{"guid": "ussr:5ce81f6e-d0ca-4185-966c-34b5b7fa2629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.251.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 251/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.251.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5ce81f6e-d0ca-4185-966c-34b5b7fa2629", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.251.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.251.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.251.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 251/2020-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou\nSolárovou, Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 330/2012 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 330/2012\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n19 C 330/2012 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\n\npäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n4. Okresný súd Košice I j e\n\np o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)\nna účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Dariny Solárovej, Škultétyho 3, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n19 C 330/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 28. decembra\n2012 domáhal „ochrany svojich ústavných, zákonných (osobnostných) a občianskych práv,\npoškodených žalovaným\n\n“. V znení neskorších úprav žaloby sa domáhal\n\nochrany osobnosti a uznania za nulitný a ničotný tzv. „rozhodcovský rozsudok“ zo 7. mája\n2007 vyhotovený žalovaným, ktorý bol vykonštruovaný bez rozhodcovskej zmluvy\na rozhodcovského konania, bez doručenia sťažovateľovi. Očakávané rozhodnutie malo byť\nsatisfakciou pre sťažovateľa a malo viesť k zastaveniu nelegitímnej exekúcie vedenej\nna základe rozhodcovského rozsudku.\n\n2\n\n3. Okresný súd zapríčinil sťažovateľovi stav právnej neistoty nedôvodnými\nprieťahmi, neefektívnym konaním, pretože v priebehu 22 mesiacov nesprávnym procesným\npostupom zjavne porušoval procesné ustanovenia, čo sa vymyká aj zo zákonného\na z ústavnoprávneho rámca. Pokračuje totiž ďalej v konaní, v ktorom zanikla procesná\nsubjektivita žalovaného jeho úmrtím 10. januára 2018. Pritom niet pochýb o tom,\nže predmetom konania nie je tzv. majetkový spor a ani spor o finančnom zadosťučinení.\nOkresný súd napriek tomu nesprávne skúmal a posudzoval dedičské konanie po nebohom\nžalovanom. Potom vydal 24. júla 2018 arbitrárne a neprekonateľné uznesenie o pokračovaní\nv konaní s manželkou žalovaného ako dedičkou. Nerozhodol o návrhu sťažovateľa\nz 22. augusta 2018 na zastavenie konania, ale vydal arbitrárne uznesenia zo 4. marca 2019\na z 15. mája 2019. Tiež nariaďoval súdne pojednávania, čím zbytočne zaťažoval\nsťažovateľa a iné osoby a nekonal procesne správne. Nerešpektoval tak princíp právnej\nistoty, konal svojvoľne a neústavne, nie na základe zákona a nie v medziach zákona (čl. 2\nods. 2 ústavy).\n4. Sťažovateľ poukázal aj na diametrálne odlišnú rozhodovaciu činnosť o tej istej\nprávnej otázke zániku procesnej subjektivity žalovaného [rozhodnutie Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 5/2019 zo 17. septembra 2019\na Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 26/2018 z 31. júla 2018], keď súdy zastavili\nkonanie. Okresný súd tak nesprávnym procesným postupom zbytočne a neprimerane\nzaťažoval stranu sťažovateľa aj inú osobu, nekonal rýchlo a hospodárne. Obdobie\nneefektívnej činnosti je možné identifikovať od upovedomenia okresného súdu o smrti\nžalovaného. Neskúmaním nedostatku procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,\nzaložil stav právnej neistoty a zaťažil konanie ústavnou neudržateľnosťou. Vec posúdenia\nzániku právnej subjektivity skrz smrť žalovaného v tomto prípade nie je právne zložitou\na strata spôsobilosti mala len ten následok, že konanie mal okresný súd podľa § 63 ods. 1\na 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „CSP“) bezodkladne zastaviť.\n5. Uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ\ntým, že v dôsledku neústavného konania okresného súdu musí zažívať nervozitu, stres,\n3\n\nponíženie, bol donútený k zbytočným úkonom a strate času, k dodatočným stretnutiam\ns úradnými a neúradnými osobami. To viedlo k morálnym a finančným ujmám na jeho\nstrane, len aby sa mohol domôcť garantovaných práv a dočkať sa poskytnutia právnej istoty\na zákonného zastavenia veci. Cieľom požadovaného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva sťažovateľa, ktorý podľa jeho názoru vyžaduje nielen\nvyslovenie porušenia.