{"guid": "ussr:416c0273-c73b-4d4b-a207-5adf6e91949f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.328.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 328/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 328/2020 z 1. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 328/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.328.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/416c0273-c73b-4d4b-a207-5adf6e91949f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.328.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.328.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.328.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 328/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n, zastúpenej advokátskou\n\nkanceláriou ILLEŠ, advokátska kancelária s. r. o., Floriánska 19, Košice, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Tomáš Illeš, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2 Cob 127/2019-572 z 26. septembra 2019 a takto\n\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nodmieta\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka), zastúpenej\n\nspoločnosťou ILLEŠ, advokátska kancelária s. r. o., Floriánska 19, Košice, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Tomáš Illeš, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 2 Cob 127/2019-572 z 26. septembra 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva:\n«1. Na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58Cb/70/2019 prebieha konanie\nv právnej veci žalobcu\n\nso sídlom\n(ďalej len „\n\n“) c/a sťažovateľ o zaplatenie\n\n4.517.455,83 eur s prísl. a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n2. Sťažovateľ so spoločnosťou\n\nuzavrel Zmluvu o dielo č. 025/2017/BCKIII\n\nzo dňa 26. septembra 2017 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej spoločnosť\nmala zhotoviť stavbu\n\n(ďalej len „\n\n“), ktorá sa nachádza\n\nv obvode Okresného súdu Košice II.\n3. Spoločnosť\n\npo viac ako roku od zhotovovania diela jednostranne\n\nvyhlásila Zmluvu za absolútne neplatnú a prestala dielo ďalej vykonávať...\n5. Uznesením č. k. 58Cb/70/2019-339 zo dňa 23. mája 2019 Okresný súd Bratislava\nII rozhodol tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením sudcovského záložného\n\n2\n\npráva na nasledovné nehnuteľnosti evidované v katastrálnom území\nKošice IV, zapísané na\n\nokres\n\n...\n\n6. Voči Uzneseniu Okresného súdu Bratislava II sťažovateľ podal odvolanie,\no ktorom Krajský súd v Bratislave rozhodol Uznesením č. k. 2Cob/127/2019-572\nzo dňa 26. septembra\n\n2019\n\ntak,\n\nže\n\nUznesenie\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nII\n\nč. k. 58Cb/70/2019-339 zo dňa 23.05.2019 zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia zamietol.\n7. V súčasnosti naďalej prebieha konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II bez\nvydania meritórne rozhodnutia.»\n3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že „1. právne dôvody, pre ktoré malo podľa\nsťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd, spočívajú v porušení práva\nna zákonného sudcu v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n2. Ako vyplýva z Uznesenia Okresného súdu Bratislava II, súd pri nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia vychádzal z právnej a skutkovej argumentácie spoločnosti\n. Keďže okresný súd dospel k záveru, že neexistujú dôvody výlučnej miestnej\npríslušnosti podľa § 20 CSP, vo veci rozhodol tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie.\n3. Sťažovateľ v odvolaní voči Uzneseniu Okresného súdu Bratislava II namietal\nmiestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava II z dôvodu, že v zmysle § 15 ods. 1 CSP\nmal byť na konanie miestne príslušný všeobecný súd sťažovateľa, t. j. Okresný súd Košice I,\nalebo v súlade s § 19 písm. b) CSP Okresný súd Košice II, kde nastala skutočnosť, ktorá\nzakladá právo na náhradu škody.\n4. Sťažovateľ si dovoľuje poukázať na čl. II odvolania sťažovateľa zo dňa 19. júna\n2019 voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „Odvolanie“), kde podrobne\nzdôvodnil svoju námietku miestnej nepríslušnosti súdu.“.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „5. spoločnosť\nžalobou domáha:\na) vydania bezdôvodného obohatenia,\nb) náhrady škody.\n\n3\n\nsa\n\n6. Pretože vydanie bezdôvodného obohatenia je samostatným hmotnoprávnym\ninštitútom rozdielnym od náhrady škody, otázku miestnej príslušnosti danej na výber CSP\numožňuje len v súvislosti s uplatňovaním náhrady škody.\n7. Keďže spoločnosť\n\ntvrdí, že Zmluva je absolútne neplatná, je\n\nhmotnoprávne vylúčené, aby sa popri bezdôvodnom obohatení mohla úspešne domáhať aj\nnáhrady škody.\n8. Napriek tomu spoločnosť\n\nprávne odôvodnila svoju argumentáciu\n\nohľadom náhrady škody s odkazom na §§ 757, 373 a 380 OBZ. Skutkovo náhradu škody\nvymedzila tak, že keďže sťažovateľ jej odmietol vydať bezdôvodné obohatenie po tom, ako\nspoločnosť\n\njednostranne vyhlásila zmluvu za neplatnú, musela si od spoločnosti\ns.r.o., sídlom\n\n,\n\npožičať sumu 4,5 mil. eur (čl. VI. žaloby spoločnosti\n\n). Spoločnosť\n\ntvrdí, že tieto peniaze si musela požičať, pretože odmietnutím vydania bezdôvodného\nobohatenia zo strany sťažovateľa spoločnosti\n\nv rovnakej výške došlo k výpadku\n\njej príjmov a k ohrozeniu jej riadneho výkonu podnikateľskej činnosti (bod 73 a 74 žaloby\nspoločnosti\n\n).