{"guid": "ussr:6a5d7a42-d5d3-4e4f-831a-174d2e276f1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.341.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 341/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.341.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6a5d7a42-d5d3-4e4f-831a-174d2e276f1a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.341.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.341.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.341.2020.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 341/2020-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Michalom\n\nMozolíkom, Palárikova 1449, Čadca, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuzneseniami Okresného súdu Čadca sp. zn. 5 C 134/2013 z 13. septembra 2019 a sp. zn.\n5 C 134/2013 z 27. februára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami\nOkresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 C 134/2013 z 13. septembra 2019\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie z 13. septembra 2019“) a sp. zn. 5 C 134/2013\nz 27. februára 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie z 27. februára 2020“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd – vyšším súdnym\núradníkom – rozhodol napadnutým uznesením z 13. septembra 2019 o výške trov konania,\nktoré sú sťažovateľovi ako žalovanému v 2. rade povinní nahradiť v spore neúspešní\nžalobcovia. Sťažovateľ nesúhlasil s určením výšky trov konania, na ktorých náhradu boli\nžalobcovia zaviazaní, preto podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť. O sťažnosti rozhodol\nokresný súd – samosudcom – napadnutým uznesením z 27. februára 2020 tak, že sťažnosť\nsťažovateľa zamietol.\n3. Právny názor, na ktorom sú napadnuté uznesenia založené, považuje sťažovateľ\nza svojvoľný a neudržateľný. Okresný súd podľa sťažovateľa aplikoval a interpretoval\n§ 9 ods. 1, § 10 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v rozpore s ich\nznením a účelom. Podľa sťažovateľa sa okresný súd nijako nevysporiadal s jeho námietkami\nv sťažnosti, preto je napadnuté uznesenie z 27. februára 2020 nepreskúmateľné.\n4. Sťažovateľ v prvom rade spochybňuje postup okresného súdu, ktorý nepriznal\nprávo na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby – doplnenie\nvyjadrenia z 24. februára 2014 a vyjadrenie z 11. februára 2016. Argumentuje, že tieto dva\núkony právnej služby neboli nevyžiadané, prípadne svojvoľné, ale pri nich išlo o realizáciu\nzákladného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy. Poukazuje na odôvodnenie\nnapadnutých uznesení, pričom uvádza, že posudzovanie «„ceny práce“, resp. hodnoty\n2\n\núkonu zo strany súdu je ústavne neudržateľné a úplne mimo právnych noriem na vec sa\nvzťahujúcich. Súd môže posudzovať účelnosť úkonov právnej služby, nie však ich hodnotu,\nresp. cenu práce. Obrana sťažovateľa bola kvalifikovaná, účelná a priamo k podstate sporu\na nedôvodnosti žaloby... všeobecný súd nie je oprávnený hodnotiť cenu práce advokáta, iba\núčelnosť úkonov právnej služby.».\n5. Sťažovateľ následne nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu, ktorý určil\nzákladnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, keďže podľa neho\nnebolo možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju bolo možné zistiť len\ns nepomernými ťažkosťami. Podľa sťažovateľa nemožno stotožňovať inštitúty súdneho\npoplatku a náhrady trov konania, sú úplne rozdielne a spolu nesúvisia. „Pri určovacej\nžalobe je súdny poplatok 99,50 bez ohľadu na hodnotu veci, ktorej vlastníctvo sa žiada\nurčiť, pričom odmena za úkon právnej služby je v zmysle § 10 ods. 2 Vyhlášky z hodnoty\nveci, ktorej vlastníctvo sa žiada určiť.\nZáver súdu o neurčitej/neurčiteľnej tarifnej hodnote veci je celkom zjavne svojvoľný,\nneudržateľný a nepredvídateľný a ústavne tak nekonformný, že zásah orgánu ochrany\nústavnosti je v tomto prípade nevyhnutný...\n... Vo veci nebolo správne postupovať pri určení tarifnej hodnoty veci podľa § 11 ods.\n1 písm. a) Vyhlášky, ale podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 Vyhlášky. Predloženými\nlistinnými dôkazmi (postupom znalcov pri ohodnocovaní pozemkov OP a TTP v extraviláne\na podľa zákona č. 582/2004 Z. z. k dátumu začatia poskytovania právnej služby\n03. 02. 