{"guid": "ussr:3a61e670-2c25-4b5a-aa7e-cc7c14934364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.353.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 353/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 353/2020 z 28. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 353/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.353.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-28", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3a61e670-2c25-4b5a-aa7e-cc7c14934364", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.353.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.353.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.353.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 353/2020-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Ladislava Duditša a Libora\nDuľu (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nMajetkový Holding, a. s., Staromestská 3, Bratislava, IČO 35 823 364, zastúpenej\nadvokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, Oravská 1348/8, Miloslavov – Alžbetin Dvor,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nŽilina\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 18 Er 53/2011 a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti Majetkový Holding, a. s., na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 Er 53/2011 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 53/2011\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Obchodnej spoločnosti Majetkový Holding, a. s., p r i z n á v a\nzadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e\n\nfinančné\n\njej Okresný súd Žilina\n\np o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Majetkový\nHolding, a. s., trovy konania v sume 628,65 € (slovom šesťstodvadsaťosem eur\na šesťdesiatpäť centov) na účet jej právneho zástupcu Mgr. Martina Babčaníka, Alžbetin\nDvor 1348, Miloslavov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\n\nI.\nSťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 353/2020-21 z 15. júla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nMajetkový\n\nHolding,\n\na.\n\ns.,\n\nStaromestská\n\n3,\n\nBratislava,\n\nIČO 35 823 364 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Martinom\nBabčaníkom, Oravská 1348/8, Miloslavov – Alžbetin Dvor, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 53/2011 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n\n2\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v postavení\n\noprávnenej v napadnutom konaní vymáha proti povinným v rade 1\na v rade 2\n\n,\n\n(ďalej len „povinní“), ako dedičom\n\npôvodného dlžníka\n\n(ďalej len „poručiteľka“) svoju splatnú\n\npohľadávku vyplývajúcu z vykonateľného rozhodnutia – výpisu z prieskumného\npojednávania v konkurznom konaní na majetok poručiteľky. Uznesením okresného súdu\nč. k. 18 Er 53/2011-128 z 3. januára 2012 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 21 CoE 74/2012-144 z 31. októbra 2012 bol povolený odklad\nexekúcie až do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného okresným súdom\npod sp. zn. 30 D 283/2007. Predmetnému dedičskému konaniu predchádzalo konkurzné\nkonanie na majetok poručiteľky vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici\npod sp. zn. 27-24 K 68/97, v priebehu ktorého poručiteľka zomrela, a preto bolo zrušené\nvo fáze rozvrhu výťažku zo speňaženia konkurznej podstaty.\n3. Dedičské konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 30 D 283/2007 bolo\nukončené vydaním uznesenia okresného súdu č. k. 30 D 283/2007-946 z 15. novembra 2018\nv spojení s uznesením krajského súdu č. k. 5 CoD 2/2019-1039 z 26. marca 2019,\nktoré nadobudlo\n\nprávoplatnosť\n\npre ktorý bol povolený\n\nodklad\n\n22.\n\nmája\n\nexekúcie.\n\n2019,\nV\n\nčím\n\nnadväznosti\n\nzároveň\nna\n\nodpadol\n\nuvedenú\n\ndôvod,\n\nskutočnosť\n\nsťažovateľka opakovane žiadala exekučný súd o pokračovanie v exekučnom konaní\na vydanie rozhodnutia o námietkach povinných proti exekúcii, a to podaniami\nzo 14. mája 2019, 13. augusta 2019 a 19. septembra 2019. Ani tieto žiadosti sťažovateľky\nneprimäli okresný súd k vydaniu rozhodnutia o námietkach, pričom zákonom stanovená\nlehota na vydanie predmetného rozhodnutia márne uplynula. Sťažovateľka preto podala\n11. októbra 2019 do rúk predsedu súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredseda súdu\nvo svojom vyjadrení z 28. októbra 2019 vyhodnotil podanú sťažnosť ako dôvodnú a súčasne\nuviedol, že zákonný sudca začal vo veci konať. Sťažovateľka opätovne urgovala okresný\nsúd o vydanie rozhodnutia o námietkach povinných podaním zo 4. decembra 2019.