{"guid": "ussr:30e812f1-5a48-4273-a6ad-30f47ef8ae4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/2020 z 1. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 314/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/30e812f1-5a48-4273-a6ad-30f47ef8ae4f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1/text", "citacie_n": 217, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 314/2020-15\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť občianskeho združenia\nEUREA,\n\nTupého\n\n25/A,\n\nBratislava,\n\nIČO\n\n30 794 242,\n\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\nMgr. Vladimírom Šárnikom, advokátska kancelária, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Cob 153/2013 zo 7. decembra 2016 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 73/2017 z 20. februára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť občianskeho združenia EUREA o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája\n2019 e-mailom a následne 14. mája 2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť\n\nobčianskeho združenia EUREA, Tupého 25/A, Bratislava, IČO 30 794 242 (ďalej len\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 8 Cob 153/2013 zo 7. decembra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 2 Obdo 73/2017 z 20. februára 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania\nvedeného pred Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n25 Cb 60/2007 v procesnej pozícii žalobcu o zaplatenie sumy 16 409,27 € s príslušenstvom\nz titulu nenávratného finančného príspevku uplatneného na základe zmluvy o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku (ďalej aj „zmluva“), kde žalovaným subjektom bolo\nMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“).\nOkresný súd v označenom konaní rozhodol rozsudkom z 10. júna 2013 tak, že žalobu\nsťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal sťažovateľ\nodvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že ho ako vecne\nsprávny potvrdil, stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí okresného súdu,\npričom na námietku sťažovateľa o rozpore spôsobu vysporiadania sa po odstúpení\nod zmluvy s Obchodným zákonníkom vôbec nereagoval.\n3. Sťažovateľ uviedol, že v dotknutej zmluve bola obsiahnutá voľba Obchodného\nzákonníka a tiež spomenutá pôsobnosť zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách\nverejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nKeďže § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka nepripúšťa možnosť dohodnúť subsidiaritu\nObchodného zákonníka, nie je možné dohodnúť akýsi hybrid, teda aplikáciu iba tých\nustanovení Obchodného zákonníka, ktoré silnejšej zmluvnej strane vyhovujú, a súčasne\ndohodnúť aplikáciu iného právneho predpisu. Už vôbec nie je podľa sťažovateľa možné\ndohodnúť zmiešanú súkromno-verejnoprávnu zmluvu, pretože Obchodný zákonník ako\nsúkromnoprávny predpis nie je kompatibilný s predpisom verejnoprávnym. Konajúce\nvšeobecné súdy nevysvetlili, podľa ktorých zákonných ustanovení vec právne posúdili.\n2\n\n4. Za nedostatočne odôvodnenú považuje sťažovateľ aj argumentáciu súdov\no verejnoprávnom charaktere zmluvy, odolávajúc sa na judikatúru, ktorá stanovila rozdiely\nmedzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi, avšak otázkami rozdielu medzi nimi\nsa súdy nezaoberali a tiež nevysvetlili, o aké rozdiely ide. Súd prvej inštancie uviedol,\nže v zmluve bolo dohodnuté, že sa bude brať zreteľ na komunitárne právo zakotvené\nv nariadeniach Komisie a Rady Európskych spoločenstiev, ktoré sú verejnými normami,\nale neoznačil ani jeden predpis komunitárneho práva, ktorý aplikoval pri právnom posúdení.\nSťažovateľ tak nemohol namietať proti aplikácii komunitárneho práva, čoho dôsledkom\nbolo porušenie jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n5. Sťažovateľ zastáva názor, že hoci je pre verejnoprávne vzťahy charakteristické\nnadriadené postavenie orgánu verejnej moci, medzi ich charakteristiky však nepatrí to, že sa\nobsah práv a povinností vykladá vždy v prospech orgánu verejnej moci, ktorý sa sám\nrozhoduje, či svoje povinnosti plniť bude. Naopak, pre súkromnoprávne vzťahy je typická\nrovnosť subjektov právneho vzťahu a ich rozhodovacia autonómia. V konaní pred súdom sa\nžalovanému podarilo presadiť hybrid, v ktorom sa neaplikujú právne normy, ktoré by dávali\nsťažovateľovi akékoľvek práva, ale aplikuje sa výklad žalovaného. Konajúce súdy sa\nstotožnili\n\ns názorom\n\nžalovaného,\n\nže\n\nverejnoprávny\n\ncharakter\n\nzmluvy\n\nznamená,\n\nže z Obchodného zákonníka si žalovaný vyberie, čo sa mu hodí, pričom nevýhodné\nustanovenia Obchodného zákonníka (napr. vysporiadanie po odstúpení od zmluvy) sa\naplikovať nebudú. Takéto právne posúdenie považuje sťažovateľ za svojvoľné\na nedostatočne odôvodnené.