{"guid": "ussr:2cfa6200-f815-43e7-a3e4-42bc4bb44b5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.274.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 274/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 274/2020 z 17. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 274/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.274.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2cfa6200-f815-43e7-a3e4-42bc4bb44b5f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.274.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.274.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.274.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 274/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2020\npredbežne\n\nprerokoval\n,\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Dášou Komkovou,\n\nHlavná 27, Prešov, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 41345/2019/141 z 23. decembra 2019 a konaním, ktoré tomuto oznámeniu predchádzalo,\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a pre neprípustnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n9. marca 2020\n\ndoručená\n,\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo“) č. 41345/2019/141 z 23. decembra 2019 (ďalej len „oznámenie“)\na konaním, ktoré tomuto oznámeniu predchádzalo.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu\nPrešov z 25. marca 2011 bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi Citibank\nEurope plc., organizačnej zložke Citibank Europe plc., pobočke zahraničnej banky\nso sídlom v Bratislave (ďalej len „žalobca“) sumu 2 123,31 € s 29,99 % úrokom ročne\nzo sumy 1 205,25 € od 14. augusta 2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku\n(ďalej len „exekučný titul“). Na základe exekučného titulu podal žalobca návrh\nna vykonanie exekúcie. Predmetné exekučné konanie sa viedlo pod sp. zn. 79 Er 770/2012\n(EX 6993/2012). Sťažovateľ namieta, že súdny exekútor bol 6 rokov nečinný, čo viedlo\nk nárastu úrokov z omeškania na sumu takmer 10 000 €.\n3. Na tomto základe podal ministerstvu žiadosť z 25. júna 2019 „o odškodné podľa\nÚstavy SR... k značke EX 6993/2012, 79 Er/770/2012, 6 CoE/18/2019, EX 2144/2019-5,\nv ktorej som žiadal o preskúmanie činnosti exekútorského úradu JUDr. Mgr. Pavla Halása\na JUDr. Dagmar Kováčovej...“.\n4. Sťažovateľ podrobne objasňuje svoju argumentáciu, ktorú uviedol v žiadosti\nadresovanej ministerstvu. Poukázal na to, že súdny exekútor mal postupovať podľa § 57\nods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), keďže existovali dôvody\nna zastavenie exekúcie. Podľa sťažovateľa exekučný titul bol nepreskúmateľný a zaväzoval\nho zaplatiť neprimerane vysoký úrok z omeškania. Súdna exekútorka nepostupovala podľa\n§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku a pristúpila k vykonávaniu exekúcie zrážkami zo mzdy\na z iných príjmov podľa § 68 Exekučného poriadku. Sťažovateľ namietal, že exekučný\npríkaz nezodpovedal exekučnému titulu, a neprimeranú dĺžku exekučného konania, ktorá\n2\n\npodľa neho bola účelová a tendenčná v snahe získať ďalšie finančné prostriedky\nz narastajúceho úroku z omeškania. Napokon tiež poukázal na „psychické týranie zo strany\nporušovateľa, ktorý protizákonným postupom prostredníctvom súdnych exekútorov vyvoláva\nstav právnej neistoty a neúmerného finančného zaťaženia v neprospech mňa, sťažovateľa\nako spotrebiteľa.“.\n5. Ministerstvo oznámilo výsledok predbežného prerokovania nároku na náhradu\nškody oznámením z 23. decembra 2019, v ktorom uviedlo, že žiadosť sťažovateľa\npovažovalo za nedôvodnú. Ministerstvo uviedlo, že exekúciu môže zastaviť len exekučný\nsúd, § 57 Exekučného poriadku upravuje podmienky pre začatie exekučného konania, § 61k\nExekučného poriadku upravuje podmienky zastavenia exekúcie súdom a § 61n Exekučného\nporiadku\n\nupravuje\n\npodmienky pre\n\nzastavenie\n\nexekúcie\n\nexekútorom.\n\nSťažovateľ\n\nspochybňuje právny záver ministerstva a domnieva sa, že preukázal nesprávny úradný\npostup súdnej exekútorky ako jednu z podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 514/2003 Z. z.“). Podľa sťažovateľa ministerstvo ako porušovateľ „nevykonal v zákonom\nustanovenom rozsahu dohľad nad činnosťou súdneho exekútora, dospel k nesprávnemu\nprávnemu názoru a rozhodnutiu...\nOdôvodnenie oznámenia porušovateľa neobsahuje žiadne vysvetlenie z akých\ndôkazných prostriedkov pri posudzovaní žiadosti porušovateľ vychádzal. Je síce pravdou, že\npoukázal na nesprávne ustanovenia exekučného poriadku, avšak nezaoberal sa vnútorným\ndohľadom nad činnosťou exekútorov.“.\n6. Sťažovateľ namieta, že oznámenie ministerstva je arbitrárne a je nedostatočne\nodôvodnené. Oznámenie neobsahuje vysvetlenie, „z akých procesných prostriedkov\nporušovateľ pri šetrení vychádzal...