{"guid": "ussr:f131eccc-c1b5-4c1c-8385-9faa877ea5ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.35.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/2019 z 28. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 35/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.35.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f131eccc-c1b5-4c1c-8385-9faa877ea5ce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.35.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.35.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.35.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 35/2019-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara\n(sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n, a\n\n,\n\n,\n, obaja\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Katarínou Turanskou, Štúrovo námestie 10520/13B,\nMartin, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 T 80/2010 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 T 80/2010 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nkaždému v sume 1 500 € (slovom tisíc päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trnava povinný\nvyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Trnava j e\n\npovinný\n\nuhradiť\n\na\n\ntrovy konania v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat\ncentov)\n\nna\n\núčet\n\nich\n\nprávnej\n\nzástupkyne\n\nJUDr.\n\nKataríny\n\nTuranskej,\n\nŠtúrovo\n\nnámestie 10520/13B, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. decembra 2017 doručená ústavná sťažnosť\na\n\n,\n\n,\n, obaja\n\n,\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 80/2010\n(ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 24. januára 2019 v senáte zloženom\nz predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a sudcov Miroslava Duriša a Ladislava Orosza\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľov a uznesením č. k. IV. ÚS 35/2019-11\nz 24. januára 2019 ju prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\n\n2\n\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.\n3. Ústavná sťažnosť sťažovateľov bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni\nĽudmile Gajdošíkovej, ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu skončilo\n16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 bola vec náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\n17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II\nbodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu\nv zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.\n4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia\nsú v procesnom postavení poškodených účastníkmi napadnutého konania, pričom\ndo podania ústavnej sťažnosti okresný súd v tomto konaní meritórne nerozhodol.\n4.1 Sťažovatelia uvádzajú, že 11. novembra 2010 bola proti\npodaná obžaloba, trestné konanie trvá (ku dňu podania ústavnej sťažnosti, pozn.) už viac\nako sedem rokov a zdôrazňujú, že škoda, ktorá im mala byť obžalovanými spôsobená,\ndosahuje takmer 150 000 €.\n4.2 Sťažovatelia pred ústavným súdom poukázali na to, že 20. februára 2017 podali\nsťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, ktorú podpredsedníčka okresného súdu\nvyhodnotila ako dôvodnú. Ďalšiu sťažnosť podanú 28. septembra 2017 však podpredseda\nokresného súdu vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na to, že okresný súd už vo veci\nriadne koná a termíny hlavného pojednávania sú nariaďované v pravidelných intervaloch.\n4.3 Vzhľadom na uvedené sťažovatelia v ústavnej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd\npo prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol, že ich základné právo\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní porušené, aby prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci\nbez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 €,\nako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\n\n3\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n5. Okresný súd na výzvu ústavného súdu z 24. októbra 2019 odpovedal prípisom\nsp. zn. 1 SprV 924/2019 z 12. novembra 2019, v ktorom ústavnému súdu predložil\nvyjadrenie k prijatej ústavnej sťažnosti a oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\n5.1 Vo svojom vyjadrení podpredseda okresného súdu uviedol, že v predmetnej\ntrestnej veci predseda okresného súdu určil v septembri 2016 sudcu JUDr. Mariána Dunčka\nako náhradného sudcu v poradí druhého zákonného sudcu JUDr. Rastislava Kresla, pretože\npri zmene prvého zákonného sudcu JUDr. Patrika Príbelského, PhD., ktorý odišiel na súd\nvyššieho stupňa, obžalovaní\n\na\n\nnesúhlasili so zmenou v zložení\n\nsenátu, a preto muselo byť hlavné pojednávanie vykonané od začiatku (konkrétne v období\nod 18. októbra 2016 do 18. januára 2018, spolu 11 termínov hlavného pojednávania).