\n\n3\n\n4. Keďže odo dňa odpadnutia dôvodu, pre ktorý bol povolený odklad exekúcie,\nuplynulo viac ako 60 dní, ktoré predstavujú zákonom stanovenú lehotu (§ 50\nods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017) pre vydanie rozhodnutia\nsúdu o námietkach proti exekúcii, pričom napriek opakovaným urgenciám sťažovateľky,\npodanej sťažnosti na prieťahy v konaní a prísľubu podpredsedu okresného súdu o náprave\nnebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti doručené sťažovateľke požadované rozhodnutie,\nsťažovateľka zastáva názor, že v napadnutom exekučnom konaní dochádza k porušovaniu\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Podľa názoru sťažovateľky niet pochybností o tom, že zbytočné prieťahy\nv napadnutom konaní nie sú spôsobené ani skutkovou alebo právnou zložitosťou\nprejednávanej veci a ani správaním sťažovateľky či ostatných účastníkov konania,\nale sú výlučne dôsledkom nečinnosti okresného súdu, ktorá prehlbuje stav právnej neistoty\nsťažovateľky. V dôsledku fatálneho zlyhania orgánov verejnej moci prejednávajúcich\ndedičské konanie, v priebehu ktorého sa dedičia (povinní) nezákonne zmocnili\na spotrebovali jediné aktíva dedičstva – finančné prostriedky vo výške 269 530 €\npredstavujúce výťažok zo speňaženia konkurznej podstaty úpadcu – poručiteľky,\na v súčasnosti\n\nv\n\ndôsledku\n\nprieťahov\n\nspôsobených\n\nnečinnosťou\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv napadnutom konaní nebola pohľadávka sťažovateľky dosiaľ uspokojená.\n6. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Základné právo spoločnosti Majetkový Holding, a.s. na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina, v konaní\npod sp. zn.: 18Er/53/2011, porušené BOLI.\nOkresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/53/2011 prikazuje konať\nbez zbytočných prieťahov.\n\n4\n\nOkresný súd Žilina je povinný zaplatiť spoločnosti Majetkový Holding, a.s.\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 Eur, a to do dvoch mesiacov\nodo dňa právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd Žilina je povinný zaplatiť spoločnosti Majetkový Holding, a.s. náhradu\ntrov konania vo výške 2.322,07 Eur.“\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n\n7. Ústavný súd 17. augusta 2020 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie\nk podanej ústavnej sťažnosti. V podaní sp. zn. 1 SprS 336/2020 z 25. augusta 2020\npodpredsedníčka okresného súdu k veci uviedla: „Ako vyplýva aj z vyjadrenia zákonného\nsudcu v predmetnej právnej veci, ústavnej sťažnosti predchádzala sťažnosť sťažovateľa\nna prieťahy v konaní predsedovi súdu zo dňa 06.03.2020 evidovaná správou súdu\npod sp. zn. 1SprS/131/2020. Zákonný sudca rovnako potvrdil existenciu opakovaných\nurgencií oprávneného o pokračovanie v konaní a rozhodnutie súdu. Priebeh exekučného\nkonania bol ovplyvnený povoleným odkladom exekúcie na základe právoplatného uznesenia\nOkresného súdu Žilina, č. k. 18Er/53/2011-128 zo dňa 03.01.2012 v spojení s uznesením\nodvolacieho Krajského súdu v Žiline, č. k. 21CoE/74/2012-144 zo dňa 31.10.2012. Odklad\nexekúcie bol viazaný na skončenie dedičského konania vedeného pod sp. zn. 30D/283/2007,\nktoré bolo skončené uznesením zo dňa 15.11.2018. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n22.05.2019 (č.k. 30D/283/2007-946). Uvedeným okamihom odpadla prekážka pokračovania\nexekučného konania, o čom oprávnený informoval súd podaním zo dňa 13.05.2019,\ndoručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.05.2019 vrátane podrobného vyjadrenia\nsa k veci samej.\nZo strany súdu a účastníkov exekučného konania nasledovali ďalšie procesné úkony,\nktorých špecifikáciu uvádza zákonný sudca vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti zo dňa\n19.08.2020, ktoré v prílohe pripájam. Zásadne však musím konštatovať, že pokiaľ došlo\nv exekučnom konaní k prieťahom, tieto primárne zodpovedajú dlhodobo pretrvávajúcemu\nnepriaznivému stavu podmienok pre výkon súdnictva na exekučnom oddelení súdu,\nktoré vzhľadom na celkový počet zákonnému sudcovi pridelených vecí, v ktorých čaká\n5\n\nna rozhodnutie, či iný úkon súdu (zákonného sudcu) 41 468 vecí, v prepočte 4 vyšších\nsúdnych úradníkov. 