{"guid": "ussr:59e5ad1c-4d66-41a5-b4d5-546e7c4f9b6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.277.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/2020 z 17. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 277/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.277.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/59e5ad1c-4d66-41a5-b4d5-546e7c4f9b6c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.277.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.277.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.277.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 277/2020-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóom,\n\nŠtúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie základného práva zaručeného čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Cdo 138/2019 z 29. januára 2020 a uznesením Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 11 Co 80/2018 z 30. novembra 2018, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci, proti ktorým ústavná\nsťažnosť smeruje, a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Mikulášom\n\nBuzgóom, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie základného práva zaručeného\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 4 Cdo 138/2019 z 29. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“)\n\na uznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Košiciach\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 11 Co 80/2018 z 30. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského\nsúdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol stranou\nv konaní\n\nvedenom\n\nOkresným\n\nsúdom\n\nKošice\n\nII\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\npod sp. zn. 31 C 10/2005 v procesnom postavení žalovaného, proti ktorému sa žalobkyňa –\nobchodná spoločnosť\n\n, Košice (ďalej len „žalobkyňa“), domáhala\n\npôvodne zaplatenia sumy 1 160,43 € s príslušenstvom z titulu náhrady za nedoplatok\nspojený s užívaním bytu na podklade zmluvy o výkone správy z 1. marca 1999.\n3. Okresný súd uznesením č. k. 31 C 10/2005-699 z 3. novembra 2017\n(ďalej len „uznesenie z 3. novembra 2017“) konanie vo veci žaloby žalobkyne zastavil,\npodanie sťažovateľa z 10. októbra 2016 označené ako vzájomná žaloba odmietol a zároveň\nrozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, a štátu priznal\nprávo na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 50 %. V citovanom uznesení\nokresný súd zdôraznil, že podaním zo 14. septembra 2017 žalobkyňa vzala žalobu v celom\nrozsahu späť a navrhla konanie zastaviť z dôvodu, že sťažovateľ 25. novembra 2013 uhradil\nnedoplatky na nákladoch spojených s vlastníctvom a užívaním bytu. Sťažovateľ\nso späťvzatím žaloby a zastavením konania nesúhlasil. Poukazoval pritom na to, že vo veci\nbola podaná vzájomná žaloba, ako aj na to, že vo veci vedenej okresným súdom\npod sp. zn. 28 C 193/2016 sa rozhoduje spor skutkovo a právne blízky, preto je daný dôvod\nna spojenie oboch vecí. Okresný súd v uznesení z 3. novembra 2017 konštatoval, že dôvody\nnesúhlasu so späťvzatím žaloby žalobkyňou prezentované sťažovateľom nepovažuje\nza dostatočne vážne na to, aby konanie vo veci žaloby nezastavil. Podanie sťažovateľa\nz 10. októbra 2016 okresný súd odmietol podľa § 129 ods. 1 až 3 Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“) z dôvodu, že neobsahovalo náležitosti vzájomnej žaloby, neboli\n2\n\nk nemu pripojené ani dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a nedošlo k odstráneniu\nvád podania.\n4.\n\nKrajský\n\nsúd\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nuznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz 3. novembra 2017 potvrdil ako vecne správne a žalobkyni priznal náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. O dovolaní sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol podľa § 447 písm. c) CSP\nako procesne neprípustné. Sťažovateľ namieta, že sa s napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu „nevie stotožniť v časti, v zmysle ktorej som prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420\npísm. f) CSP.“.\n6. Sťažovateľ nesúhlasí s odôvodnením obsiahnutým v napadnutom uznesení\nnajvyššieho súdu a zvýrazňuje skutočnosť, že z ním uvádzaného skutkového stavu je zrejmá\nintenzita zásahu do práva na spravodlivý proces.\n7. Podľa názoru sťažovateľa napadnuté uznesenie krajského súdu nie je dostatočne\nodôvodnené, keďže nedáva odpoveď na jeho odvolacie námietky o nevyhnutnosti spojenia\nvecí, ako aj o „peňažnom previse po 23.11.2013“, ktorý neumožňoval rozhodnutie\no späťvzatí\n\nžaloby\n\na zastavení\n\nkonania.\n\nNamieta\n\naj\n\nodmietnutie\n\njeho\n\npodania\n\nz 10. októbra 2016, ktoré označil ako vzájomná žaloba. Sťažovateľ ďalej argumentuje,\nže sa dožaduje „výlučne hodnotenia... relevantnej obrany a právnej argumentácie v konaní\npred všeobecnými súdmi a posúdenia porušenia môjho práva na spravodlivý súdny\nproces.“.\n8. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu a napadnutým uznesením krajského súdu,\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na zároveň prizná sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 375,24 €.\n3\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. V súlade s čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n13. V súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n4\n\n14. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov\n\nod\n\nnadobudnutia\n\nprávoplatnosti\n\nrozhodnutia,\n\noznámenia\n\nopatrenia\n\nalebo upovedomenia o inom zásahu. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný\nprostriedok,\n\nlehota\n\nna\n\npodanie\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\nktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia\nrozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n15. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n16. Z už citovaného princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci\nvychádza zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť,\nale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných\npráv alebo slobôd môže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n17. Predmetom konania ústavného súdu je rozhodovanie o namietanom porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorým malo podľa sťažovateľa dôjsť\npri rozhodovaní krajského súdu o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie\no zastavení konania a odmietnutí podania sťažovateľa označeného ako vzájomná žaloba\na pri rozhodovaní najvyššieho súdu o dovolaní v časti dovolacieho dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP. Podľa sťažovateľa nie sú napadnuté uznesenia krajského súdu a najvyššieho\nsúdu dostatočne odôvodnené.\n\n5\n\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n20. Už len pre úplnosť ústavný súd zdôrazňuje, že predmet konania o ústavnej\nsťažnosti nemožno z hľadiska požadovanej ústavnej ochrany rozšíriť len na základe\nzáhlavia ústavnej sťažnosti či jej odôvodnenia aj o porušenie sťažovateľom označeného\nzákladného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny (ktoré sťažovateľ uvádza v úvodnej časti\nústavnej sťažnosti). Ústavný súd, súc viazaný petitom (návrhom na rozhodnutie)\npredloženým sťažovateľom, preto ustálil predmet konania o ústavnej sťažnosti\ntak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.\n21. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n22. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že vo vzťahu k všeobecným\nsúdom nie je súdom opravným. Jeho právomoc preto nenahrádza postupy a rozhodnutia\nvšeobecných súdov a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti\n(m. m. III. ÚS 292/2018). Vo všeobecnosti preto úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana pred skutkovými či právnymi omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (m. m. I. ÚS 17/01).\n23. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo všeobecnosti patrí aj právo\n6\n\nna prístup k súdu (right of access to a court), resp. právo na súd (right to a court). Z čl. 6\ndohovoru vyvoditeľný zákaz odmietnutia spravodlivosti (tzv. denegatio iustitiae) sa týka\npriebehu už začatého konania pred súdom, ale zaručuje aj prístup k súdu. Článok 6\nods. 1 dohovoru zaručuje teda každému právo na to, aby svoju vec týkajúcu sa civilných\npráv a záväzkov mohol predložiť súdu (m. m. II. ÚS 281/2017).\n24. Rešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\nústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre neustále pripomína, že jedným z kľúčových\nprincípov spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nje aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Jeho obsahom je právo strany\nsporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy,\naby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (napr. III. ÚS 135/04,\nIII. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež\nvo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,\nneprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\n25. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí\nna ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania\npred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom\nalebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu\nštátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n\n7\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n26. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k splneniu procesných podmienok\nprípustnosti ústavnej sťažnosti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského súdu\nvychádzal v zmysle rozsudku ESĽP z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská\nv. Česká republika (sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54) z právoplatnosti napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa smerujúce proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu ako procesne neprípustné, a preto dvojmesačnú\nlehotu na podanie ústavnej sťažnosti v relevantnej časti podľa § 124 zákona o ústavnom\nsúde považoval v jeho prípade za zachovanú.\n27. Nedostatočnosť odôvodnenia sťažovateľ vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu spája s posúdením späťvzatia žaloby, pre ktoré bolo konanie vo veci žaloby zastavené,\na s posúdením jeho podania označeného ako vzájomná žaloba ako nezrozumiteľného\na neurčitého.\n28. Pri predbežnom prerokovaní tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd vychádzal\nz princípu subsidiarity svojej právomoci. Z obsahu ústavnej sťažnosti totiž vyplýva,\nže zásadnú námietku nedostatočného odôvodnenia vo veci rozhodovania o zastavení\nkonania z dôvodu späťvzatia žaloby a odmietnutia podania sťažovateľa, ktorou malo podľa\nsťažovateľa dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, v zásade v totožnom znení\nuplatnil aj vo svojom dovolaní proti napadnutému uzneseniu krajského súdu [sťažovateľ\nv ňom tvrdil, že krajský súd sa dopustil procesných pochybení v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, pozn.], čo založilo právomoc dovolacieho súdu sa touto dovolacou námietkou\nzaoberať a rozhodnúť o nej, čo v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu\nsa meritórne relevantnou časťou ústavnej sťažnosti zaoberať (obdobne IV. ÚS 468/2018).