{"guid": "ussr:910f28bb-1afa-45d6-ab53-f0f341fcca9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.296.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/2020 z 17. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 296/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.296.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/910f28bb-1afa-45d6-ab53-f0f341fcca9f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.296.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.296.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.296.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 296/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpenej advokátom\nJUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 7 Cdo 69/2017-257 z 12. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) č. k. 7 Cdo 69/2017-257 z 12. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi v súlade\ns Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. marca 2018 do 28. februára 2019 a čl. X bodom 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len\n„rozvrh práce“). Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 dodatok č. 1 k rozvrhu\npráce. V zmysle čl. X bodu 5 písm. c) rozvrhu práce bola vec sťažovateľky 17. októbra\n2019 prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II\nbodu 3 rozvrhu práce členom štvrtého senátu ústavného súdu pracujúceho v zložení\nMiroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako\nžalobkyňa domáhala proti žalovanej Allianz – Slovenskej poisťovni, a. s. (ďalej len\n„poisťovňa“), zaplatenia náhrady škody, a to z titulu bolestného a náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia\ns príslušenstvom. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sťažovateľke\npriznal sumu 4 265,99 eur z titulu bolestného, sumu 8 904,22 eur z titulu náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 890,24 eur z titulu zvýšenia náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia.\n4. Na odvolanie oboch strán konania Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\npotvrdil rozsudok okresného súdu a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 84 %.\n5. Sťažovateľka podala proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie, ktoré odôvodnila\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Sformulovala tri dovolacie otázky, ktoré podľa jej\n2\n\nnázoru neboli doteraz v praxi dovolacieho súdu riešené. Prvá otázka sa týkala neprimerane\nvysokého priznania miery spoluzavinenia zo strany sťažovateľky ako poškodenej. Krajský\nsúd zhodne s okresným súdom sťažovateľke pričítali 90 % podiel miery zavinenia na vzniku\ndopravnej nehody, ktorej následkom utrpela škodu na zdraví a ktorej náhrada bola\npredmetom konania pred všeobecnými súdmi. Konajúce súdy nesprávne vyhodnotili rozsah\nporušenia povinností vodiča motorového vozidla vo vzťahu k rozsahu porušenia povinností\nsťažovateľky ako chodkyne, ktorá mala postavenie slabšieho subjektu cestnej premávky.\nDruhá dovolacia otázka sa týkala rozsahu zvýšenia nároku na náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť\na o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní\nzdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní\nrezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“). Všeobecné súdy priznali\nsťažovateľke zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10 %,\npričom nesprávne vyhodnocovali skutočnosti, či sťažovateľka bola pred úrazom\nmimoriadnym spôsobom zapojená do niektorej oblasti spoločenského života alebo či ju úraz\nvyradil zo života. Treťou otázkou sťažovateľka poukázala na nesprávne právne posúdenie\nvzniku nároku na úrok z omeškania z uplatneného nároku na náhradu škody, keď jej\nkonajúce súdy úrok z omeškania nepriznali.\n6. Najvyšší súd podané dovolanie napadnutým rozhodnutím odmietol z dôvodu\npodľa § 447 písm. f) CSP, t. j. dovolateľka nevymedzila uplatnený dovolací dôvod\nspôsobom podľa § 432 CSP, a z dôvodu podľa § 447 písm. c) CSP, t. j. pre neprípustnosť\ndovolania danú nedostatkom závislosti rozhodnutia odvolacieho súdu od kladenej otázky.\n7. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka namieta, že napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia prípustnosti podaného dovolania, keď najvyšší súd\nuviedol, že dovolateľka namietala skutkový stav veci, a nie jeho právne posúdenie\n3\n\n(vo vzťahu k prvým dvom dovolacím otázkam), a vo vzťahu k poslednej dovolacej otázke\nsa dovolací súd zaoberal otázkou, ktorú dovolateľka ani nenaformulovala, a vecne sa\npodaným dovolaním odmietol zaoberať. Najvyšší súd odoprel sťažovateľke právo\nna podanie mimoriadneho opravného prostriedku a právo na vecné posúdenie podaného\ndovolania.