4 asistentiek a súdnej tajomníčky, aj s prihliadnutím na časté\npersonálne zmeny či obdobia prechodného neobsadenia týchto funkcií, nie je možné\nobjektívne zabezpečiť priebeh konania bez vzniku akýchkoľvek prieťahov.\nKeďže podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je otázka zistených\nprieťahov v konaní všeobecného súdu posudzovaná výlučne z hľadiska porušenia Ústavou\nSlovenskej republiky zaručeného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\na to bez ohľadu na objektívny stav podmienok pre výkon súdnictva dotknutého súdu,\nnechávam na ústavnom súde posúdenie otázky, do akej miery konajúci súd zabezpečil\nprocesný postup v súdnom konaní na odstránenie stavu právnej neistoty na strane\nsťažovateľa, ktorý sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na rozhodnutie. Uvedomujúc\nsi, že ani nedostatočné personálne obsadenie súdu nezbavuje súd zodpovednosti za zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní, mám za to, že pokiaľ by Ústavný súd Slovenskej republiky\nvzhliadol v postupe Okresného súdu Žilina nedôvodné prieťahy, navrhujem, aby súd\npri rozhodovaní o poskytnutí primeraného zadosťučinenia prihliadol na právnu zložitosť\nexekučnej veci. Čo nepochybne vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu o námietkach\npovinných proti exekúcii uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 18Er/53/2011-220 zo dňa\n30.04.2020 a v prípade, ak by Ústavný súd napriek uvedenému dospel k názoru, že právo\nsťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote bolo porušené, a že porušenie práv\nsťažovateľa je takého charakteru, že je nevyhnutné priznať sťažovateľovi aj náhradu\nfinančného zadosťučinenia, navrhujem, aby táto bola priznaná v primeranej výške\nzodpovedajúcej možnej ujme spôsobenej sťažovateľovi.\nZároveň oznamujem, že Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v planom znení upustil od ústneho\nprejedania prijatej sťažnosti, pretože od ústneho pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.“\n8. Súčasťou stanoviska okresného súdu bolo vyjadrenie zákonného sudcu,\nktorý uviedol, «... že po tom, ako súvisiace konanie o dedičstve (do právoplatného\nskončenia ktorého predtým súd povolil odklad exekúcie právoplatným uznesením\nč.k. 18Er/53/2011-128 zo dňa 03.01.2012 v spojení s uznesením odvolacieho Krajského\n6\n\nsúdu v Žiline č.k. 21CoE/74/2012-144 zo dňa 31.10.2012) bolo skončené uznesením\nč.k. 30D/283/2007-946 zo dňa 15.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2019\na tým odpadla prekážka pokračovania exekučného konania (o čom oprávnený informoval\nsúd v predstihu už podaním zo dňa 13.5.2019, doručeným súdu dňa 14.5.2019, vrátane\npodrobného vyjadrenia sa k veci samej - Č.l. 182 a nasl. č.l. 193 a nasl. spisu), zo strany\nsúdu a účastníkov exekučného konania nasledovali (chronologicky - podľa obsahu súdneho\nspisu a údajov elektronického registra súdu) tieto procesné úkony:\n- podaním doručeným súdu dňa 13.8.2019 oprávnený urgoval súd o vydanie\nrozhodnutia o námietkach povinných proti exekúcii (č.l. 205);\n- podaním doručeným súdu dňa 20.9.2019 oprávnený opätovne urgoval súd\no vydanie rozhodnutia o námietkach povinných proti exekúcii (č.l. 206);\n- dňa 24.10.2019 súd vyzval povinných na vyjadrenie k podaniu oprávneného vo veci\nsamej zo dňa 13.5.2019 v lehote do 10 dní, preveril v registri súdu nadobudnutie\nprávoplatnosti rozhodnutia v súvisiacom konaní o dedičstve (č.l. 207. 208);\n- k podaniu oprávneného zo dňa 13.5.2019 na výzvu súdu podali povinní vyjadrenie\npodaním doručeným súdu dňa 07.11.2019 (č.l. 210);\n- dňa 25.11.2019 bol spis spolu s predbežným právnym rozborom veci pripraveným\nvyšším súdnym úradníkom, na pokyn sudcu postúpený na prípravu a vydanie rozhodnutia\nsudcovi (register súdu);\n- podaním doručeným súdu dňa 05.12.2019 oprávnený opätovne urgoval súd\no vydanie rozhodnutia o námietkach povinných proti exekúcii (č.l. 216);\n- uznesením č.k. l8Er/53/2011-220 zo dňa 30.4.2020 (medzičasom právoplatným dňa\n05.5.2020) súd exekúciu proti každému z povinných v rade 1/ a 2/ zastavil v časti vymáhania\nsumy 6.772.43 eur (výrok 1/ uznesenia), námietky povinných v rade 1/ a 2/ proti exekúcii\nzamietol (výrok II/) a zamietol návrh povinných v rade 1/ a 2/ na čiastočné zastavenie\nexekúcie čo do spôsobov jej vykonávania zriadením exekučného záložného práva\nna spoluvlastnícky podiel povinnej v rade 2/ vo vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam\na zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinných v rade 1/ a 2/ u platiteľov ich mzdy.