{"guid": "ussr:46198fef-749e-4ea0-ac00-e02b05d24980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.325.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 325/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.325.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/46198fef-749e-4ea0-ac00-e02b05d24980", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.325.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.325.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.325.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 325/2020-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti\n, zastúpeného advokátom JUDr. Antonom\nKupšom, Moyzesova 34, Čadca, vo veci namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 94/2013 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 94/2013\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 C 94/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €\n\n(slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Čadca j e\n\np o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)\nna účet jeho právneho zástupcu JUDr. Antona Kupša, Moyzesova 34, Čadca, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 C 94/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou\n15. augusta 2013 domáhal proti žalovaným určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva\npo jeho nebohých rodičoch. Konanie nie je do dnešného dňa skončené a ani nebol nariadený\ntermín pojednávania. Jeho žiadosti o nariadenie termínu pojednávania a sťažnosti na postup\nzákonnej sudkyne neviedli k náprave. Nekonaním súdu od podania žaloby do súčasnosti\n\n2\n\nboli porušené označené práva a v najbližšom období nie je predpoklad právoplatného\nskončenia veci.\n3. Uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil\npocitom neistoty, márnosti, rozhorčenia, bezmocnosti a nespravodlivosti. Tieto negatívne\npocity vyvolané postupom okresného súdu mu spôsobujú stres, pretože napriek\nprodukovaným dôkazom a bez prítomnosti akejkoľvek prekážky postupu konania okresný\nsúd nerozhodol v samotnej veci. Pocit bezmocnosti je daný aj tým, že ako jeden z právnych\nnástupcov po svojich nebohých rodičoch nemôže uzatvoriť majetkové práva v prospech\nsvojich právnych predchodcov. Má na tom naliehavý právny záujem, pretože má možnosť\ntieto nehnuteľnosti po prejednaní dedičstva predať a hrozí reálne riziko, že záujemca o kúpu\nnehnuteľností sa vyjadruje, že ich neodkúpi na základe budúcej kúpnej zmluvy.\nNehnuteľnosti tak sťažovateľovi zostanú prakticky bezcenné vzhľadom na úsilie vynaložené\npred podaním žaloby a po ňom.\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní bolo porušené sťažovateľovo základné právo podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navrhol ústavnému súdu, aby prikázal\nokresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov a aby priznal\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 €, ktoré mu vyplatí\nokresný súd. Napokon navrhol uložiť okresnému súdu povinnosť zaplatiť sťažovateľovi\ntrovy právneho zastúpenia vo výške 450,29 €.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti\na replika sťažovateľa, chronológia úkonov okresného súdu\n5. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 325/2020-19 z 1. júla 2020 ústavnú sťažnosť\nprijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti\n3\n\na oznámenie, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka\nokresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV 177/20 z 15. júla 2020 oznámila, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania o ústavnej sťažnosti.\n6. K obsahu ústavnej sťažnosti uviedla, že vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní,\nk prieťahom prispel aj samotný sťažovateľ nepodaním riadnej a „bezvadnej“ žaloby\ns identifikáciou žalovaných umožňujúcou im riadne doručovať súdne zásielky a v prípade\númrtia zistiť okruh právnych nástupcov. Odkázala na pripojené vyjadrenie zákonnej\nsudkyne JUDr. Laury Židekovej.