{"guid": "ussr:eb9cb11c-6d1d-4811-9988-54841d1199eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.359.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 359/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.359.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-1", "nazov": "čl. 47 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "nazov": "čl. 48 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eb9cb11c-6d1d-4811-9988-54841d1199eb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.359.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.359.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.359.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 359/2020-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou,\nHlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre\nč. k. 6 CoD 6/2016-416 z 31. januára 2017 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 21/2018 a jeho uznesením z 26. februára\n2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), č. k.\n6 CoD 6/2016-416 z 31. januára 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu“), postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 21/2018 (ďalej len „napadnuté dovolacie konanie“)\na uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 21/2018 z 26. februára 2019 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní“).\n2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi v súlade\ns čl. X bodom 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Plénum ústavného súdu\nprijalo 16. októbra 2019 dodatok č. 1 k rozvrhu práce. V zmysle čl. X bodu 5 písm. c)\nrozvrhu práce bola vec sťažovateľky 17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným výberom\npomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi\nLadislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce členom štvrtého senátu\nústavného súdu pracujúceho v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa\na Ladislav Duditš (členovia senátu).\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka bola\núčastníčkou konania o novoobjavenom majetku v dedičskej veci po poručiteľke\n(ďalej len „poručiteľka“) vedenom Okresným súdom Komárno (ďalej len\n„okresný súd“). Okresný súd uznesením potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských\npodielov v prospech sťažovateľky a jej brata\n\n(ďalej aj „ďalší oprávnený\n\ndedič“).\n4. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd napadnutým rozhodnutím potvrdil\nodvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu.\n\n2\n\n5. Sťažovateľka podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktoré\nodôvodnila podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Namietala, že konajúce súdy, počnúc okresným\nsúdom, zaťažili celé konanie vadami, ktoré mali za následok porušenie jej práva\nna spravodlivý proces.\n6. Najvyšší súd podané dovolanie napadnutým rozhodnutím odmietol z dôvodu\npodľa § 447 písm. c) CSP, t. j. pre neprítomnosť procesných vád v postupe súdu prvej\ninštancie konajúceho prostredníctvom súdnej komisárky, ako aj z dôvodu, že napadnuté\nuznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky nedostatočného odôvodnenia, resp.\nnepreskúmateľnosti.\n7. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka namieta, že napadnutým rozhodnutím\no odvolaní, napadnutým postupom a rozhodnutím dovolacieho súdu došlo k porušeniu jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva na rovnosť\núčastníkov podľa čl. 47 ods. 1 ústavy (zrejme ods. 3., pozn.), základného práva\nna spravodlivé prejednanie veci zákonným sudcom, nestranným súdom a v primeranej\nlehote podľa čl. 48 ústavy a základného práva vlastniť majetok a na ochranu majetku podľa\nčl. 20 ústavy.\n8. Sťažovateľka argumentuje jednak existenciou vád konania, ktorými bolo zaťažené\nuž konanie na okresnom súde, a to neprihliadnutím na listinu o vydedení, nevyhovením jej\nžiadosti o odročenie pojednávania a neprihliadnutím na námietku zaujatosti notára\nkonajúceho ako súdneho komisára. Tieto vady neboli odstránené v odvolacom a ani\nv dovolacom konaní. Ďalej uvádza, že v odvolacom konaní sa krajský súd navyše\nnevysporiadal s jej námietkou o vydržaní nehnuteľnosti, ktorá bola nesprávne zaradená\ndo súpisu aktív po poručiteľke. V rámci konania pred dovolacím súdom sťažovateľka\npoukazuje na porušenie jej práva na zákonného sudcu, keď podľa jej tvrdení vo veci bolo\nzačaté konanie pod sp. zn. 4 Cdo 106/2017 a napadnuté rozhodnutie bolo vydané pod sp. zn.