{"guid": "ussr:274f3e5d-b940-4043-876c-99bca5fd97bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.332.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 332/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 332/2020 z 1. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 332/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.332.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/274f3e5d-b940-4043-876c-99bca5fd97bd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.332.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.332.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.332.2020.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 332/2020-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n, a\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Jozefom Veselým, Mierová 715/1, Veľký Krtíš, ktorou\nnamietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 2 a čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 13 ods. 4 a čl. 50 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a porušenie práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6\nods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tost 22/2020 z 28. mája 2020, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n\nodmieta\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. júna 2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\na\n\n,\n(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“),\n\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 13 ods. 4 a čl. 50\nods. 2 ústavy a porušenie práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 2\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tost 22/2020\nz 28. mája 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením z 3. marca 2020\nbolo sťažovateľovi v 1. rade vznesené obvinenie za pokračovací obzvlášť závažný zločin\nlegalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 4 písm. a) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\na za obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1\npísm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona v štádiu prípravy s poukazom na § 13 ods. 1\nTrestného zákona a sťažovateľovi v 2. rade za pokračovací obzvlášť závažný zločin\nlegalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 4 písm. a)\nTrestného zákona. Následne uznesením zo 4. marca 2020 bolo sťažovateľovi v 1. rade\nvznesené obvinenie za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej\nčinnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona a sťažovateľovi\nv 2. rade za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa\n§ 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona.\n3. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „prokurátor špeciálnej prokuratúry“) podal návrh na vzatie\nsťažovateľov do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Sudca pre\nprípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“)\n\n2\n\nuznesením sp. zn. 3 Tp 3/2020 zo 7. marca 2020 vzal sťažovateľov do väzby z dôvodu\npodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia,\nako aj prokurátor špeciálnej prokuratúry sťažnosti, o ktorých rozhodol najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 2 Tost 9/2020 z 23. marca 2020 tak, že tieto sťažnosti podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku zamietol.\n4. Následne uznesením zo 17. apríla 2020 bolo sťažovateľovi v 1. rade vznesené\nobvinenie za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti\npodľa § 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona a sťažovateľovi v 2. rade\nza pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233\nods. 1 písm. a), b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona.\n5. Sťažovatelia podali 23. apríla 2020 žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu,\npričom v ústavnej sťažnosti uvádzajú podrobne obsah tejto žiadosti. Prokurátor špeciálnej\nprokuratúry nevyhovel žiadosti sťažovateľov. Následne špecializovaný súd rozhodol\nuznesením sp. zn. 3 Tp 3/2020 zo 14. mája 2020 tak, že žiadosť sťažovateľov podľa § 79\nods. 3 Trestného poriadku zamietol. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný\nsľub sťažovateľov neprijal. Dohľad probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku nad sťažovateľmi neuložil. Špecializovaný súd dospel k záveru,\nže sťažovatelia môžu pokračovať v trestnej činnosti, pričom v podstate zopakoval\nargumentáciu najvyššieho súdu. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia sťažnosti,\no ktorých rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 28. mája 2020 tak, že sťažnosti\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.\n6. Sťažovatelia argumentujú, že dôvody, z ktorých vyplývajú obavy z pokračovania\nv trestnej činnosti, ktoré predstavujú väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, „musia vo výraznej a špecifickej miere prevyšovať dôvody poukazujúce na možné\npokračovanie v obdobnej trestnej činnosti nad dôvodmi proti takejto obave.“. Prvým\nrelevantným dôvodom proti uznaniu takejto obavy je dlhší časový odstup od spáchania\nskutku, ďalším dôvodom sú okolnosti, za ktorých mal byť skutok spáchaný, pričom v ich\nprípade napriek sofistikovanému spáchaniu skutkov pre ich spáchanie bolo potrebné poznať\n\n3\n\nzamestnancov Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Vzhľadom na prebiehajúce trestné\nkonanie nemožno uvažovať o splnení tejto podmienky „na ďalšie páchanie práve takto\nrozsiahlej trestnej činnosti a to ani v jej menšom rozsahu.“. Reálnosť pokračovania\nv trestnej činnosti, ktorá je sťažovateľom kladená za vinu, musí vychádzať z konštantných\nfaktov, ktoré odôvodňujú takúto možnosť. V prípade sťažovateľov táto možnosť nie je daná\nvzhľadom na odstup času a na nereálnu možnosť uzatvárania zmlúv o dielo.\n7. Sťažovatelia poukazujú na to, že najvyšší súd konštatoval rovnaký dôvod väzby aj\nu\n\n, ktorý bol následne príkazom prokurátora špeciálnej prokuratúry\n\nprepustený z väzby na slobodu. Uvedené nasvedčuje tomu, že „dĺžku trvania väzby orgány\nčinné v trestnom konaní podmieňujú tým, aby obvinení určitým spôsobom vypovedali,\npričom títo svoju vinu jednoznačne popierajú a väzba nemôže byť trestom za takéto ich\nkonanie...“.\n8. Sťažovatelia obdobne poukazujú na to, že orgány činné v trestnom konaní porušili\nich právo na obhajobu, ku ktorému došlo aj pri domovej prehliadke u sťažovateľa v 2. rade\na zaistení zbierky známok, ako aj tým, že mu nedali súhlas na overenie svojich podpisov\nna úradných dokladoch. Obdobne uznesenia o začatí trestného stíhania a zápisnice\nz výsluchov nie sú doručované riadne a včas ich obhajcom. Rovnako tak boli zablokované\nvšetky účty sťažovateľa v 2. rade vrátane advokátskych účtov, čím sa jeho klienti nemôžu\ndostať k svojim peniazom. Bolo zaistené jeho účtovníctvo, pričom po dobu 3 mesiacov\nv tejto veci nebol vykonaný žiaden procesný úkon.\n9. Podľa sťažovateľov konkrétne dôvody väzby sú menené, „pričom na jednej strane\nsa tvrdilo, že sú obvinení štatutárnymi zástupcami spoločností a následne keď došlo\nk zrušeniu a vypovedaniu akýchkoľvek splnomocnení, tak je problém kde sa nachádzajú\nfinančné prostriedky, čo však nemôže byť samo o sebe dôvodom väzby, ale orgány činné\nv trestnom konaní v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., majú možnosť vykonávať dokazovanie,\navšak nie s podmienkou trvania väzobného stíhania.“.\n\n4\n\n10. Sťažovateľ v 2. rade má prerušený výkon advokácie, takže nemôže vykonávať\nžiadne úkony vo svojom mene ako advokát. Sťažovateľ v 1. rade taktiež nemôže vykonávať\nžiadnu činnosť, keďže pri domových prehliadkach mu boli odňaté všetky doklady\na písomnosti. Okrem toho zdravotný stav sťažovateľa v 1. rade sa vo väzbe výrazne zhoršil,\npričom nedošlo k žiadnej náprave z hľadiska zdravotnej starostlivosti a stravy. Alternatívne\ninštitúty k väzbe neboli akceptované, pričom väzba je zabezpečovacím inštitútom a nemôže\nbyť vnímaná ako trest a v každom štádiu trestného konania je potrebné skúmať, či dôvody\nväzby stále trvajú.\n11. Sťažovatelia namietajú, že z hľadiska možného pokračovania v trestnej činnosti\nnie je daný dôvod väzby. Posudzovanie tejto skutočnosti „nemôže byť subjektívne\na svojvoľné, ale musí vychádzať z konkrétnych dôvodov produkovaných a získaných\norgánmi činnými v trestnom konaní, čo v tomto prípade sa tak nedeje a trvanie väzby je\nv podstate využívané k tomu, aby menovaní si uvedomili len tú skutočnosť, že pokiaľ\nsa rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, hoci pred\nsudcom špecializovaného trestného súdu evidentne nehovoril pravdu, tak nedôjde k ich\nprepustenie z väzby na slobodu, ale podmienkou ich prepustenia je len to, že by mali\nvypovedať určitým spôsobom vo vzťahu k obvineniu.“.