{"guid": "ussr:26962f6b-8175-42e8-a81a-a443ad9ae86d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.280.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 280/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 280/2020 z 17. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 280/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.280.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/26962f6b-8175-42e8-a81a-a443ad9ae86d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.280.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.280.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.280.2020.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 280/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, právne zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Martinom Kubovičom, LL.M., MSc., M. R. Štefánika 14, Sereď, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 9 Sžsk 24/2017 z 27. februára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n9 Sžsk 24/2017 z 27. februára 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“ alebo\n„napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa správnou žalobu\ndoručenou Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) 1. apríla 2015 domáhal proti\nSociálnej poisťovni ako žalovanej (ďalej aj „žalovaná“) preskúmania a následne zrušenia jej\nrozhodnutia č. 20849-2/2015-BA z 23. marca 2015, ktorým jeho odvolanie podané proti\nrozhodnutiu pobočky žalovanej č. 700-0600029914-GC09/14 zo 16. októbra 2014 (ďalej aj\n„prvostupňové rozhodnutie“) zamietla a prvostupňové rozhodnutie svojej pobočky\npotvrdila.\n3. Pobočka žalovanej označeným rozhodnutím č. 700-0600029914-GC09/14\nzo 16. októbra 2014 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že sťažovateľovi ako samostatne zárobkovo činnej\nosobe „nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa\n31. decembra 2006.“. Pobočka žalovanej vo veci rozhodovala po tom, čo jej sťažovateľ\ndoručil\n\nodhlášku\n\nz povinnej\n\núčasti\n\nna\n\nnemocenskom\n\na dôchodkovom\n\npoistení\n\nk 31. decembru 2006. Sťažovateľ tak postupoval z dôvodu, že k 31. decembru 2006 ukončil\nsamostatný výkon advokácie, čím mu zaniklo sociálne poistenie podľa § 5 zákona\no sociálnom poistení, pretože od 1. januára 2007 začal vykonávať advokáciu\nprostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným VRANOVIČ, s. r. o., Hlavná 25,\nTrnava, IČO 36 669 661 (ďalej len „spoločnosť“).\n\n2\n\n4. Z údajov z výpisu z daňového priznania sťažovateľa za rok 2005 pobočka\nžalovanej zistila, že jeho príjem z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou\nčinnosťou za rok 2005 bol v sume 1 664 006 Sk/55 234,88 €, čo je suma vyššia ako 12násobok minimálneho vymeriavacieho základu (82 800 Sk/2 748,46 €). V odôvodnení\nrozhodnutia pobočka žalovanej poukázala na znenie § 21 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom\npoistení, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nsamostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho\npo kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,\nza ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného\npredpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nnebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 zákona\no sociálnom poistení. Pobočka žalovanej považovala za preukázané, že sťažovateľov príjem\nza rok 2005 túto hranicu prevýšil. Ďalej pobočka žalovanej skonštatovala, že „oprávnenie\nadvokáta na výkon advokátskej činnosti, podmienené jeho zápisom v zozname advokátov\nvedenom Slovenskou advokátskou komorou až do času, kým nebol z takéhoto zoznamu\nvyčiarknutý má za následok, že advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou na účely\nzákona o sociálnom poistení, a preto je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo\npoistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení...“. Pobočka žalovanej preto rozhodla, že sťažovateľovi napriek\ndoručenej odhláške povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe k 31. decembru 2006 nezaniklo.\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovanej podal sťažovateľ odvolanie,\nsúčasťou ktorého bola aj listina Slovenskej advokátskej komory zo 14. novembra 2014,\nktorou mu potvrdila, že sťažovateľ „s účinnosťou od 1. januára 2007 zmenil spôsob výkonu\nadvokácie a v súvislosti s touto zmenou [mu] zaniklo... oprávnenie vykonávať advokáciu ako\nfyzická osoba samostatne popri súčasnom výkone advokácie spôsobom ako konateľ\n3\n\nspoločnosti s ručením obmedzeným.“. O odvolaní sťažovateľa rozhodlo ústredie žalovanej\nrozhodnutím č. 20849-2/2015-BA z 23. marca 2015 tak, že odvolanie sťažovateľa zamietlo\na zároveň potvrdilo prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia ústredie žalovanej zopakovalo dôvody rozhodnutia pobočky a ďalej uviedlo, že\n„[a]dvokát zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie SAK, nadobúda na účely\nsociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.“, pričom pod\n„[z]ánikom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (zákona\no advokácii) sa rozumie vyčiarknutie SAK zo zoznamu advokátov.