{"guid": "ussr:997c4bef-c6b9-43cd-b8c5-eb473cc59660", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.358.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 358/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.358.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/997c4bef-c6b9-43cd-b8c5-eb473cc59660", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.358.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.358.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.358.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 358/2020-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n, zastúpených advokátkou Mgr. Zuzanou\nMotúzovou, Grösslingová 62, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 179/2013 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Dpt.\n,\n\n,\n,\n\nodmieta.\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\na\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 179/2013 (ďalej\nlen „namietané konanie“).\n1.1 Ústavná sťažnosť sťažovateľov bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni\nMarianne Mochnáčovej, ktorej funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára\n2019. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\n(ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov,\nktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov\nmenovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť sťažovateľov bola pridelená sudcovi\nspravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je podľa čl. II bodu 3 rozvrhu práce členom\nIV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor\nDuľa a Ladislav Duditš (členovia senátu), a preto bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\nrozhodnuté v tomto zložení senátu.\n2\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že ide o opakovanú sťažnosť\nsťažovateľov, pričom o ich sťažnosti na prieťahy doručenej ústavnému súdu 10. augusta\n2017 (ďalej len „prvá sťažnosť“) ústavný súd rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 579/2017-39\nz 28. novembra 2017 (ďalej len „predchádzajúci nález“). Sťažovatelia opakovane opisujú\npriebeh namietaného konania od jeho začatia, miestami doslovne v zhode s prvou\nsťažnosťou. Navyše uvádzajú, že 5. mája 2017 zomrel\n\n, ktorý\n\nvystupoval na strane žalobcov spolu so sťažovateľmi (ďalej len „žalobca v 5. rade“). Túto\nskutočnosť sťažovatelia oznámili okresnému súdu 17. mája 2017, ten napriek tomu postúpil\n22. júna 2017 vec Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý mu vrátil\nspis 14. augusta 2017 na ďalší postup a na doručenie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu\nsťažovateľov pozostalým po žalobcovi v 5. rade. Sťažovatelia poukazujú na viaceré obdobia\nnečinnosti v období do júna 2017 a na výrok predchádzajúceho nálezu.\n3. Obdobie od 5. mája 2017 do 25. septembra 2018 považujú sťažovatelia súhrnne\nza obdobie ďalších prieťahov. Okresný súd totiž najprv prerušil konanie uznesením\nzo 17. októbra 2017 do právoplatného skončenia dedičského konania po žalobcovi v 5. rade,\nvedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 12 D 378/2017 (ďalej len „dedičské\nkonanie“). Následne 6. apríla 2018 rozhodol uznesením č. k. 15 C 179/2013-367\no pokračovaní v konaní s jeho dedičmi. Na základe sťažnosti žalovanej proti tomuto\nuzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom ho uznesením č. k. 15 C 179/2013-400\nz 2. augusta 2018 (sťažovatelia uvádzajú dátum 25. september 2018, keď im bolo doručené)\nzmenil a zastavil konanie proti žalobcovi v 5. rade, stotožniac sa s argumentáciu žalovanej,\nže nejde o spor majetkovej povahy, ale o právo osobnej povahy, ktoré neprechádza\nna dedičov. Pre sťažovateľov bolo toto posledné rozhodnutie prekvapivé, pretože\nza určujúci\n\npovažovali\n\nodlišný\n\nnázor\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvyjadrený\n\nv uzneseniach\n\nzo 17. októbra 2017 a 6. apríla 2018. Okresný súd preto podľa sťažovateľov nemal konanie\nprerušovať (a následne v ňom pokračovať), ale podľa § 63 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) mal konanie proti\nžalobcovi v 5. rade po jeho úmrtí (a nie takmer rok a pol po ňom) zastaviť.\n\n3\n\n4. Skutkovo a právne podľa sťažovateľov nejde o zložitú vec, okresný súd sa zatiaľ\nvenoval len otázke premlčania a na tomto dôvode žalobu zamietol na prvom pojednávaní.