\n12. Je právom každého obvineného brániť sa proti obvineniu spôsobom, ktorý uzná\nza vhodný. Vyšetrovanie rozsiahlej trestnej činnosti týkajúcej sa dotácií z Európskej únie\nbude môcť pokračovať aj po prepustení sťažovateľov z väzby na slobodu. Uvedené\nvyšetrovanie je v počiatočných štádiách, vo veci neboli zadovážené ďalšie dôkazy\nani vypočutí svedkovia. Rovnako tak „akýkoľvek pohyb finančných prostriedkov je\nzaznamenaný v účtovníctve spoločnosti\n\na\n\na tieto\n\npísomnosti majú orgány činné v trestnom konaní k dispozícii. Takisto pokračujú aj daňové\nkontroly v jednotlivých spoločnostiach a v podstate obidve spoločnosti sú paralyzované\na nevykonávajú žiadnu činnosť, ani žiadnu činnosť v budúcnosti nemôžu vykonávať\nvzhľadom na to, že taktiež ako právnické osoby sú obvinené a doteraz nebol ustanovený\nžiadny zástupca pre takéto spoločnosti.“.\n\n5\n\n13. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 Tost 22/2020\nzo dňa 28. 05. 2020 porušil základné práva sťažovateľov... podľa čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1,\nods. 2, ods. 5, čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 3, čl. 50 ods. 2 Ústavy... a práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, písm. c), ods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1, ods. 2 Dohovoru...\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tost 22/2020\nzo dňa 28. 05. 2020 zrušuje.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť náhradu trov konania\n(sťažovateľov)... v sume 662,69 €... na účet ich právneho zástupcu... do 15 dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n\n6\n\n17. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n18. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012).\n19. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné\npostavenie (čl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\n\n7\n\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa\njeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n20. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné poukázať tiež na svoju\njudikatúru, v zmysle ktorej rozhodnutie a postup všeobecného súdu, ktoré sú v súlade\ns platným\n\na\n\núčinným\n\nzákonom\n\n(na\n\nvec\n\naplikovateľnými\n\nprocesnoprávnymi\n\na hmotnoprávnymi predpismi), nemožno kvalifikovať ako porušovanie základných\nľudských práv (m. m. napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\n21. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n22. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n23. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n24. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n25. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\n\n8\n\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n26. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n27. Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje\nsa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\n28. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní.\n29. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n30. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n31. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\n\n9\n\n32. Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje\nza nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu z 28. mája 2020\nŠpecifické východiská v judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva\n33. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že každé pozbavenie slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné\ns účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (m. m. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00). Požiadavka obsiahnutá v tomto článku sa nemôže definovať\nin abstracto, ale musí sa posúdiť v rámci okolností každej veci vrátane toho, čo v ústavnej\nsťažnosti uviedol sťažovateľ (I. ÚS 109/03). Ústavný súd preto v prípade čl. 17 ústavy môže\na musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti,\nktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho\núlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) je preskúmať\nzlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo príslušnou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať ako\nvšeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia,\nktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02).