{"guid": "ussr:ad372f3a-8b97-4c3b-9fa5-a7f54eef557c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.248.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/2020 z 8. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 248/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.248.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ad372f3a-8b97-4c3b-9fa5-a7f54eef557c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.248.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.248.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.248.2020.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 248/2020-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti\n, zastúpenej advokátom\nMgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 C 201/1995 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 201/1995\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 C 201/1995 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom\n\nštyritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I\n\np o v i n n ý zaplatiť do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e\n\np o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet\nadvokáta Mgr. Martina Paškalu, Záhradnícka 27, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí, sťažnostná argumentácia a rekapitulácia\nvyjadrení účastníkov konania\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal 9. júna 2020\nna ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané\nporušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 201/1995 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľka je v napadnutom konaní v postavení žalobkyne a domáha sa proti\nžalovanému (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) finančnej náhrady podľa zákona\nč. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o mimosúdnych rehabilitáciách“) za nehnuteľnosti, ktoré nemožno vydať. Konanie\nbolo prerušené v rokoch 1996 až 2011 z dôvodu vedenia konania o vydanie nehnuteľností\n2\n\na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam pod sp. zn. 8 C 85/1992 (ďalej aj „súvisiace\nkonanie“) na Okresnom súde Rimavská Sobota. Prvýkrát rozhodol okresný súd vo veci\nzamietnutím žaloby rozsudkom z 23. mája 2013. Na odvolanie sťažovateľky Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 17. augusta 2017 rozsudok okresného\nsúdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Rozsudkom z 3. júla 2018 okresný súd žalobu\nopäť zamietol. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo sťažovateľke doručené po piatich\nmesiacoch až v januári 2019. Sťažovateľka podala 28. januára 2019 odvolanie. Ku dňu\npodania ústavnej sťažnosti nebol spis doručený krajskému súdu ani nebolo sťažovateľke\ndoručené prípadné vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu.\n3. Tým, že takmer 7 mesiacov od podania odvolania nedoručil okresný súd spis\nodvolaciemu súdu a ani nevykonal úkony v súvislosti s predložením veci, porušil označené\npráva sťažovateľky. Prieťahy a neefektívne konanie súdu sa vyskytli aj v čase od októbra\n2017 do januára 2019. Súd nariadil vo veci viacero pojednávaní, hoci po vrátení veci\nodvolacím súdom už vo veci nenastali žiadne nové skutočnosti a strany sa pridržiavali\nsvojej argumentácie a dôkazov založených v spise pred zrušením a vrátením veci súdu.\nPodľa sťažovateľky by sa mala zohľadniť aj celková dĺžka konania, keďže od roku 1995 sa\nnemôže domôcť právoplatného rozhodnutia vo veci. Poukázala aj na význam predmetu\nsporu, keďže má ku dňu podania ústavnej sťažnosti 88 rokov a naliehavý záujem domôcť sa\nspravodlivosti. Prejednávaná vec sa týka finančného odškodnenia zo strany štátu za krivdy\nspôsobené v tzv. povojnových rokoch, vec sa sťažovateľky dotýka aj osobne.\n4. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka tým,\nže nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým si v súdnych konaniach uplatňovala finančnú\nnáhradu, boli jej a jej právnym predchodcom zhabané v rozpore so zákonom v 40. rokoch\n20. storočia a do dnešného dňa sa tejto finančnej náhrady na všeobecných súdoch\nnedomohla. Na súdoch spôsobené neadekvátne prieťahy jej vzhľadom na jej vek sťažujú\nšance na dosiahnutie právoplatného rozhodnutia vo veci samej.\n5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd\nrozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil sťažovateľkino základné právo\n3\n\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navrhla prikázať okresnému\nsúdu\n\nkonať\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\na\n\npriznať\n\nsťažovateľke\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie vo výške 20 000 €, ktoré jej vyplatí okresný súd. Napokon navrhla priznať\nnáhradu trov konania vo výške 346,26 €.