{"guid": "ussr:5d058dc6-a479-4b61-8dd0-20bd531328d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.357.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 357/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 357/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 357/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.357.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5d058dc6-a479-4b61-8dd0-20bd531328d6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.357.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.357.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.357.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 357/2020-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n,\n\npodnikajúceho pod obchodným menom\n, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, Žižkova 6,\nKošice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Obdo 29/2018 z 15. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\npod obchodným menom\n\n, podnikajúceho\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obdo 29/2018\nz 15. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“) „v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7Cob/27/2017\nz 12. decembra 2017“.\n1.1 Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi\nRudolfovi Tkáčikovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára\n2019. V období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 nemala ústavná sťažnosť\nprideleného sudcu spravodajcu. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok\nč. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli\nnevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019,\nprerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť\nsťažovateľa bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je podľa\nčl. II bodu 3 rozvrhu práce členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení\nMiroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu), a preto\nbolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodnuté v tomto zložení senátu.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom\npred Okresným súdom Humenné (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 Cb 208/2015\n(pôvodne bol spor vedený pod sp. zn. 12 Cb 38/2013 ako vzájomná žaloba, následne bol\nvylúčený na samostatné konanie) bol sťažovateľ v procesnej pozícii žalovaného rozsudkom\nokresného súdu z 18. apríla 2017 zaviazaný k úhrade sumy 7 018,83 € s príslušenstvom\nz titulu náhrady škody. Prvoinštančný rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní 18. apríla\n2017, na ktorom okresný súd v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) uviedol, že „je stále sporná medzi stranami skutočnosť ohľadom\ntoho, že podľa vyjadrení v spise 12Cb/38/2013 bolo uvedené, že žalovaný mal z guľatiny\nnarezať ešte 12m2 podvalov tzv. pražcov, ktoré mu ostali“. Okresný súd následne\n2\n\nbez vykonania\n\nďalšieho\n\ndokazovania,\n\nkeďže\n\nstrany\n\nďalšie\n\ndôkazy\n\nnenavrhli,\n\npo záverečných rečiach vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal\nnepreskúmateľnosť, nepresvedčivosť a prekvapivosť rozsudku okresného súdu, tvrdiac, že\ntento konal v priamom rozpore so základnými zásadami civilného súdneho konania\na ústavnými princípmi právneho štátu, „keď zjavne aplikujúc ustanovenie § 181 ods. 2 CSP\nuviedol, ktoré skutočnosti považuje za sporné (napr. dohodu o výťažnosti dreva ako aj to, že\nžalovaný mal z guľatiny odovzdať ešte 12m3 podvalov), teda pri svojom predbežnom\nprejednaní sporu (i keď neúplnom keďže neuviedol svoje predbežné právne posúdenie)\nrozhodol bez akéhokoľvek ďalšieho vykonaného dôkazu v príkrom rozpore, teda\nprekvapivo“. Sťažovateľ v odvolaní namietal i nesprávne právne posúdenie, keďže podľa\njeho názoru okresný súd na zistený skutkový stav neaplikoval správnu právnu normu.\nOdvolanie odôvodnil tiež nesprávnym zistením skutkového stavu, keďže podľa neho sa súd\nprvej inštancie „vonkoncom“ nevysporiadal s tvrdeniami sťažovateľa ako žalovaného\na s výpoveďou svedka\n\nna pojednávaní 12. decembra 2013. Krajským\n\nsúdom bol rozsudok okresného súdu z 18. apríla 2017 potvrdený ako vecne správny\nrozsudkom.