\n\n10\n\n34. Z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05)\nvyplýva, že v ustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa práva na osobnú slobodu\n(čl. 17 ods. 1 ústavy) je obsiahnuté aj právo obvineného podať návrh na konanie, v ktorom\nby súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie\nobvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú (resp. primeranú dobu) alebo byť prepustený počas konania. V označených\nustanoveniach ústavy sú obsiahnuté obdobné práva ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru (III. ÚS 227/03, III. ÚS 34/07, IV. ÚS 181/07, IV. ÚS 333/08, III. ÚS 54/2017,\nIV. ÚS 263/2018). Na konanie, ktorého predmetom je súdne preskúmanie zákonnosti väzby\na existencie všetkých jej podmienok, je aplikovateľný čl. 5 ods. 4 dohovoru. Ústavnosť\npostupu a rozhodnutia súdu v takomto type konania (vrátane ústavnosti dôvodov, na ktorých\nbolo založené rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby) skúma však ústavný súd aj z hľadiska\ngarancií vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 dohovoru (I. ÚS 100/04, III. ÚS 220/04,\nIV. ÚS 181/07).\n35. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 17 ods. 5 ústavy je aj\noprávnenie trestne stíhanej osoby, aby súd rozhodujúci o jej väzbe skúmal významné\nskutočnosti za a proti väzbe vrátane možnosti nahradiť ju zárukou, sľubom alebo peňažnou\nzárukou, pričom ak sa rozhodne trestne stíhanú osobu do väzby vziať alebo ju v nej ďalej\ndržať, aby boli takéto rozhodnutia založené na konkrétnych skutočnostiach, a nie\nna abstraktnej úvahe (III. ÚS 38/01, IV. ÚS 207/07, III. ÚS 115/08).\n36. Článok 5 ods. 4 dohovoru nevyžaduje, aby odvolací súd rozhodujúci o pozbavení\nslobody odpovedal na každý argument osoby pozbavenej slobody. Tento súd však nesmie\nignorovať konkrétne skutočnosti namietané touto osobou, ktoré by mohli spochybniť\nexistenciu podmienok „zákonnosti“ pozbavenia osobnej slobody (pozri rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ilijkov proti Bulharsku z 26. 7. 2001, sťažnosť\nč. 33977/96, bod 94).\n\n11\n\n37. Do obsahu právomoci ústavného súdu nepatrí preskúmať postup či správnosť\nskutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktoré viedli k záveru o existencii\nzákonného dôvodu o ponechaní sťažovateľa vo väzbe. Tento postup skúma opravný súd\nv riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu\ntrestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov\nosvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom\nkonaní (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03). Právomocou ústavného súdu je preskúmať\nzlučiteľnosť konkrétneho rozhodnutia väzobného súdu, ktorým je jednotlivec pozbavený\nslobody (v tomto prípade ponechaný vo väzbe, pozn.), s ústavou alebo príslušnou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n38. V rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje\nna svoj ustálený právny názor, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Už uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania\nvšetkých rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli\nvydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09). Vychádzajúc\nz uvedeného, pre posúdenie ústavnej udržateľnosti záverov najvyššieho súdu sa ústavný súd\nv potrebnom rozsahu oboznámil s napadnutým uznesením špecializovaného súdu\na preskúmal aj jeho právne závery.\nK námietkam sťažovateľov týkajúcim sa väzobného dôvodu a trvania väzby\n39. Najvyšší súd v napadnutom uznesení z 28. mája 2020 poukázal na uznesenie\nšpecializovaného súdu a na argumentáciu sťažovateľov v ich sťažnostiach. Následne\npoukázal na uznesenie o vznesení obvinenia sťažovateľom, ktoré tvorilo súčasť spisového\nmateriálu, a stručne špecifikoval skutky, pre ktoré sú sťažovatelia stíhaní. Vzhľadom\nna „rozsiahlosť skutkových viet tvoriacich materiálnu podstatu stíhanej údajnej trestnej\nčinnosti postačuje odkaz na výrokovú časť uznesenia o vznesení obvinenia...“. Uviedol tiež,\n\n12\n\nže sťažovatelia boli vzatí do väzby uznesením špecializovaného súdu zo 7. marca 2020\nv spojení s uznesením najvyššieho súdu z 23. marca 2020, pričom obom sťažovateľom\nzačala plynúť väzba 4. marca 2020. Žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podali\nsťažovatelia 23. apríla 2020, prokurátor špeciálnej prokuratúry týmto žiadostiam nevyhovel\na 4. mája 2020 ich predložil sudcovi pre prípravné konanie. Sudca pre prípravné konanie\nvypočul sťažovateľov 14. mája 2020. Uznesenie zo 14. mája 2020 bolo doručené obhajcom\nsťažovateľov a prokurátorovi špeciálnej prokuratúry nasledujúci deň, t. j. 15. mája 2020.