\n4 Cdo 21/2018.\n3\n\n9. Porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv spojení s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny sťažovateľka vidí\nv uskutočnení pojednávania pred notárom ako súdnym komisárom bez jej prítomnosti\nnapriek jej žiadosti o odročenie pojednávania, v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia\nodvolacieho súdu, ktorý nedal odpoveď na konkrétne odvolacie námietky sťažovateľky,\nv neprihliadnutí na namietané vydržanie majetku sťažovateľkou, ktorý z tohto dôvodu\nnemal byť predmetom dedičstva po poručiteľke, v aplikácii nesprávneho právneho predpisu\nna prejednávanú vec, vo formalistickom prístupe najvyššieho súdu pri posudzovaní\nprípustnosti dovolania a existencie dovolacích dôvodov, v neprihliadnutí na listinu\no vydedení, v neodkázaní účastníkov konania na samostatné súdne konanie vo veci\nvyriešenia otázky existencie dôvodov vydedenia a v nedostatku odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré neobsahuje vysvetlenie dôvodov, pre ktoré došlo\nk zmene zákonného sudcu.\n10. Sťažovateľka ďalej tvrdené porušenie základného práva na rovnosť účastníkov\nčl. 47 ods. 1 ústavy (správne zrejme ods. 3., pozn.) dôvodí rozličným prístupom okresného\nsúdu a v jeho mene konajúceho notára pri posudzovaní žiadosti o odročenie pojednávania\npodanej sťažovateľkou a obdobnej žiadosti podanej ďalším oprávneným dedičom, ktorej\nbolo na rozdiel od sťažovateľky vyhovené.\n11. Tvrdený zásah do základného práva vlastniť majetok a základného práva na jeho\nochranu podľa čl. 20 ústavy sťažovateľka odvodzuje od nezákonnosti napadnutého\nrozhodnutia o odvolaní, ako aj nezákonnosti rozhodnutia o dovolaní, ktoré neposkytli\nochranu jej vlastníckemu právu nadobudnutému z titulu vydržania a žiadnym spôsobom sa\ns touto skutočnosťou ani nevysporiadali a rovnako nezohľadnili ani existenciu listiny\no vydedení.\n12. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom\ntakto:\n„I. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 4Cdo/21/2018 a rozhodnutím\nsp. zn. 4Cdo/21/2018 zo dňa 26.2.2019 porušil základné práva sťažovateľky\n\n4\n\n1. na spravodlivé súdne konanie a právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle jeho dodatkových\nprotokolov, v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nÚstavy Slovenskej republiky – práva na spravodlivé prejednanie veci nestranným súdom\nv primeranej lehote zákonným sudcom,\n2. právo na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nprávo vlastniť majetok a právo na ochranu majetku zaručené článkom 20 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nII. Ústavný súd zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/21/2018 zo dňa 26.2.2019 a vracia mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.\nPretože rovnakými vadami trpí aj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n6CoD/6/2016 z 31.1.2017, Ústavný súd zrušuje aj toto rozhodnutie.\nIII. Ústavný súd priznáva sťažovateľke náhradu trov konania, ktoré je porušovateľ\npráv povinný vyplatiť sťažovateľke na účet jej advokátky do dvoch mesiacov po\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne\n5\n\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 47 ods. 1 ústavy každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil\nnebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to\nza podmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n\n6\n\n20. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n21. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n22. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n24. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je\ntvrdené porušenie základných práv sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1\nlistiny, čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozhodnutím o odvolaní, postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu\no dovolaní z dôvodu, že krajský súd rozhodnutím o odvolaní neodstránil vady vyskytujúce\nsa v konaní pred súdnym komisárom, jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené\n\n7\n\na arbitrárne, porušuje rovnosť účastníkov konania a princíp kontradiktórnosti konania\na zasahuje aj do majetkovej sféry sťažovateľky.\n25. Najvyšší súd sa podľa sťažovateľky odmietol meritórne zaoberať dovolaním\npodaným sťažovateľkou a bez zákonného dôvodu ho odmietol pre jeho neprípustnosť.\nRozhodnutie najvyššieho súdu je podľa jej názoru nedostatočne odôvodnené, bez jasných\nargumentov preberá a konvaliduje dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\n26. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd prostredníctvom notára rozhodol bez jej\nprítomnosti, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnila a zároveň požiadala o odročenie\nnariadeného pojednávania, čím jej boli odňaté jej procesné práva zaručené v čl. 48 ods. 2\nústavy.\n27. Porušenie princípu rovnosti strán zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy sťažovateľka\ndôvodí neprihliadnutím na jej žiadosť o odročenie nariadeného pojednávania, pričom\nvo vzťahu k druhému účastníkovi konania obdobnej bolo žiadosti vyhovené. V tejto\nsúvislosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľka síce namieta porušenie základného práva\npodľa čl. 47 ods. 1 ústavy, ale zo znenia tohto článku citovaného v bode 19 je zrejmé,\nže argumentácia sťažovateľky o rovnosti účastníkov môže znamenať jedine porušenie čl. 47\nods. 3 ústavy.\n28. Sťažovateľka namieta aj porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy, ktorého sa mal dopustiť najvyšší súd v napadnutom konaní, keď ňou\npodané dovolanie bolo vedené pod sp. zn. 4 Cdo 106/2017, pričom napadnuté rozhodnutie\nbolo vydané pod sp. zn. 4 Cdo 21/2018.\n29. Tvrdené porušenie základného práva vlastniť majetok sťažovateľka vidí\nv nezákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí, ktoré negatívnym spôsobom zasiahli do jej\nmajetkovej sféry, pretože nebola zohľadnená jej námietka o vydržaní nehnuteľnosti,\nčo viedlo k nesprávnemu ustáleniu predmetu dedičského konania. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti uvádza, že sťažovateľka označila ako referenčnú normu čl. 20 ústavy ako celok,\n8\n\npričom z jej argumentácie je jasné, že všeobecné súdy sa mali dopustiť zásahu do jej\nzákladného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n30. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že sťažovateľka\nv podanej ústavnej sťažnosti ako porušovateľa práv označuje najvyšší súd, v petite ústavnej\nsťažnosti žiada vysloviť porušenie ňou označených základných práv postupom\na rozhodnutím najvyššieho súdu a zároveň žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie najvyššieho\nsúdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ďalším výrokom petitu ale navrhuje zrušiť aj\nrozhodnutie krajského súdu, ktoré bolo predmetom dovolacieho prieskumu, a to z tých\nistých dôvodov, pre ktoré žiada zrušiť aj napadnuté rozhodnutie. Uvedený rozpor vo vzťahu\nk predmetu a rozsahu prieskumu ústavného súdu bol vyriešený v prospech sťažovateľky\na ústavný súd aj s prihliadnutím na obsah podanej ústavnej sťažnosti ustálil predmet konania\ntak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, pričom namietané porušenie základného\npráva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy priradil k napadnutému postupu\na rozhodnutiu najvyššieho súdu.\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 36 ods. 1 listiny,\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu\n31. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nzistil, že v tejto časti nie je daná jeho právomoc na prerokovanie jej ústavnej sťažnosti.\n32. Sťažovateľka vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu, porušenie práva na rovnosť zbraní, porušenie princípu\nkontradiktórnosti konania a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Pokiaľ ide\no namietaný zásah do majetkovej sféry sťažovateľky, ten odvíja od neprihliadnutia\nna námietku vydržania a listinu o vydedení.