{"guid": "ussr:04e88b99-8454-41ea-acf9-b333dedbab1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.310.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 310/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 310/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 310/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.310.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "nazov": "čl. 51 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/04e88b99-8454-41ea-acf9-b333dedbab1f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.310.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.310.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.310.2020.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 310/2020-6\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2020\nprerokoval vyhlásenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana o jeho\nzaujatosti v konaní vo veci ústavnej sťažnosti\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jiřím Martausom,\n1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky\npod sp. zn. III. ÚS 129/2020 a takto\nrozhodol:\nSudca\n\nIII.\n\nsenátu\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nIvan\n\nFiačan\n\nn i e j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 129/2020.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a oznámenie možných dôvodov vylúčenia\n1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nIvan Fiačan listom z 3. júna 2020 v súlade s § 50 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\n\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyhlásil podpredsedovi\nústavného súdu svoju zaujatosť vo veci sťažovateľa\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jiřím Martausom, 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš (ďalej aj „právny\nzástupca“), vedenej ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 129/2020. Sudca ústavného súdu\nIvan Fiačan v prvom rade uviedol, že sťažovateľa a ani jeho trestnú vec vedenú pred\nvšeobecnými súdmi nepozná, teda k sťažovateľovi a jeho veci nemá žiaden pomer. Pozná\nvšak právneho zástupcu sťažovateľa advokáta so sídlom v Liptovskom Mikuláši, s ktorým\nmá osobitný priateľský vzťah. Tento priateľský vzťah vyplýva z toho, že spoločne pôsobili\nako justiční čakatelia a sudcovia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš a následne spoločne\npôsobili v advokácii. Právny zástupca sťažovateľa bol jeho spolupracujúcim advokátom\na sídlo jeho advokátskej kancelárie bolo v rovnakých nebytových priestoroch, v akých bolo\naj sídlo jeho advokátskej kancelárie. S právnym zástupcom má osobitný priateľský vzťah,\ntykajú si, sporadicky sa navštevujú a poznajú sa aj ich rodiny.\n2. Tento ich vzťah presiahol pracovno-profesijnú úroveň. Uvedený pomer\nk právnemu zástupcovi sťažovateľa vylučuje, aby konal ako sudca v tejto veci, preto\nvyhlásil svoju zaujatosť a navrhuje, aby ho príslušný senát ústavného súdu vylúčil z konania\na rozhodovania v tejto veci. Zároveň tým bude zachované aj objektívne zdanie nezaujatosti\na nestrannosti konajúceho sudcu a súdu.\n3. Pokynom podpredsedu ústavného súdu Ľuboša Szigetiho z 9. júna 2020 bolo\nvyhlásenie v súlade s čl. IV bodom 1. písm. d) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení jeho dodatku č. 1\npridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde do senátu\nIV. ÚS ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš – predseda senátu a Libor Duľa a Ladislav\nDuditš – členovia senátu (ďalej len „príslušný senát“).\n\n2\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n4. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu\nústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v § 49 až § 52.\n5. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený\nz konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom\nkonania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho\nnezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú\nv postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní\nv iných veciach na ústavnom súde.