\n8. Sťažovateľka nesúhlasí so závermi najvyššieho súdu týkajúcimi sa nenamietania\nprávneho posúdenia, ale iba skutkového posúdenia prejednávanej veci. Sťažovateľka\nnerozporovala zistený skutkový stav, ale jeho právne posúdenie, čo najvyšší súd prehliadol\na bez zjavného dôvodu odmietol vecne na položené otázky odpovedať.\n9. Čo sa týka posúdenia tretej dovolacej otázky, podľa názoru sťažovateľky najvyšší\nsúd neprípustným spôsobom pozmenil otázku formulovanú dovolateľkou a vyhodnotil ju\nako nesúvisiacu s prejednávanou vecou, čo viedlo k odmietnutiu jej dovolania mimo\nzákonného rámca posúdenia prípustnosti dovolania.\n10. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom\ntakto:\n„1. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 7Cdo/69/2017 – 257 zo dňa 12.12.2018 porušil\nzákladné právo sťažovateľky\n\n, na súdnu ochranu\n\npodľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa článku 6\nDohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/69/2017 – 257 zo dňa 12.12.2018 sa\nzrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\n3. Sťažovateľke\n\n, priznáva náhradu trov\n\nprávneho zastúpenia v sume 415,51 Eur, ktorú je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Petra Harakályho, advokáta, do jedného mesiaca od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\n\n4\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n5\n\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je\ntvrdené porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozhodnutím najvyššieho súdu z dôvodu, že najvyšší súd sa odmietol meritórne zaoberať\ndovolaním podaným sťažovateľkou a bez zákonného dôvodu ho odmietol pre jeho\nneprípustnosť. Najvyšší súd podľa názoru sťažovateľky nesprávne posúdil dovolacie otázky\nformulované sťažovateľkou, keď konštatoval, že sťažovateľka jednak rozporuje skutkovú\nstránku veci, čo nemožno subsumovať pod dovolací dôvod nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, a v dovolacom konaní žiada vyriešiť\nprávnu otázku, ktorá nesúvisí s prejednávanou vecou.\n19. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nzistil, že je daná jeho právomoc, sťažovateľka je zastúpená advokátom, ústavná sťažnosť má\n\n6\n\nnáležitosti ustanovené zákonom, je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou;\nústavný súd však z materiálneho hľadiska musel skonštatovať jej zjavnú neopodstatnenosť.\n20. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 dohovoru nie je zásadná odlišnosť\n(m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich porušenie skúma spoločne (IV. ÚS 195/07, II. ÚS 7/97).\n21. Ústavný súd stabilne judikuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu (napr.\nIV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017). Otázka posúdenia\nprípustnosti dovolania je vnímaná ústavným súdom primárne ako otázka interpretácie\n(obyčajného) zákona a v tomto smere sa najvyššiemu súdu ponecháva značná autonómia\ns tým, že vyriešenie tejto otázky samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení práva\nsťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016), samozrejme za predpokladu, že ide\no riešenie ústavne udržateľné.\n22. Úlohou ústavného súdu v konkrétnom prípade je posúdiť súlad napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu v kontexte zaručenia práva na súdnu ochranu a spravodlivé\nsúdne konanie. Na tento účel sa ústavný súd oboznámil s obsahom napadnutého\nrozhodnutia, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie podané sťažovateľkou ako\nneprípustné, ako aj s dovolaním podaným sťažovateľkou 20. decembra 2016 na okresnom\nsúde.\n23. Sťažovateľka v podanom dovolaní sformulovala tri dovolacie otázky. Prvá otázka\nsa týkala posúdenia spoluzavinenia sťažovateľky ako poškodenej na vzniknutej škode.\nPodľa jej názoru krajský súd nesprávne právne posúdil mieru jej spoluzavinenia, len\nminimálne prihliadol na porušenie právnych povinností zo strany vodiča motorového\nvozidla a neprihliadol na nepomerne väčšiu zraniteľnosť chodca. Sťažovateľka uzavrela,\nže táto právna otázka v praxi dovolacieho súdu nebola riešená.