\n6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní bolo porušené sťažovateľovo základné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navrhol ústavnému súdu zastaviť napadnuté konanie\nna okresnom súde a priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n2 500 €, ktoré mu vyplatí okresný súd. Napokon navrhol uložiť okresnému súdu povinnosť\nzaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 346,26 €.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, chronológia úkonov okresného súdu v napadnutom\nkonaní, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľa\n7. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 251/2020-9 z 9. júna 2020 ústavnú sťažnosť\nprijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n8. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vyzval predsedu okresného súdu\nna vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a oznámenie, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie. Predseda okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV 383/2020 z 25. júna 2020\noznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o ústavnej sťažnosti. K obsahu\nústavnej sťažnosti uviedol, že postupom okresného súdu nedošlo k žiadnym zbytočným\nprieťahom v namietanom konaní. Naopak, sťažovateľ svojimi procesnými návrhmi\nvyžadujúcimi si rozhodnutie okresného súdu bráni skorému prejednaniu veci a meritórnemu\nrozhodnutiu. V štyroch prípadoch na jeho žiadosť musel okresný súd nariadené\n4\n\npojednávanie odročiť. Uvedeným postupom doslova znemožňuje súdu vo veci konať\na rozhodnúť.\n8.1 Predseda okresného súdu predložil aj tento rozpis úkonov súdu a strán sporu:\n- 2. júla 2012 – začatie konania;\n- 19. decembra 2012 – pridelenie veci do súdneho oddelenia sudkyne JUDr. Zuzany\nStolárovej so sp. zn. 19 C 330/2012;\n- 10. januára 2013 – výzva sťažovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku, výzvy\na poučenia stranám sporu;\n- 25. septembra 2013 – nariadenie prvého termínu pojednávania na 10. január 2014;\n- 3. januára 2014 – sťažovateľom podaná námietka miestnej príslušnosti súdu,\nžiadosť o zrušenie termínu pojednávania a žiadosť o prerušenie konania do vyriešenia\notázky miestnej príslušnosti;\n- 10. januára 2014 – odročenie pojednávania na neurčito na účely rozhodnutia\no námietke miestnej nepríslušnosti;\n- 12. marca 2014 – uznesenie o nevyhovení námietke na vyslovenie miestnej\nnepríslušnosti okresného súdu;\n- 15. apríla 2014 – odvolanie sťažovateľa;\n- 28. mája 2014 – predloženie spisu krajskému súdu;\n- 27. mája 2015 – uznesenie krajského súdu, že na konanie je príslušný okresný súd;\n- 25. júna 2015 – nariadený termín pojednávania na 29. september 2015;\n- 29. septembra 2015 – odročenie pojednávania na neurčito na žiadosť právneho\nzástupcu sťažovateľa a na účely rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania;\n- 25. januára 2016 – uznesenie o neprerušení konania, nariadenie termínu\npojednávania na 15. apríl 2016;\n- 3. marca 2016 – opakovaný návrh sťažovateľa na prerušenie konania;\n- 15. apríla 2016 – odročenie pojednávania na neurčito z dôvodu, že sťažovateľ podal\npodnet na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)\nna preskúmanie uznesenia okresného súdu z 25. januára 2016;\n- zaslanie spisu generálnej prokuratúre, vrátenie spisu 6. mája 2016;\n- 18. mája 2016 – uznesenie o neprerušení konania;\n\n5\n\n- 21. júna 2016 – tretí návrh sťažovateľa na prerušenie konania z dôvodu, že podal\nústavnú sťažnosť na ústavnom súde, ústavný súd odložil podanie 29. júna 2016;\n- 16. novembra 2016 – uznesenie o neprerušení konania;\n- 18. novembra 2016 – nariadený termín pojednávania na 27. január 2017;\n- 27. januára 2017 – pojednávanie, sťažovateľ opätovne predniesol návrh\nna prerušenie konania, okresný súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie, že konanie\nneprerušuje, a pokračoval v konaní, pojednávanie okresný súd odročil na účely doplnenia\ndokazovania;\n- 21. apríla 2017 – nariadený termín pojednávania na 7. júl 2017;\n- 7. júla 2017 – pojednávanie, odročené na 24. október 2017 na účely doplnenia\ndokazovania