{"guid": "ussr:5202dfc7-58db-4627-9908-0f7fb879a32a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.37.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/2020 z 28. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 37/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.37.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5202dfc7-58db-4627-9908-0f7fb879a32a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.37.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.37.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.37.2020.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 37/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, ktorou namieta porušenie\nzákladných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a čl. 50\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7 Cdo 188/2017 z 13. februára 2019, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou\nĽalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, ktorou namieta porušenie základných práv\nzaručených čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 188/2017 z 13. februára 2019\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol stranou\nv konaní\n\nvedenom\n\nOkresným\n\npod sp. zn. 22 C 294/2009\n\nsúdom\n\nBratislava\n\nv procesnom\n\npostavení\n\nI\n\n(ďalej\nžalobcu,\n\nlen\n\n„okresný\n\nktorý\n\nsa\n\nsúd“)\nžalobou\n\nproti Slovenskej republike v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky\n(ďalej len „žalovaná“) domáhal náhrady za nemajetkovú ujmu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci.\n3. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 22 C 294/2009-284 z 30. júna 2014\n(ďalej len „rozsudok z 30. júna 2014“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sťažovateľovi\nnáhradu nemajetkovej ujmy v sume 35 000 € z titulu nezákonného rozhodnutia\na nesprávneho úradného postupu a náhradu trov konania v sume 9 609,72 € a vo zvyšku\nžalobu zamietol. Uznesením okresného súdu č. k. 22 C 294/2009-325 z 18. augusta 2014\n(ďalej len „uznesenie z 18. augusta 2014“) bola sťažovateľovi uložená povinnosť,\naby v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia zaplatil súdny poplatok.\n\n2\n\n4.\n\nRozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 3 Co 490/2014, 3 Co 493/2014 z 22. marca 2017 (ďalej len „rozsudok\nz 22. marca 2017“) boli rozsudok okresného súdu z 30. júna 2014 a uznesenie okresného\nsúdu z 18. augusta 2014 potvrdené ako vecne správne.\n5. O dovolaní žalovanej proti rozsudku krajského súdu z 22. marca 2017 rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením tak, že citované rozhodnutie krajského súdu\nv napadnutej časti potvrdzujúcej rozsudok okresného súdu z 30. júna 2014 vo vyhovujúcej\nčasti vo veci samej a v časti trov konania a rozsudok okresného súdu z 30. júna 2014\nv napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a v časti trov konania zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Ústavný súd v tejto súvislosti na podklade vyžiadaných\nrozsudkov okresného súdu z 30. júna 2014 a krajského súdu z 22. marca 2017 konštatuje,\nže vo výroku napadnutého uznesenia najvyššieho súdu predloženého sťažovateľom\nje zjavná pisárska chyba spočívajúca v uvedení nesprávneho dátumu vydania rozsudku súdu\nprvej inštancie (18. august 2014, pozn.). Uvedená skutočnosť však nevytvára prekážku\nuplatneniu právomoci ústavného súdu ústavnú sťažnosť na podklade argumentácie\nsťažovateľa preskúmať.\n6. Sťažovateľ namieta, že najvyšší súd vyslovil pre okresný súd záväzný právny\nnázor, podľa ktorého „a/ aj keď žalovaná prípustnosť dovolania vyvodzovala z ust. § 421\nods. 1 písm. c/ CSP / str. 2, predposledný odsek a str. 7 tiež predposledný odsek dovolania/,\nsúd ho svojvoľne nahradil dôvodom podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP /viď body 9\na 31 uznesenia/,\nb/ inštitút náhrady nemajetkovej ujmy pozná len nový zákon č. 514/2003 Z. z.,\nale nie zákon č. 58/1969 Zb., ktorý sa mal aplikovať /bod 24 uznesenia/,\nc/ svojvoľne riešil otázku stretu zásahu orgánu verejnej moci do osobnostných práv...\na\nd/ nepovažuje prísnu objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím za zodpovednosť za výsledok, ale skutočne ospravedlňujúco hodnotí zásah\ndo práv fyzickej osoby týmto rozhodnutím za dôvodný, a to aj v prípade, že sa neskôr\npreukáže, že nebolo vydané dôvodne /porov. body 27, 28 napadnutého uznesenia/.“.\n\n3\n\n7. K právomoci ústavného súdu konať vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľ\npoukazuje na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 591/2012, III. ÚS 46/2013,\nII. ÚS 387/2010 a II. ÚS 105/2009, v ktorých ústavný súd preskúmaval kasačné rozhodnutia\ndovolacieho súdu tak, ako to je aj v tomto prípade.