{"guid": "ussr:5f1e7ac6-c4ea-4796-b835-07039584712a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.340.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 340/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.340.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5f1e7ac6-c4ea-4796-b835-07039584712a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.340.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.340.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.340.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 340/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, ktorou namietal porušenie svojich\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 10/2012, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia v ústavnej sťažnosti\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n25. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom\nOkresného\n\nsúdu\n\nTrnava\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 18 C 10/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ napáda tri aspekty rozhodovania\nokresného súdu. Prvým je meritórne rozhodnutie vo veci jeho žaloby o náhradu škody\nspôsobenej násilným trestným činom zo strany žalovaného. Druhým je dĺžka rozhodovania\nsúdu o tejto jeho žalobe o náhradu škody. Tretím napádaným aspektom je rozhodnutie\nokresného súdu, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu vydanému vyšším\nsúdnym úradníkom, ktorým bol sťažovateľovi zamietnutý návrh na odpustenie zmeškania\nlehoty na podanie odvolania proti meritórnemu rozsudku v predmetnej veci.\n3. Sťažovateľ samotné meritórne rozhodnutie okresného súdu spochybňoval\nnapádaním zákonnej sudkyne, resp. zákonných sudkýň. Tvrdil, že sudkyňa Zamecová\nho svojím postupom v konaní dehonestovala a v predmetnej veci rozhodovala aj po tom,\nčo si proti nej uplatnil právo na odpor podľa čl. 32 ústavy. Poukázal na to, že prvým\nrozsudkom sudkyňa nevyhovela jeho žalobe v plnej miere a odvolací súd následne tento\nrozsudok zrušil. Ďalej poukázal na skutočnosť, že okresný súd nevydal po podaní jeho\nžaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu, pozn.) platobný rozkaz, ale nariadil\npojednávanie. Taktiež sa mu nepáčilo, že zákonná sudkyňa nevedela na pojednávaní\nzabezpečiť osobnú účasť žalovaného, hoci to on ako žalobca požadoval. Spochybňoval\naj zmeny zákonného sudcu v priebehu predmetného konania a namietal, že mu neboli riadne\noznámené. Napokon sťažovateľ nebol spokojný ani konečnou výškou náhrady škody,\nktorá mu bola priznaná, a preto argumentoval, že okrem porušenia jeho práva\nna spravodlivý proces bol ukrátený aj na svojom majetku.\n4. Pri prieťahoch v konaní sťažovateľ poukázal na fakt, že v priebehu konania bol\nrozsudok okresného súdu zrušený odvolacím súdom, pričom týmto postupom mal okresný\n2\n\nsúd prispieť k zbytočným prieťahom v trvaní „niekoľkých mesiacov“. Ďalej uviedol,\nže v rozmedzí rokov 2015 až 2018 nevypísal okresný súd ani jedno pojednávanie vo veci,\nhoci išlo o reštančnú vec.\n5. Sťažovateľ spochybňoval rozhodnutie okresného súdu, ktorým nebolo vyhovené\njeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania (uznesením\nč. k. 18 C 10/2012-397 z 28. februára 2020, pozn.), z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nDôvodmi osobitného zreteľa podľa sťažovateľa boli: a) skutočnosť, že súdy nemajú v stredu\npredĺžené úradné hodiny na podateľni do 17.00 h, b) skutočnosť, že občania nemôžu svoje\npodania adresovať súdom elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, bez toho,\naby svoje podanie nemuseli následne doložiť aj fyzicky alebo poštou.\n6. Sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti nepriložil ako prílohu žiadne súdne\nrozhodnutie a vo veci podania ústavnej sťažnosti nebol zastúpený právnym zástupcom. Túto\nskutočnosť sťažovateľ komentoval iba odkazom na list predsedovi ústavného súdu\nz 12. januára 2020, v ktorom uviedol, že Slovenskú republiku nepovažuje za materiálny\nprávny štát, a preto ústavný súd nemôže vyžadovať v konaní pred ústavným súdom\nzastúpenie advokátom.\n7. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:\n„1. Právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. I Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv\na práva na majetok podľa čl. I Protokolu č. I k Dohovoru postupom Okresného súdu Trnava\nv konaní sp. zn.: 18C/10/2012 bolo porušené.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Uznesenie Okresného súdu Trnava\nsp. zn. 18C/10/2012 – 397 zo dna 28. februára 2020 a aj Uznesenie 18C/I0/2012 - 393\nzo dňa 8.8.2019.\n3. Zároveň ruší Rozsudok 18C/10/2012 — 369 zo dňa 28. septembra 2018, vec vracia\nOkresnému súdu Trnava na ďalšie konanie, pričom mu nariaďuje zabezpečiť\nna pojednávaní osobnú účasť odporcu. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje\n3\n\nOkresnému súdu Trnava, aby odstránil prieťahy v predmetnom konaní a postupoval\nefektívne.\n4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13 000,- €\nvyjadrenej v peniazoch za porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\nuvedeného v čl. 46 ods. l Ústavy SR, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2, práva na spravodlivý .súdny proces podľa čl. 6 ods. I Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na majetok podľa čl. 1 Protokolu\nč. 1 k Dohovoru.\n5. Vyššie uvedenú .sumu je povinný sťažovateľovi zaplatiť Okresný súd Trnava\nna jeho účet do 15 dni od nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n4\n\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n17. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\n\n5\n\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPredchádzajúce\n\nustanovenie\n\nvšak\n\nnebráni\n\nprávu\n\nštátu\n\nprijímať\n\nzákony,\n\nktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.