\n6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu\nokresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a oznámenie, či trvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu podaním sp. zn.\n1 SprV 618/2020 zo 14. júla 2020 oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci. K obsahu\nústavnej sťažnosti uviedol, že vzhľadom na predmet konania možno vo vzťahu k celkovej\ndĺžke konania konštatovať mimoriadnu obťažnosť veci. Nezanedbateľné bolo prerušenie\nkonania na dlhší čas do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Rimavská\nSobota pod sp. zn. 8 C 85/1992 a obdobie, keď sa spis nachádzal na odvolacom súde\nz dôvodu podaných opravných prostriedkov. Inak sa vo veci priebežne konalo s výnimkou\nobdobí uvádzaných sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti. Predseda súdu žiadal ústavný súd\npri posudzovaní výšky požadovaného zadosťučinenia prihliadnuť na to, že (i) vo veci je už\ntoho času rozhodnuté rozsudkom z 3. júla 2018, (ii) sťažovateľka nepodala sťažnosť\nna prieťahy predsedovi súdu, (iii) sťažovateľka nedostatočne dbala na svoje práva, keď\nnečinnosť, resp. neefektívnu činnosť okresného súdu začala namietať až podaním samotnej\nústavnej sťažnosti.\n7. Podaním z 20. júla 2020 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky\nna repliku k vyjadreniu okresného súdu. Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení\nz 29. júla 2020 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho prejednania. K vyjadreniu\nokresného súdu uviedol, že víta postoj predsedu súdu, ktorým priznal, že sa priebežne\nnekonalo v sťažovateľkou uvádzaných obdobiach. Zdôraznil, že napriek doručeniu ústavnej\nsťažnosti nebol spis k 8. júnu 2020 zaslaný odvolaciemu súdu, keďže sťažovateľka podávala\nvyjadrenie v rámci úkonov súdu prvej inštancie. Nepodanie sťažnosti na prieťahy\npredsedovi súdu by podľa sťažovateľky nemalo mať vplyv na výšku finančného\nzadosťučinenia, vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“), ktorý tento inštitút nepovažuje za efektívny nástroj na uplatnenie práv v prípade\n4\n\nvzniku prieťahov. Využitím tohto inštitútu nie je podmienené ani podanie ústavnej\nsťažnosti.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv uvedených v bode 1.\nII.\nRelevantná právna úprava a východiská ústavného súdu\n9.1 Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n9.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n9.3 Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9.4 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9.5 Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\n10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\n5\n\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n11.1 Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu\na sudcu vychádzala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa\nkonanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť\nvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie\ndôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119 ods. 1 OSP, podľa\nktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.\nAk bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nbol súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n11.2 Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu\nhospodárnosti a rýchlosti konania (Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb). Podľa § 157\nods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nokresného súdu v konaní o zaplatenie finančnej náhrady vedenom pod sp. zn. 8 C 201/1995\n6\n\ndošlo, resp. dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takto bol predmet konania vymedzený\nuznesením o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\n13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016) ústavný súd\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky.\n14.1 Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, v napadnutom konaní ide\no občianskoprávne konanie o zaplatenie finančnej náhrady podľa zákona o mimosúdnych\nrehabilitáciách za nehnuteľnosti, ktoré nemožno vydať. Obdobné konania tvoria od roku\n1992 štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, pričom s postupujúcim\nčasom možno badať pokles tejto agendy. Osobitne s prihliadnutím na celkovú dĺžku\nnapadnutého konania ústavný súd zdôrazňuje aj etický rozmer reštitúcie, účelom ktorej je\numožnenie nápravy krívd spôsobených fyzickým osobám a právnickým osobám štátnou\nmocou.