{"guid": "ussr:96e15f35-4636-463c-a3a6-8a5b6b67946b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.378.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 378/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 378/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 378/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.378.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/96e15f35-4636-463c-a3a6-8a5b6b67946b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.378.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.378.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.378.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 378/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, vo veci namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 T 45/2019 a jeho uznesením zo 17. decembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 45/2019 a jeho uznesením\nzo 17. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ si ako ex offo ustanovený\nobhajca obvineného v trestnom konaní návrhom doručeným okresnému súdu 9. augusta\n2019 uplatnil trovy obhajoby, ktoré okrem iného pozostávali aj z odmeny podľa § 14 ods. 7\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“). Okresný súd uznesením č. k. 5 T 45/2019-184 zo 7. októbra 2019\n(ďalej len „uznesenie zo 7. októbra 2019“) sťažovateľovi nepriznal odmenu podľa § 14\nods. 7 vyhlášky s odôvodnením, že nebol účastný na uzatvorení dohody o vine a treste\nmedzi prokurátorom a obvineným z 3. mája 2019 a v tom čase nebol ustanovený\nza obhajcu. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola napadnutým\nuznesením zamietnutá s poukazom na správnosť a zákonnosť uznesenia zo 7. októbra 2019.\n3. Napadnutým uznesením okresný súd mal porušiť sťažovateľove práva, pretože sa\nnatoľko odchýlil od znenia príslušného ustanovenia, že poprel jeho účel a význam, jeho\ninterpretácia a aplikácia § 14 ods. 7 vyhlášky v sebe zahŕňa svojvôľu a arbitrárnosť.\nOdôvodnenie je strohé a nedostatočné. Podľa sťažovateľa odmena podľa § 14 ods. 7\nvyhlášky patrí obhajcovi, ak bola súdom schválená dohoda o vine a treste, bez podmienky\núčasti na uzatvorení dohody na prokuratúre. Podľa výkladu okresného súdu by nárok\nna takúto odmenu nemal ani obhajca, ktorý bol prítomný pri uzatvorení dohody o vine\na treste na prokuratúre. Včasnosť podania ústavnej sťažnosti sťažovateľ odôvodnil\npoukazom na doručenie napadnutého uznesenia 23. januára 2020. Iné opravné prostriedky\nani právne prostriedky na ochranu základných práv a slobôd nemôže uplatniť.\n4. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu prijať nález, ktorým vysloví, že okresný súd\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 45/2019 porušil práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navrhol ústavnému súdu zrušiť napadnuté uznesenie\nokresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.\n2\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n5.1 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. V súlade s čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n7. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem\nvšeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho,\nkto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho\nzákladné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie\nsťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa\ndôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n7.1 Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n7.2 V súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n3\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne.\n8.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n9. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n10. Z ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov\na ústavného súdu v Slovenskej republike (princíp subsidiarity) vyplýva, že ústavný súd nie\nje súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových\na právnych názorov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nv konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010).\nÚlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\n\n4\n\n11. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej\nmoci alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy,\nak pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,\nII. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 Posúdenie náležitostí ústavnej sťažnosti\n12. Ústavný súd na úvod konštatuje, že podanie sťažovateľa je ústavnou sťažnosťou\nv zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl. zákona o ústavnom\nsúde. Ústavný súd pri skúmaní splnenia zákonom ustanovených podmienok konania zistil,\nže ústavnú sťažnosť podala oprávnená osoba – sťažovateľ ako obhajca, teda subjekt\ntrestného konania v časti o trovách konania (§ 122 zákona o ústavnom súde), a návrh je\nprípustný (§ 55 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ je advokátom zapísaným v zozname\nadvokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, preto nemusí byť v konaní\nzastúpený (§ 34 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť\nsťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),\nale neobsahuje všetky všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona\no ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 zákona o ústavnom súde).\n\n5\n\n13. Samotný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ\nod ústavného súdu domáha (§ 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde), má byť vymedzený\npresne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom\npre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Požiadavka jasného formulovania petitu je\nvýznamná aj s ohľadom na § 45 zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľ tým\nvymedzuje ústavnému súdu rozsah prieskumu jeho návrhu, ktorým je ústavný súd viazaný.\nÚstavný súd je oprávnený rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej\nsťažnosti, a to len vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.