\n6. Okresný súd k situácii po odstúpení od zmluvy uviedol, že § 351 ods. 2\nObchodného zákonníka má dispozitívnu povahu a medzi zmluvnými stranami bol\ndojednaný odlišný spôsob vysporiadania. Okresný súd však konkrétne ustanovenia zmluvy\nnekonkretizoval, pretože žiadne ustanovenie zmluvy takéto dojednanie ani neupravuje.\nUvedené svojvoľné posúdenie je podľa sťažovateľa porušením základného práva\ngarantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n3\n\n7. Súčasne bolo porušené aj základné právo sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,\npretože sťažovateľovi bola odopretá pohľadávka predstavujúca jeho legitímne očakávanie,\nktorá predstavovala refundáciu ním v dobrej viere vynaložených finančných prostriedkov.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré bolo najvyšším\nsúdom odmietnuté úplne svojvoľne. Sťažovateľ v dovolaní uviedol podrobnú právnu\nargumentáciu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia, teda vymedzil dovolací dôvod\nv súlade so zákonom. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) podľa sťažovateľa\nnevyžaduje, aby v dovolaní uviedol právnu otázku zakladajúcu prípustnosť dovolania.\nDovolateľ v dovolaní nemusí vôbec označiť žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu,\nod ktorého sa mal odvolací súd odchýliť, dokonca nemusí takéto odchýlenie ani tvrdiť.\nV tom, čo je ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, pritom zjavne nemá jasno ani\nsám najvyšší súd. Dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi vyprodukoval tri podstatne\nodlišné definície ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorých posudzuje nielen prípustnosť,\nale aj formálnu úplnosť dovolania, čo vytvára stav právnej neistoty.\n9. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol tak, že vysloví porušenie jeho označených\npráv napadnutým rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu, rozsudok\nkrajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu zruší a prizná mu náhradu trov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Pri prieskume ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavný súd vychádzal zo svojej\nkonštantnej judikatúry, podľa ktorej zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\n5\n\ntakejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti však vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia\nvšeobecných súdov v prípade, ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd je oprávnený\na povinný posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach,\nv ktorých niet iného súdu, aby prerokoval a rozhodol o tom, či bolo alebo nebolo porušené\nzákladné právo alebo sloboda účastníka konania (strany sporu) pred všeobecným súdom\n(m. m. I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, II. ÚS 83/06).\n16. Rešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\nústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre neustále pripomína, že jedným z kľúčových\nprincípov spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), je aj právo na náležité\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje\nrozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05,\nIII. ÚS 34/07). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom\nzáujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný\na že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\n17. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať\na rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom vrátane\ndovolacích konaní (II. ÚS 581/2017).\n\n6\n\nIII.\nPrávne posúdenie ústavnej sťažnosti\n18. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu. Podstatná\nnámietka sťažovateľa spočíva v tvrdenom zásahu krajského súdu do označených práv,\nktorého sa mal dopustiť tým, že na jeho právnu argumentáciu uplatnenú v odvolaní\nnereagoval ústavne konformným spôsobom, keď potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým\nžalobu sťažovateľa o zaplatenie sumy 16 409,27 € s príslušenstvom predstavujúcej výšku\nuplatneného príspevku vyplývajúceho zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného\npríspevku, zamietol. Sťažovateľ zároveň namieta aj arbitrárnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktorého právne závery sú založené na nesprávnej interpretácii skutkových\nokolností prípadu a relevantných noriem práva. Sťažovateľ najmä nesúhlasí s právnym\nposúdením charakteru uzatvorenej zmluvy a z toho vyplývajúcim posúdením nárokov\nsťažovateľa proti žalovanému po odstúpení od zmluvy. Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho\nsúdu sťažovateľ namieta, že jeho dovolanie bol odmietnuté svojvoľne.