\n5.2 Vo svojom vyjadrení podpredseda okresného súdu poukázal taktiež na vykonanie\nrozsiahleho (aj znaleckého) dokazovania v napadnutom konaní, náročnosť veci a potrebu\ndoplnenia dokazovania v rozsahu návrhov obhajoby.\n5.3 Ďalej podpredseda\n\nokresného súdu uviedol, že z dôvodu odchodu\n\nJUDr. Rastislava Kresla na súd vyššieho stupňa bola predmetná trestná vec pridelená\n2. januára 2017 (v poradí tretiemu, pozn.) zákonnému sudcovi JUDr. Mariánovi Dunčkovi,\na zdôraznil, že napriek uvedenému okresný súd 18. januára 2018 vyhlásil meritórne\nrozhodnutie – odsudzujúci rozsudok, ktorý je v prípade dvoch obžalovaných už\nprávoplatný. Vzhľadom na to, že niektorí (šiesti, pozn.) obžalovaní podali proti rozsudku\nokresného súdu odvolanie, okresný súd postúpil vec Krajskému súdu v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“).\n5.4 Podpredseda okresného súdu vo vzťahu k argumentácii sťažovateľov, že okresný\nsúd je vo veci nečinný, uviedol, že „z prehľadu úkonov je zrejmé, že súd konal a koná\nv rámci svojich možností priebežne, plynulo a efektívne, s vynaložením úsilia vec čo najskôr\nrozhodnúť“. Podpredseda okresného súdu zdôraznil, že obžalovaným bola uložená\npovinnosť nahradiť sťažovateľovi\n\nškodu vo výške 142 137,51 € s tým,\n\n4\n\nže so zvyškom svojho nároku na náhradu škody bol odkázaný na civilný proces\na sťažovateľka\n\nbola s jej nárokom na náhradu škody z titulu nemajetkovej\n\nujmy odkázaná na civilný proces, pretože vykonané dokazovanie nepreukázalo dôvodnosť\nňou uplatneného nároku.\n5.5 V závere svojho vyjadrenia podpredseda okresného súdu informoval, že spis sa\nod 8. júna 2018 nachádza na krajskom súde, kde je vec vedená pod sp. zn. 3 To 66/2018,\na vzhľadom na to nie je možné spis zapožičať ústavnému súdu ani sa podrobnejšie vyjadriť\nk chronológii procesných úkonov v období od podania obžaloby do septembra 2016.\n6. Ústavný súd 21. novembra 2019 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej\nzástupkyni sťažovateľov, ktorá vo svojej odpovedi doručenej ústavnému súdu 11. decembra\n2019 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a zdôraznila, že od podania\nobžaloby uplynulo už viac ako deväť rokov a predmetná vec nie je právoplatne skončená.\n6.1 Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne sťažovatelia zastávajú názor, že\nv napadnutom konaní došlo a stále dochádza k prieťahom. Vo vzťahu k argumentácii\nokresného súdu právna zástupkyňa sťažovateľov vyzdvihla tú skutočnosť, že aj keď išlo\no pomerne náročnú trestnú vec, trvanie konania deväť rokov od podania obžaloby je\nneprimerane dlhé, poukázala na platnú právnu úpravu, konkrétne § 2 ods. 7 Trestného\nporiadku, a upozornila, že samotný okresný súd sa vo svojej odpovedi na sťažnosť\nsťažovateľov na prieťahy v napadnutom konaní zo 17. marca 2017 vyjadril, že ju považuje\nza dôvodnú.\n6.2\n\nPrávna\n\nzástupkyňa\n\nďalej\n\nzdôraznila\n\nvýznam\n\nrozhodnutia\n\nvo\n\nveci\n\npre sťažovateľov vzhľadom na to, že jeden z obvinených býva v ich bezprostrednom\nsusedstve, a pokiaľ je na slobode, na tomto mieste sa aj zdržiava, a preto majú sťažovatelia\nobavu nielen o svoj život a zdravie, ale aj o život a zdravie svojich detí a rodiny.\n6.3 V závere právna zástupkyňa uviedla, že sťažovatelia poskytovali okresnému súdu\npotrebnú súčinnosť a vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti trvajú na podanej ústavnej\nsťažnosti a rovnako s tým súvisiacou požiadavkou priznania „finančného odškodnenia“.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\n\n5\n\nzákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a stanoviskami účastníkov konania dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n8. Ústavný súd sa pri svojom rozhodovaní nemal možnosť oboznámiť s obsahom\nna vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, napriek tomu v tomto prípade považoval\nza podstatnú skutočnosť, že už zo samotnej dĺžky napadnutého konania je zrejmé, že\nokresný súd nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu\nprávnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzali. Napadnuté konanie sa začalo podaním\nobžaloby ešte v roku 2010 a doteraz nie je (vo vzťahu k šiestim obžalovaným, pozn.)\nprávoplatne skončené, pretože rozsudok okresného súdu z 18. januára 2018 bol napadnutý\nodvolaním a spis sa od 8. júna 2018 nachádza na krajskom súde.\n8.1 V obsahu tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza len základný stručný priebeh\nnapadnutého konania tak, ako vyplýva z odpovede okresného súdu na sťažnosť\nsp. zn. Spr 33/17 zo 17. marca 2017 pripojenú sťažovateľmi k ústavnej sťažnosti,\nako aj z vyjadrenia okresného súdu sp. zn. 1 SprV 924/2019 z 12. novembra 2019.