\n8. Podľa sťažovateľa napadnuté uznesenie najvyššieho súdu porušuje jeho práva\nzaručené ústavou a dohovorom, keďže\n- najvyšší súd porušil právo na súdnu ochranu sťažovateľa, keďže žalovaná\nnedodržala kogentné ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)\nupravujúce spôsoby a procesné inštitúty, ktorými možno právo na súdnu ochranu realizovať\na prípadne obmedziť,\n- jednou zo záruk práva na spravodlivý proces v sporovom konaní je zásada\nprejednacia a kontradiktórnosti,\n- najvyšší súd svojvoľne prelomil doktrínu viazanosti prieskumného súdu\nvymedzením rozsahu prieskumu oprávneným procesným subjektom, ktorý je kogentne\nuvedený v § 432, § 439 a § 440 CSP, a dovolanie žalovanej odôvodnené § 421 ods. 1 písm.\nc) CSP uznal svojvoľne za prípustné a dôvodné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\nktorý sa „v predmetnom dovolaní ani nespomína, hoci žalovaným subjektom je osoba práva\nznalá“,\n- dovolanie obsahujúce chybné vymedzenie dôvodu dovolania (bod 31 napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu) bolo vadným podaním, ktoré mal najvyšší súd odmietnuť\npre neprípustnosť podľa § 447 písm. f) CSP.\n9. Sťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že aj meritórne posúdenie veci dovolacím súdom\nje svojvoľné, keďže doterajšia judikatúra najvyšších súdnych autorít\n- priznávala náhradu nemajetkovej ujmy aj podľa zákona č. 58/1969 Zb.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom [ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“ (na preukázanie svojich tvrdení\nsťažovateľ poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 262/2015,\n6 Cdo 185/2011, 7 MCdo 16/2011, 4 Cdo 722/2015, 4 Cdo 177/2005)] a\n\n4\n\n- zodpovednosť štátu považovala za zodpovednosť výsledkovú (nález ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 320/2016), a preto nie je na mieste aprobovať záver, podľa ktorého ak dôjde\nk oslobodeniu spod obžaloby, neznamená to vždy, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo\nvydané nesprávne, keďže sa ním nerešpektuje ústavný princíp prezumpcie neviny v zmysle\nčl. 50 ods. 2 ústavy.\n10. Podľa sťažovateľa plynie nárok na náhradu škody v prípade trestného stíhania,\nktoré je skončené oslobodením spod obžaloby alebo zastavením trestného konania, nielen\nz čl. 46 ods. 3 ústavy, ale priamo z princípov materiálneho právneho štátu podľa čl. 1\nods. 1 ústavy. Dodáva k tomu, že v prípade, ak sa nepotvrdí pôvodné podozrenie, musí mať\nosoba, ktorá bola povinná podrobiť sa úkonom orgánov činných v trestnom konaní,\nza predpokladu preukázania, že trestnú činnosť nespáchala, záruku, že sa jej dostane\nodškodnenie za všetky príkoria, ktorým bola neoprávnene podrobená.\n11. Pokiaľ mal najvyšší súd na vec iný právny názor a zamýšľal sa od doterajšej\nsúdnej praxe odchýliť, potom mal iniciovať konanie pred veľkým senátom najvyššieho\nsúdu. Vzhľadom na skutočnosť, že tak najvyšší súd neurobil, došlo podľa sťažovateľa\nk zaťaženiu\n\nkonania\n\nvo\n\nveci\n\ndovolania\n\nvadou\n\nnesprávne\n\nobsadeného\n\nsúdu,\n\na teda aj k porušeniu jeho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.\n12. Sťažovateľ na podklade uvedených skutočností uzatvára, že v prípade odchýlenia\nsa od doterajšej judikatúry bolo povinnosťou najvyššieho súdu podporiť svoj právny záver\ndostatočnými argumentmi a zároveň oproti odlišným rozhodnutiam uviesť, z akých\ndôvodov považuje odlišný právny názor za neudržateľný či právne chybný. Najvyšší súd\nv prejednávanej veci svoju povinnosť vyplývajúcu mu aj z čl. 2 CSP zanedbal, čím porušil\nzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n13. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a čl. 50\n\n5\n\nods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie. Sťažovateľ si zároveň uplatňuje náhradu trov konania v sume 415,50 €.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n16. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n17. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\n18. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide\npredovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,\nporušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne\nnepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n19. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd.\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n21. V súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy\nalebo nesprávnym úradným postupom.\n22. V súlade s čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní rovní.\n23. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n24. V súlade s čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie,\npovažuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom\njeho vinu.\n\n7\n\n25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n26. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n27. Ústavný súd konštantne vo svojej rozhodovacej činnosti akcentuje, že pri výkone\nprávomoci v konaní o ústavnej sťažnosti jeho úlohou nie je preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia\nvšeobecných súdov v prípade, ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd je oprávnený\na povinný posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach,\nv ktorých niet iného súdu, aby prerokoval a rozhodol o tom, či bolo alebo nebolo porušené\nzákladné právo alebo sloboda strany sporu pred všeobecným súdom (m. m. I. ÚS 5/00,\nII. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, II. ÚS 83/06).\n28. Rešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavný súd vo svojej\nustálenej judikatúre neustále pripomína, že jedným z kľúčových princípov spravodlivého\nsúdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je aj právo na náležité\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Jeho obsahom je právo strany sporu na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\n\n8\n\nsúdnej ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje\nrozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05,\nIII. ÚS 34/07). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom\nzáujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný\na že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\n29. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých všeobecný súd môže konať\na rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred všeobecným súdom\nvrátane dovolacích konaní (II. ÚS 581/2017). V predmetnom dovolacom konaní procesné\npodmienky upravoval v čase podania dovolania § 419 a nasl. CSP.\n30. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že samotná otázka\nposúdenia podmienok na uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky\nprípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu.\nInými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade\ns ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú\nustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho\nz čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru), v konečnom dôsledku nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľa (III. ÚS 450/2017).\n31. Ústavný súd v kontexte sťažovateľom namietaného porušenia základného práva\nna rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy zdôrazňuje, že zásada rovnosti\nzbraní ako jedna zo všeobecných záruk spravodlivého súdneho konania zabezpečuje,\naby v konaní pred všeobecným súdom mali strany sporu rovnaké postavenie. Rovnosť\nzbraní spočívajúca v rovnakom postavení strán sporu (čl. 47 ods. 3 ústavy) sa prejavuje\nv procesnoprávnom postavení strán sporu, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných\noblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva.\n\n9\n\n32. Ústavný súd už v minulosti uviedol, že nepredloženie veci súdnemu orgánu\noprávnenému riešiť otázku, odpoveď na ktorú sa v judikatúre súdov rozchádza\nalebo ktorá súvisí s výkladom a aplikáciou špeciálnej právnej normy, v prípadoch,\nkeď je príslušný súd povinný tak na základe zákona (resp. právneho predpisu)\nurobiť, môže znamenať odňatie veci zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\n(m. m. IV. ÚS 270/2012, IV. ÚS 299/2012 alebo IV. ÚS 206/08). Nepredloženie veci\nveľkému senátu postupom podľa § 48 ods. 1 CSP v situácii, keď sú splnené všetky\npodmienky na uplatnenie relevantného procesného postupu, má preto svoj ústavnoprávny\nrozmer a v konečnom dôsledku môže znamenať porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 1 ústavy (IV. ÚS 255/2018).\n33. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd ďalej poukazuje\nv kontexte zistenia, že predmetom jeho konania je preskúmavanie kasačného rozhodnutia\ndovolacieho súdu, na to, že základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé\nsúdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok,\na skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho\nkonania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05,\nII. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n34. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že predpokladom\nna záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je len také porušenie,\nktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím\nkonania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktorého nápravu nemožno dosiahnuť\nprocesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v príslušnom procesnom kódexe\n(m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06). V nadväznosti na to ústavný súd\npripomína, že v rámci konania o ústavnej sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné\nrozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie vo veci samej\nprávoplatne skončilo. V zmysle uvedeného v konaní, ktoré v čase predbežného\nprerokovania\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nstále\n\nprebieha,\n\ntejto požiadavky (IV. ÚS 361/2010).