\n33. V podanom dovolaní sťažovateľka vytýkala krajskému súdu rovnaké procesné\npochybenia (na zhodnom argumentačnom základe), ktoré podradila pod dovolací dôvod\n9\n\npodľa § 420 písm. f) CSP. Napokon aj v podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka opakuje\nsvoju argumentáciu použitú aj v dovolacom konaní. V tejto časti ústavný súd konštatuje,\nže ak sa argumentmi sťažovateľky proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu v rámci\nposudzovania dovolacích dôvodov zaoberal najvyšší súd, a to v miere, ktorá splnila všetky\natribúty pre naplnenie ochrany sťažovateľkou označených základných práv, ústavný súd\nnemá na opätovné posúdenie týchto argumentov právomoc (§ 132 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde).\n34. Vzhľadom na to, že je úlohou nielen ústavného súdu, ale predovšetkým\nvšeobecných súdov poskytovať ochranu základným právam, ústavný súd v duchu zásady\nsebaobmedzenia s ohľadom na princíp subsidiarity odmietol ústavnú sťažnosť z uvedených\ndôvodov (bod 32 tohto odôvodnenia) podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (§ 132 ods. 1 zákona\no ústavnom súde).\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 36 ods. 1 listiny,\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým postupom a rozhodnutím dovolacieho súdu\n35. Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti v tejto časti ústavný súd konštatuje,\nže sťažovateľka je zastúpená advokátom, ústavná sťažnosť má náležitosti ustanovené\nzákonom, je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou; ústavný súd však\nz materiálneho hľadiska dospel k záveru, že je zjavne neopodstatnená.\n36. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 dohovoru nie je\nzásadná odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich porušenie skúma spoločne\n(IV. ÚS 195/07, II. ÚS 7/97).\n37. Ústavný súd stabilne judikuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\n10\n\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu (napr.\nIV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017). Otázka posúdenia\nprípustnosti dovolania je vnímaná ústavným súdom primárne ako otázka interpretácie\n(obyčajného) zákona a v tomto smere sa najvyššiemu súdu ponecháva značná autonómia\ns tým, že vyriešenie tejto otázky samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení práva\nsťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016), samozrejme za predpokladu, že ide\no riešenie ústavne udržateľné.\n38. Úlohou ústavného súdu v konkrétnom prípade je posúdiť súlad napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu v kontexte zaručenia práva na súdnu ochranu a spravodlivé\nsúdne konanie, ako aj v kontexte ďalších sťažovateľkou označených práv. Na tento účel sa\nústavný súd oboznámil nielen s obsahom napadnutého rozhodnutia, ktorým najvyšší súd\nodmietol dovolanie podané sťažovateľkou ako neprípustné, ale aj s celou spisovou\ndokumentáciou zachytávajúcou konanie pred všeobecnými súdmi.\n39. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí v zásade skonštatoval, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu dáva odpoveď na všetky pre vec podstatné otázky a nevzhliadol\nprítomnosť vady konania podľa § 420 písm. f) CSP. Rovnako uviedol, že okresný súd\nkonajúci prostredníctvom notára ako súdneho komisára postupoval v súlade s platnou\nprávnou úpravou a z tohto dôvodu rovnako nemožno konštatovať porušenie práva\nna spravodlivý súdny proces podľa § 420 písm. f) CSP.