{"guid": "ussr:be317bcc-d5dc-43a0-b791-0384feee586a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.273.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 273/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.273.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/be317bcc-d5dc-43a0-b791-0384feee586a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.273.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.273.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.273.2020.2/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 273/2020-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Rusnákovou,\n\nHeydukova 16, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 25 P 141/2017, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV\nv konaní vedenom pod sp. zn. 25 P 141/2017 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n25 P 141/2017 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 €\n\n(slovom päťsto eur), ktoré j e\n\njej Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nzaplatiť\n\n4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov) na účet\njej právnej zástupkyne Mgr. Andrey Rusnákovej, Heydukova 16, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n4. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou\nRusnákovou, Heydukova 16, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 P 141/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je\núčastníčkou napadnutého konania vedeného okresným súdom v procesnom postavení\nnavrhovateľky, ktorá sa návrhom doručeným okresnému súdu 8. júna 2017 domáha zmeny\núpravy rodičovských práv a povinností k maloletému\n\n(ďalej len\n\n„maloletý“) z dôvodu, že striedavá osobná starostlivosť rodičov realizovaná na podklade\nrozsudku okresného súdu sp. zn. 13 P 326/2015 z 11. mája 2016 sa od 10. februára 2017\nnerealizuje, ako aj z dôvodu, že striedavá osobná starostlivosť rodičov sa s prihliadnutím\nna diagnostikovanie autizmu hraničiaceho s Aspergerovým syndrómom u maloletého\nneosvedčila. Sťažovateľka navrhuje, aby maloletý bol zverený do jej výlučnej starostlivosti\na aby otcovi maloletého bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 300 €\n2\n\nmesačne. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať\nsa s maloletým každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci od 15.00 h do 17.00 h mimo\nbydliska otca vždy za prítomnosti sťažovateľky. Sťažovateľka návrhom požaduje určiť,\nže je oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.\n3.\n\nSťažovateľka\n\npoukazuje\n\npredovšetkým\n\nna\n\nneprimeranú\n\ncelkovú\n\ndĺžku\n\nnapadnutého konania, ktorá predstavuje od podania návrhu takmer 2 roky a 9 mesiacov.\nV tejto súvislosti zdôrazňuje, že agenda starostlivosti súdu o maloletých si vyžaduje\nosobitnú pozornosť efektívnym a rýchlym postupom. Okresný súd pritom vo veci samej\nnerozhodol ani raz.\n4. V konkrétnostiach zdôrazňuje, že k vzniku zbytočných prieťahov došlo jednak\nnečinnosťou okresného súdu, ako aj neefektívnym postupom tohto súdu. Nečinnosť\nokresného súdu sťažovateľka identifikuje od 8. júna 2017 do 19. februára 2018 (v trvaní\n8 mesiacov). Ako neefektívny hodnotí sťažovateľka postup okresného súdu súvisiaci\ns nariadením znaleckého dokazovania, keďže pred samotným rozhodnutím o ustanovení\nznalca okresný súd nemal dostatočne zistený skutkový stav a dokonca nevypočul účastníkov\nkonania a kolízny opatrovník ani neuviedol svoje stanovisko, keďže neuskutočnil\nani šetrenie týkajúce sa pomerov maloletého.\n5. Sťažovateľka nesúhlasí ani s odpoveďou predsedníčky okresného súdu v reakcii\nna jej sťažnosť na postup súdu podľa príslušných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorej\n\nk nariadeniu\n\nznaleckého\n\ndokazovania\n\ndošlo\n\nvyhodnotením\n\nvšetkých relevantných okolností daných aj vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.\n25 P 140/2017 (rozhodovanie vo veci nezhody rodičov maloletého týkajúcej sa integrácie\nmaloletého vo vzdelávacom procese na základnej škole a pridelenia asistenta učiteľa\npre maloletého). V tomto kontexte uvádza, že aj napriek tomu, že obe konania sa týkajú\ntotožných účastníkov konania, „nie je možné hovoriť v tomto prípade o hospodárnosti\nkonaní súdu, ale o svojvôli súdu a neefektívnom postupe súdu v oboch konaniach...\nAk sa súd vo veci 25P/140/2017 (nezhody rodičov) rozhodol, že je potrebné ustanoviť\n3\n\nznalca, ktorému rozhodnutiu predchádzalo pojednávanie a aj riadne zisťovanie skutkového\nstavu, a ktorému rozhodnutiu predchádzalo pojednávanie a aj riadne zisťovanie skutkového\nstavu, a chcel konať hospodárne mal nariadiť znalecké dokazovanie v tej veci alebo ak\nchcel znalecké dokazovanie spojiť s konaním vo veci 25P/141/2017, mal najprv riadne\nkonať aj vo veci 25P/141/2017, t. j. zistiť skutkový stav, stanoviská rodičov, kolízneho\nopatrovníka, príp. mal.\n\na... vyvodiť, či aj v tejto veci 25P/141/2017 je potrebné\n\nnariadiť znalecké dokazovanie a v akom rozsahu.“.\n6. Okrem uvedeného pripojenie zápisnice z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo\nvo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 25 P 140/2017 12. februára 2018, je podľa\nsťažovateľky právne irelevantné, keďže okresný súd v predmetnej veci nezisťoval skutkový\nstav týkajúci sa zverenia maloletého do starostlivosti matky alebo skutkový stav týkajúci sa\nvýživného či úpravy styku. Z uvedeného dôvodu sťažovateľka nepovažuje postup\nokresného súdu za zákonný, sústredený či efektívny.\n7. K vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní došlo podľa sťažovateľky\naj v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním (od marca 2018 do februára 2019).\nOkrem toho nesprávnym bol podľa sťažovateľky postup okresného súdu, ktorým tento\nnereagoval na jej námietky proti nariadenému znaleckému dokazovaniu z 10. apríla 2018\nani na jej žiadosť, aby jej okresný súd umožnil súdnemu znalcovi položiť otázky.\nPodľa sťažovateľky tak otázky „boli jednostranne formulované len súdom, čím bolo\nznemožnené právo matky na účinnú procesnú obranu.“.\n8. Sťažovateľka dôvodí aj tým, že na predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého\nposudku nebol daný dôvod, keďže „nešlo o časovo náročný úkon“. Ani zo súdneho spisu\nnevyplývajú dôvody, prečo došlo k predĺženiu lehoty na vypracovanie znaleckého posudku.