\n\n10\n\nnemožno\n\nuvažovať\n\no\n\nsplnení\n\n35. Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nz tejto zásady, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej\nbolo v konaní o ústavnej sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila\niba určitá časť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka.\nPodmienkou na pripustenie takejto výnimky však je, že v konkrétnom prípade musí\nísť o rozhodnutie spôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa, ako aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané\nštádium konania a nemohla by už byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne\nby sa tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania\na nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných\nkonaniach (IV. ÚS 322/09).\n36. V nadväznosti na uvedené\n\nprávne názory ústavný súd\n\nkonštatuje,\n\nže v okolnostiach posudzovaného prípadu sú čiastočne splnené predpoklady na uplatnenie\nvýnimky z už spomenutej zásady, podľa ktorej ústavný súd v rámci konania o ústavnej\nsťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť\no rozhodnutia, ktorými sa právoplatne skončilo konanie.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n37. S prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľa možno identifikovať štyri zásadné\nnámietky, ktorými sťažovateľ brojí proti\n-\n\nmeritórnemu posúdeniu veci najvyšším súdom [bod 9 tohto uznesenia; (ďalej aj\n\n„prvá námietka“)],\n-\n\nposúdeniu veci najvyšším súdom, ktorý prelomil doktrínu viazanosti\n\nprieskumného súdu vymedzením rozsahu prieskumu oprávneným procesným subjektom\n[bod 8 tohto uznesenia; (ďalej aj „druhá námietka“)],\n-\n\nproti postupu najvyššieho súdu, ktorým tento neinicioval konanie pred veľkým\n\nsenátom najvyššieho súdu (ďalej aj „tretia námietka“), a\n\n11\n\n-\n\nproti postupu najvyššieho súdu, ktorý sa odchýlil od doterajšej judikatúry, pričom\n\njeho povinnosťou bolo svoj právny záver podporiť dostatočnými argumentmi a zároveň\nuviesť, z akých dôvodov považuje odlišný právny názor za neudržateľný (ďalej aj „štvrtá\nnámietka“).\nK namietanému porušeniu práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 50\nods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nv kontexte prvej námietky\n38. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k prvej námietke týkajúcej sa meritórneho\nposúdenia veci najvyšším súdom nie je relevantná časť ústavnej sťažnosti prípustná.\n39. Z bodu 9 tohto uznesenia vyplývajúce meritórne námietky týkajúce sa inštitútu\nnáhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb., riešenia stretu zásahu orgánu\nverejnej moci do osobnostných práv a objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím sú námietkami, ktoré sa svojím charakterom týkajú právneho\nposúdenia sťažovateľom uplatňovaného nároku, ktoré budú predmetom posúdenia súdom\nprvej inštancie, ktorému bola vec sťažovateľa dovolacím súdom vrátená.\n40. S prihliadnutím na aktuálne procesné štádium konania (vec je opätovne v štádiu\nkonania pred súdom prvej inštancie) neprichádza do úvahy pri rešpektovaní princípu\nsubsidiarity, z ktorého vychádza čl. 127 ods. 1 ústavy, uplatnenie právomoci ústavného\nsúdu, keďže o veci sťažovateľa bude ďalej prebiehať konanie pred všeobecnými súdmi\na sťažovateľ bude v ďalšom priebehu konania disponovať účinnými právnymi\nprostriedkami na ochranu svojich práv, ktorými môže brojiť proti podľa neho svojvoľnému\nprávnemu názoru najvyššieho súdu vo veci uplatnených nárokov z titulu nezákonného\nrozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Z princípu subsidiarity totiž vyplýva, že\nsťažovateľom spochybňovaný právny názor najvyššieho súdu na meritórne posúdenie veci\nsa v prejednávanom prípade môže stať predmetom ústavného prieskumu až vtedy,\nak bude vec právoplatne skončená (obdobne aj nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 46/2013\nz 3. septembra 2013, na ktorý sťažovateľ poukazuje v bode 7 tohto uznesenia).\n\n12\n\n41. Z uvedených dôvodov ústavnému súdu jeho postavenie ochrancu ústavnosti\noddeleného od sústavy všeobecného súdnictva neumožňuje skúmať námietky sťažovateľa\nkoncentrované výlučne na problém právneho posúdenia dosiaľ právoplatne nerozhodnutej\nveci formulované v ústavnej sťažnosti v bode 9 tohto uznesenia.\n42. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tú časť ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu vo veci\nmeritórneho posúdenia sťažovateľom uplatneného nároku, odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nK namietanému porušeniu práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 a čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu v kontexte druhej námietky\n43. Sťažovateľ druhou námietkou v podstate namieta postupu najvyššieho súdu,\nktorý prípustnosť dovolania vyvodil v konkrétnych okolnostiach veci z iného ustanovenia,\nako namietala v dovolaní žalovaná. Uvedeným postupom podľa sťažovateľa došlo\npredovšetkým z dôvodu svojvoľnosti k porušeniu základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní (bod 8 tohto uznesenia).\n44. Ústavný súd preskúmal dôvodnosť druhej námietky, keďže táto môže vyvolávať\npochybnosti o ústavnej udržateľnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ako celku.\nOdpoveď na otázku, či najvyšší súd svojvoľne prelomil doktrínu viazanosti prieskumného\nsúdu vymedzením rozsahu prieskumu oprávneným procesným subjektom, je totiž\nesenciálna pre posúdenie ústavnej udržateľnosti rozhodnutia najvyššieho súdu ako súdu\ndovolacieho.\n45. Ústavný súd pri posúdení ústavnej udržateľnosti relevantnej časti napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu akcentuje predovšetkým jednotlivé čiastkové aspekty\nzákladného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré zaväzujú\naj najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní, a to aj v prípade kasačného rozhodnutia,\n\n13\n\nktorým sa vec sťažovateľa opätovne dostáva do štádia konania pred súdom prvej inštancie.\nInak povedané, aj odôvodnenie kasačného rozhodnutia dovolacieho súdu musí spĺňať určitú\nkvalitu a požiadavky plynúce zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj z práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru. V konkrétnych okolnostiach veci je daná právomoc ústavného súdu,\nkeďže námietka prelomenia doktríny viazanosti prieskumného súdu atakujúca procesnú\n(ne)správnosť postupu najvyššieho súdu, a tým aj jeho rozhodnutia, by už v následných\nštádiách konania pred všeobecnými súdmi a ani v prípadnej ďalšej ústavnej sťažnosti\nnemohla byť preskúmavaná a ani prípadne korigovaná.\n46. Z bodu 9 napadnutého uznesenia najvyššieho súdu možno identifikovať\nprípustnosť dovolania, ktorú žalovaná (dovolateľka) vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. c)\nCSP – dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nNa podporu svojho záveru žalovaná uviedla viacero rozhodnutí najvyššieho súdu\n(body 10 a 11 napadnutého uznesenia najvyššieho súdu), ktoré podľa jej názoru neriešia\njednotne otázku zodpovednosti štátu.\n47. Zdôraznením povinnosti dovolacieho súdu byť v súlade s § 440 CSP viazaný\ndovolacími dôvodmi najvyšší súd v bode 18 napadnutého uznesenia konštatoval,\nže dovolacími\n\ndôvodmi\n\npodľa\n\nv súčasnosti\n\nplatnej\n\na účinnej\n\nprávnej\n\núpravy\n\nsú len tzv. zmätočnosť (§ 420 CSP) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP),\na preto aj viazanosť dovolacími dôvodmi vo svojej podstate znamená, že v prípade\ndovolania podaného výlučne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci dovolací súd\nnie je oprávnený a povinný skúmať existenciu prípadných vád zmätočnosti.\n\n14\n\n48.\n\nV bode\n\n19\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nďalej\n\nkonštatoval,\n\nže pod dôvodmi prípustnosti dovolania je nevyhnutné rozumieť jednotlivé a do zákona\npoňaté skutkové podstaty reprezentujúce dovolací dôvod. V prípade dovolacieho dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia zákonné ustanovenie § 421 ods. 1 CSP vymedzuje tri\ndôvody prípustnosti, a to\n-\n\nriešenie rozhodnej právnej otázky spôsobom odkláňajúcim sa od ustálenej\n\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP],\n-\n\ndovolací súd rozhodnú právnu otázku ešte neriešil [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP]\nalebo\n\n-\n\nprávna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne [§ 421 ods. 1 písm. c)\n\nCSP].\n49.\n\nV bode\n\n21\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nprezentoval\n\nnázor,\n\npodľa ktorého je dovolanie prípustné v prípade, že dovolateľ vymedzí právnu otázku,\nod ktorej bolo závislým rozhodnutie odvolacieho súdu, tak, že ju možno subsumovať\npod niektorú z procesných situácií zadefinovaných v jednotlivých písmenách § 421\nods. 1 CSP (bod 21 napadnutého uznesenia najvyššieho súdu).\n50. V bode 22 napadnutého uznesenia najvyššieho súdu tento identifikoval\nv konkrétnostiach osobitnosti prejednávanej veci žalovanou ako dovolateľkou priamo\nnastolenú právnu otázku, či v prípadoch škôd pre nezákonnosť rozhodnutia v trestnom\nkonaní alebo nesprávnosť postupu orgánov štátu je daná zodpovednosť štátu za výsledok\ntrestného konania alebo len zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny\npostup, ako aj na to nadväzujúce právne otázky, a to, aké sú podmienky zodpovednosti štátu\nza škodu (materiálnu) a nemajetkovú ujmu a či pri posudzovaní podmienok zodpovednosti\nštátu v režime zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) sú alebo nie sú rozdiely.