\n4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie, ktoré odôvodnil vadou\nzmätočnosti s poukazom na § 420 písm. f) CSP, ktorú videl v arbitrárnosti, nepresvedčivosti\na prekvapivosti rozsudku krajského súdu (a tiež ním potvrdeného rozsudku súdu prvej\ninštancie). Sťažovateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie napriek konštatovanej spornosti\ntvrdení nevykonal ďalšie dôkazy na účel zistenia skutkového stavu a vydal rozsudok,\ndôsledkom čoho došlo k nesprávnemu procesnému postupu. Svoj postup okresný súd nijako\nv odôvodnení svojho rozsudku neodôvodnil, pričom takéto jeho rozhodnutie následne\nkrajský súd podľa názoru sťažovateľa „paušálne“ potvrdil. Sťažovateľ v dovolaní tiež\nuviedol, že z rozhodnutí súdu prvej inštancie a krajského súdu nie je zrejmé, z akých\nskutkových tvrdení a dôkazov súdy vychádzali, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku\nabsentujú úvahy o tom, ako sa vysporiadal s ostatnými tvrdeniami svedkov a žalovaného\nv konaní, ktoré sťažovateľ v dovolaní bližšie neoznačil. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa\n3\n\nodmietol, keďže podľa názoru dovolacieho súdu sťažovateľom uvedený dovolací dôvod nie\nje odôvodnený v súlade s § 431 ods. 2 CSP, pretože z obsahu dovolania nevyplýva,\nrealizáciou akých procesných práv mali konajúce súdy nedostatočným odôvodnením\nrozhodnutia znemožniť sťažovateľovi v takej miere, že malo dôjsť k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Najvyšší súd na doplnenie uviedol, že medzi procesné práva\npredpokladané § 420 písmeno f) CSP patrí napr. právo vykonávať procesné úkony\nvo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo\nvyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom a podobne.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti rozsiahlo poukazuje na závery judikatúry\nústavného súdu (napríklad I. ÚS 35/98, I. ÚS 22/03, III. ÚS 7/08, III. ÚS 190/2016)\na Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Garcia Ruiz v Španielsko, Hadjianastasiiou\nv. Grécko, Higgins v. Francúzsko). V ústavnej sťažnosti okrem iného uvádza, že „Konanie\npred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv.\nfair process), pričom na zabezpečenie tejto ochrany Civilný sporový poriadok účastníkovi\nviaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam,\nnavrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich\nvyplývajúcich (...). Tak ako sťažovateľ uviedol aj vo svojom dovolaní civilný sporový\nporiadok stojí okrem iného na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu a princípe právnej\niste. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z princípov civilného procesu\nobsiahnutých v úvodných článkoch civilného sporového poriadku, bolo v praxi zabrániť\nvydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Ustanovenie § 181 ods. 2 CSP posilňuje toto právo\nna spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie argumentovať\na predvídať možné rozhodnutie súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému\npredchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci\nby nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im\nbolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru\na navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom\nsúdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade\ns procesným právom a jeho pravidlami.“.\n\n4\n\nSťažovateľ ďalej argumentuje tým, že vo svojom odvolaní aj dovolaní v nadväznosti\nna vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že z rozsudku okresného súdu\na rozsudku krajského súdu «nie je zrejmé, z akých skutkových tvrdení a dôkazov vychádzal,\nnakoľko v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú úvahy súdu o tom ako sa súd\nvysporiadal s ostatnými tvrdeniami svedkov a žalovaného v konaní o neexistencii dohody\no vyťaženosti dreva... Tým, že súd prvej inštancie rozhodol „nečakane“, ktorého postup\nnásledne odobril odvolací súd, bolo sťažovateľovi odňaté právo napadnúť odvolaním\nrozhodnutie súdu v uvedenej časti a prípadne namietať správnosť (zaujatého) právneho\nnázoru na inštančne vyššom súde. Oba nižšie súdy svojím postupom znemožnili\nsťažovateľovi realizáciu jeho procesných práv a zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP.».\n6. Podľa názoru sťažovateľa nemožno súhlasiť s názorom dovolacieho súdu, že\nv dovolaní neuviedol dovolací dôvod v súlade s § 431 ods. 2 CSP, keďže z jeho celkového\nobsahu je zrejmé, že k porušeniu procesných práv sťažovateľa došlo nedostatočným\nodôvodnením,\n\nzmätočnosťou\n\na nepreskúmateľnosťou\n\nrozhodnutí\n\nsúdov.\n\nPrísnym\n\nformalizmom podľa názoru sťažovateľa dovolací súd zasiahol a porušil jeho práva\nna prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 garantovaného ústavou. Sťažovateľ tiež uviedol, že\n„napriek existencii vady v zmysle § 421 CSP sťažovateľ vzhľadom na vtedajšiu právnu\núpravu (zákaz kumulácie dovolacích dôvodov) z preventívnych dôvodov odmietnutia\ntakéhoto podania, dovolacie dôvody neuviedol, čím už v tom čase došlo zo strany\ndovolacieho súdu prvýkrát k porušeniu jeho práva“.