výsluchom sťažovateľa;\n- 19. októbra 2017 – zmena petitu žaloby;\n- 24. októbra 2017 – pojednávanie, prejednanie veci, odročenie na 23. január 2018;\n- 19. januára 2018 – zrušenie pojednávania z dôvodu úmrtia žalovaného;\n- 23. januára 2018 – späťvzatie zmeny žalobného petitu z 19. októbra 2017 a žiadosť\no rozhodnutie o pôvodnom návrhu;\n- 11. júna 2018 – uznesenie o čiastočnom zastavení konania a trovách konania;\n- 24. júla 2018 – uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičkou žalovaného\n;\n- 30. augusta 2018 – nariadený termín pojednávania na 23. október 2018;\n- 4. októbra 2018 – návrh sťažovateľa na prerušenie konania;\n- 23. októbra 2018 – odročenie pojednávania na neurčito z dôvodu na strane\nzástupkyne sťažovateľa;\n- 7. decembra 2018 – nariadený termín pojednávania na 15. február 2019;\n- 6. februára 2019 – návrh sťažovateľa na prerušenie konania;\n- 11. februára 2019 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní\na žiadal pojednávanie odročiť;\n- 4. marca 2019 – uznesenie o uložení sťažovateľovi, aby uviedol konkrétny petit;\n- 7. mája 2019 – spresnenie žalobného návrhu;\n- 15. mája 2019 – uznesenie o pripustení zmeny petitu žaloby;\n- 17. júna 2019 – nariadený termín pojednávania na 20. september 2019;\n6\n\n- 11. septembra 2019 – opakovaný návrh sťažovateľa na zabezpečenie dôkazu\na spresnenie petitu žaloby;\n- 17. septembra 2019 – návrh sťažovateľa na prerušenie konania;\n- 20. septembra 2019 – pojednávanie odročené na 18. október 2019;\n- 18. októbra 2019 – pojednávanie odročené na žiadosť zástupkyne sťažovateľa\nna 13. december 2019;\n- 13. decembra 2019 – pojednávanie odročené na žiadosť sťažovateľa\npre práceneschopnosť jeho zástupkyne na neurčito;\n- 31. decembra 2019 – oznam sťažovateľa, že podal ústavnému súdu ústavnú\nsťažnosť (ide o nesprávny údaj, pretože ústavný súd okresnému súdu preposlal ústavnú\nsťažnosť a sťažovateľ podanie oznámil už 5. decembra 2019, pozn.);\n- 27. januára 2020 – uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia\nkonania na ústavnom súde vedeného pod sp. zn. Rvp 2212/2019.\n9. V replike k vyjadreniu predsedu okresného súdu sťažovateľ uviedol, že jeho\nústavná sťažnosť je dôvodná z dôvodu postupu okresného súdu v rozpore s Civilným\nsporovým poriadkom a ústavou, pretože od 11. januára 2018 koná so stranou sporu, ktorá\nzomrela a ktorej procesná spôsobilosť zanikla, hoci mal povinnosť súdne konanie ex offo\nzastaviť. Týmto dňom začalo porušovanie označených práv sťažovateľa. Sťažovateľ\nopakovane odkázal na rozhodnutia všeobecných súdov (bod 4), ktoré za rovnakej skutkovej\nsituácie konanie zastavili. Súhlasil, aby ústavný súd upustil od ústneho prejednania jeho\nústavnej sťažnosti.\nIII.\nRelevantná právna úprava a východiská ústavného súdu\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7\n\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,\nIV. ÚS 365/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 CSP, ktorý určuje, že súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\n8\n\na iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa\nmohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania (obdobne § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného\ndo 30. júna 2016).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npodľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných\nprieťahov, resp. právo, aby jeho záležitosť bola prerokovaná v primeranej lehote, a právo\nna spravodlivý proces. K porušeniu ním označených práv malo dôjsť nesprávnym\na neefektívnym postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd viazaný\nnávrhom podľa § 45 zákona o ústavnom súde preskúmal namietané porušenia označených\npráv v napadnutom konaní iba v období od 19. januára 2018.\nIV.1 K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\n18. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144\nods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01).\n\n9\n\n19. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu.\nFormálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí\n„formálne“ vyčerpať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou\nsubsidiaritou je myslené to, že ich odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému súdu umožní\nústavnoprávny prieskum. Ústavná sťažnosť je v zásade prípustná vtedy, ak sťažovateľ\nvyčerpal dostupné prostriedky ochrany svojich práv a zároveň ak konanie pred orgánom\nverejnej moci už skončilo a jeho výsledok môže byť preskúmaný ústavným súdom\nz hľadiska ochrany ústavou zaručených základných práv a slobôd. Ak právny predpis\nustanovuje, že príslušným na rozhodovanie o právach a slobodách jednotlivca je iný orgán\nverejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu deľby moci (čl. 2\nods. 2 ústavy), keby iný orgán verejnej moci rozhodoval bez toho, aby bola daná možnosť\npríslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci.\n20. Ústavný súd zároveň pripomína, že spravidla nezasahuje do prebiehajúceho, ešte\nneskončeného konania pred všeobecnými súdmi (III. ÚS 46/2013, II. ÚS 562/2018).\nKonanie o ústavnej sťažnosti tak nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou by\nbolo možné obchádzať konanie už vedené, resp. ktoré môže byť vedené na návrh\nsťažovateľa pred inými orgánmi verejnej moci. V konaní o ústavnej sťažnosti ústavný súd\nzásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to tie, ktorými sa konanie vo veci samej\nskončilo. V zmysle uvedeného v konaní, ktoré v čase predbežného prerokovania ústavnej\nsťažnosti stále prebieha, nemožno uvažovať o splnení tejto požiadavky (IV. ÚS 361/2010).\n21. Ústavný súd v doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky z tejto zásady.\nIšlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej bolo v konaní\no ústavnej sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila časť konania\nalebo ktorým sa riešila určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie takejto\nvýnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie spôsobilé výrazne\na nezvratným spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľa, ako aj to, že námietka\nich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané štádium konania a nemohla by už byť\nuplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne by sa tento negatívny dôsledok musel\n10\n\nzároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom\nprocesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\n22. Podľa názoru ústavného súdu nie je prítomný žiadny dôvod, aby z pohľadu\nzachovania práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie v posudzovanej veci\npreskúmaval postup okresného súdu, ktorý vo veci samej ešte nerozhodol konečným\nrozhodnutím. Nerozhodnutie okresného súdu o zastavení konania podľa predstáv\nsťažovateľa nie je postupom, ktorý by do jeho označeného práva zasiahol nezvratným\nspôsobom. Námietku nedostatku procesnej podmienky konania môže okresný súd posúdiť\nkedykoľvek až do skončenia konania (§ 161 CSP).\n23. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ústavný súd mohol ústavnú sťažnosť\nv časti týkajúcej sa postupu okresného súdu v namietanom konaní pri predbežnom\nprerokovaní odmietnuť pre nedostatok právomoci podľa § 132 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde. Keďže však bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie\nkonanie ako celok, bolo na mieste v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovieť (bod 5 výroku\nnálezu).\nIV.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\n24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa\nuvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n11\n\n25. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie\no ochranu osobnosti, resp. (od pripustenia zmeny petitu žaloby) o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku možno zaradiť k štandardnej agende všeobecných súdov. Konanie o ochrane\nosobnosti svojou povahou vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie\núčelu súdneho konania, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa\nnaň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03,\nI. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00). Dĺžka konania podľa zistenia ústavného súdu nebola závislá\nod skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.\n26. Z predloženej ústavnej sťažnosti nevyplýva osobitný význam tejto veci\npre sťažovateľa. Rozhodnutie malo byť preňho satisfakciou a malo viesť k zastaveniu\nnelegitímnej exekúcie trvajúcej takmer 10 rokov. Toto tvrdenie sťažovateľa je však\nspochybnené vzhľadom na obsah zapožičaného spisu, z ktorého vyplýva, že uznesením\nOkresného súdu Košice II č. k. 48 Er 598/2008-1369 zo 17. júla 2015 bola exekúcia proti\nnemu zastavená. Krajský súd uznesením č. k. 7 CoE 471/2015-1493 z 10. marca 2016 toto\nuznesenie potvrdil a právoplatnosť nadobudlo 22. júna 2016.