\n\n9. Škodu podľa názoru spoločnosti\npôžičku musí platiť spoločnosti\n21. Spoločnosť\n\npredstavujú úroky, ktoré za danú\ns.r.o...\n\nsa už v konaní proti sťažovateľovi vedenom na Okresnom\n\nsúde Košice II domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal\nsťažovateľovi vstup do priestorov rozostavanej stavby\n\n. Okresný súd Košice II\n\nuznesením zo dňa 23. januára 2019 č. k. 44C/41/2018-574 zamietol návrh spoločnosti\nna nariadenie neodkladného opatrenia. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd\nv Košiciach Uznesením sp. zn. 6Co/31/2019 zo dňa 5. marca 2019 potvrdil uznesenie súdu\nprvej inštancie...\n23. Konanie na Okresnom súde Košice II o určenie vlastníckeho práva vedené\npod sp. zn. 44C/41/2018 je právoplatne skončené z dôvodu, že spoločnosť\npo neúspechu s nariadením neodkladného opatrenia vzala žalobu späť.“.\n5. Napadnuté rozhodnutie je podľa sťažovateľky arbitrárne a zjavne neodôvodnené,\nkeďže sa v ňom krajský súd nevysporiadal dostatočne s jej argumentáciou uvedenou\n4\n\nv odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 58 Cb 70/2019-339 z 23. mája 2019 týkajúcou sa otázky, že „zo strany spoločnosti\nide o zjavný pokus o obídenie procesných pravidiel o miestnej príslušnosti súdu\nv spojení s tzv. fórum shoppingom.\nZo strany spoločnosti\n\nišlo o celkom zjavne vykalkulovaný krok, ktorého\n\núčelom bolo obídenie ustanovení CSP o všeobecnej miestnej príslušnosti alebo príslušnosti\ndanej na výber. Spoločnosť\n\nv spolupráci so spoločnosťou\n\ns.r.o.\n\nvytvorila podmienky, ktorých cieľom bolo založiť miestnu príslušnosť súdu nie v zmysle\nprocesných pravidiel, ktoré by sa na prejednávanú vec vzťahovali nebyť toho, že spoločnosť\numelo vytvorí skutkový stav, ktorý má zodpovedať jej predstavám o vhodnom\nmiestne príslušnom súde.\nSťažovateľ netvrdí, že krajský súd mal materiálne preskúmavať spoločnosťou\ntvrdený hmotnoprávny nárok na náhradu škody. Čo sťažovateľ namieta je to, že\nžiaden súd nesmie rezignovať na skúmanie procesnej podmienky miestnej príslušnosti podľa\n§ 41 CSP veta pred bodkočiarkou, ak zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca nezaložil\nmiestnu príslušnosť na hmotnoprávnom vzťahu medzi ním a žalovaným, ale založil ju\nna základe svojho vzťahu s tretím subjektom, ktorý nikdy nebol v žiadnom zmluvnom alebo\nakomkoľvek inom hmotnoprávnom vzťahu so žalovaným.\nSťažovateľ sa taktiež nestotožňuje s tvrdením krajského súdu o kauzalite medzi\nmiestom tzv. donosného plnenia a tým, že miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá\nnárok na náhradu škody, je sídlo veriteľa, teda spoločnosti\n\n.\n\nPodľa § 19 písm. b) CSP nie je rozhodujúce sídlo alebo miesto plnenia, ale miesto,\nkde nastali skutočnosti, ktorá zakladajú právo na náhradu škody. Keďže primárny nárok\nna vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj uplatnený nárok súvisí so zmluvou o dielo\nna výstavbu developerského projektu\n\nskutočnosti pre posúdenie akýchkoľvek\n\nnárokov na náhradu škody budú predsa súvisieť s realizáciou zmluvy o dielo, teda\ns výstavbou\n\n.“.\n\n6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva\n5\n\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu\nč. k. 2 Cob 127/2019-572 z 26. septembra 2019, napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti\nkrajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná náhradu trov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n6\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n13. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\n7\n\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté rozhodnutie je\narbitrárne a svojvoľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Podľa sťažovateľky krajský súd v napadnutom rozhodnutí nereagoval\nna všetky jej podstatné námietky uvedené v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 58 Cb 70/2019-339 z 23. mája 2019, ktoré sa týkali otázky miestnej príslušnosti súdu\nv konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n17. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n8\n\n19. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné\nprávo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie\npeňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n20. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj\nna zabezpečovacie opatrenie.\n21. Krajský súd napadnutým rozhodnutím zmenil uznesenie okresného súdu\nč. k. 58 Cb 70/2019-339 z 23. mája 2019 tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia zamietol.\n22. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v tomto konaní bolo posúdiť, či krajský\nsúd napadnutým rozhodnutím ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom rozhodol\no námietkach sťažovateľky uvedených v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 58 Cb 70/2019-339 z 23. mája 2019.