáciou uvedenou v napadnutom rozhodnutí a so stanoviskom zákonného sudcu,\nv ktorom sa uvádza:\n„V článku I. ústavnej sťažnosti, v ktorom popísal skutkový stav, sa zaoberal najmä\nskutočnosťou, že žiaden z rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve v čase\nrozhodovania o spore nespĺňal podmienky v zmysle § 12 zákona č. 244/20020 Z. z.\no rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že povinný námietku\nnedostatku právomoci rozhodcovského súdu z uvedeného dôvodu neuviedol už v návrhu na\nzastavenie exekúcie, ktorý mal podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok.\nNávrh povinného na zastavenie exekúcie sa spravuje koncentračnou zásadou, čo znamená,\nže povinný musí všetky dôvody a skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie exekúcie uviesť\nv lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže túto námietku uviedol\naž v sťažnosti, súd sa s ňou vysporiadal (body 21 a 22 odôvodnenia) v tom zmysle, že na ňu\nneprihliadal.\nĎalej sťažovateľ poukázal na odôvodnenie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka,\ntýkajúceho sa platnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorého závery považoval za absolútne\nrozporné oproti desiatkam iných totožných prípadov (konkrétne napr. 6Ek/1434/2018,\n6Ek/1875/2018,\n\n7Ek/127/2019,\n\n8Ek/1844/2018,\n\n8Ek/1845/2018,\n\n8Ek/1921/2018,\n\n12Ek/2/2019, 39Ek/241/2019 a 46Ek/244/2019). Posledné dve uvádzané konania sa však\nvôbec netýkali posudzovania návrhu oprávneného PROFI CREDIT na vykonanie exekúcie\nz hľadiska platnosti rozhodcovskej zmluvy. Dôvodom ich zamietnutia bola úplne iná\nskutočnosť, a to nedostatok právnej subjektivity povinného (ktorý pred začatím exekučného\nkonania zomrel).\nV zmysle čl. 2 ods. 2 CSP sú súdy povinné postupovať podľa ustálenej judikatúry\nnajvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej\nautority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú\njudikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie\n5\n\nsúdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi\nriadiť.\nAk sťažovateľ tvrdil, že súd sa v napadnutom uznesení výrazne odchýlil od ustálenej\nrozhodovacej praxe všeobecných súdov, dokonca aj od svojej vlastnej praxe, s takým\nnázorom nemožno súhlasiť. Na Okresnom súde Banská Bystrica nepredstavujú rozhodnutia\nsenátov 6Ek, 7Ek, 8Ek, resp. 12Ek ustálenú rozhodovaciu prax, naopak väčšina senátov\ntunajšieho\n\nsúdu\n\nrozhoduje\n\nsp. zn. 27Ek/468/2018,\n\nsp.\n\nopačne\nzn.\n\nako\n\nuvedené\n\n33Ek/266/2018,\n\nsenáty\nsp.\n\n(napr.\nzn.\n\nrozhodnutia\n\n34Ek/158/2018,\n\nsp. zn. 37Ek/1479/2018, sp. zn. 46Ek/8/2018, sp. zn. 51Ek/265/2018, sp. zn. 58Ek/453/2018,\natď.), prípadne tak, že neposúdením rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej\npodmienky (a z toho prameniaceho nedostatku právomoci rozhodcovského súdu) návrhu na\nvykonanie exekúcie vyhovejú, t. j. vydajú poverenie na vykonanie exekúcie (napr.\n38Ek/452/2018, 4Ek/452/2018 a pod.). Navyše v sťažovateľovej veci súd rozhodol v dvoch\nexekučných konaniach vedených voči nemu rovnako (sp. zn. 30Ek/1382/2018 a sp. zn.\n26Ek/1382/2018), zamietnutím návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodov, že súd\nnezistil existenciu rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dokonca\nani v rámci SR nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi všeobecných súdov, keďže\naj na tejto úrovni dochádza k protichodným rozhodnutiam (napr. rozhodnutie Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.2017).\nV neposlednom rade je potrebné podotknúť, že exekučné konanie je v súčasnosti\nskončené vymožením nároku podľa § 61o Exekučného poriadku. V súčasnej právnej úprave\n(s účinnosťou od 01.04.2017) absentuje výslovné ustanovenie týkajúce sa zákazu\nprinavrátenia do pôvodného stavu, no na túto zásadu vzhľadom na charakter exekučného\nkonania je potrebné prihliadať aj za súčasnej právnej úpravy. Možno to vyvodiť aj zo znenia\nustanovenia § 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak súd návrh\nna zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod\nna zastavene exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou\nvoči oprávnenému.“\nOkresný súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.\n\n6\n\n7. Ústavný súd listom z 12. februára 2020 upovedomil zúčastnenú osobu (PROFI\nCREDIT Slovakia, s. r. o.) podľa § 33 ods. 1 zákona o ústavnom súde o prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie a o možnosti vyjadriť sa k nej podľa § 126 zákona o ústavnom\nsúde. Zúčastnená osoba sa v lehote stanovenej ústavným súdom nevyjadrila.