\nVychádzajúc z tejto chronológie, dospel najvyšší súd k záveru, že lehoty obsiahnuté v § 79\nods. 3 Trestného poriadku boli zachované a bola splnená formálna podmienka rozhodovania\no väzbe, a to vznesenie obvinenia (§ 33 Trestného poriadku).\n40. Následne najvyšší súd skúmal, či vo vzťahu k materiálnym dôvodom väzby je\ntrestné stíhanie naďalej vedené dôvodne a či sa podozrenie zo spáchania stíhaných skutkov\nproti sťažovateľom prehlbuje alebo oslabuje na podklade ďalších vykonaných dôkazov.\nV tomto kontexte najvyšší súd skúmal existenciu hrozby, že sťažovatelia budú pokračovať\nv trestnej činnosti, dokonajú trestný čin, o ktorý sa pokúsili, alebo vykonajú trestný čin,\nktorý pripravovali alebo ktorým hrozili [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. Najvyšší\nsúd dospel k záveru, že priebehom vyšetrovania a zhromažďovania dôkazov od posledného\nrozhodovania o väzbe sťažovateľov „nedošlo k zoslabeniu dôvodnosti podozrenia\nzo spáchania trestnej činnosti obvinenými. Z uznesenia sudcu pre prípravné konanie\nmožno... zrozumiteľne vyvodiť prečo a z akých dôvodov bolo rozhodnuté o zamietnutí\nžiadostí obvinených o prepustenie z väzby na slobodu.“. Najvyšší súd v tomto kontexte\nzdôraznil, že pri rozhodovaní o väzbe konajúci súd skúma „iba to, či zákonne získané\ndôkazy odôvodnene preukazujú, že trestne stíhaný skutok sa stal, tento má zákonné znaky\ntrestného činu... či je tu dôvodné podozrenie, že skutok spáchali obvinení a či z ich\nkonkrétneho správania sa v spojení s ostatnými relevantnými skutkovými okolnosťami\nvyplýva vo vzťahu k nim existencia vyššie označeného dôvodu väzby.“. Poukázal\nna judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že konajúci súd nemusí dať odpoveď\nna všetky námietky sťažovateľov, ale len na tie otázky, ktoré sú skutkovo a právne\nrelevantné a ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany.\n\n13\n\n41. Na zdôraznenie správnosti svojich právnych záverov najvyšší súd poukázal na to,\nže dosiaľ vykonané dôkazy a realizované procesné úkony príslušných orgánov na jednej\nstrane potvrdzujú dôvodnosť trestného stíhania a na druhej strane „výrazne naznačujú, že\ntrestná činnosť údajne páchaná aj obidvomi obvinenými by mohla byť ešte rozsiahlejšia\nv porovnaní s pôvodne predpokladaným penzom trestnej činnosti...“. Vzhľadom na uvedené\nnemožno akceptovať námietku sťažovateľov o nečinnosti orgánov činných v trestnom\nkonaní, keďže „jej zložitosť, organizovanosť a priam schematickosť vzťahov, ktoré medzi\nv jej rámci figurujúcimi subjektmi mali na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania\nreálne existovať, vyjadruje už len tá skutočnosť, že za totožnú, resp. inú avšak skutočne úzko\nprepojenú údajnú trestnú činnosť sú väzobné stíhané aj iné osoby (viď. uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tost/20/2020 zo 14. mája 2020, resp.\n5 Tost/16/2020 z 21. apríla 2020).“.\n42. Najvyšší súd neakceptoval námietku sťažovateľov, že prokurátor špeciálnej\nprokuratúry nerozhodol o ich sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Je zrejmé,\nže v čase ich výsluchu predchádzajúceho vydaniu uznesenia o ich žiadosti o prepustenie\nz väzby na slobodu museli mať vedomosť o tom, že prokurátor špeciálnej prokuratúry\no tejto sťažnosti rozhodol uznesením 16. apríla 2020 a túto skutočnosť uviedol\nk predloženým žiadostiam sťažovateľov o prepustenie z väzby na slobodu doručeným\nsudcovi pre prípravné konanie.\n43. Osobitne k dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku najvyšší\nsúd poukázal na „charakter, závažnosť, sofistikovanosť a rozsiahlosť nimi údajne páchanej\ntrestnej činnosti.“. K hrozbe pokračovania v trestnej činnosti tiež uviedol, že táto trestná\nčinnosť bola podstatným zdrojom ich nesporne vysokých príjmov. Modus operandi tejto\ntrestnej činnosti bol komplexný a pomerne zložito organizovaný. Táto trestná činnosť\nnemala pozostávať len z prevodov z bankových účtov, ale „takisto k nej patrili aj finančné\nprevody vykonávané hotovostne. Doposiaľ nedošlo k identifikácii následného použitia\nobomi spôsobmi prevádzaných finančných operácií, čo je v konečnom dôsledku rozhodujúce\npre existenciu dôvodnej obavy z pokračovania v údajne páchanej trestnej činnosti najmä\nvo vzťahu k legalizácii príjmov z údajnej trestnej činnosti.