\nZastávam názor, že prieťahy v konaní súdu v danej veci, osobitne v období odkedy\nsom vo veci zákonným sudcom (neprislúcha mi preto vyjadrovať sa k prieťahom\npri rozhodovaní o námietkach povinných proti exekúcii zo dňa 31.5.2011 vzniknutým\n7\n\npred 14.01.2014), zodpovedajú dlhodobo pretrvávajúcemu nepriaznivému stavu podmienok\npre výkon súdnictva všeobecnými súdmi v Slovenskej republike, obzvlášť v exekučnej\nagende. Náhľadom do registra súdu pri písaní tohto vyjadrenia zisťujem, že aktuálne\nsom zákonným sudcom (okrem 39 občianskoprávnych vecí inak v exekučných veciach)\nv celkom v 58643 veciach (tzn. vrátane spisov na tzv. dlhodobej lehote - počas vykonávania\nexekúcie poverenými súdnymi exekútormi), z toho na oddelení v štyroch exekučných\nsenátoch, v ktorých som zákonným sudcom čaká na rozhodnutie či iný úkon súdu 41468 vecí\n(tzn. spisy u sudcu, štyroch vyšších súdnych úradníkov, štyroch asistentiek a súdnej\ntajomníčky - na tomto mieste nekonkretizujem časté personálne zmeny či obdobia\nprechodného neobsadenia týchto funkcií v mojich exekučných senátoch v r. 2014 - 2018)\na 494 vecí u sudcu (a to ide v súčasnosti už o pomerne „priaznivý“ stav na podmienky\nexekučného oddelenia, keď od 14.01.2014. odkedy som po preložení na tunajší súd prevzal\nexekučné senáty, priemerný početný stav vecí vybavovaných sudcom postupne - nepochybne\ni zásluhou priebežne prijímaných legislatívnych opatrení - znižujem od viac ako 1000 vecí\nna dnešný stav).\nBez ohľadu na vyššie uvedené som prirodzene uzrozumený s posudzovaním prípadov\nzistených prieťahov v konaní všeobecného súdu ústavným súdom podľa čl. 127\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne z hľadiska porušenia Ústavou SR zaručeného\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu v čl. 46 a nasl. Ústavy SR, bez ohľadu\nna objektívny stav podmienok pre výkon súdnictva dotknutého súdu, jeho konkrétneho\noddelenia, či senátu.\nNazdávam sa, že i z Ústavným súdom SR sledovaných hľadísk prieťahy v konaní\na rozhodovaní súdu o námietkach povinných v rade 1/ a 2/ proti exekúcii v tejto veci,\nhoci doručených súdu na rozhodnutie ešte dňa 09.6.2011, je za procesných okolností\nkonkrétnej veci (v rámci exekučnej agendy skutkovo i právne pomerne zložitej,\nako dokumentuje i podrobné odôvodnenie cit. uznesenia okresného súdu č.k. 18Er/53/2011220 zo dňa 30.4.2020) nevyhnutné posudzovať so zreteľom na v úvode tohto vyjadrenia\ncitované právoplatné rozhodnutie súdov oboch inštancií, ktorými bol povolený odklad\nexekúcie (a to pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii) až do právoplatného\nskončenia súvisiaceho konania o dedičstve. Takisto so zreteľom na konkrétne procesné\na právne okolnosti dotknutej exekučnej veci si dovoľujem vysloviť názor, že exekučnému\n8\n\nsúdu ako vykonávaciemu nemožno ani prostredníctvom oprávneným podanej sťažnosti\nÚstavnému súdu SR pripisovať dodatočne zodpovednosť za „fatálne zlyhania orgánov\nverejnej moci prejednávajúcich dedičské konanie“, ako okrem iného uvádza oprávnený\nv odôvodnení svojej sťažnosti.».\n9. Ústavný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľky vyjadrenie okresného súdu\nna\n\nvedomie\n\ns možnosťou\n\nvyjadriť\n\nsa.\n\nPrávny zástupca\n\nsťažovateľky\n\nv podaní\n\nz 1. októbra 2020 k veci uviedol: „Podpredsedníčka OS Žilina vo vzťahu k ústavnej\nsťažnosti Sťažovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.08.2020 odkazuje na špecifikáciu\nprocesných úkonov súdu v predmetnej exekučnej veci a konštatuje, že pokiaľ došlo\nk zbytočným prieťahom v konaní, tieto primárne zodpovedajú dlhodobo pretrvávajúcemu\nnepriaznivému stavu podmienok pre výkon súdnictva na exekučnom oddelení súdu.\nFaktom je, že Sťažovateľ upovedomil súd o odpadnutí prekážky, pre ktorú bol\npovolený odklad exekúcie, podaním zo dňa 13.05.2019, doručeným súdu 14.05.2019,\npričom konajúci exekučný súd na toto podanie Sťažovateľa reagoval až po viac\nako 5 mesiacoch a po 2 urgenciách a sťažnosti na prieťahy v konaní, podaných zo strany\nSťažovateľa. Faktom tiež je, že spis spolu s predbežným právnym rozborom veci bol\npredložený na prípravu a vydanie rozhodnutia sudcovi dňa 29.11.2019, pričom k vydaniu\nrozhodnutia o námietkach povinných proti exekúcii došlo po uplynutí ďalších 5 mesiacov\na ďalšej urgencii a po podaní ústavnej sťažnosti zo strany Sťažovateľa.