\nPodľa sťažovateľky „znalkyňa ambulantne vyšetrovala otca, matku a dieťa a to prvý krát\nvšetkých spolu predvolala na deň 8.10.2018, kedy tam boli najviac 1,5 hodiny. Ďalšie\nambulantné vyšetrenie dieťaťa a matky bolo dňa 3.12.2018... a ešte jedno ambulantné\nvyšetrenie otca dňa 8.1.2019.“.\n\n4\n\n9. K ďalším zbytočným prieťahom podľa sťažovateľky došlo od 8. februára 2019\ndo 18. novembra 2019 (9 mesiacov). Ďalej tvrdí, že po vypracovaní a predložení znaleckého\nposudku nič nebránilo okresnému súdu nariadiť pojednávanie. Na uvedenom nemení nič ani\nskutočnosť, že sťažovateľka sa k znaleckému posudku nevyjadrila. Za neprimeranú\npovažuje aj lehotu v trvaní viac ako 4 mesiacov medzi nariadením pojednávania a jeho\nuskutočnením (od 1. júla 2019 do 18. novembra 2019).\n10. Po právnej ani skutkovej stránke prejednávanej veci sťažovateľka nepovažuje\nnapadnuté konanie vedené okresným súdom za zložité. Podľa jej názoru svojím správaním\nneprispela k predĺženiu napadnutého konania, pričom procesné úkony, ktoré urobila,\n„realizovala so zámerom zabezpečiť svoje právo na spravodlivý súdny proces... úkony...\nžiadnym spôsobom nemarila a nezasahovala do plynulosti a rýchlosti predmetného\nkonania.“.\n11.\n\nNa\n\npodklade\n\nuvedených\n\nskutočností\n\nsťažovateľka\n\npetitom\n\n(návrhom\n\nna rozhodnutie vo veci ústavnej sťažnosti) navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj\nnáhradu trov konania v sume 450,29 €.\n12. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje\n„rozsahom ňou prežitých útrap, pocitom nedôvery v spravodlivosť a jej sústavnej snahe\ndomôcť sa svojich práv, s prihliadnutím na celkovú neprimeranú dĺžku konania.“.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti,\nreplika sťažovateľky a úkony okresného súdu v napadnutom konaní\n13. Uznesením ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 273/2020 zo 17. júna 2020 bola\nústavná sťažnosť prijatá v celom rozsahu na ďalšie konanie.\n5\n\n14. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sa na výzvu ústavného súdu\nk ústavnej sťažnosti vyjadrila prípisom sp. zn. 1 SprV 88/2020 z 2. júla 2020 predsedníčka\nokresného súdu, ktorá ústavnému súdu zároveň oznámila, že vo veci ústavnej sťažnosti\nsúhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n15. Po uvedení chronologického zoznamu procesných úkonov vykonaných\nv napadnutom konaní v relevantnej časti vyjadrenia predsedníčka okresného súdu\nzdôraznila plynulosť procesného postupu okresného súdu. V konkrétnostiach konštatovala,\nže komplexným vyhodnotením všetkých skutočností, ktoré mal okresný súd o rodine\nk dispozícii aj z ďalších konaní prebiehajúcich na okresnom súde medzi tými istými\núčastníkmi (predovšetkým konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 25 P 140/2017),\nokresný súd dospel k jednoznačnému záveru o potrebe nariadenia znaleckého dokazovania.\nZ dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania boli v uznesení o nariadení znaleckého\ndokazovania zahrnuté všetky otázky, ktoré sú predmetom dokazovania nielen v napadnutom\nkonaní, ale aj v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 25 P 140/2017. Spôsob\nnariadenia znaleckého dokazovania považuje okresný súd za efektívny, keďže „rodinná\nsituácia je vysoko problematická, vzťahy medzi rodičmi sú napäté a ich nezhody vplývajú\nnegatívne na priaznivý vývoj maloletého.“.\n16. Predsedníčka okresného súdu ďalej konštatovala, že po oboznámení sa s rodinnou\nsituáciou na už vykonanom pojednávaní s rovnakými účastníkmi okresný súd dospel\nk záveru, že vykonanie ďalšieho pojednávania bez vyčkania na výsledky znaleckého\ndokazovania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže znalecké\ndokazovanie okresný súd považuje za kľúčový dôkaz, bez ktorého meritórne rozhodnutie\nnie je možné vyniesť. Poukázala aj na tú skutočnosť, že výživa maloletého je zabezpečená\nneodkladným opatrením vydaným 12. júna 2017, pričom určené výživné pokrýva oprávnené\nnevyhnutné výdavky maloletého.\n17. K správaniu matky maloletého (sťažovateľky) predsedníčka okresného súdu\nna podklade skutočností uvádzaných kolíznym opatrovníkom na pojednávaní, ktoré sa\n6\n\nuskutočnilo 6. marca 2020, konštatovala, že sťažovateľka zamedzila svojím správaním\nvykonanie opätovného pohovoru s maloletým, keď oznámila, že „maloletý nemá chuť,\nneskôr, že... zavolá jej právna zástupkyňa, ktorá nezavolala a napokon, že maloletý\nodchádza mimo Slovenska a už má cestovnú horúčku a je už pripravený na odchod.“.\n18. Predsedníčka okresného súdu sa nestotožnila s vyjadrením sťažovateľky o tom,\nže predmetom rozhodovania v napadnutom konaní je jednoduchá vec. Predsedníčka\nokresného súdu uvádza, že nejde o vec jednoduchú, „a to z dôvodu ďalších siedmych\nsúčasne prebiehajúcich konaní s tými istými účastníkmi, ktorú sú fakticky previazané\na skutkovo súvisiace, a preto sa súd musí priebežne oboznamovať aj s príslušnými spisovými\nmateriálmi.“.\n19. Predsedníčka okresného súdu namietla argumentáciu sťažovateľky a zdôraznila,\nže v období od 8. júna 2017 do 19. februára 2018 okresný súd nebol nečinný, keďže\nvykonanie pojednávania nie je jediným relevantným procesným úkonom. K námietke\nnesprávneho\n\npostupu\n\nokresného\n\nsúdu\n\npred\n\nnariadením znaleckého\n\ndokazovania\n\npredsedníčka okresného súdu uvádza, že „v rámci mimosporového konania je vykonávanie\ndôkazov plne na úvahe súdu tak, aby zistil skutočný stav veci, pričom nesúhlas matky\ns vykonaním toho-ktorého dôkazu, resp. s tým, kedy bol tento vykonaný, nemá oporu\nv Civilnom mimosporovom poriadku. Pokiaľ súd z vlastnej činnosti zistil v inom konaní\n(na pojednávaní), že rodinná situácia je vysoko problematická... toto nemohol ignorovať\na po oboznámení sa s postojmi a názormi rodičov súd dospel k záveru, že vykonanie\nďalšieho pojednávania (aj keď formálne v inej veci) bez vyčkania na výsledky znaleckého\ndokazovania by bolo práve v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.“.