2014) bola nepochybne preukázaná súdu hodnota veci - nehnuteľností, o ktorých\nurčenie vlastníctva sa viedol spor, t. j. tarifná hodnota veci určená podľa § 9 ods. 1 a § 10\nods. 1, ods. 2 Vyhlášky.“\n6. Na podporu svojej argumentácie o možnosti vyčísliť hodnotu veci v konaniach\no určenie vlastníckeho páva sťažovateľ poukazuje na judikatúru ústavného súdu\n(I. ÚS 119/2012, II. ÚS 583/2013, II. ÚS 478/2014, III. ÚS 634/2015), na judikatúru\nÚstavného súdu Českej republiky (II. ÚS 538/10) a na uznesenie Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 17 Co 906/2015 z 30. júna 2016, z ktorých tento právny názor vyplýva.\n\n3\n\n7. V tomto kontexte sťažovateľ uvádza, že uvedené rozhodnutia uviedol aj vo svojej\nsťažnosti proti napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, pričom okresný súd\nv napadnutom uznesení z 27. februára 2020 na túto argumentáciu nijako nereagoval a nijak\nsa s ňou nevysporiadal. Namiesto toho okresný súd poukazuje na «obsolétne, dávno\nprekonané rozhodnutia o „naviazanosti“ hodnoty úkonu právnej služby na súdny poplatok,\nčo je úplne nesprávny záver v priamom rozpore s právnymi normami na vec sa\nvzťahujúcimi...». Okresný súd sa v napadnutých uzneseniach nijako nevysporiadal\ns označenou judikatúrou ústavného súdu, neodôvodnil odklon od rozhodnutí najvyšších\nsúdnych autorít a riadne neodôvodnil aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nuznesením okresného súdu sp. zn. 5 C 134/2013 z 13. septembra 2019 a napadnutým\nuznesením okresného súdu sp. zn. 5 C 134/2013 z 27. februára 2020, napadnuté uznesenia\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ si tiež uplatnil právo\nna náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n12. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\n16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n18. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok...\n19. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n20. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n21. Ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nie je jeho\núlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n6\n\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len\nvtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).\n22. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae\naj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade\nso zákonom. Práva na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa\nmožno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej\npriznanie (čl. 51 ods. 1 ústavy). V súvislosti s nastolenou problematikou ústavný súd\nstabilne judikuje, že iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia\nvšeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by totiž mohla\ndosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie\na aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle\n(m. m. IV. ÚS 170/08, IV. ÚS 248/08, II. ÚS 64/09, IV. ÚS 182/09, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 40/2011).\n23. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie všeobecného súdu\no trovách konania považuje za integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou\nvšeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého\npráva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom\nvýnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom\nz požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie\nz princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do\npráv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Problematika náhrady trov\n7\n\nkonania by takto mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho\nvybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe\ntakej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu,\nktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (m. m. I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09,\nIII. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08, II. ÚS 153/2016, II. ÚS 357/2016, II. ÚS 681/2016,\nIV. ÚS 604/2018).\n24. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky\nvo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš\nzdržanlivo a k zrušeniu napádaného rozhodnutia o trovách konania sa uchýli iba výnimočne,\nnapr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že\nbolo zasiahnuté aj iné základné právo (m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06,\nI. ÚS 156/2010, IV. ÚS 311/2012, IV. ÚS 210/2013, IV. ÚS 192/2014, IV. ÚS 604/2018).