\n7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti rozhodol\nnálezom takto:\n„Základné právo sťažovateľa\n\nna\n\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods.l Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods.l Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/29/2018 zo dňa 15.10.2018\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7 Cob/27/2017-99 zo dňa 12.12.2017\nporušené bolo.\n5\n\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedené pod sp. zn. 3Obdo/29/20l8\nzo dňa 15.10.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi\n\npriznáva náhradu trov\n\nprávneho zastúpenia v sume 195,25 EUR, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky\npovinný vy platiť na účet jeho advokáta JUDr. Vladimíra Kotusa, Žižkova 6. Košice do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý sa\nv súlade s § 246 ods. 1 použije aj na konanie o tejto sťažnosti, ktoré začalo pred jeho\núčinnosťou.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n6\n\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a)\nna prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n14. Podľa § 150 ods. 1 CSP majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať\npodstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n15. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne\nnepoprela, sa považujú za nesporné.\nPodľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej\nkonania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,\ninak je popretie neúčinné.\n7\n\n16. Podľa § 181 ods. 1 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca\nprednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa\nk prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.\nPodľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové\ntvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré\ndôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie\nveci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.\n17. Podľa § 431 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba\ntým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.\nPodľa § 431 ods. 2 CiSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada.\n18. Podľa § 447 písm. f) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 431 až 435.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n19. Ústavný súd považuje za potrebné na úvod uviesť, že účelom obligatórneho\nzastúpenia advokátom v konaní o ústavnej sťažností je zabezpečiť zrozumiteľné skutkové\na právne vymedzenie namietaného porušenia ústavných práv sťažovateľa v podobe náležitej\nargumentácie, čo je aj osobitnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa § 123 ods. 1 písm. d)\nzákona o ústavnom súde.\n20. V posudzovanom prípade ústavný súd z popisu procesného postupu a rozhodnutí\nvšeobecných súdov zhrnutého v texte ústavnej sťažnosti a z jej príloh sám vyabstrahoval, že\njej podstatou je tvrdené porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť napadnutým rozhodnutím najvyššieho\n8\n\nsúdu, konkrétne: (i) tým, že najvyšší súd aproboval postup okresného súdu a krajského\nsúdu, v rámci ktorého okresný súd napriek konštatovanej spornosti tvrdení nevykonal ďalšie\ndôkazy na účel zistenia skutkového stavu a vydal prekvapivý rozsudok, (ii) tým, že najvyšší\nsúd aproboval nepreskúmateľnosť rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu vo vzťahu\nk nevykonaným dôkazom, (iii) nesprávnym postupom najvyššieho súdu spočívajúcim\nvo formalistickom závere o neuvedení dovolacieho dôvodu v súlade s § 431 ods. 2 CSP\na (iv) tým, že sťažovateľ vzhľadom na vtedajšiu súdnu prax neuplatnil viacero dovolacích\ndôvodov.\n21. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že sťažovateľ sa v tomto konaní\npred ústavným súdom domáha zrušenia iba napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu a iba\nnajvyšší súd je výslovne označený sťažovateľom ako porušovateľ. Ak by aj sťažovateľ\npredmetnou ústavnou sťažnosťou zamýšľal napadnúť rozhodnutie krajského súdu, prípadne\naj rozhodnutie okresného súdu (čomu by mohol nasvedčovať obsah ústavnej sťažnosti),\nvo vzťahu k rozhodnutiam týchto súdov by ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\npre nedostatok jeho právomoci. Keďže preskúmanie rozhodnutia okresného súdu bolo\nv právomoci krajského súdu a následne preskúmanie rozhodnutia krajského súdu bolo\nv právomoci najvyššieho súdu na základe podaného dovolania, v súvislosti s namietaným\nporušením označených práv je z ústavného hľadiska pre ústavný súd podstatné a určujúce\nlen preskúmanie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu\n\n(obdobne napr. m. m.