{"guid": "ussr:052da2b6-3af4-4a92-a5a5-3fc694e5d45e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.282.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 282/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2020 z 10. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 282/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.282.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/052da2b6-3af4-4a92-a5a5-3fc694e5d45e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.282.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.282.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.282.2020.2/text", "citacie_n": 24, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 282/2020-74\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n, právne zastúpenej Advokátskou\n\nkanceláriou JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Peter Bartoš, vo veci namietaného porušenia jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 79 Ek 628/2018 z 30. apríla 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\nna súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 79 Ek 628/2018 z 30. apríla 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 79 Ek 628/2018 z 30. apríla\n2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti\ntrovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden\ncentov) na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIV. ÚS 282/2020-32 zo 17. júna 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 79 Ek 628/2018 z 30. apríla 2019 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“ alebo\n„napadnuté rozhodnutie“).\nII.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako oprávnená\nv exekučnom konaní podala 19. októbra 2018 okresnému súdu ako exekučnému súdu návrh\nna vykonanie exekúcie na základe nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sp. zn.\n\n2\n\nRD 98/2018 z 3. júla 2018 (ďalej len „exekučný titul“), ktorý nadobudol právoplatnosť\na vykonateľnosť 13. júla 2018.\n3. Sťažovateľka argumentuje, že exekučný titul nebol kauzálne príslušným súdom\nzrušený ani nebola právoplatne odložená jeho vykonateľnosť. Predmetom rozhodcovského\nkonania bola náhrada škody proti členom štatutárneho orgánu spoločnosti dlžníka podľa\n§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka v situácii, keď si veriteľ nedokáže vymôcť svoju\npohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka. Rozhodcovské konanie prebiehalo podľa § 3\nods. 2 v spojení s § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).\n4. Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že obaja žalovaní v ustanovenej lehote podľa\n§ 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní nepodali žalobnú odpoveď, nepodali námietku\nprávomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa\nsťažovateľky došlo medzi ňou a žalovanými k tacitnému vzniku rozhodcovskej zmluvy\npodľa § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní. Ani jeden z povinných nepodal žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku kauzálne príslušnému súdu podľa § 28 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)\nv spojení s § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.\n5. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť\nsťažovateľky (v postavení oprávnenej v exekučnom konaní) proti uzneseniu okresného súdu\nsp. zn. 79 Ek 628/2018 z 13. marca 2019, ktorým bol zamietnutý jej návrh na vykonanie\nexekúcie. Sťažovateľka namieta, že obdobnú právnu a skutkovú situáciu posúdil okresný\nsúd, prípadne kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava V a odvolací Krajský súd\nv Bratislave odlišne. Napadnuté uznesenie okresného súdu považuje sťažovateľka za\n„reštriktívne a nesprávne rozhodnutie...\nAko ukážka pochybenia exekučného súdu je ďalej citovaný Nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. II. ÚS 300/2018-54 z 05. 09. 2018. Sťažovateľ ďalej uvádza citácie z odbornej\npublikácie autorov novely zákona o rozhodcovskom konaní profesora Števčeka a kolektív.\nAni v jedinom doterajšom súdnom prieskume desiatkami slovenských súdov, ktorý\n3\n\nsťažovateľ pozná od roku 2015, pri rozhodcovských konaniach vedených voči štatutárom\nspoločnosti dlžníka o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 resp. § 194 ods. 9 Obchodného\nzákonníka a podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. žiadnemu súdu, vrátane ústavného\nsúdu nevadilo, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval voči štatutárovi spoločnosti dlžníka\no náhradu škody...“.\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zhrnula právne závery, ktoré vyplývajú\nz napadnutého uznesenia okresného súdu, takto:\n„- Exekučný súd vždy meritórne preskúmava nespotrebiteľské rozhodcovské\nrozhodnutie.\n- Exekučný súd vždy pri nespotrebiteľskom rozhodcovskom rozhodnutí skúma\nexistenciu platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy.\n- Novela zákona č. 244/2002 Z. z. platná od 01.01.2015, najmä v časti zrušenia\nustanovenia § 45, neplatí na exekučnom Okresnom súde Banská Bystrica.\n- Iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý platí rozhodcovská zmluva podľa § 3\nods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. nie je aplikovateľná na štatutára spoločnosti dlžníka.\n- Exekučný Okresný súd v Banskej Bystrici je oprávnený vykonať akýkoľvek\nmeritórny prieskum nespotrebiteľského rozhodcovského konania podľa vlastného uváženia\na nie je pritom viazaný žiadnymi zákonnými limitmi uvedenými v zákone č. 244/2002 Z. z.\nani limitmi uvedenými v Exekučnom poriadku.