{"guid": "ussr:39d0fbe4-6f87-45a7-8fce-341e3dc7fd0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.360.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 360/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 360/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 360/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.360.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/39d0fbe4-6f87-45a7-8fce-341e3dc7fd0b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.360.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.360.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.360.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 360/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nBIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Juraj Bizoň, LL.M., vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 262/2017-394\nz 29. novembra 2017 a uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 16 C 84/2015-452\nz 5. augusta 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 262/2017-394 z 29. novembra 2017\na uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. 16 C 84/2015-452\nz 5. augusta 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“, resp. „krajského\nsúdu“).\n2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum\nústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len\n„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období od\n17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli prerozdelené\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov medzi sudcov\nmenovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi\nspravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce členom\nIV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor\nDuľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou\nna okresnom súde 4. septembra 2015 vedenou pod sp. zn. 16 C 84/2015 (ďalej len „žaloba“)\ndomáhal určenia, že je výlučným vlastníkom špecifikovanej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa\nv katastrálnom území a v obci\n\n, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu\n2\n\nNitra, druh pozemku orná pôda s výmerou 9 032 m2 (ďalej len „pozemok“). Žalobu\nodôvodnil absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy č.\n\n(ďalej len\n\n„kúpna zmluva“ uzatvorenej na naliehanie zástupcu spoločnosti\n(ďalej len „žalovaná“), ktorou jej predal\npozemok na hospodárenie bez poskytnutia času na prečítanie. Po povolení vkladu\nvlastníckeho práva v prospech žalovanej do katastra nehnuteľností sa dozvedel, že obchodná\nspoločnosť\n\nzačala vykupovať pozemky (vrátane sťažovateľovho) na\n\núčely výstavby strategického parku Jaguar Land Rover (ďalej len „strategický park“).\nUplatňovala si zákonné predkupné právo štátu k pozemkom (ktoré vzniklo vydaním\nuznesenia vlády Slovenskej republiky č. 401/2015 o schválení návrhu na vydanie\nosvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie\nstrategického parku 8. júla 2015). Spoločnosť\n\nponúkala za (pôvodne\n\nsťažovateľov) pozemok sumu 135 480 €, t. j. 15 € za m2. Sťažovateľ v čase predaja\npozemku nevedel, že ten bude „spadať pod“ strategický park. Žalovaná tak ľstivým\nkonaním a v hrubom rozpore s dobrými mravmi zneužila jeho neskúsenosť a dôverčivosť na\núčely získania neoprávneného majetkového prospechu.\n4. Neskôr podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra protest proti rozhodnutiu\no povolení vkladu vlastníckeho práva žalovanej k pozemku, ktorému bolo vyhovené\nz dôvodu porušenia zákonného predkupného práva štátu k pozemku a vyhodnotenia kúpnej\nzmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu.\n5. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa v správnom (vkladovom) konaní domohol\nžalobou uplatňovaného nároku a jeho vlastnícke právo k pozemku bolo evidenčne\nobnovené, odpadol dôvod na vedenie súdneho konania na okresnom súde a sťažovateľ\n14. októbra 2016 vzal žalobu v celom rozsahu späť.\n6. Okresný súd potom uznesením č. k. 16 C 84/2015-175 z 25. mája 2017 konanie\no žalobe sťažovateľa zastavil a priznal mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nProti výroku o trovách konania podala žalovaná odvolanie. Krajský súd napadnutým\nrozhodnutím zmenil výrok o trovách konania tak, že ich náhradu priznal v plnom rozsahu\n3\n\nžalovanej. Okresný súd potom uznesením č. k. 16 C 84/2015-404 z 19. júla 2018 vydaným\nvyšším súdnym úradníkom rozhodol, že sťažovateľ je povinný zaplatiť žalovanej náhradu\ntrov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 4 196,40 €. Na základe sťažnosti\nsťažovateľa okresný súd napadnutým rozhodnutím č. k. 16 C 84/2015-452 z 5. augusta 2019\nzmenil výrok uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a sťažovateľovi uložil\npovinnosť zaplatiť náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške\n1 689,45 €.