\n\nIII. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, IV. ÚS 490/2011), tak ako je to výslovne uvedené v petite\nústavnej sťažnosti.\n22. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti uzavrel, že je\ndaná jeho právomoc, sťažovateľ je zastúpený advokátom, ústavná sťažnosť má náležitosti\nustanovené zákonom, je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou, no po obsahovej\nstránke je zjavne neopodstatnenou.\n\n9\n\nIII.1 K námietke prekvapivosti rozhodnutí\n23. Ústavný súd konštatuje, že v bode 7.2 až 7.5 odôvodenia napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu možno nájsť pomerne obsiahlu argumentáciu, ktorou sa\nnajvyšší súd vysporiadal s námietkou sťažovateľa o prekvapivosti rozhodnutí nižších\ninštancií. Po podrobnom oboznámení sa s týmito závermi najvyššieho súdu ústavný súd\ndospel k záveru, že najvyšší súd venoval tejto konkrétnej námietke sťažovateľa náležitú\npozornosť a vysporiadal sa s ňou tak, že rozhodnutie najvyššieho súdu v tejto časti ústavný\nsúd nepovažuje za arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené a tým aj za ústavne udržateľné.\nNad rámec už uvedeného ústavný súd k tejto námietke sťažovateľa dodáva nasledujúce:\n24. Medzi základné princípy civilného sporového procesu patrí povinnosť tvrdenia\na dôkazná povinnosť, čo znamená, že strana sporu, ktorá z určitej skutkovej okolnosti\nvyvodzuje právne následky, musí skutkové tvrdenia uviesť (predložiť súdu) a zároveň\noznačiť dôkazné prostriedky na ich preukázanie, inak môže byť procesne neúspešnou.\nPri určení, ktoré skutkové tvrdenia považuje súd medzi stranami za sporné a ktoré\nza nesporné, vychádza súd z pravidla uvedeného v § 151 CSP (podobne Števček, M. a kol.\nCivilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 671.). Skutkové tvrdenie\nje medzi stranami sporné vtedy, ak bolo účinne popreté spôsobom uvedeným v § 151 ods. 2\nCSP, teda ak protistrana takéto skutkové tvrdenie výslovne poprela a uviedla vlastné\ntvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.\n25. Ústavný súd nemôže prehliadnuť sťažovateľom nesprávne vnímaný výklad\npojmu „spornosť“, resp. zjavne nesprávne ponímanie postupu prvoinštačného súdu podľa\n§ 181 ods. 2 CSP, z ktorého vychádzal už pri podaní odvolania proti rozsudku okresného\nsúdu a následne aj v dovolaní a ústavnej sťažnosti.\n26. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak súd pri postupe podľa § 181\nods. 2 CSP označí určité skutkové tvrdenie ako sporné, to neznamená, že ho považuje aj\nza nepreukázané, resp. že vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu vyslovuje svoj konečný\nnázor. Preto ak súd prvej inštancie označil konkrétne skutkové tvrdenie ako sporné („medzi\n10\n\nstranami je sporné uzavretie dohody o výťažnosti dreva“), neprezentoval tým svoj názor\nna to, či túto skutočnosť považuje v danom momente za preukázanú alebo nie a z jeho\nnázoru nie je možné vyvodiť záver, že dohoda o výťažnosti neexistuje, je neplatná\na podobne. Naopak, vymedzením sporných a nesporných skutočností postupom podľa § 181\nods. 2 CSP súd iba usmerňuje strany sporu v tom, či vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým\nokolnostiam je alebo nie je potrebné vykonať ďalšiu procesnú aktivitu (najmä predložením\nnávrhov na vykonanie dôkazov). Význam tejto povinnosti, ktorá má byť obligatórnou\nsúčasťou postupu súdu v rámci vedenia pojednávania, spočíva vo vymedzení spornej časti\npredmetu sporu a v konečnom dôsledku má prispieť k efektívnemu a rýchlemu priebehu\ncivilného sporu. Strany sporu by tak mali po tomto vymedzení smerovať svoju dôkaznú\niniciatívu práve len k sporným skutočnostiam.\nAk v posudzovanom prípade sťažovateľ ostal pasívny a nepredniesol ďalšie návrhy\nna vykonanie dokazovania (a to bez ohľadu na to, že tak zjavne neučinil, pretože nesprávne\nvnímal podstatu názoru vysloveného súdom), nemohol to byť okresný súd, kto znemožnil\nsťažovateľovi uplatnenie jeho procesných práv. Okresnému súdu nič nebránilo vec\npo skutkovej a právnej stránke posúdiť a vydať rozsudok, ktorý za daného priebehu sporu\nnie je možné vnímať ako prekvapivý. Ústavný súd poznamenáva, že najvyšší súd význam\npostupu podľa § 181 ods. 2 CSP sťažovateľovi všeobecne aj v okolnostiach prejednávaného\nprípadu veľmi výstižne priblížil (bod 7.4 a 7.5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu). Rovnako ústavný súd za náležité považuje aj vysvetlenie krajského súdu,\nprečo nemožno prvoinštančné rozhodnutie považovať za prekvapivé (bod 19 odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu).\nIII.2 K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutí\n27. Sťažovateľ vo všeobecnosti namieta, že už v odvolaní a rovnako aj v dovolaní\nv nadväznosti na ním uplatnenú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP vo vzťahu\nk rozsudku okresného súdu a krajského súdu uviedol, že „z uvedených rozhodnutí nie je\nzrejmé z akých skutkových tvrdení a dôkazov súdy vychádzal, nakoľko v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku (sťažovateľ neoznačuje, ktorého, pozn.) absentujú úvahy o tom, ako\nsa súd vysporiadal s ostatnými (sťažovateľ neoznačuje, ktorými, pozn.) tvrdeniami svedkov\n11\n\na žalovaného v konaní o neexistencii/neexistencii (zrejme chcel sťažovateľ uviesť\nexistencii/neexistencii, pozn.) dohody o vyťaženosti dreva“.\n28. Ústavný súd zdôrazňuje, že ústavná sťažnosť musí okrem iného obsahovať tiež\nkonkrétne skutkové okolnosti a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd [§ 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde].\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti veľmi všeobecná a sťažovateľ v nej\nnekonkretizoval, aké tvrdenia svedkov a žalovaného neboli zohľadnené. Ústavný súd\npoukazuje na to, že na podobne všeobecné konštatovania vo vzťahu k ním tvrdenej\nnepreskúmateľnosti rozhodnutí krajského súdu a okresného súdu sa sťažovateľ obmedzil už\nv dovolaní.\n29. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon\nnie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n30. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n12\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n31. Ústavný súd poznamenáva, že krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody,\npre ktoré bolo potrebné rozsudok okresného súdu z 18. apríla 2017 potvrdiť ako vecne\nsprávny a primeraným spôsobom ich odôvodnil. Reflektujúc na námietku sťažovateľa\no svedkovi\n\nje potrebné uviesť, že krajský súd v odôvodnení rozsudku (bod 17)\n\nvysvetľuje, prečo sa s interpretáciou sťažovateľa nestotožňuje. Za podstatné však ústavný\nsúd považuje, že správnosť záverov krajského súdu sťažovateľ v podanom dovolaní vôbec\nnenamietal a neuviedol, konkrétne ktoré dôkazy mali byť súdmi nižších inštancií\nopomenuté. Aj s ohľadom na to ústavný súd dospel k zisteniu, že najvyšší súd aj v tejto\notázke správne posúdil dovolanie tak, že dovolací dôvod nebol vymedzený v súlade s § 431\nods. 2 CSP.\nIII.3 K námietke prísneho formalizmu zo strany najvyššieho súdu\n32. Sťažovateľ v podanom dovolaní vo všeobecnej rovine namietal zmätočnosť\na nepreskúmateľnosť\n\nrozhodnutí\n\nsúdov\n\nnižšej\n\ninštancie,\n\navšak\n\ntieto\n\nvšeobecné\n\nkonštatovania ničím bližšie neodôvodnil a nekonkretizoval. Ústavný súd sa v tomto prípade\nplne stotožňuje so závermi najvyššieho súdu, že dovolací dôvod v tejto časti nebol\nodôvodnený v súlade s § 431 ods. 2 CSP, pretože z obsahu dovolania sťažovateľa vôbec\nnevyplývalo, realizáciu akých procesných práv mali konajúce súdy nedostatočným\nodôvodnením rozhodnutia znemožniť sťažovateľovi v takej miere, že\n\ntým malo dôjsť\n\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Najvyšší súd preto v zmysle § 447 písm. f) CSP\npostupoval správne a ústavný súd v jeho postupe, resp. rozhodnutí neidentifikoval žiadne\nporušenie sťažovateľových práv ústavnoprávnej intenzity.\n\n13\n\nIII.4 K zúženému odôvodneniu dovolania sťažovateľa v dôsledku rozhodovacej\npraxe najvyššieho súdu\n33. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vo vzťahu k podanému dovolaniu uviedol: „Na\nzáver sťažovateľ dodáva, že napriek existencii vady v zmysle § 421 CSP sťažovateľ\nvzhľadom\n\nna\n\nvtedajšiu\n\nprávnu\n\núpravu\n\n(zákaz\n\nkumulácie\n\ndovolacích\n\ndôvodov)\n\nz preventívnych dôvodov odmietnutia takéhoto podania, dovolacie dôvody neuviedol, čím už\nv tom čase došlo zo strany dovolacieho súdu prvý krát k porušeniu jeho práva.“\n34. Ústavný súd musí opätovne uviesť, že ide len o všeobecné konštatovanie (ako\nuvádza sám sťažovateľ „na záver“) a neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu či opis\nporušenia sťažovateľových práv, a preto túto časť sťažnosti nemôže posúdiť inak ako\nnedôvodnú.