\n7. Zákonná sudkyňa v pripojenom vyjadrení zo 14. júla 2020 uviedla, že žaloba bola\ndoručovaná žalovaným v rade 1 až 86 a Slovenskému pozemkovému fondu, avšak\ndvanástim z nich sa nepodarilo žalobu doručiť do vlastných rúk, preto bolo potrebné navyše\nprešetriť ich pobyt a zistiť adresy ich pobytu. V priebehu konania zomreli deviati žalovaní,\npreto bolo potrebné zistiť okruh ich právnych nástupcov a rozhodnúť o pokračovaní s nimi.\nDošlo k tomu uzneseniami z 24. apríla 2018 a 10. júna 2020. Pri doručovaní uznesenia\nz 24. apríla 2018 boli opätovne vrátené súdu viaceré zásielky pre nemožnosť ich doručenia\nniektorým žalovaným. Zistenie pobytu bolo sťažené a v podstate znemožnené tým,\nže sťažovateľ v žalobe ani v priebehu konania riadne neoznačil žalovaných uvedením\ndátumu narodenia, čo znemožňovalo vykonať lustrácie v registri obyvateľov, ako aj iné\nšetrenie a neskoršie doručenie písomností. Sťažovateľ bol preto uznesením z 27. apríla 2020\nvyzvaný na odstránenie vád žaloby s uvedením riadnej identifikácie týkajúcej sa siedmich\nžalovaných a na úpravu petitu žaloby. Až po sťažovateľovom oznámení identifikačných\núdajov žalovaných (s výnimkou týkajúcou sa žalovaného v 44. rade) mohol súd procesne\nrozhodnúť o pokračovaní v konaní uznesením z 10. júna 2020 a nariadiť termín\npojednávania na 3. september 2020.\n7.1 Predovšetkým vysoký počet žalovaných (toho času viac ako sto), nedostatočná\nidentifikácia žalovaných dátumom narodenia, adresou aktuálneho pobytu na doručovanie\nsúdnych zásielok a úmrtia viacerých žalovaných v priebehu konania podľa zákonnej\nsudkyne spôsobili, že nebolo vo veci dosiaľ rozhodnuté. Dĺžku konania zapríčinil\npredovšetkým sťažovateľ nepodaním riadnej žaloby bez vád. Pre nesplnenie procesných\n4\n\npodmienok na vykonanie pojednávania (ustálenie okruhu subjektov na strane žalovaných\na doručenie žaloby žalovaným) nebolo možné skôr nariadiť pojednávanie.\n7.2 Sťažovateľ bol 11. novembra 2019 po zistení súdu, že nie je splnená podmienka\núčasti všetkých subjektov právneho vzťahu podľa § 78 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), že petit nie je\nvykonateľný (nevychádza z údajov katastra nehnuteľností) a že niektorí žalovaní neboli\nriadne označení potrebnými identifikačnými údajmi, vyzvaný na späťvzatie zjavne\nbezdôvodnej žaloby. Svoju žalobu nevzal späť, ale následne podal ústavnú sťažnosť.\n7.3 Zákonná sudkyňa podotkla, že na okresnom súde je v porovnaní s inými súdmi\nveľký počet konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie,\nže nehnuteľnosti patria do dedičstva, v ktorých zväčša vystupuje na strane žalovaných\nvysoký počet subjektov, čo výrazne sťažuje procesný postup, zvyšuje časovú náročnosť\npre sudcu, asistentku a vyššieho súdneho úradníka v porovnaní s inými konaniami.\n7.4 K eventuálnej nečinnosti súdu uviedla, že jej dôvodom je nadmerná zaťaženosť\nsenátu od roku 2013 pre veľký počet neskončených vecí a nedostatočné personálne\nobsadenie súdu (opakované prerozdeľovanie spisov v minulosti pre nevykonávanie svojej\nfunkcie polovicou sudcov na civilnom úseku). Upriamila pozornosť na výrazné (viac ako\n2/3) zníženie počtu nevybavených veci oproti roku 2015. Pri dlhodobo pretrvávajúcej\nnepriaznivej situácii spôsobujúcej neprimeranú zaťaženosť sudcov objektívne nebolo\nv schopnostiach jednotlivých členov senátu vo všetkých veciach súčasne konať bezodkladne\na plynulo.\n8. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu sa vyjadril sťažovateľ, uvádzajúc,\nže vyjadrenie zákonnej sudkyne sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach, pretože (i)\nv žalobe označil správne a dostatočne účastníkov podľa vtedy platného procesného\npredpisu, pri niektorých účastníkoch aj dátumom narodenia podľa údajov vo verejných\nregistroch, sudkyňa ho mala v prípade opačného názoru vyzvať na doplnenie skôr ako až\nv roku 2019, (ii) v roku 2015 sa viac ako polovica účastníkov vyjadrila, že súhlasí\ns pojednávaním v neprítomnosti, sťažovateľov zástupca žiadal súd o nariadenie termínu\npojednávania a zákonná sudkyňa mohla konať, (iii) sťažovateľ viackrát osobne nahliadal\ndo spisu a žiadal predsedníčku súdu, aby sa začalo vo veci konať, (iv) okresný súd v roku\n5\n\n2015 mohol ešte konať s označenými účastníkmi, po úmrtí počas konania mal povinnosť\nzisťovať právnych nástupcov účastníkov a pokračovať s nimi, (v) od podania žaloby súd\nvydal len 2 uznesenia a niektorými podaniami sťažovateľa sa nezaoberal, s predmetom\nkonania a obsahom spisu sa nedostatočne oboznámil, (vi) samotnú dĺžku konania a prieťahy\nspôsobila predovšetkým zákonná sudkyňa. Súhlasil, aby ústavný súd upustil od ústneho\nprejednania jeho ústavnej sťažnosti.