\n40. V podrobnostiach uviedol, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí uviedol\ndôvody, prečo bola daná dedičská spôsobilosť\n\ns poukazom\n\nna právoplatne skončené skoršie dedičské konanie po poručiteľke, vyjadril sa k existencii\nnovoobjaveného majetku, ktorého vlastníctvo bolo určené právoplatnými rozhodnutiami\nv sporovom konaní. Tieto závery dovolacieho súdu je potrebné vnímať v kontexte s ešte\ndetailnejšími dôvodmi uvedenými v uznesení odvolacieho súdu, v ktorom sa riadne\nvysporiadal s otázkou okruhu účastníkov konania, poukazujúc na to, že išlo o konanie\no novoobjavenom majetku, v ktorom je súd viazaný okruhom účastníkov konania, ktorý bol\nustálený v rámci základného dedičského konania, čo je odpoveďou na údajné\n11\n\nneprihliadnutie na existenciu listiny o vydedení. Čo sa týka ustálenia okruhu\nnovoobjaveného majetku, vychádzal odvolací súd z právoplatného rozhodnutia súdu,\nktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti darovacej zmluvy, čím sa obnovilo vlastnícke právo\nporučiteľky, ktoré bolo následne predmetom konania o novoobjavenom majetku.\n41. Najvyšší súd sa vyjadril k tomu, že neprihliadnutie na námietku zaujatosti notára\nako súdneho komisára bolo vyhodnotené v súlade so zákonom, keďže v predvolaní\nna prejednanie dedičstva po poručiteľke bolo uvedené poučenie o náležitostiach, ktoré musí\nnámietka zaujatosti spĺňať, pričom v tomto prípade tieto náležitosti splnené neboli a z tohto\ndôvodu bolo možné na podanú námietku neprihliadnuť a rozhodnúť vo veci samej.\nZ hľadiska zachovania zákonnej lehoty na prípravu na dedičské pojednávanie bolo\nkonštatované jej zachovanie, keďže pojednávanie nariadené na 5. apríl 2016 bolo odročené\nna žiadosť sťažovateľky. Následne bolo pojednávanie nariadené na 5. máj 2016,\npredvolanie sťažovateľka prevzala 1. apríla 2016, a teda mala dostatok času sa na nové\npojednávanie pripraviť. Žiadosti sťažovateľky o odročenie pojednávania nariadeného\nna 5. máj 2016 nebolo vyhovené z dôvodu, že sťažovateľka nepreukázala existenciu\ndôležitého dôvodu na odročenie pojednávania.\n42. K právu účastníka, aby jeho vec bola verejne prerokovaná v jeho prítomnosti,\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy najvyšší súd uviedol, že toto právo nemožno chápať absolútne.\nPovinnosťou súdu je poskytnúť účastníkovi priestor na jeho uplatnenie. Ak účastníkovi\nbráni zúčastniť sa pojednávania dôležitá prekážka, súd nariadené pojednávanie odročí. Súd\nmôže prejednať vec aj v neprítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný,\nale na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.\n43. Ústavný súd v zásade nie je oprávnený jednak posudzovať správnosť právnych\nzáverov všeobecných súdov (I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05) a rovnako\nneposudzuje\n\nsprávnosť\n\nvyhodnotenia\n\nprípustnosti\n\ndovolania\n\ndovolacím\n\nsúdom\n\n(IV. ÚS 87/2019, IV. ÚS 80/2019). Účastníkovi konania v záujme rešpektovania čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru musí byť poskytnutá súdna ochrana v rámci posúdenia\nnapadnutého dovolacieho konania ako celku.\n12\n\n44. Vzhľadom na uvedené závery napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu spĺňajú\nústavnoprávnu požiadavku riadneho poskytnutia súdnej ochrany v zmysle čl. 36 ods. 1\nlistiny, čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, napadnuté rozhodnutie dovolacieho súdu je riadne a dostatočne odôvodnené\na dáva odpoveď na podstatné otázky procesného postupu odvolacieho súdu, ako aj\nokresného súdu konajúceho prostredníctvom notára ako súdneho komisára, a preto ústavný\nsúd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\n45. Porušenie základného práva na rovnosť s ostatnými účastníkmi konania podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy sťažovateľka dôvodí odlišným vyhodnotením jej žiadosti o odročenie\ndedičského pojednávania, na ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej, pričom uvádza,\nže notár ako súdny komisár obdobnú žiadosť druhého účastníka konania v rámci predošlého\ndedičského pojednávania akceptoval. Ako v napadnutom rozhodnutí najvyšší súd uviedol,\nžiadosť o odročenie nariadeného dedičského konania nebola notárom akceptovaná\nz dôvodu, že sťažovateľka nepreukázala dôležitý dôvod, pre ktorý sa pojednávania nemôže\nzúčastniť. Zo spisu okresného súdu vyplynulo, že sťažovateľka opakovane žiadala\no odročenie nariadených dedičských pojednávaní, naposledy žiadala odročiť pojednávanie\nnariadené na 5. apríl 2016, pričom tejto jej žiadosti notár vyhovel. K žiadosti