\n7. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu podľa sťažovateľa neobsahuje jasné\na zrozumiteľné argumenty, prečo vyhodnotil zavinenie sťažovateľa a zaviazal ho na náhradu\ntrov konania. V príkrom rozpore s princípom elementárnej spravodlivosti sa pripočítalo\nzavinenie za odpadnutie predmetu sporu tomu, kto v konaní len bránil svoje subjektívne\nprávo, porušené takým flagrantným spôsobom, že iniciatívne zasiahol prokurátor a vec\nvyriešil v súlade so žalobným návrhom sťažovateľa v správnom konaní. Tendenčne sa\nkrajský súd zaoberal predovšetkým otázkou „nezavinenia“ zastavenia konania žalovanou,\nale nekonkretizuje sťažovateľovo pričinenie na zastavení konania. V tejto časti je preto\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu samoúčelné, formálne a nepreskúmateľné, vykazuje\nčrty svojvôle, keď bez dôsledného a vyčerpávajúceho odôvodnenia zmenil rozhodnutie\nokresného súdu. Je v rozpore s princípom právneho štátu, ak rozhodnutie o uplatnenom\nnároku v jednom (katastrálnom) konaní mu je na ujmu v druhom (súdnom) konaní.\nProcesné zavinenie je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, čo zrejme vedie\nk ustáleniu procesnej viny žalovanej v (katastrálnom) konaní o predbežnej otázke, v čoho\ndôsledku sa žaloba stala neúčelnou a musela byť vzatá späť.\n7.1 Nepriznanie práva na náhradu trov konania reálne vzniknutých na súdnu ochranu\njeho práv pred skupinou špekulantov má na sťažovateľa tvrdý dopad, pri tarifnej odmene za\njeden úkon právnej služby vo výške 303,74 € bez DPH a režijného paušálu, celkovo\n5 240,76 €.\n8. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu je podľa sťažovateľa v rozpore\ns princípom právnej istoty vyjadreným v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), je všeobecné, bez riadne preskúmateľnej\n4\n\nargumentácie týkajúcej sa konkrétnych skutkových a právnych okolností veci. Okresný súd\nneuviedol, či úkony právnej služby súčasne považuje za účelné vzhľadom na to, že bol\nneúspešný a slúžili len ako obštrukcie na naťahovanie súdneho sporu. Odôvodnenie oboch\nnapadnutých rozhodnutí je pri spojenom posudzovaní formalistické, obe rozhodnutia sú\nnepreskúmateľné a arbitrárne.\n9. Sťažovateľ poukázal na nálezy ústavného súdu č. k. II. ÚS 569/2017-46\nz 20. marca 2018, sp. zn. I. ÚS 225/2019 z 20. augusta 2019 a rozpor napadnutých\nrozhodnutí s nimi.\n10. Dodržanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti odôvodnil právoplatnosťou\nrozhodnutia okresného súdu 7. augusta 2019, preto posledný deň uplynie 7. októbra 2019.\n11. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie\nzákladných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím okresného súdu a krajského súdu. Navrhuje\nnapadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Napokon\nnavrhuje uložiť krajskému súdu povinnosť zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 1 304,07 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12.1 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n12.2 Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n13.1 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13.2 Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n6\n\n14. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15.1 Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n15.2 Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a obsahom práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva,\nže právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich\nporušeniu, sú vo vzťahu k týmto označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n16.1 Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\nnepochybne aj rozhodovanie o náhrade trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08,\n7\n\nI. ÚS 198/07, Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997). V zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa\nmožno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie\nvykonávajú, pritom však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie\nústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade\ns ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy\nvrátane dohovoru prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv\na slobôd (I. ÚS 22/03). Reálny obsah úpravy náhrady trov konania je daný v Civilnom\nsporovom poriadku.