“. Vzhľadom na už\nuvedené a s poukazom na znenie § 12 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) ústredie\nžalovanej dospelo k záveru, že „advokát, ktorému bol zmenený spôsob výkonu advokácie,\nzostáva naďalej advokátom v zmysle § 12 ods. 1 zákona o advokácii, a preto advokátovi, t. j.\naj účastníkovi konania, nezaniká postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5\npísm. c) zákona, a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa\n§ 21 ods. 4 písm. b) zákona.“.\n6. Proti rozhodnutiu ústredia žalovanej podal sťažovateľ správnu žalobu, o ktorej\nrozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 14 S 69/2015 zo 14. septembra 2016 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) tak, že obe rozhodnutia žalovanej zrušil a vec vrátil pobočke\nžalovanej na ďalšie konanie.\n7. Následne proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná kasačnú sťažnosť podľa\n§ 438 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom z 27. februára 2019 tak,\nže rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia sa stotožnil s obsahom rozhodnutí žalovanej.\n8. Sťažovateľ s rozhodnutím najvyššieho súdu nesúhlasí a v rámci ústavnej sťažnosti\nnamieta nesprávne závery najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku a je toho názoru, že\nnajvyšší súd\n4\n\n„... potvrdil správnosť postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, hoci tá\nvedome nerešpektovala obsah záväzného potvrdenia Slovenskej advokátskej komory o tom,\nže sťažovateľ nie je od 01. 01. 2007 samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona\no sociálnom poistení,\n... svoje rozhodnutie oprel o taký právny názor, ktorého aplikovanie má za následok\nporušenie právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Podľa názoru\nsúdu osoba spravujúca sa obsahom záväzného potvrdenia vydaného na základe zákona\nmôže byť neskôr v správnom aj v súdnom konaní neúspešná, pretože podľa správneho\norgánu a súdu sa práve rešpektovaním obsahu záväzného potvrdenia fyzická osoba\ndopustila porušenia zákona.\n... samotný právny názor o tom, že advokát poskytujúci právne služby výlučne\nprostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným má zároveň oprávnenie na\nvykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti... [je] nesprávny a diskriminujúci.“.\n9. Sťažovateľ ďalej vo svojej ústavnej sťažnosti uvádza:\n„... samotný zápis advokáta v zozname advokátov (ktorý je vlastne registrom osôb,\nktoré spĺňajú zákonné podmienky na vykonávanie advokácie) nemá obdobný charakter, ako\nnapr. živnostenský register. Advokát, ktorý chce vykonávať advokáciu prostredníctvom\nspoločnosti s ručením obmedzeným nemá možnosť sa z tohto zoznamu nechať vyčiarknuť.\nMusí tam byť zapísaný. Nie je však žiaden dôvod na takéhoto advokáta nahliadať inak, ako\nna iné osoby podnikajúce na území SR, ktoré majú možnosť zvoliť si, že chcú svoju\npodnikateľskú činnosť vykonávať v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným a napríklad\nukončiť živnosť fyzickej osoby, čím v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení prestávajú byť\nokamžite poistenými osobami. Advokát analogicky oznámi komore zmenu spôsobu výkonu\nadvokácie a naďalej pokračuje vo výkone advokácie prostredníctvom spoločnosti s ručením\nobmedzeným, v ktorej vystupuje ako konateľ.“\n10. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl.. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\n5\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9Sžsk/24/2017\nzo dňa 27.02.2019 porušené bolo.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9Sžsk/24/2017 zo dňa\n27.02.2019 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.“\n11. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola\nvec sťažovateľa 17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle\nčl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu\nv zložení Miroslav Duriš – predseda senátu, Ladislav Duditš a Libor Duľa.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje\n\n6\n\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n15. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012).\n17. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné\npostavenie (čl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\n7\n\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa\njeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n21. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 27/07).\n\n8\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Podstatou ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s právnym posúdením jeho\npostavenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby, a to na účely jeho povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia v čase, keď sťažovateľ po zmene\nspôsobu výkonu advokácie vykonáva od 1. júla 2007 advokáciu ako konateľ spoločnosti\ns ručením obmedzeným (v jej mene a na jej účet). Sťažovateľ tiež tvrdí, že žalovaná bola\npovinná pri svojom rozhodovaní vychádzať zo záväzného potvrdenia Slovenskej\nadvokátskej komory o spôsobe výkonu advokácie sťažovateľa č. 7/2014-JUDr.Hr/Ma\nzo 14. novembra 2014.