{"guid": "ussr:5dcf1810-e439-4c2f-9650-a6bb978142f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.270.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 270/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.270.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 2", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5dcf1810-e439-4c2f-9650-a6bb978142f4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.270.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.270.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.270.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 270/2020-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti TOPA STAV s. r. o.,\nSverepec 446, IČO 46 308 326, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslav\nMajchrák, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Bohuslav Majchrák, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 CbZm 107/2016 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Zm 311/2014), takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti TOPA STAV s. r. o. na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 CbZm 107/2016 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Zm 311/2014)\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 CbZm 107/2016 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Zm 311/2014) konal bez zbytočných\nprieťahov.\n3. Obchodnej spoločnosti TOPA STAV s. r. o. p r i z n á v a primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e\n\njej Okresný súd\n\nBratislava V p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti TOPA\nSTAV s. r. o. trovy konania v sume 675,43 € (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur\na štyridsaťtri centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie JUDr. Bohuslav\nMajchrák, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti TOPA STAV s. r. o.,\nSverepec 446, IČO 46 308 326 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou\nkanceláriou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850, v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Bohuslav Majchrák, ktorou namietala porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a základného práva podľa čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie\n(ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 CbZm 107/2016 [pôvodne vedenom pod sp. zn.\n5 Zm 311/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“)].\n2\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je\nstranou v napadnutom konaní vedenom okresným súdom v procesnom postavení žalobkyne,\nktorá sa žalobou podanou okresnému súdu 20. augusta 2014, t. j. pred takmer 6 rokmi,\ndomáhala proti žalovanému (\n\n) návrhom na vydanie zmenkového\n\nplatobného rozkazu podľa v čase podania návrhu platného a účinného Občianskeho súdneho\nporiadku zaplatenia sumy 254 948,16 € s príslušenstvom a odmeny zo zmenky z titulu\nnezaplatenej zmenkovej sumy. Vec bola pôvodne vedená okresným súdom pod sp. zn.\n5 Zm 311/2014.\n3. Sťažovateľka v kontexte označených práv zaručených ústavou, chartou\na dohovorom namieta, že počas obdobia takmer 6 rokov od začatia konania sa vo veci\n„neuskutočnilo... ani jedno pojednávanie.“. Posledným procesným úkonom vo veci je\nuznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania z 20. mája 2015.\nOkresný súd teda počas obdobia 5 rokov nevykonal „jediný procesný úkon smerujúci\nk rozhodnutiu vo veci samej ani žiadny iný úkon.“.\n4. Sťažovateľka zdôrazňuje, že sa na predsedu okresného súdu 4. septembra 2019\nobrátila so žiadosťou o informáciu, „v akom stave sa naša vec nachádza, a kedy je\npredpoklad vytýčenia termínu pojednávania vo veci.“. V žiadosti sťažovateľka\nzdôrazňovala skutočnosť, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn.\n18 C 137/2015 o určenie neplatnosti úkonov (zmlúv o postúpení pohľadávky a určení,\nže sťažovateľka nie je veriteľkou zo zmenky a zo zmluvy o postúpení pohľadávky) bolo\n27. marca 2019 o žalobe dlžníka (žalovaného) rozhodnuté tak, že žaloba bola v celom\nrozsahu zamietnutá. S ohľadom na uvedené zastáva sťažovateľka názor, že sú splnené\nvšetky zákonné podmienky na to, aby v napadnutom konaní okresný súd žalobe vyhovel,\nkeďže uvedené dosvedčuje jej aktívnu vecnú legitimáciu.