{"guid": "ussr:6ad74fed-a81a-44a3-9d8d-58b6bdcd4978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.308.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 308/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.308.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6ad74fed-a81a-44a3-9d8d-58b6bdcd4978", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.308.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.308.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.308.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 308/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2020\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o.,\nŠoltésovej 14,\n\nBratislava,\n\nIČO\n\n44 721 587,\n\nzastúpenej\n\nadvokátskou\n\nkanceláriou\n\nHudec s. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Marek Hudec, ktorou namieta porušenie základných práv zaručených čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n10 Co 151/2017 z 22. mája 2018, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nobchodnej spoločnosti\n\nAlektum, s. r.\n\no.,\n\nodmieta\n\npre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n2. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o.,\n\nŠoltésovej 14, Bratislava, IČO 44 721 587 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou Hudec s. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Marek Hudec, ktorou namieta porušenie základných práv\nzaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co 151/2017 z 22. mája 2018 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka sa\n1. apríla 2015 obrátila na Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“)\nso žalobou o zaplatenie sumy 2 976,79 € s príslušenstvom. Spor vo veci samej sa týka\nnárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 5 C 193/2015 z 24. januára 2017 žalobu\nsťažovateľky zamietol z dôvodu nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie, keďže zastával\nnázor, že sťažovateľka nepreukázala platné postúpenie žalovanej pohľadávky od pôvodného\nveriteľa. Na podklade odvolania bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne\nsprávny napadnutým rozsudkom krajského súdu.\n4. O dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 7 Cdo 287/2018\nz 26. júna 2019 (ďalej len „uznesenie z 26. júna 2019“) tak, že dovolanie odmietol ako\nneprípustné podľa § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)\ns poukazom na § 422 ods. 1 CSP. Proti uzneseniu najvyššieho súdu z 26. júna 2019 podala\nsťažovateľka 2. októbra 2019 ústavnú sťažnosť.\n5. S poukazom na judikatúru ústavného súdu a právnu úpravu obsiahnutú v § 124\nin fine zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\n2\n\no ústavnom súde“) sťažovateľka zdôrazňuje, že lehotu na podanie ústavnej sťažnosti\nsmerujúcej proti napadnutému rozsudku krajského súdu považuje za zachovanú.\n6. Argumentácia o ústavnej neudržateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu sa\ndotýka v konkrétnostiach otázky aktívnej vecnej legitimácie a vyhodnotenia dôkazov\nodvolacím súdom, ako aj konštatácie krajského súdu o nesplnení podmienky doručenia\nvýzvy pred postúpením pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no bankách“). Sťažovateľka v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spor spočíva aj v právnej otázke,\nči § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2016\nobmedzoval právo banky postúpiť na 3. osobu len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia\nuž splatná.\n7. Zdôraznením skutočnosti, že táto právna otázka nebola v rozhodovacej praxi\nvšeobecných súdov dostatočne vyriešená, pričom aj rozhodovacia prax súdov prvej\ninštancie, ako aj odvolacích súdov je nejednotná, sťažovateľka argumentuje, že je daný\npriestor a aj potreba zjednotenia. Sťažovateľka ďalej podáva svoj vlastný výklad\npredmetného ustanovenia zákona o bankách, podľa ktorého „Ak je napriek písomnej výzve\nbanky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len\nčasti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky\ncelú svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku (teda vrátane časti, ktorá\nešte nie je splatná a s ktorého splnením dlžník nie je v omeškaní) postúpiť inej osobe. Právo\npostúpiť túto pohľadávku banka nemôže využiť, ak klient ešte pred postúpením uhradil\nbanke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Ak ale súčet\nvšetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku presiahol\njeden rok, potom je banka oprávnená postúpiť zvyšnú časť pohľadávky, aj keď klient pred\npostúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho\npríslušenstva.“.\n8. Keďže podľa sťažovateľky krajský súd nepostupoval v jej veci v súlade s ústavou,\npričom vykonal nesprávny výklad ustanovenia zákona o bankách, porušil jej práva zaručené\n3\n\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a vykonaním zásahu do práva vlastniť majetok\nporušil aj práva zaručené čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu.\n9. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie sťažovateľkiných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6\nods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu\na napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľka zároveň požaduje priznanie náhrady trov konania.