\n- Iné názory - prejudiciálne rozhodnutia kauzálne príslušného Okresného súdu\nBratislava V, Okresného súdu v Banskej Bystrici, odvolacích súdov (vrátane Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici), Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR nemajú žiaden vplyv na\nrozhodovaciu prax exekučného Okresného súdu v Banskej Bystrici.“\n7. Podľa sťažovateľky žiaden z týchto právnych záverov nie je správny, tieto závery\nodporujú právnym názorom, ktoré vyplývajú zo zaužívanej aplikačnej praxe, a sú sčasti\nzaložené na starších súdnych rozhodnutiach spred roku 2015, ktoré nereflektujú aktuálny\nprávny stav, t. j. príslušnú zmenu zákona o rozhodcovskom konaní a tiež od 1. apríla 2017\núčinnú zmenu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\n4\n\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Takáto nesprávna\naplikácia zákona o rozhodcovskom konaní v justičnej praxi je príčinou nedostatočnej\ndôvery v nespotrebiteľské rozhodcovské konania v Slovenskej republike.\n8. Sťažovateľka následne poukazuje na dielo: GYÁRFÁŠ, J. – ŠTEVČEK, M. a kol.\nZákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. Cituje z neho viaceré\nčasti tykajúce sa tichého (tacitného) uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému dochádza\naj v prípade, ak žalovaný nenamietne nedostatok právomoci rozhodcovského súdu.\n9. Sťažovateľka sa domnieva, že splnila všetky zákonné podmienky pre návrh\nna vykonanie exekúcie, napriek tomu okresný súd zamietol jej sťažnosť proti svojmu\nuzneseniu sp. zn. 79 Ek 628/2018 z 13. marca 2019, ktorým bol zamietnutý návrh\nsťažovateľky na vykonanie exekúcie,\n\nbez toho, aby uviedol nejaký\n\nzákonný\n\na preskúmateľný dôvod na tento postup. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je\nnepreskúmateľné, odporuje platným právnym predpisom – ustanoveniam zákona\no rozhodcovskom konaní a Exekučnému poriadku. Sťažovateľka tiež tvrdí, že okresný súd\nsvojvoľne „vykonal meritórny prieskum exekučného titulu v exekučnom konaní.“.\n10. Sťažovateľka uvádza, že § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňoval\nexekučnému súdu vykonať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, existencie\nrozhodcovskej zmluvy a procesných vád rozhodcovského konania v celom rozsahu podľa\n§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní\nbolo s účinnosťou od 1. januára 2015 zrušené, „zákonodarca si už ďalej neželal, aby\nexekučný súd skúmal právomoc rozhodcovského súdu, alebo ani iným spôsobom\npreskúmaval nespotrebiteľské rozhodcovské konania. Toto úzko súvisí s oddelením\nspotrebiteľskej arbitráže do nového zákona č. 335/2014 Z. z., kde exekučnému súdu zostalo\nzachované právo preskúmavať spotrebiteľské rozhodcovské konania. Takéto oprávnenie\nexekučného súdu je dokonca priamo zakotvené v ustanovení 53 ods. 3 písm. f) Exekučného\nporiadku. Je nepochybné, že predstava zákonodarcu bola dať právomoc preskúmavať\nexekučnému súdu iba spotrebiteľské rozhodcovské konania.\n\n5\n\nOd 01. 01. 2015 je jediná možnosť na napádanie nespotrebiteľského rozhodcovského\nkonania vedeného podľa zákona č. 244/2002 Z. z. iba podanie námietky - žaloby podľa § 9\nods. 5, § 21 ods. 4, § 22d, § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., a to výlučne\nv hmotnoprávnej lehote uvedenej v zákone a iba na kauzálne príslušný súd podľa § 28\nCivilného sporového poriadku. Rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nebolo právoplatne\nzrušené kauzálne príslušným súdom má rovnaké účinky ako právoplatné rozhodnutie\nvšeobecného súdu...\nOd 01. 01. 2015 do 31. 03. 2017 bolo v Exekučnom poriadku obsiahnuté ustanovenie\n§ 56 ods. 5, ktoré jediné umožňovalo exekučnému súdu odložiť výkon exekúcie oprávneného\ns blokovaním majetku povinného v prípade, že povinný podal návrh - žalobu na príslušný\nsúd o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia - a to až do právoplatného skončenia súdneho\nkonania na príslušnom súde. Takéto ustanovenie od 01. 04. 2017 ale už Exekučný poriadok\nneobsahuje. Je nesporné, že zákonodarca si už neprial ani to, aby exekučný súd vôbec\nodkladal exekúciu aj v prípade podania žaloby povinným na kauzálne príslušný súd voči\nexekučnému titulu.“.\n11. Podľa sťažovateľky si okresný súd nesprávne vykladá pojem preskúmavanie\nexekučného titulu, keďže oprávnenie exekučného súdu posudzovať, či v rozhodcovskom\nkonaní konal orgán s právomocou, sa obmedzuje iba na okolnosti posudzovania spôsobilosti\nbyť\n\nrozhodcom.\n\nPosudzovanie\n\nprávomoci\n\norgánu,\n\nktorý\n\nvydal\n\nnespotrebiteľské\n\nrozhodcovské rozhodnutie, nad rozsah § 6 zákona o rozhodcovskom konaní je neprípustné.\nSťažovateľka v týchto súvislostiach poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n2 CoE 41/2017. Sťažovateľka ďalej uvádza, že od 1. januára 2015 exekučný súd nemá\nprávomoc preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu a existenciu rozhodcovskej zmluvy\npri nespotrebiteľských rozhodcovských konaniach. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 6 CoE 75/2017 z 15. augusta 2017 – ktoré uvedené otázky posudzovalo odlišne –\nbolo zrušené nálezom ústavného súdu sp. zn. II. Ú S 300/2018. Predmetný nález ústavného\nsúdu mal takto vplyv na úpravu rozhodovacej praxe exekučných súdov. Túto skutočnosť\nuviedol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 ECdo 7/2013. Podľa\ntýchto právnych záverov pokiaľ sa „rozhodcovské konanie týka sporu z iného než\nspotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktorú\n6\n\numožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského\nsúdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2 ZRK) a aby sa\nžalobou podanou na príslušnom súde (§40 ods. 1 ZRK) domáhal zrušenia rozhodcovského\nrozsudku\n\npre\n\nneplatnosť\n\nrozhodcovskej\n\nzmluvy,\n\nvylučujú\n\nskúmanie\n\nprávomoci\n\nrozhodcovského súdu v exekučnom konaní.