{"guid": "ussr:5aef12d7-5cd8-44d2-b636-2ea0fe0190cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.351.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 351/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 351/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 351/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.351.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5aef12d7-5cd8-44d2-b636-2ea0fe0190cb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.351.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.351.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.351.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 351/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\npodnikajúceho pod obchodným menom\n,a\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených\n\nadvokátom JUDr. Ladislavom Scholczom, Krmanova 16, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6 Er 467/2008 zo 4. júla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\nneopodstatnenú.\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n7. októbra 2019\n\ndoručená\n\npod obchodným\n\nmenom\n\n, a\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\npodnikajúceho\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 6 Er 467/2008 zo 4. júla 2019 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“ alebo\n„napadnuté rozhodnutie“).\n2. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou napádajú uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 6 Er 467/2008 zo 4. júla 2019, ktorým bol zamietnutý ich návrh na zastavenie\nexekúcie. Podľa názoru sťažovateľov napadnuté rozhodnutie vykazuje známky zmätočnosti,\nsvojvôle a neodôvodnenosti v takej miere, že sa prieči základným zásadám civilného\nprocesu.\n3. Sťažovatelia uviedli, že s účinnosťou od 23. decembra 2015 došlo k novele\nExekučného poriadku, v zmysle ktorej vznikla oprávnenému povinnosť doplniť návrh\nna vykonanie exekúcie do 30 dní odo dňa účinnosti tejto novely (§ 243f ods. 1 Exekučného\nporiadku), teda do 22. januára 2016. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku\nak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu\nzastaví.\n\n2\n\n4. Z uznesenia okresného súdu vyplýva, že pri zisťovaní včasnosti podania návrhu\nna vykonanie exekúcie oprávneným v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sa\nokresný súd odvolával na poštové podmienky pre doporučené zásielky v rámci\nvnútroštátneho styku, na základe čoho sa domnieval, že pokiaľ bolo doplnenie návrhu\nna vykonanie exekúcie doručené okresnému súdu 25. januára 2016 (pondelok), zásielka\nmusela byť podaná na pošte 22. januára 2016 (piatok), teda v zákonom stanovenej lehote.\nSťažovatelia zastávajú názor, že v takej dôležitej veci, ako je návrh na zastavenie exekúcie,\nnestačí len domnienka súdu. K takému rozhodnutiu musí existovať jednoznačný\na nepochybný dôkaz, z ktorého vyplynie, že oprávnený zákonnú lehotu stihol.\nPodľa sťažovateľov okresný súd nemal pri posudzovaní dodržania lehoty podľa § 243f\nods. 1 Exekučného poriadku takýto jednoznačný dôkaz.\n5. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazoval na lehoty,\nv ktorých sa doručujú listy 1. triedy, avšak z uznesenia okresného súdu nie je zrejmé,\nči bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zasielané ako zásielka 1. triedy alebo\n2. triedy. Okrem uvedeného pošta poskytuje poštové služby aj v sobotu a listy posielané\n1. triedou sa doručujú nasledujúci pracovný deň po dni podania. Dohady okresného súdu\no podaní zásielky na poštovú prepravu v piatok 22. januára 2016 potom nemusia byť vôbec\nsprávne a pravdivé.\n6. Skutočnosť, že okresný súd nemal v spise jednoznačný dôkaz pre formulovanie\nzáverov pre rozhodnutie, nemôže byť na ťarchu povinných, teda sťažovateľov. Hodnotenie\ndôkazov súdom musí obstáť z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej\njurisdikčnej ľubovôle. Nemôže byť v rozhodujúcich okolnostiach postavené na dohadoch.\n7. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36\nods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, uznesenie\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a nahradil\nsťažovateľom trovy právneho zastúpenia.\n\n3\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantné ustanovenia právnych prepisov\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\n4\n\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Obdobné právo zaručuje aj čl. 36 ods. 1\nlistiny.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\nIII.\nPrávne posúdenie\n13. Podstatu ústavnej sťažnosti tvorí námietka sťažovateľov, že uznesenie okresného\nsúdu, ktorým návrh sťažovateľov na zastavenie exekúcie zamietol, je zmätočné,\nneodôvodnené, je prejavom svojvôle okresného súdu, a teda arbitrárne, čo vyplýva\nz nejednoznačného posúdenia zachovania zákonnej lehoty na podanie doplnenia návrhu\nna vykonanie exekúcie oprávneným, ktoré okresný súd založil na domnienke (dohade)\no včasnom podaní zásielky na pošte oprávneným, odvolávajúc sa na poštové podmienky,\nbez jednoznačného dôkazu o dátume podania zásielky na poštovú prepravu.\n14. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom\norgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n15. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\n5\n\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n16. Ústavný súd na základe argumentácie sťažovateľov a na základe predložených\ndôkazov, ktorými sťažovatelia preukazujú svoje tvrdenia, dospel k záveru, že sťažovatelia\nv dostatočnej miere nespochybnili ústavnú udržateľnosť právneho záveru okresného súdu,\nktorý posúdil doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručené okresnému\nsúdu 25. januára 2016 (v kalendárnom dni pondelok) ako podané v zákonom stanovenej\nlehote v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, keďže posledný deň procesnej lehoty\nna podanie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným pripadol na 22. január\n2016, teda v kalendárnom dni piatok. Keďže ide o procesnú lehotu, táto sa považuje\nza zachovanú, ak sa úkon urobí v posledný deň tejto lehoty na súde alebo sa podanie\nodovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Okresný súd, vychádzajúc z poštových\npodmienok pre listové zásielky vo vnútroštátnom styku, pri ktorých je najkratšia lehota\nna doručenie zásielky 1. triedy jeden pracovný deň po dni podania, konštatoval zachovanie\nlehoty na podanie návrhu oprávneným, ktorý tak musel odovzdať listovú zásielku\nna prepravu najneskôr 22. januára 2016 (piatok), teda včas.\n17. Sťažovatelia sa v ústavnej sťažnosti snažia vyvrátiť okresným súdom aplikovanú\ndomnienku o podaní zásielky na poštovú prepravu včas tým, že okresný súd nedisponoval\njednoznačným dôkazom o tom, že oprávnený lehotu na doplnenie návrhu na vykonanie\nexekúcie dodržal.\n6\n\n18. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu skutočne vyplýva, že okresný súd\nnapadnuté rozhodnutie založil na domnienke o zachovaní lehoty na doplnenie návrhu\nna vykonanie exekúcie, nedisponujúc dôkazom o podaní zásielky na poštovú prepravu\noprávneným v zákonom stanovenej lehote. Na druhej strane ústavný súd konštatuje,\nže prezumpcia okresného súdu o najneskoršom možnom dátume podania zásielky\noprávneným (22. januára 2016, piatok), teda v zákonom stanovenej lehote, vychádzajúca\nz poštových podmienok a dátumu doručenia predmetného podania okresnému súdu\n(25. januára 2016, pondelok) nie je takej povahy, aby jej ústavnú udržateľnosť bolo možné\nna báze argumentov prezentovaných sťažovateľmi spochybniť. V zmysle bodu 1.1\npoštových podmienok Slovenskej pošty a. s. pre listové zásielky vo vnútroštátnom styku,\nna ktoré okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal, platí, že list 1. triedy je dodávaný\nv lehote prepravy D+1, teda dodaný nasledujúci pracovný deň po dni podania. Podľa bodu\n2.1 písm. c) poštových podmienok Slovenskej pošty a. s. pre vnútroštátny styk, všeobecnej\nčasti čas prepravy je čas určený počtom dní od podania zásielky do jej dodania alebo\nodovzdania oznámenia o príchode zásielky, podľa bodu 10.1 týchto podmienok lehota\nprepravy pre jednotlivé druhy zásielok je definovaná v osobitných poštových podmienkach\na v zmysle bodu 10.2 písm. a) do lehoty prepravy a času prepravy zásielok sa nezapočítava\niný ako pracovný deň. Pokiaľ by išlo o zásielku 2. triedy, pri týchto zásielkach je\nkorešpondencia dodávaná v lehote prepravy D+2 (dodanie druhý pracovný deň po dni\npodania), a preto by oprávnený musel podať svoj návrh na poštovú prepravu minimálne\no deň skôr. Zároveň a bez ohľadu na uvedené podstatné tvrdenia sťažovateľov o tom, že\n„V praxi sa pri doručovaní listových zásielok stáva, že tieto sú niekedy doručené aj skôr,\nresp. neskôr, ako je uvedené v poštových podmienkach...“, ako aj o skutočnosti, že „... pošta\nposkytuje poštové služby aj v sobotu...“, ktoré by mali závery okresného súdu spochybniť,\nnie sú doložené žiadnym dôkazom alebo normatívnym odkazom, pričom nejde o všeobecne\nznáme skutočnosti. To by v súvislosti s náležitosťami postupu konania podľa § 43 a § 45\nzákona o ústavnom súde neumožnilo postup podľa § 56 ods. 3 tohto zákona, ktorý navyše\nnie je obligatórny.\n18.1 Vzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd napadnuté rozhodnutie ako\nnevymykajúce sa elementárnym pravidlám aplikácie práva, pričom opätovne zdôrazňuje,\n7\n\nže nenahrádza bežnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a nie je povolaný otázky\naplikácie podústavného práva vyriešiť do dôsledkov, resp. rozhodnúť spor účastníkov\nkonania.\n19. Na tejto platforme ústavný súd považuje uznesenie okresného súdu za ústavne\nudržateľné a akceptovateľné z hľadiska námietok (nejednoznačnosť dôkaznej situácie),\nktoré sťažovatelia proti nemu uplatňujú. Prihliadajúc na okolnosti daného prípadu, nemožno\npodľa názoru ústavného súdu konštatovať, že by interpretáciu zistených skutkových\nokolností a aplikáciu normatívneho textu ustanovení použitých okresným súdom\nv posudzovanom rozhodnutí bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnenú alebo\narbitrárnu, ktorá by bola spôsobilá zasiahnuť do sťažovateľmi označených práv, a preto\nústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júla 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "a300e562-4216-4d14-9277-975015067aac:4edd67ca-f41f-4751-84da-164e4018cdd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/467/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Er/467/2008 z 24. 1. 2013", "sud": "Okresný súd Revúca", "datum_vydania": "2013-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a300e562-4216-4d14-9277-975015067aac:4edd67ca-f41f-4751-84da-164e4018cdd2"}], "citovane_v": []}