\n23. V relevantných častiach napadnutého rozhodnutia krajský súd predovšetkým\nuviedol:\n„60. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v podanom odvolaní týkajúcej sa miestnej\nnepríslušnosti Okresného súdu Bratislava II, ktorú podal pri prvom úkone, ktorý mu patrí\nv podanom odvolaní, uvedenej námietke nie je možné vyhovieť. Odvolací súd poukazuje\nv tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 450/2013-9, z ktorého vyplýva, že\nv prípade, že je predmetom žalobného petitu aj nárok na náhradu škody, je potrebné\nz hľadiska miestnej príslušnosti prihliadať aj k tomuto petitu. Ak by nadriadený súd\nrozhodujúci o námietke účastníka konania skúmal, či dôvody žaloby a k nej priložené\ndôkazy svedčia tomu, že žalobou je skutočne uplatnený niektorý z nárokov zakladajúci\ndôvod na výber iného miestne príslušného súdu podľa § 87 OSP (teraz § 19 CSP),\nmateriálne by už prejednával samotný predmet sporu, čo mu ako nadriadenému súdu nijako\nneprináleží. Z uvedených dôvodov je preto potrebné prihliadať aj k uplatnenému nároku\n\n9\n\nžalobcu, ktorý si uplatnil titulom náhrady škody a nielen k uplatnenému nároku, ktorý si\nuplatnil titulom bezdôvodného obohatenia.\n62. Vzhľadom k citovaným ustanoveniam zákona a nálezu Ústavného súdu SR\na vzhľadom k tomu, že peňažné plnenie, tzv. donosené plnenie, pričom sídlo žalobcu je\nmiestom plnenia peňažného záväzku, je miestom plnenia vždy sídlo veriteľa. Z uvedeného\nvyplýva, že miestom, kde došlo k porušeniu povinností žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy,\na teda miestom, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu uplatnenej škody\nje sídlo veriteľa.\n63. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nedošlo ani k prekážke res iudicata,\ntak ako si ju uplatnil žalovaný v podanom odvolaní v dôsledku toho, že došlo k rozhodnutiu\nvo veci na Okresnom súde Bratislava II zo dňa 26.03.2019 pod č. k. 44C741/2018-753\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.03.2019 sp. zn. 6Co/31/2019,\nktorým súd zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Je nesporné, že vo veci\nsamej v tomto konaní v súvislosti s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, sa\nžalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe\nZ uvedeného je zrejmé, že žalobca sa síce domáhal vydania neodkladného opatrenia na\ntých istých nehnuteľnostiach na inom skutkovom základe z dôvodu, že mal za to, že nie je\nmožné dosiahnuť uvedený účel zabezpečovacím opatrením. Vydané uznesenia nie sú\nrozhodnutiami vo veci samej a v zásade ani neprejudikujú konečné rozhodnutie vo veci\nsamej. Uvedené rozhodnutia nebránia rozhodnúť o návrhu na vydanie zabezpečovacieho\nopatrenia.\n69. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z listinných dôkazov predložených\nzo strany žalovaného v rámci odvolacieho konania nevyplýva, že by bol ohrozený peňažný\nnárok žalobcu a že zriadenie zabezpečovacieho práva k nehnuteľnostiam je nevyhnutným\npredpokladom k tomu, aby pohľadávka žalobcu v konaní vo veci samej bola uspokojená.\n70. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v rámci podania návrhu\nna vydanie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku\njeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, alebo že\nvyvíja činnosť, ktorá by odôvodnila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom\na žalovaným. Tiež žalobca neosvedčil existenciu skutočnosti odôvodňujúcej potrebu\nneodkladnej úpravy pomerov žalovaného. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne\n10\n\nvyplýva, že spoločnosť\n\n., a.s. nikdy nerealizovala, ani nebola\n\nzodpovedná za developerský projekt\n\n. Projekt výstavby\n\nrealizovala od samého začiatku spoločnosť\n\na.s.\n\nNavyše, nebol preukázaný súvis medzi tým, kedy došlo k výmazu spoločnosti\na okamihom dokončenia výstavby projektu\nJe potrebné poukázať tiež na skutočnosť, že ako vyplýva z Obchodného registra, spoločnosť\na.s. zanikla dobrovoľným výmazom z Obchodného registra, pričom\ndôvodom zániku bolo zlúčenie so spoločnosťou\n\n, a.s. a spoločnosť\n\na.s. zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou\nso sídlom\n\n. Zlúčenie spoločnosti\n, a.s. do spoločnosti\n\na.s.,\n., a.s. a\n\na.s. došlo súčasne aj k prechodu\n\nnielen majetku týchto spoločností, ale aj všetkých ich záväzkov.\n71. Navyše, žalovaným v spore v predmetnom konaní je\n\na.s.\n\nOdvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca neosvedčil, že by táto spoločnosť\nnejakým spôsobom vykonávala činnosť, ktorá by smerovala k jej zániku bez likvidácie alebo\ns likvidáciou bez právneho nástupcu, a že by obmedzovala svoje podnikateľské aktivity.\nŽalobca neosvedčil, že by exekúcia bola v prípade vykonateľného súdneho rozhodnutia\nohrozená. Je nesporné, že Zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným\nv roku 2017. Žalobcom fakturované pohľadávky boli taktiež zo strany žalovaného\nuhrádzané. Z účtovnej uzávierky je zrejmé, že žalovaný má k 31.12.2017 majetok vo výške\n2.513.389,- Eur. Napriek tomu, že žalovaný má určité záväzky k danému obdobiu, je\nnesporné, že je potrebné vychádzať zo stavu ku koncu roku 2019 a z ktorého je zrejmé, že\nako aktíva je na strane žalovaného zapísaná aj hodnota stavby\n\n, ktorá je nepomerne\n\nvyššia ako je uplatnená pohľadávka žalobcu. Z uvedených dôvodov je preto potrebné\nprihliadať aj na požiadavku proporcionality v súvislosti s vydaním zabezpečovacieho\nopatrenia. Navyše, zo žiadneho listinného dôkazu predloženého zo strany žalobcu\nnevyplýva, že by žalovaný podnikal kroky, ktoré by mali ohroziť jeho existenciu, resp. jeho\npodnikateľské aktivity.