“.\n12. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza početné rozhodnutia Krajského súdu\nv Bratislave, Okresného súdu Bratislava V, samotného okresného súdu a tiež iných\nexekučných súdov, v ktorých tieto súdy obdobnú právnu vec posúdili odlišne. Osobitne\npoukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. II. Ú S 300/2018. Z týchto rozhodnutí obsiahlo\ncituje právne vety, ktoré podľa nej preukazujú (ak účastníci konaní sú konatelia spoločností\ndlžníka), „že rozhodcovský súd má právo konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti\ndlžníka o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 resp. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka ako\ninú zmenu v osobe dlžníka podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. vo vzťahu, na ktorý sa\nvzťahuje rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva je vždy uzavretá medzi veriteľom\na spoločnosťou dlžníka a konateľ dlžníka k nej pristupuje priamo zo zákona. Je to\nuniverzálna zodpovednosť štatutára za svoje konanie...\n... Rozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti\ndlžníka podľa § 135a ods. 5 a § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka a podľa § 3 ods. 2\nzákona č. 244/2002 Z. z.\n... V zmysle novely zákona č. 244/2002 Z. z. prišlo k širokej interpretácii subjektov,\nktoré sú dotknuté nespotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou - doložkou, pričom\nuplatňovanie náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti dlžníka je jedným z uvedených\ninterpretácií § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Táto interpretácia je ustálená aj\nv rozhodovacej praxi kauzálneho Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu\nv Bratislave.“.\n13. Sťažovateľka poukazuje na štúdiu vypracovanú pre Európsky parlament\nporovnávajúcu arbitrážnu legislatívu a prax členských štátov Európskej únie a Švajčiarska,\nktorá „konštatovala v roku 2014 na Slovensku veľmi tristný stav. V prieskume otvorenosti\nprávneho poriadku voči rozhodcovskému konaniu sa Slovenská republika (spoločne\n7\n\ns Lotyšskom) umiestnila na poslednom mieste!“. Vychádzajúc z výsledkov predmetnej\nsprávy, zákonodarca „v roku 2014 pristúpil k rozsiahlej novele zákona o rozhodcovskom\nkonaní a zároveň k prijatiu samostatného zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.\nTým došlo k oddeleniu oboch úprav, čo umožnilo robustnú ochranu spotrebiteľov\nv spotrebiteľskej arbitráži a zároveň príklon k flexibilnému nastaveniu ne-spotrebiteľskej\narbitráže v súlade s Modelovým zákonom UNCITRAL.“.\n14. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu a inú právnu ochranu\n\nupravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n79 Ek/628/2017 z 30. apríla 2019 porušené bolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 79 Ek/628/2017 z 30. apríla\n2019 sa zrušuje a vec sa sudcovi Okresného súdu Banská Bystrica vracia na ďalšie konanie.\n3. Spoločnosti\n\n. sa priznávajú trovy právneho zastúpenia 415,51 EUR,\n\nktoré je porušovateľ základného práva alebo slobody povinný zaplatiť na účet Advokátskej\nkancelárie JUDr. Peter Bartoš, s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľky\n15. K prijatej ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril predseda\nokresného súdu prípisom sp. zn. Spr 4059/20 z 10. júla 2020, v ktorom konštatuje, že sa\nv plnom rozsahu pridržiava argumentácie uvedenej v rozhodnutí napadnutom ústavnou\nsťažnosťou a ústavnú sťažnosť považuje za nedôvodnú. Predseda okresného súdu spolu\ns označeným prípisom predložil ústavnému súdu aj vyjadrenie zákonného sudcu k prijatej\nústavnej sťažnosti, ktorý okrem iného uvádza, že tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého\nexekučný súd nemá oprávnenie posudzovať právomoc rozhodcu konať a rozhodnúť\nnespotrebiteľskú vec, „popiera doterajšiu (desaťročia) ustálenú súdnu prax [ktorú bližšie\nkonkretizuje vo svojom vyjadrení, ako aj v napadnutom rozhodnutí], preto ani konajúci súd\n8\n\nnemal dôvod odkláňať sa od svojej doterajšej rozhodovacej činnosti, pri ktorej skúma\nformálnu stránku exekučného titulu, či dôkladne argumentovať proti názorom uvedeným\nv komentároch, či rozhodnutiam všeobecných súdov, ktorými argumentuje sťažovateľ.“.\n16. Označené vyjadrenie okresného súdu zaslal ústavný súd na vedomie a prípadné\nzaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľky a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril,\nči trvá na tom, aby sa vo veci sťažovateľky konalo ústne pojednávanie. Vo svojom\nstanovisku právny zástupca sťažovateľky v podstate rekapituluje svoju argumentáciu už\nuvádzanú vo svojej ústavnej sťažnosti, v rámci ktorej polemizuje s právnym názorom\nokresného súdu o jeho oprávnení realizovať v tzv. nespotrebiteľských veciach vlastný\nprieskum rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní v rozsahu skúmania právomoci\nrozhodcu rozhodnúť mu predloženú vec. Právny zástupca sťažovateľky v závere svojho\nstanoviska uvádza, že súhlasí „s upustením od vereného pojednávania“.\n17. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n18. Ústavný súd prípisom č. k. IV. ÚS 282/2020-44 zo 6. júla 2020 a prípisom č. k.