\nUvedené skutočnosti, podľa nášho názoru, nepochybne nasvedčujú tomu,\nže k zbytočným prieťahom na strane konajúceho exekučného súdu v predmetnej veci došlo.\nSťažovateľ tieto zbytočné prieťahy, ktorými bolo poznačené exekučné konanie od doručenia\noznámenia Sťažovateľa o odpadnutí dôvodu odkladu exekúcie až po rozhodnutie súdu\no námietkach povinných, vníma veľmi citlivo, a to nielen s ohľadom na prieťahy a zlyhanie\norgánov\n\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorými\n\nbolo\n\npoznačené\n\nsúvisiace\n\ndedičské\n\nkonanie\n\n(za ktoré samozrejme exekučný súd zodpovednosť nenesie), ale najmä s ohľadom\nna opakované a nepredvídateľné legislatívne zásahy zákonodarcu v neprospech ochrany\npráv veriteľov, ktorých výsledkom, okrem benevolentnej úpravy osobného bankrotu\na oddlženia fyzických osôb, bola v poslednom období napr. aj právna úprava zákona\nč. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Toto štátom presadzované\n9\n\na stále stupňované obmedzovanie práv veriteľov na jednej strane a posilňovanie práv\ndlžníkov na druhej strane porušuje základné princípy právneho štátu a princíp rovnosti\nstrán a pre Sťažovateľa predstavuje stav významnej právnej neistoty, v ktorom akékoľvek\nzbytočné prieťahy v exekučnom konaní radikálne znižujú šance Sťažovateľa na reálne\nvymoženie jeho nároku a naopak zvyšujú šance povinných, že politici v snahe zapáčiť\nsa svojim voličom prídu s ďalšou legislatívnou úpravou, vďaka ktorej sa povinní úspešne\nvyhnú plneniu svojich záväzkov.\nNapriek tomu, že túto otázku nemôže Ústavný súd posudzovať v tomto konaní,\ntak si v záujme bližšieho vysvetlenia a pochopenia obáv Sťažovateľa a stavu právnej\nneistoty na jeho strane, dovoľujeme upriamiť pozornosť Ústavného súdu na nasledovné\nskutočnosti. Primárnym účelom zákona č. 233/2019 Z.z. bolo, podľa zákonodarcu,\nukončenie tzv. starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba 5 rokov od vydania\npoverenia súdnemu exekútorovi a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov,\na to ukončenie zo zákona, pričom touto právnou úpravou, podľa nášho názoru, zákonodarca\nzásadným spôsobom a retroaktívne zasiahol do ústavou garantovaného základného práva\nveriteľov na súdnu ochranu ich judikovaného nároku v už prebiehajúcich exekučných\nkonaniach. V tejto súvislosti dávame osobitne do pozornosti Ústavnému súdu,\nže v prípadoch obdobných ako je prípad Sťažovateľa, v ktorom síce od vydania poverenia\nsúdneho exekútora uplynulo viac ako 5 rokov (a teda je naplnená definícia tzv. starej\nexekúcie), ale po celú túto dobu bol výkon exekúcie na základe rozhodnutia súdu odložený\na teda výkon exekúcie reálne neprebiehal, prijatá právna úprava zákona č. 233/2019 Z.z.\nvýznamne poškodzuje oprávnených. Totiž namiesto logického nezapočítania doby,\npo ktorú bol povolený odklad exekúcie, do plynutia tzv. rozhodnej doby, zákonodarca\nabsolútne nepochopiteľne pristúpil len k predĺženiu tzv. rozhodnej doby o 12 mesiacov\nodo dňa odpadnutia dôvodu odkladu. Oprávnení v postavení obdobnom ako Sťažovateľ\ntak namiesto reálneho výkonu exekúcie po dobu 5 rokov, ktorú mali ostatní veritelia\nv tzv. starých exekúciách, majú k dispozícii pre reálny výkon exekúcie iba 12 mesiacov\nod odpadnutia\n\ndôvodu\n\nodkladu,\n\nv prípade\n\nSťažovateľa\n\npotom\n\n12\n\nmesiacov\n\nod právoplatnosti rozhodnutia súdu o námietkach povinných proti exekúcii. Základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy má pritom rovnaký obsah pre všetky dotknuté\n\n10\n\nsubjekty a malo by teda garantovať všetkým oprávneným rovnakú mieru súdnej ochrany\npri nútenom výkone ich judikovaných práv.\nAj s poukazom na uvedené máme za to, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z.z.\nrozhodne nezodpovedá základným princípom právneho štátu (najmä princípu právnej istoty,\npredvídateľnosti zákonov, stability a konzistencie zákonov, legitímnych očakávaní, zákazu\nretroaktivity, rovnosti pred zákonom, zákazu diskriminácie, ochrany základných práv\na slobôd, osobitne základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces) a je jasným\ndôkazom a prejavom právnej neistoty, ktorej je Sťažovateľ ako veriteľ v prostredí právneho\nporiadku Slovenskej republiky vystavený a ktorú zbytočné prieťahy v exekučnom konaní\nlen prehlbujú.