\nZ odôvodnenia oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu\nškody musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri prešetrení postupu\nexekútora v exekučnej činnosti, či je v súlade so zákonnými ustanoveniami exekučného\nporiadku, nad ktorými vykonáva dohľad a kontrolu porušovateľ.“.\n3\n\n7. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\no ústavnej sťažnosti takto rozhodol:\n„4.1 Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... písomným oznámením Ministerstva... číslo 41345/2019/141\nzo dňa 23. 12. 2019 a konania Ministerstva... ktoré tomuto písomnému oznámeniu\npredchádzalo, porušené boli.\n4.2... Oznámenie Ministerstva... číslo 41345/2019/141 zo dňa 23. 12. 2019 zrušuje\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\n4.3 Sťažovateľovi... priznáva náhradu trov konania v sume 450,29 Eur na účet\nprávnej zástupkyne... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n4\n\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\n5\n\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru oznámením ministerstva z 23. decembra 2019.\nPredmetným oznámením ministerstvo oznámilo výsledok predbežného prerokovania nároku\nna náhradu škody, pričom nevyhovelo žiadosti sťažovateľa o náhradu škody, keďže\nnepreukázal nesprávny úradný postup súdnej exekútorky. Sťažovateľ s týmto právnym\nnázorom nesúhlasí, považuje ho za arbitrárny a nedostatočne odôvodnený.\n17. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá\nbola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu\na) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak\n3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej\nz poverenia súdu podľa osobitného predpisu.\n18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom\npodľa § 4 a § 11.\n19. Podľa § 16 ods. 4 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán\nneuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov\nodo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,\n\n6\n\nže neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia\nnároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.\n20.\n\nZ\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nvyplýva,\n\nže\n\nministerstvo\n\nvydalo\n\noznámenie\n\nz 23. decembra 2019 v rámci predbežného prerokovania nároku sťažovateľa na náhradu\nškody spôsobenej štátom. Predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je\nosobitným civilnoprávnym postupom pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej štátom a je\njedným z predpokladov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody na súde (porovnaj\nm. m. II. ÚS 414/2016, III. ÚS 460/2018 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 Sžnč 3/2014 z 29. októbra 2015). Príslušný orgán vystupuje namiesto\nštátu, ktorý bol žiadateľom označený ako subjekt zodpovedný za škodu. Postup príslušného\norgánu podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je rozhodovaním o právach\na povinnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako žiadateľa. V uvedenom postupe\nnejde o uplatnenie štátnej moci orgánom verejnej moci, ministerstvo ako príslušný orgán\nneuplatňuje súdnu ani inú obdobnú právomoc. Ustanovenie § 16 ods. 4 zákona\nč. 514/2003 Z. z. nestanovuje žiadne formálne náležitosti pre písomné oznámenie\no neuspokojení nároku na náhradu škody. Predmetné ustanovenie pripúšťa aj nečinnosť\npríslušného orgánu, ktorá konkludentne deklaruje, že príslušný orgán neuspokojí nárok\nna náhradu škody. Postup v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je ani\nformalizovaným konaním, ale v rámci tohto inštitútu príslušný orgán dáva najavo svoj\npostoj – prejavený výslovne alebo konkludentne – k nároku na náhradu škody. O nároku\nna náhradu škody autoritatívne rozhoduje až všeobecný súd na základe žaloby.\n21. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu\nsubsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z čl. 127 ods. 1 ústavy, spočíva v tom, že ochrana\nústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,\nale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.\nKoncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená na tom, že predstavuje subsidiárny\nprocesný prostriedok na ochranu ústavou zaručených základných práv a slobôd. Ústavný\nsúd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci, a preto\n7\n\nnemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s čl. 124 a nasl. ústavy ochrana\nústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu je\nnevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti\nsplnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi\nna ochranu jeho práv poskytuje.