\n17. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné právo obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri\nposkytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať ako\nústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde.\n19. Na predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), obsahuje všetky\nvšeobecné a osobitné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 a § 123 zákona o ústavnom\nsúde). Sťažnosť je podaná procesne legitimovanými osobami – stranou civilného sporu\n\n8\n\n(§ 122), po vyčerpaní právnych prostriedkov nápravy priznaných zákonom (§ 132 ods. 2)\na je prípustná podľa § 55 zákona o ústavnom súde.\n20. Ústavný súd venoval osobitnú pozornosť posúdeniu podmienky dodržania lehoty\npodľa § 124 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ odvodzuje zachovanie lehoty na podanie\nústavnej sťažnosti od právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu 7. augusta 2019. Ak sa\nlehota odvodzuje od tejto právnej skutočnosti, pripadá jej posledný deň na 7. október 2019.\nVychádzajúc z tejto okolnosti ústavný súd konštatuje, že lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti je nepochybne zachovaná vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu okresného súdu\n(ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 2. októbra 2019). Pre posúdenie včasnosti\npodania ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu ústavný\nsúd v súčinnosti s okresným súdom zisťoval, kedy bolo napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu doručené sťažovateľovi.\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu\nč. k. 8 Co 262/2017-394 z 29. novembra 2017\n21. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania a o nároku na\nnáhradu trov odvolacieho konania, nadobudlo právoplatnosť 18. januára 2018, pričom bolo\ndoručené sťažovateľovi v ten istý deň. Je nepochybné, že ústavná sťažnosť sťažovateľa\ndoručená ústavnému súdu 2. októbra 2019 (na poštovú prepravu podaná 30. septembra\n2019) bola podaná po uplynutí predpísanej zákonnej lehoty dvoch mesiacov, ktorá\nsťažovateľovi uplynula 18. marca 2018.\n22. Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie\nsťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde.\nV prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon\no ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 124\n\n9\n\nzákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03,\nIII. ÚS 14/03).\n23. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto\nčasti podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu\nč. k. 16 C 84/2015-452 z 5. augusta 2019\n24. Sťažovateľ tvrdí že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je v rozpore\ns princípom právnej istoty, je všeobecné, nie je v ňom uvedené posúdenie účelnosti úkonov\nprávnej služby vzhľadom na neúspešnosť žalovanej a na obštrukčnú povahu týchto úkonov,\nje formalistické, nepreskúmateľné a arbitrárne. Ústavný súd na tomto mieste považuje za\npotrebné zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je podľa obsahu uznesením\no výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP, ktoré vychádza z už právoplatného\nrozhodnutia o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP (podrobnejšie v časti\nIV tohto uznesenia). Preto prieskum napadnutého rozhodnutia okresného súdu a závery\nústavného súdu smerujú výlučne k posúdeniu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia\no výške trov.\n25. Ústavný súd vo svojich doterajších rozhodnutiach zreteľne definoval podmienky,\npri existencii ktorých má chybná aplikácia podústavného práva všeobecným súdom za\nnásledok porušenie základných práv či slobôd jednotlivca. Je to tak vtedy, ak neprípustne\npostihuje niektoré zo základných práv a slobôd, prípadne opomína možný iný ústavne\nkonformný výklad alebo je výrazom zjavného a neodôvodneného vybočenia zo štandardov\nvýkladu, ktorý je v praxi rešpektovaný, prípadne je v extrémnom rozpore s požiadavkami\nvecne priliehavého a rozumného usporiadania posudzovaného právneho vzťahu či v rozpore\nso všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti (I. ÚS 263/2016).