\n6. Podľa § 50 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu môže\nsám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej\ndôvody.\n7. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie\nv senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného\nsúdu určený rozvrhom práce.\n8. Podľa § 22 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je povinný\nchrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka, práv občana a princípy demokratického\na právneho štátu.\n9. Podľa § 22 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je pri výkone\nsvojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi\na medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom.\n\n3\n\n10. Podľa § 23 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je povinný\nvykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri jej výkone i v občianskom živote\nkonania, ktoré môže narušiť alebo ohroziť vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému\nsúdu a vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.\n11. Podľa § 22 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je povinný\nzdržať sa výkonu funkcie, zamestnania alebo činnosti nezlučiteľnej s výkonom funkcie\nsudcu ústavného súdu (§ 20 ods. 1).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n12. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej\npodstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti\nči predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.\nRozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú\npovinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.\n13. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj z pohľadu čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nestrannosť sudcu obyčajne\ndefinovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti, pričom ju možno posudzovať\nna základe dvoch rôznych prístupov. Na jednej strane sa rozlišuje subjektívny prístup,\npri ktorom sa skúma stav mysle sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom\nvnútornom fóre, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné\nzáruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti. V prípade subjektívneho\nhľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku\n[rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Piersack proti\nBelgicku z 1. 10. 1982]. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle na osobnom\nsprávaní sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti.\nV tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa\nmožno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy\n4\n\npri stranách v demokratickej spoločnosti (rozsudok ESĽP vo veci Padovani proti Taliansku\nz 26. 2. 1993). Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu\nje to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom\njednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok\nnestrannosti súdu [(rozsudok ESĽP vo veci Pullar proti Spojenému kráľovstvu)\nm. m. III. ÚS 24/05].\n14. Z citovaných ustanovení § 22 a § 23 zákona o ústavnom súde je zrejmé, že sudca\nústavného súdu je v určitej miere obmedzený vo svojej slobode chovať sa podľa svojej\nľubovôle, nechať sa viesť svojimi emóciami a byť ovplyvnený vzťahmi k iným ľuďom.\nZmyslom a účelom takéhoto obmedzenia je na jednej strane dosiahnutie primeraného\nodstupu sudcu ústavného súdu od vecí, o ktorých rozhoduje, a tiež i toho, že sa\nrozhodovacia činnosť sudcov ústavného súdu bude javiť ako uvážlivá, nezaujatá, schopná\nposúdiť vec bez stranenia niektorému z účastníkov.\n15. V tomto smere ústavný súd poukazuje na právny názor disciplinárneho senátu\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 16 Kss 1/2017\nz 24. mája 2017 uviedol, že sudca, a teda aj sudca ústavného súdu (napriek citovaným\nzákonným povinnostiam, pozn.) „zostáva človekom z mäsa a kostí, s rozumom, ale i citom,\na nie subsumpčným automatom, ktorý je naprogramovaný na mechanické, emócií\na inklinácií zbavené rozhodovanie“. Sudca vrátane sudcu ústavného súdu „ako každý iný\nčlovek žije v určitom vzťahovom a sociálnom prostredí tvorenom pradivom vzťahov\nrodinných, priateľských, kolegiálnych či iných. Miluje i nenávidí, fandí, oškliví si, má bežné\nľudské predsudky. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, i krátko a dobre jeho ľudská nátura ho\nnepochybne určitým spôsobom hodnotovo formuje a ovplyvňuje, čo sa premieta aj v jeho\nrozhodovacej činnosti\nPredstava, že sa sudca uzavrie pred okolitým svetom vo všetkej jeho pestrosti\na zložitosti do akejsi klauzúry, a tým sa stane nestranným a nezávislým, je nepochybne\nnaivná. Už samotná skutočnosť, že sudcovská prax býva v jednej profesijnej pozícii a na\njednom mieste vykonávaná celý rad rokov, nevyhnutne nesie so sebou to, že sudca za túto\ndobu spozná – v súvislosti so svojou činnosťou, ale aj inak – celý rad ľudí a nadviaže s nimi\n5\n\nviac či menej úzke vzťahy, často priateľské. V prostredí Českej republiky... je celkom bežné,\nosobitne v rámci určitých špecializovaných agend a v určitých miestach či regiónoch, že sa\npríslušníci právnickej komunity roky poznajú a udržujú spolu viac či menej úzke priateľské\nči profesijne priateľské vzťahy.\nV niektorých segmentoch právnickej praxe je celkom bežné, že sa tí istí ľudia, spolu\nstretávajú opakovane v obdobných procesných roliach...\nSkutočnosť, že z vyššie opísaných, ale aj z iných dôvodov (stretávanie sa na\nškoleniach a konferenciách, spoločná publikačná činnosť, dlhoročná známosť napríklad ako\nspolužiakov z právnických štúdií... a pod.) môžu medzi sudcom a inými osobami vznikať\nprofesijné priateľstvá, nemožno samu o sebe považovať za porušenie povinnosti sudcu...\n... za normálnych okolností, teda pokiaľ sudca disponuje dostatočnou mierou\nzdravého sebavedomia, uvážlivosti, zdržanlivosti a je si vedomý profesijných štandardov,\nktoré treba zachovávať, profesijné priateľstvá prehlbujú povedomie sudcov o tom, ako\nfunguje prax v obore, v ktorom sa pohybujú, a rozširujú ich odborné znalosti.\nZa normálnych okolností, pokiaľ ide o sudcu rovného a poctivého, vhodne fungujúcimi\nvzťahmi profesijného priateľstva a vystupovaním v rámci odbornej komunity sudca zvyšuje,\na nijako neznižuje autoritu súdnej moci v odbornej komunite a v spoločnosti ako celku.\nVyššie opísané vzťahy, obzvlášť ak majú dlhodobú povahu, vedú nezriedka k menej\nformálnemu styku medzi aktérmi. Výnimkou nie je tykanie, priateľské posedenie pri káve či\nvíne, spoločné obedy či večere, niekedy i spoločné aktivity (kultúra, šport a pod.).\nNebezpečenstvom sa takéto vzťahy stanú, pokiaľ sa v nich vyvinie závislosť, jednostrannosť,\nči dokonca náznaky prospechárstva.“.\n16. Obdobne z judikatúry ESĽP vyplýva, že osobitne je potrebné skúmať, či medzi\nšpecifikovanými osobami ide napr. o blízke priateľstvo, o vzťah finančnej závislosti,\nprípadne vzťah nadriadenosti a podriadenosti (porovnaj rozsudok ESĽP vo veci Steck –\nRisch proti Lichtenštajnsku z 19. 5. 2005).\n\n6\n\n17. Z § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že tri druhy vzťahov môžu\nvyvolávať pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu – jeho pomer k veci,\nk účastníkom konania, k zúčastnenej osobe alebo k ich zástupcom. Hoci to z právnej úpravy\nexplicitne nevyplýva, z povahy veci je zrejmé, že tieto vzťahy majú zostupnú tendenciu,\npokiaľ ide o spôsobilosť vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu\ns následkom jeho vylúčenia z konania a rozhodovania veci. Vzťah s najväčším potenciálom\nvyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu je pomer k veci, na opačnom konci spektra bude\nnepochybne pomer k právnemu zástupcovi účastníka konania a napokon pomer k právnemu\nzástupcovi zúčastnenej osoby (porovnaj uznesenia Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. II. ÚS 808/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. II. ÚS 2127/2014 z 22. októbra 2014).