\n14.2 Pri celkovej úvahe o stupni zložitosti preskúmavanej veci ústavný súd vzal\ndo úvahy, že povinnosť posudzovať predbežné otázky urobila vec o niečo zložitejšou.\nAplikácia reštitučných právnych predpisov bola v čase bezprostredne po ich prijatí\nnejednotná, preto možno sčasti prisvedčiť argumentácii predsedu súdu o právnej zložitosti\nz dôvodu novoprijatej právnej úpravy. Lenže konanie bolo dlhší čas prerušené\na medzičasom došlo k ustáleniu rozhodovacej činnosti všeobecných súdov aj v nadväznosti\nna judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (niektoré z jeho rozhodnutí sa\nnachádzajú aj v spise okresného súdu), a preto po skončení prerušenia konania bol právny\n7\n\nstav o poznanie jasnejší, existujúci výklad a aplikácia príslušných právnych noriem\nzjednodušili rozhodovanie súdov (m. m. IV. ÚS 230/2010).\n14.3 Ústavný súd síce vzal do úvahy uvedené skutočnosti, ale zároveň konštatoval,\nže žiadna právna a skutková zložitosť veci, prípadne nedostatok judikatúry nemôžu\nospravedlniť to, že viac ako 25 rokov po začatí sporu nie je vec sťažovateľky právoplatne\nskončená; takáto dĺžka súdneho konania je totiž už sama osebe z ústavnoprávneho hľadiska\nneprijateľná a neakceptovateľná (m. m. IV. ÚS 160/03, IV. ÚS 19/04, IV. ÚS 261/07).\nNavyše, ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už zdôraznil potrebu prioritného\nposudzovania uplatnených reštitučných nárokov zo strany všeobecných súdov (porovnaj\nnapr. IV. ÚS 56/07, III. ÚS 377/09), a to najmä vzhľadom na účel sledovaný reštitučnými\nzákonmi. Ústavný súd poukazuje tiež na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu\nústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce,\nnečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu\n(m. m. I. ÚS 47/96, III. ÚS 173/03).\n14.4 Ústavný súd posudzuje pri ústavných sťažnostiach na prieťahy v konaní aj\nvýznam konania pre sťažovateľa. Sťažovateľka uviedla, že má naliehavý záujem na spore\nvzhľadom na svoj vek (88 rokov), predmet konania (odškodnenie za krivdy z povojnových\nrokov) a z osobného hľadiska.\n15.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadne významné prispenie správania\nsťažovateľky k dĺžke trvania konania na okresnom súde. Vytknúť jej však možno nezaslanie\nnávrhu na vykonanie dôkazov protistrane, iba súdu (8. marca 2012). Súd nemal vedomosť\no nezaslaní tohto návrhu protistrane a sám ho nezasielal. Následné pojednávanie z 3. apríla\n2012 potom súd odročil, akceptujúc námietku žalovaného o nemožnosti sa s ním včas\noboznámiť. Sťažovateľka zavinila odročenie pojednávania z 27. septembra 2012, pretože jej\nnový právny zástupca nebol oboznámený s vecou a odročenie pojednávania z 28. februára\n2013 (právny zástupca nebol oboznámený s vyjadrením žalovaného zaslaným jej\n25. februára 2013).\n\n8\n\n16.1 Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Ústavný súd v súvislosti\ns posudzovaním efektivity napadnutých konaní upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu\njudikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho\norgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala\nk odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil\nna štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).\n16.2 Ústavný\n\nsúd\n\nvychádzal\n\nz nasledujúceho\n\nprehľadu\n\núkonov zistených\n\nzo zapožičaného spisu okresného súdu:\n- 10. júla 1995 – doručená žaloba Mestskému súdu v Bratislave;\n- 21. júla 1995 – uznesenie o vecnej nepríslušnosti a postúpení veci;\n- 25. augusta 1995 – zaslanie spisu Obvodnému súdu Bratislava 1;\n- 31. augusta 1995 – zaslanie výzvy na vyjadrenie žalovanému;\n- 27. septembra 1995 – zaslanie žaloby a výzvy na vyjadrenie k nej žalovanému;\n- 13. októbra 1995 – vyjadrenie žalovaného;\n- 18. októbra 1995 – nariadenie termínu pojednávania na 4. december 1995;\n- 4. decembra 1995 – pojednávanie odročené pre práceneschopnosť sudkyne;\n- 14. mája 1996 – nariadenie termínu pojednávania na 12. september 1996;\n- 10. júla 1996 – žiadosť o odročenie pojednávania a prerušenie konania;\n- 12. septembra 1996 – pojednávanie, uznesenie o prerušení konania, právoplatné\n7. novembra 1996;\n- 1997 až 2011 – zisťovanie stavu konania Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.