\n\n10\n\n26. Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi prislúcha zásadne\ntýmto súdom. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne preskúmava rozhodnutie\nvšeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla\ndosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie\na aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle\n(IV. ÚS 248/08).\n27. Ústavný súd tiež opakovane pripomína v súlade so svojou konštantnou\njudikatúrou, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný\nsúd nie je oprávnený posudzovať právne názory všeobecného súdu a preskúmavať ani jeho\nposúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n28. Vychádzajúc z takto vymedzených mantinelov možných zásahov ústavného súdu\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, sa ústavný súd oboznámil s odôvodnením\nnamietaného uznesenia okresného súdu s osobitným zameraním na tú časť, ktorá bola pre\nposúdenie dôvodnosti sťažnosti podstatná. Nemohol však pritom nezohľadniť aj uznesenie\nokresného súdu č. k. 16 C 84/2015-404 z 19. júla 2018 vydané vyšším súdnym úradníkom,\nktoré bolo napadnutým rozhodnutím okresného súdu zmenené. Okresný súd ním uložil\nsťažovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania\nvo výške 4 196,84 €, ktoré pozostávali zo 6 úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava\n11\n\nzastúpenia 28. októbra 2015, 2. návrh na prerušenie konania z 30. októbra 2015,\n3. odvolanie z 26. januára 2016, 4. odvolanie z 28. júna 2016, 5. odvolanie proti trovám\nz 12. júna 2017 a 6. vyjadrenie k vyjadreniu sťažovateľa z 27. júla 2017), režijných\npaušálov a dane z pridanej hodnoty.\n29. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu obsahuje zhrnutie obsahu\nuznesenia okresného súdu č. k. 16 C 84/2015-404 z 19. júla 2018, zhrnutie obsahu sťažnosti\nsťažovateľa proti nemu a zhrnutie vyjadrenia žalovanej k sťažnosti sťažovateľa. Obsahuje\nposúdenie prípustnosti sťažnosti, relevantné právne ustanovenia a teoretické východiská\nrozhodovania. Okresný súd zaujal stanovisko k všeobecnej námietke sťažovateľa\no neúčelnosti trov žalovanej, s ktorou sa nestotožnil. Všetky trovy žalovanej podľa neho\nnemožno považovať za neúčelné, pretože nemožno vyvodiť záver o tom, že žalovaná nebola\nv práve. Dôvodnosť a účelnosť trov pri zastavení konania súd neposudzuje s ohľadom na\nvýsledok sporu (meritórne rozhodnutie). Neprijal ani námietku sťažovateľa o zvážení\npoužitia moderačného práva v rámci rozhodovania o výške trov konania.\n29.1 Vo vzťahu k námietke neúčelnosti trov konania za jednotlivé úkony právnej\nslužby okresný súd uzavrel, že tri úkony právnej služby (návrh na prerušenie konania\nz 30. októbra 2015, odvolanie z 26. januára 2016 a odvolanie z 28. júna 2016) neboli účelné\na dôvodné. Týkali sa veci samej, ale neboli účelne vynaloženými na bránenie práv\nžalovanej. Návrh na prerušenie konania bol okresným súdom aj krajským súdom posúdený\nako nedôvodný, preto nebol úkonom slúžiacim na účinné bránenie práva žalovanej. Ani naň\nnadväzujúce odvolania neboli v konaní hospodárnymi a objektívne nevyhnutnými na účinné\nbránenie práva žalovanej a dosiahnutie legitímneho cieľa.\n29.2 Námietku neúčelnosti vyjadrenia k vyjadreniu sťažovateľa z 27. júla 2017\npovažoval okresný súd za neopodstatnenú. Tento úkon považoval za preukázaný podľa\nobsahu spisu, odôvodnený a účelne vynaložený, pretože žalovaná bola na vyjadrenie\nk podaniu sťažovateľa vyzvaná súdom a reagovala na argumenty týkajúce sa zavinenia\no zastavení konania, smerujúce k bráneniu práva žalovanej na náhradu trov konania.\n29.3 Okresný súd sa zaoberal aj sťažovateľovou námietkou týkajúcou sa výpočtu\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Zistil správnosť úvahy pri\noceniteľnom predmete konania (nehnuteľnosti ‒ pozemku), cena ktorého vyplývala\n12\n\nz kúpnych zmlúv uzatváraných so spoločnosťou\n\n, a znaleckého posudku.\n\nPoukázal aj na rovnaký spôsob určenia hodnoty predmetu konania samotným sťažovateľom\nv žalobe a neskôr počas konania.\n30. Okresný súd preto považoval podanú sťažnosť sťažovateľa za čiastočne dôvodnú,\npreto zmenil uznesenie č. k. 16 C 84/2015-404 z 19. júla 2018 a priznal žalovanej náhradu\ntrov konania vo výške 1 689,45 €. Uviedol výpočet uvedenej sumy zloženej z úkonov\nprávnej služby, režijného paušálu a dane z pridanej hodnoty.