\nS poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti konštatujeme, že k zbytočným\nprieťahom na strane konajúceho exekučného súdu v predmetnej veci preukázateľne došlo\na preto žiadame, aby Ústavný súd SR ústavnej sťažnosti Sťažovateľa v celom rozsahu\nvyhovel.\nZároveň oznamujeme Ústavnému súdu, že súhlasíme s upustením od ústneho\npojednávania.“\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n11\n\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach\nalebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,\nsú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n15. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom\npoňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca\nsa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97,\nI. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,\nIV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna\nneistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(v primeranej\n\nlehote)\n\nsa\n\nsplní\n\naž\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nštátneho\n\norgánu,\n\nna ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv\n(pozri napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97,\nI. ÚS 92/97 a I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48\n12\n\nods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania\na ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho\npredlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti\n(PL. ÚS 25/01).\n16. Ústavný súd akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej\nneistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne\ndosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou súdu\na sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr\nodstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou\no jeho rozhodnutie.\n17. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou\nod 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),\nnajmä z jeho čl. 17 a § 157 ods. 1. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb\na podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\n18. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\n13\n\nods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého\nprípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania\na postup súdu (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03,\nIV. ÚS 272/04). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno\nformulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,\npričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné\nku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide\no prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté,\nak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka\nkonania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla\nnie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n\n19. Vo vzťahu k rozhodovaniu exekučného súdu o námietkach povinného proti\nexekúcii alebo o žiadostiach povinného o odklad exekúcie už ústavný súd viackrát\njudikoval, že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu\ndo rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva (napr. I. ÚS 435/2012, I. ÚS 493/2012).\nPritom požiadavku na rýchly a efektívny postup súdu pri rozhodovaní v rámci konania\ntýkajúceho sa núteného výkonu rozhodnutia je vzhľadom na jeho charakter a účel potrebné\nposudzovať ešte dôraznejšie ako v konaní „o práve samom“, ktoré mu predchádzalo\n(napr. III. ÚS 262/2011). K tomu je možné navyše uviesť, že urgentnú povahu konania\na rozhodnutia súdu o námietkach v exekučnom konaní potvrdil aj zákonodarca,\nktorý v Exekučnom poriadku priamo ustanovil povinnosť súdu rozhodnúť o námietkach\nproti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia súdu (§ 50 ods. 2 Exekučného poriadku\nv znení účinnom do 31. marca 2017).\n\n14\n\n20. Pokiaľ teda ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný\nsúd konštatuje, že exekučné konanie, v ktorom dochádza k nútenému výkonu povinnosti\nna peňažné plnenie na základe exekučného titulu, tvorí štandardnú súčasť rozhodovania\nvšeobecných súdov v civilnej agende. Ústavný súd neidentifikoval žiaden prvok faktickej\nalebo právnej zložitosti veci\n\ntakej\n\nintenzity, ktorá\n\nby odôvodňovala zásadné\n\nnerešpektovanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o námietkach povinných.