{"guid": "ussr:40679ce3-5870-431c-8436-3fc3ecf2929b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2020 z 22. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 24/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.24.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-01-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/40679ce3-5870-431c-8436-3fc3ecf2929b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.24.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.24.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.24.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 24/2020-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom\n\nStaroňom, Hlavná 89, Prešov, vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 69/2018-375 z 25. júna 2019\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1.\n\nÚstavnému\n\nbola 24. októbra 2019\n,\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\ndoručená\n\nústavná\n\nrepubliky\nsťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka), zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Martinom Staroňom, Hlavná 89, Prešov, vo veci namietaného porušenia jej práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 5 Cdo 69/2018-375 z 25. júna 2019\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva:\n„V právnej veci žalobkyne:\n\nproti žalovanému:\n\na spol. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej konal Okresný súd Prešov\npod sp. zn. 29C/182/2012, bol právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 13.1.2016 doručený\nrozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29C/182/2012-241 zo dňa 2.12.2015. Proti tomuto\nrozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 27.01.2016 čo do výroku\no tom, že v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamieta. Rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 16Co/23/2016-274 zo dňa 26.12.2015 bol rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdený.\nProti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/23/2016-274 zo dňa 26.12.2015\nv spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29C/182/2012-241 zo dňa 2.12.2015\npodala žalobkyňa dovolanie\n\nzo dňa 07.03.2017.\n\nNajvyšší súd SR uznesením\n\nč. k. 5Cdo/69/2018 - 375 zo dňa 25.06.2019 rozhodol tak, že dovolanie odmieta.“\n3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že „Sťažovateľka podala žalobu voči\nosobám, ktoré boli v čase podania žaloby zapísaný na\n\n,\n\n, ako vlastníci\n\nnehnuteľností, teda boli pasívne vecne legitimovaní. Predmetom súdneho konania\nbolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na\n\n,\n\n,\n\npričom Sťažovateľka sa domáhala, že tam zapísané nehnuteľnosti patria do dedičstva\npo jej otcovi - poručiteľovi\n\nv celosti v podiele 1/1. Okresný súd Prešov\n\nako súd prvej inštancie ako aj Krajský súd v Prešove ako odvolací súd mali za to,\nže bolo preukázané, že do dedičstva po poručiteľovi\n\npatrí len 8/50.“.\n\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že v dovolaní „namietala záver\nodvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a uvádza, že bolo preukázané v súdnom\n2\n\nkonaní, že jej právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam pôvodne\nvedeným v PKV č. 60 aj v spoluvlastníckom podiele 23/50 od svojich bratov\na\n\nna spoluvlastnícke podiely, ktorých po obtovaní do Sovietskeho\n\nzväzu bolo v rozsahu 23/50 vložené vlastnícke právo v prospech Československého štátu\na aj v spoluvlastníckom podiele 19/50 od svojich sestier\n\n.“.\n\n5. Napadnuté rozhodnutie je podľa sťažovateľky arbitrárne a zjavne neodôvodnené,\nkeďže sa v ňom najvyšší súd nevysporiadal dostatočne s jej argumentáciou uvedenou\nv dovolaní týkajúcou sa prípustnosti dovolania z dôvodu, že „v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola riešená otázka optovania do Sovietskeho zväzu a zanechania\nmajetku (nehnuteľnosti) ostatným súrodencom, resp. rodinným príslušníkom na základe\nzmluvy alebo bez zmluvy.“. Sťažovateľka ďalej namieta, že najvyšší súd sa vôbec\nnezaoberal podielom 19/50 po\n\n,\n\na\n\n.\n\n6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu č. k. 5 Cdo 69/2018-375 z 25. júna 2019, napadnuté rozhodnutie zruší\na vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná náhradu trov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n3\n\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n4\n\n13. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby\n\nmalo\n\nza\n\nnásledok\n\nporušenie\n\nniektorého\n\nzákladného\n\npráva\n\nalebo\n\nslobody\n\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade\nalebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy,\nak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté rozhodnutie\nje arbitrárne a svojvoľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa sťažovateľky najvyšší súd v napadnutom\nrozhodnutí nereagoval na všetky jej podstatné námietky týkajúce sa prípustnosti dovolania\nz dôvodu, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená otázka optovania\ndo Sovietskeho zväzu a zanechania majetku rodinným príslušníkom na základe zmluvy\nalebo bez zmluvy. Najvyšší súd sa podľa sťažovateľky vôbec nezaoberal podielom 19/50\npo\n\n,\n\na\n\n5\n\n.\n\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach\nalebo záväzkoch.\n16. Najvyšší súd uznesením č. k. 5 Cdo 69/2018-375 z 25. júna 2019 rozhodol\ntak, že dovolanie sťažovateľky odmietol.\n17. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v tomto konaní bolo posúdiť, či najvyšší\nsúd uznesením č. k. 5 Cdo 69/2018-375 z 25. júna 2019 ústavne akceptovateľným\na udržateľným spôsobom rozhodol o dovolaní sťažovateľky proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 16 Co 23/2016, 16 Co 24/2016\nz 28. novembra 2016.\n18. V relevantných častiach uznesenia č. k. 5 Cdo 69/2018-375 z 25. júna 2019\nnajvyšší súd predovšetkým uviedol:\n«15. Pre všetky procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie,\nmá mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“, a to, ako dovolateľ túto otázku\nv dovolaní zadefinuje a špecifikuje. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP\nmôže byť pritom len otázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka).\nZo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku\nhmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných\nustanovení).\n16. Právnou úpravou dovolania v Civilnom sporovom poriadku sa sleduje náprava\nnesprávností v individuálnom spore dovolateľa, ale tiež dosiahnutie cieľov významných\nz hľadiska celkového rozhodovania všeobecných súdov Slovenskej republiky. Ustanovením\n§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP sa takto sleduje zámer minimalizovať nežiaduce odklony\nrozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a tým prispieť\nk ich jednotnému rozhodovaniu. Účelom ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP\nje dosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej právnej otázky a prispieť k vytvoreniu\n6\n\nustálenej rozhodovacej praxe. Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. c/ CSP má za cieľ\ndosiahnutie jednoty v rozhodovaní dovolacích senátov.\n17. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP má tiež\nosobitný význam korelačný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou\ndovolacieho súdu“. Najvyšší súd už v niektorých rozhodnutiach uviedol, že „ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax\nvyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr\nvydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom\nrozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného\nna ne nadviazali“ (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 158/2017,\n4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017 a tiež 6 Cdo 129/2017).\n18. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,\nje charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú\nprávnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom riešení tejto\notázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 6/2017 (podobne\ntiež napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 95/2017\na 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421\nods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím\nsúdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho\nstanoviska, judikátu alebo rozhodnutia dovolacieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej\notázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/\nuviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.\n19. Otázkou relevantnou v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je právna\notázka, ktorá ešte nebola riešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu\nk nej sa ani nemohla vytvoriť a ustáliť rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Ak procesná\nstrana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a/ konkretizovať právnu\n7\n\notázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ podať svoje\nvysvetlenie, ako mala byť táto otázka správne riešená.\n20. Pokiaľ dovolateľka prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala poukazom\nna ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, tak v tejto súvislosti dovolací súd konštatuje,\nže prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia riadne nešpecifikovala v zmysle\npožiadaviek uvedených v odseku 18 tohto odôvodnenia, pretože jednak jasným, určitým\na zrozumiteľným spôsobom nešpecifikovala (konkrétnu) právnu otázku riešenú odvolacím\nsúdom a uvedeným spôsobom ani neuviedla, ako ju riešil odvolací súd; čo je však\npodstatnejšie, neuviedla konkrétne stanoviská, judikáty alebo rozhodnutia najvyššieho súdu\npreukazujúce existenciu „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ pri riešení\n(konkrétnej) právnej otázky, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť (pričom uvedenie\nkonkrétnych prameňov „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ je primárnym\nzákladným predpokladom pre možnosť skúmania „odklonu“ od „ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu“), a taktiež neuviedla, ako mala byť (konkrétna) právna otázka\nsprávne riešená.\n21. Pokiaľ dovolateľka prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala (i) poukazom\nna ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, tak i v tejto súvislosti musí dovolací súd\nkonštatovať, že prípustnosť dovolania (i) podľa tohto ustanovenia riadne nešpecifikovala\nv zmysle požiadaviek uvedených v odseku 19 tohto odôvodnenia, pretože ani v tomto\nprípade jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom nešpecifikovala (konkrétnu) právnu\notázku riešenú odvolacím súdom a uvedeným spôsobom ani neuviedla, ako ju riešil odvolací\nsúd, a ani neuviedla, ako mala byť (konkrétna) právna otázka správne riešená. Pokiaľ\nv súvislosti s týmto dovolacím dôvodom vo všeobecnosti (teda bez toho, aby prípustnosť\ntohto dovolacieho dôvodu náležite zdôvodnila vyššie uvedeným spôsobom) poukazovala\nna tzv. „otázku optovania“, tak v tejto súvislosti dovolací súd konštatuje, že odvolací súd\n(rovnako ako súd prvej inštancie) konštatoval, že dovolateľka (žalobkyňa) v tomto smere\nneuniesla dôkazné bremeno, a že na základe vykonaného dokazovania bolo ustálené,\nže spoluvlastnícky podiel bratov poručiteľa A. v rozsahu 23/50-in prešiel na vtedajší\nČeskoslovenský štát (Československú republiku). Ide teda o aspekt, ktorý vyplýva\nz vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov, čo v žiadnom prípade nemožno\nsubsumovať pod prípustnosť dovolania a relevantný dovolací dôvod podľa ustanovenia\n8\n\n§ 421 ods. 1 CSP. To sa týka aj ďalšej argumentácie dovolateľky, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu (rovnako ako rozhodnutie súdu prvej inštancie) „vychádza z nedostatočne\nzisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho zhodnotenia dôkazov“.\n22. Z uvedených dôvodov preto dovolací súd konštatuje, dovolanie žalobkyne\nuplatnené podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP nebolo odôvodnené\nprípustnými dôvodmi a dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným\nv ustanovení § 431 až 435 CSP a preto ho podľa § 447 písm. f/ CSP odmietol.»