\nK namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu\n19. V prípadoch, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže (mohol) domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n20. Ústavný súd konštatuje, že proti rozsudku krajského súdu, ktorým potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie, stotožňujúc sa s jeho odôvodnením, bolo prípustné\ndovolanie, ktoré sťažovateľ aj využil (a to bez toho, aby v ústavnej sťažnosti tvrdil,\nže niektorá z jeho dovolacích námietok nebola v dovolacom konaní uplatniteľná). Z toho\nvyplýva, že námietky sťažovateľa preskúmal najvyšší súd ako súd dovolací. Z uvedeného\ndôvodu sa v sťažovateľovej veci uplatnil princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu\n7\n\nvyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej\nproti rozsudku krajského súdu v súlade s § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\nodmietol pre nedostatok svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením\nnajvyššieho súdu\n21. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré odôvodnil tým,\nže procesným postupom krajského súdu (ako aj okresného súdu), mu bolo znemožnené\nuskutočňovať jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, teda uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP. Rozsudok krajského súdu\ntiež spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP].\n22. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že samotná otázka posúdenia\npodmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti\ndovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Inými\nslovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade\ns ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú\nustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho\nz čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru), v konečnom dôsledku nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľa (III. ÚS 450/2017). To samozrejme\nneplatí, ak by najvyšší súd posúdil otázku prípustnosti dovolania ústavne neudržateľne\nv neprospech sťažovateľa.\n23. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania okrem prípadov, ak od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, ide o nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov, určitý spôsob\nusporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu [§ 439 písm. a), b) a c)\nCSP]. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) a skutkovým stavom tak,\n8\n\nako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolací súd však nie je viazaný dovolacím\nnávrhom, t. j. petitom dovolania (§ 441 CSP).\n24. Podľa § 447 písm. f) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi alebo aj dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435.\n25. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa v civilnom\nsporovom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,\nza splnenia ktorých súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred súdom vrátane dovolacích konaní. Samotná otázka posúdenia podmienok\npre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí\ndo výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie tejto otázky je\nvecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku,\nktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného\npráva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom dôsledku nemôže\nviesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľa. Súčasťou základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy preto nie je povinnosť dovolacieho súdu\nakceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku\nčoho ich „nerešpektovanie“ ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného\nzákladného práva. V opačnom prípade by totiž dovolací súd stratil možnosť posúdiť,\nči zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného opravného prostriedku vôbec\nboli naplnené.\n26. Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sa ústavný súd presvedčil, že najvyšší\nsúd sa dovolacími námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Najvyšší súd\npovažoval odôvodnenie rozsudku krajského súdu za dostatočné. Krajský súd podľa názoru\ndovolacieho súdu sa náležitým spôsobom zaoberal odvolacou argumentáciou sťažovateľa,\nuviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán\nk prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval relevantné právne\n9\n\npredpisy a vyvodil z nich právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Na základe uvedeného\nnajvyšší súd dospel k záveru, že obe rozhodnutia súdov nižšej inštancie zodpovedajú\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí.\n26.1 Taktiež najvyšší súd poukázal na závery zjednocujúceho stanoviska prijatého\nobčianskoprávnym kolégiom najvyššieho súdu pod č. R 2/2016. Právna veta stanoviska\nznie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.“\nKonštatoval, že zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli\núčinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba\npovažovať aj naďalej za aktuálne.