\nV období od 5. mája 2017 do 25. septembra 2018 išlo o právne jednoduché otázky či úkony\nvo veci. Otázka právneho nástupníctva po žalobcovi v 5. rade s výsledkom, že nejde o spor\nmajetkovej povahy, a následné zastavenie konania neboli zložitými právnymi úkonmi.\nSťažovatelia konanie žiadnym spôsobom nepredlžovali, iniciatívne zaslali okresnému súdu\nuznesenie o dedičstve, dúfajúc v urýchlenie konania. Postup okresného súdu nebol správny\nz dôvodu nezastavenia konania proti zomrelému žalobcovi v 5. rade podľa Civilného\nsporového poriadku hneď v úvode, pre prerušenie a čakanie na výsledky dedičského\nkonania, pre vyslovenie názoru o právnom nástupníctve dedičov žalobcu v 5. rade\na o potrebe pokračovať s nimi v konaní, a nakoniec pre zastavenie konania proti žalobcovi\nv 5. rade o rok a pol neskôr. Sťažovatelia poukázali na sťažnosti predsedovi súdu\nna prieťahy v konaní. Okresný súd tak po smrti žalobcu v 5. rade konal zdĺhavo a zbytočne\nvykonával úkony, ktoré neboli potrebné, čím porušil označené práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy videli\nsťažovatelia v tom, že okresný súd im nikdy nedoručil sťažnosť žalovanej proti uzneseniu\nzo 6. apríla 2018 a opakovane ich nesprávne poučil o svojom právnom názore na právne\nnástupníctvo po žalobcovi v 5. rade, preto nemali dôvod sa v konaní „obraňovať“,\nresp. namietať proti postupu okresného súdu.\n6. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili sťažovatelia\npredmetom namietaného konania, porušovaním práv od roku 2000, nekonaním napriek\nsťažovateľmi vytýkanej dlhotrvajúcej nečinnosti, spôsobenými útrapami v jednom konaní,\nopakovaním prieťahov po podaní ústavnej sťažnosti a vydaní nálezu, dôchodkovým,\nresp. takmer dôchodkovým vekom sťažovateľov a zmenšujúcou sa istotou, že sa dožijú\nkonca prebiehajúceho konania.\n\n4\n\n7. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie\nzákladného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Navrhujú priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 €, ktoré každému z nich zaplatí okresný\nsúd do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Nakoniec navrhujú, aby okresnému súdu\nuložil povinnosť uhradiť im trovy konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8.1 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8.2 Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n9.1 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a)\nna prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\n5\n\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11.1 Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n11.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nIII.\nChronológia procesných úkonov v napadnutom konaní a právne posúdenie\n12. Ústavný súd vyzval okresný súd na oznámenie aktuálneho stavu konania\na chronológie jeho úkonov a zistil tento priebeh napadnutého konania od predchádzajúceho\nnálezu, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. februára 2018:\n\n6\n\n- 17. októbra 2017 uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia\ndedičského konania po žalobcovi v 5. rade,\n- 19. decembra 2017 zisťovanie stavu dedičského konania,\n- 19. decembra 2017 doručenie právoplatného uznesenia o dedičstve,\n- 6. apríla 2018 uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičmi,\n- 16. mája 2018 výzva žalovanej na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov,\n- 1. júna 2018 doručená sťažnosť žalovanej proti uzneseniu zo 6. apríla 2018,\n- 2. augusta 2018 uznesenie o sťažnosti, zmena uznesenia a konanie proti žalobcovi\nv 5. rade sa zastavuje,\n- 21. novembra 2018 predloženie spisu krajskému súdu,\n- 30. januára 2020 rozsudok krajského súdu č. k. 9 Co 197/2018-418,\n- 14. februára 2020 vrátenie spisu z krajského súdu,\n- 25. februára 2020 referát na doručenie rozsudku krajského súdu,\n- 3. marca 2020 právoplatnosť rozsudku,\n- 4. mája 2020 doručené dovolanie sťažovateľov.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n13. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľov je možné kvalifikovať ako\nústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde.\nIV.1 K výsledkom prípravy konania a podmienkam konania\n14. Na predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť sťažovateľov\nobsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde) a všetky všeobecné\na osobitné náležitosti návrhu na začatie konania (§43 a § 123 zákona o ústavnom súde).