\n8. Sťažovateľ v stanovisku k vyjadreniu podpredsedu okresného súdu doručenom\nústavnému súdu 16. marca 2020 zotrval na svojich sťažnostných námietkach, pričom\nzdôraznil:\n„K tomu sťažovateľ uvádza, že právomoc rozhodcovského súdu v návrhu\nna zastavenie exekúcie namietal, i keď nie explicitne, týmto dôvodom na zastavenie exekúcie\nsa však mal porušovateľ zaoberať ex offo. Sťažovateľ má ďalej za to, že vo svojej sťažnosti\nriadne vymedzil dôvody pre ktoré sťažnosť podal, uviedol s ktorými argumentmi sa\nporušovateľ nezaoberal a svoje tvrdenia riadne zdôvodnil. K tvrdeniu porušovateľa, že\nrozhodovacia prax na Okresnom súde Banská Bystrica v senátoch 6Ek, 7Ek, 8Ek a 12Ek\nnepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax, naopak ustálenou je rozhodovacia prax ďalších\nsenátov, ktoré rozhodujú opačne ako tieto senáty, sťažovateľ uvádza, že s takýmto tvrdením\nnie je možné sa stotožniť. Už samotná skutočnosť, že rozhodovacia prax 4 senátov je odlišná\nznačí, že rozhodovacia prax na Okresnom súde Banská Bystrica je nejednotná, pričom sa\nnejedná o ojedinelý prípad, keď si jeden senát alebo sudca utvorí iný právny názor\na rozhoduje v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdu.\nSťažovateľ poukazuje tiež na skutočnosť, že ešte pred tým, ako sa stal Okresný súd\nBanská Bystrica príslušným na prejednanie exekučných vecí, aj rozhodovacia prax\nostatných všeobecných súdov bola jednotná v otázke právomoci rozhodcovských súdov.\nTieto spravidla exekúciu z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorý\nexekučný titul vydal, zastavili.\nVzhľadom na vyššie uvedené má sťažovateľ za to, že sťažnosť je v celom rozsahu\ndôvodná, a preto žiada aby Ústavný súd rozhodol v zmysle návrhu sťažovateľa.“\nSťažovateľ súhlasil s upustením od ústneho pojednávania\n\n7\n\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\n11. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n12. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity,\nv zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci\nvšeobecnými súdmi nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou\nv príslušnej medzinárodnej zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to,\nže ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného\nsúdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií\n(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie\n\n8\n\nzásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no ústavnej sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n13. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením okresného súdu sp. zn. 26 Ek 1382/2018 z 29. júla 2019.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n9\n\n17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n18. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152\nods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c\nods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).\n19. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.\nVšeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať\nv občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02,\nII. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n20. V okolnostiach posudzovaného prípadu okresný súd napadnutým uznesením\nrozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa v postavení povinného proti uzneseniu okresného\n10\n\nsúdu sp. zn. 26 Ek 1382/2018 z 22. marca 2019 o zamietnutí návrhu sťažovateľa\nna zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že námietka sťažovateľa, že exekučný titul nebol\nvydaný na to oprávneným rozhodcovským súdom, nebola predložená v návrhu\nna zastavenie exekúcie, ale až v sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného\nna zastavenie exekúcie, a z dôvodu, že neplatnosť rozhodcovskej doložky mal povinný\nnamietať už v žalobnej odpovedi po doručení výzvy rozhodcovského súdu na vyjadrenie,\nresp. v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.\n21. V odôvodnení uznesenia sp. zn. 26 Ek 1382/2018 z 29. júla 2019 okresný súd\nuviedol:\n«21. Povinný v sťažnosti v podstate uvádza dve námietky proti tejto exekúcii, a to po\nprvé, že exekučný titul v danej veci rozhodcovský rozsudok sp. zn. 553/07/15\nzo dňa 01.03.2016 vydaný Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom\nKrížna 56, 821 08 Bratislava nebol vydaný na to oprávneným rozhodcovským súdom, a to\ns poukazom na § § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 z. z. o rozhodcovskom konaní, resp. § 73\nods. 3 a 5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (body 4 a 5\nodôvodnenia tohto uznesenia). Tieto námietky súd nemôže akceptovať, nakoľko tieto\nskutočnosti sú v sťažnosti nové, s ktorými sa vyšší súdny úradník ani nemohol vysporiadať,\nnakoľko mu ako obrana povinného neboli predložené v návrhu na zastavenie exekúcie.\nPreto vytýkanie nevysporiadania sa s touto obranou nemožno považovať za nekorektné.\nNavyše s poukazom na koncentračnú zásadu prejednávania a rozhodovania návrhov na\nzastavenie exekúcie podľa novej právnej úpravy nemôže na tieto skutočnosti prihliadnuť ani\nexekučný súd v rámci sťažnostného konania, nakoľko neboli podané včas. t. j. v lehote\npodľa § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku.\n22. V novej právnej úprave exekučného konania platnej od 01.04.2017 je vyjadrená\nkoncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, tzn. procesné úkony sa\nmusia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný pod ťarchou neprihliadnutia na jeho\nprocesný úkon je povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce\ndôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá\noneskorene (napr. procesné tvrdenie či dôkazný návrh), súd na ne neprihliadne. Tým sa\nzvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Exekučný súd aj so zreteľom\n11\n\nna § 61k Exekučného poriadku, ako aj so zreteľom na § 245 CSP nemôže prihliadnuť na\ndôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie\na teda nemôže vyhodnotiť sťažnosť ako dôvodnú a rozhodnúť podľa § 250 ods. 2 CSP.