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu z 13. septembra 2019\n25. Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti v tejto časti ústavný súd vychádzal z princípu\nsubsidiarity, všeobecne vyjadreného v časti II tohto uznesenia, na ktorom je založená jeho\nprávomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel a účel\nsubsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd spočíva\nv tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\nOpačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu,\n8\n\nktorého právne dôsledky sú premietnuté do § 56 ods. 2 a do § 132 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde (m. m. III. ÚS 149/04).\n26. V tejto časti ústavná sťažnosť smeruje proti napadnutému uzneseniu okresného\nsúdu z 13. septembra 2019 vydanému vyšším súdnym úradníkom.\n27. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému\nsúdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.\n28. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že proti uzneseniu vydanému\nvyšším súdnym úradníkom možno podať sťažnosť, ktorú síce nemožno považovať za riadny\nopravný prostriedok, ale len prostriedok procesnej obrany – zároveň však sťažnosť je\nefektívnym prostriedkom procesnej nápravy špecifikovaných uznesení a predstavuje účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.\nKomentár. Praha : C. H. Beck, s. 869 a nasl.).\n29. Sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu okresného súdu z 13. septembra 2019\nsťažnosť podľa § 239 ods. 1 CSP podal a o tejto sťažnosti rozhodol samosudca okresného\nsúdu napadnutým uznesením z 27. februára 2020.\n30. Uplatnenie právomoci okresného súdu vylučuje, aby v uvedenej veci rozhodoval\nústavný súd, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. a) a podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n\n9\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu z 27. februára 2020\n31. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv napadnutým uznesením\nz 27. februára 2020. Toto uznesenie považuje za nepreskúmateľné a arbitrárne. Okresný súd\npodľa jeho názoru nereagoval na jeho argumentáciu v sťažnosti, postupoval arbitrárne, keď\naplikoval § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky a keď mu nepriznal právo na náhradu trov právneho\nzastúpenia za špecifikované úkony právnej služby.\n32. Okresný súd v napadnutom uznesení z 27. februára 2020 uviedol, že zo žaloby\nnevyplývala hodnota sporných nehnuteľností, pričom žalobcovia žiadali, aby okresný súd\nurčil, že žalovaná v 1. rade a sťažovateľ ako žalovaný v 2. rade nie sú podielovými\nspoluvlastníkmi, a zároveň, aby súd určil, že špecifikovaná notárska zápisnica\nzo 7. apríla 2003 nie je titulom na nadobudnutie podielového spoluvlastníckeho práva\nv prospech žalovaných. Okresný súd tiež uviedol, že sťažovateľ podal 4. februára 2014\nvyjadrenie k žalobe (č. l. 166 spisu), v ktorom „nenavrhol žiadnu sumu, ktorú požaduje\nvyplatiť žalobcami za sporné nehnuteľnosti. Keďže hodnotu sporných nehnuteľností v čase\nzačatia poskytovania právnej služby nebolo možné zistiť, súd vychádzal z § 11 ods. 1\npísm. a) vyhlášky.“.\n33. Okresný súd následne poukazuje na to, že žalobcom bol vyrubený súdny poplatok\nv celkovej výške 199 € – z toho 99,50 € za návrh na určenie, že žalovaní nie sú\nspoluvlastníkmi nehnuteľností, a 99,50 € za návrh na určenie neplatnosti notárskej\nzápisnice. Podľa okresného súdu základ „pre výpočet súdneho poplatku za podanú žalobu\na pre výpočet tarifnej odmeny advokáta pri náhrade trov konania musí byť rovnaký.\nSúd prvého stupňa nemôže riešiť otázku výšky 1 úkonu právnej pomoci izolovane od výšky\nsúdneho poplatku a tým aj ochrany záujmov štátu. V nadväznosti na nález ÚS SR\nI. ÚS 119/012 a rozhodnutia NS SR č. 2 M Cdo 18/08 pri vyrubovaní súdnych poplatkov\ntreba potom z úradnej moci postupovať podľa rovnakých kritérií, aké boli použité pri určení\nvýšky úkonu právnej pomoci. Vychádzajúc z uvedeného, ak úkon právnej pomoci vychádzal\n10\n\nz neurčitej výšky, potom z tejto výšky je potrebné vyrubiť aj súdne poplatky a opačne, a to\nz úradnej moci.“. Okresný súd tiež poukázal na to, že ex offo nemôže ustaľovať hodnotu\nsporných nehnuteľností pre účely náhrady trov konania. Znalecký posudok bol okresnému\nsúdu doručený až 30. júla 2018, pričom predmetné konanie prebiehalo od roku 2013.