{"guid": "ussr:7880cbb0-3cb7-4c63-bbe9-aaf498b16dca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.345.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 345/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.345.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7880cbb0-3cb7-4c63-bbe9-aaf498b16dca", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.345.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.345.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.345.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 345/2020-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu (sudca\nspravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpenej zákonnou zástupkyňou\n\n,\n\nprávne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Nízkym,\n\nNámestie slobody 2, Humenné, vo veci namietaného porušenia jej základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 5 Co 408/2018 zo 14. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n, narodenej\n\n(ďalej\naj „navrhovateľka“),\n\nzastúpenej\n\nzákonnou\n\nlen\n\n„sťažovateľka“,\n\nv citáciách\n\nzástupkyňou\n\n,\n\n, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 408/2018 zo 14. decembra 2018 (ďalej len „uznesenie\nkrajského súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka si v konaní vedenom\npred Okresným súdom Michalovce (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 19 C 111/2017\nuplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví a ochranu osobnosti, a to z titulu bolestného\nfinančnú čiastku v sume 21 888 € s príslušenstvom, z titulu sťaženia spoločenského\nuplatnenia finančnú čiastku v sume 41 976 € s príslušenstvom a z titulu sťaženia\nspoločenského uplatnenia finančnú čiastku v sume 50 000 €. Sťažovateľka argumentuje\ntým, že utrpela úraz a škodu na zdraví 14. marca 2017, keď spolu s ďalšími kamarátkami\nvošla na stavebný pozemok a na rozostavanú stavbu bez zjavných prekážok,\nktoré by im zabránili pri vstupe na predmetný pozemok. Stavebný pozemok, a to vrátane\nrozostavenej stavby, nebol nijako zabezpečený a chýbali tam akékoľvek zákazové\nalebo informačné tabule o hroziacom nebezpečenstve a zákaze vstupu. Po vstupe\ndo rozostavaného domu bloku\n\nvedeného na\n\núzemie\n\npre katastrálne\n\na následnom výstupe na ôsme poschodie a nazretí\n\ndo šachty stratila sťažovateľka rovnováhu a spadla do šachty, na dne ktorej ostala bezvládne\nležať. Utrpela vážne polytraumatické zranenia, ktoré sú opísané v ústavnej sťažnosti.\n3. Keďže v priebehu sporu pred okresným súdom sťažovateľka zaznamenala,\nže žalovaný uskutočnil prevod nehnuteľností, vzbudilo to u nej dôvodnú obavu, že budúca\nexekúcia\n\nbude\n\nohrozená.\n\nktorým sa domáhala\n\nzriadenia\n\nPreto\n\npodala\n\nzáložného\n\nnávrh\npráva\n\nna\n\nzabezpečovacie\n\nk nehnuteľnostiam\n\nvo\n\nopatrenie,\nvlastníctve\n\nžalovaného. Sťažovateľka poukazuje na to, že si voči žalovanému uplatňuje nárok v sume\nspolu 113 864 € s príslušenstvom, pričom záložné právo žiadala zriadiť k dvom bytom\n2\n\nvo vlastníctve žalovaného v celkovej hodnote 103 625 €, čo podľa jej názoru zodpovedá\npožiadavke proporcionality. Okresný súd zriadil uznesením sp. zn. 19 C 111/2017\nz 3. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) záložné právo k predmetným\nbytom.\n4. Na základe odvolania podaného žalovaným bolo uznesením krajského súdu\nuznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nzmenené\n\na návrh\n\nna\n\nzriadenie\n\nzáložného\n\npráva\n\nako zabezpečovacieho prostriedku bol zamietnutý.\n5. V sťažnostnej argumentácii sťažovateľka namieta porušenie práva na zákonného\nsudcu a nepresvedčivosť uznesenia krajského súdu.\n6. Pokiaľ ide o námietku porušenia práva na zákonného sudcu, sťažovateľka namieta,\nže „... o odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie rozhodol odvolací súd – krajský súd\nv senáte zloženom aj z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka, ktorý je v príbuzenskom\npomere s právnym zástupcom žalovaného JUDr. Milanom Slebodníkom“.