\n31. Aj napriek zásade úspechu vo veci, ktorú sťažovateľ akcentuje a ktorú nemožno\ns prihliadnutím na výsledok konania spochybniť, ústavný súd v zhode so svojou doterajšou\njudikatúrou pripomína, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemožno opomenúť ani\nskutočnosť, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej\nsúvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí\nsledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému\ntvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou a trovy právneho\nzastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na\núčelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď\nmá účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon\nalebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby\n(III. ÚS 481/2015, II. ÚS 78/03).\n32. Ústavný súd preskúmal, či otázka posúdenia účelnosti celkových trov konania\nokresným súdom nevykazuje extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich rozhodovanie\no trovách konania, čím by nadobudla táto otázka ústavnoprávny rozmer. Je zrejmé, že\núčelnosť vynaložených výdavkov je podmienkou ich zaradenia pod legálnu definíciu trov\nkonania a následne priznania ich náhrady, pričom táto podmienka je v zákone explicitne\nvyjadrená (§ 251 CSP). Základným východiskom je, že ide o všetky preukázané,\nodôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti\ns uplatňovaním alebo bránením práva. Všeobecnému súdu preto prináleží hodnotiť ako\n\n13\n\nkritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Táto otázka je vecou úvahy\n(diskrécie) súdu, ktorá však musí byť vždy primerane odôvodnená.\n33. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa podľa názoru ústavného súdu nachádza\nv rámci hraníc ústavnej udržateľnosti, pretože pri aplikovaní základného práva na súdnu\nochranu okresný súd nevyužil taký výklad a ani také interpretačné postupy, následkom\nktorých by sa jeho rozhodnutie stalo arbitrárne (svojvoľné) a nepreskúmateľné. Napadnuté\nrozhodnutie okresného súdu obsahuje dostatok právne relevantných argumentov\nodôvodňujúcich ním prijaté rozhodnutie. Okresný súd konal v medziach svojej právomoci,\nkeď príslušné zákonné ustanovenie (§ 251 CSP) podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval ústavne akceptovateľným spôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych\nfaktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Okresný súd\nprimerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektoval\nna sťažovateľom vznesené námietky týkajúce sa účelnosti úkonov právnej služby,\nna prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia\nv tom čase účinných všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie o zmene\nuznesenia okresného súdu z 19. júla 2018 ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil.\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia je primerané tomu, že ide o rozhodnutie o náhrade\ntrov konania a nemožno ho prima facie považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\n34. O arbitrárnosť právnych záverov pritom ide spravidla vtedy, keď súd vôbec nedal\nuspokojujúcu odpoveď na argumenty predložené účastníkom, alebo ak právne závery,\nku ktorým súd dospel, nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení\nprávnych predpisov pomocou prípustných interpretačných metód, alebo keď k súdom\nvyvodeným právnym záverom v konkrétnej veci už prima facie nie je možné dôjsť\npodradením zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu. Takéto nedostatky\nodôvodnenia totiž porušujú základného právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1\nústavy (II. ÚS 440/2011). Ústavný súd v tomto prípade nespozoroval arbitrárnosť, keďže\nzávery okresného súdu boli založené na zrozumiteľnej úvahe o účelnosti posudzovaných\núkonov právnej služby, rešpektujúcej zmysel relevantného ustanovenia procesného predpisu\na skutkové okolnosti prípadu.\n14\n\nIV.\nZávery ústavného súdu\n35. Nová právna úprava procesných predpisov účinná od 1. júla 2016 rozdelila\nrozhodovanie o trovách na dve samostatné fázy. Prvou fázou je rozhodnutie o nároku na\nnáhradu trov konania, o ktorom súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (napr.