\n23. Ústavný súd tu v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať na podstatnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, v rámci ktorého najvyšší súd okrem iného uviedol:\n„... Z citovaného ustanovenia § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je\ndefiníciou SZČO na účely sociálneho poistenia, vyplýva, že sa za ňu bude považovať každá\nfyzická osoba, ktorá má povolenie na výkon špecifikovaných činností vrátane advokácie\na zároveň nie je v pracovnom pomere voči inej osobe. Aby teda bola fyzická osoba - advokát\npovažovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu, musia byť v jej prípade kumulatívne\nnaplnené dve podmienky. Jednak je potrebné mať povolenie na vykonávanie advokácie,\na teda aj v materiálnej rovine ide o osobu, ktorá môže poskytovať právne služby podľa\nzákona č. 586/2003 Z. z. (bola zapísaná do zoznamu advokátov, nebola z tohto zoznamu\nvyčiarknutá, ani jej nebol výkon advokácie pozastavený) a tiež nesmie byť v pracovnom\npomere k inej osobe. Je potom zrejmé, že výkon funkcie konateľa spoločnosti s ručením\nobmedzeným nebude pracovným pomerom, keď v tomto prípade nejde o výkon závislej\npráce vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, podľa\npokynov zamestnávateľa. Kasačný súd tiež zdôrazňuje, že spôsob, akým advokát vykonáva\nadvokáciu (špecifikovaný v § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.), nie je rozhodným pre\nposúdenie, či je advokát SZČO, resp. či má oprávnenie na výkon advokácie. Naopak, už zo\nsamej skutočnosti, že zákon explicitne stanovuje, že advokát môže vykonávať advokáciu aj\n9\n\nako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, vyplýva, že osoba, ktorá je konateľom\nspoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych\nslužieb, má oprávnenie na výkon advokácie, a teda napĺňa podmienku stanovenú § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z. z.“\n24. Už uvedené právne úvahy viedli najvyšší súd k záveru, že sťažovateľ „dňa\n31. 12. 2006 spĺňal obe uvedené podmienky - a síce bol oprávnený vykonávať advokáciu\na zároveň nebol v pracovnom pomere. Je teda zrejmé, že skutočne bol SZČO a ku dňu\n31. 12. 2006 mu nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.“.\n25. Z citovaných častí napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší\nsúd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ\nspoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona o advokácii, má\nstatus samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení\n(v znení účinnom k 1. januáru 2007). Ako z rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, povinnosť\nplatiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká iba za súčasného splnenia\npodmienky, že daný subjekt je samostatne zárobkovo činnou osobou a zároveň nie je\nv pracovnom pomere voči inej osobe.\n26.\n\nPre\n\núčely\n\nposúdenia\n\ntrvania\n\npovinného\n\nnemocenského\n\na povinného\n\ndôchodkového poistenia najvyšší súd dospel k záveru, že existencia oprávnenia advokáta\nna vykonávanie advokátskej činnosti podmienená jeho zápisom v zozname advokátov\nvedenom Slovenskou advokátskou komorou trvá až do času, kým advokát nebol\nvyčiarknutý z takéhoto zoznamu, čo má za následok, že musí byť považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu pre potreby zákona o sociálnom poistení.\n27. Z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, o ktoré\nustanovenia zákona o sociálnom poistení a zákona o advokácii oprel svoje zistenia. Najvyšší\nsúd v dostatočnej miere vysvetlil svoje myšlienkové pochody vedúce k právnemu záveru\no tom, že zmena formy výkonu advokácie nemá vplyv na zánik povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia.\n10\n\n28. Podľa názoru ústavného súdu argumenty najvyššieho súdu odôvodňujúce výrok\njeho rozhodnutia treba hodnotiť ako legitímne a ústavne akceptovateľné. Ústavný súd\nzastáva názor, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle,\nnevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje dostatočne zistený skutkový stav,\nk čomu najvyšší súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení.\nRozhodnutie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ svojho výroku, je preto\npotrebné z tohto pohľadu hodnotiť ako výsledok rozhodovacej činnosti, ktorým je\nrealizované základné právo účastníka konania na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé\nsúdne konanie.\n29. Aj v sťažovateľovej veci sú právne závery najvyššieho súdu identické\nso skutkovo obdobnými vecami, ku ktorým najvyšší súd konštantne zaujíma rovnaký postoj,\npričom aj ustálená judikatúra ústavného súdu tieto právne názory dlhodobo akceptuje ako\nústavnoprávne udržateľné, a tak niet dôvodu aj s ohľadom na uznesenie pléna ústavného\nsúdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 zo 4. marca 2015 odchýliť sa od postoja ústavného súdu\nk opodstatnenosti týchto sťažností vyslovených v jeho skoršej rozhodovacej praxi ani\nv prerokúvanom prípade. I samotný ústavný súd musí vynaložiť maximálnu snahu\nv prospech rešpektovania právnej istoty, v posudzovanom prípade nastolenej stabilnou\njudikatúrou najvyššieho súdu, a preto, zaujímajúc rovnaký postoj ako v predošlých\nanalogických konaniach, ústavný súd považoval námietky sťažovateľa tykajúce sa\nnesprávneho právneho posúdenia jeho veci všeobecnými súdmi za zjavne neopodstatnené\n(m. m. III. Ú S 386/2012, II. ÚS 335/2013).