\n9. Ústavný súd z okresným súdom zaslaného výpisu a z vyžiadaného spisu okresného\nsúdu zistil tento priebeh napadnutého konania okresného súdu:\n- 15. augusta 2013 – žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva;\n- 27. augusta 2013 – sťažovateľ predložil doklady;\n- 28. augusta 2013 – spis predložený sudkyni;\n- 5. septembra 2013 – zaplatený súdny poplatok;\n- 16. decembra 2013 – referát na doručenie žaloby s výzvou na vyjadrenie žalovaným\n(realizovaný 10. februára 2014);\n- 14. februára – 1. apríla 2014 – doručené vyjadrenia žalovaných, vrátené zásielky\nako nedoručené;\n- 1. apríla 2014 – doručené rozšírenie žaloby;\n- 30. apríla 2014 – vyjadrenie k žalobe;\n- 4. augusta 2014 – vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu;\n- 26. augusta 2014 – referát (žiadosti o zistenie pobytu, pripojenie dedičského\nrozhodnutia, doručovanie žaloby na zistené adresy, vykonané lustrácie pobytu) realizovaný\n21. októbra 2014;\n- 29. októbra 2014 – správa mesta Čadca;\n- 7. novembra 2014 – doručený úmrtný list žalovanej v 35. rade;\n- 10. novembra 2014 – správa Mestského úradu Považská Bystrica;\n- 20. januára 2015 a 3. februára 2015 – vyjadrenia k žalobe;\n- 10. februára 2015 – žiadosť advokáta sťažovateľa o nariadenie termínu\npojednávania;\n- 15. júna 2015 – referát vyššej súdnej úradníčky o okruhu účastníkov konania,\no stave doručenia žaloby a vyjadrení k žalobe, referát na doručenie zásielok;\n6\n\n- 2. až 17. júla 2015 – správy obvodných oddelení Policajného zboru o doručovaní;\n- 14. júla 2015 – vyjadrenie k žalobe;\n- 30. júla 2015 – sťažovateľ oznámil nové mená a adresy žalovaných v 49. až\n53. rade;\n- 24. augusta 2015 – vyjadrenie k žalobe;\n- 15. októbra 2015 – žiadosť sťažovateľa o nariadenie termínu pojednávania;\n- 29. februára 2016 – referát na doručenie zásielok na zistené adresy (realizovaný\n13. septembra 2016);\n- 7. júna 2016 – vyjadrenie k žalobe (žalovaná v 3. rade);\n- 16. júna 2016 – sťažovateľ oznámil potrebu úpravy žaloby pre úmrtie žalovanej\nv 46. rade;\n- 22. september 2016 a 13. október 2016 – vrátené dve nedoručené zásielky;\n- 22. september 2016 – vyjadrenie k žalobe (žalovaná v 53. rade);\n- 21. októbra 2016 – referát na zaslanie dedičských rozhodnutí pre úmrtie žalovanej\nv 46. rade a na doručenie písomnosti (realizovaný 14. novembra 2016);\n- 22. novembra 2016 – odpoveď Okresného súdu Žilina;\n- 9. marca 2017 – oznámená adresa pobytu žalovanej v 47. rade;\n- 9. októbra 2017 – referát na oznámenie právoplatnosti dedičského rozhodnutia\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 15 D 184/2016;\n- 12. októbra 2017 – odpoveď Okresného súdu Žilina;\n- 21. septembra 2017 – čiastočné späťvzatie žaloby (proti žalovanému v 5. rade),\nzmena žaloby v dôsledku úmrtí žalovaných v 7. rade, v 30. rade a v 46. rade a zmena\nv osobe žalovaného v 27. rade;\n- 23. novembra 2017 – žiadosť o nariadenie termínu pojednávania;\n- apríl 2018 – pripojené výsledky lustrácie v registri obyvateľov, dedičské\nrozhodnutia;\n- 24. apríla 2018 – vydané uznesenie o zastavení konania proti žalovaným v 5., 7.,\n30., 35. a 46. rade, o vstupe do konania, referát na vyzvanie sťažovateľa a predloženie veci\nzákonnej sudkyni;\n- 5. júna 2018 – predložené vyjadrenie Okresného úradu Čadca a list vlastníctva;\n\n7\n\n- 5. novembra 2018 – referát na doručenie uznesenia z 24. apríla 2018 so zmenou\nžaloby;\n- november – 5. december 2018 – vrátené nedoručené zásielky;\n- jún 2019 – pripojené výsledky lustrácie pobytu medzičasom zomrelých žalovaných\nvo 4., v 11., 19., 57., 73. rade a dedičské