\n\n15\n\n51. V bode 24 napadnutého uznesenia najvyšší súd identifikoval základné\nvýchodiská, a to, že\n1) sťažovateľ sa v prejednávanej veci domáhal výlučne náhrady nemajetkovej ujmy\nspôsobenej mu trestným konaním vedeným v minulosti proti jeho osobe z dôvodu\nnezákonného rozhodnutia (skončenie trestného konania bez odsudzujúceho rozsudku,\na to zastavením trestného stíhania) a z dôvodu nesprávneho úradného postupu (prieťahy\nv trestnom konaní),\n2) čiastkové nároky spadajú do obdobia účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.,\nako aj zákona č. 514/2003 Z. z.;\n3) v priebehu konania zdôrazňovaná otázka zodpovednosti štátu za výsledok\ntrestného konania mala význam len pri čiastkovom nároku vyvodzovanom z nezákonnosti\nrozhodnutia;\n4) inštitút náhrady nemajetkovej ujmy pozná len zákon č. 514/2003 Z. z. a absencia\ntohto inštitútu v zákone č. 58/1969 Zb. umožňuje podporné použitie ustanovení ochrany\nosobnosti obsiahnutých v Občianskom zákonníku.\n52. Následne na podklade daných východísk najvyšší súd v bodoch 25 a 26\nnapadnutého uznesenia konštatoval, že parametre skutkovej totožnosti s prejednávanou\nvecou napĺňal (len) žalovanou ako dovolateľkou uvádzaný rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Cdo 201/2007 z 30. júla 2008, v ktorom sa riešil prípad požiadaviek žalobcu\nna náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. a na náhradu nemajetkovej ujmy\npodľa ustanovení Občianskeho zákonníka.\n53. Nesprávne právne posúdenie veci preto najvyšší súd identifikoval v názore\nodvolacieho súdu a súdu prvej inštancie, podľa ktorého skončenie trestného konania\nproti sťažovateľovi bez vydania odsudzujúceho rozsudku považovali aj z hľadiska vzniku\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy v režime zákona č. 58/1969 Zb. za rovnocenné\nso zrušením uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, hoci v tomto prípade bola\nrozhodujúcou okolnosťou oprávnenosť či neoprávnenosť zásahu príslušného orgánu\nčinného v trestnom konaní (bod 31 napadnutého uznesenia najvyššieho súdu). Na podklade\n\n16\n\nuvedeného preto najvyšší súd vzhliadol nielen dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP, ale aj dôvodnosť takto namietaného dôvodu.\n54. Ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach veci nemožno\nodôvodnenie najvyššieho súdu založené na odlíšení dovolacích dôvodov a dôvodov\nprípustnosti\n\ndovolania\n\na\n\nsubsumovanie\n\nodôvodnenia\n\nprípustnosti\n\ndovolania\n\npod niektorú zo skutkových podstát obsiahnutých v § 421 ods. 1 CSP hodnotiť\nako svojvoľné, a teda také, ktorým by samotný najvyšší súd nahrádzal aktivitu dovolateľa.\nNaopak, uvedený postup má oporu v aplikovaných ustanoveniach Civilného sporového\nporiadku a korešponduje zároveň aj s požiadavkou uplatnenia materiálneho prístupu\nk ochrane práv a slobôd fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorý je neoddeliteľnou\nsúčasťou nielen rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ale aj súdu všeobecného. Postup\nnajvyššieho súdu pri subsumovaní odôvodnenia dovolateľky – žalovanej pod niektorú\nz podstát obsiahnutých v § 421 ods. 1 CSP je v súlade s podmienkami, ktorými možno\nprávo na súdnu ochranu realizovať, a nepredstavuje prelomenie doktríny viazanosti\nprieskumného súdu vymedzením rozsahu prieskumu oprávneným procesným subjektom.\nRozsah prieskumu bol daný zo strany dovolateľky – žalovanej vymedzením dovolacieho\ndôvodu nesprávneho právneho posúdenia uvedením právneho posúdenia, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedením, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n55. Po preskúmaní relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu v kontexte druhej námietky sťažovateľa, ktorou spochybňoval ústavnú udržateľnosť\nrozhodnutia dovolacieho súdu, ústavný súd nezistil taký výklad a aplikáciu príslušných\nzákonných ustanovení zo strany najvyššieho súdu, ktoré by mohli vyvolať účinky\nnezlučiteľné so sťažovateľom označenými článkami ústavy a dohovoru.