\n18. Z uvedenej hierarchie vzťahov logicky vyplýva, že pomer k veci by mal v zásade\nvždy mať za následok vylúčenie sudcu z konania a rozhodovania o tejto veci, pomer\nk účastníkom konania alebo k zúčastnenej osobe nemusí nevyhnutne viesť k jeho vylúčeniu.\nPomer k právnemu zástupcovi účastníka konania prípadne zúčastnenej osoby by spravidla\nmal viesť k vylúčeniu sudcu len výnimočne, a to v závislosti od konkrétnych okolností\ndanej veci a pri dôslednom zohľadnení povahy a intenzity tohto vzťahu (porovnaj\nNEMEŠKALOVÁ ROSINOVÁ, A. Objektívny test nestrannosti v prípadoch vzťahu sudcu\nk účastníkom konania a ich zástupcom. In: Jurisprudence 6/2017, s. 35 – 36; porovnaj tiež\ntam uvedené uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 808/2013\nz 26. augusta 2014).\n19. Tieto kritériá nemožno vnímať ako jediné kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť\npri rozhodovaní o nezaujatosti sudcu ústavného súdu. V prípade ústavného súdu ako\n(jediného) súdneho orgánu ochrany ústavnosti svojho druhu na území Slovenskej republiky\n(čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky) je namieste zohľadňovať otázku spôsobilosti\nústavného súdu rozhodnúť vo veci v prípade vylúčenia niektorých z jeho sudcov. Súčasťou\nrozhodovania o vylúčení sudcu ústavného súdu vzhľadom na povahu súdu, na ktorom\npôsobí, bude aj doktrína nevyhnutnosti (doctrine of necessity), ktorá je obsiahnutá aj v tzv.\nBangalórskych zásadách správania sudcov. Podľa bodu 2.5 Bangalórskych zásad správania\nsudcov vylúčenie sudcu sa nevyžaduje, ak vo veci nemožno ustanoviť iný senát, ktorý by\n7\n\nvo veci konal, alebo z dôvodu naliehavých okolností, keď by nečinnosť mohla viesť\nk vážnemu pochybeniu pri výkone spravodlivosti. Zohľadnenie týchto princípov by malo\nnevyhnutne viesť k reštriktívnemu výkladu dôvodov, pre ktoré by sudca ústavného súdu mal\nbyť vylúčený z konania a rozhodovania v konkrétnej veci.\n20. Tieto praktické hľadiská týkajúce sa výkonu spravodlivosti a otázky funkčnosti\nkonkrétneho súdu pri rozhodovaní o vylúčení sudcu zohľadnil aj ESĽP napr. v rozsudku\nvo veci Ramljak proti Chorvátsku z 27. júna 2017, keď uviedol, že v prípade vylúčenia\nsudcu odvolacieho súdu v Splite by nebol problém ho nahradiť iným sudcom, keďže\nodvolací súd v Splite je jedným z najväčších v krajine, na ktorého civilnom úseku pôsobilo\nv tom čase vyše 40 sudcov, prípadne aj v rozsudku vo veci Steck – Risch a ďalší proti\nLichtenštajnsku z 19. mája 2005, keď poukázal na rozlohu Lichtenštajnska a na fakt,\nže sudcovia ústavného súdu vykonávajú túto funkciu popri inej právnickej činnosti, preto\nväzby medzi sudcami ústavného súdu a inými právnickými profesionálmi sú prirodzené.\n21. Napokon túto otázku je potrebné zohľadňovať aj pro futuro v tom zmysle, že ak\nv neskoršej veci záujem zachovania spôsobilosti ústavného súdu rozhodnúť bude\nvyžadovať, aby už skôr vylúčený sudca ústavného súdu v tejto veci rozhodoval (kde by\nnapr. bol účastník konania zastúpený tým istým právnym zástupcom), bolo by potrebné\ndostatočne odôvodniť, prečo už skôr vylúčený sudca v tejto neskoršej veci nie je zaujatý\n(porovnaj rozsudok ESĽP vo veci Harabin proti Slovenskej republike z 20. 11. 2012).\n22. Sudca ústavného súdu Ivan Fiačan vo svojom vyhlásení zaujatosti špecificky\nzdôraznil, že k veci samej alebo k sťažovateľovi ako účastníkovi konania nemá žiaden\npomer. Ide teda výlučne o tretí druh vzťahu, teda o jeho pomer k právnemu zástupcovi\nsťažovateľa.