\n30. Pre úplnosť ústavný súd poukazuje i na tú skutočnosť, že zákon o sociálnom\npoistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2011 obsahuje už\nodlišnú úpravu nielen § 5, ale aj § 21 ods. 4.\n31. Ako z týchto novelizovaných ustanovení vyplýva, zákonodarca považoval\nv súvislosti s § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení za potrebné spresniť podmienky\nzániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej\nosoby, pričom postupoval tak, že výslovne ustanovil, že toto zaniká vždy dňom, od ktorého\n11\n\nfyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Takto zákonodarca\nnahradil sporné „mať oprávnenie“ jednoznačným „byť oprávneným“, čo podľa názoru\nústavného súdu posunulo dikciu ustanovenia k jej materiálnemu chápaniu. Tomu\nnasvedčuje aj úprava § 5 zákona o sociálnom poistení (m. m. II. ÚS 335/2013).\n32. Najvyšší súd sa vyjadril aj k tvrdeniu sťažovateľa o záväznom charaktere\npotvrdenia Slovenskej advokátskej komory o statuse advokáta č. 7/2014-JUDr.Hr/Ma\nzo 14. novembra 2014 z pohľadu jeho postavenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby,\nkeď aj s poukazom na právny názor uvedený v uznesení ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 93/2012 z 29. februára 2012 uviedol, že akceptovanie vymedzenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby Sociálnou poisťovňou podľa § 5 zákona o sociálnom poistení\nvo vzťahu k výkonu advokácie oproti obsahu potvrdenia vydaného v rámci zákonom\nvymedzenej pôsobnosti samosprávnej stavovskej organizácie advokátov [§ 71 ods. 2 písm.\nk) zákona o advokácii] nenasvedčuje možnej arbitrárnosti záverov najvyššieho súdu.\nÚstavný súd sa od už uvedeného posúdenia predmetnej otázky nastolenej sťažovateľom\nnemá dôvod odchýliť, a tým otvoriť polemiku so svojím predchádzajúcim právnym\nnázorom, o ktorý sa pri svojom rozhodovaní opieral aj najvyšší súd. Sťažovateľ v tejto\nsúvislosti neuviedol dostatočné argumenty odôvodňujúce prípadný odklon ústavného súdu\nod svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti.\nIV.\nZáver\n33. Vychádzajúc predovšetkým zo skutočností uvedených v časti III tohto uznesenia,\nústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o možnej\npríčinnej súvislosti medzi sťažovateľom namietaným porušením základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na rozsudkom najvyššieho súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd už pri predbežnom\nprerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd podotýka, že vzhľadom na skôr\nuvedené okolnosti týkajúce sa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu aj najvyššieho\n12\n\nsúdu pristúpil k preskúmaniu kasačného rozhodnutia najvyššieho súdu vedúceho\nk opätovnému konaniu krajského súdu o správnej žalobe, ktoré v čase podania ústavnej\nsťažnosti ešte nebolo právoplatne skončené.\n34. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "rozsudok-zrušenie", "advokát, advokácia", "sociálna poisťovňa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:92d428d9-b84a-4e21-ab26-bfb05394f17d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 335/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2013 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1"}, {"guid": "ussr:0825b928-f52b-47f6-bca1-7ed812d363ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1"}, {"guid": "ussr:6b0303bb-bc2a-499b-bb62-a494fd682a0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 93/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2012 z 29. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-29", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b0303bb-bc2a-499b-bb62-a494fd682a0a"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dc689ad7-bdb8-43f0-bd4c-9d3610dcdfac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.43.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/2022 z 1. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.43.2022.1"}, {"guid": "95062eda-b71e-43e7-907c-e312f7e3bac5:f7266790-ac5d-4537-935e-7f22ac06f727", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201891.1", "spisova_znacka": "6Ssk/116/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/116/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201891.1"}, {"guid": "5c62333c-339a-4c93-ad58-3793765c0368:4849a590-ccc3-45dc-b2a1-74665b37e8d6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201891.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/97/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/97/2021 z 31. 7. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201891.1"}, {"guid": "b2d852ff-53d9-4317-a377-a35d68f5e1c0:829a2e5b-5f4a-49ae-8ce2-805697e69542", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2015200256.4", "spisova_znacka": "14S/26/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/26/2019 z 17. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2015200256.4"}, {"guid": "b2d852ff-53d9-4317-a377-a35d68f5e1c0:cd95e622-fb63-4704-8222-9a04b1323507", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2015200256.4", "spisova_znacka": "14S/26/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/26/2019 z 17. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2015200256.4"}]}