\nOdpoveď na otázku dodržania lehoty podľa § 124 zákona o ústavnom súde, vzhľadom\nna svoju ustálenú rozhodovaciu prax v obdobných veciach, ústavný súd spojil s posúdením\nopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, ako je uvedené ďalej. Sťažnosť je podaná procesne\nlegitimovanými osobami – stranou civilného sporu (§ 122 zákona o ústavnom súde),\n7\n\npo vyčerpaní právnych prostriedkov nápravy priznaných zákonom (§ 132 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\n15. Pokiaľ ide o prípustnosť ústavnej sťažnosti podľa § 55 zákona o ústavnom súde,\nje potrebné zopakovať, že postup okresného súdu v namietanom konaní ústavný súd\npreskúmal na základe prvej sťažnosti predchádzajúcim nálezom, ktorým vyslovil porušenie\nnamietaných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v namietanom konaní, okresnému súdu prikázal konať, každému zo sťažovateľov\npriznal finančné zadosťučinenie vo výške 500 €.\n16. Prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd\nopakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch doručených ústavnému súdu.\nTotožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa\nuplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O takú prekážku by nešlo, ak\nchýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci (II. ÚS 4/2020).\n17. Ústavný súd chápe predmet konania v širšom zmysle slova ako sťažnostný nárok\nspolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal návrh vyplývať. Porovnaním obsahu\nústavných sťažností dospel ústavný súd k záveru, že námietky sťažovateľa v jeho prvej\nsťažnosti sa zhodujú s námietkami v teraz posudzovanej veci v tom, že namieta postup súdu\ndo júna 2017. Totožnosť predmetu je preto daná v časti namietaného konania okresného\nsúdu, v období od začatia konania (12. septembra 2013) do posledného zohľadneného\núkonu v citovanom náleze ústavného súdu (prerušenie konania uznesením zo 17. októbra\n2017).\n18. Súčasťou rozhodovacej praxe ústavného súdu je, že ako neprípustné odmieta\nopakované ústavné sťažnosti na zbytočné prieťahy v prípade, ak sa v nich namieta obdobie\npredchádzajúce právoplatnosti nálezov ústavného súdu, ktorými vyslovil porušenie práva\nna prerokovanie bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 589/2016). Vzhľadom na to, že\nústavná sťažnosť sa čiastočne týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, bolo potrebné ju\n\n8\n\nodmietnuť v tejto časti ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. a)\nzákona o ústavnom súde.\nIV.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní\n19. Pri posudzovaní postupu okresného súdu v zostávajúcej časti nebránia uvedené\nzávery ústavnému súdu, aby prihliadol aj na predchádzajúcu celkovú dĺžku konania tak, aby\nbola zachovaná účinnosť ústavnej sťažnosti ako vnútroštátneho prostriedku nápravy podľa\nčl. 13 dohovoru [rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) Obluk proti\nSlovensku z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11, bod 60, alebo Bako proti Slovensku\nz 15. 3. 2005 k sťažnosti č. 60227/00].\n20. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.\nPreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n21. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej\njudikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n22. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06)\nsa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným\n9\n\nsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva\noznačenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak\nv čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať\nk namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom súdu, ústavný súd\nústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú.\n23. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že\njednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí\nsmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv\nsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná sťažnosť zohráva\nvýznamnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu\ndo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa\nv porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05,\nII. ÚS 67/06). Táto prax ústavného súdu bola odobrená aj Európskym súdom pre ľudské\npráva vo viacerých konaniach vedených proti Slovenskej republike, napr. Obluk proti\nSlovensku z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11, bod 61, resp. Mazurek proti Slovensku\nz 3. 