\n72. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť\ndôvodom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a ďalej, že medzi skutočnosti, ktoré\nosvedčujú, že výkon rozhodnutí by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie\n11\n\nžalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom\nrozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje\njeho majetkové pomery.“\n24. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom nie je chrániť občana pred skutkovými či právnymi omylmi všeobecných súdov,\nale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (m. m. I. ÚS 17/01).\n25. Ústavný súd už judikoval, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá\na ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument sťažovateľa, ale iba na tie, ktoré\nmajú podstatný význam pre rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo\n(napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07). Právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú\nodpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n26. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej\nposudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), preto k vyhoveniu\nústavnej sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané\na relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú\nprijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok\nmôže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti\nv prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak\njeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavou\ngarantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala\npodstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie\nkaždé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok\nporušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. IV. ÚS 104/2012,\nI. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).\n12\n\n27. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)\n28. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu\nako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd\nzdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,\naby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija proti Španielsku, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 9. 12. 1994, § 29; Hiro Balani proti Španielsku, rozhodnutie z 9. 12. 1994; Georgiadis\nproti Grécku, rozhodnutie z 29. 5. 1997; Higgins proti Francúzsku, rozhodnutie\nz 19. 2. 1998).\n29. Vzhľadom na to, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd, vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, podčiarkuje,\nže na základné právo na súdnu ochranu zásadne nazerá ako na právo „výsledkové“, to\nznamená, že posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto základného práva\nzodpovedá súdny proces ako celok, pričom skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok\nbude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n30. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n13\n\n31. Keďže sťažovateľka namieta aj porušenie základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ústavný súd uvádza, že zásada\nzákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého\na nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre strany\nsporu, že v ich veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred\nznámych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych\nprípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej\nagendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov\n„ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj\nsúdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu\n(IV. ÚS 345/09).\n32. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\n33. Ústavný súd konštatuje, že inštitút „zabezpečovacieho opatrenia“ po rekodifikácii\ncivilného práva procesného s účinnosťou od 1. júla 2016 zaviedol Civilný sporový\nporiadok. Jeho účel vymedzuje § 343 ods. 1 CSP, podľa ktorého zabezpečovacím opatrením\nmôže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách\ndlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude\nohrozená. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a spôsob zániku\nupravuje primerane § 324 a nasl. CSP (ustanovenia Civilného sporového poriadku\no neodkladnom opatrení). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa\nveriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva\nna uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní (III. ÚS 18/2020).\n\n14\n\n34. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného\nprocesu, ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva\nna špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť\nneskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo\nmožné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. 