\n21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky exekučného\nkonania v postavení oprávneného. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky\nnebolo príčinou namietanej dĺžky konania. Naopak, táto sa snažila docieliť rozhodnutie\no námietkach podaním opakovaných urgencií.\n22. Postup okresného súdu ako tretie kritérium pre posúdenie porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd v intenciách prijatej ústavnej\nsťažnosti posudzoval kumulatívne vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o jednotlivých\nprocesných úkonoch povinných a sťažovateľky počas celého doterajšieho priebehu\nexekučného konania. Okresný súd v namietanom konaní nepochybne porušil svoje zákonné\npovinnosti dané mu právnymi predpismi (predovšetkým § 50 ods. 2 Exekučného poriadku\nv znení účinnom do 31. marca 2017). Jeho nečinnosť od odpadnutia prekážky pokračovania\nv namietanom exekučnom konaní (22. mája 2019) do rozhodnutia o podaných námietkach\npovinných, teda do 30. apríla 2020, trvala takmer rok, čím exekučný súd prekročil zákonnú\nlehotu\n\no desať\n\nmesiacov.\n\nZbytočné\n\nprieťahy\n\nv namietanom\n\nkonaní\n\nkonštatoval\n\naj podpredseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky na prieťahy konaní\nz 28. októbra 2019, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú.\n23. Ústavný súd pri posudzovaní postupu okresného súdu vzal do úvahy, že okresný\nsúd nemohol ovplyvniť dĺžku konania v období, počas ktorého sa súdny spis nachádzal\nna krajskom súde z dôvodu podaného odvolania (od 24. apríla 2012 do 5. novembra 2012),\nako aj skutočnosť, že uznesením okresného súdu z 3. januára 2012 právoplatným\n3. decembra 2012 bol povolený odklad exekúcie do právoplatného skončenia dedičského\n15\n\nkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 30 D 283/2007, v dôsledku čoho bola\nexekúcia odložená do 22. mája 2019. Uvedené okolnosti ústavný súd zohľadnil pri priznaní\nfinančného zadosťučinenia.\n24. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu vysokým počtom nevybavených vecí\na personálnou poddimenzovanosťou okresného súdu – túto ústavný súd nemôže akceptovať,\naj keď citlivo vníma a reflektuje kapacitné (personálne a iné) problémy výkonu súdnictva,\nktoré sú na niektorých súdoch výrazné a nimi nezavinené. V tejto súvislosti však ústavný\nsúd musí poukázať na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je možné prenášať technickoorganizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac,\nak to má za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd. Podľa konštantnej\njudikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát\nmusí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť\ndôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06,\nII. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje na vyriešenie\ntzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho\nsudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu\núčastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013,\nII. ÚS 481/2017), ktorí od súdu právom očakávajú ochranu svojich práv na prerokovanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n25. Uvedené skutočnosti vyúsťujú do záveru, že základné právo sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v namietanom konaní porušené boli (bod 1 výroku).\n\n16\n\n26. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať,\naby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n27. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n28. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní porušené boli, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza\n(bod 2 výroku).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\n30. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08, III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012,\nI. ÚS 70/2012).\n\n17\n\n31. Sťažovateľka požiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000\n€, argumentujúc celkovou dĺžkou exekučného konania, v rámci ktorého sa už 13 rokov\nnevie domôcť súdnej ochrany svojho práva, stav právnej neistoty sťažovateľky sa prehlbuje\na významne klesá vymožiteľnosť jej pohľadávky.\n32. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia prichádza do úvahy. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd\nvychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna okolnosti prípadu.