{"guid": "ussr:3800ad79-b22a-4c14-87db-ca2714b3ef49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.33.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 33/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 33/2020 z 28. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 33/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.33.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3800ad79-b22a-4c14-87db-ca2714b3ef49", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.33.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.33.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.33.2020.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 33/2020-20\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Katarínou Turanskou, Štúrovo námestie 13B, Martin, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 67/2017 z 19. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna\n2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n3 Cdo 67/2017 z 19. marca 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom\npostavení žalobcu sa v konaní vedenom na Okresnom súde Martin (ďalej len „okresný súd“)\nproti žalovanému Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky pôvodne domáhal náhrady škody vo výške 2 423 138,27 € (neskôr sťažovateľ\nvzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 255 482,98 € späť) spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom. Na pojednávaní, ktoré sa na okresnom súde konalo 28. októbra 2015,\nsťažovateľ zobral späť žalobu v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím, v nadväznosti na to okresný súd uznesením sp. zn. 8 C 332/2013\nz 28. októbra 2015 konanie v časti o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nzastavil.\n2.1 Rozsudkom sp. zn. 8 C 332/2013 z 8. februára 2016 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 255 482,98 €\ns príslušenstvom zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.\n3. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol\nKrajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 9 Co 149/2016 z 9. júna 2016 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu v jeho napadnutej časti potvrdil.\n4. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n4.1 Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa ako neprípustné\nodmietol podľa § 447 písm. c) CSP. V odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd\n2\n\npoukázal na svoje rozhodnutia, v ktorých už riešil otázku súbežného uplatnenia prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP a z ktorých vyplýva, že „súčasná existencia\nvšetkých týchto predpokladov prípustnosti dovolania sa bez ďalšieho z povahy veci vylučuje.\nNemožno totiž odôvodňovať prípustnosť dovolania tým, že určitá právna otázka je\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená ustálené a zároveň, že dovolacím súdom\nnebola riešená, resp. že je ním riešená rozdielne.“. Najvyšší súd zároveň v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia poukázal na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017 (ďalej len „uznesenie veľkého\nsenátu najvyššieho súdu“), v ktorom sa zaoberal otázkou súbežného uplatnenia prípustnosti\ndovolania a konštatoval (bod 36 uznesenia), že „zásada, podľa ktorej dovolateľ nemôže\nuplatniť popri sebe viaceré, navzájom protichodné alebo logicky sa vylučujúce dôvody\nprípustnosti dovolania, sa neuplatňuje iba vo vzájomnom (horizontálnom) vzťahu\nustanovení § 420 a § 421 CSP, ale tiež vo vnútri týchto ustanovení [vo vertikálnom\nusporiadaní jednotlivých dôvodov prípustnosti dovolania v rámci toho istého ustanovenia\n(samostatne v rámci § 420 CSP a v rámci §421 CSP)].“. Vec prejednávajúci trojčlenný\nsenát najvyššieho súdu skúmal prípustnosť dovolania sťažovateľa len podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP [nezaoberal sa teda prípustnosťou jeho dovolania z hľadiska § 421 ods. 1\npísm. b) CSP].\n5. Porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti\nvidí v rozhodnutí najvyššieho súdu nezaoberať sa prípustnosťou jeho dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP z dôvodov uvedených v bode 4 odôvodnenia, v nadväznosti na čo\nv ústavnej sťažnosti tvrdí, že v danom prípade existovali dve právne otázky, od vyriešenia\nktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a z ktorých sťažovateľ vyvodzoval\nprípustnosť dovolania, z ktorých jedna už ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu\nvyriešená bola (otázka týkajúca sa škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym\núradným postupom), kým druhá, naopak, nie (otázka týkajúca sa škody spôsobenej\npri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súčasne nezákonnými\nrozhodnutiami, ktoré boli vydané v osobitnom konaní o proteste prokurátora). Práve\nv prípade takejto kumulácie rozhodných právnych otázok odôvodnenie prípustnosti\n3\n\ndovolania dvoma zdanlivo nezlučiteľnými dôvodmi podľa názoru sťažovateľa vylúčené nie\nje. Sťažovateľ zároveň v ústavnej sťažnosti namieta, že najvyšší súd sa v napadnutom\nrozhodnutí riadil právnymi závermi vyplývajúcimi z uznesenia veľkého senátu najvyššieho\nsúdu, ktoré bolo prijaté až po podaní dovolania sťažovateľom a právne závery z ktorého boli\nnásledne prekonané v uznesení veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018.