rozhodnutia;\n- október 2019 – pripojené výsledky lustrácie v registri obyvateľov;\n- 11. októbra 2019 – referát na doručenie vrátených zásielok na zistené adresy, výzva\nsťažovateľovi na riadne označenie siedmich žalovaných dátumom narodenia a/alebo\nadresou;\n- 6. novembra 2019 – výzva sťažovateľovi na späťvzatie zjavne bezdôvodnej žaloby;\n- 26. marca 2020 – úprava sudkyne pre vyššieho súdneho úradníka na výzvu\nsťažovateľovi uznesením na doplnenie označenia siedmich žalovaných a úpravu petitu;\n- 27. apríla 2020 – vyhotovenie uznesenia;\n- 2. júna 2020 – oznámenie sťažovateľa s uvedením údajov o žalovaných;\n- 10. júna 2020 – uznesenie o pokračovaní v spore s právnymi nástupcami\nžalovaných vo 4., v 11., 19., 57. a 73. rade;\n- 17. júna 2020 – predloženie veci na rozhodnutie o vylúčení zákonnej sudkyne,\nrozhodnutie predsedníčky súdu, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená, referát na doručenie\nuznesení, nariadený termín pojednávania na 3. september 2020;\n- 2. júla 2020 – predloženie veci na rozhodnutie o vylúčení zákonnej sudkyne;\n- 7. júla 2020 – rozhodnutie predsedníčky súdu, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená;\n- 15. júla 2020 – žiadosť o oznámenie adresy žalovaných v 41. a 44. rade, žiadosť\no doručenie písomnosti do Českej republiky.\nIII.\nRelevantná právna úprava a východiská ústavného súdu\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,\nIV. ÚS 365/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n9\n\n16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 CSP, ktorý určuje, že súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa\nmohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania (obdobne § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného\ndo 30. júna 2016).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npodľa ktorých každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných\nprieťahov, resp. právo, aby jeho záležitosť bola prerokovaná v primeranej lehote.\nK porušeniu ním označených práv malo dôjsť nesprávnym postupom zákonnej sudkyne,\nv dôsledku ktorého doteraz nedošlo k právoplatnému skončeniu konania.\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa\nuvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n19. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že obdobné\nkonania o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva predstavujú štandardnú agendu\nvšeobecných súdov, v judikatúre dostatočne rozpracovanú, preto tieto veci nemožno\n10\n\nposudzovať spravidla ako právne zložité (obdobne I. ÚS 568/2012), hoci skutková zložitosť\nsa nedá v týchto veciach úplne vylúčiť. Ústavný súd zohľadnil okresným súdom uvádzaný\nvysoký počet účastníkov na strane žalovaných ako prvok skutkovej zložitosti veci, pretože\nvykonávanie jednotlivých procesných úkonov s takým počtom žalovaných si vyžaduje viac\nčasu, osobitne ak niektorý z nich má bydlisko v zahraničí, prípadne ak nie sú všetci\nnezameniteľne označení. Z predloženej ústavnej sťažnosti nevyplýva osobitný význam tejto\nveci pre sťažovateľa a ústavný súd nezistil, že by išlo o taký druh konania, ktorý si vyžaduje\nosobitnú rýchlosť.\n20. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako strany tohto súdneho\nkonania. Možno dať za pravdu okresnému súdu, že sťažovateľ v žalobe ani v jej následných\nzmenách neoznačil riadne všetkých žalovaných, najmä neuvedením ich dátumu narodenia\ntak, aby boli jednoznačne identifikovateľní. Sťažovateľ však pri niektorých z nich\nšpecifikoval, koho sú dedičmi, resp. právnymi nástupcami, priložil potvrdenia, v ktorých sú\nuvedené aj spisové značky dedičských konaní právnych predchodcov, preto mohol súd aj\nz úradnej povinnosti identifikovať žalovaných tak, aby neboli zameniteľní s inými osobami.