\n18.1 Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie\npred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.\n18.2 Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n19.1 Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia\nnavrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú\nosobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,\nakého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\n19.2 Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania\npodanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť\npripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve\nsa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie\nna zastupovanie pred ústavným súdom.\n20.1 Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem\nvšeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať\na) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,\nb) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa\nsťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,\nc) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,\n\n6\n\nd) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n20.2 Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti\nmusí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu,\nktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n21. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov\n\nod\n\nnadobudnutia\n\nprávoplatnosti\n\nrozhodnutia,\n\noznámenia\n\nopatrenia\n\nalebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta\nodo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Ústavná sťažnosť sťažovateľa na prvý pohľad nespĺňa niektoré zákonné\npožiadavky (sťažovateľ nie je zastúpený právnym zástupcom a nepriložil kópiu\nprávoplatného rozhodnutia, ktorým mali byť porušené ním uvedené práva) vyžadované\nzákonom o ústavnom súde. Ústavný súd podotýka, že sťažovateľ vo svojej ústavnej\nsťažnosti častokrát skĺzaval k osobným invektívam a argumentoval v nej častokrát\nokolnosťami nesúvisiacimi s napadnutým konaním. Jeho ústavnú sťažnosť to do určitej\nmiery robí nekonzistentnou a nekoherentnou, preto namiesto priamej výzvy sťažovateľovi\nsi ústavný súd radšej vyžiadal na nahliadnutie spis okresného súdu v predmetnej veci,\n7\n\na to na účely efektívneho zisťovania, či boli v prípade sťažovateľa vôbec splnené procesné\npodmienky na konanie o jeho ústavnej sťažnosti.\nIII.A K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu,\nktorý vyústil do vydania rozsudku č. k. 18 C 10/2012-369 z 28. septembra 2018\n23. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n24. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,\na preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže\n\ndomôcť\n\nvyužitím\n\njemu\n\ndostupných\n\na\n\núčinných\n\nprostriedkov\n\nnápravy\n\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07, I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\n25. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy,\nktoré sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy,\nsú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava\nalebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje\n8\n\naž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n26. Z obsahu ústavnej sťažnosti a pripojeného súdneho spisu je zrejmé, že napadnutý\nrozsudok okresného súdu mohol byť predmetom súdneho prieskumu realizovaného\nodvolacím súdom, pretože sťažovateľ mal možnosť proti nemu podať odvolanie.\nPre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného porušenia označených práv\nnapadnutým rozsudkom okresného súdu je teda podstatné, že existoval „iný súd“,\nna ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy. To vylučuje právomoc ústavného súdu\nna prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného porušenia označených práv zaručených\nústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom okresného súdu. Na prerokovanie tejto časti\nústavnej sťažnosti nemá ústavný súd danú právomoc, preto ju bolo potrebné v tejto časti\nodmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde].\n27. Ústavný súd podotýka, že predmetný rozsudok okresného súdu nadobudol\nprávoplatnosť 28. decembra 2018 a sťažovateľ podal svoju ústavnú sťažnosť 25. mája 2020,\nteda celkom zrejme až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti\n(2 mesiace, pozn.). Ak by ju preto ústavný súd v tejto časti neodmietol pre nedostatok\nprávomoci, musel by ju odmietnuť ako oneskorene podanú [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona\no ústavnom súde].\nIII.B K namietanému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 10/2012\n28. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty\n(II. ÚS 26/95). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,\nak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva\n9\n\nešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť\nústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný\nsúd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde)\nbez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).\n29. Ako už ústavný súd uviedol, z pripojeného spisu okresného súdu zistil,\nže predmetné súdne konanie bolo ukončené vydaním rozsudku č. k. 18 C 10/2012-369\nz 28. septembra 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. decembra 2018. Sťažovateľ\nsa teda na ústavný súd obrátil so svojou ústavnou sťažnosťou v čase, keď porušenie\noznačeného základného práva na okresnom súde už netrvalo a konanie o jeho ústavnej\nsťažnosti pred ústavným súdom preto nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný\nsúd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03, II. ÚS 871/2016).