\n5. Absencia odpovede na žiadosť sťažovateľky zo 4. septembra 2019 bola dôvodom,\npre ktorý sa sťažovateľka 5. novembra 2019 obrátila na predsedu okresného súdu\nso sťažnosťou na postup okresného súdu v súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n3\n\no súdoch“). Predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť v podaní doručenom\n10. decembra 2019 uviedol, že v napadnutom konaní „malo byť už rozhodnuté, a to dňa\n26.06.2017... no sudca toto rozhodnutie stranám nezaslal“.\n6. Po nahliadnutí do spisu sťažovateľka zistila, že v napadnutom konaní nebolo\nvydané žiadne meritórne rozhodnutie. V nadväznosti na uvedené zistenie sťažovateľka\nopätovne urgovala o vyjadrenie k veci predsedu okresného súdu, ktorý v odpovedi\ndoručenej sťažovateľke 20. decembra 2019 konštatoval, „že došlo k chybe a že naša\nsťažnosť je dôvodná, ergo v konaní došlo k zbytočným prieťahom, pričom súd vraj vytýčil\ntermín pojednávania vo veci na deň 13.02.2020 o 09:00 hod.“.\n7. Aj napriek tvrdenému nariadeniu pojednávania sťažovateľke nebolo doručené\nžiadne predvolanie na pojednávanie.\n8. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti zastáva sťažovateľka názor, že v dôsledku\nnečinnosti okresného súdu (v období od mája 2015 do dnešného dňa) trvajúcej viac ako\n5 rokov nie je jej vec právoplatne skončená ani po takmer 6 rokoch od začatia konania.\n9. K právnej a faktickej zložitosti veci sťažovateľka zdôrazňuje, že „sa nejedná o vec\nosobitne zložitú po právnej, či skutkovej stránke, ktorá by sa vymykala bežnému spektru\nagendy civilných súdov, zvlášť konkrétne agendy zmenkového súdu – Okresného súdu\nBratislava V (špecializovaného v zmysle § 22 C.s.p.)“.\n10. Sťažovateľka ďalej uvádza, že svojím správaním k vzniku zbytočných prieťahov\nneprispela. Naopak, okresný súd svojou nečinnosťou v trvaní 5 rokov spôsobil vznik\nzbytočných prieťahov.\n11.\n\nSťažovateľka\n\nzároveň\n\npožaduje\n\npriznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia, ktoré odôvodňuje existenciou právnej neistoty, ako aj tým, že „okrem\npsychických nepríjemností nás celý spor stojí značné finančné prostriedky a hlavne ohrozuje\ni... naše podnikanie, pretože dlh žalovaného predstavuje už vyše 400.000 €... žalovaná suma\n4\n\nistiny 254.948,16 € s prísl., a preto i finančné zadosťučinenie môže, aj keď len skutočne\nčiastočne, či skôr celkom symbolicky, zmieniť toto bremeno, o ktoré sme nestáli.“.\n12. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka požaduje priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.\n13. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie jej\nzákladných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 47 ods. 2 charty, ako aj jej práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a okresnému súdu prikáže,\naby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň požaduje\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov\nkonania.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti,\nreplika sťažovateľky a úkony okresného súdu v napadnutom konaní\n14. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 270/2020-23 zo 17. júna 2020 bola\nústavná sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní prijatá na ďalšie konanie a v časti namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 47 ods. 2 charty postupom okresného súdu v napadnutom konaní odmietnutá ako zjavne\nneopodstatnená.\n15. Po prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sa na výzvu ústavného súdu\nk ústavnej sťažnosti vyjadrila prípisom sp. zn. Spr 3260/2020 zo 6. júla 2020 predsedníčka\nokresného súdu, ktorá ústavnému súdu zároveň oznámila, že vo veci ústavnej sťažnosti\nsúhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n\n5\n\n16. Vo svojom vyjadrení predsedníčka okresného súdu zdôraznila, že okresný súd\nod podania žaloby do septembra 2016 priebežne konal, pričom jednotlivé úkony boli\nuskutočňované v časovom rozpätí niekoľkých mesiacov. Ďalej konštatovala, že spis sa\nod 16. februára 2015 do 28. decembra 2015 nachádzal na odvolacom súde, pričom\nod 11. mája 2016 bola vec žaloby pridelená novému zákonnému sudcovi.\n17. Predsedníčka okresného súdu ďalej uviedla, že vyjadrenie zákonného sudcu sa\nnepodarilo zadovážiť, keďže rozhodnutím disciplinárneho senátu zo 17. júna 2020 bol\nzákonnému sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu „v súvislosti s jeho\ndlhodobo pretrvávajúcim konaním v rozpore s procesnými predpismi, so statusovými\nzákonmi a evidentne aj s etickými pravidlami správania sa sudcu.