\nDátumy narodenia niektorých z účastníkov okresný súd mohol zistiť z pripojených\ndedičských rozhodnutí (vo vzťahu k žalovaným v 64. až 70. rade a v 72. rade), z vyjadrení\nžalovaných (vo vzťahu k žalovaným v 49. až 51. rade, v 54., 55. a 60. rade) alebo\nz oznámení dopytovaných orgánov (u žalovanej v 53. rade). U ostatných žalovaných\nbez uvedeného dátumu narodenia mal súd včas vyzvať sťažovateľa na ich nezameniteľné\noznačenie. Napriek argumentácii okresného súdu tak ústavný súd dospel k záveru,\nže uvedené nedostatky v podaniach žalobcu nemali samy osebe podstatný vplyv na dĺžku\nkonania. Okresný súd mal totiž z úradnej povinnosti skúmať podmienky konania, zamerajúc\nsa primárne pri väčšom počte žalovaných na podmienku procesnej subjektivity, a vyzvať\nv prípade potreby sťažovateľa na doplnenie potrebných údajov (k čomu napokon v konaní\naj došlo). Výzva však mala byť uskutočnená skôr ako 27. apríla 2020, teda po vyše šiestich\nrokoch od podania žaloby.\n20.1 Správanie sťažovateľa v napadnutom konaní nemožno hodnotiť ako zjavne\núčelové alebo zjavne obštrukčné. Sťažovateľ pristupoval k uplatňovaniu svojich práv\n11\n\nv súdnom konaní aktívnym spôsobom, viackrát nahliadal do spisu, žiadal o nariadenie\ntermínu pojednávania, reagoval na výzvy súdu.\n21. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Ústavný súd v súvislosti\ns posudzovaním efektivity namietaného konania upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu\njudikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho\norgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala\nk odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil\nna štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).\nÚstavný súd vychádzal z prehľadu úkonov uvedeného v bode 9. Z neho už na prvý pohľad\nvyplývajú viaceré obdobia nečinnosti súdu kratšieho, ale aj dlhšieho trvania.\n21.1 Prvé krátke obdobie nečinnosti bolo od 5. septembra 2013 do 16. decembra\n2013 (3 mesiace), pričom ani písomný pokyn kancelárii (referát) na doručenie žaloby\ns výzvou na vyjadrenie žalovaným nebol realizovaný bez zbytočného odkladu, ale až\n10. februára 2014, teda po takmer dvoch mesiacoch.\n21.2 Druhé obdobie nečinnosti bolo od 30. apríla 2014 do 26. augusta 2014, pričom\nani v tomto prípade referát nebol realizovaný bez zbytočného odkladu, ale až 21. októbra\n2014, teda po takmer dvoch mesiacoch.\n21.3 Ďalšie obdobia nečinnosti ústavný súd zaznamenal v období od 3. februára 2015\ndo 15. júna 2015 (4 mesiace) a následne od 24. augusta 2015 do 29. februára 2016\n(6 mesiacov), pričom referát nebol realizovaný bez zbytočného odkladu, ale až\n13. septembra 2016, teda po vyše 6 mesiacoch.\n22. Ako neefektívne je potrebné hodnotiť vyčkávanie súdu na právoplatnosť\nuznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 15 D 184/2016, Dnot 83/169 z 8. júla 2016,\nprávoplatného 29. novembra 2016 (týkajúceho sa žalovanej v 46. rade), keď po prvej\nodpovedi z 22. novembra 2016 bol Okresný súd Žilina opakovane žiadaný o oznámenie\nprávoplatnosti rozhodnutia až 9. októbra 2017. Takto vznikol prieťah spôsobený\n\n12\n\nnesústredenosťou súdu, počítajúc od decembra 2016, keď mohol a mal okresný súd\npriebežne zisťovať stav dedičského konania, teda spolu v dĺžke 10 mesiacov.\n23. Obdobie od 21. septembra 2017 do apríla 2018 (6 mesiacov) je potrebné označiť\nza obdobie nečinnosti súdu bez úkonu smerujúceho k odstráneniu právnej neistoty. Činnosť\nokresného súdu pred vydaním uznesenia z 24. apríla 2018 bola nesústredená, pretože neboli\nriadne zisťované podmienky konania (osobitne procesná subjektivita na strane žalovaných).\nAž následne v júni 2019 boli do spisu pripojené výsledky lustrácie svedčiace o tom, že traja\nžalovaní už nemali v čase vydania uznesenia procesnú subjektivitu, čo mohlo byť\nzohľadnené už vo vydanom uznesení.\n23.1 Okresný súd vyše 6 mesiacov po vydaní uznesenia z 24. apríla 2018 vyčkával\ns jeho doručovaním stranám.\n23.2 Ďalšie obdobie nečinnosti ústavný súd zaznamenal od 5. decembra 2018\ndo októbra 2019 (10 mesiacov) a v období január až marec 2020 (3 mesiace).\n24. Zisteným nedostatkom v postupe okresného súdu bola aj skutočnosť, že prvý\nvýsledok lustrácie okresného súdu v registri obyvateľov nachádzajúci sa v spise je\nz 27. augusta 2014, teda až po referáte na doručenie žaloby žalovaným. Podmienky konania\nvšak mali byť jednotlivo skúmané ešte v predchádzajúcom období, hneď po doručení žaloby\n(nie až po jej doručení a vrátení zásielok). V opačnom prípade bol postup súdu neefektívny.