{"guid": "ussr:3dc4c415-2edc-4527-88e8-48baa8f58e58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.327.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 327/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 327/2020 z 1. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 327/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.327.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3dc4c415-2edc-4527-88e8-48baa8f58e58", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.327.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.327.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.327.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 327/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša (sudca\nspravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 129/2009, Slovenskou\nrepublikou v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\n2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 129/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“),\nktoré, ako uvádza sťažovateľ, môže pokračovať na odvolacom súde a dovolacom súde.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal žalobu v roku 2009.\nKonanie stále prebieha, teda trvá už 11 rokov, čo je neprimeraná lehota a prieťah s takou\nzávažnosťou, že podľa rozhodnutí ústavného súdu má obeť konania trvajúceho 11 rokov\nprávo na odškodné vo výške 4 000 €. Väčšinu času konanie prebieha na okresnom súde,\navšak môže pokračovať aj na odvolacom súde a dovolacom súde. Dĺžka, počas ktorej sa\nbude vec riešiť pred týmito súdmi nemusí trvať tak dlho, aby ju bolo možné kvalifikovať\nako neprimeranú. Do celkovej dĺžky konania sa musia zarátať aj obdobia, keď sa vec riešila\npred dovolacím, kasačným a iným podobným súdom, ako rozhodol Európsky súd\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Konania pred odvolacím súdom a dovolacím súdom\nnemusia byť neprimerane dlhé, ale môžu pridať niekoľko rokov na celkovej dĺžke konania.\nSťažovateľ preto za porušovateľa označil okrem okresného súdu aj štát – Slovenskú\nrepubliku v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo spravodlivosti“). Sťažovateľ za porušovateľa označil samostatne aj\nministerstvo spravodlivosti. Odvolací súd a dovolací súd nemôžu byť trestané, ak rozhodnú\nv primeranej lehote, a okresný súd nemôže za to, ako dlho bude konanie trvať po tom, ako\nrozhodne. Zodpovednosť potom prechádza na štát.\n2\n\n3. Sťažovateľ uviedol, že si nemá z čoho zaplatiť advokáta. Centrum právnej pomoci\nmu právnu pomoc nepriznalo, čo sa ešte rieši, a preto žiadal ústavný súd o ustanovenie\nadvokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Odkázal na v decembri 2019\nústavnému súdu zaslané potvrdenia o svojom zárobku, o došlých finančných prostriedkoch,\no výdavkoch za posledných 10 rokov, resp. odkázal na potvrdenia a dôkazy zaslané\nústavnému súdu v marci 2020. Žiadal, aby ústavný súd počkal, kým mu bude zabezpečený\nadvokát, ktorý kvalifikovane opraví a doplní ústavnú sťažnosť. Žiadal, aby až potom\nústavný súd rozhodol o dôvodnosti ústavnej sťažnosti. V opačnom prípade by mu bolo\nodňaté právo na prístup k súdu a právo na spravodlivý súd.\n4. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol, že sťažovateľom označené práva boli v konaní vedenom na okresnom súde\npod sp. zn. 9 C 129/2009 „a následne“ porušené, že porušovatelia sú povinní sťažovateľovi\nspoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 10 000 € z titulu nemajetkovej ujmy\nsťažovateľa v lehote do 2 mesiacov od nálezu.\n5. Sťažovateľ doručil 19. mája 2020 ústavnému súdu potvrdenia o svojom zárobku,\no došlých finančných prostriedkoch na účet a o výdavkoch s uvedením konečného stavu\núčtu.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6.1 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n3\n\n6.2 Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n7. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n7.1 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\n\n4\n\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n9.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nIII.\nChronológia procesných úkonov v napadnutom konaní\n10. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie okresného súdu už bolo\npredmetom posúdenia ústavným súdom, ktorý nálezom sp. zn. I. ÚS 255/2017 z 9. októbra\n2017 vyslovil, že základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 129/2009 porušené boli, okresnému súdu\nprikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov konania. Nález nadobudol právoplatnosť\n3. novembra 2017.