{"guid": "ussr:5be8a447-3c9a-41fc-a2e4-a807fc067f3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.337.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 337/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.337.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5be8a447-3c9a-41fc-a2e4-a807fc067f3e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.337.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.337.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.337.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 337/2020-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou MST\n\nPARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, v mene ktorej koná jej konateľka a advokátka\nMgr. Martina Mundierová, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského\nsúdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 335/2017 a uznesením vydaným\nv tomto konaní 15. januára 2020, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej moci a sťažnostná\nargumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou\nMST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, v mene ktorej koná jej konateľka\na advokátka Mgr. Martina Mundierová, ktorou namieta porušenie základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 335/2017\n(ďalej len „napadnuté konanie“) a uznesením v tomto konaní vydaným 15. januára 2020\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je stranou\nv konaní vedenom Okresným súdom Bratislava\n\nII\n\n(ďalej\n\nlen „okresný súd“)\n\npod sp. zn. 14 C 120/2010 v procesnom postavení žalobkyne, ktorá sa žalobou proti\nžalovanému\n\n(ďalej len „žalovaný“) domáhala vyporiadania\n\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).\n3. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 14 C 120/2010 z 13. marca 2017 (ďalej len\n„rozsudok z 13. marca 2017“) bolo výrokmi I a III rozhodnuté o vyporiadaní hnuteľných\nvecí a výrokom II rozhodnuté o vyporiadaní nehnuteľných vecí tak, že nehnuteľnosti bližšie\nšpecifikované v samotnom výroku boli prikázané do výlučného vlastníctva sťažovateľky\nv podiele 1/1, pričom žalovaný bol výrokom IV zaviazaný zaplatiť sťažovateľke sumu\n290 762,55 €. Výrokom V rozsudku okresného súdu z 13. marca 2017 bolo rozhodnuté, že\nžiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom VI citovaného\nrozhodnutia sa štátu priznala plná náhrada trov konania.\n4. Proti rozsudku okresného súdu z 13. marca 2017 sťažovateľka aj žalovaný podali\nodvolania, o ktorých rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že rozsudok\nokresného súdu z 13. marca 2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n5. Sťažovateľka poukazuje na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej každé konanie\nsúdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je zároveň porušením práva na súdnu ochranu\n2\n\n(I. ÚS 26/94), ako aj na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej strana sporu nemôže byť\nvystavená účinkom pre ňu nepriaznivého rozhodnutia riadneho opravného prostriedku, ak\nneboli splnené ústavne a zákonné predpoklady na to, aby všeobecný súd uvedeným\nspôsobom rozhodol (II. ÚS 172/03). Zdôrazňuje ďalej, že postup a rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktorými sa nad rámec zákonných predpokladov zrušuje právoplatné rozhodnutie a vec\nsa vracia opätovne pred súd prvej inštancie, vytvára stav právnej neistoty, ktorá už bola\nnastolená právoplatným rozhodnutím.\n6. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd v rozpore so zákonnou právnou úpravou\npreskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie nad rámec odvolacích dôvodov uplatnených\nžalovaným v jeho odvolaní z 30. mája 2017.\n7. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že z obsahu stručného odvolania\nžalovaného aj napriek absencii konkrétneho ustanovenia Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“) možno vyvodiť, že ním žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365\nods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností) a § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Žalovaný však podľa\njej názoru nevytýkal rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a nenamietal ani to, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie je nepreskúmateľné [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP].\n8. Na podklade uvedeného sťažovateľka uzatvára, že prieskumná právomoc\nodvolacieho súdu mala byť zameraná na posúdenie, či súd prvej inštancie vykonal všetky\npodstatné dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, resp. či neexistujú pochybnosti\ntýkajúce sa zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie. Napriek tomu, že žalovaný\nformuloval odvolacie dôvody zamerané na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, odvolací\nsúd sa v napadnutom uznesení vyjadruje k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci\nv zmysle, že „súd prvej inštancie nerešpektoval zásady vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov... odvolací súd vytýka súdu prvej inštancie, že Rozsudok je\n\n3\n\nnepreskúmateľný z dôvodu absencie náležitého odôvodnenia záverov prijatých súdom prvej\ninštancie v Rozsudku“.\n9. Podľa sťažovateľky je postup krajského súdu v rozpore s § 380 ods. 1 CSP, podľa\nktorého je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný.\n10. S poukazom na závery obsiahnuté v náleze ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 223/2013 z 19. júna 2013 a vyzdvihnutím skutočnosti, že pri procesných úkonoch je\nrozhodujúci prejav vôle (tzv. teória prejavu), je sťažovateľka názoru, že ak žalovaný\nv odvolaní uplatnil skutkové odvolacie dôvody, odvolací súd nebol oprávnený prikladať\nodvolaniu žalovaného iný význam, ako mu dal samotný žalovaný.\n11.\n\nUž\n\nuvedeným\n\nnezákonným\n\na neústavným\n\npostupom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\npri preskúmavaní odvolania žalovaného došlo podľa sťažovateľky aj k porušeniu práva\n„účastníka na rovnaké postavenie v súdnom konaní... vrátane princípu kontradiktórnosti\nprocesu.“, keďže ju tým znevýhodnil a postavil ju do pozície, keď „sa bude musieť vyjadriť\na vysporiadať s právnym posúdením súdu prvej inštancie v intenciách právneho názoru\nodvolacieho súdu v novom konaní“.\n12. K nerešpektovaniu kontradiktórnosti ako jedného zo základných princípov\ncivilného sporového konania, v zmysle ktorého je dôkazné bremeno zo súdu prenesené\nna stranu sporu, sťažovateľka uvádza, že odvolací súd do jej sporu zasiahol neprimeraným\na ústavne nekonformným spôsobom, keď odvolanie žalovaného doplnil o odvolacie dôvody,\nktoré žalovaný nemal v úmysle uviesť.\n13. K splneniu podmienok prípustnosti ústavnej sťažnosti sťažovateľka zdôrazňuje,\nže zjavná neprípustnosť dovolania v konkrétnych okolnostiach veci (procesné kasačné\nrozhodnutie odvolacieho súdu nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a nie je ani\nrozhodnutím, ktorým sa konanie končí; k tomu pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2016 z 19. januára 2017) je daná, keďže v zmysle\nustanovenia § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\n4\n\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka nemá k dispozícii právne prostriedky ochrany jej\nzákladných práv a slobôd.\n14. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní a v tomto\nkonaní vydaným napadnutým uznesením, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec\nvráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná náhradu trov konania v sume\n2 977,42 €.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. V súlade s čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\no ústavnom súde.\n18. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n5\n\n19. V súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a)\nna prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n20. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide\npredovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,\nporušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne\nnepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n23. Pri prieskume ústavnej sťažnosti úlohou ústavného súdu v súlade s jeho\nkonštantnou judikatúrou nie je preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného\n6\n\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov v prípade, ak\nv konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04,\nII. ÚS 83/06).\n24. Rešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavný súd vo svojej\nustálenej judikatúre pripomína, že jedným z kľúčových princípov spravodlivého súdneho\nkonania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je aj právo na náležité odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Jeho obsahom je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nPrincíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli\ndostatočné a relevantné dôvody (napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07).\nPotreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je\njednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie\nsúdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\n25. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je – okrem práva domáhať sa\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj právo na určitú kvalitu\nsúdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie\nkontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (obdobne III. ÚS 402/08). Podstatou\nkontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní“ je, aby všetky strany sporu, resp.\nvšetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť\nargumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových\nkonaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje\nkontradiktórnosť konania (m. m. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04).\n\n7\n\n26. Zásada rovnosti zbraní ako jedna zo všeobecných záruk spravodlivého súdneho\nkonania zabezpečuje, aby v konaní pred všeobecným súdom mali jeho účastníci (príp.\nstrany sporu) rovnaké postavenie. Rovnosť zbraní spočívajúca v rovnakom postavení\núčastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania,\nv spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním\npráva.\n27. Ústavný súd opakovane judikuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu\nverejnej moci má automaticky za následok porušenie ústavou garantovaného základného\npráva. Nie každé porušenie zákona je totiž takej intenzity, že by bolo spôsobilé automaticky\nevokovať porušenie namietaných práv. Len „zásadné“ porušenie zákona, ktoré by\ndosahovalo rozmer ústavnej neudržateľnosti v tom smere, že by bolo spôsobilé rozhodným\nspôsobom zasiahnuť a negatívne ovplyvniť postavenie jeho adresáta môže dosiahnuť\nrelevantnú ústavne-právnu intenzitu (m. m. I. ÚS 212/2017).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n28. Sťažovateľka napáda nemeritórne rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie – rozsudok vo veci vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. Ešte pred samotným vysporiadaním sa s relevantnou\nargumentáciou sťažovateľky v kontexte ňou namietaného porušenia práv zaručených\nústavou, listinou a dohovorom ústavný súd považoval za nevyhnutné vyjadriť sa k jeho\nprávomoci preskúmavať rozhodnutia všeobecného súdu predchádzajúce samotnému\nmeritórnemu rozhodnutiu. V rámci konania o ústavnej sťažnosti ústavný súd zásadne\npreskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia,\nktorými sa konanie vo veci samej právoplatne skončilo. V zmysle uvedeného v konaní,\nktoré v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti stále prebieha, nemožno\nuvažovať o splnení tejto požiadavky (m. m. IV. ÚS 361/2010).\n\n8\n\n29. Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nz tejto zásady, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej\nbolo v konaní o ústavnej sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila\niba určitá časť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka.\nPodmienkou na pripustenie takejto výnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť\no rozhodnutie spôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa, ako aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané\nštádium konania a nemohla by už byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne by sa\ntento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho\nmožné korigovať v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach\n(IV. ÚS 322/09).\n30. V nadväznosti na uvedené právne názory ústavný súd konštatuje, že\nv okolnostiach daného prípadu sú splnené predpoklady na výnimku z už spomenutej zásady,\npodľa ktorej ústavný súd v rámci konania o ústavnej sťažnosti zásadne preskúmava len\nprávoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa\nprávoplatne skončilo konanie.\n31. Vzhľadom na skutočnosť, že námietky sťažovateľky smerujú proti postupu\nkrajského súdu pri prejednávaní odvolania (sťažovateľka podstatnou námietkou tvrdí, že\nkrajský súd prekročil zákonné právomoci prejednania odvolania ako riadneho opravného\nprostriedku), je vylúčené, aby sa otázka dodržania procesného postupu pri prejednaní\nodvolania stala predmetom ďalšieho preskúmania všeobecnými súdmi v rámci následných\nštádií konania v predmetnej právnej veci (vrátane konania o opravných prostriedkoch,\npozn.).