\n30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci\ndomáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase,\nkeď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie základného práva\nuž netrvalo, a teda vo vzťahu k okresnému súdu bola odstránená jeho právna neistota,\nbolo potrebné jeho ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.C K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu,\nktorý vyústil do vydania uznesenia č. k. 18 C 10/2012-393 z 8. augusta 2019 a uznesenia\nč. k. 18 C 10/2012-397 z 28. februára 2020\n31. Vo vzťahu k uzneseniu č. k. 18 C 10/2012-393 z 8. augusta 2019 platia výhrady\nv stati III.A. Z obsahu ústavnej sťažnosti a aj zo súdneho spisu vyplýva, že uznesenie\nokresného súdu č. k. 18 C 10/2012-393 z 8. augusta 2019 vrátane postupu,\nktorý jeho vydaniu predchádzal, boli predmetom súdneho prieskumu na základe\nsťažovateľom podanej sťažnosti. Sťažnostné konanie bolo skončené uznesením okresného\nsúdu č. k. 18 C 10/2012-397 z 28. februára 2020. Na prerokovanie tejto časti ústavnej\n10\n\nsťažnosti taktiež nemal ústavný súd danú právomoc, preto ju bolo potrebné v tejto časti\nodmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde].\n32. Vo vzťahu k uzneseniu č. k. 18 C 10/2012-397 z 28. februára 2020 ústavný súd\nkonštatuje, že proti nemu uviedol sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti dva argumenty\n(pozri bod 5 odôvodnenia tohto uznesenia), pričom žiadny z nich nesmeruje\nproti samotnému napadnutému rozhodnutiu okresného súdu. Skutočnosť, že podateľňa\nokresného súdu nie je v stredu otvorená do 17.00 h, ale iba do 15.00 h, ani skutočnosť,\nže sťažovateľ nemôže svoju sťažnosť podať iba elektronicky bez zaručeného elektronického\npodpisu, bez následného doplnenia, žiadnym spôsobom nesúvisia s odôvodnením\npredmetného uznesenia okresného súdu. Samozrejme tieto sťažovateľom uvedené dôvody\nnemôžu slúžiť ani ako dôvody hodné osobitného zreteľa na odpustenie zmeškania lehoty\nna podanie odvolania. Sťažovateľ totiž nemusel doplniť svoje odvolanie iba fyzicky\nna podateľni okresného súdu, mohol tak urobiť aj poštou. Pošty v Trnave sú otvorené\ndo 17.00 h, resp. 19.00 h (podľa vyhľadávania na www.google.sk, pozn.), čo zanecháva\njeho argument o obmedzenej otváracej dobe podateľne okresného súdu ako bezpredmetný\n(a nie hodný osobitného zreteľa, pozn.). Ústavný súd k tomuto podotýka, že sťažovateľ\nsvoju ústavnú sťažnosť podal poštovou prepravou, teda samotný koncept komunikácie\nso štátnymi orgánmi prostredníctvom pošty zjavne nie je sťažovateľovi neznámy.\nČo sa týka povinnosti doplniť elektronické podanie nepodpísané elektronickým podpisom,\ntáto je stanovená procesným predpisom, preto ju nemožno v žiadnom prípade považovať\nza dôvod hodný osobitného zreteľa.\n33. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru,\npodľa ktorej\n\nabsencia\n\nzmysluplného,\n\nústavnoprávne\n\nrelevantného\n\nodôvodnenia\n\nako východiskového rámca ústavnej sťažnosti spôsobuje nedostatok podstatnej zákonom\npredpísanej náležitosti ustanovenej v § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde\n(m. m. III. ÚS 241/2013, III. ÚS 313/2016). Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nnespĺňa požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným\n11\n\npožiadavkám. Navyše sťažovateľ nebol zastúpený právnym zástupcom a vo svojej ústavnej\nsťažnosti, resp. v liste, ktorý k nej pripojil ako prílohu, vyjadril svoj postoj, podľa ktorého\nsa rozhodol nerešpektovať zákonnú požiadavku na povinné právne zastúpenie v konaní\no ústavnej sťažnosti (§ 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd musel\npreto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. b)\nv spojení s § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\n34.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npodotýka,\n\nže\n\nsťažovateľ\n\nuznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 18 C 10/2012-397 z 28. februára 2020 ani nepriložil ako prílohu k svojej ústavnej\nsťažnosti, a to napriek zneniu § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd\nuž sťažovateľa nevyzýval na doplnenie napadnutého uznesenia ako prílohy ústavnej\nsťažnosti, pretože nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa v tomto prípade netýkalo\nlen formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale aj esenciálnych obsahových náležitostí\nústavnej sťažnosti (úplná absencia, resp. ústavnoprávna nedostatočnosť odôvodnenia\nústavnej\n\nsťažnosti\n\n–\n\nvo vzťahu\n\nk napadnutému\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 18 C 10/2012-397 z 28. februára 2020, nerešpektovanie povinného právneho\nzastúpenia) a samotné fyzické doplnenie predmetného uznesenia by preto už v tomto\nprípade nemalo žiadny význam.\n35.\n\nPretože\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nbola\n\nako\n\ncelok\n\nodmietnutá,\n\nbolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite\nústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júla 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov", "odvolanie-oneskorené", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:feaf37a5-2fbb-46b6-903c-f82a6728b604", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.871.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 871/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 871/2016 z 23. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.871.2016.1"}, {"guid": "ussr:f42c638a-bc20-4806-893d-f89322537c43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.313.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 313/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 313/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.313.2016.1"}, {"guid": "ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 139/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2b97ed5c-d08b-477c-b0d4-8f2d39256113", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.12.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 12/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/2023 z 10. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.12.2023.1"}]}