“.\n18. K tvrdeniu o údajnom nariadení termínu pojednávania na 13. február 2020\npredsedníčka okresného súdu konštatovala, že tento termín je v súdnom registri skutočne\nvyznačený, avšak v poznámke sa uvádza, že bol zrušený na základe pokynu zákonného\nsudcu bez uvedenia bližšieho dôvodu. Na podklade uvedeného zdôrazňuje, že za obdobie\nod septembra 2016 až dosiaľ je nutné vyhodnotiť ústavnú sťažnosť ako dôvodnú, keďže\n„zákonný sudca nezodpovedným prístupom k plneniu základných povinností sudcu spôsobil\nnamietané prieťahy v konaní.“.\n19. Predsedníčka okresného súdu sa vyjadrila aj k sume požadovaného primeraného\nfinančného zadosťučinenia, ktorú považuje za neprimeranú. Poukázala pritom na nález\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 69/2011 z 3. mája 2011, „kde v prípade neprimeranej dĺžky\nkonania (v rozsahu 9,5 roka) bolo ako primerané finančné zadosťučinenia ÚS SR priznané\nplnenie vo výške 1.500 eur.“.\n20. Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie\nstanoviska sťažovateľke, ktorá v reakcii v prípise doručenom ústavnému súdu 16. júla 2020\nzdôraznila, že naďalej trvá na ústavnej sťažnosti a žiada ústavný súd, aby jej v celom\nrozsahu vyhovel. Sťažovateľka zároveň ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci.\n6\n\n21. Sťažovateľka s ohľadom na uznanie dôvodnosti ústavnej sťažnosti zo strany\npredsedníčky okresného súdu nepovažovala za potrebné osobitne sa vyjadriť k existencii\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní. K tvrdeniam predsedníčky okresného súdu\ntýkajúcim sa sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia však uviedla,\nže s nimi nesúhlasí. V podstatnom zdôraznila, že sa v napadnutom konaní domáha\nzaplatenia zmenkovej sumy vo výške viac ako 400 000 €, pričom od podania žaloby je\nokresný súd absolútne nečinný, a tak za obdobie 6 rokov nedošlo ani k jednému\npojednávaniu. Uvedený postup je podľa sťažovateľky zo strany akéhokoľvek všeobecného\nsúdu bez ohľadu na konkrétny predmet sporu v právnom štáte neakceptovateľný.\n22. Podľa sťažovateľky „Suma 1500 €, ktorú považuje nachádzací súd – porušovateľ\nza primeranú možno samozrejme chápať len vo vzťahu ku skutočnosti, že má prirodzene\nzáujem ako povinná osoba platiť čo najmenej, a preto túto vonkoncom nepovažujeme za\nzadosťučinenie v akomkoľvek zmysle jeho účelu a zrejme by ho tak nepociťovala ani žiadna\niná osoba v rovnakej situácii, v akej sa ocitla naša spoločnosť. Priznanie finančného\nzadosťučinenia v sebe nepochybne implikuje formálnu stránku, ale aj materiálnu stránku,\ntzn. pocit čiastočného odčinenia či uspokojenia.“.\n23. Sťažovateľka ďalej konštatovala nemožnosť aplikácie záverov vo veci vedenej\nústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 69/2011, a to s prihliadnutím na diametrálne odlišný\npriebeh vecí. Na druhej strane poukázala na rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn.\nI. ÚS 41/2020, v ktorom sa riešil zbytočný prieťah zo strany Okresného súdu Piešťany\nv trvaní štyroch rokov, pričom predmetom konania bolo zaplatenie sumy 120 256,20 €.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €,\npričom „intenzita zásahu do základného práva s tým, ktorý trvá u sťažovateľky bola\npodstatne miernejšia (v danom prípade súd vykonával procesné úkony, vytyčoval termíny\na spor trval ani nie 4 roky).“.\n24. Sumu požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia (5 000 €) považuje\nsťažovateľka za „prinajmenšom adekvátnu zásahu a zodpovedá i aktuálnej praxi ÚS SR.“.\n\n7\n\n25. Sťažovateľka si zároveň uplatnila náhradu trov konania za tri úkony právnej\nslužby.\n26. Na podklade oznámenia predsedníčky okresného súdu (bod 15 tohto nálezu)\na sťažovateľky (bod 20 tohto nálezu) ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) so súhlasom\núčastníkov konania upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže\ndospel k záveru, že od prípadného pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n27. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom, ktorý\nsi ústavný súd zapožičal, a z ďalších zistení ústavného súdu vyplývajú tieto skutočnosti:\nDňa 20. augusta 2014 sťažovateľka doručila okresnému súdu proti žalovanému\nžalobu\n\na\n\nnávrh\n\nna\n\nvydanie\n\nzmenkového\n\nplatobného\n\nrozkazu\n\nna\n\nzaplatenie\n\nsumy 254 948,16 € s príslušenstvom. Zmenka bola 3. septembra 2014 uložená do trezoru\nokresného súdu.