{"guid": "ussr:cc03ea3a-6997-4a8f-aff6-46e27bfd0e49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.228.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2020 z 9. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 228/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.228.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cc03ea3a-6997-4a8f-aff6-46e27bfd0e49", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.228.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.228.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.228.2020.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 228/2020-36\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 2B, Pezinok,\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\npodľa čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 6 Co 435/2016 z 1. marca 2017,\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných\npráv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Cdo 2/2018 z 18. decembra 2018\na jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\n„Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava I“ v konaní vedenom pod\nČVS: OÚV-529/2002, postupom „Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru\n\nBratislava IV“ v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-243/2002 a postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 81/2010 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta\nporušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 435/2016 z 1. marca 2017 (ďalej aj\n„rozsudok krajského súdu“),\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n6 Cdo 2/2018 z 18. decembra 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“)\na svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru\n\npostupom\n\n„Okresného\n\núradu\n\nvyšetrovania\n\nPolicajného\n\nzboru\n\nBratislava I“ v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-529/2002, postupom „Okresného úradu\nvyšetrovania Policajného zboru Bratislava IV“ v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-\n\n2\n\n243/2002 a postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 C 81/2010.\n2. Z predloženej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom\nna okresnom súde pod sp. zn. 16 C 81/2010 sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu\ndomáhal proti žalovanej – Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra\nSlovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“), zaplatenia finančnej sumy 13 500 € z titulu\nnáhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“).\n3. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo hrubou\nnečinnosťou „vyšetrovateľov PZ vo veci obvineného\n\npre trestný čin ublíženia\n\nna zdraví navrhovateľa podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. pôvodne\nvedenej na OÚV PZ Bratislava I sp. zn. OÚV 529/02 a následne vedenej na OÚV PZ\nBratislava IV sp. zn. 243/2 od 16. 09. 2002 po jej spojení k trestnej veci obvinených\na\n\n,\n\n, došlo k mareniu základného práva poškodeného t. j.\n\nnavrhovateľa, vyvolania stavu právnej a vnútornej osobnej neistoty titulom hrubého\na nedôsledného zachovávania občianskych práv poškodeného t. j. marením § 2 ods. 4\nTrestného poriadku.“.\n4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 16 C 81/2010 z 18. apríla 2016 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľa zamietol, pretože sťažovateľ neuniesol\ndôkazné bremeno o tom, že mu vznikla nemajetková ujma a že táto mu vznikla v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu vyšetrovateľov Policajného zboru. Sťažovateľ následne\npodal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, v ktorom namietal jeho nepreskúmateľnosť\npre nedostatok dôvodov, ako aj postup okresného súdu, keďže okresný súd pojednával\nvo veci 18. apríla 2016 napriek tomu, že sťažovateľ neúčasť na predmetnom pojednávaní\nriadne a včas ospravedlnil a požiadal o jeho odročenie.\n\n3\n\n5. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 435/2016 z 1. marca 2017 odvolaním\nnapadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.\nK námietke sťažovateľa, podľa ktorej okresný súd prerokoval a následne rozhodol jeho vec\nnapriek tomu, že sťažovateľ žiadal o odročenie pojednávania, krajský súd s poukazom\nna znenie § 119 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov účinného do 30. júna 2016 uviedol, že sťažovateľ bol „povinný oznámiť súdu\nprvej inštancie dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu.“, čo však\nneurobil, pretože „o odročenie pojednávania požiadal až dňa 17. 04. 2016.“. Krajský súd\nďalej uviedol, že žiadosť sťažovateľa „o odročenie pojednávania neobsahuje vyjadrenie\nošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní...“, pričom\n„[r]ozpis rehabilitačných procedúr a potvrdenie\n\n, že žalobcov\n\nstav je stabilizovaný a že musí podstúpiť rehabilitáciu, nemožno považovať za vyjadrenie\nošetrujúceho lekára, ktoré by bolo v súlade s § 119 ods. 3 O.s.p.“.\n6. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, v rámci ktorej poukazoval na absenciu\nprimeraných dôvodov, na základe ktorých okresný súd rozhodol v merite veci, krajský súd\nnad rámec dôvodov už uvedených v rozsudku okresného súdu s poukazom na znenie § 17\nods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu konštatoval, že sťažovateľ „v konaní ani netvrdil\na preto logicky ani nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu\norgánov činných v trestnom konaní vznikla tak závažná ujma, že iba samotné konštatovanie\nporušenia práva by nebolo dostatočným zadosťučinením.“. Ďalej krajský súd ozrejmil,\nže to, že „predmetné trestné konanie trvalo dlhú dobu (skoro 10 rokov) ešte samo o sebe\nneznamená, že by žalobcovi akosi automaticky vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch.“.\n7. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktorého prípustnosť\nodôvodnil predovšetkým s poukazom na § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) z dôvodu, že krajský súd\nmu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti najmä\nuviedol, že všeobecné súdy rozhodujúce v jeho veci nevykonali ním navrhnuté dôkazné\n\n4\n\nprostriedky, krajskému súdu osobitne vytýkal, že sa nezaoberal pochybením okresného súdu\nspočívajúcim v nezabezpečení jeho osobnej účasti na pojednávaní konanom 28. apríla 2014,\nčím došlo k znemožneniu jeho práva klásť svedkovi otázky a ovplyvniť rozhodnutie vo svoj\nprospech. Sťažovateľ ďalej uviedol, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej\nz 26. októbra 2011, a tiež, že mu krajský súd neoznámil elektronicky miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku. V rámci tohto dovolacieho dôvodu sťažovateľ namietal aj\nnepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku krajského súdu. Sťažovateľ napokon\nv dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP a uviedol,\nže neprimeraná dĺžka trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený, automaticky\npodľa jeho názoru prezumuje vznik nemajetkovej ujmy.\n8. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa napadnutým rozhodnutím ako neprípustné\nodmietol.\n9. Sťažovateľ s rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu nesúhlasí a v rámci\nústavnej sťažnosti predostiera identické argumenty, aké použil v uplatnenom odvolaní\na dovolaní, očakávajúc nápravu, ktorej sa nedočkal pred všeobecnými súdmi.\n10. Sťažovateľ ďalej nesúhlasí s „postupom Okresného úradu vyšetrovania PZ\nBratislava I v konaní vedenom pod ČVS: OÚV – 529/2002, postupom Okresného úradu\nvyšetrovania PZ Bratislava IV vedenom pod č. k. OÚV 243/2002 a... postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod č. k. 16 C 81/2010“ a tvrdí, že označené konania trvali\nneprimerane dlho. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že 20. apríla 2000 sa stal\nobeťou „násilného trestného činu a ublíženia mu na zdraví... s tým, že vo veci pôvodne\nvedenej na Okresnom úrade vyšetrovania PZ Bratislava 1 bolo dňa 28. 02. 2002 uznesením\nvyšetrovateľa PZ začaté trestné stíhanie... pre trestný čin ublíženia na zdraví.“. Sťažovateľ\nďalej uvádza, že 10. septembra 2002 bola označená vec „Okresným úradom vyšetrovania\nPZ Bratislava 1 zaslaná na spojenie na Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ\nBratislava IV, kde bola vec následne vedená pod č. k. ČVS: OÚV 243/2002 (č. k. ORP243/OEK-B4-2002) na podklade uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 16. 09. 2002.“. Následne\nbola predmetná vec 8. januára 2010 „postúpená na Okresnú prokuratúru Bratislava IV\n\n5\n\ns návrhom na podanie obžaloby...“, pričom listom č. k. 1 Pv 1319/09-37 z 30. marca 2010\nOkresná prokuratúra Bratislava IV upovedomila sťažovateľa o podaní obžaloby pre trestný\nčin ublíženia na zdraví a „[p]rípisom z 20. 04. 2010 č. k. IV/1 Gpt 113/10-7 Generálna\nprokuratúra Slovenskej republiky skonštatovala, že v predmetom konaní došlo zo strany\nvyšetrujúcich orgánov policajného zboru k neprimeraným a subjektívnym prieťahom.“.\nKeďže v označenej trestnej veci došlo k neprimeraným prieťahom, sťažovateľ listom\nz 2. januára 2010 „požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o predbežné\nprerokovanie nároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy za extrémnu dĺžku trestného\nkonania... a to v sume 13.500,- Eur...“ a následne 27. apríla 2010 podal na okresnom súde\n„kompenzačnú žalobu voči Slovenskej republike... s požiadavkou na zaplatenie odškodnenia\nnemajetkovej ujmy v sume 13.500,- Eur...“. Okresný súd vo veci sťažovateľa následne\nrozhodol rozsudkom 18. apríla 2016 tak, že jeho žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú\nzamietol.\n11. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky právo podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo\npodľa čl. 36 ods. 1 , ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo\npodľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 6 Co/435/2016 z 1.3.2017 porušené boli.\n2. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky, právo podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa\nčl. 36 ods. 1 , ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, právo podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na účinný opravný\nprostriedkom pred vnútroštátnym orgánom podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd odmietajúcim uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.\n6 Cdo 2/2018 z 18.12.2018 porušené boli.\n\n6\n\n3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/435/2016 z 1.3.2017 zrušuje a vec\nvracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n4. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo 2/2018 z 18.12.2018\nzrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\n5. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní solidárne\nuhradiť\n\nprimerané finančné zadosťučinenie 10 000,- Eur a trovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 653,32 Eur na účet jeho advokátky... do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n6. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I v konaní vedenom pod č. k.\nČVS: OÚV-529/2002, postupom Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava IV pod č. k.\nOÚV 243/2002 a následne postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod\nč. k. 16C/81/2010 porušené boli.\n7.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 19 000,- Eur,\n\nktoré sú Okresný súd Bratislava I, Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava I, Okresné\nriaditeľstva PZ Bratislava IV povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť mu do 2 mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.\n8.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 326,66 Eur, ktoré je\n\nOkresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne... do 2 mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.“\n12. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola\nvec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II\nbodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu\nv zložení Miroslav Duriš – predseda senátu, Ladislav Duditš a Libor Duľa.\n\n7\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n16. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n8\n\n17. Podľa § 124 štvrtej vety zákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný\nmimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu\nk rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť\nod doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n18. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n19. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012).\n20. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné\npostavenie (čl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\n\n9\n\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa\njeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n21. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n22. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n24. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n25. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n26. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n\n10\n\n27. Podľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo\nnezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávny úradný postup.\n28. Podľa čl. 6 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n29. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom\nbez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 postupom Okresného úradu vyšetrovania\nPolicajného zboru Bratislava I v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-529/2002,\nOkresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava IV v konaní vedenom\npod ČVS: OÚV-243/2002 a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 C 81/2010\n30. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. Ú S 55/98, I. Ú S 132/03, IV. Ú S 105/07, IV. Ú S 90/2010).\n\n11\n\n31. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom\nv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím\norgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,\na to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj\nvtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný\nstav, ktoré vylučujú, aby ten orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená\nsituácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. Ú S 263/03, IV. Ú S 16/04,\nII. Ú S 1/05, III. Ú S 342/08).\n32. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže\nvyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní\npred príslušným orgánom verejnej moci, v ktorom už v ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy označený orgán verejnej moci meritórne rozhodol pred jej podaním\n(II. Ú S 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto\norgánu v čase doručenia ústavnej sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. II. Ú S 387/06).\n33. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná\nsťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,\naby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa\nv porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. Ú S 104/03, IV. Ú S 73/05).\n34. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,\nak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte\nmohlo trvať (napr. I. Ú S 22/01, I. Ú S 77/02, I. Ú S 116/02). Ak v čase doručenia ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného\n\n12\n\npráva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde], pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom\nuž nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu\nk základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (m. m. I. Ú S 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej\nrepublike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\n35. Ústavný súd konštatuje, že predmetom predbežného prerokovania ústavnej\nsťažnosti je v tejto časti preskúmanie opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého\npostupom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava I v konaní vedenom\npod ČVS: OÚV-529/2002, Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava IV\nv konaní vedenom pod ČVS: OÚV-243/2002 a postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 C 81/2010 malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n36. Ústavný súd konštatuje, že z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh k nej\npovažuje za preukázané, že vec vedená Okresným úradom vyšetrovania Policajného zboru\nBratislava I pod ČVS: OÚV-529/2002 bola 10. septembra 2002 „zaslaná na spojenie na\nÚrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ Bratislava IV, kde bola... následne vedená pod\nč. k. ČVS: OÚV 243/2002...“. Okresný úrad vyšetrovania Policajného zboru Bratislava IV\nnásledne 8. januára 2010 vec vedenú pod ČVS: OÚV-243/2002 postúpil Okresnej\nprokuratúre Bratislava IV s návrhom na podanie obžaloby, pričom 30. marca 2010 Okresná\nprokuratúra Bratislava IV upovedomila sťažovateľa o podaní obžaloby pre trestný čin\nublíženia na zdraví. Ústavný súd ďalej považuje za zrejmé, že konanie vedené okresným\nsúdom pod sp. zn. 16 C 81/2010, ktorého postupom malo dôjsť k porušeniu základného\npráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je\nskončené na základe rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu.\n\n13\n\n37. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že k namietanému\nporušovaniu v ústavnej sťažnosti označených práv na uvedenom skutkovom základe v čase\npodania ústavnej sťažnosti postupom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru\nBratislava I v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-529/2002, Okresného úradu vyšetrovania\nPolicajného zboru Bratislava IV v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-243/2002 a postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 81/2010 už nemohlo dochádzať, a preto\nústavnú sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde v tejto časti\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n38. Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci\nústavného súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza,\nže právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa\npri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané\nchrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\n39. Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv rozhodnutím\nkrajského súdu a žiada zrušiť jeho rozsudok sp. zn. 6 Co 435/2016 z 1. marca 2017. Podľa\n§ 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, a podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné aj\nvtedy, ak rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky za podmienok uvedených\nv písm. a), b) a c) CSP. Dovolací dôvod zmätočnosti [§ 420 písm. f) CSP] a nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 CSP) uplatnil sťažovateľ vo svojom opravnom\nprostriedku proti označenému rozhodnutiu krajského súdu.\n\n14\n\n40. Skutočnosť, že sťažovateľ mal k dispozícii na ochranu označených práv proti\nrozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré aj využil, založila dôvod na odmietnutie ústavnej\nsťažnosti v tejto časti pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a)\nzákona o ústavnom súde.\nIII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, ako aj práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n41. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ najvyššiemu súdu vytýka,\nže (i) sa dôsledne nevysporiadal s procesným pochybením krajského súdu, ktorý ho\nprostredníctvom elektronických prostriedkov neinformoval o verejnom vyhlásení rozsudku,\n(ii) z úradnej povinnosti nereagoval na vadu v postupe okresného súdu, ktorý „nezabezpečil\nosobnú účasť... [sťažovateľa] na pojednávaní dňa 28. 04. 2014 z väzby v ÚVVaÚTVOS\nBratislava...