3. 2009, k sťažnosti č. 16970/05).\n24. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n25. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(m. m. II. ÚS 32/02, III. ÚS 241/2017, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.\n10\n\n26. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie okresného súdu v čase podania\nústavnej sťažnosti nebolo vo veci samej právoplatne skončené. Okresný súd ale vo veci\nsamej rozhodol rozsudkom zo 6. októbra 2015 a vec sa od 21. novembra 2018 nachádzala\nna krajskom súde na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov. Okresný súd preto ešte mohol\nbyť porušovateľom označených práv sťažovateľov.\n27. Ústavný súd sa preto zameral na posúdenie napadnutého postupu okresného súdu\na skúmanie intenzity namietaného porušenia označeného základného práva vo vzťahu\nk nemu. Ústavný súd pritom pripomína, že už vo svojich skorších rozhodnutiach vyslovil\nnázor, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte\nnemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Oneskorenie v niektorej fáze\nkonania môže byť tolerované, ak celková dĺžka konania nemôže byť považovaná\nza neúmernú (rozsudok ESĽP vo veci Pretto a iní proti Taliansku z 8. 12. 1983, sťažnosť\nč. 7984/77, bod 37).\n28. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ide v napadnutom konaní\no občianskoprávne konanie o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného\npostupu orgánu verejnej moci (prieťahy a nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní\nv trestom konaní, v ktorom sťažovatelia vystupovali ako poškodení) podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo všeobecnosti ide o štandardnú agendu\nsúdov prvej inštancie. V tomto prípade ústavný súd nezistil prítomnosť faktickej či právnej\nzložitosti veci. Ústavný súd posudzuje pri ústavných sťažnostiach na prieťahy v konaní aj\nvýznam konania pre sťažovateľa. Nejde tu o niektoré z konaní, ktoré si vyžadujú osobitnú\npozornosť súdu podľa kritérií vyplývajúcich z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu\npre ľudské práva. Sťažovatelia netvrdili prítomnosť takej okolnosti, ktorá by signalizovala\nosobitný význam namietaného konania, resp. jeho výsledku pre nich. Ide však o konanie,\nv ktorom ústavný súd už raz citovaným nálezom vyslovil porušenie práva na prejednanie\n\n11\n\nveci bez zbytočných prieťahov, preto okresný súd mal konaniu venovať väčšiu pozornosť,\naby sa predišlo vzniku ďalších období nečinnosti.\n29.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu priamu spojitosť medzi správaním\nsťažovateľov a predĺžením konania na okresnom súde.\n30. Z prehľadu úkonov súdu nie je možné spozorovať neprimerane dlhé časové\nobdobia bez úkonov súdu. Okresný súd v nadväznosti na uznesenie o prerušení konania\nuznesením zo 17. októbra 2017 nemohol vykonávať úkony vo veci samej. Priebežne\n(2 mesiace po vydaní uznesenia o prerušení konania) zisťoval stav dedičského konania,\nktorého skončenie očakával, pričom to bola jediná činnosť, ktorú v čase prerušenia konania\nmohol vykonávať. Sťažovatelia však sami predložili uznesenie o dedičstve v ten istý deň,\nako súd začal zisťovať stav konania. Vyčítať mu však možno obdobie nečinnosti vyše 3,5\nmesiaca od doručenia uznesenia o dedičstve do vydania uznesenia o pokračovaní v konaní\ns dedičmi žalobcu v 5. rade. Následné úkony v súvislosti so sťažnosťou proti uzneseniu\no pokračovaní v konaní a predkladaním spisu krajskému súdu boli vykonávané priebežne.\nČasový úsek, počas ktorého sa spis nachádzal na krajskom súde, nie je možné pričítať\nokresnému súdu, keďže jeho úloha v odstránení právnej neistoty súvisiacej s predložením\nodvolania sťažovateľov (proti rozsudku vo veci samej) krajskému súdu bola ukončená.\nPo vrátení spisu z krajského súdu však je možné ďalej hodnotiť postup okresného súdu.\nKonal priebežne, ak o necelých 10 dní sudkyňa dala referát na doručenie rozsudku\nkrajského súdu stranám. Po právoplatnosti rozsudku a podaní dovolania okresný súd\nrealizuje úkony spojené s prípravu na predloženie veci Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky. Z doteraz uplynulého času od podania dovolania nie je možné vyvodiť záver\no porušení označených práv v súvislosti s predkladaním dovolania na rozhodnutie\ndovolaciemu súdu.