{"guid": "ussr:45a9e467-2b2e-474c-bd0c-e76a0c1c98b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/2020 z 13. 5. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. mája 2020, sp. zn. IV. ÚS 22/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-13", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/45a9e467-2b2e-474c-bd0c-e76a0c1c98b3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2/text", "citacie_n": 27, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 22/2020-67\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti\n, Bratislava,\n\ns. r. o.,\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter\n\nBartoš, s. r. o., Martina Granca 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Peter Bartoš, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44 Ek 1208/2018 zo 4. júna 2019, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\ns. r. o. na súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 44 Ek 1208/2018 zo 4. júna 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44 Ek 1208/2018\nzo 4. júna 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania obchodnej\nspoločnosti\n\ns. r. o. v sume 640,65 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatpäť\n\ncentov) na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56\nods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 22/2020-32 z 22. januára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\nobchodnej spoločnosti\n\ns. r. o.,\n\n, Bratislava,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich v záhlaví označených\nzákladných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 44 Ek 1208/2018 zo 4. júna 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nSťažovateľka sa domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie\njej v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného súdu,\na súčasne žiadala napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu\nna ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň požiadala o priznanie náhrady trov konania.\nII.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako oprávnená\nv exekučnom konaní podala 10. augusta 2018 okresnému súdu ako exekučnému súdu návrh\nna vykonanie\n\nexekúcie\n\nna\n\nzáklade\n\nnespotrebiteľského\n\nrozhodcovského\n\nrozsudku\n\nsp. zn. RD 132/2017 zo 17. októbra 2017 (ďalej len „exekučný titul“), ktorý nadobudol\nprávoplatnosť a vykonateľnosť 28. októbra 2017.\n\n2\n\n3. Sťažovateľka argumentuje, že exekučný titul nebol kauzálne príslušným súdom\nzrušený ani nebola právoplatne odložená jeho vykonateľnosť. Predmetom rozhodcovského\nkonania bola náhrada škody proti štatutárom spoločnosti dlžníka podľa § 135a\nods. 5 Obchodného zákonníka v situácii, keď si veriteľ nedokáže vymôcť svoju pohľadávku\nz majetku spoločnosti dlžníka. Rozhodcovské konanie prebiehalo podľa § 3 ods. 2 v spojení\ns § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).\n4. Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že obaja žalovaní v ustanovenej lehote\npodľa § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní nepodali žalobnú odpoveď, nepodali\nnámietku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom\nkonaní. Podľa sťažovateľky došlo „medzi žalobcom a žalovanými k tacitnému uzatvoreniu\nrozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z. z.“.\nAni jeden z povinných nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku kauzálne\npríslušnému súdu podľa § 28 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom\nkonaní.\n5. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť\nsťažovateľky (v postavení oprávneného v exekučnom konaní) proti uzneseniu okresného\nsúdu sp. zn. 44 Ek 1208/2018 z 13. septembra 2018, ktorým bol zamietnutý jej návrh\nna vykonanie exekúcie. Sťažovateľka namieta, že obdobnú právnu a skutkovú situáciu\nposúdil okresný súd, prípadne kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava V a odvolací\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) odlišne. Napadnuté uznesenie okresného\nsúdu považuje sťažovateľka za „reštriktívne a nesprávne rozhodnutie.\nAko ukážka pochybenia exekučného súdu je ďalej citovaný Nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. II. ÚS 300/2018-54 z 05. 09. 2018. Sťažovateľ ďalej uvádza citácie z odbornej\npublikácie autorov novely zákona o rozhodcovskom konaní profesora\nAni\n\nv\n\njedinom\n\ndoterajšom\n\nsúdnom\n\nprieskume\n\ndesiatkami\n\nslovenských\n\n.