{"guid": "ussr:4f0c298b-e610-47d8-b175-70ae7fbab2ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.229.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 229/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 229/2020 z 9. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 229/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.229.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4f0c298b-e610-47d8-b175-70ae7fbab2ff", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.229.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.229.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.229.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 229/2020-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2020\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti AGROSPOL spoločnosť\ns ručením\n\nobmedzeným\n\nMichalovce,\n\nČečehov 150,\n\nIČO\n\n31 675 131,\n\nzastúpenej\n\nAdvokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s. r. o., Kuzmányho 29,\nKošice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Vasiľ, vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Cob 71/2017 z 31. decembra 2018 a jemu\npredchádzajúcim postupom a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti AGROSPOL spoločnosť s ručením\nobmedzeným Michalovce o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája\n2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti AGROSPOL spoločnosť s ručením\n\nobmedzeným Michalovce, Čečehov 150, IČO 31 675 131 (ďalej len „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 3 Cob 71/2017 z 31. decembra 2018 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“ alebo\n„napadnuté rozhodnutie“) a jemu predchádzajúcim postupom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom krajského súdu bol\npotvrdený rozsudok Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n6 Cb 11/2008 z 5. januára 2017, ktorým rozhodol, že sťažovateľka v procesnom postavení\nžalovanej je povinná zaplatiť žalobcovi – obchodnej spoločnosti Tempus – Bavaria, s. r. o.,\n(ďalej len „žalobca“), sumu 44 181,11 € s príslušenstvom, žalobu do výšky istiny 4 016,45 €\nzamietol, konanie v časti požadovaného úroku z omeškania z istiny v sume 44 181,11 €\nnad 10 % zastavil a sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.\n3. Sťažovateľka upovedomila ústavný súd, že proti rozsudku krajského súdu podala\ndovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodov\npodľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.\n4. Sťažovateľka k právnemu posúdeniu veci uviedla, že krajský súd ako súd odvolací\nv napadnutom rozhodnutí označil ako dve základné otázky podstatné pre rozhodnutie\nvo veci i) otázku ne/platnosti kúpnej a kúpno-leasingovej zmluvy a ii) otázku nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Hoci krajský súd pomerne rozsiahlo\nodôvodnil svoje rozhodnutie, podľa názoru sťažovateľky sa nevysporiadal s jej zásadnými\nnámietkami a argumentáciou explicitne uvedenou v podanom odvolaní. Pokiaľ odvolací súd\ndospel k záveru o tom, že pán\n\nbol oprávnený záväzne konať za sťažovateľku\n\na uzavrieť spornú trojstrannú kúpno-leasingovú zmluvu č. 61900172, tak v ďalšom\nodôvodnení rozhodnutia nesprávne a nedostatočne odôvodnil svoj záver, prečo mal mať\nžalobca priamy nárok na zaplatenie sumy akontácie od sťažovateľky, a nie od leasingovej\nspoločnosti. Krajský súd právne posúdil vec tak, že z uzavretej zmiešanej zmluvy a z ústnej\ndohody medzi žalobcom, sťažovateľkou a leasingovou spoločnosťou vzniká povinnosť\n2\n\nsťažovateľky plniť sumu akontácie leasingovej spoločnosti a zároveň z tohto vzťahu jej\nvzniká oprávnenie plniť sumu akontácie namiesto leasingovej spoločnosti priamo žalobcovi.\nPodľa názoru sťažovateľky si krajský súd pri svojom právnom posúdení zamieňa povinnosť\nsťažovateľky voči leasingovej spoločnosti s oprávnením sťažovateľky plniť žalobcovi,\na preto sťažovateľka zastáva názor, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie\nžaloby. Žalobca mal nárok na vymáhanie plnenia od svojho zmluvného partnera, ktorým je\nleasingová spoločnosť. Správne právne posúdenie je podľa sťažovateľky také,\nže pohľadávku na zaplatenie sumy akontácie má leasingová spoločnosť voči sťažovateľke\na následne existuje pohľadávka žalobcu na zaplatenie akontácie voči leasingovej spoločnosti\nako osobitný právny vzťah. Ak žalobca mal v úmysle vymáhať zaplatenie sumy akontácie\npriamo proti žalovanému, v súlade s hmotným právom by musela leasingová spoločnosť\nna žalobcu postúpiť svoju pohľadávku na zaplatenie sumy akontácie od sťažovateľky.\nTakéto postúpenie v konaní nebolo tvrdené ani preukázané.\n5. Krajský súd sa nevysporiadal s tvrdením sťažovateľky o postúpení práv\na povinností sťažovateľky ako leasingového nájomcu na žalobcu. Odvolací súd\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia hovorí o kúpnej zmluve, ale to je odlišný právny\ntitul ako postúpenie práv a povinností.\n6. Sťažovateľka je vzhľadom na uvedenú argumentáciu presvedčená, že krajský súd\nnedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie do takej miery, že došlo k zásahu do jej\nzákladného práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a do práva na spravodlivé súdne konanie.