\n56. Vzhľadom na skutočnosť, že postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní vo veci\ndovolania podaného žalovanou z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia k svojvoľnosti\nzo strany najvyššieho súdu, ktorá by bola spôsobilá odôvodniť porušenie základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj základného\npráva na rovnosť účastníkov v konaní nemohlo dôjsť, ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti\n\n17\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nv kontexte druhej námietky odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v kontexte tretej a štvrtej námietky\n57. Ústavný súd vníma vecnú previazanosť tretej a štvrtej námietky sťažovateľa,\nktorými vo svojej podstate brojí (treťou námietkou) proti postupu najvyššieho súdu,\nktorý mal podľa sťažovateľa na vec iný právny názor, a pritom v súlade s § 48 ods. 1 CSP\nmal iniciovať konanie pred veľkým senátom (sťažovateľ namieta v tejto súvislosti porušenie\nzákladného práva zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy), a zároveň namieta, že jeho úlohou\nbolo v prípade odchýlenia sa od doterajšej judikatúry svoj záver podporiť dostatočnými\nargumentmi a uviesť dôvody na podporu neudržateľnosti právneho názoru vyjadreného\nv iných\n\nrozhodnutiach,\n\nna\n\nktoré\n\nsťažovateľ\n\npoukazuje\n\nv ústavnej\n\nsťažnosti.\n\nPokiaľ tak najvyšší súd neurobil, jeho rozhodnutie je nutné vnímať ako svojvoľné,\na tým aj porušujúce sťažovateľove práva zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru (štvrtá námietka).\n58. V úvode tejto časti rozhodnutia ústavný súd zdôrazňuje, že práve v záujme\neliminovania nejednoznačnosti postupu pri „prekonávaní“ judikatúry prostredníctvom\nuvedenia dostatočných argumentov na podporu neudržateľnosti právneho názoru\nvyjadreného v iných rozhodnutiach (v podobe, ako to namieta aj sťažovateľ štvrtou\nnámietkou) nová právna úprava Civilného sporového poriadku zaviedla inštitút predloženia\nveci veľkému senátu (k tomu pozri aj ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok.\nKomentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1383.). Aj z uvedeného dôvodu je preto koncept\ndostatočného odôvodnenia odchýlenia sa od iného právneho názoru konceptom\nprekonaným, ktorý v kontexte štvrtej námietky nemôže v konaní o ústavnej udržateľnosti\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu ratione materiae obstáť už na prvý pohľad.\n\n18\n\n59. Inými slovami, súčasťou ústavno-právnych požiadaviek na postup všeobecného\nsúdu nie je, ako to tvrdí sťažovateľ v bode 12 tohto uznesenia, odklon od doterajšej\njudikatúry na podporu svojho právneho názoru odôvodniť a vysvetliť, v čom považuje\nodlišný právny názor za neudržateľný. Príslušný § 48 ods. 1 CSP totiž takúto sťažovateľom\nnamietanú ústavnú neudržateľnosť rieši práve inštitútom predloženia veci veľkému senátu.\n60. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd relevantnú časť ústavnej sťažnosti,\nktorou v súvislosti so štvrtou námietkou sťažovateľ namieta porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi argumentáciou\nodôvodňujúcou porušenie označených práv a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nodmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n61. Vychádzajúc z premisy, podľa ktorej je úloha najvyššieho súdu pri aplikácii\nprincípu právnej istoty absolútne kľúčová, ústavný súd akcentuje inštitút veľkého senátu\nnajvyššieho súdu, ktorého cieľom je zabezpečenie jednoty rozhodovania najmä v zmysle\njednoty judikatúry a jej akceptovania súdmi nižších inštancií. Veľký senát predstavuje\ninštitucionálne zabezpečenie princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 CSP. Podľa čl. 2\nods. 2 časti vety pred bodkočiarkou CSP právna istota je stav, v ktorom každý\nmôže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít (III. ÚS 438/2018).\n62. Je len celkom prirodzené, že inštitút veľkého senátu nachádza svoje uplatnenie\nnepriamo aj prostredníctvom dovolacieho konania, a to prípustnosťou dovolania podaného\npre nesprávne právne posúdenie z dôvodu rozdielneho rozhodovania dovolacieho súdu\npodľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP (Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne). Je len logické predpokladať, že v prípade dôvodného uplatnenia\nprípustnosti dovolania preto, lebo dovolací súd v totožnej právnej otázke rozhoduje\n\n19\n\nrozdielne, bude musieť rozhodovať práve veľký senát najvyššieho súdu (pozri dielo\ncitované v bode 58, s. 1384). Sťažovateľ treťou námietkou v podstate brojí proti podľa neho\nnesprávnemu procesnému postupu najvyššieho súdu, ktorý vec veľkému senátu nepredložil\n(bod 11 tohto uznesenia).\n63. V konkrétnych okolnostiach veci je podľa názoru ústavného súdu vo vzťahu\nk tretej námietke sťažovateľa daný dôvod na odmietnutie z dôvodu neprípustnosti.