\nIV. ÚS 282/2020-46 zo 6. júla 2020 upovedomil zúčastnené osoby o prijatí ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie s možnosťou vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní\nod doručenia tohto upovedomenia. Zúčastnené osoby doručili ústavnému súdu svoje\nspoločné stanovisko k prijatej ústavnej sťažnosti z 20. júla 2020, v ktorom prostredníctvom\nsvojej právnej zástupkyne uvádzajú, že sa v celom rozsahu stotožňujú s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia okresného súdu, pričom zastávajú názor, že aj napriek tomu,\nže „ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (upravujúce možnosť prieskumu\nexistencie rozhodcovskej doložky exekučným súdom) [bolo] vypustené z tohto právneho\npredpisu... nemožno ignorovať a neskúmať skutočnosť, či predkladaný exekučný titul bol\nvydaný orgánom, ktorý disponuje právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia.“.\nZúčastnené osoby zastávajú názor, že takýto postup okresného súdu bol legitímny, pretože\n\n9\n\nv právnom štáte „by sa nemalo stať, aby bola exekúcia vedená na podklade nulitného\nrozhodnutia.“.\n19. Nad rámec už uvedeného ďalej uvádzajú, že využili všetky možnosti obrany proti\nrozhodcovskému konaniu, keď už v rámci svojej žalobnej odpovede vzniesli námietku\nnedostatku právomoci rozhodcovského súdu, tiež podali žalobu na príslušnom súde, aby\ntáto námietka bola preskúmaná súdom (keďže rozhodca na základe ich námietky\nrozhodcovským uznesením rozhodol, že má právomoc vo veci konať), a po vydaní\nrozhodcovského rozsudku podali žalobu na príslušnom súde, ktorou sa domáhajú zrušenia\ntohto nezákonne vydaného rozsudku.\n20. Na základe už uvedeného zúčastnené osoby žiadajú, aby ústavný súd ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky nevyhovel.\nIV.\nRelevantná právna úprava, právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva\n21. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n22. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n10\n\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n25. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n26. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). Výklad\na aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov\núčastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto\nzákladné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.\n27. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\n11\n\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n28. Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\ntýkajúcej sa práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zdôrazňuje, že\nčl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať\ntak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria\nA, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B;\nGeorgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n29. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4\nústavy).\n30. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\n12\n\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m.\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n31. V okolnostiach posudzovaného prípadu okresný súd napadnutým uznesením\nrozhodol tak, že zamietol sťažnosť sťažovateľky v postavení oprávnenej proti uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 79 Ek 628/2018 z 13. marca 2018 vydanému vyšším súdnym\núradníkom, ktorým bol návrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie zamietnutý z dôvodu,\nže rozhodcovský rozsudok predložený v exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňal\nnáležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc\nvo veci konať a rozhodovať, a teda je tu daný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 2\npísm. d) Exekučného poriadku.\n32. V odôvodení uznesenia sp. zn. 79 Ek 628/2018 z 30. apríla 2019 okresný súd\nuviedol:\n„8. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi\nkonania (stranami sporu) sa zakladá rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak exekučný súd\nskúma platnosť rozhodcovskej doložky, preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti\nexekučného titulu, teda či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený rovnako, ako by to\nskúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 45 Exekučného poriadku.\nPredpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia (exekučného titulu)\n13\n\nvykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Ak bolo rozhodnutie vydané\norganom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným aktom, ktorý v exekučnom\nkonaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby\nneexistoval (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 M Cdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Predpokladom existencie právomoci rozhodcovského\nsúdu (rozhodcu) vec prejednať a rozhodnúť je platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy\nmedzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy alebo\nrozhodcovskej doložky. Exekučný súd má, v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného\nporiadku, povinnosť zisťovať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda,\nokrem iného aj to, či je exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku vykonateľný. Súd\npri tomto zisťovaní posudzuje nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými\nstranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže\ntotiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať\na rozhodnúť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Cdo 135/2012 zo dňa 05.12.2012).