\n6. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna základného práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 67/2017.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 67/2017 zo dňa\n19.03.2018, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi,\n\npriznáva finančné zadosťučinenie\n\nvo výške 100.000EUR (slovom stotisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky\npovinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy konania v sume\n390,50EUR (tristodeväťdesiat eur päťdesiat centov) na účet právneho zástupcu...“\n7. Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 100 000 € v zásadnom odôvodňuje takto: „... konanie, ktoré trvá už extrémne dlho,\nho vyčerpáva nie len po finančnej stránke, ale najmä po stránke osobnostnej\na v neposlednom rade i psychickej. Rovnako je dôležitá aj výška škody, ktorá bola\nspôsobená sťažovateľovi a ktorá je v tomto prípade značná. Sťažovateľ nemal takmer 12\nrokov vydané stavebné povolenie, aj keď podmienky na to splnené boli a následne pri\ndomáhaní svojho práva opäť súdy porušili jeho základné ľudské práva a slobody.\nV neposlednom rade uvádzame, že sťažovateľ už stratil vieru v to, že dosiahne spravodlivosť\na tak stráca i vieru v konanie štátnych i súdnych orgánov.“\n\n4\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd považuje za potrebné ozrejmiť, že právna vec sťažovateľa bola\npôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej funkčné obdobie\nsudkyne ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V zmysle čl. X ods. 5 písm. b)\nRozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“)\nbola táto vec prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý v zmysle čl. II bodu 3\nrozvrhu práce pracuje vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda\nsenátu), Ladislav Duditš a Libor Duľa (sudca spravodajca).\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n\n5\n\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n16. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07). K rovnakému\nzáveru možno dospieť aj v súvislosti s namietaným porušením čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ktorý svojím obsahom zodpovedá zneniu čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n6\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho\núloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03).\n18. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných\nrozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/00).\n19. Sťažovateľ v rámci svojej sťažnostnej argumentácie spochybňuje ústavnú\nudržateľnosť právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý za relevantnú považoval len jednu\nprávnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedenú\nsťažovateľom v dovolaní, od ktorej sťažovateľ súčasne vyvodzoval prípustnosť dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, a právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý tento\nvyjadril vo svojom napadnutom uznesení a podľa ktorého sa prípustnosť dovolania\nvyvodzovaná súčasne z § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP bez ďalšieho z povahy veci vylučuje.\n20. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže v konkrétnej veci uskutočniť dovolacie konanie, patrí\ndo výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu (aj keď toto posúdenie najvyšším súdom je z hľadiska jeho ústavnej\nudržateľnosti preskúmateľné ústavným súdom v konaní o ústavnej sťažnosti ako v tomto\n7\n\nprípade). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu\nzavršuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n21. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci oporu\nv zákone.\n22. Najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa z dôvodu podľa § 447 písm. c)\nCSP. V odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol\ndôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako procesne\nneprípustné. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený dostatočným spôsobom a presvedčivo.\n23. Z obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľ\nprípustnosť dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\n23.1 Existenciu dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\nsťažovateľ odôvodnil tým, že súdy sa v danom prípade odklonili od ustálenej súdnej praxe\ndovolacieho súdu, konkrétne od rozhodnutí najvyššieho súdu vo veciach sp. zn.