\nV okolnostiach prejednávanej veci totiž sťažovateľ v aktuálnej procesnej situácii má stále\nk dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorým sa môže korigovania podľa neho procesne\nneudržateľného postupu najvyššieho súdu domáhať, a to práve prostredníctvom uplatnenia\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Kasačná záväznosť napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, a tým aj povinnosť súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu byť\nviazaný a rešpektovať právny názor v ňom vyslovený, nevylučuje, aby sťažovateľ podstatnú\nokolnosť spočívajúcu v existencii právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom podľa neho\nrozhodovaná rozdielne (na ktorú v ústavnej sťažnosti sťažovateľ v tejto súvislosti\npoukazuje), v prípadnom dovolacom konaní namietal a uvedeným spôsobom sa nepriamo\ndožadoval nápravy procesného postupu najvyššieho súdu (vec predložiť veľkému senátu),\na tým aj ochrany obsiahnutej v základnom práve podľa čl. 48 ods. 1 ústavy,\nktorého porušenie touto ústavnou sťažnosťou namieta.\n64. Ústavný súd k tomuto záveru dospel aj s prihliadnutím na svoju už stabilnú\nrozhodovaciu činnosť, v súlade s ktorou uprednostňuje právomoc všeobecného súdu\nna ochranu subjektívnych práv strany v spore pred ochranou v konaní pred ústavným\nsúdom, uplatňujúc zásadu minimalizovania zásahov do právomoci iných orgánov verejnej\nmoci a vytvárajúc priestor na ochranu namietaného porušenia týchto práv v rámci sústavy\nvšeobecných súdov (IV. ÚS 480/2012).\n65. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu v kontexte tretej námietky odmietol pre neprípustnosť\npodľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n20\n\n66. Vzhľadom na čiastkové závery ústavného súdu vo veci jednotlivých námietok,\nktorými sťažovateľ odôvodňoval porušenie ním označených práv zaručených ústavou\na dohovorom, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto\nuznesenia.\n67. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi v nej uplatnenými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "Najvyšší súd Slovenskej republiky-veľký senát", "judikatúra-zjednocovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:84ad9b50-d329-4d7c-b9a4-59a877863e08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1"}, {"guid": "ussr:2ac3b7ef-e275-403d-9b7b-9bdbd393126a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.255.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 255/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 255/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.255.2018.1"}, {"guid": "ussr:ff515c1c-e1e6-4520-9774-cb8423bd6351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 581/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 581/2017 z 14. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1"}, {"guid": "ussr:9de8bfd6-4aed-4d9f-8077-2bfa0895f64f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fd4300b-ac82-47c6-a095-1ea9dbdfa99b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 272, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2"}, {"guid": "ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2012 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:e7fc7b4d-8d4e-43b0-9c53-6cc4e87770c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 480/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2012 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7fc7b4d-8d4e-43b0-9c53-6cc4e87770c7"}, {"guid": "ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb"}, {"guid": "ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 83/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9d18fcf5-73df-4df5-88e3-8f4c81c21dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.429.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 429/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 429/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.429.2025.1"}, {"guid": "ussr:21a01221-7d54-4836-9be4-4425bc403a85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.209.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 209/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.209.2024.1"}, {"guid": "ussr:a73df787-658f-4093-a917-868c6bba361c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.50.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2024 z 25. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.50.2024.1"}, {"guid": "ussr:dd844ed3-b6c6-4cde-a105-95fda444d390", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.683.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 683/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 683/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.683.2023.1"}, {"guid": "ussr:9aa1abb5-450a-4deb-b63b-ea0f49bb8a6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.406.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 406/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 406/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.406.2023.1"}, {"guid": "ussr:49a3c1e1-98bc-47f2-94a5-45a37d3b7195", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.298.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 298/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 298/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.298.2022.1"}]}