\n10.1 Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom a Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil tento priebeh napadnutého konania v čase\nod právoplatnosti uvedeného nálezu ústavného súdu:\n- 4. marca 2019 vydal okresný súd rozsudok o zamietnutí žaloby,\n- 26. marca 2019 rozsudok bol doručený obchodnej spoločnosti\n, sťažovateľovi bol rozsudok zaslaný poštou,\n- 12. apríla 2019 podal sťažovateľ proti rozsudku odvolanie,\n- 19. novembra 2019 Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudok\nokresného súdu potvrdil rozsudkom č. k. 23 Co 150/2019-433,\n- 3. januára 2020 rozsudok krajského súdu bol doručený advokátovi sťažovateľa,\n- 16. januára 2020 nadobudol právoplatnosť rozsudok zo 4. marca 2019 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu z 19. novembra 2019,\n5\n\n- 17. januára 2020 podal sťažovateľ dovolanie,\n- 22. mája 2020 spis bol predložený na dovolacie konanie najvyššiemu súdu, veci\nbola pridelená sp. zn. 7 Cdo 85/2020.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n11. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať ako\nústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde.\nIV.1 K výsledkom prípravy konania a k podmienkam konania\n12. Na predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), neobsahuje však\nvšetky všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde)\na osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ\nnejasne vymedzil petit ústavnej sťažnosti, pokiaľ navrhoval vyslovenie porušenia\noznačených práv v namietanom konaní okresného súdu „a následne“. To nasvedčuje tomu,\nže sťažovateľ mienil napádať aj postup nasledujúci po skončení namietaného konania\nna okresnom súde, hoci ho vôbec bližšie skutkovo nepopisoval. Sťažovateľ uviedol iba\nvšeobecné úvahy o možnosti, že konanie bude ďalej prebiehať na odvolacom súde alebo\ndovolacom súde. Krajský súd ani najvyšší súd ale sťažovateľ za porušovateľov svojich práv\nneoznačil. Za porušovateľov však označil štát (Slovenskú republiku v zastúpení\nministerstvom spravodlivosti) a ministerstvo spravodlivosti. Neargumentuje však, že by\ntieto dva subjekty priamo svojím postupom porušili sťažovateľom označené práva, ale ide\nmu skôr o pripisovanie im spoluzodpovednosti za porušenie jeho označených práv,\nku ktorému došlo zo strany okresného súdu, resp. všeobecných súdov.\n13. Vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom\nsúde) ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval označené porušenie práv\n6\n\nsťažovateľa vo vzťahu k tým porušovateľom, ktorých označil v záhlaví ústavnej sťažnosti\na zároveň v petite v časti navrhovaného vyslovenia porušenia označených práv. Teda\njednoznačne vo vzťahu k okresnému súdu a vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa aj\nvo vzťahu k štátu, resp. ministerstvu spravodlivosti.\n14. Slovenská republika, zastúpená ministerstvom spravodlivosti, ani samotné\nministerstvo spravodlivosti nie sú účastníkmi napadnutého konania. Sťažovateľ ich\nza porušovateľov označil s odkazom na rozhodnutia ESĽP. Postavenie ESĽP a jeho\nrozhodovacia prax vo vzťahu k členským štátom Rady Európy vyplýva z jeho právneho\nzakotvenia ako medzinárodnoprávneho orgánu ochrany ľudských práv na základe\nmedzinárodnej zmluvy (dohovoru v znení dodatkových protokolov), a preto porušenia\nčlánkov dohovoru konštatované ESĽP vyvolávajú (medzinárodnoprávnu) zodpovednosť\nštátu bez ohľadu na to, ktorý orgán štátu (v tomto prípade súd) konajúci v jeho mene\nspôsobil porušenie.\n15. Vnútroštátny systém ochrany základných práv a slobôd má však iné pravidlá\nfungovania, ktoré sú bližšie uvedené v ústave a zákone o ústavnom súde. Podľa nich je\npri namietanom porušení základných práv s slobôd ústavnou sťažnosťou dôležité označiť\nporušovateľa označených práv, ktorým je orgán verejnej moci, ktorý porušil sťažovateľove\nzákladné práva a slobody [§ 123 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Slovenská\nrepublika ani ministerstvo spravodlivosti sa nenachádzajú v takom právnom postavení,\naby mohli porušiť označené práva sťažovateľa, preto ústavný súd vo vzťahu k týmto\noznačeným porušovateľom odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n16. Ústavný súd následne preskúmal namietaný postup okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom sa zaoberal aj otázkou dodržania lehoty podľa § 124 zákona\no ústavnom súde a vzhľadom na svoju ustálenú rozhodovaciu prax v obdobných veciach ju\nústavný súd spojil s odpoveďou na otázku opodstatnenosti ústavnej sťažnosti uvedenú ďalej.\nÚstavná sťažnosť je podaná procesne legitimovanou osobou – stranou civilného sporu\n\n7\n\n(§ 122 zákona o ústavnom súde) po vyčerpaní právnych prostriedkov nápravy priznaných\nzákonom (§ 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n17. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní\nskúmal ústavný súd v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, či sú kumulatívne\nsplnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery\nodôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku\nna ochranu ústavnosti.\n18. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie\nnároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc\nústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne\nneopodstatnená. Ak ale ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia\nzistí, že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná\nsťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide\no zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda že nie je splnený\njeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,\nv dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom vyhovieť (I. ÚS 60/2019), a preto sa splnením tejto podmienky\nzaoberá ústavný súd v nasledujúcej časti.