\n\nNapadnuté\n\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nje\n\npreto\n\nspôsobilé\n\nvýrazným\n\na nereparovateľným spôsobom zasiahnuť do sféry ústavou, listinou a dohovorom\nzaručených práv sťažovateľky. Ústavný súd preto podrobil napadnuté uznesenie krajského\nsúdu, ako aj jeho postup ústavnému prieskumu z pohľadu možného porušenia\nsťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9\n\n32. Už len pre úplnosť ústavný súd uvádza, že tak, ako to namieta aj sťažovateľka\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu, nie je dovolanie zjavne prípustné (k tomu\npozri bod 13 tohto uznesenia), a preto je daná právomoc ústavného súdu vo veci konať.\n33. Predmetom preskúmania zo strany ústavného súdu sú námietky sťažovateľky\no neústavnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia\npredchádzal, a to na podklade tvrdenia o prekročení prieskumnej právomoci odvolacieho\nsúdu, ktorá podľa sťažovateľky v súlade s odvolaním žalovaného mala byť zameraná\nvýlučne na skutkové odvolacie dôvody, a nie dôvody právne. V porušení ustanovenia § 380\nods. 1 CSP, podľa ktorého je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný, sťažovateľka vidí\nporušenie ústavnosti postupu krajského súdu v odvolacom konaní.\n34. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli\nsplnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd\nprvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie\nprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli\nuplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n35. V súlade s § 380 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n(odsek 1) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď\nneboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2).\n36. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len\nak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\n10\n\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní\npred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia\nveci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom,\nalebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo\nak také dôvody neexistovali.\n37. Ústavný súd podrobil napadnuté uznesenie krajského súdu a postup\npredchádzajúci vydaniu tohto rozhodnutia ústavne-právnemu prieskumu z pohľadu zásadnej\nargumentácie prednesenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľkou, pričom zistil, že je tu daný\ndôvod odmietnutia ústavnej sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť.\n38. Z bodu 6 napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorom sa krajský súd venuje\nodvolaniu žalovaného, vyplývajú podstatné námietky žalovaného týkajúce sa zisteného\nskutkového stavu súdom prvej inštancie, a to predovšetkým v súvislosti s určením hodnoty\nmasy (súhrnu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) ako predmetu\nvyporiadania (námietky týkajúce sa určenia hodnoty finančného podielu žalovaného\nv obchodnej spoločnosti a osobného motorového vozidla, vykonávania dokazovania\nznaleckým posudkom, ako aj určenia masy hnuteľných vecí).\n39. V bode 11 napadnutého uznesenia sa krajský súd na podklade námietok\nžalovaného zaoberal skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, pričom predovšetkým\nk predmetu samotného vyporiadania zdôraznil pochybnosť o zahrnutí daru žalovaného\n„\n\n+ náhrada trov konania\n\n67.766 Sk, celkom sumu\n\n65.219,18 eur” do masy BSM a zároveň zdôraznil, že z rozsudku súdu prvej inštancie\nnevyplývajú ani skutočnosti týkajúce sa kľúčovej argumentácie žalovaného k všeobecnej\nhodnote majetku neexistujúcej obchodnej spoločnosti určenej znaleckým posudkom, ktorej\npodstatnú časť tvorili pohľadávky obchodnej spoločnosti, ktoré neboli ako „vyplynulo\nz likvidačnej správy (listinný dôkaz na č. l. 1351)... spoločnosti nikdy uhradené“.\n40. V bode 13 napadnutého uznesenia krajský súd v konkrétnostiach zdôraznil, že\n«súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď do masy BSM zahrnul „podiel žalovaného\n11\n\nna majetku spoločnosti ACE Medical, s.r.o. vo výške 723.262 eur” určený ako všeobecná\nhodnota obchodného podielu ku dňu zániku manželstva, t. j. 2.12.2009 znaleckým posudkom\nč. 037/2015. Pre ozrejmenie odvolací súd dodáva, že okamih pre určenie ceny veci, vr. ceny\nmajetkového práva pre účely vyporiadania BSM bude závislý od toho, aby rozhodnutie súdu\nzodpovedalo spravodlivému posúdeniu veci pri zohľadnení jej konkrétnych okolností. Nie\nvždy je pre určenie ceny rozhodujúca cena ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva.\nVo všeobecnosti platí, že pri ocenení obchodného podielu patriaceho do BSM sa vychádza\nz jeho stavu v čase zániku BSM, avšak z jeho ceny, či cenových relácií platných v čase\nvyporiadania (viď rozsudok NS SR 2 Cdo 168/2005 z 31.03.2006, R 27/2007). Obchodný\npodiel je totiž obchodovateľnou hodnotou. Z uvedeného je zrejmé, že súdom zadaná otázka\npre znaleckú organizáciu ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty obchodného podielu\nžalovaného bola nesprávna.».\n41. V bode 14 napadnutého uznesenia krajský súd súdu prvej inštancie vytkol\nstanovenie všeobecnej hodnoty obchodného podielu. V tejto súvislosti zdôraznil\nnevyhnutnosť opätovného vypočutia svedka – likvidátora obchodnej spoločnosti na účel\nozrejmenia dôvodov výrazného rozdielu medzi predpokladaným likvidačným zostatkom,\nkeďže „(svedok vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie dňa 20.5.2013 vypovedal, že\npredpokladaná suma likvidačného zostatku je 1.391.780 eur, viď č. l. 783) a likvidačným\nzostatkom, ktorý uviedol v likvidačnej správe zo dňa 21.2.2014 (9.130,46 eur) a ozrejmil\nako obchodná spoločnosť naložila so svojim majetkom, najmi s pohľadávkami voči\nspoločníkom (z akého dôvodu neboli spoločnosti vrátené), daňovými pohľadávkami...“.\n42. V bode 15 napadnutého uznesenia krajský súd súdu prvej inštancie vytkol aj to,\nže osobné motorové vozidlo bolo zahrnuté do masy BSM duplicitne (jednak ako samostatná\nhnuteľná vec a jednak ako súčasť podielu na majetku obchodnej spoločnosti), a vyjadril sa\nzároveň k relevantným finančným čiastkam, ktoré boli predmetom daru a investícií, a to\nopätovne z pohľadu ich zaradenia do masy BSM.\n43. Zo všetkých podstatných častí odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského\nsúdu vyplýva, že tento sa zaoberal žalovaným namietanými odvolacími skutkovými\n12\n\ndôvodmi spochybňujúcimi zistený skutkový základ pre náležité meritórne rozhodnutie\nvo veci vyporiadania BSM. Už na prvý pohľad je preto zrejmé, že postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní k prekročeniu jeho prieskumných právomoci pri prejednávaní\ndôvodov odvolania nedošlo. V tomto smere nemôže byť ako nemajúca oporu v zákone\nvyhodnotená ani inštrukcia krajského súdu adresovaná súdu prvej inštancie vec opätovne\nprejednať a v naznačenom smere zopakovať a doplniť dokazovanie a jeho výsledky riadne\nvyhodnotiť pri náležitom zohľadnení zásad vyporiadania uvedených v § 150 Občianskeho\nzákonníka (bod 17 napadnutého uznesenia krajského súdu).\n44.\n\nV závere\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nkrajský\n\nsúd\n\nnad\n\nrámec\n\nuvedeného\n\nbez autoritatívneho príkazu v konkrétnej veci všeobecne zdôraznil, že pre určenie, ktoré\nkonkrétne veci majú byť každému z manželov pridelené, „zákon výslovne neustanovuje\nžiadne hľadiská - určujúcim je zásadne účelné využite veci tak, aby pokiaľ' možno nebolo\ntreba vyrovnanie podielov peňažnou sumou. V súdnej praxi sa v konaniach o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva uplatňuje tiež zásada, aby najmä so zreteľom na dobu,\nktorá uplynula od rozvodu manželstva, či na oddelené bývanie manželov, boli veci\nprikázané tej sporovej strane, ktorá ich mala naposledy v držbe, a u ktorej došlo k jej\namortizácii. Pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť prikázaná, bude súd\nprvej inštancie skúmať aj to, akou mierou sa ten-ktorý z bývalých manželov pričinil o jej\nnadobudnutie, ktorý z nich je na ňu väčšmi odkázaný a napokon aj na solventnosť\nv súvislosti s prípadnou povinnosťou vyplatenia podielu druhému z bývalých manželov.“.\n45. Už citované všeobecné názory uplatňované ako zásady pri každom vyporiadavaní\nBSM vyplývajúce z praxe súdnych orgánov nemožno vnímať už len pre ich všeobecný\ncharakter ako záväznú inštrukciu súdu prvej inštancie, čo sa týka konkrétneho právneho\nposúdenia. Uvedené zároveň bráni posúdiť závery krajského súdu ako také, ktorými došlo\nk prekročeniu rozsahu prieskumnej právomoci v odvolacom konaní.\n46. Náležité zistenie skutkového stavu prostredníctvom skutkových zistení\ndokazovaním je nevyhnutným predpokladom pre následné subsumovanie pod príslušnú\nprávnu normu. Protirečivé a svojvoľné hodnotenie dôkazu, ktorý mal nezastupiteľný\n13\n\nvýznam pre vytvorenie skutkového základu na rozhodnutie vo veci samej, či nedostatočne\nzistený skutkový stav pritom spôsobujú nesprávnosť vytvoreného právneho základu\na zároveň spôsobujú, že rozhodnutie vydané vo veci nie je ústavne udržateľné.