\n23. Pokiaľ ide o analýzu vzťahu sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana s právnym\nzástupcom sťažovateľa, vychádzajúc zo skutočností uvedených vo vyhlásení zaujatosti,\npríslušný senát ústavného súdu dospel k záveru, že ide pôvodne o pracovný a profesijný\nvzťah (spoločné pôsobenie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš ako justiční čakatelia\n8\n\na ako sudcovia a následne pôsobenie v advokácii). Z vyhlásenia zaujatosti vyplýva,\nže advokáciu vykonávali v rozdielnych advokátskych kanceláriách, ktorých sídla boli\nv rovnakých nebytových priestoroch. Uvedený vzťah prerástol túto profesijnú a pracovnú\núroveň, vzájomne si tykajú, sporadicky sa navštevujú a poznajú sa aj ich rodiny. Napriek\ntejto už priateľskej úrovni vzťahu z vyhlásenia zaujatosti nevyplývajú také skutočnosti,\nktoré by naznačovali finančnú závislosť, jednostrannosť, vzťah nadriadenosti alebo\npodriadenosti alebo iné skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosť o nezaujatosti sudcu\nIvana Fiačana, t. j. o jeho schopnosti rozhodovať sine ira et studio, teda nezávisle\na nestranne. Príslušný senát ústavného súdu aplikoval reštriktívny výklad § 49 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a zohľadnil aj zásadu zachovania funkčnosti ústavného súdu, najmä\nv kontexte pro futuro, keďže sudca ústavného súdu Ivan Fiačan by v zásade musel byť\nvylúčený aj vo všetkých ďalších konaniach, v ktorých by uvedený právny zástupca\nzastupoval iného sťažovateľa. Napokon nemožno vylúčiť, že podobný pracovný\na profesijný vzťah s presahom do priateľského vzťahu – vzhľadom na jeho doterajší výkon\nadvokácie – má sudca ústavného súdu Ivan Fiačan aj s inými právnickými profesionálmi\n(napr. inými advokátmi, sudcami, prokurátormi a pod.), preto aj táto skutočnosť\nodôvodňovala reštriktívny prístup pri skúmaní dôvodov jeho zaujatosti, ktorú deklaroval\nvo svojom vyhlásení.\n24. Vzhľadom na uvedené príslušný senát ústavného súdu dospel k záveru, že sudca\nIvan Fiačan neuviedol vo svojom vyhlásení zaujatosti také skutočnosti, ktoré by boli\nspôsobilé vyvrátiť zo subjektívneho hľadiska domnienku jeho nezaujatosti. Napokon aj\npri aplikovaní objektívneho testu príslušný senát ústavného súdu dospel k záveru, že jeho\nvzťah k právnemu zástupcovi sťažovateľa vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 129/2020\nnemá takú povahu a intenzitu, ktorá by aj pri použití tzv. teórie zdania mala vyvolávať\npochybnosti o jeho nezaujatosti.\n25. Príslušný senát ústavného súdu po posúdení dôvodov uvedených vo vyhlásení\nzaujatosti z 3. júna 2020 dospel k záveru, že v zmysle § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nnie sú tieto relevantné na vznik pochybnosti o nezaujatosti sudcu v danej veci, čím nie sú\nsplnené zákonné podmienky na vylúčenie sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana\n9\n\nz prejednania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jiřím Martausom, vedenej pod sp. zn. III. ÚS 129/2020.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "zaujatosť / predpojatosť-vyhlásenie o predpojatosti", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom"], "ustanovenia": ["§ 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4d973a57-ea9c-45bd-936b-7046e2fba7e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2"}, {"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:935de0c4-5b99-4b6e-a7b7-8ddd503b206a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.275.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 275/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2024 z 1. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.275.2024.2"}, {"guid": "ussr:90a0e277-cd2c-4892-a4fd-e65b871b38e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.295.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.295.2024.2"}, {"guid": "ussr:ce1858d8-bb73-4d8d-95de-2df77985885f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.114.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2024 z 21. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.114.2024.1"}, {"guid": "ussr:4d973a57-ea9c-45bd-936b-7046e2fba7e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2"}, {"guid": "6ca1f0e1-94cf-4751-a747-b503adbc3ef8:6b86a5d4-9613-4ac7-9222-5cdc685dcad0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8722010438.3", "spisova_znacka": "11To/7/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11To/7/2026 z 23. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8722010438.3"}]}