o odročenie\npojednávania nariadeného na 5. máj 2016 sťažovateľka nepripojila žiadnu lekársku správu,\nresp. potvrdenie, pričom dôvodila náhlym zhoršením zdravotného stavu. V deň nariadeného\npojednávania sa pred jeho začatím osobne dostavila na notárskom úrade a žiadala notára\no vydanie úradného záznamu, či sa pojednávanie bude konať. Na nariadené pojednávanie sa\nnásledne už nedostavila. Všeobecné súdy zhodne skonštatovali, že sťažovateľka\nnepreukázala žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohla na pojednávaní zúčastniť,\nnavyše, argumentujúc zhoršeným zdravotným stavom, sa pred pojednávaním dostavila\nna notárskom úrade, čo nesvedčí o pravdivosti jej tvrdení uvedených v žiadosti o odročenie\nnariadeného pojednávania.\n\n13\n\n46. Podstata základného práva na rovnosť účastníkov konania je úzko spätá\nso zásadou rovnosti zbraní, ktorá sa uplatňuje najmä v sporovom konaní a zaručuje možnosť\nstrany sporu mať rovnaké podmienky predkladať dôkazy a vyjadrenia a rovnako možnosť\nreagovať na protiargumenty druhej strany konania. V mimosporovom konaní je súd v rámci\nzisťovania skutkového stavu oprávnený vykonávať aj dôkazy, ktoré účastníci konania\nnenavrhnú, ale účastníci konania majú právo mať zabezpečenú rovnakú možnosť jednak\noboznámiť sa so stavom veci, ako aj predkladať návrhy na doplnenie dokazovania\na vyjadrenia k veci.\n47. V sťažovateľkinej veci nemožno konštatovať porušenie základného práva podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy, keďže všeobecné súdy, ale najmä notár konajúci ako súdny komisár\nzabezpečili účastníkom konania možnosť zúčastniť sa nariadených pojednávaní, podávať\nvyjadrenia a návrhy týkajúce sa prejednávanej veci. Následne bolo na sťažovateľke,\naby túto možnosť aj efektívne využila. Tvrdenie, že jej podania boli vyhodnotené iným\nspôsobom ako podania druhého oprávneného dediča, najmä v ohľade vyhovenia jej žiadosti\no odročenie pojednávania, nemožno akceptovať, keďže ako už bolo uvedené, sama viackrát\núspešne dosiahla odročenie pojednávania (napr. pojednávanie nariadené na 5. apríl 2016).\nJej argumentácia vyznieva skôr účelovo, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie\npred notárom trvalo viac ako 10 rokov, notár nariaďoval viacero dedičských pojednávaní,\nktorých sa sťažovateľka zúčastňovala len nepravidelne zo zdravotných, resp. iných\ndôvodov, opakovane ale nahliadala do spisového materiálu, čo vyvoláva dojem vytvárania\nobštrukcií s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci samej.\n48. Ústavný súd preto konštatuje, že napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\nnedošlo ani k porušeniu sťažovateľkinho základného práva na rovnosť s ostatnými\núčastníkmi konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n49. Sťažovateľka namieta aj porušenie základného práva na zákonného sudcu\nv dovolacom konaní. Vo vzťahu k tejto námietke ústavný súd zistil, že dovolanie podané\nsťažovateľkou bolo 30. júna 2017 pridelené na rozhodnutie senátu 4 Cdo. Najvyšší súd\n14\n\nvrátil spisový materiál okresnému súdu na vyhotovenie výzvy na zaplatenie súdneho\npoplatku za dovolanie. Okresný súd po vykonaní potrebných procesných úkonov zaslal\n7. februára 2018 spisový materiál najvyššiemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní,\npričom vec bola opätovne pridelená na rozhodnutie senátu 4 Cdo. Zloženie senátu\n4 Cdo podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2017 v znení\nopatrení č. 1 až 11 účinného do 10. júla 2017 bolo: JUDr. Edita Bakošová, JUDr. Eva\nSakálová a JUDr. Alena Svetlovská. Členka senátu 4 Cdo JUDr. Eva Sakálová sa listom\ndoručeným Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky 6. decembra 2017 vzdala výkonu\nfunkcie sudcu a v súlade s čl. 146 ústavy jej zanikla funkcia sudcu k 31. decembru 2017.