\n„Žalovaný v rade 2/ počas konania doručili súdu vyčíslenie trov konania dňa 13. 09. 2017\nv celkovej výške 578,44 €, z ktorého by bolo zrejmé, v akej výške právny zástupca požaduje\nod žalobcov v rade 1/ a 4/ trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby\nod roku 2013. Dňa 26. 07. 2018 právny zástupca namietal hodnotu tarifnej odmeny\na požadoval priznanie trov právneho zastúpenia podľa výšky podielov pripadajúcich\nna žalovaného v rade 2/ v zmysle znaleckého posudku. Z uvedeného je zrejmé, že hodnotu\nsporných nehnuteľností bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami, keď ani strany\nsporu sa k hodnote počas celého konania nevyjadrili a neuviedli ich výšku. Súd navyše\nuvádza, že rozsudkom č. k. 5 C/134/2013-304 zo dňa 11. 09. 2017 bola napokon žaloba\nzamietnutá, a ani z predmetného rozsudku nevyplýva hodnota sporných nehnuteľností.“\nOkresný súd považoval za neefektívne a nehospodárne nariaďovať znalecké dokazovanie\nlen na účely určenia tarifnej hodnoty veci a rozhodnutia o náhrade trov konania. „Navyše,\nsúdu sa javí ako spravodlivé, vzhľadom na prejednávanú vec, takéto stanovenie základnej\nsadzby tarifnej odmeny, i za adekvátne z hľadiska ceny práce vykonanej právnym zástupcom\nžalovaného v rade 2/. Pri rozhodovaní o trovách konania, súd prizná náhradu trov konania\npotrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci\nnemal úspech. Je potrebné prihliadať predovšetkým na účelnosť vynaložených trov\nv súvislosti s bránením práva žalovaného, a na to či cena práce vykonaná právnych\nzástupcom žalovaného pri prejednaní veci.“\n34. K nepriznaniu práva na náhradu trov konania, čo sa týka dvoch úkonov právnej\nslužby, okresný súd uviedol, že tieto v týchto „podaniach právny zástupca žalobcu v rade 2/\nlen stručne doplnil vyjadrenie k žalobe a k doručeným listinám. Tieto úkony nemožno\nz hľadiska obsahu posúdiť ako podania na súd týkajúce sa veci samej, nakoľko žalovaný\nv ňom neuvádza žiadne nové alebo ďalšie skutočnosti. Pri rozhodovaní o trovách konania,\nsúd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva\nproti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech. Je potrebné prihliadať predovšetkým\n11\n\nna účelnosť vynaložených trov v súvislosti s bránením práva, a na to či cena práce\nvykonaná právnym zástupcom pri prejednaní veci zodpovedala priznanej odmene. V danom\nprípade má súd za to, že cena práce za uvedené úkony by nezodpovedali priznanej odmene.\nSúd tak tieto úkony nevyhodnotil ako účelne vynaložené v súvislosti s uplatnením\na bránením práva žalovaného v rade 2/, a preto za ne žalovanému v rade 2/ nepriznal\nodmenu.“.\n35. Ústavný súd poukazuje na to, že vyhláška rozlišuje, kedy je predmet právnej\nslužby, o ktorom prebieha súdne konanie, oceniteľný (vyjadriteľný) v peniazoch (§ 10\nods. 2 vyhlášky) a kedy tomu tak nie je (§ 11 ods. 1 vyhlášky).\n36. Judikatúra všeobecných súdov týkajúca sa toho, kedy je predmet konania\noceniteľný v peniazoch, je pestrá. Z tejto judikatúry v zásade vyplýva, že konania, v ktorých\nide o určenie vlastníckeho práva k veci, majú predmet oceniteľný peniazmi (k tomu pozri\nnapr. nálezy ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 478/2014 a sp. zn. I. ÚS 119/2012).\n37. Za peniazmi neoceniteľný predmet konania sú napr. považované konania\no určenie neúčinnosti právneho úkonu (sp. zn. 3 M Cdo 9/2009 a 2 M Cdo 8/2009),\no neplatnosti kúpnej zmluvy (sp. zn. 2 M Cdo 18/2008), o určenie neplatnosti dražby\nk nehnuteľnej veci – bytu (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n16 Co 373/2016 z 21. septembra 2017), určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok\n(sp. zn. 1 Obdo V 43/2011), incidenčné konania (sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006,\n4 Obo 262/2007, 2 Obo 98/2009, 5 Obo 48/2014, porovnaj tiež sp. zn. III. ÚS 534/2011).