\n27. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho\nkonania. Sťažovateľ pristupoval k uplatňovaniu svojich práv v súdnom konaní pomerne\naktívnym spôsobom. Sám oznámil súdu úmrtie žalovaného. Jeho procesné návrhy z augusta\n2018 však neboli úplne jasné, pretože na jednej strane oznamoval súdu, že žalovaným\nv predmetnej veci ex offo je\n\n, na druhej strane navrhoval neskôr zastavenie\n\nkonania. Podal viaceré procesné návrhy (5-krát návrh na prerušenie konania, 2-krát návrh\nna zastavenie konania a preskúmanie procesných podmienok konania, 2-krát návrh\nna zabezpečenie dôkazov a 5-krát žiadal o odročenie pojednávania).\n28. Napriek argumentácii okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že správanie\nsťažovateľa v napadnutom konaní nemožno hodnotiť ako zjavne účelové alebo zjavne\nobštrukčné. V súvislosti s naznačenou procesnou aktivitou sťažovateľa ústavný súd\npoukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že v dôsledku uplatnenia procesných práv\n12\n\núčastníkom konania nepochybne dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento\nstav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu\nvo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, II. ÚS 865/2014, II. ÚS 623/2016). Ústavný súd\nkonštatuje, že o väčšine procesných návrhov sťažovateľa podaných po úmrtí žalovaného\nokresný súd vôbec nerozhodol. Okresný súd po podaní jednotlivých návrhov na prerušenie\nkonania (s výnimkou návrhu doručeného 5. decembra 2019) o nich nerozhodoval\nuznesením, ale len inicioval zisťovanie informácií z iných konaní o stave vybavenia podaní\nsťažovateľa (na ústavnom súde, na okresnom súde vo veci sp. zn. 38 C 355/2008,\nna generálnej prokuratúre a druhýkrát na ústavnom súde), a preto nemožno sťažovateľovi\npričítať podiel na dĺžke konania z dôvodu podávania procesných návrhov. Na druhej strane\nvšak k predĺženiu konania pri zvolenom postupe okresného súdu prispeli opakované\nžiadosti o odročenie pojednávaní (5-krát od októbra 2018 do decembra 2019).\n29. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Vychádzal z prehľadu úkonov\nvymedzeného v bode 8.1 nálezu. Zohľadniac celkovú dĺžku konania začatého v júli 2012\na trvajúceho do dnešného dňa (konanie je právoplatne prerušené od marca 2020), je celková\ndĺžka konania 8 rokov hneď na prvý pohľad neprimeraná. Dĺžku konania negatívne\novplyvnili aj opakované obdobia nečinnosti, neefektívnej a nesústredenej činnosti\nokresného súdu. Viac ako jeden rok sa spis nachádzal aj na krajskom súde na rozhodnutie\no príslušnosti, čo okresnému súdu pričítať nemožno. Sťažovateľ však primárne namietal\nnesprávny procesný postup okresného súdu v priebehu 22 mesiacov počítaných\nod 19. januára 2018, keď okresnému súdu oznámil úmrtie žalovaného, a preto ústavný súd,\nsúc viazaný rozsahom a dôvodmi ústavnej sťažnosti (§ 45 zákona o ústavnom súde),\nposudzoval napadnuté konanie iba v tomto rozsahu.\n30. V preskúmavanom období ústavný súd zistil kratšie obdobia nečinnosti\n(23. januára 2018 až 14. marca 2018, 11. apríla 2018 až 11. júna 2018 a 13. júna 2018 až\n24. júla 2018) spolu v trvaní vyše 4 mesiacov. Okresný súd o viacerých procesných\npodaniach sťažovateľa vôbec nerozhodol (podania z 8. augusta 2018, z 22. augusta 2018,\nzo 4. októbra 2018, z 2. januára 2019, zo 6. februára 2019, z 11. septembra 2019,\n13\n\nzo 17. septembra 2019 a z 15. októbra 2019), hoci ich bral na vedomie, realizoval na ich\nzáklade svoje zisťovania, prípadne ich doručoval protistrane.\n31. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity namietaného konania\nupriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj\nneefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť\nporušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých\npráv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne\nnapr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).