\n22. Právomoc ústavného súdu je vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne\nskončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými\nprostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom. Teda právomoc ústavného\nsúdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy predstavuje ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132\nods. 2 zákona o ústavnom súde (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,\nII. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\n23. Ústavná sťažnosť nemá byť podávaná ani z dôvodu „procesnej opatrnosti\nči nedotknuteľnosti“ fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale až vtedy, ak sa sťažovateľ\nnemôže reálne domôcť ochrany svojich práv u ostatných orgánov verejnej moci. Postavenie\nústavného súdu tak možno obrazne prirovnať k „záchrannej brzde“, ktorú je možné použiť\naž vtedy, ak zlyhajú všetky obvyklé a predvídané prostriedky na zabránenie vzniku\nhroziacej ujmy, teda zabránenie porušenia ústavných práv. Konanie o ústavnej sťažnosti\nvšak nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou by bolo možné obchádzať\nkonanie už vedené, resp. ktoré môže byť vedené na návrh sťažovateľa pred inými orgánmi\nverejnej moci.\n24. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu.\nFormálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí\n„formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou\nsubsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému\nsúdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny predpis ustanoví, že v určitej\n8\n\nprocesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách jednotlivca konkrétny\norgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu deľby moci\n(čl. 2 ods. 2 ústavy), pokiaľ by iný orgán o týchto právach rozhodoval bez toho, aby bola\ndaná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve tieto hľadiská\npreto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov zákona\no ústavnom súde, v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti\na príslušnosti ústavného súdu na jej prijatie na ďalšie konanie.\n25. Ústavný súd považoval aj vzhľadom na charakter dokumentu (oznámenie)\nza bezpredmetné skúmať ústavnú udržateľnosť argumentácie ministerstva v oznámení\nz 23. decembra 2019 z toho hľadiska, či je arbitrárna alebo zjavne neodôvodnená. Povaha\npostupu ministerstva ako príslušného orgánu v rámci predbežného prerokovania nároku ani\nneumožňuje dospieť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa podľa ústavy\na dohovoru, a to ani v prípade, ak by právne závery ministerstva boli arbitrárne a ich\nodôvodnenie by nebolo zrozumiteľné, konzistentné alebo dostatočné.\n26. Z už uvedených dôvodov ak sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom\nministerstva a jeho stanoviskom k nároku na náhradu škody, nemal dôvod nevyužiť\nna ochranu svojich práv iné prostriedky, ktorými disponuje, čo znamená, že môže podať\nžalobu, ktorou svoj nárok na náhradu škody uplatní na všeobecnom súde, pričom takáto\nžaloba zároveň predstavuje účinný právny prostriedok nápravy, ktorý musí predchádzať\nprieskumu ústavného súdu.\n27. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietol pre jej\nneprípustnosť.\n\n9\n\n28. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:997e9099-c12e-42d3-918a-ecbf02dc75ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.460.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.460.2018.1"}, {"guid": "ussr:8646f753-59a3-4658-994c-d34c11905f77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.414.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 414/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 414/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.414.2016.1"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7fe3adae-8786-4ead-b129-192fa234ef15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.149.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 149/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/2025 z 13. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.149.2025.1"}, {"guid": "ussr:59d498a9-75b2-4ab9-8500-2af7103680f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.553.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 553/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 553/2023 z 31. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.553.2023.1"}, {"guid": "ussr:47cea158-7777-42b2-9658-e3a671f34c74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.303.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 303/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/2020 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.303.2020.1"}]}