\nZloženie senátu 4 Cdo podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok\n2018 v znení opatrenia č. 8 účinného do 30. júna 2018 bolo: JUDr. Edita Bakošová,\nJUDr. Danica Kočičková a JUDr. Alena Svetlovská. Opatrením č. 9, ktorým sa mení\na dopĺňa Rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2018, sa s účinnosťou\nod 1. júla 2018 členkou senátu 4 Cdo stala Mgr. Katarína Beniačová a zároveň sa\nzo zloženia senátu vypustila JUDr. Danica Kočičková, a to z dôvodu dočasného pridelenia\nMgr. Kataríny Beniačovej na výkon funkcie sudcu na najvyššom súde a zániku dočasného\npridelenia JUDr. Danice Kočičkovej na výkon funkcie sudcu na najvyššom súde.\nO dovolaní podanom sťažovateľkou rozhodol senát 4 Cdo v zložení: JUDr. Anna\nSvetlovská ako predsedníčka senátu, JUDr. Edita Bakošová, Mgr. Katarína Beniačová.\n50. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný\nsudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade\nso zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd\nrozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce\nna konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom\nrozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným\nsudcom je aj sudca určený podľa § 3 odseku 4. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia zmenu\nv osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\n\n15\n\n51. V zmysle § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch ak odsek 5 neustanovuje inak,\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už\npridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku\ndočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom\nsenáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak,\naby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde.\n52. Z uvedeného vyplýva, že o dovolaní podanom sťažovateľkou rozhodoval senát\n4 Cdo, ktorému bola vec pridelená už 30. júna 2017. Z dôvodu zániku funkcie sudcu\na skončenia dočasného pridelenia sudcu nastala v senáte 4 Cdo zmena, JUDr. Eva Sakálová\nbola nahradená JUDr. Danicou Kočičkovou, ktorá po zániku jej dočasného pridelenia\nna najvyššom súde bola nahradená Mgr. Katarínou Beniačovou. Uvedený postup súdu je\nv súlade s rozvrhom práce, ako aj s § 3 ods. 3 a 4 a § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch.\n53. Základné právo podľa čl. 48 ods. 1 ústavy obsahuje právo účastníka konania\nnebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými\nna seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie\nreálneho obsahu tohto základného práva. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade\nvecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov a následne obsadenie príslušného súdu, ktoré je\nv procesných poriadkoch a v zákone o súdoch vymedzené od samosudcu až po rozmanité\nrozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada\nprideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými\nv rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu\npráce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je\nzákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny (II. ÚS 577/2015).\n54. Ústavný súd preto konštatuje, že napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\nnedošlo k porušeniu sťažovateľkinho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n16\n\n55. Z hľadiska tvrdeného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nv prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podal najvyšší súd podľa názoru\nústavného súdu relevantné a racionálne vysvetlenie uvedené v bode 42 tohto rozhodnutia,\ns ktorým sa ústavný súd plne stotožnil. Sťažovateľka v žiadosti o odročenie pojednávania\nnepreukázala dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nariadené pojednávanie nemalo uskutočniť.\nVykonanie pojednávania bez prítomnosti sťažovateľky bolo vyhodnotené ako zákonný\npostup notára v zmysle § 119 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení účinnom do 30. júna 2016. Z tohto dôvodu musí ústavný súd konštatovať, že aj\nv tejto časti je podaná ústavná sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nzjavne neopodstatnená.\n56. Porušenie označeného základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy malo nastať z dôvodu, že všeobecné súdy neposkytli vlastníckemu právu\nsťažovateľky ochranu, pretože neprihliadli na námietku vydržania ani na existenciu listiny\no vydedení.