\n32. V postupe okresného súdu ústavný súd zistil nesústredenosť, pretože na jednej\nstrane uznesením z 11. júna 2018 len čiastočne zastavil konanie a uznesením z 24. júla 2018\npokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného. Na druhej strane 8. februára 2019\nzrušil pojednávanie „z procesných dôvodov“ pre skúmanie procesných podmienok konania\n(v nadväznosti na návrh na prerušenie konania kvôli odvolaniu sťažovateľa v konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 38 C 355/2008), pričom priebežne nesledoval stav\nuvedeného konania a rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 9 Co 5/2019 zo 17. septembra\n2019 si zabezpečil až 8. júna 2020. Ani toto rozhodnutie ho však v konečnom dôsledku\nneviedlo k vydaniu rozhodnutia posudzujúceho splnenie procesných podmienok konania,\npretože ešte 27. januára 2020 prerušil konanie do skončenia konania na ústavnom súde,\nv ktorom sa podľa okresného súdu rieši otázka správnosti jeho procesného postupu\na výsledok môže mať zásadný význam pre stanovenie nasledujúceho procesného postupu\nv napadnutom konaní.\n33. Uvedený rozpor svedčí o neistote, prípadne až neochote okresného súdu zaujať\nkonzistentný právny názor k sťažovateľom namietanej (a právne významnej) skutočnosti\nzániku právnej subjektivity pôvodného žalovaného, resp. k otázke právneho nástupníctva.\nOkresný súd v uznesení o prerušení konania do skončenia konania na ústavnom súde\nvychádzal z mylného predpokladu o tom, akým spôsobom uplatní ústavný súd svoju\nprieskumnú právomoc voči postupu okresného súdu na základe podanej ústavnej sťažnosti\n14\n\nsťažovateľa. Následkom toho považuje ústavný súd vydanie uznesenia o prerušení konania\nz 27. januára 2020 za neefektívne, a preto aj obdobie od jeho vydania za obdobie nečinnosti.\nDôvodom na fakultatívne rozhodnutie o prerušení konania (§ 164 CSP) je obvykle\nprebiehajúce konanie o prejudiciálnej otázke, ktorá patrí do právomoci iného orgánu,\npričom úlohou súdu je vždy urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými\nprostriedkami. Pri rozhodovaní o prerušení je potrebné vyvážiť právo na rýchlu a účinnú\nochranu práv (zásada hospodárnosti konania) a záujem na právnej istote spočívajúcej\nv získaní právoplatného rozhodnutia iného orgánu, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie\nsúdu. Úlohou konajúceho súdu je poskytnúť náležitú odpoveď na vyváženie stretu týchto\nzáujmov v odôvodnení rozhodnutia o prerušení konania. Argumentáciu okresného súdu,\nktorou odôvodnil prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného\nna ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 2212/2019 v súvisiacom konaní, považuje ústavný súd\nza ústavne neakceptovateľnú a neodôvodnene kladúcu do úzadia právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie veci v primeranej lehote.\nOkresný súd pri dovtedajšej dĺžke konania mal mať viac na zreteli právo strán na konanie\nbez zbytočných prieťahov ako proklamovanú hospodárnosť konania a právnu istotu,\nodhliadnuc od neznalosti možností ústavnoprávneho prieskumu vo vzťahu k postupu súdu\nv neskončenom konaní.\n34. Ústavný súd pri hodnotení efektívnosti úkonov zistil, že okresný súd jednoznačne\nnereagoval na podanie sťažovateľa doručené mu 22. augusta 2018, z ktorého nie je zrejmé,\nči ide o návrh na zastavenie konania alebo o odvolanie proti uzneseniu z 24. júla 2018.\nOkresný súd neefektívne nariadil pojednávanie na 18. október 2019, ktoré odročil\npre nedodržanie lehoty na prípravu. V prípade dlhodobej práceneschopnosti zástupkyne\nsťažovateľa okresný súd mohol uplatniť niektorý z nástrojov podľa Civilného sporového\nporiadku na zabezpečenie plynulosti konania.\n35. Osobitosťou tejto ústavnej sťažnosti je, že je ňou napádaný procesný postup\nokresného súdu, ktorý nezastavil celé napadnuté konanie po úmrtí žalovaného, následkom\nčoho konanie trvá dodnes, čím je podľa sťažovateľa porušované právo na prerokovanie\nbez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľ zastáva názor,\n15\n\nže celé konanie malo byť zastavené, okresný súd zastáva názor, že konanie pokračuje\nv časti, v ktorej nedošlo úmrtím žalovaného k vzniku neodstrániteľného nedostatku\npodmienky konania. Ústavný súd odkazuje na svoje závery v časti IV.1 rozhodnutia\na navyše na tomto mieste uvádza, že nie je oprávnený v konaní o ústavnej sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) posudzovať správnosť právneho názoru okresného súdu vyjadreného\nv uzneseniach z 11. júna 2018, resp. z 24. júla 2018. Na takýto postup ústavného súdu totiž\nnie sú dané procesné podmienky, predovšetkým absentuje návrh na začatie konania\nv podobe ústavnej sťažnosti smerujúcej proti konkrétnemu právoplatnému rozhodnutiu\nokresného súdu, ktorým mali byť porušené základné práva a slobody, so zodpovedajúcou\nústavnoprávnou argumentáciou.