\n20. K námietke sťažovateľky o porušení jej práva na účinnú procesnú obranu tým,\nže k ustanoveniu súdneho znalca došlo pred prvým pojednávaním a bez vyžiadania otázok\npre znalca od účastníkov konania, predsedníčka okresného súdu konštatovala, že v súlade\ns príslušnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku [ďalej aj „CMP“ (§ 34)]\nsa ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) o prostriedkoch procesnej\nobrany neaplikujú. Okrem uvedeného k formulácii položených otázok v rámci znaleckého\n7\n\ndokazovania okresný súd pristúpil podľa vlastného uváženia na účely riadneho zistenia\nskutočného stavu veci a následného správneho rozhodnutia v merite. Okrem toho podľa\npredsedníčky okresného súdu žiadna právna norma nestanovuje povinnosť všeobecného\nsúdu „žiadať otázky pre znalca od účastníkov konania.“.\n21. Podľa predsedníčky okresného súdu aj v období od 12. marca 2018\ndo 8. februára 2019 okresný súd riadne konal. Okrem uvedeného k tvrdeniam sťažovateľky\no tom, že zo súdneho spisu nevyplýva dôvod predĺženia lehoty na vypracovanie znaleckého\nposudku, zdôrazňuje, že priamo zo súdneho spisu jasne vyplývajú dôvody na predĺženie\nlehoty na strane súdneho znalca (spis bol doručený súdnemu znalcovi až 3 mesiace po jeho\nustanovení, čo zmenilo pracovnú situáciu súdneho znalca a spôsobilo jeho pracovnú\nvyťaženosť). Okrem už spomenutého sa súdnemu znalcovi nepodarilo stretnúť sa s otcom\nmaloletého, čo rovnako prispelo k predĺženiu lehoty na vypracovanie znaleckého posudku.\n22. Rovnako nečinnosťou sa podľa názoru okresného súdu nevyznačuje ani obdobie\nod 8. februára 2019 do 18. novembra 2019. Za absurdné považuje predsedníčka okresného\nsúdu tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého okresný súd mohol hneď po vypracovaní\nznaleckého posudku nariadiť termín pojednávania.\n\nV tejto súvislosti konštatuje,\n\nže v ústavnej sťažnosti sťažovateľka dookola namieta, že okresný súd nevyčkal\nna vyjadrenia a stanoviská k znaleckému posudzovaniu, pričom v tomto prípade považuje\nčakanie na vyjadrenia k znaleckému posudku za prieťahy v napadnutom konaní.\n23. S prihliadnutím na charakter konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých\nje podľa predsedníčky okresného súdu povinnosťou vo veci zistiť skutočný stav\na na zistenie skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci\nkonania nenavrhli. Aj činnosť súdu v iných konaniach teda môže priniesť poznania\nrozhodné pre rozhodnutie v napadnutom konaní. Aj keď znalecké dokazovanie\npredsedníčka okresného súdu nepovažuje za štandardné, je plne zodpovedajúce zákonnému\nustanoveniu čl. 7 CMP, podľa ktorého v záujme hospodárnosti konania a ochrany práv\na právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých\núkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.\n8\n\n24. Predsedníčka okresného súdu ďalej poukázala na rozpornosť v sume\npožadovaného finančného zadosťučinenia (rôzne sumy požadované sťažovateľkou v texte\nústavnej sťažnosti a v samotnom návrhu na rozhodnutie), pričom zastáva názor,\nže sťažovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že by jej bola priamym následkom\nspôsobená akákoľvek ujma. Z uvedených dôvodov s prihliadnutím na zistený stav konania\npovažuje predsedníčka okresného súdu priznanie žiadanej sumy primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 5 000 €, resp. v sume 3 000 € za neprimerané.\n25. V závere predsedníčka okresného súdu zdôraznila, že poručenská agenda je\nnáročným odvetvím, pričom predmetné súdne konanie môže byť enormne stresujúce\na predstavovať záťaž na psychiku jednotlivca. Zákonná sudkyňa konajúca vo veci podľa\nnázoru predsedníčky okresného súdu dokázala svoju schopnosť konať riadne a správne,\na to primárne v záujme maloletých, ako to bolo aj v tomto prípade.\n26. Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie\nstanoviska sťažovateľke, ktorá v reakcii v prípise doručenom ústavnému súdu 18. júla 2020\nzdôraznila, že naďalej trvá na ústavnej sťažnosti a žiada ústavný súd, aby jej v celom\nrozsahu vyhovel. Sťažovateľka zároveň ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci.\n27. Sťažovateľka ďalej v podstatnom poukázala k tvrdeniam predsedníčky okresného\nsúdu obsiahnutým v bodoch 15 a 16 tohto nálezu, že okresný súd nebol v čase nariadenia\nznaleckého dokazovania oboznámený s rodinnou situáciou, keďže okresnému súdu nebolo\nznáme stanovisko otca, či už v písomnej, alebo ústnej forme, k úprave rodičovských práv.\nOkrem toho výsluch účastníkov, ktorý sa uskutočnil 12. februára 2018 v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 25 P 140/2017, mohol prispieť k zisteniu skutočností\ntýkajúcich sa rodinnej situácie, avšak na uvedenom pojednávaní sa účastníci konania\nnevyjadrovali k úprave práv a povinností k maloletému a okresný súd účastníkov konania\nani nevypočúval otázkami týkajúcimi sa úpravy rodičovských práv a povinností.\n\n9\n\n28. Za neprijateľné považuje sťažovateľka aj tvrdenie predsedníčky okresného súdu\no tom, že v období od júna 2017 až do februára 2018 nedošlo k vzniku zbytočných\nprieťahov. Poukazuje pritom na rutinné úkony okresného súdu vykonané v období\n8 mesiacov, ktoré odôvodňujú existenciu zbytočných prieťahov (vylúčenie časti návrhu\nna samostatné konanie, ustanovenie kolízneho opatrovníka a určenie termínu pojednávania).\n29.\n\nOkresný\n\nsúd\n\npodľa\n\nsťažovateľky\n\npojednával\n\naž\n\njedenásť\n\nmesiacov\n\npo vypracovaní znaleckého posudku (v novembri 2019). Argumentáciu uvedenú v bode 20\ntohto nálezu považuje sťažovateľka za vymykajúcu sa nielen zo zákonného, ale aj\nz ústavnoprávneho rámca „zaručených procesných práv účastníkov konania.“. Poukazuje\npritom na znenie čl. 6 CMP, podľa ktorého súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania\ntak, aby zistil skutočný stav veci. Súd pritom podľa sťažovateľky nemôže, obzvlášť\nv poručenskom\n\nkonaní,\n\núčastníkovi\n\nkonania\n\nznemožniť\n\na uprieť\n\nprávo\n\nprispieť\n\nk dostatočnému zisteniu skutkového stavu, ktorý možno dosiahnuť aj náležitým položením\notázok súdom ustanovenému znalcovi.\n30. K tvrdeniam uvádzaným v bode 16 tohto nálezu sťažovateľka uvádza,\nže neodkladným opatrením bolo maloletému priznané výživné v sume 100 €, ktoré mesačné\nvýdavky maloletého nepokryje. Keďže je vydané neodkladné opatrenie, sťažovateľka\nnemôže podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, prípadne v tejto súvislosti žiadať\no zvýšenie výživného.\n31. K tvrdeniam obsiahnutým v bode 17 tohto nálezu sťažovateľka zdôrazňuje,\nže zo zvukového záznamu z pojednávania vyplýva, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé.\nAni skutočnosť existencie ďalších siedmich súčasne prebiehajúcich konaní medzi tými\nistými účastníkmi konania nemá podľa názoru sťažovateľky vplyv na dĺžku napadnutého\nkonania. Išlo o konania vo veciach neodkladných opatrení, ktoré boli právoplatne skončené,\npričom v uvedených konaniach neboli nariaďované pojednávania. Z uvedeného dôvodu\ntieto skutočnosti nemohli zapríčiniť prieťahy v napadnutom konaní. Sťažovateľka považuje\nrozhodovanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému\n\n10\n\nza bežnú súčasť agendy všeobecných súdov, ktoré nemožno hodnotiť po stránke právnej\nako zložité.\n32. K samotnému znaleckému dokazovaniu sťažovateľka namieta, že tak, ako to\nuvádza vo svojom vyjadrení predsedníčka okresného súdu, spis bol súdnemu znalcovi\ndoručený s oneskorením 3 mesiacov. Súdny znalec pritom prvýkrát účastníkov konania\nvyšetril až v októbri 2018, pričom sťažovateľku a maloletého opätovne v decembri 2018\na otca maloletého v januári 2019. K vzniku zbytočných prieťahov v súvislosti so znaleckým\ndokazovaním došlo nielen zo strany súdneho znalca, ale aj okresného súdu.\n33. Skutočnosti, podľa ktorých sťažovateľka požiadala o predĺženie lehoty\nna vyjadrenie sa k vypracovanému znaleckému posudku a napokon sa k znaleckému\nposudku nevyjadrila, podľa jej názoru nespôsobili zbytočné prieťahy. Okresný súd totiž\npodľa sťažovateľky nemusel čakať na sťažovateľku, ale mohol vykonať aj iné procesné\núkony. Ak by sa obdobie od 8. marca 2019 do 22. marca 2019 vyhodnotilo ako prieťahy\nna strane sťažovateľky, ide len o dva týždne, pričom napadnuté konanie trvá od júna 2017\na bude minimálne trvať do októbra 2020, keď je nariadené pojednávanie. Súdny spor tak\nbude trvať už viac ako 3 roky. Sťažovateľka opätovne uviedla skutočnosti už tvrdené\nv ústavnej sťažnosti (bod 6 tohto nálezu).\n34. Napokon uvedenie rôznych súm požadovaného primeraného finančného\nzadosťučinenia považuje sťažovateľka za zrejmú opisnú chybu. Poukazuje pritom\nna skutočnosť, že žiada v súlade s návrhom na rozhodnutie vo veci ústavnej sťažnosti\npriznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.\n35. Na podklade oznámenia predsedníčky okresného súdu (bod 14 tohto nálezu)\na sťažovateľky (bod 26 tohto nálezu) ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) so súhlasom\núčastníkov konania upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže\ndospel k záveru, že od prípadného pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n11\n\n36. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom, ktorý\nsi ústavný súd zapožičal, a z ďalších zistení ústavného súdu vyplývajú tieto skutočnosti:\nDňa 8. júna 2017 sťažovateľka podala návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských\npráv a povinností určených rozsudkom okresného súdu sp. zn. 13 P 326/2015\nz 11. mája 2016 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 a § 367 CMP\n(veci bola pridelená sp. zn. 13 P 137/2017), ako aj návrh týkajúci sa rozhodnutia súdu\no nezhode rodičov pri výkone rodičovských práv (vec vedená pod sp. zn. 25 P 140/2017).\nUznesením okresného súdu sp. zn. 13 P 137/2017 z 9. júna 2017 bol návrh\nsťažovateľky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému\nvylúčený na samostatné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 25 P 141/2017. Dňa 14. júna 2017\nbol maloletému ustanovený kolízny opatrovník.\nDňa 11. decembra 2017 bolo nariadené pojednávanie na 19. február 2018. Zároveň\nbola sťažovateľka vyzvaná na predloženie potvrdení o majetkových pomeroch a príjme\na zdravotnom stave maloletého a otec maloletého vyzvaný na predloženie potvrdení\no príjme a majetkových pomeroch a vyjadrenia k návrhu; doručovanie návrhu sťažovateľky\notcovi maloletého a kolíznemu opatrovníkovi.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky požiadala 15. februára 2018 o odročenie\npojednávania z dôvodu práceneschopnosti (doložené potvrdenie o práceneschopnosti\na nesúhlas sťažovateľky s pojednávaním v neprítomnosti právnej zástupkyne a nesúhlas\nso substitúciou); okresný súd so zrušením nariadeného pojednávania a jeho odročením\nvyslovil súhlas.\nDňa 21. februára 2018 bol súdnej kancelárii vydaný pokyn na založenie zápisnice\nz pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 12. februára 2018 vo veci sp. zn. 25 P 140/2017.\nUznesením okresného súdu č. k. 25 P 141/2017-140 z 12. marca 2018 bolo nariadené\nznalecké dokazovanie na zistenie psychického stavu maloletého a vzťahu maloletého\nk rodičom a zistenie miery schopností výchovne vplývať na maloletého zo strany rodičov;\nlehota na vypracovanie znaleckého posudku bola stanovená na 60 dní od prevzatia spisu.\nSťažovateľka podala 12. apríla 2018 námietky proti nariadenému znaleckému\ndokazovaniu.\n\n12\n\nDňa 13. apríla 2018 sťažovateľka požiadala o oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov na celé konanie, na podklade čoho okresný súd 10. mája 2018 uznesením\nč. k. 25 P 141/2017-211 sťažovateľke nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\nSúdny spis bol okresným súdom predložený na vypracovanie znaleckého posudku\nsúdnemu znalcovi 13. júna 2018.\nSťažovateľka podala 18. júna 2018 okresnému súdu námietky z dôvodu neumožnenia\nparticipovať na formulovaní otázok uložených súdnemu znalcovi.\nSúdny znalec okresnému súdu 31. júla 2018 oznámil skutočnosti, pre ktoré nebolo\nmožné dodržať stanovený termín na vypracovanie znaleckého posudku (čerpanie\ndovolenky), na podklade čoho okresný súd predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého\nposudku do 25. októbra 2018.\nDňa 8. novembra 2018 súdny znalec oznámil skutočnosti, ktoré bránili v riadnom\nvyšetrení rodičov maloletého (nutnosť ich opätovného predvolania na znalecké vyšetrenie).\nOkresný súd vyzval 11. decembra 2018 súdneho znalca na predloženie znaleckého\nposudku. Na výzvu reagoval súdny znalec 21. decembra 2018 žiadosťou o predĺženie lehoty\nz dôvodu práceneschopnosti, ako aj z dôvodu neuskutočnenia stretnutia s otcom maloletého.\nNa podklade uvedených skutočností okresný súd predĺžil lehotu na vypracovanie\nznaleckého posudku do 31. januára 2019.\nZnalecký posudok bol okresnému súdu doručený 31. januára 2019 a následne\n8. februára 2019 doručovaný sťažovateľke, otcovi maloletého a kolíznemu opatrovníkovi\nna vyjadrenie.\nDňa 22. februára 2019 sa k znaleckému posudku vyjadril otec maloletého\na 20. februára 2019 kolízny opatrovník.