\nPlatí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.\nII. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011, I. ÚS 117/2019). V petite majú byť v podstate\nstručne zhrnuté sťažnostné požiadavky uvedené v odôvodnení ústavnej sťažnosti, s ktorými\nby mal byť v súlade.\n14. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ je zároveň\nkvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom). Osobitné postavenie advokáta ako\nodborného subjektu oprávneného poskytovať právne služby zohľadnil zákonodarca\nv konaní pred ústavným súdom tým, že ho zbavil povinnosti nechať sa zastupovať iným\nadvokátom. Tomuto privilégiu nedostupnému iným osobám by mala zo strany advokáta\nzodpovedať potrebná miera starostlivosti, aby jeho podania adresované ústavnému súdu boli\nobjektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí\npre splnenie zákonom ustanovených náležitostí procesných úkonov, ktorými začína konanie\npred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade platí zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.\nbdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta;\nI. ÚS 603/2017).\n15. Formulácia petitu ústavnej sťažnosti uvedená v jej bode IV pod číslom 1\nnezodpovedá požiadavke presnosti a zrozumiteľnosti vo väzbe na osobitné náležitosti\nnávrhu na začatie konania (§ 123 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ sa v navrhovanom\npetite domáha vyslovenia porušenia označených práv v konaní vedenom okresným súdom,\nčo by naznačovalo, že namieta postup okresného súdu. Na druhej strane v časti petitu\n6\n\noznačenej číslom 2 navrhuje zrušiť konkrétne rozhodnutie vydané v označenom konaní.\nV dôvodoch ústavnej sťažnosti vyslovuje presvedčenie o porušení svojich práv napadnutým\nuznesením, čo nasvedčuje tomu, že napáda označené právoplatné rozhodnutie všeobecného\nsúdu. Formulácia petitu je preto nejasná, čo by mohlo viesť k výzve sťažovateľa podľa § 56\nods. 3 zákona o ústavnom súde na odstránenie uvedeného nesúladu, pretože nejde\no neodstrániteľný nedostatok.\n16. V konaní pred ústavným súdom však môžu prevážiť hľadiská procesnej\nefektívnosti a rýchlosti konania, keď ústavný súd rozhodne o podanej (neúplnej) sťažnosti aj\nbez odstránenia nedostatkov podania. Je to tak v prípade, keď ústavný súd dospeje k záveru,\nže ani doplnenie sťažnosti by za žiadnych okolností nebolo spôsobilé privodiť sťažovateľovi\núspech pri predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti. Podľa ústavného súdu je takýto postup\nústavného súdu odôvodnený aj v tomto prípade, pretože po vecnom preskúmaní ústavnej\nsťažnosti dospel k záveru, že ústavná sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n17. Podľa sťažovateľa postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 45/2019, resp.\nnapadnutým uznesením okresného súdu odchyľujúcim sa od príslušného zákonného\nustanovenia a popierajúcim jeho účel a význam došlo k porušeniu označených práv,\ninterpretácia a aplikácia zákonného ustanovenia je svojvoľná a arbitrárna, odôvodnenie je\nstrohé a nedostatočné.\n18. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\n7\n\nstavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto\nsúvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci\nnemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy\nspravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Ústavný súd už opakovane uviedol (napr.\nII. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv\na slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným\nsúdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom,\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\nÚloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu\nochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej\ninterpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n19. Základného práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy sa možno domáhať v súlade\ns čl. 51 ústavy len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia čl. 46 vykonávajú. Zmyslom\npráva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca\npovinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom\nustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa\nuplatnením práva zaručeného čl. 46 ústavy stal účastníkom súdneho konania\n(II. ÚS 14/2001), teda aby mal prístup k súdu. Druhou zložkou práva na súdnu ochranu je\nsúhrn procesnoprávnych požiadaviek na kvalitu samotného súdneho konania, aby bolo\nspravodlivé.\n20. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\n8\n\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c.\nFrancúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\n21. Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať v dvoch podobách:\nv podobe procesnej svojvôle, teda hrubého alebo opakovaného porušenia zásadných\nustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, alebo v podobe\nhmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle, teda extrémneho nesúladu medzi právnym základom\npre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto\nprávnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi\n(II. ÚS 576/2012).\n22. Pojem svojvôle, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje ústavný súd, súvisí\ns rozsahom prieskumnej pôsobnosti ústavného súdu vo vzťahu k právnym (a skutkovým)\nzáverom iných orgánov verejnej moci. Ústavný súd je totiž v zmysle čl. 124 ústavy\npovolaný na ochranu ústavnosti, nie zákonnosti, preto nie je v prvom rade oprávnený\nvykladať podústavné právo, ale len sledovať zlučiteľnosť výkladu iných orgánov verejnej\nmoci a postupu, ktorým sa k svojim záverom dopracujú, s ústavou, ústavnými zákonmi\na medzinárodnými zmluvami, ktoré majú prednosť pred zákonmi. Nie každú nezákonnosť\n9\n\ntotiž možno automaticky považovať aj za porušenie ústavnosti (porov. II. ÚS 23/96,\nč. 6/1997 Zb. ÚS).