\n31. V období po citovanom náleze až do právoplatného skončenia konania vo veci\nsamej ústavný súd, prihliadnuc na zložitosť, na predmet sporu a jeho význam\npre sťažovateľov, ako aj na správanie sťažovateľov, nezistil taký postup okresného súdu,\n12\n\nktorý by naznačoval prítomnosť zbytočných prieťahov. Zistené obdobie nečinnosti nemožno\nkvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“. Od citovaného nálezu do právoplatného skončenia\nkonania trvalo konanie 28,5 mesiacov, pričom 14 mesiacov a 24 dní z tohto obdobia\nnemožno pričítať okresnému súdu. Sťažovateľ je povinný strpieť postup krajského súdu\npri vybavovaní jeho odvolania, na ktorého podanie je ako strana konania oprávnený, avšak\ndoba nevyhnutná na jeho vybavenie prispieva k celkovému predĺženiu konania. Konanie\nako celok tak od podania žaloby do právoplatnosti vo veci samej trvalo vyše 6 rokov\na 5 mesiacov na dvoch stupňoch súdnej sústavy, čo je na hrane ústavnej akceptovateľnosti.\nNa celkovej dĺžke má najväčší podiel okresný súd, pričom citovaným nálezom je podľa\nústavného súdu dostatočne zohľadnené porušenie namietaných práv a vyvodená\nústavnoprávna zodpovednosť.\n32. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity namietaného konania\nupriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj\nneefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť\nporušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak\nčinnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,\nkvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr.\nIV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).\n33. Ústavný súd na tomto mieste vo vzťahu k efektivite úkonu zo 17. októbra 2017\nuvádza, že tento úkon bol zohľadnený v citovanom náleze. Sťažovatelia sa v prípade\nnesúhlasu so správnosťou právneho názoru, na ktorom bolo založené toto rozhodnutie\nokresného súdu, mali proti nemu brániť dostupnými opravnými prostriedkami. Ak tak\nneurobili a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nie je možné prostredníctvom ústavnej\nsťažnosti pri namietaní práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov preskúmavať\nsprávnosť právoplatného rozhodnutia okresného súdu bez toho, aby bolo uznesenie\nokresného súdu zo 17. októbra 2017 (prípadne uznesenie zo 6. apríla 2018 alebo\nz 2. augusta 2018) výslovne označené ako predmet ústavného prieskumu. Ústavný súd dáva\ndo pozornosti svoju ustálenú judikatúru (II. ÚS 528/2017), podľa ktorej k porušeniu\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zásade nemôže dôjsť\n13\n\nsamotným rozhodnutím konkrétneho orgánu verejnej moci, ale len jeho postupom\n(nečinnosťou či nesprávnym alebo neefektívnym postupom).\n34. Všetky uvedené okolnosti viedli ústavný súd k záveru o tom, že zo strany\nokresného súdu nedošlo k takému zásahu do označených práv sťažovateľov, ktorý by\ndosahoval ústavne relevantnú intenzitu a ktorý by umožňoval po prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prípadne práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto bolo\npotrebné ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n35. Nad rámec ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie ústavného súdu\nnepredstavuje procesnú prekážku, ktorá by v budúcnosti bránila sťažovateľom obrátiť sa\nna ústavný súd s novou ústavnou sťažnosťou, ak by v pokračujúcej časti konania\ndochádzalo k zbytočným prieťahom zo strany všeobecných súdov.\nIV.3 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní\n36. Sťažovatelia svoje tvrdenia o porušení namietaného článku jasne, zreteľne, určito\na hlavne ústavnoprávne relevantne neodôvodnili, iba v závere časti III ústavnej sťažnosti\nuviedli, že okresný súd ich „naťahoval“, nikdy im nedoručil sťažnosť žalovanej proti\nuzneseniu zo 6. apríla 2018 a opakovane ich nesprávne poučil o svojom právnom názore\nna právne nástupníctvo po žalobcovi v 5. rade, a z tohto dôvodu sa nemali dôvod v konaní\n„obraňovať“, resp. namietať proti postupu okresného súdu.\n37. Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že k porušeniu práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá\nmožnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ak by súd odmietol\nkonať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby\n14\n\n(I. ÚS 35/98, II. ÚS 8/01). Spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní súdom môže založiť\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\núčastníka\n\nsúdneho\n\nkonania\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, ale neznamená spravidla\nodmietnutie spravodlivosti majúce za následok porušenie základného práva upraveného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 8/01).