\n19. Pri posudzovaní podmienok prípustnosti ústavnej sťažnosti podľa § 55 zákona\no ústavnom súde je významná už spomínaná skutočnosť, že sťažovateľ v minulosti podanou\nústavnou sťažnosťou namietal porušenie totožných práv v rovnakom namietanom konaní\nokresného súdu, o ktorej ústavný súd rozhodol v už spomínanom náleze č. k.\nI. ÚS 255/2017-45 z 9. októbra 2017 (bod 10 odôvodnenia)\n20. Prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd\nopakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch doručených ústavnému súdu.\nTotožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa\n8\n\nuplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O takú prekážku by nešlo,\nak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci (II. ÚS 4/2020).\n21. Ústavný súd chápe predmet konania v širšom zmysle slova ako sťažnostný nárok\nspolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal návrh vyplývať. Porovnaním obsahu\nústavných sťažností dospel ústavný súd k záveru, že námietky sťažovateľa v jeho prvej\nústavnej sťažnosti sa zhodujú s námietkami v teraz posudzovanej veci v tom, že namieta\ncelkovú dĺžku konania. Jeho prvá ústavná sťažnosť bola argumentačne vystavaná vo vzťahu\nk vtedajšiemu štádiu konania, uvádzala rozsiahlejší opis jednotlivých úkonov a smerovala\nlen proti okresnému súdu. Totožnosť predmetu je preto daná len v časti namietaného\nkonania okresného súdu v období od začatia konania (30. marca 2009) do posledného\nzohľadneného úkonu v citovanom náleze ústavného súdu (tým bola podľa vyjadrenia\npredsedníčky okresného súdu úprava zákonného sudcu z 5. apríla 2017).\n22. Súčasťou rozhodovacej praxe ústavného súdu je, že ako neprípustné odmieta\nopakované ústavné sťažnosti na zbytočné prieťahy v prípade, ak sa v nich namieta obdobie\npredchádzajúce právoplatnosti nálezov ústavného súdu, ktorými vyslovil porušenie práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 589/2016). Vzhľadom na to,\nže ústavná sťažnosť sa čiastočne týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, bolo potrebné\nju odmietnuť v tejto časti ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55\npísm. a) zákona o ústavnom súde.\n23. To všetko ale ústavnému súdu nebránilo, aby v konaní o zvyšnej časti ústavnej\nsťažnosti naďalej nemohol prihliadnuť na celkovú dĺžku konania tak, aby bola zachovaná\núčinnosť ústavnej sťažnosti ako vnútroštátneho prostriedku nápravy podľa čl. 13 dohovoru\n(rozsudok ESĽP Obluk proti Slovensku z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11, bod 60, alebo\nBako proti Slovensku z 15. 3. 2005 k sťažnosti č. 60227/00). Po tomto posúdení ústavný súd\nprišiel k záveru, že napriek už uvedenému záveru o čiastočnej neprípustnosti (a aj v prípade,\nak by neprípustnosť v uvedenej časti nebola daná) sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa\n§ 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n9\n\nIV.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 C 129/2009 po rozhodnutí vo veci sp. zn. I. ÚS 255/2017\n24. V namietanom konaní ústavný súd zistil na základe súčinnosti s okresným\nsúdom, že okresný súd po rozhodnutí predchádzajúcim nálezom rozhodol vo veci\nrozsudkom zo 4. marca 2019, ktorý bol doručený sťažovateľovi. Proti rozsudku okresného\nsúdu podal sťažovateľ 12. apríla 2019 odvolanie. Po jeho predložení spolu so spisovým\nmateriálom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 23 Co 150/2019 z 19. novembra 2019.\nRozsudok krajského súdu bol sťažovateľovi doručený 3. januára 2020 a právoplatnosť\nnadobudol 16. januára 2020.\n25. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06)\nsa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným\nsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva\noznačenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.\nAk v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať\nk namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom súdu, ústavný súd\nústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú.\n26. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,\nže jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí\nsmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv\nsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná sťažnosť zohráva\nvýznamnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu\ndo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa\nv porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05,\nII. ÚS 67/06). Táto prax ústavného súdu bola odobrená aj ESĽP vo viacerých konaniach\nvedených proti Slovenskej republike, napr. Obluk proti Slovensku z 28. júna 2016\nk sťažnosti č. 65302/11, bod 61, resp. Mazurek proti Slovensku z 3. marca 2009 k sťažnosti\nč. 16970/05.