\n26.2 Ústavný súd na tomto mieste považuje za potrebné doplniť, že aktuálnosť\nstanoviska po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy dovolania je potrebné chápať\nv tom zmysle, že pokiaľ rozhodnutie odvolacieho súdu v podstatných bodoch nespĺňa\npožiadavky vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zodpovedá táto okolnosť dôvodu\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Znamená to, že stratilo význam\nvyčleňovanie z tejto kategórie „inej vady konania“ podľa predchádzajúcej právnej úpravy\na taká vada, pokiaľ má znaky uvedené v predchádzajúcej vete, zakladá prípustnosť\ndovolania podľa dotknutého (v nej označeného) ustanovenia. Včlenením do textu zákona\nformulácie o práve na spravodlivý proces sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia\nneliberalizovali, ale naopak, sprísnili. V konečnom dôsledku zároveň platí, že vo sfére\nprávneho poriadku Slovenskej republiky možno požadovať aj vyšší stupeň ochrany\nzákladných práv, než zodpovedá štandardom rozhodovacej činnosti ESĽP, ako to vyplýva\nzo vzťahu dohovoru a zákona podľa čl. 154c ods. 1 ústavy.\n27. Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade sa najvyšší súd neodmietol\nzaoberať mimoriadnym opravným prostriedkom sťažovateľa, ktorým napadol rozsudok\nkrajského súdu. Jeho dovolanie riadne preskúmal, no keďže dôvody zakladajúce prípustnosť\ndovolania nezistil, sformuloval svoj právny záver o neprípustnosti podaného mimoriadneho\n10\n\nopravného prostriedku podľa § 447 písm. c) CSP, teda rozhodol spôsobom, ktorý mu\nCivilný sporový poriadok vyslovene umožňuje. Jeho závery v otázke odôvodnenia\ndovolaním napadnutého rozhodnutia [zodpovedajúce dôvodu dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP] dokonca zodpovedajú vecnému prieskumu dotknutej dovolacej námietky\n(teda v kontexte zamietnutiu dovolania), čo však nie je v neprospech sťažovateľa, ale práve\nnaopak.\n28. Najvyšší súd sa teda ako dovolací súd v napadnutom uznesení podľa názoru\nústavného súdu zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal s námietkou\nsťažovateľa, ktorou odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n29. Ďalšia námietka obsiahnutá v dovolaní sťažovateľa spočívala v tvrdení,\nže odvolací súd sa odchýlil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke rozdielu\nmedzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi, zmluvnej rovnosti, v otázke zásad\npoctivého obchodného styku, zákonnosti odstúpenia od zmluvy, dôsledkov odstúpenia\nod zmluvy a dôsledkov voľby Obchodného zákonníka. Uvedené odôvodnenie dovolania\npodaného podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP najvyšší súd vyhodnotil ako natoľko všeobecné,\nže naň nemohol prihliadnuť a nahradiť tak aktivitu sťažovateľa v dovolacom konaní.\n30. Ústavný súd konštatuje, že prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky\npodľa § 421 ods. 1 CSP je vymedzená taxatívne. Sťažovateľ ako dôvod prípustnosti ním\npodaného dovolania uviedol dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Súčasná právna úprava teda dáva dovolaciemu súdu právomoc na to,\naby posúdil, či v konkrétnom prípade ide o dovolateľom tvrdený „odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu“, a z tohto pohľadu rozhodol o prípustnosti\ndovolania.\n\n11\n\n31. Ústavný súd tiež konštatuje, že dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP sa viaže na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná\nzo strany odvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký\nv konkrétnej právnej otázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako\nsúdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky, poprípade ktoré z iného dôvodu predstavujú ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu.\n32. Jednotnou interpretáciou zákona sa zabezpečuje jednota uplatnenia právnej\núpravy v rovnakých prípadoch, zvyšuje sa právna istota a subjektom práva sa umožňuje\npredvídať postup súdu, ktorý právna norma ukladá alebo predvída. Predvídateľnosťou\nrozhodovania sa naplňuje materiálne chápanie právneho štátu a vylučuje sa priestor\npre prípadnú svojvôľu. Požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní\nv rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, je neodmysliteľnou súčasťou princípu\nprávnej istoty (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).\n32.1 Odvolací súd sa pri prejednávaní a rozhodovaní určitej veci nemusí stotožniť\ns rozhodnutím dovolacieho súdu zodpovedajúcim jeho ustálenej rozhodovacej praxi,\nvydaným v skutkovo a právne obdobnej veci. Je však nevyhnutné, aby svoj odlišný právny\nnázor argumentačne (kriticky) konfrontoval v odôvodnení rozhodnutia a dostatočne\nvysvetlil, prečo sa nebolo možné stotožniť s konkrétnym referenčným rozhodnutím. Ak sú\ndôvody prípustnosti dovolania z tohto pohľadu dovolateľom uvedené [tu odklon v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP] a ak dovolateľ náležite doloží dovolaciemu súdu, že odvolací\nsúd sa naozaj odklonil od (konkretizovanej) ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\n(teda ak dovolací súd bude považovať za preukázané, že dovolanie je prípustné), bude\núlohou dovolacieho súdu, aby tento odklon z hľadiska právneho posúdenia veci vyriešil\n(podľa zamerania svojho právneho názoru aj s využitím inštitútu veľkého senátu podľa § 48\nCSP). Dovolateľ preto musí v dovolaní presne uviesť ustálenú rozhodovaciu prax\n(rozhodnutie alebo rozhodnutia), ktorú odvolací súd nerešpektoval vo svojom rozhodnutí\n[k tomu okrem početných rozhodnutí najvyššieho súdu pozri aj ŠTEVČEK, M., FICOVÁ,\nS., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.\nCivilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1380 – 1386.].\n12\n\n33. Ako z predloženého dovolania vyplýva, sťažovateľ v ňom neuviedol ani jedno\nrozhodnutie dovolacieho súdu, z ktorého by mala byť zrejmá rozdielnosť rozhodovania,\nresp. od ktorého by sa mal odvolací súd vo svojom rozhodnutí odkloniť. Ústavný súd\nkonštatuje, že právnu otázku, pri riešení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, sťažovateľ v podstate len formálne označil za dôvod\nprípustnosti dovolania, aj keď v skutočnosti išlo o námietku nesúhlasu s právnym\nposúdením veci odvolacím súdom, čo napokon uviedol aj najvyšší súd. Ústavný súd nemôže\nsúhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, že pri uplatnení tohto dovolacieho dôvodu nemusí\ndovolateľ označiť žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa mal odvolací súd\nodchýliť, dokonca ani také odchýlenie tvrdiť. Uvedený právny názor sťažovateľa odporuje\npravidlám formálnej logiky, ako i logickému výkladu právnej úpravy predmetného\ndovolacieho dôvodu (vo vzájomnom vzťahu ustanovení § 421 a § 432 CSP) zhmotnenému\nv ustálenej judikatúre najvyššieho súdu konštantne akceptovanej aj ústavným súdom.\n33.1 Vo všeobecnom vyjadrení teda možno uzavrieť, že § 432 ods. 1 CSP vychádza\nvo svojom znení z priamej nadväznosti na § 421 CSP, preto pri výklade prvého\nz označených ustanovení je potrebné zohľadniť aj druhé z nich. Nie je teda ústavne\nneudržateľné, ak dovolací súd požaduje od dovolateľa, aby pri postupe podľa § 432 CSP\nšpecifikoval dôvod prípustnosti dovolania podaného pre právne posúdenie veci (právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) aj podľa jednotlivých\nalternatív uvedených v § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP a v nadväznosti na to ho doložil\nkonkrétnou (ustálenou) rozhodovacou praxou dovolacieho súdu poukazom na jej absenciu\nalebo konkretizáciou rozdielností v rozhodovaní dovolacieho súdu.\n34. Podľa názoru ústavného súdu sa teda najvyšší súd v napadnutom uznesení\nnáležite vysporiadal s otázkou prípustnosti dovolania sťažovateľa, aj pokiaľ ide o túto\notázku a dôvody, pre ktoré dovolanie sťažovateľa odmietol, zreteľne sformuloval [§ 447\npísm. c) CSP].\n35. Ústavný súd konštatuje, že nezistil taký výklad zákonných predpisov rozhodných\npre vec samotnú, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy tak,\nako to tvrdil sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti. Na tomto základe ústavný súd dospel\n13\n\nk záveru, že medzi uznesením najvyššieho súdu a sťažovateľom namietaným porušením\nzákladného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol\ndospieť k záveru o jeho porušení, preto ústavnú sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy uznesením\nnajvyššieho súdu\n36. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ porušenie základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy uznesením najvyššieho súdu odvíja od negatívneho konečného\nrozhodnutia všeobecných súdov konajúcich v jeho právnej veci, ktoré však nemôže byť\npodkladom pre tvrdenie o porušení základného práva vlastniť majetok, pretože žalobca\nv súdnom konaní nemá nárok na rozhodnutie v jeho prospech. Keďže najvyšší súd neporušil\nzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, vo vzájomnej vecnej súvislosti\nneporušil (svojím ústavne udržateľným rozhodnutím) ani jeho základné právo podľa čl. 20\nods. 1 ústavy.\n37. Na základe uvedeného ústavný súd aj v tejto časti ústavnú sťažnosť odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n38. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\n39. Ako obiter dictum, čo sa týka argumentácie sťažovateľa o charaktere uzatvorenej\nzmluvy a z toho vyplývajúcich práv a povinností, ústavný súd dodáva, že k uvedenej\nproblematike zaujal svoj právny názor v uznesení sp. zn. III. ÚS 523/2017 z 12. septembra\n2017 (išlo o totožného sťažovateľa a obdobnú argumentáciu vo vzťahu k rozhodnutiu\nodvolacieho súdu), v ktorom sa stotožnil s krajským súdom prezentovaným právnym\nnázorom, podľa ktorého predmetnú zmluvu vzhľadom na jej obsah a účel, ako aj spôsob\n14\n\nfinancovania bolo potrebné považovať za obchodnoprávnu zmluvu s verejnoprávnymi\nprvkami. Ústavný súd tiež konštatoval, že z povahy uzavretej zmluvy a jej obsahu vyplýva\naj nerovné postavenie účastníkov zmluvy, s ktorým bol sťažovateľ uzrozumený\npri uzatváraní predmetnej zmluvy. Ako ústavne konformný bol posúdený taktiež právny\nzáver o platnom odstúpení od zmluvy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júla 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluva-nepomenovaná", "zmluva-odstúpenie", "občianske združenie", "verejnoprávny vzťah"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ff515c1c-e1e6-4520-9774-cb8423bd6351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 581/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 581/2017 z 14. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1"}, {"guid": "ussr:34c79203-8569-4d73-93f8-645f0a133fc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.523.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 523/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 523/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.523.2017.1"}, {"guid": "ussr:9de8bfd6-4aed-4d9f-8077-2bfa0895f64f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 83/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "a1f1003e-21a5-47f6-a2b3-53dc6a346a56:eebff58b-70b8-4594-b26b-eef6ee1f93bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1307202384.1", "spisova_znacka": "2Obdo/73/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/73/2017 z 19. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1307202384.1"}, {"guid": "341e68be-0801-4ce7-9d89-8693529580d9:2428fc5a-ba0a-4ce4-ad17-f275539737d1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1307202384.2", "spisova_znacka": "8Cob/153/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/153/2013 z 6. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1307202384.2"}, {"guid": "cb215f8e-26dc-4aba-97ff-3a72da7f6b76:59a9edfd-7531-4d30-847c-b40cf6e36661", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/60/2007", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/60/2007 z 10. 6. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2013-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cb215f8e-26dc-4aba-97ff-3a72da7f6b76:59a9edfd-7531-4d30-847c-b40cf6e36661"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8b1e35c6-4082-4ffc-8e6b-893c7eb10bea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.346.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 346/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 346/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.346.2026.1"}, {"guid": "ussr:481e234c-6e01-4827-9c0a-3c2087763c87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.73.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/2026 z 10. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.73.2026.1"}, {"guid": "ussr:1dd53d18-0fca-4783-8580-953128c089f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 694/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 694/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1"}, {"guid": "ussr:183c610d-b845-47ae-ad34-aee314a44f21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.704.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 704/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 704/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.704.2025.1"}, {"guid": "ussr:d9df6118-97fa-4854-b6eb-1e6f97518ca3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.634.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 634/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 634/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.634.2025.1"}, {"guid": "ussr:6b89ac0c-e921-427e-a9e2-f80dfd0fd818", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.542.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.542.2025.1"}, {"guid": "ussr:359d2843-066a-482a-bcdc-489774b72b2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.478.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 478/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 478/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.478.2025.1"}, {"guid": "ussr:dc2dd5c9-6871-46e9-90c9-70d47a3a2e88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.388.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 388/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 388/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.388.2025.1"}, {"guid": "ussr:76e9c3e9-42c2-4585-9bc5-b8f2f503285a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.371.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 371/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 371/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.371.2025.1"}, {"guid": "ussr:bd8ffc4f-6cf5-4993-bc06-524000ba88e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.327.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.327.2025.1"}, {"guid": "ussr:ef189d54-a79b-4601-b050-f2f880591930", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.145.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 145/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 145/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.145.2025.2"}, {"guid": "ussr:1b2b6b79-534e-45d8-a621-c38af580a868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.289.