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n4\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n15. V súlade s § 124 in fine zákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný\nmimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu\nk rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť\nod doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n17. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n19. V súlade s čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n\n5\n\n20. Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\nochranu základných práv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo\n(„ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n21. Princíp subsidiarity určuje, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam\na slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\n22. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o ústavnej sťažnosti riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,\na preto je ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom\nústavou a zákonom o ústavnom súde upraveného konania o ústavnej sťažnosti subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (m. m. II. ÚS 13/01,\nIV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto ústavnú\nsťažnosť odmietnuť (m. m. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n23. Predmetom ústavného prieskumu je napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým\nbol potvrdený ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie. Podľa názoru sťažovateľky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu porušuje základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.\n24. Bez potreby uvedenia bližších doktrinálnych záverov k označeným právam\nsťažovateľky zaručeným ústavou a dohovorom, prípadne právnych záverov krajského súdu\nuvedených v napadnutom rozsudku je potrebné konštatovať, že ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky nie je možné pre nedostatok právomoci ústavného súdu prijať na ďalšie\nkonanie.\n25. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že proti napadnutému rozsudku\nkrajského\n\nsúdu\n\npodala\n\ndovolanie,\n\no ktorom\n6\n\nrozhodol\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nuznesením\n\nz 26. júna 2019, proti ktorému podala na ústavnom súde ústavnú sťažnosť vedenú\npod sp. zn. I. ÚS 71/2020. Z vlastných zistení ústavný súd zistil, že o predmetnej ústavnej\nsťažnosti ústavný súd rozhodol meritórne nálezom sp. zn. I. ÚS 71/2020 z 12. mája 2020\ntak, že jej vyhovel a vyslovil porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu z 26. júna 2019, pričom citované\nuznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Citovaný nález ústavného\nsúdu bol účastníkom konania vo veci ústavnej sťažnosti doručovaný 16. júna 2020.\n26. Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že v dovolaní proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci\nodvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená, podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. V konkrétnostiach vyčítala odvolaciemu súdu\nnesprávnosť jeho právneho záveru o nedostatku jej aktívnej legitimácie v dôsledku\nnepreukázania splnenia podmienok pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky\nv kontexte príslušných ustanovení zákona o bankách.\n27. Predmetom posúdenia v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn.\nI. ÚS 71/2020 bola inter alia námietka ústavne nekonformného výkladu § 422 ods. 1\npísm. b) CSP o zníženom majetkovom cenze, ktorý je podľa názoru najvyššieho súdu\naplikovateľný len na prípad, keď dovolanie podáva spotrebiteľ. Keďže dovolateľom bol\ndodávateľ, nie spotrebiteľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa názoru najvyššieho\nsúdu platil majetkový cenzus v sume desaťnásobku minimálnej mzdy. V náleze\nz 12. mája 2020 ústavný súd konštatoval, že najvyšší súd ústavno-nekonformnou\ninterpretáciou § 422 ods. 1 písm. b) CSP znemožnil sťažovateľke ako dovolateľke prístup\nk dovolaniu ako mimoriadnemu opravnému prostriedku spôsobom, ktorý porušuje jej\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 60 nálezu ústavného súdu z 12. mája 2020),\npričom najvyššiemu súdu uložil pri opätovnom preskúmavaní splnenia predpokladov\nprípustnosti dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci\ninterpretovať príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku [predovšetkým § 422\n\n7\n\nods. 1 písm. b) CSP] v súlade s ústavou a dohovorom a až následne vo veci opätovne\nrozhodnúť (bod 67 nálezu ústavného súdu z 12. mája 2020).\n28. Ústavný súd ďalej akcentuje svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí „do výlučnej právomoci dovolacieho súdu“, t. j. najvyššieho súdu, nie do\nprávomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012,\nII. ÚS 98/2017). To sa však samozrejme netýka ústavne nekonformného výkladu ustanovení\no prípustnosti dovolania najvyšším súdom, ktorý je ústavným súdom preskúmateľný\na napraviteľný tak ako ktorákoľvek iná otázka rozhodovania všeobecných súdov\nz uvedeného hľadiska. Ústavný súd preto v náleze z 12. mája 2020 vyslovil pre najvyšší súd\nzáväzný právny názor, ktorý sa týka otázky ústavnej udržateľnosti výkladu § 422 ods. 1\npísm. b) CSP (znížený majetkový cenzus) ako podmienky prístupu k dovolaniu (teda jeho\nprípustnosti, resp. výnimky z nej). Po vrátení veci bude teda najvyšší súd opätovne\nvyhodnocovať splnenie podmienok prípustnosti dovolania jednak z hľadiska uplatnenia\nzníženého majetkového cenzu (obligatórne zohľadniac právny názor ústavného súdu)\na jednak splnenie podmienok prípustnosti dovolania podaného z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia. Len v prípade pozitívnej odpovede na obe tieto otázky bude najvyšší\nsúd po konštatácii prípustnosti dovolania posudzovať aj jeho dôvodnosť. Všetky uvedené\npodmienky teda musia byť splnené k tomu, aby sa najvyšší súd vyjadril k zásadnej námietke\nnedostatku aktívnej legitimácie v dôsledku nepreukázania splnenia podmienok pre platné\npostúpenie predmetnej pohľadávky v kontexte príslušných ustanovení zákona o bankách,\nktorú namieta sťažovateľka aj v konaní o ústavnej sťažnosti.