“. Existenciu uvedeného dôvodu\n\n14\n\nväzby nespochybňuje ani priebeh trestného konania proti\n\na\n\n,\n\nkeďže „títo v podstate nemali priamy dosah na skutočné disponovanie a konečné\nsmerovanie vykonávaného pohybu finančných prostriedkov; o to viac, ak možno\nvypovedanie plnomocenstiev v súčasnej fáze trestného stíhania a na podklade už doposiaľ\nvykonaného dokazovania označiť za rýdzo deklaratórny, ba priam formálny akt oslabenia\nprepojení medzi obvinenými a dotknutými obchodnými spoločnosťami a ostatnými osobami\npôsobiacimi v jednotlivých medzičlánkoch údajne páchanej trestnej činnosti, resp.\nkorupčnej alebo legalizačnej schéme jej samotného fungovania.“. V tomto smere je tiež\nrelevantné, že úplná identifikácia schémy fungovania trestnej činnosti je stále predmetom\nvyšetrovania. Vo veci možno predpokladať vykonanie ďalších dôkazov, najmä výsluchov\nsvedkov, ktoré môžu objasniť súvisiace i sporné skutočnosti, či už v prospech alebo\nneprospech sťažovateľov. Vzhľadom na stav konania a vzhľadom na všetky okolnosti veci\nnajvyšší súd dospel k záveru o existencii obavy z naplnenia predpokladov obsiahnutých\nv označenom dôvode väzby.\n44. Vychádzajúc z právneho názoru vyjadreného v bode 38 tohto uznesenia, ústavný\nsúd v potrebnom rozsahu preskúmal aj odôvodnenie uznesenia špecializovaného súdu\nzo 14. mája 2020. Sudca pre prípravné konanie poukázal na doteraz vykonané procesné\núkony a osobitne na výsluch\n\n, z ktorých vyplýva, že v aktuálnom štádiu\n\ntrestného konania zistené skutočnosti odôvodňujú podozrenie, že sťažovatelia spáchali\nskutky,\n\nktoré\n\nvyšetrovateľ\n\nkvalifikuje\n\nako\n\nobzvlášť\n\nzávažný\n\nzločin.\n\nUviedol,\n\nže nerozhodnutie o sťažnosti sťažovateľov proti uzneseniu o vznesení obvinenia nemôže\nviesť k záveru o pominutí dôvodov väzby. Dôvody väzby nepominuli ani tým, že\nbol prepustený z väzby na slobodu, a ani tým, že proti obvinenému\nnebol daný návrh na vzatie do väzby. Rozhodnutia týkajúce sa jednotlivých\nobvinených sú individuálne a smerujú proti konkrétnemu obvinenému a nemajú\nautomatický dopad na ďalších obvinených. Obava z pokračovania v trestnej činnosti nie je\npodľa sudcu pre prípravné konanie eliminovaná tým, že mala byť páchaná výlučne\ns obvineným\n\n, ani vypovedaním plnomocenstiev sťažovateľom v 1. rade\n\nobchodným spoločnostiam\n\n,\n\n, a\n\na taktiež ani pozastavením výkonu advokácie sťažovateľovi v 2. rade. Zdôraznil, že „obava\n\n15\n\nz pokračovania v trestnej činnosti je aj v tomto štádiu trestného konania daná predovšetkým\ntým, že trestná činnosť mala byť páchaná podozrivými vo veľkom rozsahu, sofistikovaným\nspôsobom a viacerými osobami po dlhší čas, pričom mala byť spôsobená škoda veľkého\nrozsahu v snahe získania majetkového prospechu. Trestná činnosť mala zabezpečovať\nznačnú časť príjmov, takže je možné konštatovať, že nemožno dospieť k inému záveru, ako\nk jednoznačnej obave, že v prípade prepustenia z väzby na slobody by obvinení mohli\npokračovať v páchaní trestnej činnosti.“.\n45. K možnosti nahradiť väzbu náhradnými inštitútmi sudca pre prípravné konanie\nuviedol, že povaha „prejednávaného trestného prípadu, ako aj osoby obvinených nedávajú\nzáruku v tom, že by bol dosiahnutý účel výkonu väzby použitím náhradných inštitútov väzby\nv zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku. Okrem toho poukazujem\nna tú skutočnosť, že obvinení sú dôvodne trestne stíhaní pre obzvlášť závažný zločin\na v tomto prípade je možno nahradiť ich väzbu náhradnými inštitútmi väzby len ak to\nodôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Zmena sociálneho statusu obvinených spôsobená\nvýkonom ich väzby nemôže byť hodnotená ako výnimočná okolnosť prípadu.“.\n46. Ústavný súd konštatuje, že v konaní o žiadostiach sťažovateľov o prepustenie\nz väzby poskytli konajúce súdy sťažovateľom primeranú odpoveď na všetky ich argumenty\ntýkajúce sa pokračovania väzby, osobitne sa vysporiadali s okolnosťami, ktoré odôvodňujú\nväzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Myšlienkové úvahy\nnajvyššieho súdu a špecializovaného súdu v tomto smere sú zrozumiteľné, možno spätne\npreskúmať, akým spôsobom dospeli k záveru o existencii dôvodov na ďalšie trvanie väzby.