\n33. S prihliadnutím na obdobie nečinnosti okresného súdu pri rozhodovaní\no námietkach povinných, ako aj celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu,\ns poukazom\n\nna judikatúru\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(III. ÚS 85/2019,\n\nIII. ÚS 119/2019,\n\nIII. ÚS 36/2020) priznal ústavný súd sťažovateľke ako finančné zadosťučinenie sumu 500 €\n(výrok 3 tohto nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel (výrok 5 nálezu).\nTrovy konania\n34. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n35. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 pozostávajúce z prevzatia\na prípravy zastupovania a písomného podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu a jeden\núkon právnej služby vykonaný v roku 2020 pozostávajúci z písomného vyjadrenia\nz 1. októbra 2020. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení\ns § 3 ods. 1 vyhlášky odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom\n18\n\nza jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 je 1/6 výpočtového základu zo sumy\n980 € (čo predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál je vo výške 9,80 €), v roku 2020\nje 1/6 z výpočtového základu zo sumy 1 062 € (čo predstavuje sumu 177 € a režijný paušál\nje vo výške 10,62 €). Za tri úkony právnej služby tak patrí sťažovateľke náhrada trov\nkonania v celkovej súhrnnej sume 523,88 € + 20 % daň z pridanej hodnoty, teda spolu\n628,65 €. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku\ntohto nálezu.\n36. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-námietky", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18Er/53/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ee575ab-c959-45f1-a1e4-50eb7cd304bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.85.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 85/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 85/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.85.2019.1"}, {"guid": "ussr:61605822-b4fd-4c11-9eff-4a0c0d13095b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.119.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 119/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.119.2019.1"}, {"guid": "ussr:1c3dd4bd-585e-40a2-9b17-3aa776a9ebc3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.36.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.36.2020.2"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:15b87dae-3db7-4119-a01d-7b216fae4d4b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 493/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 493/2012 z 13. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15b87dae-3db7-4119-a01d-7b216fae4d4b"}, {"guid": "ussr:f7715239-7522-4424-b136-4db1362c400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 435/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 435/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7715239-7522-4424-b136-4db1362c400c"}, {"guid": "ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a"}, {"guid": "ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f"}, {"guid": "ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8"}, {"guid": "ussr:04af6b4a-de73-4d5a-8395-9f5815519c70", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 262/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 262/2011 z 4. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04af6b4a-de73-4d5a-8395-9f5815519c70"}, {"guid": "ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 257/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7"}, {"guid": "ussr:f382b3bc-f651-4800-af16-2b012738bbce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 47/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f382b3bc-f651-4800-af16-2b012738bbce"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:10bdd5b1-c672-40ee-96bb-79b0c1a83edb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 89/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/02 z 15. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-15", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10bdd5b1-c672-40ee-96bb-79b0c1a83edb"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:c1037da0-cb00-46fb-806e-d8c6bf182fff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 300, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1037da0-cb00-46fb-806e-d8c6bf182fff"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}], "citovane_v": []}