\n7 Cdo 253/2013 a 6 Cdo 250/2010, v ktorých sa najvyšší súd zaoberal pojmom nesprávny\núradný postup.\n23.2 Existenciu dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nsťažovateľ odôvodnil tým, že v danom prípade existovala právna otázka, ktorá ešte nebola\nriešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, konkrétne právna otázka, pri riešení ktorej by\ndovolací súd rozhodol „vo veci škody spôsobenej pri výkone verejne moci nesprávnym\núradným postupom a súčasne vyriešil aj otázku nezákonných rozhodnutí.“.\n24. Z obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je zrejmé, že najvyšší súd\npovažoval za relevantnú otázku uvádzanú sťažovateľom v dovolaní vo vzťahu k § 421\n\n8\n\nods. 1 písm. a) CSP, ako aj vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. b) CSP otázku vzniku škody\nv dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov v stavebnom konaní.\n25. K námietke sťažovateľa, že v danom prípade existovali dve právne otázky,\nz ktorých sťažovateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania, z ktorých jedna už ustálenou\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyriešená bola [otázka týkajúca sa vzniku škody\nspôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom – vo vzťahu k § 421\nods. 1 písm. a) CSP], kým druhá, naopak, nie [otázka týkajúca sa vzniku škody spôsobenej\npri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súčasne nezákonnými\nrozhodnutiami, ktoré boli vydané v osobitnom konaní o proteste prokurátora – vo vzťahu\nk § 421 ods. 1 písm. b) CSP], ústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, v ktorom tento uvádza (bod 10.1): «Pre spresnenie treba\nuviesť, že žalobca v prvom odseku textovej časti dovolania spomenul aj otázku škody\nspôsobenej nezákonnými rozhodnutiami. Dovolací súd preto pripomína, že žalobca sám\npodaním z 28. októbra 2015 „vzal žalobu späť v časti o náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím“ a od tohto procesného úkonu už svoj nárok na náhradu škody\nv ďalšom nevyvodzoval zo skutkových okolností, ktoré by mohli byť relevantné z hľadiska\nuplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.\nV nadväznosti na túto zmenu postoja žalobcu sa už ani rozhodnutie odvolacieho súdu\nnezaoberalo bližšie otázkou, či žalobcom tvrdenú škodu spôsobilo nezákonné rozhodnutie\norgánu štátu. Predmetná otázka preto nie je v dovolacom konaní relevantná z hľadiska\n§ 421 ods. 1 CSP.»\n25.1 Ústavný súd konštatuje, že môžu vzniknúť situácie, keď rozhodnutie\nodvolacieho súdu bude závisieť od vyriešenia až dvoch, prípadne viacerých právnych\notázok, z ktorých jedna už ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyriešená bola\n(a odvolací súd sa mal od takéhoto ustáleného riešenia pri rozhodovaní dovolaním\nnapádaným rozhodnutím odkloniť), kým druhá, naopak, nie. V danom prípade však takáto\nsituácia zjavne nenastala. S prihliadnutím na citovanú časť odôvodnenia napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu ústavný súd dospel k záveru, že tým, že sa dovolací súd\nnezaoberal otázkou vzniku sťažovateľom tvrdenej škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom a súčasne nezákonnými rozhodnutiami, ktoré boli vydané v osobitnom konaní\n9\n\no proteste prokurátora tak, ako to namieta sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, nedošlo zo strany\nnajvyššieho súdu k porušeniu sťažovateľom označených práv.\n26. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, ktorý v rámci svojej sťažnostnej\nargumentácie spochybňuje ústavnú udržateľnosť právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý\ntento vyjadril vo svojom napadnutom uznesení a podľa ktorého je vylúčené súbežné\nuplatnenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, ústavný súd\npoukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, v ktorom uviedol,\nže «vec prejednávajúci senát, ktorý sa stotožnil s týmito právnymi názormi (právny názor\nuvedený v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 123/2017, pozn.), nadväzujúc na ne\ndodáva, že pokiaľ procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania tvrdiac, že určitá\nprávna otázka už bola dovolacím súdom vyriešená a zvolené riešenie sa stalo súčasťou\n„ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ od ktorej sa odvolací súd odklonil (§ 421\nods. 1 písm. a/ CSP), je len logické, že zároveň nemôže úspešne argumentovať tým, že tá istá\notázka ešte nebola dovolacím súdom vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo že je\nrozhodovaná (riešená) rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).». Z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia je ďalej zrejmé, že