\nOkresný súd sťažovateľku 16. septembra 2014 vyzval na zaplatenie súdneho\npoplatku, ktorý sťažovateľka zaplatila 26. septembra 2014.\nDňa 23. septembra 2014 žalovaný navrhol prerušenie konania až do právoplatného\nskončenia konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8 C 124/2014\n(oprávnenosť zmenkovej pohľadávky sťažovateľky žalovaný spochybnil, pretože sa\nodvodzuje od zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorých neplatnosť je predmetom uvedeného\nkonania vedeného Okresným súdom Čadca). Na podklade uvedeného okresný súd\nsťažovateľku 9. októbra 2014 vyzval na vyjadrenie sa k návrhu žalovaného na prerušenie\nkonania. Sťažovateľka vyjadrenie doručila 3. novembra 2014.\nUznesením okresného súdu č. k. 5 Zm 311/2014-66 z 5. novembra 2014 bol návrh\nžalovaného na prerušenie konania zamietnutý. Proti citovanému uzneseniu okresného súdu\npodal žalovaný 24. novembra 2014 odvolanie a nový návrh na prerušenie konania.\nOdvolanie žalovaného proti citovanému uzneseniu okresného súdu bolo doručované\n3. decembra 2014 na vedomie sťažovateľke. Žalovaný svoje odvolanie proti citovanému\n\n8\n\nuzneseniu okresného súdu doplnil podaním z 12. decembra 2014, ktoré bolo zaslané\n16. decembra 2014 na vedomie sťažovateľke.\nDňa 12. decembra 2014 podala sťažovateľka návrh na vydanie predbežného\nopatrenia.\nDňa 18. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 Zm 311/2014-173 (ďalej len\n„uznesenie o nariadení predbežného opatrenia“) nariadil predbežné opatrenie.\nDňa 15. januára 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky.\nProti uzneseniu okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia podal žalovaný\n26. januára 2015 odvolanie, ktoré bolo následne 9. februára 2015 doručované na vyjadrenie\nsťažovateľke, ktorá sa vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu 13. marca 2015.\nSpis bol na účely rozhodnutia o opravnom prostriedku predložený Krajskému súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 24. februára 2015.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 4 CoZm 19/2015 z 26. marca 2015 bolo uznesenie\nokresného súdu o nariadení predbežného opatrenia potvrdené.\nDňa 28. apríla 2015 okresný súd posúdil doplňujúce vyjadrenie žalovaného k návrhu\nna prerušenie konania ako nový návrh na prerušenie konania a vzhľadom na to sťažovateľku\n30. apríla 2015 vyzval na vyjadrenie sa k nemu. Sťažovateľka sa k návrhu žalovaného\nvyjadrila 18. mája 2015.\nOkresný súd uznesením č. k. 5 Zm 311/2014-311 z 20. mája 2015 (ďalej len\n„uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konanie“) návrh žalovaného na prerušenie\nkonania z 24. novembra 2014 zamietol. Proti citovanému uzneseniu okresného súdu podal\nžalovaný 8. júna 2015 odvolanie. Odvolanie žalovaného bolo následne 11. júna 2015\ndoručované na vedomie sťažovateľke, ktorá sa vyjadrila podaním doručeným krajskému\nsúdu 10. júla 2015. Na rozhodnutie o podanom odvolaní bol spis predložený krajskému\nsúdu 24. júna 2015.\nDňa 6. novembra 2015 podal žalovaný návrh na zrušenie uznesenia okresného súdu\no nariadení predbežného opatrenia.\nKrajský súd uznesením č. k. 4 CoZm 74/2015-388 zo 14. decembra 2015 uznesenie\nokresného súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil ako vecne správne.\nDňa 5. februára 2016 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie žaloby\ndoručenej 20. augusta 2014. Na výzvu sťažovateľka reagovala podaním doručeným\n9\n\nokresnému súdu 19. februára 2016. Dňa 29. februára 2016 okresný súd sťažovateľku\nopätovne vyzval na zosúladenie petitu žaloby v súlade s prijatým plnením po splatnosti\nzmenky. Na výzvu sťažovateľka reagovala podaním doručeným okresnému súdu\n14. apríla 2016.\nDňa 11. mája 2016 bola vec prevedená do oddelenia CbZm z dôvodu nemožnosti\nvydania zmenkového platobného rozkazu. Veci bola následne pridelená nová sp. zn.\n3 CbZm 107/2016.\nDňa 9. júna 2016 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe\nsťažovateľky. Žalovaný na výzvu reagoval podaním z 24. augusta 2016.\nDňa 11. januára 2017 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaujatie stanoviska\nk vyjadreniu\n\nžalovaného\n\nk žalobe.