\n23. Rozhodovanie o náhrade trov trestného konania vrátane rozhodovania o odmene\nza obhajobu (ex offo ustanovenému advokátovi) je nepochybne súčasťou súdneho konania,\na preto všeobecný súd pri poskytovaní ochrany základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom\n(čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), podľa názoru ústavného súdu porušiť základné právo\núčastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).\n24. Z judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 248/08) vyplýva, že rozhodovanie o trovách\nkonania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorej sa\nprejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom\nvýnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania.\nProblematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade\nextrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä\nna základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe\nzahŕňala črty svojvôle.\n25. Vychádzajúc z takto daných mantinelov možných zásahov ústavného súdu\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, sa ústavný súd oboznámil s odôvodnením\nnamietaného uznesenia. Okresný súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu\nzo 7. októbra 2019 podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). V odôvodnení uviedol\nzhrnutie obsahu uznesenia zo 7. októbra 2019, ktorým okresný súd sťažovateľovi priznal\nako trovy obhajoby spolu sumu 126,85 €. Zhrnul obsah jeho sťažnosti namietajúcej\nnepriznanie odmeny podľa § 14 ods. 7 vyhlášky (vo výške 286 €) s poukazom\nna zúčastnenie sa verejného zasadnutia 2. augusta 2019 o schválení dohody o vine a treste\na poukazom aj na nemožnosť reštriktívneho výkladu ustanovenia vyhlášky. Po uvedení\nrelevantnej právnej úpravy Trestného poriadku okresný súd uviedol výsledok prieskumu\nsprávnosti výrokov uznesenia zo 7. októbra 2019 a jemu predchádzajúceho konania\n10\n\ns výsledkom, že sťažnosť nie je dôvodná. Správnosť a zákonnosť vnímal pri výške odmeny\npodľa vyhlášky za jednotlivé úkony právnej služby. V časti nepriznanej odmeny podľa § 14\nods. 7 vyhlášky sa stotožnil s názorom vyššieho súdneho úradníka, že sťažovateľovi\nodmena za tento úkon nepatrí, pretože nebol účastný pri uzatváraní dohody o vine a treste\n3. mája 2019 medzi prokurátorom a obvineným a v tomto čase ešte nebol ustanovený ako\nobhajca obvineného. Poukázal na odôvodnenie k novele vyhlášky účinnej od 1. januára\n2006, zavádzajúcej predmetnú odmenu vo výške 6-násobku základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby v prípade schválenia dohody o vine a treste\npred podaním obžaloby a na motivačný charakter tohto ustanovenia pre advokátov,\naby podávali podnety na uzavretie dohody. V tomto prípade k uvedenému podľa okresného\nsúdu nedošlo, pretože k uzatvoreniu dohody došlo za prítomnosti iného, predchádzajúceho\nadvokáta, ktorého ustanovenie bolo zrušené pre zánik dôvodov nutnej obhajoby. Sťažovateľ\nbol za obhajcu ustanovený kvôli opätovného vzniku dôvodu nutnej obhajoby a za jeho\nprítomnosti okresný súd schválil uzavretú dohodu o vine a treste, a preto považoval\nuznesenie zo 7. októbra 2019 za správne a zákonné.\n26. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti obsahujúcej argumenty zhodujúce sa\ns argumentmi v sťažnosti adresovanej okresnému súdu ústavný súd na podklade\nnapadnutého uznesenia už pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že zamietnutie\nsťažnosti sťažovateľa smerujúcej proti uzneseniu zo 7. októbra 2019 nevyústilo\nv okolnostiach posudzovanej veci do porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie zo strany okresného súdu. V napadnutom uznesení ústavný\nsúd nezistil taký výklad zákonných predpisov rozhodných pre vec samotnú, ktorý by mohol\nvyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd\naplikoval na zistený skutkový stav relevantnú zákonnú úpravu, vysporiadal sa so všetkými\npodstatnými argumentmi sťažovateľa a z uznesenia je zrejmé, akými úvahami sa riadil\npri právnom posudzovaní veci. Vyjadril sa k podstatnej námietke o reštriktívnom výklade\ndotknutého ustanovenia, jasne odôvodnil svoj postup a právne posúdenie pri preskúmavaní\nuznesenia zo 7. októbra 2019. Argumentácia okresného súdu o účele zavedenia dotknutého\nustanovenia o zvýšení odmeny obhajcu presvedčivo spochybňuje vznesené námietky\nsťažovateľa o nepodmienení priznania odmeny účasťou obhajcu na uzavretí dohody\n11\n\nna prokuratúre. Okresný súd preto dotknuté ustanovenie, ktoré výslovne neupravovalo\nvzniknutú skutkovú situáciu, interpretoval a aplikoval ústavne korektným spôsobom,\nzohľadnením jeho účelu a zmyslu. Odôvodnenie je dostatočne konkrétne k vzneseným\nnámietkam, logicky je súladné a celkovo je zrozumiteľné.\n27. S prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako aj s poukazom\nna to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho\nkonania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07,\nII. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "advokát, advokácia-odmena advokáta", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "aplikácia právnych noriem-súladná", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f004e697-1e1a-4490-baeb-ab995f66cc4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.117.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 117/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/2019 z 3. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-03", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.117.2019.1"}, {"guid": "ussr:8f71c5dd-a385-40df-bf09-6d85fa363c0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.603.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 603/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 603/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.603.2017.1"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3b5b3ef1-eab4-4630-a1ab-165c39e2ca54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2023.1"}, {"guid": "ussr:42ccd8a3-bdf2-49d1-9ef5-cd543de93471", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 569/2022 z 12. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:64292a08-9bc2-42a2-b0bb-cd96a621ea8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1"}]}