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom\ntakto:\n„Základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd sťažovateľa - obchodnej spoločnosti Agrospol spoločnosť s ručením\nobmedzeným Michalovce, so sídlom: Čečehov 150, 072 11 Čečehov, IČO: 31 675 131, bolo\n3\n\nporušené Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/71/2017 zo dňa 31.12.2018\na konaním, ktoré mu predchádzalo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje Rozsudok Krajského súdu v Košiciach,\nsp. zn. 3Cob/71/2017 zo dňa 31.12.2018 a vracia vec na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Košiciach je povinný nahradiť trovy konania v sume 422,71 EUR do\npätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11.1 Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n4\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd\nneodmietne prijatie ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže,\nže nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných\npráv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n13. Ústavou vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal\nrozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom\nalebo na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická\nosoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany\nsvojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako\núčastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv\na slobôd. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ pred tým, ako\npožiada o ústavnú ochranu ústavný súd, musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné\nprostriedky ochrany svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je\noprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol\n(môže) domôcť ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,\ndovolenými a v danom prípade Civilným sporovým poriadkom ustanovenými procesnými\núkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).\n5\n\n14. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd z ústavnej sťažnosti,\nako aj dopytom na najvyššom súde zistil, že sťažovateľka podala proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu prostredníctvom okresného súdu dovolanie, ktoré bolo spolu\nso spisom predložené najvyššiemu súdu 15. októbra 2019, kde je vec vedená pod sp. zn.\n1 Obdo 76/2019. O podanom dovolaní nebolo dosiaľ rozhodnuté.\n15. Podanie dovolania a súbežne s ním aj podanie ústavnej sťažnosti navodzuje\nsituáciu, keď uvedený princíp subsidiarity vylučuje právomoc ústavného súdu\nna rozhodovanie vo veci v čase do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii\nzodpovedá aplikácia § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého v prípade\npríslušnosti iného súdu na rozhodovanie o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa\nústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n16. Ak sa sťažovateľka domáha ochrany svojho práva jednak na všeobecnom súde\na zároveň na ústavnom súde, javí sa byť jej ústavná sťažnosť ako predčasne podaná, keďže\nexistuje iný orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu označeným\nprávam sťažovateľky. Pokiaľ ide o eventuálne námietky smerujúce proti porušeniu\nzákladných práv, ktoré by nebolo možné uplatniť v dovolacom konaní, použije sa vo vzťahu\nk nim ustanovenie § 124 zákona o ústavnom súde v jeho poslednej vete.\n17. Ústavný súd uzatvára, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by došlo\nk vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali\nparalelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis\nmutandis II. ÚS 1/08, II. ÚS 393/2014, III. ÚS 632/2014, IV. ÚS 146/08, IV. ÚS 420/2011).\n18. Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol\nviesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len ťažko\nodstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho\nštátu.\n\n6\n\n19. Vzhľadom na prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "subsidiarita", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-sporové"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:28f83a48-1864-4b22-b3b3-5da92bd56aff", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2014 z 21. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28f83a48-1864-4b22-b3b3-5da92bd56aff"}, {"guid": "ussr:3fb9c5fa-75f8-40f5-8ca2-48a7352476f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 393/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 393/2014 z 23. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fb9c5fa-75f8-40f5-8ca2-48a7352476f2"}, {"guid": "ussr:40fd4a6e-1e9d-4e2c-9b1d-404e4f8fce34", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 420/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 420/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40fd4a6e-1e9d-4e2c-9b1d-404e4f8fce34"}, {"guid": "ussr:6af9926f-16a4-4ec7-bf18-8138f4b99d10", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/08 z 22. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6af9926f-16a4-4ec7-bf18-8138f4b99d10"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37"}, {"guid": "ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 161/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 405, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef"}, {"guid": "bc319a8b-f791-477c-9f72-c32fddf5dc24:6983cb1f-428d-4761-96f9-85aed01ec028", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1214224015.1", "spisova_znacka": "3Cob/71/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/71/2017 z 24. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-07-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1214224015.1"}, {"guid": "6b712f20-c46e-4645-bba0-a091ee741574:e104dd0a-2ef3-406f-b23c-e12513160f95", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cb/11/2008", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. 6Cb/11/2008 z 22. 5. 2008", "sud": "Okresný súd Čadca", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6b712f20-c46e-4645-bba0-a091ee741574:e104dd0a-2ef3-406f-b23c-e12513160f95"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:efd02f0b-b5a7-4aea-a018-ec8068b6bae8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.9.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 9/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 9/2022 z 13. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.9.2022.1"}]}