sťažovateľ v dovolaní poukazuje na iné rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, od ktorých sa odvolací súd a súd prvej inštancie mali pri rozhodovaní\nodkloniť. Najvyšší súd, vychádzajúc aj z obsahu dovolania, posudzoval prípustnosť\ndovolania práve podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu), čím bez ďalšieho logicky vylúčil možnosť v prípade\nsťažovateľa posudzovať jeho dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP (rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená), a svoj postoj k sťažovateľom uplatnenému dôvodu\nprípustnosti podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dostatočne a presvedčivo odôvodnil\nv napadnutom uznesení (aj v časti citovanej v tomto bode odôvodnenia). Najvyšší súd\npristúpil k riešeniu dotknutej otázky materiálne a v prospech dovolateľa (sťažovateľa),\nkeďže súbežné priradenie dvoch dôvodov dovolania k tej istej dovolateľom tvrdenej chybe\nrozhodnutia nepovažoval za zákonu nezodpovedajúce vymedzenie dovolacích dôvodov\n[§ 447 písm. f) CSP] a kumulatívne namietaný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\n10\n\ndovolacieho súdu vecne skúmal, a to s negatívnym výsledkom (body 18 a 19 napadnutého\nuznesenia).\n27. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že najvyšší súd sa v napadnutom rozhodnutí riadil\nprávnymi závermi vyplývajúcimi z uznesenia veľkého senátu najvyššieho súdu, ktoré bolo\nprijaté až po podaní dovolania sťažovateľom a právne závery z ktorého boli následne\nprekonané v uznesení veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn.\n1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018, k tomu ústavný súd uvádza nasledujúce skutočnosti.\n27.1 V uznesení veľkého senátu najvyšší súd vyslovil právny názor, že „kumulácia\ndôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP a § 421 CSP je neprípustná. Ak sú\nv dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení,\ndovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti\ndovolania z hľadiska § 420 CSP. Ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti\nuvedené v § 420 písm. a) až f) CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej\nvady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste.“. Uvedené\nrozhodnutie najvyššieho súdu sa týka neprípustnosti kumulácie dôvodov prípustnosti\ndovolania v horizontálnej rovine, a to v zmysle § 420 CSP a § 421 CSP, a zároveň\nneprípustnosti kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania vo vertikálnej rovine vo vzťahu\nk § 420 písm. a) až f) CSP s tým následkom, že ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody\nprípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti\ndovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, resp.\nak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a) až f) CSP,\ndovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie\nprípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto\nustanovení uvedená na prednejšom mieste. Neprípustnosť kumulácie dôvodov prípustnosti\ndovolania vo vertikálnej rovine vo vzťahu k § 421 písm. a) až c) CSP uznesením veľkého\nsenátu najvyššieho súdu nebola vyslovená judikatúrne (v texte tzv. právnej vety), keďže\nnemožnosť uplatňovať popri sebe dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.\na) až c) CSP sa aj bez toho logicky s poukazom na obsah jednotlivých dôvodov vylučuje\n(čo platí aj aktuálne). Najvyšší súd v napadnutom uznesení poukazuje na odôvodnenie\n11\n\nuznesenia veľkého senátu najvyššieho súdu (bod 36 uznesenia), v ktorom vyslovil,\nže „zásada, podľa ktorej dovolateľ nemôže uplatniť popri sebe viaceré, navzájom\nprotichodné alebo logicky sa vylučujúce dôvody prípustnosti dovolania, sa neuplatňuje iba\nvo vzájomnom (horizontálnom) vzťahu ustanovení § 420 a § 421 CSP, ale tiež vo vnútri\ntýchto ustanovení [vo vertikálnom usporiadaní jednotlivých dôvodov prípustnosti dovolania\nv rámci toho istého ustanovenia (samostatne v rámci § 420 CSP a v rámci §421 CSP)]“,\nteda vyslovil záver, že dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP\nsa z povahy veci logicky vylučujú, a z obsahu uznesenia veľkého senátu najvyššieho súdu\nnevyplýva, že by sa v prípade, ak sú v dovolaní vymedzené viaceré dôvody prípustnosti\ndovolania uvedené v § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP, dovolací súd pri skúmaní prípustnosti\ndovolania obmedzil výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie toho\ndôvodu, ktorý je v tomto ustanovení uvedený na prednejšom mieste (čo ani v dotknutom\nprípade najvyšší súd neurobil, keďže pri identifikácii dôvodu dovolania vychádzal z obsahu\ndovolacej námietky označujúcej referenčné rozhodnutia dovolacieho súdu).