\nJe neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom jeho podstatu a účel, aby si účastník exekúcie\nodkladal v talóne nejaké tvrdenia a dôkazy za účelom predĺženia konania, resp. zvýšenia\nnákladov konania. Takéto konanie v nových procesných kódexoch zákonodarca odmietol\npod ťarchou neprihliadnutia na takéto úkony, a to aj so zreteľom na povinnosť každého\nsprávať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní.\n23. V druhej časti sťažnosti, ktorej podstatou bola neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,\npovinný poukázal na nemožnosť prejednania veci pred rozhodcovským súdom, resp. z toho\nvyplývajúcu ničotnosť, resp. nevykonateľnosť exekučného titulu (body 6 až 8 odôvodnenia\ntohto uznesenia). Tu musí exekučný súd skonštatovať, že vyšší súdny úradník sa riadne\nvysporiadal s týmto dôvodom obrany povinného, a to v bode 14 odôvodnenia napadnutého\nuznesenia, v ktorom vyložil svoje právne argumenty pre platnosť uzavretej rozhodcovskej\nzmluvy č. 8500025453. Tieto dôvody chce exekučný súd podčiarknuť, a to hlavne ten, kde\nvyšší súdny úradník poukazuje, že nemožno hovoriť o neprimeranej zmluvnej podmienke,\nnajmä ak „Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť odstúpiť od\nrozhodcovskej zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu (bod 7 zmluvy), čo nevyužil“.\n24. Súd k veci ešte uvádza, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok\nmá rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, súd musí v súlade so zásadou\nrovnocennosti exekučných titulov s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom\nvšeobecného súdu. Exekučný súd je rozsudkom rozhodcovského súdu viazaný rovnako ako\nje viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je\noprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, nemôže naprávať\nprípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či\nmeniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Zároveň súd dodáva, že po novele\nExekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. má exekučný súd navyše obmedzenú možnosť\npreskúmavať správnosť exekučného titulu, a to aj spotrebiteľských rozhodcovských\nrozsudkov. Exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov,\nak tu existuje riadny exekučný titul, ktorý vydal stály rozhodcovský súd ako subjekt na to\noprávnený, ktorého činnosť je pod dohľadom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\n12\n\nrepubliky. Tieto námietky treba uplatniť v nachádzacom konaní (spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní), čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné\nriešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia)\npriznaného exekučným titulom. Pokiaľ povinný namieta, že rozhodcovská doložka je\nneplatná, mal sa povinný brániť v základnom konaní, či už podaním žalobnej odpovede po\ndoručení výzvy rozhodcovského súdu na vyjadrenie, resp. sa mohol po doručení\nrozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) žalobou na súde domáhať zrušenia\nrozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom\nspotrebiteľskom konaní, no povinný tak neurobil. Exekučný súd má za to, že zákon\no rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní dáva dostatočne dlhú lehotu (3-mesiace) na\npodanie takéhoto procesného úkonu s tým, že rozhodcovský rozsudok nadobudne\nprávoplatnosť až po márnom uplynutí tejto lehoty. Inými slovami povedané zákon\no rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní poskytuje spotrebiteľovi v dostatočnej miere\nmožnosť obrany pred nepriaznivými účinkami vydaného rozhodcovského rozsudku. Žalobou\no zrušenie rozhodcovského rozsudku môže totiž spotrebiteľ (povinný) namietať i skutočnosti\nvyplývajúce z ochrany spotrebiteľa. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie,\nresp. v sťažnosti teda nie sú opravným prostriedkom. Povinný nemôže v exekučnom konaní\nuplatňovať ani hmotnoprávne ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie\nuvedeného uplatniť v pôvodnom konaní. Keďže exekučný súd za žiadnych okolností nesmie\npreskúmavať meritórnu stránku rozhodcovského rozsudku, neobstoja žiadne námietky\npovinnej, ktoré mala uplatniť pred vznikom exekučného titulu.».\n22. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané\nv rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.\n23. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie\nexekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie,\nsúd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí\n13\n\no tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45\nods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,\nktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.\n24. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie\nexekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia\nvydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa\npodmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom\nspore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania\nzapísaný\n\nv\n\nzozname\n\n3. rozhodcovské\n\nrozhodcov\n\nrozhodnutie\n\nv\n\noprávnených\n\nrozhodovať\n\nspotrebiteľskom\n\nspore\n\nspotrebiteľské\n\nnebolo\n\nvydané\n\nspory,\nstálym\n\nrozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal\npovolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti\npodľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.\n25. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“) rozhodcovská zmluva uzavretá\npred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.\n26. Sťažovateľ je presvedčený, že napadnuté uznesenie okresného súdu je arbitrárne\na trpí nedostatkom náležitého a presvedčivého odôvodnenia skutočností, ktoré viedli\nokresný súd k rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\no zamietnutí návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie.\n27. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n14\n\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n28. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,\nže súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva\nna spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n29.\n\nDňa\n\n1.\n\njanuára\n\n2015\n\nnadobudol\n\núčinnosť\n\nzákon\n\no spotrebiteľskom\n\nrozhodcovskom konaní. Oddelením zákonnej úpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského\nrozhodcovského konania, ku ktorému došlo zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní, sa markantným spôsobom zvýraznil rozdiel oboch týchto konaní spočívajúci\npredovšetkým vo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného\nvzťahu a nadväzujúceho rozhodcovského konania.\n30. Podľa názoru ústavného súdu exekučný súd je s poukazom na § 53 ods. 1\nExekučného poriadku a podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku v štádiu\nposudzovania návrhu na vykonanie exekúcie povinný ex offo preskúmať návrh\nna vykonanie exekúcie a jeho prílohy, t. j. vrátane exekučného titulu vydaného\nv spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Exekučný súd sa nezaoberá vecnou správnosťou\nexekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal\nprávomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Predpokladom\nmateriálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť exekučným\ntitulom, je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade\nso svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Pokiaľ oprávnený v návrhu\n15\n\nna vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je\nexekučný súd v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie nielen oprávnený,\nale zároveň povinný skúmať, či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe\nplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd má v tomto štádiu povinnosť\nzisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom\ns právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to,\nči rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola\nuzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského\nsúdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu\nmá za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Rozhodcovský rozsudok vydaný\nv spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva,\nna ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola\nuzavretá\n\nneplatne.\n\nNedostatok\n\nprávomoci\n\nrozhodcovského\n\nsúdu\n\nodvíjajúci\n\nsa\n\nod neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok\nmateriálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu\nvyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv\nspotrebiteľa. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach\nzaložených spotrebiteľskou zmluvou v neprospech spotrebiteľa. V prípade, keď je\npredmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, princíp\n„vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje\npráva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“) v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti\nod konkrétnych okolností) ustupuje v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie\ndôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.\n31. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že aj keď účastník\nrozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu\nalebo platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo právomoc rozhodcovského súdu v žalobnej\nodpovedi alebo prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je exekučný\nsúd v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný\nskúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a právomoc rozhodcovského súdu\na v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského\n16\n\nrozsudku v spotrebiteľskej veci so zákonom znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť\ntohto exekučného titulu. Len platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc\nna konanie rozhodcovského súdu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ak by\nexekučný\n\nsúd\n\nakceptoval\n\nrozhodcovský\n\nrozsudok\n\nvydaný\n\nv spotrebiteľskom\n\nrozhodcovskom konaní, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,\nakceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc.\nVo svojej podstate by išlo o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky\npaaktu.\n32. Povinný môže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať aj skutočnosti, pre ktoré\nmal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť už v štádiu posudzovania návrhu\nna vykonanie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie môže uplatňovať (okrem iných\nskutočností)\n\nskutočnosti\n\ntýkajúce\n\nsa\n\nrozhodcovského\n\nrozhodnutia\n\nvydaného\n\nv spotrebiteľskom spore uvedené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. V tejto\nsúvislosti môže povinný napríklad namietať, že 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva\nnespĺňa\n\npodmienky\n\npodľa\n\nosobitných\n\npredpisov,\n\n2.\n\nrozhodcovské\n\nrozhodnutie\n\nv spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského\nrozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať\nspotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané\nstálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal\npovolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti\npodľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné. Dôvody na zastavenie exekúcie musí\npovinný uplatniť včas. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom\nbyť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.\nV neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len\nskutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí\nexekúcie. V poradí v ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len\nskutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.\nAk dôvod na zastavenie exekúcie nie je povinným uplatnený včas, exekučný súd naň\nv súlade s koncentračnou zásadou neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne.\n\n17\n\n33. V posudzovanej veci ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ už v návrhu\nna zastavenie exekúcie uplatnil námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a poukázal\nna rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, pričom v sťažnosti proti uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 26 Ek 1382/2018 z 22. marca 2019 o zamietnutí návrhu sťažovateľa\nna zastavenie exekúcie túto svoju námietku v zásade len podrobnejšie rozvinul a spresnil.\nSkutočnosti uplatnené povinným v sťažnosti proti uzneseniu sp. zn. 26 Ek 1382/2018\nz 22. marca 2019 podľa názoru ústavného súdu v posudzovanom prípade potom nemali\ncharakter tzv. „novoty“ a exekučný súd mal tieto skutočnosti vziať do úvahy a pri svojom\nrozhodovaní na ne prihliadnuť.\nVI.\nZávery ústavného súdu\nVI.1 K bodom 1 a 2 výrokovej časti nálezu\n34. S poukazom na posúdenie veci ústavným súdom (bod V odôvodnenia tohto\nnálezu) ústavný súd konštatuje, že ak okresný súd napadnutým uznesením sp. zn.\n26 Ek 1382/2018 z 29. júla 2019 zamietol sťažnosť sťažovateľa v postavení povinného\nv exekučnom konaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na zastavenie\nexekúcie, odoprel tým sťažovateľovi ochranu jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku nálezu).\n35. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol aj zrušenie napadnutého uznesenia\na vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Keďže na uvedenom skutkovom základe\nústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na jemu zodpovedajúceho § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ústavný súd\nzrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\n18\n\n36. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n37. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n38. Úlohou okresného súdu preto bude opätovne rozhodnúť o návrhu na zastavenie\nexekúcie, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1\ndohovoru, je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také\nriešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel\na účel príslušných zákonných ustanovení.\nVI.2 K bodu 3 výrokovej časti nálezu\n39. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal ústavný súd o priznanie náhrady trov\nkonania, ktorú vyčíslil sumou 147 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie právneho\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ústavná sťažnosť) vrátane dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“). Za stanovisko k vyjadreniu okresného súdu si sťažovateľ\nuplatnil sumu 72,68 € vrátane DPH.\n40. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n41. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“).\n19\n\n42.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npriznal\n\nsťažovateľovi\n\nnáhradu\n\ntrov\n\nkonania\n\nv ním\n\nuplatnenej celkovej sume 219,68 € vrátane DPH vzhľadom na to, že sťažovateľom\nuplatnená suma nie je v rozpore s vyhláškou (neprevyšuje sumu, na ktorú by mal sťažovateľ\nnárok podľa vyhlášky).\nVI.3 K bodu 4 výrokovej časti nálezu\n43. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal aj o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 500 €. Podľa názoru ústavného súdu vyslovením porušenia práv\nsťažovateľa v spojení so zrušením napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátením veci\nna ďalšie konanie bola ujma, ktorá sťažovateľovi vznikla, dostatočne kompenzovaná.\nVzhľadom na to neprichádzalo do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n(bod 4 výroku nálezu)\n44. Ústavný súd na poli obiter dicta dopĺňa, že mu je známa nekonzistentná\nrozhodovacia činnosť okresného súdu pri riešení analogických otázok. V tejto súvislosti\nústavný súd už v minulosti vyslovil, že aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté\nv rozhodnutiach nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich\nv obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené\nv analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty\nani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (III. ÚS 300/06). Pokiaľ súd rieši právnu otázku\n(tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným\nspôsobom, bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami,\nnekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť\naj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(III. ÚS 192/06). Potreba vysporiadať sa so známym rozhodnutím súdu v obdobnej veci\nz hľadiska jeho dôvodov, pokiaľ príslušný súd dospeje následne k opačnému názoru, je\nsúčasťou požiadavky na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (II. ÚS 426/2012).\nPrávna istota spolu s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní principiálne neznamená\nprávo účastníka konania na rovnaké právne posúdenie jeho veci. Nesporne však znamená\n\n20\n\nprávo na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa konajúci orgán verejnej moci od stabilného,\ndoteraz zastávaného právneho názoru odchyľuje (III. ÚS 51/2014).\n45. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť okresného súdu o tej istej právnej\notázke je ústavne neudržateľná. V súčasnosti nie je úlohou ústavného súdu určiť (vzhľadom\nna princíp subsidiarity), ktorý z odlišných právnych názorov je správny, pretože riešenie\ntohto problému a zjednotenie rozhodovania je v pôsobnosti okresného súdu. Ústavný súd\nsvojím rozhodnutím iba otvára cestu na riešenie tohto problému v budúcnosti. Z pohľadu\nústavného súdu prichodí v tejto súvislosti konštatovať, že odlišné právne názory v obdobnej\nveci bez akéhokoľvek vysvetlenia zo strany súdu, prečo k odlišnosti došlo, sa javia ako\narbitrárnosť (svojvôľa) a sú zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu,\nkeďže tento princíp predpokladá, že skutkovo obdobné veci budú obdobne právne\nposudzované.\n46. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia-exekučný titul", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia-exekučný titul", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "26Ek/1382/2018", "guid": "0b4a0805-00c7-43bd-bbe4-543a09cceb33:43b5402b-181b-44be-88fc-c46a8ce53d4d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d34c5b23-239c-45d4-890d-10ec308901d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1"}, {"guid": "ussr:ddef3bc1-3bb4-4374-a8a7-f76cfc2c0ae4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 51/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 51/2014 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ddef3bc1-3bb4-4374-a8a7-f76cfc2c0ae4"}, {"guid": "ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 426/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "bb279a8f-7478-4b08-85a3-076b9d2849d0:087dbe83-53bd-4ee6-b532-ea9805a0f4b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "4CoE/37/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4CoE/37/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bb279a8f-7478-4b08-85a3-076b9d2849d0:087dbe83-53bd-4ee6-b532-ea9805a0f4b0"}, {"guid": "16c687d9-6dae-4595-8dd0-436c00fc28e5:5ef4bef6-56de-4134-b8c3-66ffeda258c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "58Ek/453/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/453/2018 z 10. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/16c687d9-6dae-4595-8dd0-436c00fc28e5:5ef4bef6-56de-4134-b8c3-66ffeda258c3"}, {"guid": "0b4a0805-00c7-43bd-bbe4-543a09cceb33:43b5402b-181b-44be-88fc-c46a8ce53d4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Ek/1382/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/1382/2018 z 22. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-03-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0b4a0805-00c7-43bd-bbe4-543a09cceb33:43b5402b-181b-44be-88fc-c46a8ce53d4d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:880ab7c1-b0c0-46e2-9f50-2419a5c5b516", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.429.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 429/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 429/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.429.2025.2"}, {"guid": "ussr:bd844bf3-2f3b-4f4d-8f7f-b0efe0478085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2022 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1"}]}