\n\nSťažovateľka\n\nna\n\nvýzvu\n\nreagovala\n\npodaním\n\nz 30. januára 2017.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n28. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n29. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n30. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\no ústavnom súde.\n31. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n10\n\n32. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva a samotné posúdenie veci ústavným súdom\n33. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n34. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n35. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n36. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá\npovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\n11\n\nrealizovalo (m. m. II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je\npreto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav\nprávnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho\nrozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17\na § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa\nmohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania“.\n37. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom\ndôjsť nielen jeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou\n(m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n38. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného\nsúdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.\nI. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\nIV.A Právna a faktická zložitosť veci\n39. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie\nvo veci uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 254 948,16 € s príslušenstvom z titulu\nzmenky vydanej žalovaným. V zmysle § 22 písm. a) CSP je v obvode krajského súdu\npríslušným rozhodovať v zmenkových a šekových sporoch okresný súd (tzv. kauzálna\npríslušnosť). V zmysle zákonnej právnej úpravy je teda okresný súd príslušným v rámci\n12\n\nobvodu príslušného kraja výlučne rozhodovať zmenkové a šekové spory. Aj z uvedeného\ndôvodu zákonom ustanovenej špecializácie okresného súdu tvoria takéto druhy sporov\nštandardnú súčasť jeho rozhodovacej agendy (k tomu pozri aj argumentáciu sťažovateľky\nobsiahnutú v bode 9 tohto nálezu). Napadnuté konanie sa preto s prihliadnutím\nna špecializáciu okresného súdu pri rozhodovaní obdobných právnych sporov nejaví prima\nfacie ako právne zložité. Zmenkové a šekové spory môžu byť s prihliadnutím na konkrétne\nokolnosti fakticky zložitejšie. V konkrétnej veci žaloby sťažovateľky však procesné úkony\nokresného súdu uskutočnené v napadnutom konaní (jednoduché procesné úkony\ndoručovania podaní a výziev na vyjadrenie sa k nim a rozhodovanie vo veci návrhu\nna prerušenie konania a o predbežnom opatrení) faktickú zložitosť prejednávanej veci\nneodôvodňujú. Navyše, okresný súd v napadnutom konaní neuskutočnil ani jedno\npojednávanie, v rámci ktorého by pristúpil k meritórnemu prejednaniu žaloby. Aj uvedená\nskutočnosť svedčí o tom, že zbytočné prieťahy v tomto prípade nemožno ospravedlniť\nfaktickou zložitosťou veci.\nIV.B Správanie subjektu (strany sporu)\n40. Po preskúmaní spisovej dokumentácie ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka\nako strana sporu pred okresným súdom neprispela k predĺženiu napadnutého konania.\nNaopak, ústavný súd zistil, že sťažovateľka bola v doterajšom priebehu konania aktívna,\nposkytovala okresnému súdu požadovanú súčinnosť (reagovala na výzvy okresného súdu\nv ním určených lehotách) a podaním sťažnosti proti porušovaniu svojho práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona\no súdoch sa domáhala zvýšenia aktivity okresného súdu v napadnutom konaní (k tomu pozri\naj bod 5 tohto nálezu).\nIV.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní\n41. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal\nzo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\n13\n\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Za neefektívnu činnosť, ktorá môže\nzapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd považuje aj nesprávnu, resp. nesústredenú činnosť\nvšeobecného súdu (m. m. II. ÚS 33/99).\n42. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva,\nže od podania žaloby (august 2014) do mája 2016, keď došlo k prevedeniu veci\ndo oddelenia CbZm okresný súd síce vykonával priebežne procesné úkony, tieto však\nv zásade možno s prihliadnutím na ich povahu (rozhodovanie vo veci prerušenia konania\na nariadenia predbežného opatrenia) charakterizovať ako procesné úkony nesmerujúce\nk odstráneniu právnej neistoty strany sporu.\n43. Obdobie od pridelenia veci do oddelenia CbZm (máj 2016) až po súčasnosť sa\nvyznačuje ničím neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu. V relevantnom období\nokresný súd vykonal len jednoduché procesné úkony výzvy žalovaného na vyjadrenie sa\nk žalobe sťažovateľky a výzvy sťažovateľky na zaujatie stanoviska k vyjadreniu\nžalovaného. Od podania stanoviska sťažovateľkou v januári 2017 až po súčasnosť je\nokresný súd v napadnutom konaní absolútne nečinný (doba absolútnej nečinnosti tak\nv posudzovanom období predstavuje 3 roky a 7 mesiacov).\n44. Údajné nariadenie pojednávania na 13. február 2020, o ktorom sa sťažovateľka\ndozvedela z odpovede vtedajšieho predsedu okresného súdu v decembri 2019 (k tomu pozri\naj bod 6 tohto nálezu), nemožno bez riadneho predvolania strán sporu hodnotiť ako\nrelevantný procesný úkon vykonaný vo veci. Okrem toho zo záznamov v súdnom registri,\nna ktoré poukazuje aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení (k tomu pozri bod\n18 tohto nálezu), vyplýva, že zákonný sudca nariadené pojednávanie zrušil bez uvedenia\ndôvodu.\n\n14\n\n45. Za týchto okolností (absencia riadneho predvolania strán sporu na pojednávanie\na zrušenie termínu pojednávania bez udania dôvodu) nemožno hodnotiť postup okresného\nsúdu pri nariaďovaní pojednávania ako sústredený.\n46. Napokon pre úplnosť ústavný súd poukazuje aj na nesústredenú činnosť\nvtedajšieho predsedu okresného súdu, ktorý v odpovedi doručenej sťažovateľke v decembri\n2019 uviedol v rozpore so skutočným stavom, že v napadnutom konaní už bolo rozhodnuté\nv júni 2017 (k tomu pozri bod 5 tohto nálezu). Uvedené nesvedčí o náležitom zabezpečení\nriadneho riadenia a správy príslušného okresného súdu. Predseda príslušného okresného\nsúdu pritom v súlade s § 33 ods. 2 zákona o súdoch zabezpečuje riadenie a správu\npríslušného súdu a za ich výkon aj zodpovedá. Podľa § 49 písm. b) zákona o súdoch\nzároveň zabezpečuje riadenie súdov aj výkonom dohľadu nad dodržiavaním dôstojnosti\na plynulosti súdneho konania.\nV.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n47. S prihliadnutím na skutočnosti uvádzané v časti IV tohto nálezu, berúc do úvahy\nničím neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, ktorá predstavuje viac ako 3 roky, ako aj\nnesústredenú činnosť okresného súdu a prihliadajúc na skutočnosť, že vec sťažovateľky nie\nje ani po uplynutí takmer 6 rokov od začatia napadnutého konania právoplatne skončená,\nústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto vyslovil porušenie práv sťažovateľky zaručených\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n15\n\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n48. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n49. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd vzhľadom\nna skutočnosť, že napadnuté konanie vedené okresným súdom nebolo do času rozhodnutia\nústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti právoplatne skončené, prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať\nv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.\nK bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu\n50. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\nPodľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\n51. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\n\n16\n\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n52. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 5 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu (bod 11 tohto nálezu), pričom\nstanovenú sumu požaduje aj s prihliadnutím na sumu uplatňovanú zo zmenky, o ktorú\nv napadnutom konaní ide (254 948,16 €).\n53. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n54. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä ničím neodôvodnenú\nnečinnosť okresného súdu a jeho nesústredený postup, povahu a rozsah práv sťažovateľky,\nktoré boli porušené, predmet konania, ako aj jeho význam pre sťažovateľku, ústavný súd\ndospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam\nposudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €\n(bod 3 výroku tohto nálezu).