\n27.2 Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že tým, že najvyšší súd v rámci\nodôvodnenia svojho napadnutého uznesenia v otázke skúmania prípustnosti kumulácie\ndôvodov prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP poukázal okrem iného\naj na uznesenie veľkého senátu (bod 36 uznesenia), v ktorom najvyšší súd dospel\nk rovnakému názoru, k akému dospel aj napr. v konaní sp. zn. 6 Cdo 123/2017, teda\nk logickej nemožnosti uplatňovať popri sebe dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. a) až c) CSP, nedošlo k zásahu do sťažovateľom označených práv. S poukazom\nna uvedené tak na prípad sťažovateľa nemá vplyv ani uznesenie veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018,\nktorým bol prekonaný právny názor týkajúci sa neprípustnosti kumulácie dôvodov\nprípustnosti dovolania v horizontálnej rovine, a to v zmysle § 420 CSP a § 421 CSP,\na zároveň neprípustnosti kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania vo vertikálnej rovine\nvo vzťahu k § 420 písm. a) až f) CSP vyjadrený v uznesení veľkého senátu najvyššieho\nsúdu.\n28. Po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\n12\n\nnajvyššieho súdu. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup a jeho\nzávery mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia v súlade\ns jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\n29. S poukazom na uvedené ústavný súd dodáva, že skutočnosť, že sťažovateľ sa\ns názorom najvyššieho súdu v napadnutom uznesení nestotožňuje, nepostačuje sama osebe\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých\nodôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n30. Z citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07)\n31. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n13\n\n32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže\nrozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,\nk čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "vykonateľnosť-odklad", "dovolanie-prípustnosť", "vykonateľnosť-odklad"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "b8627bce-f7c4-430f-8d76-3233d8fde409:beb96586-f8dc-4a32-a447-c60739de67d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/67/2017 z 18. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-18", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1"}, {"guid": "3973fafc-d3a6-420f-88a8-5efa9f4bc789:6a48062f-d9cd-418a-987a-340f26f76ca1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5713219431.1", "spisova_znacka": "9Co/149/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/149/2016 z 8. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-06-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5713219431.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d4b1ad4b-802c-4af6-b056-b347d34a1191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.382.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 382/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/2026 z 25. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.382.2026.1"}, {"guid": "ussr:901a6745-c742-4af7-bc6e-2df627291183", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.64.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 64/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/2023 z 8. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.64.2023.1"}, {"guid": "ussr:4b8e80fa-d92c-451f-8f92-73570e1595ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.488.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 488/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 488/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.488.2022.1"}, {"guid": "ussr:a58151d6-a3af-4adc-bfaa-c3bc29aba2fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.215.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 215/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.215.2022.1"}, {"guid": "ussr:ce77a561-a0b4-40bd-96bd-d454435c2dad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.135.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 135/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2022 z 30. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.135.2022.1"}, {"guid": "ussr:b3e404e3-c685-437e-b624-7dd5c42a0ab9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.103.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 103/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.103.2022.1"}, {"guid": "ussr:64569e36-980e-4115-8780-cda80d36944c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.78.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.78.2021.1"}, {"guid": "ussr:faa203bb-1a76-4244-b9aa-fa0dcea866b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.598.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 598/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 598/2020 z 17. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.598.2020.1"}]}