\nSťažovateľka požiadala 8. marca 2019 o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia\nk znaleckému posudku do 22. marca 2019. Z úradného záznamu z 26. apríla 2019 vyplýva,\nže sťažovateľka k dátumu 26. apríl 2019 stanovisko k znaleckému posudku nedoručila.\nDňa 17. apríla 2019 bol v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 47/2019 vykonaný\npohovor s maloletým v prítomnosti zákonnej sudkyne a kolízneho opatrovníka, pričom\nzáznam z pohovoru bol založený aj do spisu sp. zn. 25 P 141/2017.\nUznesením okresného súdu č. k. 25 P 141/2017-282 z 26. apríla 2019 bola súdnemu\nznalcovi priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku. Proti citovanému\n13\n\nuzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka 15. mája 2019 sťažnosť, ktorá bola následne\n20. mája 2019 doručovaná na vyjadrenie otcovi maloletého, kolíznemu opatrovníkovi\na súdnemu znalcovi.\nDňa 1. júla 2019 bol nariadený termín pojednávania na 18. november 2019.\nUznesením okresného súdu č. k. 25 P 141/2017-304 z 27. júna 2019 bola sťažnosť\nsťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k. 25 P 141/2017-282 z 26. apríla 2019\nzamietnutá.\nOtec maloletého doručil okresnému súdu vyžiadané doklady 18. novembra 2019.\nSťažovateľka doručila okresnému súdu vyžiadané podklady špecifikácie príjmov\na výdavkov 14. novembra 2019.\nPojednávanie,\n\nktoré\n\nsa\n\nuskutočnilo\n\n18.\n\nnovembra\n\n2019,\n\nbolo\n\nodročené\n\nna 17. január 2020.\nDňa 17. januára 2020 sa uskutočnilo pojednávanie (bez účasti súdneho znalca,\nu ktorého bolo predvolanie riadne vykázané), ktoré bolo odročené na 28. február 2020\nna opätovné predvolanie súdneho znalca pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.\nZároveň boli otcovi maloletého a sťažovateľke uložené povinnosti dokladovať svoje\naktuálne príjmy. Súdny znalec ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom\nna 17. január 2020 z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu.\nDňa 6. februára 2020 bola vykonaná zmena termínu pojednávania nariadeného\nna 28. február 2020 z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne na 6. marec 2020.\nDňa 4. februára 2020 súdny znalec vyúčtoval odmenu za účasť na pojednávaní,\no ktorej okresný súd rozhodol uznesením č. k. 25 P 141/2017-405 zo 4. marca 2020.\nSťažovateľka sa 5. marca 2020 vyjadrila k dokladom predloženým otcom\nmaloletého.\nDňa 6. marca 2020 sa uskutočnilo\n\npojednávanie, ktoré bolo odročené\n\nna 13. máj 2020. Zároveň bola súdnemu znalcovi priznaná odmena za účasť na pojednávaní.\nPojednávanie nariadené na 13. máj 2020 sa neuskutočnilo z dôvodov opatrení\nprijatých na zabránenie šírenia vírusu.\nDňa 2. júna 2020 bolo na 21. október 2020 nariadené pojednávanie. Zároveň boli\nsťažovateľka a otec maloletého vyzvaní na doloženie aktuálnych príjmov a rozpis výdavkov\nna maloletého.\n14\n\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n37. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n38. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n39. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\no ústavnom súde.\n40. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným\nsúdom\n41. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n42. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n15\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, keďže v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\nZ uvedeného dôvodu ďalej odkazuje aj na relevantnú judikatúru ESĽP k uvedenému právu\nv časti záruk týkajúcich sa prejednania záležitosti v primeranej lehote.\n43. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n44. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného konania\nv čl. 17 CSP a v čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení\nCivilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku so zohľadnením\nosobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\n45. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové\nkonania) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov\nje vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd\nv súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase\n16\n\nprejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď\nsú účastníci nečinní, ale aj v § 34 CMP, ktorým je vylúčená aplikácia ustanovení Civilného\nsporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie konania).\n46. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\n- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\n- správanie subjektu (účastníka konania) a\n- postup samotného súdu.\nIV.A Právna a faktická zložitosť veci\n47. Predmetom rozhodovania okresného súdu je zmena úpravy výkonu rodičovských\npráv a povinností určených rozsudkom okresného súdu sp. zn. 13 P 326/2015\nz 11. mája 2016 – návrh sťažovateľky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti,\nktorá je vo všeobecnosti vecou starostlivosti súdu o maloletých.\n48. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru,\nže rozhodovanie o úprave právnych pomerov k maloletým deťom nemožno považovať\nza vec právne zložitú, keďže prameňom práva pre rozhodnutie v danej veci je predovšetkým\nzákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, ktorý je bežne v súdnej praxi aplikovaný.\n49. Z hľadiska skutkovej zložitosti tejto veci možno konštatovať, že toto konanie\ns ohľadom na jeho konkrétne okolnosti patrí medzi skutkovo zložitejšie, pretože ide\no prípad, v ktorom je zo strany sťažovateľky ako navrhovateľky v základom súdnom konaní\npožadovaná zmena zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletého\nna výlučnú starostlivosť sťažovateľky o maloletého. Návrh sťažovateľky bol podaný\nz dôvodu, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého sa už od 10. februára 2017\n17\n\nneuskutočňuje, ako aj z dôvodu, že sa nejaví ako vhodná pre maloletého, ktorému bol\ndiagnostikovaný vysokofunkčný autizmus hraničiaci s Aspergerovým syndrómom (k tomu\npozri bod 2 tohto nálezu). Naproti tomu otec maloletého s návrhom sťažovateľky nesúhlasí\na trvá na tom, aby sa realizovala striedavá osobná starostlivosť (zápisnica z pojednávania,\nktoré sa uskutočnilo 18. novembra 2019). Osobitne v takýchto prípadoch existencie\nrozdielnych\n\nnázorových\n\npostojov\n\nrodičov\n\nmaloletých\n\ndetí\n\nnadobúda\n\ndôležitosť\n\ntransparentné, stabilné a jasné usporiadanie právnych pomerov k deťom, ktoré je z hľadiska\nbudovania citových väzieb medzi deťmi a rodičmi predpokladom pre vývoj normálnych\nprirodzených vzťahov, ale i predpokladom pre zdravý vývoj samotného dieťaťa. Skutkovú\nnáročnosť odôvodňuje aj znalecké dokazovanie vykonané prioritne na zistenie vhodnosti\nzvolenej formy úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému z dôvodu jeho\ndiagnostikovania vysokofunkčným autizmom.