“, čím mu znemožnil klásť svedkovi otázky a ovplyvniť rozhodnutie vo svoj\nprospech, a skutočnosť, že sťažovateľ nebol v priebehu konania pred okresným súdom\nriadne poučený aj o možnosti zvoliť si advokáta na zastupovanie v súdnom konaní, (iii)\nnedal mu odpoveď na podstatné námietky uplatnené v dovolacom konaní týkajúce sa\nnedostatočného odôvodnenia rozsudku krajského súdu, nevykonania navrhovaných\ndôkazných prostriedkov, nezabezpečenia jeho osobnej účasti na pojednávaní uskutočnenom\nokresným súdom 28. apríla 2014, nedoručenia vyjadrenia žalovanej z 26. októbra 2011,\nnesprávneho právneho posúdenia otázky vzniku nemajetkovej ujmy, neposkytnutia\ninformácie prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov o mieste a čase\nverejného vyhlásenia rozsudku krajského súdu a (iv) nevysporiadal sa s námietkou, podľa\nktorej mu postupom okresného súdu v súvislosti s nariadením pojednávania na 18. apríl\n2016 „bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom, keďže svoju neúčasť na tomto\npojednávaní riadne a včas ospravedlnil a požiadal o odročenie z akútnych zdravotných\ndôvodov...“.\n\n15\n\n42. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sústredil\nna posúdenie otázky, či možno považovať napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za ústavne\nudržateľné a akceptovateľné z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľ proti nemu uplatňuje.\n43. Najvyšší súd k sťažovateľom uplatneným dovolacím námietkam, ktorými\nodôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, predovšetkým uviedol,\nže z odôvodnenia rozsudku krajského súdu „nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich účelu, podstaty a zmyslu.“, a preto sťažovateľ „nedôvodne argumentoval“ jeho\nnedostatočným odôvodnením alebo arbitrárnosťou. Najvyšší súd sa vyjadril k námietke\nsťažovateľa, podľa ktorej odvolací súd nevykonal dokazovanie v ním navrhnutom rozsahu,\nspôsobom, že „nevykonanie dôkazov nebolo [ani, pozn.] podľa predchádzajúcej úpravy\npovažované za vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f.) O. s. p. ...“, keďže rozhodovanie o tom,\nktoré z navrhovaných dôkazných prostriedkov budú vykonané, leží vo sfére uváženia\nvšeobecného súdu.\n44. Najvyšší súd reagoval aj na námietku sťažovateľa, ktorou spochybňoval\nsprávnosť postupu krajského súdu predchádzajúceho verejnému vyhláseniu jeho rozsudku,\npričom v tejto súvislosti uviedol, že „v spise sa nenachádza žiadosť o doručovanie\npísomnosti elektronicky, čo je nevyhnutnou podmienkou takéhoto doručovania“, preto\nkrajský súd nepochybil, keď o tomto verejnom vyhlásení rozsudku krajského súdu\nneupovedomil sťažovateľa. K námietke týkajúcej sa nedoručenia vyjadrenia žalovanej\nz 26. októbra 2011 najvyšší súd uviedol, že predmetné vyjadrenie bolo sťažovateľovi\ndoručené 22. novembra 2011, o čom svedčí doručenka založená v súdnom spise na č. l. 119,\npričom na pojednávaní konanom 21. novembra 2011 bol s označeným vyjadrením\nsťažovateľ oboznámený ešte pred jeho doručením. Pokiaľ ide o námietku, ktorou sťažovateľ\nkrajskému súdu vytýkal, že okresný súd sa nezaoberal porušením povinnosti okresného\nsúdu zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní konanom 28. apríla 2014, čím mu zmaril\nmožnosť klásť svedkovi otázky, najvyšší súd uviedol, že sťažovateľ mal možnosť túto\nnámietku uplatniť už v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, čo neurobil, preto na túto\nnámietku uplatnenú až v dovolacom konaní neprihliadol.\n\n16\n\n45. Pokiaľ ide o dovolaciu argumentáciu sťažovateľa, ktorou odôvodňoval\nprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, najvyšší súd uviedol,\nže sťažovateľ za právnu otázku zásadného významu pre rozhodnutie odvolacieho súdu\npovažoval otázku preukazovania vzniku nemajetkovej ujmy v prípade obetí trestných činov,\nu ktorých sa nemajetková ujma nepreukazuje, ale priamo prezumuje. Najvyšší súd v tejto\nsúvislosti svoje rozhodnutie odôvodnil takto:\n„V preskúmavanej veci žalobca v dovolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym\nnázorom odvolacieho súdu, podľa ktorého je v danom prípade nevyhnutné v súlade s § 9\na § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. preukázať vznik nemajetkovej ujmy u obete násilného\ntrestného činu. Za právnu otázku zásadného významu pre rozhodnutie odvolacieho súdu\npovažoval otázku preukazovania vzniku nemajetkovej ujmy v prípade obetí trestných činov,\nu ktorých sa nemajetková ujma nepreukazuje ale priamo prezumuje. Z obsahu odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu (ani z rozsudku súdu prvej inštancie) ale nevyplýva, že by pre\njeho rozhodnutie bolo podstatné riešenie tejto právnej otázky, a že by sa jej riešením\nzaoberal. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uviedol, že prieťahy v trestnom\nkonaní, v ktorom žalobca vystupoval ako osoba poškodená, samé o sebe neznamenajú, že\nžalobcovi automaticky vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. Súd prvej inštancie navyše dodal, že pokiaľ žalobca odôvodňuje\nnemajetkovú ujmu neprimeranou dĺžkou konania bez potreby jej preukázania, robí tak\nv inom kontexte ako súd prvej inštancie, ktorý postupuje podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\nNosným (podstatným) dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej\ninštancie) od ktorého záviselo priznanie nemajetkovej ujmy, bol preto záver o splnení\npodmienok podľa § 9 v spojení s § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. v danom spore. Žalobcom\nformulovaná právna otázka nemá charakter takej právnej otázky, od vyriešenia ktorej by\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, keď žalobca spája zodpovednosť za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci s finančným odškodňovaním obetí násilných trestných\nčinov podľa zákona č. 274/2017 Z. z., ktorý nebol konajúcimi súdmi vôbec aplikovaný.\nDovolací súd dospel preto k záveru, že nebol splnený jeden zo základných predpokladov\nprípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.“\n\n17\n\n46. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho dospel k záveru,\nže odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je dostatočným podkladom\npre výrok, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa, a preto právne závery\nnajvyššieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a sú tak ústavne akceptovateľné.\n47. Najvyšší súd predovšetkým poukázal na celkovú vyváženosť a zrozumiteľnosť\nskutkových a právnych dôvodov, na ktorých krajský súd založil svoje meritórne\nrozhodnutie, ako aj na adekvátnosť postupu krajského súdu v súvislosti s verejným\nvyhlásením jeho rozsudku a konkretizuje fakty, z ktorých tento záver vyvodil, pričom\nsťažovateľ na tieto primeraným spôsobom nereaguje, a to najmä s v súvislosti s názorom\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého nestačí, že strana konania oznámila svoju elektronickú\nadresu, pretože bol potrebný aj výslovný prejav o tom, že žiada o doručovanie písomností\nelektronicky. Sťažovateľ ani netvrdil, že by si uvedenú povinnosť splnil.\n48. Najvyšší súd uviedol aj konkrétne skutkové dôvody, na základe ktorých\npovažoval za preukázané, že nedošlo k porušeniu kontradiktórnosti konania v neprospech\nsťažovateľa tým, že nebol vylúčený z možnosti sa oboznámiť so skutkovou a právnou\nargumentáciou žalovanej uvedenou v podaní z 26. októbra 2011, keďže s touto bol\nsťažovateľ oboznámený na pojednávaní konanom 21. novembra 2011 (túto skutočnosť\nsťažovateľ nijako nevyvracia) a tiež mu predmetné vyjadrenie žalovanej bolo zaslané\nna jeho adresu.\n49. Pokiaľ ide o sťažovateľom uplatnenú námietku nevykonania ním navrhnutých\ndôkazných\n\nprostriedkov\n\nzo\n\nstrany\n\nvšeobecného\n\nsúdu,\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže sťažovateľom označená povinnosť, ktorej splnenia sa domáhal, nemá svoj normatívny\nzáklad v právnom poriadku. Práve naopak, podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré\nz navrhnutých dôkazov vykoná. Z čoho nepochybne vyplýva, že ani po 30. júni 2016\nnevzniklo stranám právo na to, aby nimi navrhnuté dôkazy boli súdom vykonané, pretože\ni naďalej platí, že je vecou úvahy súdu, ktoré dôkazy vykoná, resp. ktoré nevykoná. Vecná\nopodstatnenosť nevyhovenia dôkaznému návrhu je vecou hodnotenia (už vykonaných\na potreby vykonania ďalších) dôkazov, ktoré nie je úlohou dovolacieho (ani ústavného)\n\n18\n\nsúdu, pokiaľ nie je namietaná absencia alebo arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia vo vzťahu k tejto otázke (vyrovnanie sa s odmietnutím vykonania\nnavrhovaného dôkazu, resp. s dostatočnosťou relevantných skutkových zistení bez jeho\nvykonania).\n50. Ďalej najvyšší súd reagoval aj na námietku sťažovateľa, ktorou krajskému súdu\nvytýkal, že okresný súd sa nezaoberal porušením povinnosti zabezpečiť jeho účasť z výkonu\nväzby na pojednávaní konanom 28. apríla 2014, keď konštatoval, že táto námietka nebola\nsťažovateľom uplatnená v odvolacom konaní, a preto na ňu v dovolacom konaní\nneprihliadol. Možno konštatovať, že sťažovateľ túto argumentáciu najvyššieho súdu nijako\nnespochybňuje a iba všeobecne bez odkazu na konkrétne zákonné alebo judikatúrne\nvýchodiská uvádza, že na túto vadu mal najvyšší súd prihliadať z úradnej povinnosti.\n51. Napokon najvyšší súd vyhodnotil ako neprípustnú aj tú časť dovolacej\nargumentácie sťažovateľa, ktorou odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1\nCSP, keď dospel k záveru, že sťažovateľ vymedzil právnu otázku, ktorá z pohľadu\nťažiskových dôvodov rozhodnutia uvedených v odôvodnení rozsudku krajského súdu\nnebola rozhodujúca. Tento záver a jeho relevanciu pre rozhodnutie o dovolaní potom\nnajvyšší súd náležite, resp. ústavne udržateľne odôvodňuje.\n52. Ústavný súd za týchto okolností nemá ústavne relevantný dôvod a ani oprávnenie\nna to, aby prehodnocoval skutkové a právne závery najvyššieho súdu a tieto následne\npodroboval ústavnoprávnej korekcii. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnymi názormi\nuvedenými v napadnutom uznesení nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti týchto názorov a ani nezakladá oprávnenie ústavného súdu ich\nnahradiť svojimi vlastnými. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také\npochybenia najvyššieho súdu, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré by vytvárali\npriestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie.\n\n19\n\n53. Z už uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\n54. Nad rámec už uvedeného je potrebné ďalej uviesť, že v podanej ústavnej\nsťažnosti sťažovateľ namieta aj to, že okresný súd si v plnom rozsahu nesplnil voči nemu\npoučovaciu povinnosť, čím mu znemožnil realizáciu jeho procesných práv v rozsahu,\nv akom mu ju priznával Občiansky súdny poriadok, na čo najvyšší súd nereagoval z úradnej\npovinnosti, a tiež, že najvyšší súd sa z úradnej povinnosti nevysporiadal s námietkou, podľa\nktorej mu postupom okresného súdu v súvislosti s nariadením pojednávania na 18. apríl\n2016 „bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom, keďže svoju neúčasť na tomto\npojednávaní riadne a včas ospravedlnil a požiadal o odročenie z akútnych zdravotných\ndôvodov...“. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že zo sťažovateľom priloženého\ndovolania nevyplýva, že by tieto námietky uplatnil aj v dovolacom konaní, hoci\nvo všeobecnej rovine možno konštatovať, že nimi bolo možné odôvodniť dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. f) CSP.\n55. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné\nsúdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je právomoc\nústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných\nsúdov (m. m. IV. ÚS 236/07)\n56. Z uvedeného dôvodu, ústavný súd konštatuje, že na prerokovanie námietok, ktoré\nsťažovateľ mohol, avšak neuplatnil v rámci podaného dovolania, nemá právomoc [§ 56\nods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Opačný záver by bol prejavom neprimeraného\nsúdneho aktivizmu pri uplatňovaní kasačnej právomoci ústavného súdu vyplývajúcej mu\nz čl. 127 ods. 2 ústavy. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že ak by orgán verejnej\nmoci mohol za akýchkoľvek okolností ignorovať svoju ústavnú povinnosť vyplývajúcu mu\nz čl. 2 ods. 2 ústavy, tak by doktrína o jeho viazanosti ústavou a zákonom strácala praktický\nvýznam a bola by normatívne vyprázdnená.\n\n20\n\n57. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "náhrada nemajetkovej ujmy", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní", "poškodený", "nesprávny úradný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "94541544-4e33-40e1-b0a4-8c70658b88b4:0033b593-2561-4f2d-85a3-e544caf4fb40", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1110219980.1", "spisova_znacka": "6Cdo/2/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/2/2018 z 17. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1110219980.1"}, {"guid": "a5c351d9-a417-48eb-9841-7969c4504ab8:47cb1833-4583-403c-89ac-f45ec8a609f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1110219980.2", "spisova_znacka": "6Co/435/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/435/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1110219980.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:062b35be-bf13-4fae-b080-e2321eaed13e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.30.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 30/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 30/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.30.2021.1"}, {"guid": "a35d8a74-9cc9-4329-b690-54191bb709e8:e398a957-1496-4b7c-8b7e-3435a619b0cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1316216622.2", "spisova_znacka": "5Obdo/25/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/25/2021 z 27. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1316216622.2"}, {"guid": "35e04913-8dae-4fdd-bc14-8964152f46c0:e22af94d-6c1a-4bf3-89ad-8c6b7e910265", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6413216596.2", "spisova_znacka": "5Obdo/75/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/75/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6413216596.2"}, {"guid": "35e04913-8dae-4fdd-bc14-8964152f46c0:3f85f39b-2f6f-4815-b34a-2bf8a8a07e79", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6413216596.2", "spisova_znacka": "5Obdo/75/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/75/2020 z 28. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6413216596.2"}, {"guid": "98375a37-c9fc-40a9-ace1-1da1b0174ba4:7f71c9c1-2868-4a6a-9dd4-80aed6d6d7a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6717207849.1", "spisova_znacka": "9Cdo/58/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/58/2020 z 28. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6717207849.1"}, {"guid": "98375a37-c9fc-40a9-ace1-1da1b0174ba4:856dd62e-25aa-4731-bdca-6c336e93ef7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6717207849.1", "spisova_znacka": "9Cdo/58/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/58/2020 z 28. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6717207849.1"}]}