\nDňa 11. novembra 2010 bola podaná obžaloba proti\nDňa 18. novembra 2010 sa konalo neverejné zasadnutie.\nDňa 11. januára 2011 bolo verejné zasadnutie odročené na 8. február 2011 z dôvodu\nneprítomnosti obhajcu a jedného z obžalovaných.\nTermín verejného zasadnutia určený na 8. február 2011 bol zrušený z dôvodu\npráceneschopnosti jedného z obžalovaných a bol určený nový termín verejného zasadnutia\nna 14. marec 2011. Zároveň bol do konania pribratý znalec.\nDňa 28. februára 2011 sa konalo neverejné zasadnutie.\nDňa 14. marca 2011 sa konalo verejné zasadnutie, jeho predmetom bolo predbežné\nprejednanie obžaloby. Zároveň boli nariadené termíny hlavných pojednávaní na 2. máj 2011\n(odročené z dôvodu neprítomnosti jedného z obžalovaných), 5. máj 2011 (odročené\n\n6\n\nz dôvodu neprítomnosti obhajcu), 6. máj 2011, 16., 17., 18., 19. a 20. máj 2011 (zrušený\nz dôvodu nezabezpečenia svedkov).\nDňa 4. apríla 2011 sa konalo neverejné zasadnutie o prepustení jedného\nz obžalovaných z väzby na slobodu.\nDňa 19. mája 2011 bolo hlavné pojednávanie odročené na 27. a 30. jún 2011. Ďalšie\ntermíny hlavných pojednávaní boli nariadené na 21. september 2011 (odročené z dôvodu\nneprítomnosti obhajcov), 12., 13. a 18. október 2011.\nDňa 30. júna 2011 súd rozhodoval o ďalšej žiadosti jedného z obžalovaných\no prepustenie z väzby na slobodu.\nĎalšie termíny hlavných pojednávaní boli nariadené na 28. február 2012, 29. február\n2012 a 1. marec 2012 (zrušené z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného).\nDňa 26. apríla 2012 a 2. mája 2012 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo\nodročené na 7. a 8. jún 2012.\nDňa 30. mája 2012 sa konalo neverejné zasadnutie o vzatí jedného z obžalovaných\ndo väzby.\nĎalší termín hlavného pojednávania bol nariadený na 17. júl 2012, na ktorom bolo\nrozhodované aj o žiadosti jedného z obžalovaných o prepustenie z väzby na slobodu.\nĎalšie termíny hlavných pojednávaní boli nariadené na 2. október 2012, 9. október\n2012, 10. október 2012 a 11. október 2012.\nDňa 11. septembra 2012 okresný súd rozhodoval opätovne o žiadosti jedného\nz obžalovaných o prepustenie z väzby na slobodu.\nDňa 20. septembra 2012 podal obžalovaný\n\nnávrh na odňatie a prikázanie veci,\n\npreto boli nariadené termíny hlavných pojednávaní zrušené a vec bola predložená\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky.\nPo vrátení spisu okresnému súdu boli nariadené termíny hlavných pojednávaní\nna 5. a 6. december 2012 (zrušené z dôvodu ospravedlnenia sa obhajcu) a zároveň bol\nnariadený termín neverejného zasadnutia na rozhodnutie o žiadosti jedného z obžalovaných\no prepustenie z väzby na slobodu.\nĎalšie termíny hlavných pojednávaní boli nariadené na 22. a 24. január 2013\n(zrušené zo zdravotných dôvodov jedného z obžalovaných).\n\n7\n\nDňa 16. januára 2013 sa konalo neverejné zasadnutie o prepustení jedného\nz obžalovaných z väzby na slobodu.\nDňa 2. apríla 2013 sa opätovne konalo neverejné zasadnutie o prepustení jedného\nz obžalovaných z väzby na slobodu.\nTermín hlavného pojednávania určený na 12. apríl 2013 bol opätovne zrušený\npre zdravotné dôvody jedného z obžalovaných.\nDňa 16. mája 2013 sa opätovne konalo neverejné zasadnutie o prepustení jedného\nz obžalovaných z väzby na slobodu.\nĎalší termín hlavného pojednávania nariadený na 7. november 2013 bol zrušený\nz dôvodu práceneschopnosti jedného z obžalovaných.\nĎalší termín hlavného pojednávania nariadený 26. februára 2014 bol odročený\nna 15. apríl 2014 z dôvodu neprítomnosti jedného z obžalovaných.\nĎalší termín hlavného pojednávania nariadený na 26. jún 2014 bol pre neprítomnosť\nobžalovaných a obhajcov odročený na 24. september 2014, ktorý bol zrušený pre zdravotné\ndôvody jedného z obžalovaných.\nV januári 2015 bol spis z dôvodu odchodu zákonného sudcu JUDr. Patrika\nPríbelského prerozdelený novému zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi Kreslovi.\nUznesením z 29. januára 2016 bol nariadený termín hlavného pojednávania\nna 17. máj 2016, ale vzhľadom na to, že niektorí obžalovaní nesúhlasili so zmenou v zložení\nsenátu, bolo potrebné vykonať hlavné pojednávanie odznovu.\nĎalšie termíny hlavného pojednávania boli nariadené na 18., 25. a 27. október 2016.\nDňa 27. októbra 2016 bolo hlavné pojednávanie odročené na 21. a 23. február 2017.\nDňa 2. januára 2017 bola vec z dôvodu odchodu zákonného sudcu pridelená novému\nzákonnému sudcovi JUDr. Mariánovi Dunčkovi, ktorý už bol určený ako náhradný sudca.\nDňa 21. a 23. februára 2017 sa vo veci konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo\nodročené na 13. a 15. jún 2017 a 17. a 19. október 2017, a následne pre účely doplnenia\ndokazovania v zmysle návrhov procesných strán na 16. a 18. január 2018.