\n19. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom nie je chrániť občana pred skutkovými či právnymi omylmi všeobecných súdov,\nale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (m. m. I. ÚS 17/01).\n20. Ústavný súd už judikoval, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá\na ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument sťažovateľa, ale iba na tie,\nktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku\npreskúmavalo (napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07).\nPrávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí\ndať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n21.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nďalej\n\npoukazuje\n\nna\n\nsvoju\n\nstabilizovanú judikatúru,\n\npodľa ktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06),\npreto k vyhoveniu ústavnej sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje\nk názoru, že namietané a relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu\nverejnej moci umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom\nna to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje\nk vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému\npochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným\nporušením ústavou garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu\nako celku nemala podstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd\n9\n\nzdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky\nza následok porušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade\npredovšetkým práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(napr. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).\n22. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n23. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu\nako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd\nzdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,\naby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva z 9. 12. 1994, § 29; Hiro Balani proti Španielsku, rozhodnutie z 9. 12. 1994;\nGeorgiadis proti Grécku, rozhodnutie z 29. 5. 1997; Higgins proti Francúzsku, rozhodnutie\nz 19. 2. 1998).\n24. Vzhľadom na to, že sťažovateľka namieta porušenie práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd, vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, podčiarkuje,\nže na právo na spravodlivé súdne konanie zásadne nazerá ako na právo „výsledkové“,\nto znamená, že posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto práva zodpovedá\nsúdny proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé,\nzávisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04,\nIV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n\n10\n\n25. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad\nnie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\nIV.\nZáver\n26.\n\nVychádzajúc\n\npredovšetkým\n\nz už\n\nuvedeného\n\nposúdenia\n\nveci\n\n(bod III tohto odôvodnenia), ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v uznesení\nč. k. 5 Cdo 69/2018-375 z 25. júna 2019 zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom\naj vysporiadal s argumentáciou týkajúcou sa právneho posúdenia otázky prípustnosti\ndovolania proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 16 Co 23/2016, 16 Co 24/2016\nz 28. novembra\n\n2016.\n\nPrávny\n\nnázor\n\nvyslovený\n\nnajvyšším\n\nsúdom\n\nv uznesení\n\nč. k. 5 Cdo 69/2018-375 z 25. júna 2019 má aj podľa ústavného súdu racionálny základ\na je preto legitímny a z ústavného hľadiska akceptovateľný.\n27. Najvyšší súd tak dostatočne ozrejmil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli\nk vydaniu napadnutého rozhodnutia, a preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno\nkvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, ale ako také, ktoré v posudzovanom\nprípade sú v súlade s obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n28. Najvyšší súd sa s argumentáciou sťažovateľky nestotožnil, a preto uznesením\nč. k. 5 Cdo 69/2018-375 z 25. júna 2019 rozhodol tak, že jej dovolanie odmietol. Vzhľadom\nna uvedené napadnuté uznesenie najvyššieho súdu č. k. 5 Cdo 69/2018-375 z 25. júna 2019\nnemožno považovať za zjavne neodôvodnené či arbitrárne, a preto neexistuje ústavne\nrelevantný dôvod na to, aby ústavný súd svojím rozhodnutím do napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu zasahoval, pretože jeho odôvodnenie nesignalizuje takú príčinnú súvislosť\n\n11\n\ns namietaným porušením práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by po prípadnom prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladala dôvod na vyslovenie jeho porušenia.\n29. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť,\nktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu č. k. 5 Cdo 69/2018-375\nz 25. júna 2019, odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n30. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (zrušenie napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov\nkonania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. januára 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f"}, {"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2013 z 10. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-10", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b45627e9-9176-4e32-b288-1321950bef58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.567.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 567/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 567/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.567.2022.1"}, {"guid": "ussr:e5d18110-195b-449c-82ba-daf1ecd948b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.330.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 330/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 330/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.330.2022.1"}]}