\n7. Sťažovateľka poukazuje na to, že „... aj keby menovaný predseda senátu\nsa subjektívne necítil byť zaujatý z dôvodu príbuzenského pomeru k právnemu zástupcovi\nžalovaného, z objektívneho hľadiska sa však taký nejavil v očiach navrhovateľky ako strany\nsporu“.\n8. Sťažovateľka ďalej uvádza, že v čase doručenia uznesenia krajského súdu nebola\ntáto okolnosť známa ani jej a ani jej právnemu zástupcovi. Ale po prečítaní záhlavia\nuznesenia krajského súdu v spojení s označením predsedu senátu v závere uznesenia „...\nvyvolala totožnosť mien právneho zástupcu žalovaného a predsedu senátu odvolacieho súdu\nu sťažovateľky záujem. Na základe toho začala zisťovať prípadný príbuzenský pomer\nmedzi sudcom a právnym zástupcom protistrany, pričom z viacerých zdrojov jej bolo\npotvrdené, že menovaní sú príbuzní.“. Z akých zdrojov bola táto okolnosť potvrdená,\nsťažovateľka neuvádza, resp. nekonkretizuje. V rámci tejto argumentácie odkazuje\nna niektoré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.\n3\n\n9. Čo sa týka námietky nepresvedčivosti uznesenia krajského súdu, sťažovateľka\nnamieta, že krajský súd „... len sucho konštatoval, že žalovaný svoj majetok nezmenšoval,\na preto tu nemôže existovať dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Sťažovateľka\nsa len domnieva, že krajský súd mal v tejto súvislosti na mysli to, že prisvedčil argumentu\nžalovaného, že prevody sa realizujú v rámci podnikateľských aktivít.“.\n10. Sťažovateľka ďalej uvádza, že „[z] tohto pohľadu a konštatovania krajského\nsúdu potom žalobkyni nesvedčia žiadne práva a zabezpečovacie opatrenie, ktoré na ochranu\npráv toho, kto sa svojho nároku na súde domáha, vyznieva len ako formálny inštitút\nbez reálneho uplatnenia. Inými slovami, ak by žalovaný aj naďalej prevádzal nehnuteľnosti\nna tretie osoby, má sa sťažovateľka bez ďalšieho spoľahnúť na závery krajského súdu\na uspokojiť sa s tým, že podnikateľské aktivity žalovaného požívajú väčšiu ochranu\nako jej obava, že exekúcia bude ohrozená?“. Okolnosť, že skutočný stav nehnuteľností,\nna ktorých sa domáhala zriadenia záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho\nopatrenia,\n\nsa\n\nlíšil\n\nod\n\nstavu\n\nzapísaného\n\nv katastri\n\nnehnuteľností,\n\nvysvetľuje\n\ntak, že toto nemožno pričítať „... ani na vrub sťažovateľky, ani na vrub súdu prvej inštancie,\nnakoľko sťažovateľka vychádzala z hodnovernosti a záväznosti údajov zapísaných v katastri\nnehnuteľností“. Sťažovateľka ďalej dôvodí, že „... v čase podania návrhu nemohla vedieť,\nže\n\nžalovaný\n\nzmenil\n\ndispozíciu\n\nbytového\n\ndomu,\n\nku ktorým sa zriadenia\n\nzáložného\n\npráva\n\ndomáhala,\n\nv ktorom\n\nsa\n\nnachádzali“.\n\npredmetné\nĎalej\n\nbyty,\n\nuvádza,\n\nže ak krajský súd nevyhovel navrhovateľke pre nesúlad skutočného stavu so stavom\nzapísaným v katastri nehnuteľností, sťažovateľka bola pripravená podať nový návrh\ns údajmi, ktoré by zodpovedali ako skutočnému stavu, tak aj údajom uvedeným v katastri\nnehnuteľností. Podľa sťažovateľky však krajský súd tým, že sa nezrozumiteľným spôsobom\nvyjadril aj k prevodu nehnuteľností v rámci podnikateľských aktivít žalovaného, „...\nsťažovateľke naznačil, že nemá zmysel domáhať sa spravodlivosti, hoc dôvody existujú“.\n11. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie\n4\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 408/2018\nzo dňa 14. decembra 2018, porušené boli.\nZrušuje uznesenie\n\nKrajského\n\nsúdu v Košiciach sp. zn. 5\n\nCo 408/2018\n\nzo dňa 14. decembra 2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nSťažovateľke priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu...“\n12. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi\nspravodajcovi. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola označená vec sťažovateľky prerozdelená náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená 17. októbra 2019\nsudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nbola predbežne prerokovaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš\n(predseda senátu), Ladislav Duditš a Libor Duľa.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\n5\n\nZ. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n16. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n18. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012).\n6\n\n19. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné\npostavenie (čl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov\nmôže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade\nalebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy,\nak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n21. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n\n7\n\n23. Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n24. V zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník\nsúdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\n25. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde v čl. I. § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento\nzákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n26. Výzvou z 27. mája 2020 ústavný súd požiadal sudcu krajského súdu JUDr. Jána\nSlebodníka, aby sa vyjadril, (i) či je v príbuzenskom pomere s advokátom JUDr. Milanom\nSlebodníkom, a ak áno, tak v akom, a (ii) či bola v rozhodovacej praxi JUDr. Jána\nSlebodníka podaná námietka zaujatosti z dôvodu príbuzenstva s JUDr. Milanom\nSlebodníkom, a ak áno, tak ako bolo o takejto námietke zaujatosti rozhodnuté.\n\n8\n\n27. Na predmetnú výzvu bolo ústavnému súdu 2. júna 2020 doručené vyjadrenie,\nz ktorého vyplýva, že JUDr. Milan Slebodník je synom bratranca JUDr. Jána Slebodníka.\nSudca neudržiava s advokátom pracovné a ani iné kontakty a vzhľadom na vek advokáta\n(je približne 20 – 23 rokov mladší ako sudca) nie sú mu známe jeho rodinné pomery.\nK vyjadreniu doložil\n\naj kópiu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 118/2017 z 28. januára 2020\n(ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) a poukázal na body 14 až 18 odôvodnenia\npredmetného uznesenia.\n28. Ako vyplýva z uznesenia najvyššieho súdu, jedna zo strán sporu bola\nv dovolacom konaní, ako aj v konaní, ktoré predchádzalo dovolaciemu konaniu, zastúpená\nJUDr. Milanom Slebodníkom, pričom v konaní na krajskom súde bol členom senátu,\nktorý vo veci rozhodoval, JUDr. Ján Slebodník. Z bodu 3.1 uznesenia najvyššieho súdu\nvyplýva, že dovolateľ namietal, že v konaní došlo aj k vade podľa § 420 písm. e) CSP,\na poukázal na to, že členom senátu odvolacieho súdu bol aj sudca JUDr. Ján Slebodník\na právnym zástupcom žalovaného v 1. rade JUDr. Milan Slebodník. Dovolateľ zistil\nz verejných zdrojov, že sudca JUDr. Ján Slebodník bol na vlastnú žiadosť preložený\nz Krajského súdu v Prešove na krajský súd z rodinných dôvodov, a teda podľa dovolateľa\nmožno dôvodne predpokladať, že sudca JUDr. Ján Slebodník má v Košiciach rodinu,\nčo s prihliadnutím na okolnosť, že priezvisko Slebodník nie je bežné a advokát JUDr. Milan\nSlebodník a sudca JUDr. Ján Slebodník majú obaja pracovisko na Štúrovej ulici\nv Košiciach, otvára možnú pochybnosť o zaujatosti sudcu JUDr. Jána Slebodníka\nk právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade, a preto by mal byť podľa dovolateľa sudca\nJUDr. Ján Slebodník z rozhodovania veci vylúčený. Ako je zrejmé z bodu 18 uznesenia\nnajvyššieho súdu, najvyšší súd nezistil okolnosť preukazujúcu zaujatosť sudcu JUDr. Jána\nSlebodníka,\n\nkeďže\n\nnezistil\n\nžiadne\n\nskutočnosti,\n\nktoré\n\nby\n\npreukazovali\n\nvzťah,\n\nči už rodičovský, súrodenecký, blízky rodinný alebo osobný medzi JUDr. Jánom\nSlebodníkom a JUDr. Milanom Slebodníkom\n29. Pre úplnosť je potrebné dodať, že najvyšší súd nezaujal stanovisko, či považuje\nza blízky príbuzenský vzťah to, ak je niekto synom niečieho bratranca a nie je ani zrejmé,\n9\n\nči táto\n\nokolnosť\n\nbola\n\nnajvyššiemu\n\nsúdu\n\nznáma.\n\nZ uznesenia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nje však zrejmé, že za relevantný by považoval súrodenecký, rodičovský, blízky rodinný\nalebo osobný vzťah.\n30. Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom\nzmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský vzťah, v takýchto prípadoch\nby bez hlbšieho skúmania bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že sa mal nechať sudca\nz rozhodovania vylúčiť, pretože takýto vzťah má v prirodzenom kontexte výrazne\nemocionálny rozmer. Pri takomto stupni príbuzenstva sa nepredpokladá neutrálny postoj\njedného príbuzného vo vzťahu k druhému príbuznému. Najčastejšie sa medzi takýmito\nosobami bude vyskytovať sympatia, poprípade však aj antipatia, čo v oboch prípadoch\nprináša ako dôsledok narušenie nestrannosti sudcu. V prípade príbuzenstva, aké uviedol\nJUDr.\n\nJán\n\nSlebodník,\n\na preto je potrebné\n\nsú\n\nzohľadniť\n\nväzby\naj\n\nmedzi\n\npríbuznými\n\nsubjektívny\n\nrozmer\n\noveľa\n\nmenej\n\ntakéhoto\n\nintenzívne,\npríbuzenstva,\n\na to aká je skutočná sociálna väzba medzi týmito osobami.\n31. Ako je zrejmé zo sťažnostnej argumentácie sťažovateľky, o okolnosti, že JUDr.\nJán Slebodník a JUDr. Milan Slebodník sú príbuznými, pôvodne nevedela. Záujem\nu nej vyvolala totožnosť mien právneho zástupcu žalovaného a predsedu senátu odvolacieho\nsúdu. To okrem iného svedčí aj o tom, že JUDr. Ján Slebodník a JUDr. Milan Slebodník\nneudržiavajú v sociálnom prostredí, v ktorom sa pohybujú, také intenzívne vzťahy,\nže by sa o tejto okolnosti všeobecne vedelo. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti ani neuvádza\ntvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že sudca a právny zástupca protistrany udržiavajú vzťahy,\nktoré by mohli svedčiť o bližších sociálnych interakciách týchto osôb. To, že už samotná\nokolnosť príbuzenstva vedie k tomu, že sa sudca nejaví v očiach strany sporu ako nezaujatý,\nsamo osebe neznamená porušenie práva na zákonného sudcu, pokiaľ pri takomto stupni\npríbuzenstva (syn bratranca) nie je preukázaná aj existencia bližších sociálnych väzieb,\nktoré sťažovateľka ani netvrdila.\n32. Ústavný súd však považoval za potrebné preveriť túto okolnosť a vzhľadom\nna to, že JUDr. Ján Slebodník je dlhoročným sudcom, tak od neho žiadal\n10\n\naj to, aby preukázal, či už v jeho rozhodovacej činnosti nejaká zo strán súdneho konania\ndôvodila príbuzenstvom sudcu s advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, a ak áno,\ntak s akým výsledkom. Pokiaľ by totiž udržiaval JUDr. Ján Slebodník preukázateľne\nintenzívnejšie vzťahy s JUDr. Milanom Slebodníkom, premietli by sa s najväčšou\npravdepodobnosťou aj do rozhodnutí súdov (teda najvyššieho súdu), ktoré by o otázke\nzaujatosti vo vzťahu k príbuzenskému pomeru s JUDr. Milanom Slebodníkom rozhodovali.\nTáto úvaha sa opiera aj o predpoklad, že ide o výrazne dlhšie časové obdobie, než je časový\ninterval medzi tým, ako sa sťažovateľka oboznámila s uznesením krajského súdu, a dňom\npodania ústavnej sťažnosti. Výsledok však nepreukázal existenciu bližších sociálnych\nväzieb medzi sudcom a advokátom protistrany, pričom samozrejme nemožno opomenúť\nprezumpciu plnenia funkčných povinností dotknutým sudcom, ktorý by bol povinný\nv prípade reálnej potreby okolnosti podmieňujúce jeho vylúčenie z konania a rozhodovania\noznámiť. Zároveň platí, že diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu (determinovanej\nelektronickým prideľovaním vecí) nemôže byť negovaná príliš širokým výberom okolností,\nktoré môžu (čo i len potenciálne) vyvolať pochybnosť o nestrannosti sudcu, pretože taký\npostup by (minimálne v regionálnom meradle) viedol k praktickému znemožneniu výkonu\nspravodlivosti.\n33. Ústavný súd dospel k záveru, že príbuzenský vzťah, aký je medzi sudcom\nJUDr. Jánom Slebodníkom a JUDr. Milanom Slebodníkom, nie je takým vzťahom,\nna ktorý by bolo možné bez ďalšieho, teda bez preukázania iných väzieb medzi týmito\nosobami, z objektívneho hľadiska vzhliadnuť ako na vzťah, ktorý by otváral pochybnosť\no absencii nezaujatosti sudcu.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru\n34. Z uznesenia krajského súdu vyplýva, že „V konaní bolo jednoznačne preukázané,\nže žalovaný pri prevode pozemkov vôbec nezmenšoval svoj majetok, potom nemôže\nexistovať dôvodná obava, že by prípadná exekúcia bola v takejto veci ohrozená.