\nDňa 18. januára 2018 okresný súd vo veci vyhlásil meritórne rozhodnutie –\nodsudzujúci rozsudok, ktorý je v prípade dvoch obžalovaných už právoplatný a v prípade\nšiestich obžalovaných (z dôvodu podania odvolania, pozn.) dosiaľ nenadobudol\nprávoplatnosť.\n\n8\n\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento\nzákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n12. Sťažovatelia sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\n\n9\n\nku ktorému malo dôjsť postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 T 80/2010.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, ktorá je plne aplikovateľná i po zmene právnej úpravy,\nv súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna\nneistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne\n\naž\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\nalebo\n\niným\n\nzákonom\n\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len prerokovali,\nprípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne nerozhodli\n(napr. I. ÚS 118/02).\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana\nsporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie, resp. v ktorej sa nachádza účastník\ntrestného konania.\n\n10\n\n16. Uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania\ntreba považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku (od 1. júla 2016 Civilného sporového poriadku). Len čo poškodený uplatní svoj\nnárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to prekážka na uplatnenie náhrady škody\nparalelne aj v občianskoprávnom konaní. Preto konanie a rozhodovanie o nároku\nna náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu k poškodenému spadá pod ochranu\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 18/06, IV. ÚS 44/06).\n17. Z konštantnej judikatúry ESĽP, napr. vo veci Krumpel a Krumpelová\nv. Slovensko z 5. júla 2005 (sp. zn. 56195/00), vyplýva, že poškodené osoby uplatňujúce\nsi nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich\n„občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska\nporušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo\nlen začaté trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe\n(III. ÚS 324/05, III. ÚS 189/06). Inými slovami, z judikatúry ESĽP vyplýva, že v súvislosti\ns ochranou práva na prejednanie veci v primeranej lehote priznaného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nprimeraná lehota na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorému\nspravidla dochádza v prípravnom konaní (napr. Wemhoff v. Spolková republika Nemecko,\nrozsudok z 27. 6. 1968, séria A, č. 7, s. 26 ‒ 27, § 19), a zahŕňa celé konanie vo veci vrátane\nodvolacích konaní [„appeal proceesings“ (napr. Konig v. Spolková republika Nemecko,\nrozsudok z 28. 6. 1978, séria A, č. 27, s. 33, § 98)].\nV.\nZávery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľov\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\n\n11\n\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií\nústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n19. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že\nide o vec, ktorá z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti a tvorí súčasť\nrozhodovacej agendy všeobecných súdov.\n19.1 Z hľadiska skutkovej zložitosti tejto veci ústavný súd pripúšťa, že k predĺženiu\nkonania mohlo čiastočne prispieť, že v napadnutom konaní bolo obžalovaných viacero osôb\na bolo potrebné vykonať rozsiahle (aj znalecké) dokazovanie.\n19.2. Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľov, vo všeobecnosti platí, že doba\ntrestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach.\nOtázka zistenia viny osoby (osôb), proti ktorej (ktorým) sa vedie trestné konanie,\nje zásadnou otázkou pre rozhodnutie o nároku uplatnenom poškodenými. V tejto súvislosti\nústavný súd zdôrazňuje, že ak by aj bol poškodený v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku\nodkázaný so svojím nárokom na náhradu škody alebo jeho časťou na konanie vo veciach\nobčianskoprávnych (čo sa napokon vo vzťahu k sťažovateľom čiastočne stalo, pozn.),\nje pre rozhodnutie súdu v tomto občianskoprávnom konaní rozhodnutie o vine rozhodnutím\nzásadného významu s prihliadnutím na ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku,\nz obsahu ktorého vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol\nspáchaný trestný čin a kto ho spáchal.\n19.3 Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd nemôže\ncelkovú dĺžku napadnutého konania ospravedlniť len skutkovou zložitosťou veci,\nčo zdôraznil aj podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení, ale mal jej venovať\nzvýšenú starostlivosť vzhľadom na požiadavku postupovať tak, aby trestné činy boli\nnáležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba\nrešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 Trestného\nporiadku).