\nIII.\n29. S prihliadnutím na svoje vlastné zistenia ústavný súd konštatuje, že vydaním\nnálezu ústavného súdu z 12. mája 2020 a ním vyvolaným opätovným priebehom\ndovolacieho konania na základe dovolania smerujúceho proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu sa sťažovateľke otvára priestor na to, aby sa po prípadnom splnení všetkých\nnevyhnutných podmienok pre meritórne sa zaoberanie jej podstatnou námietkou ústavno8\n\nnekonformného výkladu ustanovenia zákona o bankách zaoberal najvyšší súd v rámci\ndovolacieho konania iniciovaného na podklade dovolania sťažovateľky, ktoré odôvodnila\npoukazom na § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n30. S prihliadnutím na závery ústavného súdu obsiahnuté v jeho\n\nnáleze\n\nz 12. mája 2020 má teda sťažovateľka k dispozícii právny prostriedok ochrany svojich\nzákladných práv a slobôd, ktorý jej právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje a ktorý\naj uplatnila. O ochrane týchto práv je teda príslušný rozhodovať iný súd (najvyšší súd\nv aktuálne prebiehajúcom dovolacom konaní), čo podmieňuje odmietnutie ústavnej\nsťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 132 ods. 1,\nresp. § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde. Iná interpretácia by v danej veci mala\nza následok nežiaducu situáciu, keď by to isté rozhodnutie súčasne preskúmaval najvyšší\nsúd v rámci dovolacieho konania, ako aj ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti. Princíp\nsubsidiarity pritom generuje postupnosť pri riešení uplatnenej námietky v línii okresný súd,\nkrajský súd, najvyšší súd a až v konečnom dôsledku ústavný súd.\n31. Nedostatok právomoci ústavného súdu na prejednanie ústavnej sťažnosti treba\npritom považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania o ústavnej sťažnosti\n(IV. ÚS 37/2014, II. ÚS 69/2016).\n31.1 Premisa uvedená v predchádzajúcom bode (ktorá sa posudzuje pri každej\nnámietke osobitne) však neplatí v prípade súčasného použitia (aj) takej námietky\nsťažovateľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorú nemohol uplatniť v dovolacom\nkonaní (podľa zákonnej úpravy tohto konania) a ktorá je uplatniteľná (len) v konaní\no ústavnej sťažnosti. Ak je potrebné, aby sťažovateľ najprv podal (pri použití inej súčasne\nuplatňovanej námietky) dovolanie, je z hľadiska lehoty na podanie ústavnej sťažnosti\n(vo vzťahu k prvej z oboch uvedených námietok smerujúcich proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu) chránený § 124 poslednou vetou zákona o ústavnom súde (v tomto parciálnom\nprípade je subsidiarita z hľadiska postupnosti prostriedkov na ochranu základného práva\nneaktuálna).\n31.2 Pre úplnosť sa žiada dodať, že ak by sťažovateľka mienila uplatňovať proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu len námietku nepoužiteľnú v dovolacom konaní\n9\n\n(nezodpovedajúcu dôvodom prípustnosti dovolania) alebo ak by išlo o rozhodnutie\nodvolacieho súdu, proti ktorému podľa jeho druhu nie je dovolanie zo zákona prípustné,\nmusela by sa obrátiť priamo na ústavný súd, a to v lehote podľa § 124 prvej vety alebo tretej\nvety zákona o ústavnom súde (inak by podala ústavnú sťažnosť oneskorene).\n32. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní\nodmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ef203760-4a2f-447e-9a04-255936d89b69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 71/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:01a892ef-9db5-4a49-83a3-62b4caae9a46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.69.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/2016 z 28. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.69.2016.1"}, {"guid": "ussr:b3abaceb-d1dc-46ff-8468-6207cd9f31c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4.US.37.2014.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/2014 z 15. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.37.2014.1"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "3cd222d5-5f30-4194-8dca-ae4c718bed5d:74d32122-cd05-4c39-9a96-d3165d50fec9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2215205489.1", "spisova_znacka": "7Cdo/287/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/287/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2215205489.1"}, {"guid": "8fda968a-0e86-4133-a36d-79e75157d991:8ce34588-bb38-48bc-98a7-74e09cff14a9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5916204016.1", "spisova_znacka": "10Co/151/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/151/2017 z 24. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5916204016.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5cf0d29c-8442-4ea3-8ded-004d8cbc05c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.73.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/2023 z 9. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.73.2023.1"}]}