\nrozhodnutím vo veci samej, zastavením konania a pod.). O nároku na náhradu trov konania\nrozhoduje vždy sudca alebo senát, a to i bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP). Výrok o nároku na\nnáhradu trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a to aj\nv prípade, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Druhou fázou je\nrozhodnutie o výške nároku na náhradu trov konania. Rozhodovanie o výške náhrady trov\nkonania sa novou právnou úpravou civilného procesu prenieslo do časti konania po jeho\nprávoplatnom skončení, keď výsledok sporového konania je už nespochybniteľný, a preto aj\nmiera úspechu [prípadne iných okolnosti (§ 257 CSP)] z hľadiska trov je jednoznačne\nurčená. Preto o výške trov konania rozhoduje súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny\núradník [§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení zákona\nč. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového\nporiadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]. Proti uzneseniu vyššieho\nsúdneho úradníka, ktoré vydá, o výške trov konania je vždy prípustná sťažnosť (§ 239\nods. 1 CSP).\n36. Sťažovateľ podľa obsahu jeho ústavnej sťažnosti nesúhlasí s napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu vydaným v prvej fáze o nároku na náhradu trov konania.\nNapadnuté rozhodnutie krajského súdu je však právoplatné a ústavná sťažnosť smerujúca\nproti nemu bola odmietnutá ako oneskorene podaná (časť III.1 uznesenia). Preto za takéhoto\nprávneho stavu nie je možné zaoberať sa otázkou jeho vecnej správnosti v konaní o ústavnej\nsťažnosti pri ústavnom prieskume (na neho nadväzujúceho) napadnutého rozhodnutia\nokresného súdu o výške trov konania. Opačný prístup ústavného by bol neprípustným\nrozširovaním\n\nsvojich\n\nprávomocí\n\na zasahovaním\n\nvšeobecnými súdmi.\n15\n\ndo\n\nprávneho\n\nstavu\n\nnastoleného\n\n37. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnutým\nrozhodnutím okresného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n38. Ak okresný súd rozhodujúci o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného\nsúdu z 19. júla 2018 o výške trov konania podľa § 262 a § 250 ods. 2 CSP vydaného vyšším\nsúdnym úradníkom, vychádzajúc z právoplatného rozhodnutia o nároku na náhradu trov\n(napadnuté rozhodnutie krajského súdu), zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka\ntak, že sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného\na odvolacieho konania vo výške 1 689,45 €, tak týmto rozhodnutím nedal príčinu, ktorá by\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohla ústavný súd viesť k záveru\no porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nUvedené má za následok potrebu posúdiť ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako\nzjavne neopodstatnenú, čo je dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júla 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-sporové", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "arbitrárnosť", "konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:26bca111-74e4-4d1b-ba4f-4cc6fd6a473d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.225.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 225/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.225.2019.2"}, {"guid": "ussr:9b5d97c7-35a0-4795-a616-ab53d1eea8f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1"}, {"guid": "ussr:d48739c0-2bac-4246-bb8e-4db4d905ac27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.263.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 263/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.263.2016.2"}, {"guid": "ussr:0139f1ee-00d2-48f7-9f34-c41aa07705f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1"}, {"guid": "ussr:8e1473ff-8422-447a-be93-0e1d330e4433", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 440/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 440/2011 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e1473ff-8422-447a-be93-0e1d330e4433"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 198/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/07 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:12cce427-ba58-4c80-b1a6-f370b37cffbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12cce427-ba58-4c80-b1a6-f370b37cffbd"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "44da404d-509b-4687-8906-399ffbbb8b4c:8e7e22d4-1e3d-4906-95d5-35c7b0cfbaad", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4616207193.1", "spisova_znacka": "8Co/262/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/262/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4616207193.1"}], "citovane_v": []}