\n36. Nie je možné preskúmavať správnosť právoplatného rozhodnutia okresného súdu\nz 11. júna 2018 bez toho, aby bolo označené ako predmet ústavného prieskumu. Ústavný\nsúd dáva do pozornosti svoju ustálenú judikatúru (II. ÚS 528/2017), podľa ktorej\nk porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zásade\nnemôže dôjsť samotným rozhodnutím konkrétneho orgánu verejnej moci, ale len jeho\npostupom (nečinnosťou či nesprávnym alebo neefektívnym postupom).\n37. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že zistené obdobia nečinnosti\nokresného súdu (spolu prevyšujúce 10 mesiacov) významne prispeli k dĺžke konania nielen\nv namietanej časti, ale aj k celkovej dĺžke konania. Aj pri zohľadnení aktívneho\nuplatňovania procesných práv zo strany sťažovateľa a jeho neúčasti na pojednávaniach\nnariadených po úmrtí žalovaného (čo možno vnímať aj ako formu jeho nesúhlasu s podľa\nneho nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v pokračovaní v konaní) je potrebné\nústavnú sťažnosť vyhodnotiť ako dôvodnú. Okresný súd nevyužil prostriedky dané mu\nprocesným predpisom na zabezpečenie, aby ochrana práv sťažovateľa (ako aj protistrany\nv namietanom konaní) bola účinná, rýchla, bez neprimeraného zaťažovania strán\na aby prípadné procesné úkony slúžiace na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné\n\n16\n\nuplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedúce k nedôvodnému predlžovaniu konania (ako\nv podstate argumentuje predseda súdu) odmietol alebo sankcionoval.\n38. To vedie ústavný súd k záveru, že postup okresného súdu v okolnostiach tohto\nprípadu napriek početnosti jeho úkonov a neprítomnosti dlhších období nečinnosti súdu\nvykazuje znaky nesústredenosti, neefektívnosti a v konečnom dôsledku zbytočných\nprieťahov, ktoré dosahujú až ústavnoprávnu intenzitu.\n39. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 330/2012 došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku).\nV.\nPríkaz vo veci konať a finančné zadosťučinenie\n40. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n41. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n42. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v nadväznosti na konštatovanie porušenia\nním označených práv zastavil napadnuté konanie. Ústavný súd rozumie, že nespokojnosť\nsťažovateľa s postupom okresného súdu ho viedla k formulovaniu takého znenia petitu,\navšak vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený\nadvokátkou, nie je možné označiť tento návrh inak ako nekompetentný.\n\n17\n\n43. Ústava v čl. 127 ods. 2 rovnako ako zákon o ústavnom súde v § 133 ods. 3\ntaxatívne vymenúvajú možnosti postupu ústavného súdu v prípade vyhovenia ústavnej\nsťažnosti. Vychádzajúc zo zásady subsidiarity, z ústavne vymedzených právomocí\nústavného súdu a zo skutočnosti, že ústavný súd nie je súčasťou všeobecného súdnictva, je\nsamozrejmé, že ústavný súd nie je oprávnený sám rozhodovať vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov.\n44. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti\nposkytnutej ochrany sťažovateľovi preto ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia\nprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc\nskutočnosť, že vec toho času nie je právoplatne skončená.\n45. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\nPodľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\n46. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 2 500 €, svoju žiadosť riadne odôvodnil (bod 5).\n47. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n18\n\n48. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa\npritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia\nnemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných\npodmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02,\nII. ÚS 67/03).\n49. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len\nkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto\nuznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia\nzákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky\nokolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (čas nečinnosti, predmet sporu a význam\nnapadnutého konania pre sťažovateľa, postoj sťažovateľa pri hájení svojich práv, mieru\nzavinenia okresného súdu) považuje za primerané vo výške 500 € tak, ako to je uvedené\nv bode 3 výroku tohto nálezu. Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 5\nvýroku nálezu). Ústavný súd vychádzal pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia\nzo svojej judikatúry (napr. II. ÚS 625/2017, I. ÚS 24/2018, III. ÚS 525/2017\na III. ÚS 721/2017).\n50. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nVI.\nTrovy konania\n51. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n19\n\n52. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n53. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania\nv sume 346,26 € ako trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané\nv roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné podanie na súde) v hodnote po 163,33 €\nvrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Náhradu za tretí úkon právnej služby\n– stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému súdu 10. júla 2020 ústavný\nsúd sťažovateľovi nepriznal, pretože jeho obsah neprispel k objasneniu posudzovanej veci.\n54. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet advokátky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n55. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-neodstrániteľný nedostatok podmienok", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "podmienky konania", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie-sporové", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/330/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9c5b8c3f-8e7a-4529-9448-1320da4cc392", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.562.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 562/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.562.2018.1"}, {"guid": "ussr:a2218fd6-81ee-47b4-b441-fb23e3e404b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.24.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.24.2018.2"}, {"guid": "ussr:b9dfe161-cb54-446b-abef-f41dfff9a0b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.721.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 721/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 721/2017 z 10. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.721.2017.1"}, {"guid": "ussr:a2966ea2-44d4-408a-9d77-fb459ee4367f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.625.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 625/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 625/2017 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.625.2017.1"}, {"guid": "ussr:4d795334-ae4e-4be2-9a1a-6d26b1bfa063", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.525.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 525/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 525/2017 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.525.2017.1"}, {"guid": "ussr:4ec9b221-ae54-4844-b11d-8817e68a97aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.528.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 528/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 528/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.528.2017.1"}, {"guid": "ussr:c0b26b9b-4522-46c5-a3af-e6ba558ead5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.623.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 623/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 623/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.623.2016.1"}, {"guid": "ussr:0b2113e2-3d49-41da-8486-f4ad05c9cc5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 865/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 865/2014 z 30. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-30", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "7f99562d-7e3e-42eb-9326-974f65c326e4:4d47ce25-450b-4bea-8cca-619765fc85a4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2116229191.1", "spisova_znacka": "9Co/5/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/5/2019 z 16. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116229191.1"}], "citovane_v": []}