\n10\n\n27. Zo skutočností uvedených v bode 24 odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva,\nže okresný súd v označenom konaní ešte pred doručením ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nústavnému súdu o žalobe sťažovateľa meritórne rozhodol, rozsudok sťažovateľovi doručil.\nPo následne podanom odvolaní sťažovateľa a predložení veci v primeranom čase\nna rozhodnutie o ňom krajský súd rozhodol rozsudkom z 19. novembra 2019. Tento\nrozsudok okresný súd doručil sťažovateľovi 3. januára 2020, teda v primeranom čase\npo vrátení veci z krajského súdu a rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. januára 2020.\nTýmto bola úloha okresného súdu v odstránení právnej neistoty sťažovateľa naplnená.\n28. Sťažovateľ sa so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátil v čase, keď\nuž tento prostriedok nápravy vo vzťahu k namietanému konaniu okresného súdu nebol\nobjektívne spôsobilý splniť svoj účel. Ani po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej\na podaní dovolania sťažovateľa v súvislosti s jeho predkladaním najvyššiemu súdu (čo nie\nje primárne činnosť spočívajúca v rozhodovaní súdu) ústavný súd nespozoroval zbytočné\nprieťahy v konaní.\n29. Vzhľadom na závery uvedené v bodoch 24 až 28 odôvodnenia tohto uznesenia\nústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv namietanom konaní po vydaní predchádzajúceho nálezu odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIV.3 Záver vo vzťahu k žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu\n30. Ústavný súd, spravujúc sa úvahami podľa bodu IV a posúdením obsahu návrhu\npodľa častí IV.1 a IV.2, zistil, že ústavná sťažnosť je sčasti neprípustná a sčasti zjavne\nneopodstatnená. Zistenie o neprípustnosti (IV.1) a o zjavnej neopodstatnenosti (IV.2)\nústavnej sťažnosti nutne vedie k záveru, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné\nuplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, I. ÚS 210/2019).\nPretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní\n11\n\npred ústavným súdom, žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu napriek\nnezdokladovaným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom ústavný súd nevyhovel\n(bod 2 výroku rozhodnutia). Výzva na preukázanie majetkových pomerov by bola po zistení\nzrejme bezúspešného uplatňovania si nároku na ochranu ústavnosti neúčelná.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-opakované", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-sporové", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ed36253-aaa6-47cf-8764-bb41c20963d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.4.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.4.2020.1"}, {"guid": "ussr:71a1f83a-3b18-4847-bb6f-e75d33449d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.210.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 210/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 210/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.210.2019.1"}, {"guid": "ussr:8efe7443-b0cf-44cb-b398-f2a83982387d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.60.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 60/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.60.2019.1"}, {"guid": "ussr:f0e69642-bce7-4dcc-8489-29d2f52a9bba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.255.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 255/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.255.2017.2"}, {"guid": "ussr:c5d0db19-aed9-4ded-82e4-812491dd10e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.589.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 589/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 589/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.589.2016.1"}, {"guid": "ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 265/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 265/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d"}, {"guid": "ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 317/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/05 z 9. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-09", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205"}, {"guid": "ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/05 z 21. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-21", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "71d50ac4-ac62-4f26-a6d0-2435e6515224:3217857f-4619-409b-97a2-78934b61623f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4109203675.1", "spisova_znacka": "7Cdo/85/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/85/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4109203675.1"}, {"guid": "6c0e8119-8beb-4dd6-8148-d80f0ee34ecc:49821423-5c1b-49ef-b819-34ac36d72136", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/150/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/150/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6c0e8119-8beb-4dd6-8148-d80f0ee34ecc:49821423-5c1b-49ef-b819-34ac36d72136"}], "citovane_v": []}