\n\n8\n\nÚstavný súd preto túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n29. Sťažovateľ v dovolacom konaní odôvodňoval prípustnosť a zároveň dôvodnosť\ndovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP (všeobecné súdy nesprávnym procesným\npostupom znemožnili sťažovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces) „nesprávnosťou“\nrozhodnutia odvolacieho súdu o potvrdení zastavenia konania, „nakoľko prejednávaný spor\nmal\n\nbyť\n\nspojený\n\ns\n\niným\n\nkonaním\n\npred\n\nrovnakým\n\nsúdom\n\nprvej\n\ninštancie\n\nsp. zn. 28 C 193/2016“. Poukazoval ďalej aj na dôvodnosť a preukázanie vzájomnej žaloby,\nktorú podal z dôvodu spôsobenej ujmy konaním žalobkyne, čím vo svojej podstate namietal\nnesprávnosť\n\npostupu\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nv súvislosti\n\ns posúdením\n\njeho\n\npodania\n\nz 10. októbra 2016 označeného ako vzájomná žaloba (bod 3 napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu).\n30. Ústavný súd v úvode tejto časti rozhodnutia aj s poukazom na svoju stabilizovanú\njudikatúru zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky,\nza ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný\nsúd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96).\n31. Po preskúmaní relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nv kontexte podstatnej námietky sťažovateľa (k tomu pozri bod 29 tohto uznesenia) ústavný\nsúd argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť\nodôvodnenia najvyššieho súdu a nezistil, že by posudzované rozhodnutie bolo svojvoľné\nalebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou\n9\n\nprávnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené, a tým mohlo zakladať dôvod na zásah\nústavného súdu v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\n32. Po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje,\nže právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom rozhodnutí\nzdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné\ndovolanie sťažovateľa odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom sa ústavne konformným\nspôsobom vysporiadal s podstatnou dovolacou námietkou sťažovateľa (ktorej nesprávnosť\nvyhodnotenia zo strany najvyššieho súdu v konaní o ústavnej sťažnosti namieta) o existencii\nvady podľa § 420 písm. f) CSP (všeobecné súdy nesprávnym procesným postupom\nznemožnili sťažovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces), keď v podstatnom uviedol:\n„16. Podľa názoru dovolacieho súdu, uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420\npísm. f/ C.s.p. nie je dôvodný, lebo odvolací súd sa náležite vysporiadal s uplatnenou\nnámietkou týkajúcou sa spojenia vecí s tým, že dospel k správnemu záveru, že procesné\npodmienky vyplývajúce z § 166 C.s.p. v danej veci nie sú dané. V konaní vedenom\nna príslušnom súde prvej inštancie pod sp. zn. 28 C 193/20016 je predmetom nedoplatok\nžalovaného z titulu vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu\nza iné zúčtovacie obdobie. Požiadavka žalovaného, aby sa v uvedenom konaní riešil základ\nvšetkých uplatnených nárokov žalobkyne proti žalovanému nie je opodstatnená.\nPodmienkou spojenia veci je zásada hospodárnosti konania. Pokiaľ žalobkyňa vzala žalobu\nspäť z dôvodu úhrady uplatnenej pohľadávky žalovaným v tomto konaní, nebolo možné\nnávrhu na spojenie veci s iným konaním vyhovieť.\n17. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca ako dominus\nlitis prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie\nbez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať\na po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho\nprejednania zastavené resp. sčasti zastavené. Z tohto dôvodu namietaný nesprávny procesný\npostup odvolacieho súdu nebol dôvodný, a prelo dovolanie v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.\nnie je prípustné.“\n10\n\n33. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nďalej konštatuje, že najvyšší súd sa v ňom osobitne argumentáciou sťažovateľa\no „dôvodnosti a preukázania vzájomnej žaloby“ (bod 3 napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu), a tým aj nesprávnosťou posúdenia podania sťažovateľa označeného ako vzájomná\nžaloba ako neurčitého nezaoberal a v napadnutom uznesení sa k nej osobitne nevyjadril.\nUvedený postup vo veci konajúceho najvyššieho súdu však nemožno s prihliadnutím\nna ďalej uvedené hodnotiť ako taký, ktorým by došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy či jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n34. Z napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že svojím podaním (nazvaným\nvzájomná žaloba) si sťažovateľ proti žalobkyni uplatnil pôvodne sumu 10 000 €, avšak\nsamotný nárok takto uplatnenej sumy skutkovo nepodložil, a to ani na podklade výzvy súdu\nprvej inštancie zo 17. februára 2017 na spresnenie vzájomnej žaloby a ani na pojednávaní,\nktoré sa uskutočnilo 3. novembra 2017 (body 15 a 16 napadnutého rozsudku krajského\nsúdu).