\n38. Na druhej strane však Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) a aj ústavný súd uviedli právny názor, podľa ktorého konania o určenie neplatnosti\nprávneho úkonu nemožno automaticky považovať za predmet neoceniteľný peniazmi,\notázku oceniteľnosti predmetu v týchto konaniach je potrebné skúmať v každom\njednotlivom prípade (porovnaj uznesenie sp. zn. 5 M Cdo 9/2010 z 29. novembra 2010)\na tiež nález sp. zn. I. ÚS 176/2017 z 31. mája 2017, v ktorom ústavný súd uviedol, že\n„predmetom daného konania (neplatnosť prevodnej zmluvy) bola vec nehnuteľná, ktorá je\n12\n\npeniazmi oceniteľná“. Ústavný súd zohľadnil, že výsledkom vyslovenia neplatnosti tohto\nprávneho úkonu je vyznačenie právneho stavu v katastri nehnuteľností pred týmto právnym\núkonom, „preto tento druh žaloby je svojím spôsobom žalobou o určenie vlastníckeho\npráva, ktorého predmet je vždy oceniteľný peniazmi“.\n39. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3 M Cdo 9/2009 v rámci uvažovania\no oceniteľnosti predmetu konania uviedol, že návrhom na určenie neúčinnosti právneho\núkonu „sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej\nstránky právneho úkonu (v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti)... návrhom... sa teda\nnemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch“.\nObdobne v uznesení sp. zn. 2 M Cdo 8/2009 považoval za relevantné, že pri určovacích\nžalobách je predmetom konania „preskúmavanie zákonnosti právneho úkonu a nie\nrozhodovanie o konkrétnom práve alebo povinnosti, ktoré z neho vyplývajú“. Rovnako tak\nústavný súd v uznesení sp. zn. III. ÚS 252/2018 z 20. júna 2018 považoval za ústavne\nakceptovateľný právny názor Okresného súdu Žilina, ktorý konanie o návrhu na zriadenie\nvecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a užívania parcely považoval\nza peniazmi oceniteľný predmet, pričom pri určení ceny vecného bremena vychádzal\nzo znaleckého posudku.\n40. Okresný súd v napadnutom uznesení z 27. februára 2020 považoval\nza relevantné, že v priebehu celého konania žiadna zo strán sporu nevyčíslila hodnotu\nnehnuteľností, ktorých sa týkala žaloba žalobcov. Obdobne poukázal na rozsudok okresného\nsúdu vo veci samej, z ktorého tiež nevyplynula hodnota sporných nehnuteľností. V tomto\nsmere okresný súd nepovažoval za účelné nariadiť znalecké dokazovanie na určenie\nhodnoty nehnuteľností. Priznať náhradu trov konania podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky\npovažoval za spravodlivé. Obdobne poukázal na právny záver najvyššieho súdu\nv rozhodnutí sp. zn. 2 M Cdo 18/2008, podľa ktorého základ pre výpočet súdneho poplatku\na pre výpočet odmeny advokáta musí byť rovnaký.\n\n13\n\n41. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu\nz 27. februára 2020 a právne závery v ňom uvedené možno vnímať ako jedno z možných\na ústavne akceptovateľných riešení uvedenej procesnej situácie v konaní pred všeobecným\nsúdom o náhrade trov konania. Odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu je\ndostatočným podkladom pre výrok, ktorým okresný súd určil výšku náhrady trov konania,\nktorú sú žalobcovia povinní zaplatiť sťažovateľovi, preto právne závery okresného súdu nie\nsú zjavne neodôvodnené a sú tak ústavne akceptovateľné.\n42. Z pestrej judikatúry všeobecných súdov v otázke oceniteľnosti predmetu konania,\nna účely určenia tarifnej hodnoty veci, je zrejmé, že je potrebné vždy vychádzať\nz konkrétnych okolností každej jednotlivej veci. Ústavný súd už v tomto kontexte uviedol,\nže vyjadriť hodnotu predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným obsahom\npredmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov (resp. strany) meritórne\nrozhodnutie súdu v tomto konaní (II. ÚS 492/2013).\n43. Na účely posúdenia ústavnej sťažnosti sa ústavný súd oboznámil aj s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 121/2018 z 19. júna 2018,\nktorým tento rozhodol o odvolaní žalobcov proti rozsudku okresného súdu sp. zn.\n5 C 134/2013 z 11. septembra 2017. V uvedenom smere ústavný súd považoval\nza relevantné úvahy krajského súdu, ktorý uviedol, že rozsudok súdu negatívne určujúci, že\nžalovaná v 1. rade a sťažovateľ ako žalovaný v 2. rade nie sú spoluvlastníkmi sporných\nnehnuteľností, „nemôže byť spôsobilým zmeniť (zlepšiť) právne postavenie žalobcov\n1/ až 4/, ktorí svoje právo k nehnuteľnostiam nepreukazujú žiadnym nadobúdacím titulom\na doposiaľ neboli zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností v príslušnej evidencii\nprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Takýmto negatívnym určením sa v porovnaní\ns existujúcim stavom právne postavenie žalobcov nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje\nneistota, tá v danom právnom vlastníckom vzťahu pretrváva a nevylučuje ďalšie konania\no vlastníctve predmetných nehnuteľností.