2016, s. 1155.).\n35. Zo zákonnej formulácie § 343 ods. 1 CSP vyplývajú štyri základné predpoklady\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť\nlen na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci,\npráva\n\na\n\niné\n\nmajetkové\n\nhodnoty,\n\nzriadenie\n\nzáložného\n\npráva\n\nprostredníctvom\n\nzabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať\nobava z budúceho zmarenia exekúcie. Z § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že zabezpečovacie\nopatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Z formulácie tejto\npodmienky možno a contrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť\ns cieľom zabezpečenia nepeňažného nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude\nprichádzať do úvahy v prípadoch, keď predmetom konania je napríklad určenie\nvlastníckeho práva alebo iný určovací nárok (II. ÚS 43/2018).\n36. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok\nna vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142\nústavy). Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)\npristupuje k preskúmavaniu sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich\npráv neodkladným opatrením, veľmi zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa\nktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými\nnariaďujú neodkladné opatrenia, a to nielen preto, lebo nie je opravnou inštanciou v rámci\nsústavy všeobecných súdov, ale aj preto, lebo ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa\ndo práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09).\nÚstavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch\na k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo\no zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností.\n15\n\nÚstavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach\niba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý\nby zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu. Ústavný súd podotýka,\nže nespúšťa zo zreteľa rozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej\nprávnej úpravy neodkladných opatrení, najmä oslabenie dočasnosti a provizórnosti\nneodkladného opatrenia, keďže jeho vydanie nemusí obligatórne nadväzovať na konanie\nvo veci samej (IV. ÚS 282/2018). Vzhľadom na to, že podľa § 344 CSP ustanovenia\no neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, uvedené\nzávery analogicky platia aj pre zabezpečovacie opatrenia.\nIV.\nZáver\n37. Ústavný súd na záver konštatuje, že sťažovateľka môže ústavnou sťažnosťou\nnamietať porušenie svojich základných práv rozhodnutím všeobecného súdu vtedy, ak toto\nnamietané rozhodnutie (jeho výroková časť) bolo vydané v jej neprospech.\n38. Vychádzajúc predovšetkým z už uvedeného posúdenia veci (časť III tohto\nodôvodnenia), ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka prostredníctvom napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu, ktorý rozhodoval o jej odvolaní proti uzneseniu okresného\nsúdu č. k. 58 Cb 70/2019-339 z 23. mája 2019 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia,\ndosiahla úspech. Sťažovateľka dosiahla to, že krajský súd uznesením č. k. 2 Cob 127/2019572 z 26. septembra 2019 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia zamietol. To znamená, že rozhodnutie krajského súdu, ktoré\nsťažovateľka napáda ústavnou sťažnosťou, bolo vydané v jej prospech, aj keď z iného\ndôvodu ako navrhovala sťažovateľka.\n39. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorou\nsťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\n16\n\nsúdu č. k. 2 Cob 127/2019-572 z 26. septembra 2019 odmietol ako zjavne neopodstatnenú\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n40. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (zrušenie napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov\nkonania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrenie-zabezpečovacie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6cf0350c-cca2-4149-bc70-24733f8ec8aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.18.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2020 z 21. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.18.2020.1"}, {"guid": "ussr:d2bb6e15-944c-4633-8e0e-f2426e88c6cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.282.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 282/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.282.2018.1"}, {"guid": "ussr:b9c8269f-d519-446d-871e-54e70a09c141", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.43.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.43.2018.1"}, {"guid": "ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f"}, {"guid": "ussr:9acadc16-476d-4734-ae61-6530adf61046", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9acadc16-476d-4734-ae61-6530adf61046"}, {"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2013 z 10. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-10", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}], "citovane_v": []}