\n25. Sťažovateľ nemal byť vyzývaný na doplnenie žaloby až uznesením z 27. apríla\n2020 (viac ako 6 rokov po začatí konania!), ale súd, ak to považoval za potrebné, ho mal\nbezodkladne po zistení nedostatkov žaloby vyzvať na ich odstránenie a doplnenie údajov\no žalovaných, prípadne na podklade listín dostupných v spise mohol aktualizáciu sám\nvykonať, napríklad lustráciou v registri obyvateľov (vo vzťahu k dátumu narodenia\nžalovaným v 55. rade, 67. rade, 72. rade). Takáto činnosť súdu nie je v rozpore so zásadami\nsporového konania. Povinnosťou súdu bolo skúmať aj navrhovaný petit žaloby z pohľadu\njeho vykonateľnosti a v prípade pochybností mal súd bezodkladne žalovaného vyzvať\nna jeho doplnenie.\n\n13\n\n26. Zistené obdobia nečinnosti okresného súdu (spolu v dĺžke 51 mesiacov)\nnesvedčia o snahe okresného súdu viesť spor ku konečnému rozhodnutiu vo veci samej,\nkeďže jeho doterajšia procesná činnosť počas vyše siedmich rokov konania spočívala\nprevažne v zisťovaní okruhu účastníkov. Ústavný súd ani pri maximálnom možnom\nzohľadnení súdom namietanej skutočnosti vysokého počtu účastníkov konania nemôže\npovažovať doterajšiu dĺžku konania za primeranú, pretože táto okolnosť sa nepodpísala\npod doterajšiu dĺžku konania tak výrazne ako viacnásobná nečinnosť a predovšetkým\nnesústredenosť okresného súdu. Za takejto situácie je podľa ústavného súdu nenáležité, keď\nokresný súd poukazuje iba na správanie sťažovateľa, pretože to nezohľadňuje celkový\nkontext okolností prejednávanej veci a pričinenie okresného súdu na celkovej dĺžke\nkonania. Na odstránenie nedostatkov v podaní mal v konečnom dôsledku práve okresný súd\nv prípade potreby bezodkladne vyzvať sťažovateľa.\n27. K obrane okresného súdu spočívajúcej v argumentácii o množstve vecí\na o dlhodobom nedostatočnom obsadení okresného súdu ústavný súd poukazuje na svoju\nustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť\nkonanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania\nzabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený\nsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\n28. Podľa názoru ústavného súdu zistené obdobia nečinnosti okresného súdu (spolu\nprevyšujúce 51 mesiacov) a jeho neefektívny postup významne prispeli k dĺžke\nnamietaného konania. Ústavnú sťažnosť nie je preto možné ani pri zohľadnení skutkovej\nzložitosti spôsobenej vysokým počtom žalovaných vyhodnotiť inak ako za dôvodnú.\nOkresný súd nevyužil prostriedky dané mu procesným predpisom na zabezpečenie,\naby ochrana práv sťažovateľa bola účinná a rýchla. Všetky uvedené okolnosti viedli ústavný\nsúd k záveru o tom, že postup okresného súdu v okolnostiach tohto prípadu vykazuje znaky\n\n14\n\nnesústredenosti, neefektívnosti a v konečnom dôsledku zbytočných prieťahov, ktoré\ndosahujú až ústavnoprávnu intenzitu.\n29. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 94/2013 došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku).\nV.\nPríkaz vo veci konať a finančné zadosťučinenie\n30. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n31. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n32. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti\nposkytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal\nokresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nkonať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že vec\ntoho času nie je právoplatne skončená a vo veci je nariadený termín pojednávania (bod 2\nvýroku).\n33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n15\n\n34. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n35. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n36. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n37. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 15 000 €, svoju žiadosť riadne odôvodnil (bod 3).\n38. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n39. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa\npritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia\nnemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných\npodmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02,\nII. ÚS 67/03).\n\n16\n\n40. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len\nkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto\nuznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia\nzákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky\nokolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (obdobie nečinnosti, predmet sporu\na význam napadnutého konania pre sťažovateľa, postoj sťažovateľa pri hájení svojich práv,\nmieru zavinenia okresného súdu, zložitosť veci) považuje za primerané vo výške 3 000 €\ntak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu. Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný\nsúd nevyhovel (bod 5 výroku nálezu). Ústavný súd vychádzal pri stanovení výšky\nfinančného zadosťučinenia zo svojej judikatúry (napr. II. ÚS 190/2020, III. ÚS 597/2017,\nIII. ÚS 335/2016, I. ÚS 121/2018, III. ÚS 301/2016).\nVI.\nTrovy konania\n41. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n42. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n43. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania\nv sume 450,29 € ako trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané\nv roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné podanie na súde) v hodnote po 177 €\nvrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 € a dane z pridanej hodnoty v sume\n75,05 €, keďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto dane. Náhradu za tretí úkon\n17\n\nprávnej služby – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému súdu 28. júla\n2020 ústavný súd sťažovateľovi nepriznal, pretože obsah doručeného stanoviska\nnepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.\n44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet advokáta (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "nehnuteľnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "dedenie, dedičstvo-dedičstvo", "spor", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "nehnuteľnosť", "dedenie, dedičstvo-dedičstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/94/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:964f87ff-fc57-42f3-89c7-826172e25576", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.190.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 190/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 190/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.190.2020.2"}, {"guid": "ussr:cab18802-b37f-4025-a5aa-edc08319131e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.121.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 121/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 121/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.121.2018.2"}, {"guid": "ussr:83adc1fc-85a9-476e-9f0f-c7bc0451d680", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.597.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 597/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 597/2017 z 13. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.597.2017.1"}, {"guid": "ussr:b16aeb98-de21-4033-86eb-893650dfc9c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.301.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 301/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 301/2016 z 4. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.301.2016.2"}, {"guid": "ussr:ad4fc46e-9bc6-44f4-bb9b-4ea1c3b293e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.335.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 335/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/2016 z 4. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.335.2016.2"}, {"guid": "ussr:f9d622a6-8ad7-4e68-9d1b-2c4229059926", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 568/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 568/2012 z 13. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9d622a6-8ad7-4e68-9d1b-2c4229059926"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}], "citovane_v": []}