\n\n7\n\n24. Vo vzťahu k druhej dovolacej otázke uviedla, že krajský súd pri posudzovaní\nzvýšenia nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nesprávne kládol\nmimoriadny dôraz na to, v akej miere bola sťažovateľka pred poškodením zdravia zapojená\ndo rôznych oblastí života, ale správne mal prihliadať na to, ako poškodenie jej zdravia\nzredukovalo možnosti jej uplatnenia v budúcnosti. Krajský súd priznal sťažovateľke\nzvýšenie o 10 %, a to na základe uznania invalidity sťažovateľky, pričom maximálny\nzákonný rámec je zvýšenie o 50 %. Kritérium invalidity pritom odôvodňuje priznať\nzvýšenie aj v maximálnej výške 50 % ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 5\nzákona č. 437/2004 Z. z. Podľa sťažovateľky krajský súd nesprávne a v rozpore s § 5 ods. 5\nzákona č. 437/2004 Z. z. posúdil, že miera zvýšenia presahujúca 10 % je vyhradená\nosobám, ktoré pred úrazom boli mimoriadnym spôsobom zapojené do niektorej oblasti\nspoločenského života, resp. len ak úraz poškodeného úplne vyradil zo života. Rovnako ako\nv prípade prvej otázky sťažovateľka uviedla, že táto právna otázka v praxi dovolacieho súdu\nnebola riešená.\n25. Vo vzťahu k uvedeným dvom dovolacím otázkam najvyšší súd v napadnutom\nrozhodnutí uviedol, že sa týkajú posúdenia skutkovej stránky veci, a preto nie sú spôsobilé\nzaložiť prípustnosť dovolania, ako to vyžaduje § 421 ods. 1 CSP (bod 7 napadnutého\nrozhodnutia). Ďalej uviedol, že právne posúdenie veci je činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu. Dovolanie podané\npre nesprávne právne posúdenie veci nemožno odôvodniť spochybnením skutkových\nzáverov odvolacieho súdu a rovnako ani namietaním nedostatku dôvodov vedúcich\nk rozhodnutiu vo veci, čo zakladá dôvod zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ktorý ale\nnebol dovolateľkou uplatnený (bod 10 napadnutého uznesenia).\n26. Ústavný súd konštatuje, že záver najvyššieho súdu vo vzťahu k prvým dvom\ndovolacím otázkam je ústavne udržateľný. Formulácia, ako aj podradenie jednotlivých\nargumentov pod konkrétne dôvody prípustnosti dovolania je v kompetencii dovolateľa,\nktorý musí byť zo zákona povinne právne zastúpený. Táto požiadavka sa premieta\ndo viazanosti uvádzaných dovolacích dôvodov dovolacím súdom. V tomto prípade aj\nústavný súd musí konštatovať, že uvádzané námietky nemožno subsumovať pod právne\n8\n\nposúdenie veci. Posúdenie miery spoluzavinenia poškodenej je vecou skutkovou, právnym\nposúdením je vyriešenie otázky, či súd vôbec pripustí mieru spoluzavinenia a bude\naplikovať tomu zodpovedajúcu právnu normu, avšak konečný výsledok týkajúci sa rozsahu\nspoluzavinenia je výsledkom vyhodnotenia skutkových okolností. K týmto otázkam zaujal\nnázor (pri rovnakej hmotnoprávnej úprave) aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí\nsp. zn. 25 Cdo 91/2010: „Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení škody podieľali\njednotliví účastníci nehody, a teda v akom rozsahu za škodu zodpovedajú, závisí vždy od\nskutkových okolností konkrétneho prípadu a od porovnania všetkých okolností, ktoré mohli\nmať a mali vplyv na výsledok. Zovšeobecnenie, tj. vytvorenie obecného pravidla\naplikovateľného na iné obdobné prípady, je spravidla vylúčené.“ Práve takéhoto\nzovšeobecnenia sa sťažovateľka podľa názoru ústavného súdu domáhala. Jednak to nie je\ncelkom možné vzhľadom na širokú škálu a špecifickosť konkrétnych prípadov\na s prihliadnutím na uvedené by išlo o prípadné zovšeobecňovanie skutkových okolností\nprípadu, čo v prípade ich nesprávneho vyhodnotenia nezakladá dovolací dôvod podľa § 421\nCSP (nesprávne posúdenie veci), ale mohlo by založiť vadu zmätočnosti podľa § 420\npísm. f) CSP.\n27. Podobne aj určenie zovšeobecňujúceho pravidla, čo možno chápať ako dôvody\nosobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia až do maximálnej výšky 50 %, je posudzovaním konkrétnych okolností prípadu.\nPrávnym posúdením je záver o tom, či sú tu zákonné predpoklady na zvyšovanie tejto\nnáhrady. Konkrétny výsledok už nezávisí od aplikácie tej-ktorej právnej normy,\nale od vyhodnotenia\n\nskutkových\n\nokolností\n\nna\n\nstrane\n\npoškodeného.\n\nNedostatky\n\nv odôvodnení rozhodnutia, ktorým odvolací súd vyslovil konkrétny výsledok, môžu, ako\nskonštatoval aj najvyšší súd, založiť dovolacie dôvody podľa § 420 písm. f) CSP.\n28. Tretia dovolacia otázka bola formulovaná tak, že sťažovateľka nárok na priznanie\núroku z omeškania z uplatnenej náhrady škody odvádzala od objektívnej zodpovednosti\nza zavinenie, keďže išlo o zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla podľa § 427\nods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky zákonník“). Poisťovňa ako subjekt povinný plniť náhradu škody odoprela toto\n9\n\nplnenie z dôvodu, že trestné konanie proti vodičovi ako osobe zodpovednej za vznik škody\nnebolo ukončené, a preto nemožno ustáliť rozsah jeho zodpovednosti. Sťažovateľka je toho\nnázoru, že stanovenie zodpovednosti vodiča v trestnom konaní nemá vplyv na povinnosť\npoisťovne plniť náhradu škody, a preto aj písomné vysvetlenie poisťovne podané\nsťažovateľke neobstojí. Z toho vyplýva, že nárok na priznanie úroku z omeškania mal byť\npodľa sťažovateľky posúdený v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, t. j. škodca je\npovinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho o to veriteľ požiadal. Navyše sa\nsťažovateľka domnieva, že obsah poskytnutého písomného odopretia plnenia poisťovňou\nnezodpovedal riadnemu splneniu povinnosti poisťovne podľa § 11 ods. 6 a 8 zákona\nč. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). V zmysle\nuvedených ustanovení nárok na priznanie úroku z omeškania poškodenému vznikne, ak\npoisťovateľ do troch mesiacov neposkytne poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre\nktoré znížil alebo odmietol poskytnúť uplatňované poistné plnenie.\n29. Najvyšší súd k tejto dovolacej otázke uviedol, že takto formulovaná dovolacia\notázka sa javí ako akademická. Zákon o povinnom zmluvnom poistení je lex specialis\nk Občianskemu zákonníku, ktorý je generálnou normou upravujúcou úroky z omeškania,\npričom nástup omeškania poisťovne za iných než v zákone o povinnom zmluvnom poistení\nustanovených podmienok vylučuje. Pre posúdenie vzniku nároku na úhradu úrokov\nz omeškania sa preto uplatní uvedený zákon o povinnom zmluvnom poistení a súd v tomto\nsmere bude skúmať splnenie, resp. nesplnenie podmienok podľa § 11 ods. 8 v spojení s § 11\nods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení (bod 8 napadnutého rozhodnutia).\nNespokojnosť sťažovateľky s obsahom písomného vyjadrenia poisťovne nemá vplyv\nna posúdenie, či si poisťovňa povinnosť podľa § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení splnila. Na základe uvedeného najvyšší súd odmietol podané dovolanie podľa § 447\npísm. c) CSP.\n30. Vo vzťahu k vyriešeniu dovolateľkou nastolenej tretej dovolacej otázky\nnajvyšším súdom ústavný súd udáva, že najvyšší súd nepozmenil dovolaciu otázku,\nale poukázal na to, že otázka položená dovolateľkou v podstate nemá súvis s prejednávanou\n10\n\nvecou, pretože posúdenie nároku žalobkyne (sťažovateľky) na náhradu úrokov z omeškania\nzávisí od splnenia povinnosti podľa § 11 ods. 6 a 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení,\nktorého aplikácie a výkladu sa nastolená dovolacia otázka nedotýka.\n31. Ústavný súd v zásade nie je oprávnený jednak posudzovať správnosť právnych\nzáverov všeobecných súdov (I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05) a rovnako\nneposudzuje\n\nsprávnosť\n\nvyhodnotenia\n\nprípustnosti\n\ndovolania\n\ndovolacím\n\nsúdom\n\n(IV. ÚS 87/2019, IV. ÚS 80/2019). Účastníkovi konania v záujme rešpektovania čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru musí byť poskytnutá súdna ochrana v rámci posúdenia\nnapadnutého dovolacieho konania ako celku.\n32. Vzhľadom na uvedené závery napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu podľa\nnázoru ústavného súdu spĺňajú ústavnoprávnu požiadavku riadneho poskytnutia súdnej\nochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\n33. Ústavný súd preto konštatuje, že napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\nnedošlo k porušeniu sťažovateľkinho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto\nústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n34. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "úrok z omeškania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8237f28a-fe59-49a2-b7db-ca9c698167a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.87.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 87/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 87/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.87.2019.1"}, {"guid": "ussr:320b4d44-ec5a-4bfe-8abf-dda09765f12b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.80.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/2019 z 7. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.80.2019.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:daafd815-0895-4d62-815e-9b2ea6f795d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.473.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2022 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.473.2022.1"}, {"guid": "ussr:b58b738e-b60b-4e2d-bec8-24ff4b0aa5f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.140.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 140/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.140.2023.1"}, {"guid": "c29c76aa-9e5f-494e-8bd6-21d84d94ac09:00b4bbaf-710d-4d19-ac25-f487051d3f16", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7120202964.11", "spisova_znacka": "35C/6/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 35C/6/2020 z 3. 12. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7120202964.11"}]}