\n... odvolací súd má za to, že negatívne určujúci rozsudok, akého sa domáhajú\nžalobcovia v časti o určenie, že žalovaní 1/, 2/ nie sú spoluvlastníkmi sporných\nnehnuteľností, nie je zapísateľný ani do katastra nehnuteľností, kde v zmysle ust. § 34 ods. 1\n14\n\nKatastrálneho zákona možno zapísať iba určujúci výrok súdneho rozhodnutia (pozitívne\nurčenie vlastníka). Spornou je potom aj vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia.“. Obdobne\nz rozsudku okresného súdu z 11. septembra 2017 vyplýva, že žalobcovia žiadali o určenie\nneplatnosti notárskej zápisnice o vyhlásení o vydržaní. „Žaloba o neplatnosť osvedčenia\no právne významnej skutočnosti vydaného notárom vo forme notárskej zápisnice nemá teda\noporu v príslušných právnych predpisoch... samotná notárska zápisnica nie je právnym\núkonom, preto ju súd nemôže vyhlásiť za neplatnú, keďže nie je titulom na nadobudnutie\nvlastníckeho práva. Keďže zápisnica len deklaratórne osvedčuje určitú skutočnosť, súd má\nza to, že druhý výrok v rozsudku je nevykonateľný, a z tohto dôvodu ho zamietol.“ (citované\nz rozsudku krajského súdu sp. zn. 11 Co 121/2018 z 19. júna 2018, pozn.)\n44. Z uvedených úvah okresného súdu a krajského súdu vyplýva, že vzhľadom\nna obsah žaloby výsledkom predmetného konania nemohla byť zmena vlastníckeho práva\nk sporným nehnuteľnostiam aj v prípade, ak by konajúce súdy identifikovali naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení a prípadne by vyhoveli žalobe. Uvedené úvahy\nkonajúcich súdov týkajúce sa veci samej, teda aj predmetu konania, potvrdzujú ústavnú\nakceptovateľnosť\n\nprávnych\n\nzáverov\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv\n\nnapadnutom\n\nuznesení\n\no neoceniteľnosti predmetu konania.\n45. Ústavný súd nevylučuje, že okresný súd mohol uplatniť aj iný prístup\nk interpretácii relevantných ustanovení vyhlášky, ale v okolnostiach posudzovanej veci\nnemožno považovať napadnuté uznesenie okresného súdu za zjavne neodôvodnené ani\nza arbitrárne. Ústavný súd tak rešpektuje, že je primárnou úlohou všeobecného súdu\nvykladať zákony a ďalšie právne predpisy, pričom právny názor okresného súdu a jeho\nzávery možno v posudzovanej veci považovať za zrozumiteľné a vnútorne vyvážené, a preto\nz ústavného hľadiska za udržateľné. Je tiež potrebné poukázať na judikatúru ústavného\nsúdu, v ktorej opakovane pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru\nvšeobecných súdov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05, II. ÚS 752/2016, II. ÚS 861/2016,\nIII. ÚS 205/2017).\n\n15\n\n46. Pokiaľ ide o nepriznanie práva na náhradu trov konania sťažovateľovi, čo sa týka\ndvoch úkonov právnej služby, okresný súd v napadnutom uznesení skúmal obsah\npredmetných podaní a dospel k záveru, že nejde o podania vo veci samej, keďže právny\nzástupca neuviedol ďalšie, resp. nové skutočnosti. Okresný súd ich preto nepovažoval\nza účelné pri bránení práva sťažovateľa. Ani uvedený právny záver ústavný súd nepovažuje\nza arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený, preto je ústavne akceptovateľný.\n47. Z uvedených dôvodov nemožno uvažovať o porušení základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu z 27. februára 2020.\n48. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti osobitne neodôvodnil namietané porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu.\nÚstavný súd neidentifikoval skutočnosti naznačujúce porušenie označeného základného\npráva napadnutým uznesením okresného súdu, teda napr. zjavne neprimeranú dĺžku\nrozhodovania o náhrade trov konania a pod.\n49. Zo subjektívneho hľadiska dôsledkom napadnutého uznesenia okresného súdu\nz 27. februára 2020 je stav, keď sťažovateľovi je priznané právo na náhradu trov konania\nv nižšej výške, ako mu podľa jeho názoru malo byť priznané. Vzhľadom na ústavnú\nudržateľnosť právnych záverov okresného súdu nemožno z objektívneho hľadiska uvedený\nprávny stav považovať za porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a jeho práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného\nsúdu.\n50. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako\nzjavne neopodstatnenú.\n\n16\n\n51. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trovy konania-náklady konania", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ea4a4ef-3127-4a0e-9fc4-d15c406fbd8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.604.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 604/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 604/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.604.2018.1"}, {"guid": "ussr:29cf9404-eeb3-4a03-83ee-10bc77fbb6c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.252.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 252/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 252/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.252.2018.1"}, {"guid": "ussr:a6e4face-8fe8-4363-a36d-3d836716548b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.205.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 205/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 205/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.205.2017.1"}, {"guid": "ussr:d01f6ba5-0df8-439b-a29f-e96b738bc360", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.861.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 861/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 861/2016 z 16. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-16", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.861.2016.1"}, {"guid": "ussr:34d76a1d-5b18-4190-a2f7-0eedeef0519a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.752.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 752/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 752/2016 z 26. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.752.2016.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:e558dd46-d862-4447-b544-66fb7c8a75f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.634.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 634/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 634/2015 z 30. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.634.2015.2"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:f7103ab0-4ed9-4dd2-8d60-38098094bada", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2014.1"}, {"guid": "ussr:7e115a3a-7bd2-40d1-8928-f8317b917d61", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 583/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 583/2013 z 11. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-11", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e115a3a-7bd2-40d1-8928-f8317b917d61"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a"}, {"guid": "ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:e99425cd-d849-4801-983f-25025b64ccef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 534/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 534/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e99425cd-d849-4801-983f-25025b64ccef"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:82d28732-9d9e-4e4b-b10c-afe1f8689806", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 170/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 170/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82d28732-9d9e-4e4b-b10c-afe1f8689806"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ff21db21-978b-4a0d-b588-8626a408a4f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.82.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2023 z 14. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.82.2023.1"}, {"guid": "ussr:7bd5a2d7-5254-4d49-b3de-120752c8b60d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.22.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 22/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 22/2023 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.22.2023.1"}, {"guid": "ussr:60958252-3b90-479f-9c49-748415b7a31a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.623.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 623/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 623/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.623.2022.1"}, {"guid": "ussr:db727c70-521e-4d73-9f28-081ea2a9abed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.299.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.299.2022.1"}, {"guid": "ussr:37e9ce06-6080-4f52-b0ca-f8b1818a7055", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.38.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/2022 z 1. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.38.2022.1"}]}