\n57. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v dedičskom konaní\npri zisťovaní aktív a pasív notár neprihliada na prípadné sporné nároky. Spornú otázku,\nči vec patrí do dedičstva, je oprávnený riešiť súd v sporovom konaní, ktoré začína podaním\nžaloby. Sťažovateľka odvodzovala spornosť majetku zaradeného do aktív dedičstva z toho,\nže súd neprihliadol na jej námietku vydržania tohto majetku. Tú sťažovateľka uplatnila\npo prvýkrát až v podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, pričom konanie\no novoobjavenom majetku trvalo na okresnom súde viac ako 10 rokov. Konanie\no novoobjavenom majetku po poručiteľke bolo iniciované v dôsledku existencie\nprávoplatného rozhodnutia súdu (rozsudok okresného súdu č. k. 4 C 39/99-236\nz 12. augusta 2004 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 268/2004-268\nprávoplatný 3. mája 2005) o určení neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi\nporučiteľkou ako darkyňou a sťažovateľkou ako obdarovanou zo 6. marca 1996, ktorá bola\nposúdená ako absolútne neplatná z dôvodu podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov. Aj vzhľadom na dobu, ktorá uplynula\nod uzatvorenia namietanej darovacej zmluvy do podania žaloby o určenie jej neplatnosti\n17\n\nv kontexte tvrdenej námietky vydržania možno záver o nespornosti tohto majetku\nzaradeného do aktív považovať za ústavne udržateľný.\n58. K námietke sťažovateľky o neprihliadnutí na existenciu listiny o vydedení\nústavný súd uvádza, že zo spisového materiálu zistil, že sťažovateľka podala žalobu\no obnovu dedičského konania z dôvodu existencie listiny o vydedení. Táto žaloba nebola\núspešná, keďže bola podaná po uplynutí trojročnej objektívnej a trojmesačnej subjektívnej\nlehoty. V konaní o novoobjavenom majetku je súd z hľadiska okruhu účastníkov konania\nviazaný skorším právoplatným rozhodnutím súdu o prejednaní dedičstva po poručiteľke\n[porov. uznesenie najvyššieho súdu č. k. 2 Cdo 108/2008 z 29. septembra 2009:\n„... v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva je preto okruh účastníkov (s výnimkou\nprípadu, keď bolo pôvodné dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť alebo odovzdanie\nnepatrného dedičstva tomu, kto sa postaral o pohreb) ten istý ako bol v pôvodnom konaní,\nv ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo.“] a prípadnú zmenu\nv okruhu účastníkov konania môže dosiahnuť iba úspešným iniciovaním obnovy konania.\n59. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nevzhliadol porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy\na aj v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmieta podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n60. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júla 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-nesporové", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "vydržanie", "konanie-procesný postup", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8237f28a-fe59-49a2-b7db-ca9c698167a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.87.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 87/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 87/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.87.2019.1"}, {"guid": "ussr:320b4d44-ec5a-4bfe-8abf-dda09765f12b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.80.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/2019 z 7. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.80.2019.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "bc2e7f86-b7fc-4557-b44f-d468050b80e5:87f5519d-35cf-4cbf-9844-bdb99bf31cb5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1215217515.1", "spisova_znacka": "6CoD/6/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoD/6/2016 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1215217515.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:45922bb8-9e32-4364-b35a-e4ce2f0cc593", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.15.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2021 z 1. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.15.2021.1"}]}