\n\n12\n\n20. Pri hodnotení priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho štandardne\nuplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu\nsťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní\nk zbytočným prieťahom. Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení taktiež\nnepoukázal na to, že by neprimeraná dĺžka napadnutého konania bola vyvolaná správaním\nsťažovateľov.\n21. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní, vychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n21.1 Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého\nkonania a zistil, že sa začalo 11. novembra 2010 podaním obžaloby okresnému súdu.\nDňa 18. januára 2018 okresný súd vo veci meritórne rozhodol. Odsudzujúci rozsudok je\nvo vzťahu k dvom obžalovaným už právoplatný, vo vzťahu k šiestim obžalovaným doteraz\nprebieha odvolacie konanie. Z celkovej dĺžky napadnutého konania, ktoré pred okresným\nsúdom trvalo 7 rokov a 2 mesiace, je zrejmé, že okresný súd v ňom nezvolil taký procesný\npostup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia\nnachádzali.\n21.2 Ústavný súd vychádzal z prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní,\na dospel k záveru, že v priebehu napadnutého konania možno identifikovať jediné obdobie\nvýraznejšej nečinnosti okresného súdu, a to od januára 2015, keď bol spis prerozdelený\nnovému zákonnému sudcovi, do 29. januára 2016 (celkovo jeden rok, pozn.), keď bol\nuznesením nariadený termín hlavného pojednávania.\n21.3 Z preskúmania predmetného konania je podľa ústavného súdu zrejmé, že bolo\npoznačené predovšetkým neefektívnou činnosťou okresného súdu. Na vrub neefektívnej\nčinnosti okresného súdu je možné pričítať, že v napadnutom konaní došlo dvakrát k zmene\nzákonného sudcu (čo viedlo k opakovaniu hlavného pojednávania, vzhľadom na nesúhlas\n\n13\n\nobžalovaných so zmenou zákonného sudcu) a táto zmena mala zásadný vplyv na celkovú\ndĺžku konania.\n21.4 Ústavný súd zdôrazňuje, že z ústavnoprávneho hľadiska je v okolnostiach danej\nveci neakceptovateľné, aby napadnuté konanie, obzvlášť ak ide o trestné konanie, trvalo\nviac ako 7 rokov. Ústava vo svojom siedmom oddiele druhej hlavy v rámci úpravy práva\nna súdnu ochranu pripisuje osobitný význam tomu, aby sa spravodlivosť nevykonávala\ns oneskorením, ktoré by mohlo ohroziť právo na súdnu ochranu vo svojej podstate, a tým\nohroziť aj dôveryhodnosť justície. Ústava takto zaviazala predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti na prijatie príslušných opatrení umožňujúcich prerokovanie napadnutých vecí\nbez zbytočných prieťahov, a tým aj vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote\n(I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02, IV. ÚS 26/02).\n21.5 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nnesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľov, a preto nie je\nzlučiteľný s ich základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n22. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 19 až 21, ústavný súd dospel\nk záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn.\n3 T 80/2010 došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené neefektívnou činnosťou\nokresného súdu, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n23. V súlade s citovaným čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a)\nzákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,\nkto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n24. Sťažovatelia tiež ústavný súd požiadali, aby po prijatí rozhodnutia o porušení\noznačených práv okresnému súdu prikázal konať v predmetnej veci bez zbytočných\n\n14\n\nprieťahov. Keďže okresný súd už v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti\nv napadnutom konaní meritórne rozhodol, ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľov\nv tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n26. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n27. Podľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané\nústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n28. Sťažovatelia sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia v sume 150 000 €.\nSvoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodnili\ntým, že napadnuté konanie trvá extrémne dlho, celá vec ich „vyčerpáva nie len po finančnej\nstránke, ale najmä po stránke osobnostnej a v neposlednom rade i psychickej“. S ohľadom\nna uvedené sťažovatelia zdôraznili, že ústavný súd má prihliadnuť na to, že „už stratili\nvieru v to, že dosiahnu spravodlivosť a tak strácajú vieru v konanie štátnych orgánov“.