\n8 C 85/1992;\n- 19. septembra 2011 – nariadenie termínu pojednávania na 21. október 2011;\n- 21. októbra 2011 – pojednávanie vo veci samej, odročené na 15. november 2011;\n- 14. novembra 2011 – zrušenie termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti\nsudkyne a nariadenie nového na 14. február 2012;\n- 14. februára 2012 – pojednávanie vo veci samej, odročené na 3. apríl 2012;\n- 8. marca 2012 – návrh sťažovateľky na vykonanie dôkazov;\n- 3. apríla 2012 – pojednávanie odročené na 25. máj 2012;\n9\n\n- 14. mája 2012 – vyjadrenie žalovaného k návrhu sťažovateľky na vykonanie\ndôkazov;\n- 21. mája 2012 – vyjadrenie sťažovateľky;\n- 25. mája 2012 – pojednávanie vo veci samej, odročené na 27. september 2012;\n- 20. augusta 2012 – vyjadrenie sťažovateľky, žalovanému doručené 14. septembra\n2012;\n- 27. septembra 2012 – pojednávanie odročené na 20. november 2012, súd\nakceptoval žiadosť nového právneho zástupcu odôvodnenú krátkosťou času na prípravu;\n- 20. novembra 2012 – pojednávanie vo veci samej, odročené na 28. február 2013;\n- 22. februára 2013 – vyjadrenie žalovaného;\n- 28. februára 2013 – pojednávanie odročené na 30. apríl 2013 na žiadosť právneho\nzástupcu sťažovateľky;\n- 30. apríla 2013 – zrušenie termínu pojednávania pre práceneschopnosť sudkyne,\nnový termín pojednávania nariadený na 16. máj 2013;\n- 9. mája 2013 – vyjadrenie sťažovateľky k vyjadreniu doručenému 22. februára\n2013;\n- 16. mája 2013 – pojednávanie, záverečné návrhy, odročenie na 23. máj 2013;\n- 23. mája 2013 – pojednávanie, vyhlásený rozsudok zamietajúci žalobu;\n- 21. júna 2013 – žiadosť sudkyne o predĺženie lehoty na vyhotovenie a odoslanie\nrozhodnutia, lehota predĺžená podpredsedníčkou súdu do 15. júla 2013;\n- 15. júla 2013 – vyhotovenie rozsudku, referát sudkyne na doručenie, podľa pečiatky\nkancelárie jej bol predložený spis 9. septembra 2013;\n- 1. októbra 2013 – odvolanie sťažovateľky;\n- 22. októbra 2013 – výzva žalovanému na vyjadrenie k odvolaniu;\n- 6. decembra 2013 – vyjadrenie žalovaného k odvolaniu;\n- 18. decembra 2013 – predkladacia správa krajskému súdu;\n- 27. decembra 2013 – predloženie spisu krajskému súdu;\n- 17. augusta 2017 – uznesenie krajského súdu zrušujúce rozsudok okresného súdu;\n- 3. októbra 2017 – vrátenie spisu okresnému súdu;\n- 2. januára 2018 – referát na doručenie uznesenia krajského súdu, nariadenie\npojednávania na 16. február 2018;\n10\n\n- 16. februára 2018 – pojednávanie vo veci samej, odročené na 20. marec 2018\n(na vyslovenie predbežného právneho posúdenia);\n- 20. marca 2018 – pojednávanie (predbežné posúdenie), odročené na 28. máj 2018;\n- 28. mája 2018 – pojednávanie, záverečné prednesy, skončenie dokazovania,\nodročenie na 28. jún 2018 na vyhlásenie rozsudku;\n27. júna 2018 – zrušenie termínu vyhlásenia rozsudku pre práceneschopnosť\nsudkyne, nový termín nariadený na 3. júl 2018;\n- 3. júla 2018 – zrušenie uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené a o odročení\npojednávania na účely vyhlásenia rozsudku, otvorenie pojednávania, dokazovanie,\nskončenie dokazovania, vyhlásenie rozsudku zamietajúceho žalobu;\n- 4. augusta 2018 – referát sudkyne (nepodpísaný) na doručenie vyhotovenia\nrozsudku;\n- 27. decembra 2018 – odoslanie rozsudku stranám;\n- 28. januára 2019 – odvolanie sťažovateľky;\n- 26. novembra 2019 – výzva žalovanému na vyjadrenie k odvolaniu;\n- 19. decembra 2019 – vyjadrenie žalovaného;\n- 1. júna 2020 – zaslanie vyjadrenia žalovaného sťažovateľke;\n- 11. júna 2020 – vyjadrenie sťažovateľky;\n- 17. júna 2020 – zaslanie vyjadrenia sťažovateľky žalovanému;\n- 24. júna 2020 – vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu sťažovateľky;\n- 14. júla 2020 – predkladacia správa krajskému súdu.\n16.3 Z tohto prehľadu je už na prvý pohľad zarážajúca celková dĺžka konania, ktoré\nsa začalo v roku 1995 a dodnes nie je právoplatne skončené (po viac ako 25 rokoch).\n17. Okresný súd na návrh sťažovateľky v roku 1996 prerušil napadnuté konanie\ndo právoplatného skončenia súvisiaceho konania. Išlo v ňom o obdobnú vec, a to nárok\nna vydanie\n\nnehnuteľností\n\npodľa\n\nzákona\n\no mimosúdnych\n\nrehabilitáciách\n\na určenie\n\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v konfiškačnom výmere, ktorý bol\npredmetom dokazovania aj v napadnutom konaní. Pretože sa nekonalo, napadnuté konanie\nsa predĺžilo o 13 rokov a 10 mesiacov. V tom čase účinný procesný predpis umožňoval\n(fakultatívne) prerušiť konanie z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,\n11\n\nktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.