\n38. Pre úplnosť sa žiada dodať, že uvedené námietky spadajú do rámca namietaných\nčlánkov, ale nemajú svoje premietnutie v petite ústavnej sťažnosti. Sťažovateľmi namietaný\npostup (nedoručenie sťažnosti protistrany) vyústil do rozhodnutia okresného súdu –\nuznesenia z 2. augusta 2018. Z neho sa o uvedenom postupe okresného súdu sťažovatelia\nnepochybne dozvedeli, už keď im bolo doručené 25. septembra 2018. Preto je ich námietka\nporušenia označeného práva vznesená v ústavnej sťažnosti doručenej 13. februára 2019\nv každom prípade oneskorene vznesená, čím je daný aj dôvod na odmietnutie ústavnej\nsťažnosti v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde, teda ako podanej\noneskorene.\n39. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku stalo sa právne\nbezvýznamným zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v petite, keďže\nrozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody\n(čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v danom prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júla 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-sporové", "spor", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-opakované", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "náhrada nemajetkovej ujmy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ed36253-aaa6-47cf-8764-bb41c20963d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.4.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.4.2020.1"}, {"guid": "ussr:528ed1b1-3938-435a-a9dc-b16514657716", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.579.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 579/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 579/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.579.2017.1"}, {"guid": "ussr:4ec9b221-ae54-4844-b11d-8817e68a97aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.528.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 528/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 528/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.528.2017.1"}, {"guid": "ussr:c8933dc9-144d-4773-baf0-5ab8e5ef4e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2"}, {"guid": "ussr:c5d0db19-aed9-4ded-82e4-812491dd10e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.589.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 589/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 589/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.589.2016.1"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d"}, {"guid": "ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 317/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/05 z 9. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-09", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205"}, {"guid": "ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/05 z 21. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-21", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/01 z 18. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-18", "citacie_n": 229, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "cd9a3af1-b0ca-4543-a083-d5571950259c:d528ffdb-9f29-47c6-bb35-fb153b0bb2d3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4117212884.1", "spisova_znacka": "9Co/197/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/197/2018 z 6. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4117212884.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f0509835-0f51-4997-a940-5a21cca12538", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.658.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 658/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 658/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.658.2024.1"}, {"guid": "ussr:d18e0b15-b1e7-433f-9904-b9cd3b4f6d14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.320.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 320/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 320/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.320.2023.1"}, {"guid": "ussr:80651abb-b275-40a4-a5bc-5c4ccdcb6f31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.175.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.175.2023.1"}]}