\n9... Povinný 1) ani povinný 2) ako fyzické osoby konajúce vo svojom vlastnom mene,\nna vlastnú zodpovednosť nijakým spôsobom neboli v zmluvnom vzťahu s oprávneným, ani\njeho právnym predchodcom, keď v zmluvnom vzťahu konali ako členovia predstavenstva\nakciovej spoločnosti (štatutárny orgán), teda v mene právnickej osoby, ktorú úkony členov\njej predstavenstva aj zaväzovali. Povinný 1) a povinný 2) nie sú právnymi nástupcami\nprávnickej osoby, ktorá bola účastníkom právneho vzťahu s právnym predchodcom\noprávneného, ani oprávneným. Preto sa na nich nevzťahuje rozhodcovská doložka citovaná\nrozhodcom v odôvodnení rozhodcovského rozhodnutia. Za inú zmenu v osobe dlžníka\nnemožno považovať, s poukazom na § 194 Obchodného zákonníka, štatutárny orgán\ndlžníka, titulom zodpovednosti za spôsobenú škodu. Je potrebné zdôrazniť, že v takom\nprípade veriteľ uplatňuje nárok spoločnosti na náhradu škody voči predstavenstvu. Teda za\nsplnenia základných zákonných predpokladov v zmysle § 194 Obchodného zákonníka\n(a predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie povinnosti, vznik škody,\npríčinná súvislosť medzi nimi) mohol oprávnený ako právny nástupca veriteľa žalobou\nuplatňovať nárok na náhradu škody voči členom predstavenstva vo svojom vlastnom mene\na na vlastný účet, avšak kvantitatívne obmedzenej vo výške svojej pohľadávky\n14\n\ns príslušenstvom. Súd si tiež dovoľuje podotknúť, že ak je na majetok spoločnosti vyhlásený\nkonkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca\nkonkurznej podstaty a nie veriteľ. Za inú zmenu v osobe dlžníka, tak ako to má na mysli\nustanovenie § 3 ods. 2 ZoRK nemožno považovať zodpovednostný vzťah členov\npredstavenstva voči spoločnosti v ktorej vykonávajú funkciu štatutárneho orgánu, nakoľko\ntu ide o iné subjekty zodpovednostného vzťahu, ale aj o iný obsah záväzku (náhrada škody).\nNa uvedenom nič nemení ani to, že veriteľ (oprávnený, resp. jeho právny predchodca) môže\nuvedený nárok na náhradu škody uplatňovať vo vlastnom mene a na vlastný účet...\n12. K tvrdeniam oprávneného, že exekučný súd nemá právomoc posudzovať exekučný\ntitul súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený pri každom exekučnom titule skúmať jeho\nformálnu a materiálnu vykonateľnosť, pričom formálnou stránkou vykonateľnosti je aj\nskúmanie, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Pokiaľ exekučný súd preskúmava\nplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti\noprávneným predloženého exekučného titulu. Preskúmavanie formálnej a materiálnej\nstránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom je prijímané bez výhrad aj\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pozri napríklad uznesenia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky: č. k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010; č. k.\nII. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09. 12. 2010; č. k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29. 03. 2011; č. k.\nI. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011; č. k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22. 08. 2012\na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997;\n3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn.\n4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013.“\n33. Podľa § 45 ods. 2 piś m. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely\ntohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane\nzmieru v ňom schváleného.\n34. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie\nexekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.\n\n15\n\n35. Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd je\noprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo\nplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať\nvo veci samej, uznesenim\ń rozhodcovské konanie zastavi.́\n36. Podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského\nkonania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu\npre neexistenciu\n\nalebo\n\nneplatnosť\n\nrozhodcovskej\n\nzmluvy,\n\nmôže\n\ntak\n\nurobiť\n\nv rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové\nobmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom,\nže o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konani,́ alebo, že vo veci má byť\nrozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia\nústneho pojednávania, pri piś omnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku.\nNámietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastnik\ń\nrozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania\no tejto otázke dozvie.\n37. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský súd\nrozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2\nrozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom\nrozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc\nrozhodovať, účastniḱ rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní\npo doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti\nrozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prip\ń ustný opravný prostriedok.\nRozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom\nkonaní a vydať rozhodcovský rozsudok.\n38. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský\nrozhodcovský rozsudok môže byť zrušený priś lušným súdom len na základe žaloby\núčastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského\nkonania, ak účastniḱ rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť\n16\n\nrozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym\nporiadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská\nzmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku\nSlovenskej republiky.