\n47. Aj z uvedeného dôvodu nemožno namietať názor krajského súdu obsiahnutý\nv bode 12 napadnutého uznesenia, v ktorom tento zdôrazňuje, že rozsudok súdu prvej\ninštancie atribúty ústavno-právnej udržateľnosti (predovšetkým z dôvodu nedostatku\nv zistenom skutkovom základe) nenapĺňa.\n48. Ústavný súd nezistil, že by výklad vo veci aplikovaných právnych noriem\na závery krajského súdu boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani\ntaká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by\nbola popretím ich podstaty a zmyslu. Postup krajského súdu v súlade s procesno-právnym\nkódexom preto nespôsobuje ani nerovnosť v procesnoprávnom postavení strán sporu\na nezvýhodňuje v prístupe k odvolaciemu konaniu jednu z nich.\n49. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval nesprávnosť skutkových\nzistení, pritom súdu prvej inštancie prikázal zopakovať a doplniť dokazovanie v konkrétne\nnaznačenom smere (bod 17 napadnutého uznesenia krajského súdu). Krajský súd teda\nv odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia inštruoval súd prvej inštancie, ako má po zrušení\nveci postupovať. Z tohto hľadiska nemožno napadnutému rozhodnutiu nič vytknúť, pretože\nz neho jasne a zrozumiteľne vyplýva, na ktorú skutkovú otázku sa má súd prvej inštancie\nv ďalšom konaní zamerať. V kompetencii okresného súdu tak bude, aby sa v ďalšom konaní\ns názorom krajského súdu prezentovaným v jeho zrušujúcom rozhodnutí v kontexte\nskutkových zistení vysporiadal s prihliadnutím na náležitosti, ktoré na odôvodnenie\nmeritórneho rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP (V odôvodnení rozsudku súd\nuvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké\nprostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky\nprocesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové\ntvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,\nktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal\n14\n\nďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú\nrozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.).\n50. Úlohou ústavného súdu nie je hodnotiť naplnenie odvolacích dôvodov ani\nzákonnosť postupu odvolacieho súdu v tomto smere. Keďže s prihliadnutím na relevantné\nčasti napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd neidentifikoval prekročenie\nzákonného ustanovenia, podľa ktorého je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný,\nnemožno argumentácii sťažovateľky v súvislosti s touto kľúčovou námietkou prisúdiť\nžiadnu relevantnú ústavnoprávnu intenzitu. Ústavný súd preto nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\n51. Ústavný súd uzatvára, že v danej veci nezistil dôvody na pripustenie výnimky\nzo zásady nevstupovať do rozhodnutí súdov, ktorými boli zrušené rozhodnutia súdov nižšej\ninštancie. Na základe uvedeného tak dospel k záveru, že v danom prípade niet žiadnej\nspojitosti medzi postupom krajského súdu v napadnutom konaní a napadnutým uznesením\nkrajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny ani práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto jej ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júla 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odvolanie-odvolacie dôvody", "rozhodnutie", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a9cac78f-b47b-4c71-8921-004377ea4155", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.212.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 212/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.212.2017.2"}, {"guid": "ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780"}, {"guid": "ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 83/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "a7ec338d-f87d-45de-bbe5-7f61c958a595:d1eda482-a13b-4898-ac96-f80cac36a3cb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7115215444.1", "spisova_znacka": "6Co/335/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/335/2017 z 23. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-07-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7115215444.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a6351f44-d42e-4472-af51-6a69be5a21e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.177.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 177/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 177/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.177.2025.2"}]}