\n55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnej sťažnosti v časti\npožadovanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia prevyšujúcej sumu 3 000 €\nnevyhovel tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.\n56. Už len pre úplnosť s prihliadnutím na skutočnosti, ktorými sťažovateľka okrem\niných odôvodňuje sumu požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ústavný\nsúd akcentuje, že právomoc ústavného súdu priznať primerané finančné zadosťučinenie\nnepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy. Primerané finančné\nzadosťučinenie nemožno preto stotožňovať s odškodným, s náhradou, či už za skutočnú\nškodu, alebo za ušlý zisk (obdobne I. ÚS 117/08).\n\n17\n\n57. Podobne už ústavný súd uviedol, že „cieľom primeraného finančného\nzadosťučinenia je náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody“\n(III. ÚS 75/01), a tiež to, že dôvodom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nnemôže byť len výška sumy v predmetnom spore (m. m. II. ÚS 36/02).\n58. Osobitne ústavný súd zdôrazňuje aj to, že stanovenie sumy primeraného\nfinančného zadosťučinenia sa spravuje pravidlami nemajúcimi charakter matematického\nvzorca, v ktorom by bola premennou výlučne len doba nečinnosti. Aj z uvedeného dôvodu\nústavný súd bez ďalšieho nemôže prihliadať na argumentáciu obsiahnutú v bodoch 19 a 23\ntohto nálezu, ktorou sa účastníci tohto konania snažia poukázať na priznanú sumu\nprimeraného finančného zadosťučinenia v iných veciach. S prihliadnutím na uvedené preto\nústavný súd rozhodol vo veci priznania primeraného finančného zadosťučinenia tak, ako to\nje uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n59. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n60. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej\nvznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.\n61. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 675,43 € v súlade\ns vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,\npísomné podanie ústavnej sťažnosti a replika k vyjadreniu okresného súdu) podľa § 13a\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny\n18\n\nza jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa\n§ 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál)\nza každý úkon právnej služby za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma náhrady trov konania tak predstavuje po jej\nnavýšení o daň z pridanej hodnoty sumu 675,43 €. Vzhľadom na uvedené ústavný súd\nvo veci náhrady trov konania sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku\ntohto nálezu.\n62. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVI.\n63. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "spor", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3CbZm/107/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "5Zm/311/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4ad08f03-6829-4ca2-8e90-4209ad694335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.41.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.41.2020.2"}, {"guid": "ussr:b24c15cf-24fd-489d-8b43-91fae75413ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 69/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b24c15cf-24fd-489d-8b43-91fae75413ee"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:0bfb8268-bc3c-4797-8f11-85444b89b444", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/08 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bfb8268-bc3c-4797-8f11-85444b89b444"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:22fb8c1a-ea60-4996-8324-efe7cef30bf0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 36/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22fb8c1a-ea60-4996-8324-efe7cef30bf0"}, {"guid": "ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/01 z 22. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-22", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "dc7829b0-32e2-4e90-afbe-e3e604cd2f82:ef72b9ed-3540-4598-84c2-1becdc129d07", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113209038.1", "spisova_znacka": "4CoZm/19/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoZm/19/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113209038.1"}], "citovane_v": []}