“. V tejto\n11\n\nsúvislosti je potrebné dodať, že odvolateľ v odvolacom konaní pomerne podrobne\nargumentoval, ako je zrejmé z bodov 3 a 5 uznesenia krajského súdu, prečo nie je dôvodnou\nobava, že by sa zbavoval majetku.\n35. Krajskému súdu bola žalovaným preukázaná aj tá skutočnosť, že žalovaný\nuzavrel kúpnu zmluvu na ďalšie nehnuteľnosti a 4. októbra 2018 podal Okresnému úradu\nMichalovce návrh na vklad, s čím sa krajský súd vysporiadal v bode 16 svojho uznesenia.\nOdôvodnenie sa javí logickým a zrozumiteľným.\n36. Pokiaľ ide o nesúlad medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností\na skutočným stavom, k tejto okolnosti zaujal svoj názor krajský súd v bode 18 odôvodnenia\nsvojho uznesenia.\n37. Nie je úlohou ústavného súdu prehodnocovať skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu, ku ktorým tento dospel na základe vlastných myšlienkových konštrukcií,\npretože takéto postavenie ústavnému súdu v systéme organizácie súdnej moci neprináleží,\na to za predpokladu, ak nič nenasvedčuje tomu, že by všeobecné súdy zjavne vybočili\nz priestoru svojho uváženia a v príčinnej súvislosti s tým došlo k excesívnemu porušeniu\noznačeného základného práva alebo slobody, ktoré ústavný súd neidentifikoval.\nMožno dodať, že samotný súdny spor bez preukázateľne indikovaných okolností\nsmerujúcich k zámernému vyvolaniu faktickej nevykonateľnosti budúceho možného\nrozhodnutia v tomto konaní (v prospech protistrany) by nemal paralyzovať podnikateľské\naktivity dotknutej osoby ako účastníka konania. To, že sťažovateľka by bola vo vyššej\nmiere istoty, ak by bola úspešná na okresnom súde aj krajskom súde, je pochopiteľné,\nale ak všeobecný súd dospel k záveru, že v tomto prípade neexistuje dôvodná obava,\nže sa žalovaný účelovo zbavuje svojho majetku, nie je úlohou ústavného súdu skutkové\na právne názory všeobecného súdu nahrádzať, a to už aj z dôvodu, že ústavný súd\nnie je primárne skutkovým súdom. Navyše, ak by sa preukázali nové skutočnosti,\nktoré by s vyššou mierou pravdepodobnosti svedčili o tom, že sa žalovaný účelovo zbavuje\nsvojho majetku, sťažovateľka môže opätovne žiadať ako zabezpečovacie opatrenie\nzriadenie záložného práva. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu, i keď možno\n12\n\nsťažovateľkou vnímané ako nepresvedčivé, poskytuje oporu pre jeho výrokovú časť\na je z neho zrejmé, prečo krajský súd rozhodol tak, ako rozhodol. Nemožno ho vyhodnotiť\nako arbitrárne, na čo nemá vplyv ani okolnosť, že sťažovateľku argumentácia uvedená\nv odôvodnení uznesenia krajského súdu nepresvedčila.\nIV.\nZáver\n38. Vychádzajúc predovšetkým zo skutočností uvedených v časti III tohto uznesenia,\nústavný súd konštatuje, že nezistil skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o možnej príčinnej\nsúvislosti medzi sťažovateľkou namietaným porušením základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n39. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júla 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "rozhodnutie-odôvodnenie", "opatrenie-zabezpečovacie", "sudca-zákonný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:98d62fa4-beae-49ea-8049-9a9fd32aa8d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.23.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2022 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.23.2022.2"}, {"guid": "ussr:4b277905-fcce-4afc-94d2-b4c369931a70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.291.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.291.2021.1"}, {"guid": "ff40bae1-f92f-49f2-b95c-1ca016a5668c:0505d7de-c2ce-4fee-a93f-5d59686c7291", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1520205899.2", "spisova_znacka": "5Nc/1/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Nc/1/2021 z 11. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1520205899.2"}, {"guid": "843ab54c-acf2-4c39-b058-9ba2dd82376b:8cdce569-d349-4175-8714-40a280987dc3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200421.1", "spisova_znacka": "32D/8/2023", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32D/8/2023 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200421.1"}]}