\n50. Súčasťou prvého kritéria je aj povaha prerokúvanej veci. V tomto kontexte\nústavný súd poukazuje aj na judikatúru ESĽP, v súlade s ktorou ak sú predmetom konania\nvzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú\nvenovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať\nza následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (k tomu pozri rozsudok ESĽP\nvo veci H. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 9580/81, rozsudok z 8. 7. 1987, § 85).\nV rámci tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov\nv predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy, účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej\nneistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (m. m. II. ÚS 66/02, II. ÚS 80/2010).\n51. Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj v tomto prípade osobitne pri svojom\nrozhodovaní zohľadnil predmet a účel tohto konania, ako aj povahu a rozsah ujmy, ktorá\nna vzájomných vzťahoch medzi rodičmi a deťmi vzniká v dôsledku zbytočných prieťahov\nv konaní o úprave právnych pomerov k maloletým deťom.\n\n18\n\nIV.B Správanie účastníka konania\n52. Pri preskúmavaní kritéria správania sťažovateľky ako účastníčky napadnutého\nkonania v procesnom postavení navrhovateľky ústavný súd zistil skutočnosti odôvodňujúce\nzáver, že k predĺženiu napadnutého konania prispela čiastočne aj samotná sťažovateľka\nsvojím správaním. V konkrétnostiach ústavný súd poukazuje na odročenie pojednávania\nnariadeného na 19. február 2018 z dôvodov na strane právnej zástupkyne sťažovateľky, ako\naj na zamedzenie možnosti kolíznemu opatrovníkovi vykonať výsluch s maloletým\n[zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 6. marca 2020, vyplýva, že pohovor\ns maloletým nebol vykonaný pre zamedzenie prístupu k maloletému z dôvodov na strane\nmatky (k tomu pozri aj argumentáciu predsedníčky okresného súdu obsiahnutú\nv bode 17 tohto nálezu)]. Už len pre úplnosť v tejto súvislosti ústavný súd podotýka,\nže sťažovateľka síce vo svojom vyjadrení (bod 31 tohto nálezu) konštatuje nepravdivosť\ntvrdení vyplývajúcich zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 6. marca 2020,\navšak k preukázaniu spochybnených tvrdení žiadne konkrétne skutočnosti (okrem\nvšeobecného odkazu na zvukový záznam z pojednávania) ústavnému súdu neprezentuje.\nAj z uvedeného dôvodu je preto jej argumentácia bez konkrétneho materiálneho obsahu\nspôsobilého preukázať opak (toho, čo je zachytené v zápisnici) v konečnom dôsledku\nprávne irelevantná.\n53. Na ťarchu sťažovateľky ústavný súd pripočítal aj jej laxný prístup k výzve\nokresného súdu na vyjadrenie sa k znaleckému posudku. Vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom v príslušnom konaní je predovšetkým právom, ale aj povinnosťou\nsubjektu v sporovom konaní, ako aj v mimosporovom konaní. Realizuje sa tým zásada\nkontradiktórnosti a s ňou súvisiaca „rovnosť zbraní“ zaisťujúca, aby všetci účastníci konania\nmali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať\nna „protiargumenty“. Zatiaľ čo v prípade sporového konania je nevyužitím práva vyjadriť sa\nk vykonanému dôkazu v hre „iba“ strata sporu, v prípade mimosporového konania o úprave\npráv a povinností k deťom je v hre „najlepší záujem dieťaťa“, ktorý je zároveň prvoradým\nhľadiskom pri rozhodovaní v danej veci. Na podklade uvedeného je preto práve\nv mimosporovom konaní využitie procesných práv a zároveň povinností účastníka konania\n19\n\no to naliehavejšie. Laxný prístup sťažovateľky je aj s prihliadnutím na jej podstatnú časť\nargumentácie, ktorou je spochybňovaný postup okresného súdu pri vykonávaní znaleckého\ndokazovania (nemožnosť ovplyvniť formulovanie otázok znaleckého dokazovania),\no to viac nepochopiteľný.\n54. Naproti tomu uplatňovanie procesných práv sťažovateľky a podanie niekoľkých\nnávrhov na tom istom všeobecnom súde nemôže byť bez akýchkoľvek iných konkrétnych\nskutočností dôvodom na záver, že sťažovateľka svojím správaním prispela k predĺženiu\nnapadnutého konania. Ústavný súd preto konštatuje, že predsedníčkou okresného súdu\nzdôrazňovaná existencia niekoľkých prebiehajúcich konaní iniciovaných sťažovateľkou je\npre posúdenie predmetu tohto konania, a tým aj existenciu zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní, irelevantná (m. m. IV. ÚS 164/2019). V tejto súvislosti ústavný súd\nodkazuje aj na argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú v bode 31 tohto nálezu, s ktorou sa\nstotožňuje.\nIV.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní\n55. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal\nzo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Za neefektívnu činnosť, ktorá môže\nzapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd považuje aj nesprávnu, resp. nesústredenú činnosť\nvšeobecného súdu (m. m. II. ÚS 33/99).\n56. Z obsahu predloženého spisu ústavný súd zistil kratšie obdobie nečinnosti\nokresného súdu, ako aj neefektívnu činnosť, ktorá neviedla k odstráneniu právnej neistoty.\n\n20\n\n57. Nečinnosť okresného súdu ústavný súd identifikoval v období od podania návrhu\nsťažovateľkou v júni 2017 až do marca 2018, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie.\nV relevantnom období okresný súd vykonával len jednoduché procesné úkony – vylúčenie\nčasti návrhu na samostatné konanie, ustanovenie kolízneho opatrovníka a určenie termínu\npojednávania (k tomu pozri aj argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú v bode 28 tohto\nnálezu).\n58. Ako neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného súdu súvisiaci\ns vykonávaním znaleckého dokazovania. Spis bol okresným súdom predložený súdnemu\nznalcovi na vypracovanie znaleckého posudku v júni 2018, pričom k jeho vypracovaniu\na doručeniu došlo až koncom januára 2019, a to aj napriek tomu, že s prihliadnutím\nna uznesenie okresného súdu č. k. 25 P 141/2017-140 z 12. marca 2018 bolo povinnosťou\nsúdneho znalca znalecký posudok vypracovať v lehote do 60 dní od prevzatia spisu.