\nTo všetko za podmienky, že neurobí iné vhodné opatrenia, a preto pokiaľ okresný súd\nuvedené konanie prerušil, je potrebné vychádzať z toho, že vykonal voľbu medzi viacerými\ndo úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi zrejme s cieľom racionálne organizovať\nkonanie v zmysle zásady procesnej ekonómie. Proti takejto voľbe nemožno mať v zásade\nnámietky a ústavný súd ju ani nemieni spochybniť, pretože jednak ide o procesný postup,\nktorý je zákonom dovolený [§ 109 ods. 2 písm. c) OSP] a navrhla ho samotná sťažovateľka,\naby sa nehospodárne nevykonávalo takmer totožné dokazovanie a právne posúdenie.\nPrihliadnuc na právnu situáciu, ktorá existovala v čase, keď došlo k prerušeniu,\na k posúdeniu ktorej majú v zásade lepšie predpoklady všeobecné súdy než ústavný súd,\ntento neposudzuje vhodnosť alebo účelnosť zvoleného procesného postupu, pokiaľ to nie je\nnevyhnutné.\n18. V čase prerušenia konania sa činnosť okresného súdu obmedzila na zisťovanie\nstavu súvisiaceho konania. Z dôvodu už uplynulého času mu preto možno vyčítať, že si\npriebežne nezabezpečoval aspoň vydané rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota,\nresp. Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré by mu (napriek tomu, že konanie právoplatne\nneskončilo) umožnili posúdiť, či medzičasom nedošlo k vyriešeniu niektorej z právnych\notázok a či je prerušenie konania naďalej dôvodné. Právoplatným vyriešením veci samej\n10. septembra 2010 odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo. Od tohto dňa bol\nokresný súd povinný pokračovať v konaní i bez návrhu (§ 111 ods. 2 druhá veta OSP).\n19. Ústavný súd v tejto veci nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku prerušenia\nkonania neposúdil ako zbytočné prieťahy v konaní. Aj keď neprihliadal na obdobie, keď\nbolo konanie prerušené (13 rokov a 10 mesiacov), je celkovú dĺžku konania potrebné\noznačiť bez ďalšieho za neprimeranú. Pre úplnosť sa žiada dodať, že na krajskom súde sa\nvec nachádzala 3 roky a 9 mesiacov, preto toto obdobie nemožno pričítať okresnému súdu.\nÚstavný súd navyše nálezom č. k. III. ÚS 253/2017-23 zo 4. júla 2017 rozhodol o porušení\noznačených práv sťažovateľky (rovnakých ako v teraz posudzovanej veci) postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 717/2013, prikázal mu konať\na sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €.\n12\n\n20.1 Z postupu okresného súdu vyplývajú viaceré obdobia nečinnosti kratšieho\ntrvania, resp. väčšie časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdu.\n20.2 Krátke obdobie nečinnosti sa vyskytlo v roku 2013, keď po predĺžení lehoty\nna vyhotovenie rozsudku bol spis predložený kancelárii až 9. septembra 2013 (takmer po 2\nmesiacoch po predĺžení lehoty).\n20.3 Okresný súd bol nečinný od vrátenia spisu z krajského súdu 3. októbra 2017\ndo referátu na doručenie rozhodnutia 2. januára 2018 (3 mesiace).\n20.4 Za nečinnosť je potrebné považovať obdobie 4 mesiacov a 23 dní\nod vyhotovenia v poradí druhého rozsudku 4. augusta 2018 a referátu sudkyne na jeho\ndoručenie do jeho doručenia 27. decembra 2018.\n20.5 Bezdôvodná nečinnosť 9 mesiacov a 29 dní od doručenia odvolania\nsťažovateľky 28. januára 2019 do jeho zaslania žalovanému na vyjadrenie 26. novembra\n2019 je už významnejším príspevkom k celkovej dĺžke konania.\n20.6 Napokon je nečinnosťou následne aj obdobie 5 mesiacov a 13 dní od doručenia\nvyjadrenia žalovaného k odvolaniu sťažovateľky 19. decembra 2019 do jeho zaslania\nsťažovateľke 1. júna 2020.\n21.1\n\nKonanie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nbolo\n\npoznačené\n\naj\n\nneefektívnosťou\n\na nesústredenosťou. Za neefektívny postup ústavný súd považuje úkony súdu v súvislosti\nso zisťovaním stavu súvisiaceho konania po jeho právoplatnom skončení (10. septembra\n2010). Okresný súd začal konať (nariadil pojednávanie) až rok po právoplatnom rozhodnutí\nvo veci samej v súvisiacom konaní. Došlo k tomu tiež z dôvodu, že hoci mal vedomosť\no nariadenom pojednávaní na vyhlásenie rozhodnutia Krajským súdom v Banskej Bystrici\nna 20. máj 2010 a hoci ešte 12. júla 2010 dostal odpoveď od Okresného súdu Rimavská\nSobota o nemožnosti zaslania spisu pre jeho predloženie Krajskému súdu v Banskej\nBystrici, opakovane sa dopytoval Okresného súdu Rimavská Sobota na stav konania až\no deväť mesiacov (12. apríla 2011). Po oznámení o právoplatnom skončení súvisiaceho\nkonania doručenom 26. apríla 2011 si vyžiadal spis, resp. rozhodnutia z neho až\n19. septembra 2011.\n\n13\n\n21.2 Ako neefektívne ústavný súd vyhodnotil nariaďovanie pojednávaní okresným\nsúdom. Prvýkrát to zaznamenal ústavný súd v roku 2012, keď minimálne už na pojednávaní\n20. novembra 2012 (v poradí štvrté pojednávanie, na ktorom sa preberala vec sama)\ndochádzalo len k opakovaniu už uvádzaných argumentov strán. Do vyhlásenia rozsudku\npotom nasledovali ešte dve pojednávania.