\n35. Napriek tomu považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že v čase podania\ndovolania sťažovateľa (5. február 2018) bola rozhodovacia prax najvyššieho súdu taká, že\nkumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP a podľa § 421 CSP bola považovaná\nza neprípustnú. Najvyšší súd však svoje stanovisko vyjadrené v uznesení veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 z 19. apríla 2017 neskôr revidoval\na v uznesení veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018\nuviedol: „Po prejednaní veci z hľadiska predloženej právnej otázky a s prihliadnutím\nk vyžiadaným stanoviskám dospel veľký senát k odlišnému právnemu názoru, než aký bol\nvyslovený v rozhodnutí 1 VCdo 2/2017, a to k názoru, že kumulácia dovolacích dôvodov\npodľa § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. prípustná je.“\n36. Ústavný súd zastáva názor, že zo samotnej skutočnosti, že najvyšší súd zmenil,\nresp. sa odchýlil od svojho skoršieho právneho názoru o zákaze kumulácie dovolacích\ndôvodov, nemožno vyvodiť zásah do základných práv sťažovateľa. Je potrebné zdôrazniť,\nže samotný sťažovateľ nezaložil prípustnosť dovolania na dôvodoch podľa § 421 CSP\na nevymedzil dovolacie dôvody podľa § 432 ods. 1 a 2 CSP. Nemožno vidieť zásah\ndo základného práva sťažovateľa v tom, že samotný sťažovateľ sa rozhodol svoje procesné\n14\n\npráva nevyužiť. Aj keby tak sťažovateľ urobil, ako tvrdí, v dôsledku v tom čase\nprevládajúceho\n\nnázoru\n\nv rámci\n\njudikatúry\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nbol\n\npri rozhodovaní o jeho dovolaní viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Inak by bolo\npotrebné hodnotiť situáciu, ak by sťažovateľ založil prípustnosť dovolania aj\nprostredníctvom dôvodov podľa § 421 CSP a jeho dovolanie by najvyšší súd odmietol\nv súlade s niekdajšou judikatúrou o neprípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov. O takýto\nprípad však v posudzovanej ústavnej sťažnosti nešlo.\nIV.\n37. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať takú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(z novších rozhodnutí napr. I. ÚS 418/2019, ktoré zároveň odkazuje na staršie rozhodnutia\nI. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n38. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení či nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.\nIV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n39. Ústavný súd z uvedených dôvodov konštatuje, že napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu nedošlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu\n\n15\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júla 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-uplatnenie dôkazov", "dovolanie-dovolacie konanie", "rozhodnutie-prekvapivé"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01a091af-4b86-4a34-9d78-2addd64fb45e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.418.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.418.2019.1"}, {"guid": "ussr:072537ee-2744-4db8-959a-06f524cacac0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.190.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 190/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 190/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.190.2016.1"}, {"guid": "ussr:4956c219-9e85-4d38-a7ed-57da2759a198", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 490/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 490/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4956c219-9e85-4d38-a7ed-57da2759a198"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:69fce7a6-c5a7-422e-9a8b-06abdecf47b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 7/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69fce7a6-c5a7-422e-9a8b-06abdecf47b5"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "e1cc38e4-cb8e-4e86-94bb-3cccc1a67ab9:34a2d917-3cd1-4f5d-b869-cd47c975f392", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8315211758.1", "spisova_znacka": "7Cob/27/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/27/2017 z 11. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8315211758.1"}, {"guid": "7ca32de3-6456-4dcb-8f7d-bfaf82e44443:44106525-cf78-4f63-8de5-7ca4f15c8c34", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cb/38/2013", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/38/2013 z 8. 3. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2013-03-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7ca32de3-6456-4dcb-8f7d-bfaf82e44443:44106525-cf78-4f63-8de5-7ca4f15c8c34"}, {"guid": "fff1a161-d30c-4659-acb2-74b8c3df6c9d:5d9409c6-af4f-4cfe-91b8-f20d5454346d", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cb/208/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Cb/208/2015 z 18. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2017-04-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fff1a161-d30c-4659-acb2-74b8c3df6c9d:5d9409c6-af4f-4cfe-91b8-f20d5454346d"}], "citovane_v": []}