\nDôvody nedodržania termínu vypracovania znaleckého posudku uvádzané vo vyjadrení\npredsedníčkou okresného súdu (bod 21 tohto nálezu) ústavný súd nepovažuje za objektívne\n(pracovná vyťaženosť súdneho znalca a čerpanie dovolenky súdneho znalca), teda za také,\nktoré by oprávnene vylučovali zodpovednosť okresného súdu za predĺženie napadnutého\nkonania.\n59. Podľa judikatúry ústavného súdu všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť\norganizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie,\nzodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel\nzákon zveruje aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi (m. m. IV. ÚS 31/05). Všeobecný súd\nv rozsahu svojej právomoci nesie preto zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho\npostupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02,\nII. ÚS 500/2015).\n60. K argumentácii sťažovateľky o nesústredenosti postupu okresného súdu, ktorý\npred nariadením znaleckého dokazovania nezisťoval rodinnú situáciu a formulovaním\notázok bez účasti účastníkov konania odňal sťažovateľke možnosť účinne sa brániť, ústavný\n21\n\nsúd bez potreby bližšie sa zaoberať argumentáciou sťažovateľky v kontexte predmetu\nkonania vo veci ústavnej sťažnosti, ktorým je rozhodovanie vo veci zbytočných prieťahov,\nzdôrazňuje, že sa stotožňuje s argumentáciou predsedníčky okresného súdu, podľa ktorej\nv rámci mimosporového konania je vykonávanie dôkazov plne na úvahe súdu tak, aby\nvo veci konajúci súd zistil skutočný stav veci, a preto aj (ne)súhlas účastníka konania\ns vykonaním dôkazu nemá oporu v Civilnom mimosporovom poriadku. Pokiaľ sa\nsťažovateľka aj napriek uvedenému domnieva, že uvedeným postupom (ustanovením\nsúdneho znalca pred prvým pojednávaním a bez vyžiadania otázok pre znalca od účastníkov\nkonania) došlo k porušeniu jej práva na účinnú procesnú obranu (bod 7 tohto nálezu),\nrelevantnú námietku môže vzniesť v rámci príslušných opravných prostriedkov smerujúcich\nproti meritórnemu rozhodnutiu. Uvedené postačuje pre záver ústavného súdu o tom,\nže k nesústredenému postupu okresného súdu v tejto súvislosti v kontexte namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nedošlo.\n61. Ako neefektívny však ústavný súd hodnotí postup okresného súdu, v rámci\nktorého aj napriek tomu, že znalecký posudok bol vypracovaný už v januári 2019,\nk následnému nariadeniu pojednávania došlo až v novembri 2019 (teda po uplynutí viac ako\n10 mesiacov). Uvedený postup okresného súdu ústavný súd hodnotí ako neefektívny\npri odstraňovaní právnej neistoty účastníka konania (k tomu pozri aj argumentáciu\nobsiahnutú v bode 29 tohto nálezu).\n62. Ani následný postup okresného súdu nemožno hodnotiť ako sústredený. V období\nod novembra 2019 do júna 2020 okresný súd nariadil pojednávanie celkovo päťkrát, pričom\nk reálnemu uskutočneniu pojednávaní došlo iba v januári 2020 a v marci 2020. Už len\npre úplnosť ústavný súd konštatuje, že pojednávanie nariadené na 13. máj 2020 bolo síce\nodročené bez prejednania veci, ale z objektívnych dôvodov zamedzenia šírenia vírusu,\na preto postup okresného súdu v uvedenom období nemožno považovať za taký, ktorým by\nz uvedeného dôvodu došlo k vzniku zbytočných prieťahov.\n63. V tejto súvislosti ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že pod mimoriadnou\nstarostlivosťou, ktorú má súd venovať konaniu týkajúcemu sa rozhodovania vo veciach\n22\n\nmaloletých, nemožno rozumieť priebežné vykonávanie procesných úkonov súdom\n(v konkrétnych okolnostiach veci nariaďovanie pojednávaní), ale osobitnú dôležitosť\nv tomto type konania nadobúda predovšetkým kvalitatívna stránka týchto úkonov, ktoré by\nmali efektívne smerovať k transparentnému, jasnému a spravodlivému usporiadaniu\npomerov účastníkov konania, keďže záujem dotknutých detí, na ktorý sa má v konaní\nv prvom rade prihliadať, je mať kontakt s oboma rodičmi, pokiaľ sú riadne výchovne\nspôsobilí, lebo aj rešpekt k právam iných je jedným z predpokladov riadnej výchovy\n(m. m. IV. ÚS 595/2018). Procesné úkony okresného súdu sa v období od januára 2020\ndo júna 2020 zameriavali vo svojej podstate (okrem dvoch reálne uskutočnených\npojednávaní) len na opakované úkony vyžiadania aktuálnych príjmov účastníkov konania\na rozpis výdavkov na maloletého. Takýto postup okresného súdu v konaní vyžadujúcom si\nmimoriadnu starostlivosť nemožno hodnotiť ako efektívne smerujúci k odstráneniu právnej\nneistoty účastníka konania.\n64. Za neprimeranú považuje ústavný súd aj lehotu v trvaní 4, resp. 5 mesiacov\nmedzi nariadením pojednávaní a ich uskutočnením (od júla 2019 do novembra 2019\na od júna 2020 do októbra 2020).\n\nV.\nZáver\nV.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu\n65. Na základe skutočností uvedených v časti IV tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že nečinnosťou okresného súdu a jeho nesústredeným postupom bolo\nv napadnutom konaní porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto rozhodol v súlade s čl. 127\nods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené\nv bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\n\n23\n\nV.B K bodu 2 výrokovej časti nálezu\n66. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie základných práv\npodľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n67. Vzhľadom na skutočnosť, že vec sťažovateľky nie je v čase rozhodovania\nústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti právoplatne skončená ústavný súd v záujme\nefektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2\nústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v napadnutom konaní\nbez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).\nV.C K bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu\n68. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n69. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n70. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n\n24\n\n71. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka\nsi uplatnila primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré odôvodnila\nskutočnosťami bližšie uvedenými v bode 12 tohto nálezu.\n72. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n73. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä neefektívnu\na nesústredenú činnosť okresného súdu, ako aj jeho nečinnosť, povahu a rozsah práv\nsťažovateľky, ktoré boli porušené, predmet konania, ako aj jeho význam pre sťažovateľku\nso zdôraznením mimoriadnej citlivosti veci starostlivosti súdu o maloletých, ktorá je\npredmetom aj tohto konania, a berúc do úvahy skutočnosti uvádzané na ťarchu\nsťažovateľky, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé\na konkrétnym\n\nokolnostiam\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nprimerané\n\npriznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia v sume 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Ústavný súd okrem\nuž uvedeného zohľadnil tiež správanie samotnej sťažovateľky, ktorým aj ona prispela\nk predĺženiu konania pred súdom (pozri body 52 a 53 odôvodnenia). Vzhľadom\nna priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500 € oproti sťažovateľkou navrhovanej\nsume 3 000 € vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku\ntohto nálezu).\n74. Ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o sume primeraného finančného\nzadosťučinenia aj skutočnosť, že účelom napadnutého konania vedeného okresným súdom\nz pohľadu sťažovateľky ako navrhovateľky je zosúladenie už existujúceho faktického stavu\nso stavom právnym, keďže maloletý je vo faktickej osobnej starostlivosti sťažovateľky\n(k tomu pozri aj bod 2 tohto nálezu).\n\n25\n\nV.D K bodu 4 výrokovej časti nálezu\n75. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n75.1 Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n76. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej\nvznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnou zástupkyňou v celkovej\nsume 450,29 €.\n77. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky náhradu trov konania\nv sume 450,29 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientom a podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal\nzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020\nv sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2020\nv sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma\nnáhrady trov konania po jej navýšení o daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 450,29 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov konania sťažovateľky rozhodol tak,\nako to je uvedené v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu.\n78. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n26\n\nVI.\n79. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n27", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/141/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd4f105b-2a15-4727-a606-aa8c27a340c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.164.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/2019 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.164.2019.2"}, {"guid": "ussr:3c1ee6ce-a825-4cca-be9c-19ede3aeb7aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 595/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 595/2018 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2018.1"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:1379ed1e-3aca-48d6-ba2c-b1bf1d6850ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.500.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 500/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 500/2015 z 28. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.500.2015.1"}, {"guid": "ussr:ffba5ffd-d7b6-42b1-96ee-8db579619d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffba5ffd-d7b6-42b1-96ee-8db579619d79"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:168bfe27-f0b1-47b9-8e78-d265a908beaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/05 z 4. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:168bfe27-f0b1-47b9-8e78-d265a908beaf"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/02 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425"}, {"guid": "ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 56/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/02 z 8. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/01 z 28. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-28", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:06ecbbe2-de27-4cf3-b24e-dfcbf3b4ea5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.273.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.273.2025.2"}, {"guid": "ussr:5ba5deff-e155-4400-9016-f33620c61106", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.121.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 121/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 121/2025 z 9. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.121.2025.2"}, {"guid": "ussr:e6ccaca4-7334-4d18-8ab9-dd01623d7b53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.561.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 561/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 561/2022 z 24. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.561.2022.1"}, {"guid": "ussr:d5d6646d-6546-4862-ba93-f92489375edd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.195.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.195.2022.2"}, {"guid": "ussr:21883f45-7b22-4e53-9388-c8b03381c885", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.341.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.341.2021.2"}, {"guid": "ussr:92dbe9b9-585e-4a39-b94b-dc8ed7ba6eb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.226.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2021 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.226.2021.2"}, {"guid": "ussr:07e13b76-1f5f-4791-ac48-6fb100b5abac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.111.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.111.2021.2"}, {"guid": "ussr:7d479844-4041-465b-8eb7-bfbbfab37479", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.465.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 465/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 465/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.465.2020.2"}, {"guid": "ussr:0de9d3f1-1032-412d-b171-f0eab1307d56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.455.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 455/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 455/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.455.2020.2"}]}