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.289.2025.1"}, {"guid": "ussr:9e005bf1-9675-47f5-b86a-c2e104987d81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.237.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 237/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/2025 z 9. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.237.2025.1"}, {"guid": "ussr:4649fdfb-ef2c-4def-9c01-ab499a26122e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.162.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.162.2025.1"}, {"guid": "ussr:94f52bb0-aa9b-46bb-aad8-5fc9bc2736c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.86.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2025 z 25. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.86.2025.1"}, {"guid": "ussr:5bd92eaa-534d-47c4-b419-41fb32be0de4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.66.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2025 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.66.2025.1"}, {"guid": "ussr:a6cfad4b-8ebd-4bb9-8918-0fa6af00fc78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.44.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 44/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/2025 z 30. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.44.2025.1"}, {"guid": "ussr:916704ca-193d-49a5-913f-446cba35022a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.724.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 724/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 724/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.724.2024.1"}, {"guid": "ussr:3b0dffad-5431-4ba2-8746-0902dda50aa0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.674.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 674/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 674/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.674.2024.1"}, {"guid": "ussr:967f7f5c-b7ce-49a0-bdb9-601f21305698", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.552.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 552/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 552/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.552.2024.1"}, {"guid": "ussr:145f4898-ddd3-4696-87fd-06feb3893071", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.245.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 245/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 245/2024 z 30. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.245.2024.2"}, {"guid": "ussr:5fcf3b01-f2ca-4577-8799-0effe908ffff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.543.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 543/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 543/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.543.2024.1"}, {"guid": "ussr:ba653c1b-158b-41f2-975f-eeffb0b4e5ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.449.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 449/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 449/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.449.2024.1"}, {"guid": "ussr:845d1a57-bc86-4f15-a317-20af19aa43c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.408.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 408/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 408/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.408.2024.1"}, {"guid": "ussr:4d120ea0-313a-42f8-be3d-3ad0f2cab6a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.355.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/2024 z 25. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.355.2024.1"}, {"guid": "ussr:3c6e6fed-58bc-450e-870b-357a8f4c97bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.442.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 442/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 442/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.442.2024.1"}, {"guid": "ussr:31ea43dd-2df2-45d3-bed6-435c40b225bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.400.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 400/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 400/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.400.2024.1"}, {"guid": "ussr:f2be97b8-8875-4728-9061-f4e6d6bb9026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.378.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 378/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 378/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.378.2024.1"}, {"guid": "ussr:9b9a40ad-757b-4296-9f3c-ad989d84ea3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.322.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/2024 z 25. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.322.2024.1"}, {"guid": "ussr:a68c540d-a82d-4dfb-9e48-7531a1a31a68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.337.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 337/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.337.2024.1"}]}