\nKonajúce súdy osobitne poukázali na rozsah vyšetrovanej trestnej činnosti, ktorý sa\nvykonávaním jednotlivých procesných úkonov odkrýva len postupne. Z uvedeného je\nzrejmé, že až postupne sa odkrýva okruh osôb, ktoré boli zapojené do páchania tejto trestnej\nčinnosti, ich konkrétne úlohy v celej schéme a pod. Vzhľadom na túto skutočnosť možno\nakceptovať právny záver, že prepustenie\nobvineného\n\nz väzby na slobodu, resp. stíhanie\n\nna slobode, nemôže automaticky viesť k záveru o tom,\n\nže u sťažovateľov pominuli dôvody preventívnej väzby. Konajúce súdy tiež poukázali na to,\nže v rámci páchania vyšetrovanej trestnej činnosti sa vykonávali aj hotovostné výbery\n\n16\n\nv značnom rozsahu (približne v sume 800 000 €), pričom aktuálne nie je zrejmý osud týchto\npeňažných prostriedkov. Vzhľadom na postupné odkrývanie predmetnej trestnej činnosti\nnemožno dospieť k záveru o neexistencii hrozby pokračovania v trestnej činnosti len na tom\nzáklade, že sťažovateľ v 1. rade vypovedal špecifikované plnomocenstvá, prípadne,\nže sťažovateľovi v 2. rade bol pozastavený výkon advokácie.\n47. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší\nsúd venoval námietkam sťažovateľov náležitú pozornosť a vysporiadal sa s nimi. Ústavný\nsúd právne závery najvyššieho súdu v spojení s právnymi závermi špecializovaného súdu\nnepovažuje za arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené, preto sú ústavne udržateľné.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 47\nods. 3 ústavy v spojení s porušením čl. 13 ods. 4 a čl. 50 ods. 2 ústavy, ako aj porušeniu\npráva podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nz 28. mája 2020\n48. Základné právo garantované v čl. 46 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie\nsťažovatelia namietajú, sa ratione materiae vzťahuje špecificky na správne súdnictvo.\nV aktuálne prerokúvanej veci nejde o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy v zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy, preto nemožno uvažovať o porušení tohto\nzákladného práva napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n49. Sťažovatelia neuviedli také skutočnosti, ktorými by osobitne odôvodňovali\nporušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\nZákladné právo v zmysle čl. 47 ods. 3 ústavy sa uplatní predovšetkým v trestnom konaní\nsúdnom, keď ide o rovnosť medzi obvineným a prokurátorom v tom zmysle, že ide o právo,\naby každá strana súdneho konania mala možnosť uplatňovať si svoju vec pred súdom\nza podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane\n(III. ÚS 186/02).\n\n17\n\n50. Je tiež potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu, ako aj\nEurópskeho súdu pre ľudské práva je namietané porušenie základných práv podľa čl. 47\nods. 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru ratione materiae\nsúčasťou rozhodovania vo veci samej, a nie rozhodovania o väzbe, resp. jej ďalšom trvaní,\nna ktoré sa vzťahujú ustanovenia čl. 17 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru. Keďže\nv posudzovanom prípade predmetom ústavnej sťažnosti sú námietky sťažovateľov proti\nrozhodovaniu najvyššieho súdu o ich väzbe, možnosť porušenia uvedených článkov ústavy\na dohovoru už na prvý pohľad neprichádza do úvahy (III. ÚS 646/2017, II. ÚS 111/2018,\nII. ÚS 564/2018, IV. ÚS 7/2019).\n51. Ústavný súd k namietanému porušeniu čl. 13 ods. 4 ústavy uvádza, že jeho\naplikácia sa v individuálnych sťažnostiach zásadne viaže na vyslovenie porušenia\nindividuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto požiadavka\nna vyslovenie jeho porušenia v prípade, ak nie je porušené niektoré základné právo\nsťažovateľa, je zjavne neopodstatnená. Predmetom konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy je rozhodovanie o porušení základných práv a slobôd upravených v druhej hlave\nústavy, a nie aj o porušení tých článkov ústavy, ktoré síce vytvárajú právny základ ochrany\nzákladných práv a slobôd upravených v druhej hlave ústavy, ale o ich porušení je ústavný\nsúd oprávnený rozhodovať v iných druhoch konania (II. ÚS 908/2016).\nIV.\nZáver\n52. Vychádzajúc predovšetkým zo skutočností uvedených v časti III tohto uznesenia,\nústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o možnej\npríčinnej súvislosti medzi sťažovateľmi namietaným porušením základných práv podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s porušením čl. 13 ods. 4\na čl. 50 ods. 2 ústavy a porušením práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1\na 2 dohovoru a napadnutým uznesením najvyššieho súdu z 28. mája 2020. Z uvedeného\ndôvodu ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľov\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n18\n\n53. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prezumpciu neviny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preventívna", "väzba-žiadosť o prepustenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59200187-f663-4a91-ae00-1a4c6f0402e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 564/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 564/2018 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1"}, {"guid": "ussr:cb1adebe-4920-4339-b496-7387c2144868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.7.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 7/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 7/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.7.2019.1"}, {"guid": "ussr:5927810b-1418-49c6-962b-a3067ad40a2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2"}, {"guid": "ussr:257f6985-543e-44a7-9853-1d489575abbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2017 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1"}, {"guid": "ussr:b6091c6e-615a-472a-b44e-2102a6c3777b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1"}, {"guid": "ussr:196cd771-a6d1-4f3e-b6a3-6acab84a02e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.54.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 54/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 54/2017 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.54.2017.1"}, {"guid": "ussr:7cd33e39-bfe0-4844-ace6-a795738a6268", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.908.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 908/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 908/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.908.2016.1"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:5305bc00-09f4-45c8-847f-bad9da99a8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 333/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 333/08 z 17. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-17", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5305bc00-09f4-45c8-847f-bad9da99a8ea"}, {"guid": "ussr:537da6bb-2b4c-4799-ad43-2ac016c97a41", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:537da6bb-2b4c-4799-ad43-2ac016c97a41"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:96aef5ca-e7a3-4e84-aab7-9077f8d69977", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 207/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 207/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96aef5ca-e7a3-4e84-aab7-9077f8d69977"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:37d6b75f-cc1e-4f94-b0c4-a631c79d4b08", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/04 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37d6b75f-cc1e-4f94-b0c4-a631c79d4b08"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:2bc7b2b7-915b-4bae-84e2-6196ca09100f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/03 z 15. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-15", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bc7b2b7-915b-4bae-84e2-6196ca09100f"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:22e444d9-d0b3-41dd-8567-7e10fac145fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.456.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.456.2022.1"}, {"guid": "ussr:3aab58fd-03bc-4c51-a793-0f7e6b87b404", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.399.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.399.2021.1"}, {"guid": "ussr:0d6d2074-e99f-4fa5-8a46-d285227bf800", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 202/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 202/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1"}, {"guid": "ussr:dc2a59d8-f108-4649-9974-28ef49fdfd2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.1.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/2021 z 20. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.1.2021.1"}, {"guid": "ussr:b12fd2dc-adfb-40b7-b8af-b2eabf201854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 552/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 552/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1"}]}