\n29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma\npožadovaná sťažovateľmi nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného\n\n15\n\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na okolnosti prípadu. Ústavný súd sa zároveň riadil úvahou, že cieľom\nprimeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak\nnie prípadná náhrada škody (IV. ÚS 15/03).\n30. S prihliadnutím na celkovú neprimeranú dĺžku konania okresného súdu, berúc\ndo úvahy všetky okolnosti danej veci ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 €\nkaždému zo sťažovateľov za primerané (bod 2 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu\nsťažovateľov nevyhovel (bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd prihliadol pri určení sumy\nfinančného zadosťučinenia predovšetkým na skutkovú zložitosť predmetnej veci, správanie\nsťažovateľov, postup okresného súdu, ktorý bol síce plynulý, ale legitímnym uplatňovaním\nprocesných práv obžalovanými sa konanie neprimerane predĺžilo (čo ipso facto oslabuje\nintenzitu zavinenia okresného súdu), ale aj na význam veci pre sťažovateľov.\nVII.\nTrovy konania\n31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nuhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2016, ktorá bola\npodľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 884 €.\n33. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a\nods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n\n16\n\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) právnej zástupkyni sťažovateľov\nJUDr. Kataríne Turanskej, Štúrovo námestie 10520/13B, Martin. Odmena advokáta\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2017 je 1/6\nz výpočtového základu, čo v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky predstavuje sumu\n147,33 € a režijný paušál sumu 8,84 €. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonaných\nv roku 2017 pri zastupovaní dvoch osôb spolu s režijným paušálom a daňou z pridanej\nhodnoty predstavuje spolu sumu 374,80 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n33.1 Úhradu za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 (písomné\nvyjadrenie z 9. decembra 2019) ústavný súd sťažovateľom nepriznal vzhľadom na to,\nže uvedené vyjadrenie neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by sťažovatelia\npodporili záver o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní.\n34. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov JUDr. Kataríny Turanskej, Štúrovo námestie 10520/13B, Martin,\nv lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestné konanie", "poškodený", "zložitosť veci-procesná", "prieťahy v konaní", "súd-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/80/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:5a75780e-a896-4e0d-809d-15fae1f73abb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 189/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 189/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a75780e-a896-4e0d-809d-15fae1f73abb"}, {"guid": "ussr:fb649d56-45c3-4924-a901-feeb48fbbb4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 324/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 324/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb649d56-45c3-4924-a901-feeb48fbbb4e"}, {"guid": "ussr:f964afd3-979b-4ad7-ac19-8af8400d1dae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/06 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f964afd3-979b-4ad7-ac19-8af8400d1dae"}, {"guid": "ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/06 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:96af1b53-8799-4a85-8a02-4600973d2816", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/02 z 20. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96af1b53-8799-4a85-8a02-4600973d2816"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/02 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/02 z 24. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-24", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:bc509548-0018-4d63-b086-76454260abce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/00 z 24. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-24", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1"}, {"guid": "6e431bc8-6159-4c3b-8f3d-7b798de3df8e:af40b422-c2c7-41df-a80c-d6ec07ac019b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6718010122.1", "spisova_znacka": "3To/66/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/66/2018 z 15. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-05-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6718010122.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:22bcb9bc-7302-490f-b3e3-e6dcae525602", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.233.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.233.2020.2"}]}