\n39. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský\nrozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet\nsporu v rozhodcovskom konani,́ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe\nalebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.\n40. Sťažovateľka je presvedčená, že napadnuté uznesenie okresného súdu je\narbitrárne a trpí nedostatkom náležitého a presvedčivého odôvodnenia skutočností, ktoré\nviedli okresný súd k záveru, že rozhodcovský rozsudok predložený v exekučnom konaní\nako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože podľa názoru\nexekučného súdu ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.\n41. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii priś lušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastnik\ń ov konania\n(obdobne napr. III. Ú S 271/05, III. Ú S 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n42. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere\nuvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999).\nJudikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5.\n17\n\n1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj\npovinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4.\n1993, II. Ú S 410/06).\n43. Dňa 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z.\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskoršić h predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konani“́ ).\nOddelením zákonnej úpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského rozhodcovského\nkonania, ku ktorému došlo zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, sa\nmarkantným spôsobom zvýraznil rozdiel oboch týchto konaní spočiv\ń ajúci predovšetkým\nvo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného vzťahu\na nadväzujúceho rozhodcovského konania.\n44. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné poukázať\nna nález ústavného súdu sp. zn. II. Ú S 300/2018 z 5. septembra 2018, podľa ktorého pokiaľ\nsa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu,\nustanovenia zákona o rozhodcovskom konani,́ ktoré umožňujú účastnik\ń ovi tohto konania,\naby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť\nrozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal\nzrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú\nskúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konani.́ V týchto ustanoveniach sa\ntotiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“\n(„práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“, alebo „zákony sú piś ané\npre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských\nveciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj\nprávomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konani,́ pretože inak by tieto ustanovenia\nstrácali svoj zmysel – boli by nadbytočné. Berúc do úvahy dôvody prejednávanej ústavnej\nsťažnosti, ústavný súd taktiež konštatuje, že závery o vylúčení skúmania právomoci\nrozhodcovského súdu v exekučnom konaní sa v prípade, ak ide o spor z iného než\nspotrebiteľského právneho vzťahu, zjavne vzťahujú a primerane použijú aj na možnosť\n18\n\nexekučného súdu v rámci svojej pôsobnosti preskúmať uplatnenie rozhodcovskej doložky\nz hľadiska toho, či pokrýva aj nárok podľa § 194 Obchodného zákonníka.\nVI.\nZávery ústavného súdu\nVI.1 K bodom 1 a 2 výrokovej časti nálezu\n45. S poukazom na už uvedené právne posúdenie (čl. V odôvodnenia) ústavný súd\nkonštatuje, že v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je\noprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti, resp. neexistencie\nrozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, keďže na uplatnenie takejto námietky existujú\nv zmysle zákona o rozhodcovskom konaní iné inštitúty (námietka nedostatku právomoci\nrozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21\nzákona o rozhodcovskom konaní, resp. podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku\npodľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Možnosť uplatniť námietku nedostatku\nprávomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku v nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu\nv exekučnom konaní, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než\nspotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú\nzmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní (napr.\nIV. ÚS 22/2020).\n46. Ústavný súd zastáva názor, že nosné právne názory vyslovené v jeho náleze\nsp. zn. II. Ú S 300/2018 sú naďalej uplatniteľné aj pri posudzovaní prípadov, na ktoré sa\ns účinnosťou od 1. apríla 2017 vzťahuje novela Exekučného poriadku (zákon\nč. 2/2017 Z. z.).\n47. Vzhľadom na to, že okresný súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť\nsťažovateľky (v postavení oprávnenej) proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n79 Ek 628/2018 z 13. marca 2019 vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorým bol návrh\n19\n\nsťažovateľky na vykonanie exekúcie zamietnutý z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok\nvydaný v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako exekučný titul\nv exekučnom konaní nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal\norgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, odoprel sťažovateľke poskytnúť\nochranu jej základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež právu\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo bolo dôvodom na vyslovenie\nich porušenia (bod 1 výroku nálezu).\n48. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti navrhla aj zrušenie napadnutého uznesenia\na vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie.\n48.1 Keďže na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým\nuznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúceho § 133 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n49. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n50. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n51. Ú lohou okresného súdu preto bude opätovne rozhodnúť o návrhu na vykonanie\nexekúcie, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 2 CSP (ako\naj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť\nhľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako\npopierajúce zmysel a účel priś lušných zákonných ustanoveni.́\n20\n\nVI.2 K bodom 3 a 4 výrokovej časti nálezu\n52. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie náhrady trov\nkonania, ktorú vyčiś lila sumou 415,51 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie právneho\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ústavná sťažnosť) vrátane dane z pridanej\nhodnoty (ďalej aj „DPH“). Za stanovisko k vyjadreniu okresného súdu si sťažovateľka\nuplatnila sumu 225,14 € vrátane DPH.\n53. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastnik\ń ovi konania alebo štátu trovy konania.\n54. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu\ntrov konania v sume 415,51 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony\nprávnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia\nvrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd\nvychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019\nv sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady\nniektorých hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 9,80 €\n(1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 346,26\n€. Z priloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vyplýva, že právny\nzástupca sťažovateľky je platcom dane z pridanej hodnoty, preto uvedená suma bola\nzvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov o sumu 69,25 €, čo spolu\npredstavuje 415,51 € (bod 3 výrokovej časti tohto nálezu). Ústavný súd nepriznal\nodmenu za\n\núkon\n\nprávnej\n\nslužby\n\n–\n\npodanie\n\nz 9. septembra 2020,\n\nkeďže\n\ntoto\n\npodanie neobsahuje takú argumentáciu, ktorá by nebola uvedená už v ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky. Právny zástupca sťažovateľky v tomto podaní viackrát opakuje argumentáciu\nuž uvedenú v ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na uvedené ústavný súd tento úkon\n21\n\nnepovažoval za odôvodnený a účelne vynaložený v súvislosti s uplatňovaním práv\nsťažovateľky (§ 251 CSP).\n55. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.\n56. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia-exekučný titul", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia-exekučný titul", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "79Ek/628/2018", "guid": "fb312501-b653-429b-ac2f-2758567e442d:170a23e8-1cc9-4b02-8e6e-fbebe97ca8c0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45a9e467-2b2e-474c-bd0c-e76a0c1c98b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "cebb762f-13e1-44e3-9c21-613b0473fa3a:29968f05-155c-48b2-a13e-d15c41bfe017", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3515204890.1", "spisova_znacka": "6CoE/75/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/75/2017 z 14. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-08-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3515204890.1"}, {"guid": "5b207c79-fa23-44a5-bd76-39ec69be0cf5:5e6a7140-2592-4e6d-8caf-1a21eb29cd64", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6715206306.1", "spisova_znacka": "2CoE/41/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/41/2017 z 28. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715206306.1"}, {"guid": "152fe506-c3bc-4ed1-af39-c7e0238cae67:5d8c12a1-a8c1-4b86-9f72-f295dd7de757", "ecli": null, "spisova_znacka": "79Ek/628/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 79Ek/628/2018 z 13. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/152fe506-c3bc-4ed1-af39-c7e0238cae67:5d8c12a1-a8c1-4b86-9f72-f295dd7de757"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a4d982c1-c1e2-4c32-b8d8-2f77f2149ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.230.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 230/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.230.2024.2"}, {"guid": "ussr:680e2678-f37d-4335-9c8c-40e2a592efac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1"}, {"guid": "ussr:82cd7209-f40d-4f25-a104-2d247b62fdc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.195.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.195.2023.1"}, {"guid": "ussr:591fb05d-c5ad-4856-bac9-eaad5086c42c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.553.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.553.2021.1"}, {"guid": "ussr:eec4585f-1b84-4123-b4a1-f9abd8a288ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.139.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.139.2021.2"}, {"guid": "70159f1c-2cf8-4d55-baf4-59b7949ffb81:9834dc63-da40-42f5-8d7c-2661dd1d4a93", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1518204366.1", "spisova_znacka": "6CoR/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoR/1/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1518204366.1"}, {"guid": "6869a448-a0ab-4919-8276-35ff6693cc90:6baf0b0d-1334-40ea-9d7c-1b561e6eef62", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1218205144.1", "spisova_znacka": "2CoR/1/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoR/1/2022 z 10. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-07-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1218205144.1"}, {"guid": "d938a437-d6ab-4eb4-8b22-9a631a2cb948:3ca9b2ed-b1a7-44fd-bf89-81ef0abd2589", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126249442.3", "spisova_znacka": "11Ek/676/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/676/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126249442.3"}, {"guid": "3511b3ea-90c9-4202-bb7a-76fa678419ba:c009d7b7-bfd4-422d-804b-b905fc41c5e8", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6118318886.9", "spisova_znacka": "74Ek/1207/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1207/2018 z 25. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6118318886.9"}, {"guid": "c2b070b7-785e-4e9f-b888-5d9d5aa4eec0:70f97700-20f0-4563-9a1f-60a29b3fef17", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125213617.3", "spisova_znacka": "76Ek/172/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/172/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125213617.3"}, {"guid": "9b2baee1-a26b-446f-9047-01f706ecd192:25ab7623-b894-4fb8-814e-61dca9aa6164", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125389128.2", "spisova_znacka": "74Ek/2376/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/2376/2025 z 2. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125389128.2"}, {"guid": "eb71c1b9-0c97-497c-a04b-6cedd8d48e13:6495a609-a2b6-4d86-af20-a5a833a439ab", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125213617.2", "spisova_znacka": "76Ek/172/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/172/2025 z 19. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125213617.2"}, {"guid": "416eea54-bc71-4e5f-89e3-14e967f54ec3:fbfb7127-0354-4b13-8e26-dd8fd0cff04b", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6123305335.3", "spisova_znacka": "55Ek/1138/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/1138/2023 z 27. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6123305335.3"}, {"guid": "998a888a-f190-45e0-ad5e-7b86a060ca39:97e88ea2-68fe-4843-bbdc-4180b68a537a", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125349552.2", "spisova_znacka": "76Ek/1422/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/1422/2025 z 24. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125349552.2"}, {"guid": "fc2a23ca-2857-4725-9ba4-10a0f03f205f:bbfc3e01-e9db-4274-a2fe-40c1f1c6bc0c", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125242804.3", "spisova_znacka": "7Ek/558/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/558/2025 z 21. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125242804.3"}, {"guid": "9b34f6ed-ac8f-48d3-99c6-3f9d86e59665:0f88d027-d95c-4e32-9b0e-3a908c24fd19", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124348536.2", "spisova_znacka": "13Ek/1228/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/1228/2024 z 25. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124348536.2"}, {"guid": "39b0515d-a24c-4753-b2fc-61b143a11857:15b1593e-41bd-4cda-a282-39d7419f9ea6", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125261446.3", "spisova_znacka": "7Ek/814/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/814/2025 z 12. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125261446.3"}, {"guid": "e7608e84-ce04-460c-b42f-c1cad6d00e8f:07d09e27-8723-40f0-b4cf-7e4c2b480115", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6122448100.3", "spisova_znacka": "67Ek/2925/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/2925/2022 z 16. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6122448100.3"}, {"guid": "6e2a8ff9-b3b0-40f0-a6da-d6eccf1ce8b1:201745f0-d110-4028-a1e5-4f9a096e2913", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124284187.2", "spisova_znacka": "59Ek/879/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/879/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124284187.2"}, {"guid": "8e2a9a22-5b25-408b-b4ac-90b3dbf4fe67:b04d81fb-896e-4318-ae9b-45ae898191fb", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124357508.3", "spisova_znacka": "71Ek/1710/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/1710/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124357508.3"}, {"guid": "3e59433d-0ab7-4420-adac-c002179eebc5:0eb20d56-13e3-4e86-a40e-69fd631e2c98", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6123400580.3", "spisova_znacka": "33Ek/1867/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1867/2023 z 17. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6123400580.3"}, {"guid": "83cf4447-1183-45c4-97f2-4335aaaa9cb4:0e28ece4-e2ed-4a31-9a9f-3dda237cc44d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6118353777.8", "spisova_znacka": "79Ek/628/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 79Ek/628/2018 z 24. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6118353777.8"}, {"guid": "8e372c0a-1394-44ff-9127-e13f11473bfc:d0336b1e-8e90-4fd3-8e22-80e891980b06", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6121428692.5", "spisova_znacka": "76Ek/2679/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/2679/2021 z 10. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6121428692.5"}, {"guid": "e4396805-fc43-45c3-b3f3-bef11a697e0b:e5dc22d0-0949-4238-b997-b21914de92ca", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124266795.2", "spisova_znacka": "19Ek/643/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/643/2024 z 13. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124266795.2"}]}