\n21.3 Nadbytočné nariaďovanie pojednávaní zaznamenal ústavný súd aj v roku 2018.\nPo vrátení spisu z krajského súdu sa uskutočnili 4 pojednávania (16. februára 2018,\n20. marca 2018, 28. mája 2018, 3. júla 2018), čo nebolo nevyhnutné aj vzhľadom na ich\npriebeh a skutočnosti, ktoré na nich odzneli. Ústavný súd sa stotožnil s námietkou\nsťažovateľky, že žiadne nové skutočnosti tam neodzneli a strany sa pridržiavali právnej\nargumentácie\n\na dôkazov\n\nzaložených\n\nv spise.\n\nK naplneniu\n\npožiadavky\n\nplynulosti\n\na hospodárnosti konania a s ohľadom na skutkový a právny stav tak postačovalo vykonať\nnanajvýš 2 pojednávania.\n22. Zistené obdobia nečinnosti okresného súdu v súhrne nesvedčia o snahe okresného\nsúdu doviesť spor bez prieťahov ku konečnému rozhodnutiu. Ústavný súd nemôže\npovažovať doterajšiu dĺžku konania za primeranú. Okresný súd uznal, že v období\nuvedenom sťažovateľkou nekonal priebežne. Podľa ústavného súdu zistené obdobia úplnej\nnečinnosti okresného súdu (spolu prevyšujúce 23 mesiacov) a jeho opakovane neefektívny\npostup významne prispeli k dĺžke namietaného konania. Ústavnú sťažnosť nie je preto\nmožné vyhodnotiť inak ako za dôvodnú. Okresný súd nevyužil prostriedky dané mu\nprocesným predpisom na zabezpečenie, aby ochrana práv sťažovateľky bola účinná\na rýchla. Všetky uvedené okolnosti viedli ústavný súd k záveru o tom, že postup okresného\nsúdu v okolnostiach tohto prípadu vykazuje znaky nesústredenosti, neefektívnosti\na v konečnom dôsledku zbytočných prieťahov, ktoré dosahujú až ústavnoprávnu intenzitu.\n23. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 201/1995 došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku).\n14\n\nIV.\nPríkaz vo veci konať a finančné zadosťučinenie\n24. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n25. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti\nposkytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal\nokresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nkonať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že vec\ntoho času nie je právoplatne skončená a je potrebné ju predložiť krajskému súdu\nna rozhodnutie o odvolaní (bod 2 výroku).\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n27. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n28. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n29. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 20 000 €, svoju žiadosť riadne odôvodnila (bod 4).\n\n15\n\n30. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n31. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa\npritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia\nnemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných\npodmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02,\nII. ÚS 67/03).\n32. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len\nkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto\nuznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad\nspravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky\npovažuje za primerané vo výške 4 000 €, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\nZohľadnil pritom zistené obdobie nečinnosti okresného súdu (body 20 až 22 nálezu),\npredmet sporu a význam napadnutého konania pre sťažovateľku, postoj sťažovateľky\npri bránení\n\nsvojich\n\npráv,\n\nmieru\n\nzavinenia\n\nokresného\n\nsúdu\n\na\n\nzložitosť\n\nveci.\n\nZa najvýznamnejšie okolnosti považoval fakt, že konanie bolo na návrh sťažovateľky\nprerušené a že skorším nálezom bolo skonštatované porušenie práv sťažovateľky postupom\nkrajského súdu a bolo jej priznané primerané finančné zadosťučinenie (bod 19 nálezu).\nVo zvyšnej časti jej žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku nálezu). Ústavný súd\nvychádzal pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia zo svojej judikatúry (napr.\nIII. ÚS 690/2014, III. ÚS 319/2011, III. ÚS 202/2013, II. ÚS 481/2017, IV. ÚS 230/2010).\n\n16\n\nV.\nTrovy konania\n33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n34. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n35. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania\nv sume 346,26 € ako trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané\nv roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné podanie na súde) v hodnote po 163,33 €\nvrátane dvoch režijných paušálov v hodnote 9,80 €.