\n\nNeurčitosť\n\na nezrozumiteľnosť\n\npodania\n\nsťažovateľa\n\nboli\n\nteda\n\ndôvodmi,\n\npre ktoré bolo podanie odmietnuté v súlade s § 129 ods. 3 CSP (ak sa v lehote určenej\nsúdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený\nnedostatok možno v konaní pokračovať). Postup vo veci sťažovateľa konajúcich\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nv súlade\n\ns príslušnými\n\nustanoveniami\n\nprocesného\n\nkódexu\n\n(v konkrétnych okolnostiach veci v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku)\nnemožno hodnotiť ako postup, ktorým by dochádzalo k porušeniu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy či práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. IV. ÚS 36/04).\nUvedené zároveň už na prvý pohľad vylučuje možnosť hodnotiť ho ako nesprávny procesný\npostup znemožňujúci sťažovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Samotné nevysporiadanie\nsa najvyššieho súdu s námietkou sťažovateľa o dôvodnosti a preukázaní vzájomnej žaloby,\nresp. nesprávnosti odmietnutia jeho podania z 10. októbra 2016 v kontexte namietanej\nprípustnosti a dôvodnosti dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP preto nemá\nuž na prvý pohľad ústavnoprávnu relevanciu.\n\n11\n\n35. Ústavný súd už judikoval, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom\nkonaní (týka sa to aj konania o mimoriadnom opravnom prostriedku) nemá a ani nemusí\nodpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku,\nale iba na tie, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom\nprostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia,\nktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (napr. IV. ÚS 350/2014,\nIV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07). Právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na každý\nargument účastníka konania, resp. strany sporu (m. m. II. ÚS 76/07).\n36. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu\nako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd\nzdôrazňuje, že ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná\nodpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nkľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nproti Španielsku, rozhodnutie ESĽP z 9. 12. 1994, § 29; Hiro Balani proti Španielsku,\nrozhodnutie z 9. 12. 1994; Georgiadis proti Grécku, rozhodnutie z 29. 5. 1997; Higgins\nproti Francúzsku, rozhodnutie z 19. 2. 1998).\n37. S prihliadnutím na citované časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, berúc\ndo úvahy absenciu právnej relevancie námietky nesprávneho postupu vyhodnotenia podania\nsťažovateľa z 10. októbra 2016 v súvislosti s posúdením prípustnosti dovolania, ústavný súd\nkonštatuje, že najvyšší súd ako dovolací súd sa v ňom zaoberal a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadal so zásadnou námietkou sťažovateľa, ktorou odôvodňoval\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Najvyšší súd sa s dovolacou\nargumentáciou sťažovateľa nestotožnil, a preto jeho dovolanie odmietol ako smerujúce\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Postup najvyššieho súdu, ktorý vyústil\ndo vydania napadnutého uznesenia, nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nza taký, ktorým by došlo k popretiu podstaty, zmyslu alebo účelu vo veci sťažovateľa\npoužitých procesnoprávnych noriem. Vzhľadom na uvedené ani uznesenie najvyššieho súdu\nvydané v napadnutom konaní nemožno považovať za neodôvodnené či arbitrárne.\n\n12\n\n38. Keďže najvyšší súd svoje rozhodnutie vo veci odmietnutia dovolania sťažovateľa\nzdôvodnil v dostatočnej, výstižnej a presvedčivej podobe, ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by po prípadnom prijatí relevantnej časti ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\n39. Na podklade uvedených skutočností preto ústavnú sťažnosť v relevantnej časti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n40. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho\ndôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi v nej uplatnenými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "žaloba-späťvzatie", "konanie-zastavenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01908e09-3d56-401b-9de5-abd52780fdc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1"}, {"guid": "ussr:b4e260a7-7aa3-45c9-8292-ae39b5e76d34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 292/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.292.2018.1"}, {"guid": "ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f"}, {"guid": "ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2013 z 10. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-10", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e"}, {"guid": "ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:339ae40f-f25a-4f40-8d61-8ee29d54f739", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/04 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:339ae40f-f25a-4f40-8d61-8ee29d54f739"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "002cd2d7-f5b7-4214-a216-0d803cb619da:3317eb2f-64e2-4049-ab68-84f287ae3792", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/80/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/80/2018 z 30. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-11-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/002cd2d7-f5b7-4214-a216-0d803cb619da:3317eb2f-64e2-4049-ab68-84f287ae3792"}], "citovane_v": []}