\n36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet advokáta (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "rehabilitácia", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "rehabilitácia-mimosúdna", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/201/1995", "guid": "bbf9a4a1-3dd3-4ef9-8b25-e472baa9a66c:c7a7143c-85d6-4f5c-80ec-b5989c0c8674", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:557d7947-ba4c-4f29-84b8-da73b96eef68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.253.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 253/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 253/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.253.2017.2"}, {"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:7f4b0a62-77aa-43a0-a011-011a01992a01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.690.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 690/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 690/2014 z 17. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.690.2014.1"}, {"guid": "ussr:15ca62cf-0740-4af4-b1ec-839039b8aa04", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 202/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 202/2013 z 28. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15ca62cf-0740-4af4-b1ec-839039b8aa04"}, {"guid": "ussr:416892c3-c2b7-467b-908e-c4e9f9a6d6a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 319/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 319/2011 z 4. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:416892c3-c2b7-467b-908e-c4e9f9a6d6a5"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:eb562de0-d6f8-4766-ad23-3763b16915d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 230/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 230/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb562de0-d6f8-4766-ad23-3763b16915d0"}, {"guid": "ussr:3fdb41a6-dbf6-4f75-8be9-619901ba3245", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 377/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 377/09 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fdb41a6-dbf6-4f75-8be9-619901ba3245"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:3ee1f82e-ad62-4a1e-ad1b-6bf994bb9a81", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 261/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 261/07 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ee1f82e-ad62-4a1e-ad1b-6bf994bb9a81"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:a903486d-9c90-4387-b856-19021889f077", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 56/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 56/07 z 14. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a903486d-9c90-4387-b856-19021889f077"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:40d84905-646d-44df-9c73-0d0dc90d6a3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40d84905-646d-44df-9c73-0d0dc90d6a3d"}, {"guid": "ussr:9f69c754-fcbc-49dd-a94e-af31a04744eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 173/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 173/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f69c754-fcbc-49dd-a94e-af31a04744eb"}, {"guid": "ussr:92435d8b-78a1-45d9-b6e6-7d3794d0e036", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 160/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 160/03 z 14. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-14", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92435d8b-78a1-45d9-b6e6-7d3794d0e036"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:f71c7b4b-87af-484f-9c0a-4ffcab3f5f45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/96 z 28. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-28", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:419e0eb8-9765-470a-aae4-1d791a4ba8a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.459.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 459/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 459/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.459.2025.2"}, {"guid": "ussr:3bfca475-9157-4569-abab-838cf131d88f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.63.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 63/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 63/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.63.2025.2"}, {"guid": "ussr:49d4c78f-30d6-4c1b-94bb-5432f2e7faca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.435.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 435/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 435/2022 z 25. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.435.2022.2"}]}