\nsúdov,\n\nktorý sťažovateľ pozná od roku 2015, pri rozhodcovských konaniach vedených voči\nštatutárom spoločnosti dlžníka o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 resp. § 194\n\n3\n\nods. 9 Obchodného zákonníka a podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. žiadnemu súdu,\nvrátane ústavného súdu nevadilo, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval voči štatutárovi\nspoločnosti dlžníka o náhradu škody...“.\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zhrnula právne závery, ktoré vyplývajú\nz napadnutého uznesenia okresného súdu, takto:\n„- Exekučný súd vždy meritórne preskúmava nespotrebiteľské rozhodcovské\nrozhodnutie.\n- Exekučný súd vždy pri nespotrebiteľskom rozhodcovskom rozhodnutí skúma\nexistenciu platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy.\n- Novela zákona č. 244/2002 Z. z. platná od 01.01.2015, najmä v časti zrušenia\nustanovenia § 45, neplatí na exekučnom Okresnom súde Banská Bystrica.\n- Iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý platí rozhodcovská zmluva podľa § 3\nods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. nie je aplikovateľná na štatutára spoločnosti dlžníka.\n- Exekučný Okresný súd v Banskej Bystrici je oprávnený vykonať akýkoľvek\nmeritórny prieskum nespotrebiteľského rozhodcovského konania podľa vlastného uváženia\na nie je pritom viazaný žiadnymi zákonnými limitmi uvedenými v zákone č. 244/2002 Z. z.\nani limitmi uvedenými v Exekučnom poriadku.\n- Iné názory - prejudiciálne rozhodnutia kauzálne príslušného Okresného súdu\nBratislava V, Okresného súdu v Banskej Bystrici, odvolacích súdov (vrátane Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici), Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR nemajú žiaden vplyv\nna rozhodovaciu prax exekučného Okresného súdu v Banskej Bystrici.“\nPodľa sťažovateľky žiaden z týchto právnych záverov nie je správny, tieto závery\nodporujú právnym názorom, ktoré vyplývajú zo zaužívanej aplikačnej praxe, a sú z časti\nzaložené na starších súdnych rozhodnutiach spred roku 2015, ktoré nereflektujú aktuálny\nprávny stav, t. j. príslušnú zmenu zákona o rozhodcovskom konaní a tiež od 1. apríla 2017\núčinnú zmenu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Takáto\nnesprávna aplikácia zákona o rozhodcovskom konaní v justičnej praxi je príčinou\nnedostatočnej dôvery v nespotrebiteľské rozhodcovské konania v Slovenskej republike.\n\n4\n\n7. Sťažovateľka následne poukazuje na dielo: GYÁRFÁŠ, J. – ŠTEVČEK, M. a kol.\nZákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. Cituje z neho viaceré\nčasti týkajúce sa tichého (tacitného) uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému dochádza\naj v prípade, ak žalovaný nenamietne nedostatok právomoci rozhodcovského súdu.\n8. Sťažovateľka sa domnieva, že splnila všetky zákonné podmienky pre návrh\nna vykonanie exekúcie, napriek tomu okresný súd zamietol jej sťažnosť proti svojmu\nuzneseniu sp. zn. 44 Ek 1208/2018 z 13. septembra 2018, ktorým bol zamietnutý návrh\nsťažovateľky na vykonanie exekúcie, bez toho, aby uviedol nejaký zákonný\na preskúmateľný\n\ndôvod\n\nna\n\ntento\n\npostup.\n\nOdôvodnenie\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nje nepreskúmateľné, odporuje platným právnym predpisom – ustanoveniam zákona\no rozhodcovskom konaní a Exekučnému poriadku. Podľa sťažovateľky napadnutým\nuznesením okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“). Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd svojvoľne vykonal meritórny\nprieskum exekučného titulu v exekučnom konaní.\n9. Sťažovateľka uvádza, že § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňoval\nexekučnému súdu vykonať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, existencie\nrozhodcovskej zmluvy a procesných vád rozhodcovského konania v celom rozsahu\npodľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom\nkonaní bolo s účinnosťou od 1. januára 2015 zrušené, „zákonodarca si už ďalej neželal,\naby exekučný súd skúmal právomoc rozhodcovského súdu, alebo ani iným spôsobom\npreskúmaval nespotrebiteľské rozhodcovské konania. Toto úzko súvisí s oddelením\nspotrebiteľskej arbitráže do nového zákona č. 335/2014 Z. z., kde exekučnému súdu zostalo\nzachované právo preskúmavať spotrebiteľské rozhodcovské konania. Takéto oprávnenie\nexekučného súdu je dokonca priamo zakotvené v ustanovení 53 ods. 3 písm. f) Exekučného\nporiadku. Je nepochybné, že predstava zákonodarcu bola dať právomoc preskúmavať\nexekučnému súdu iba spotrebiteľské rozhodcovské konania.\n\n5\n\nOd 01. 01. 2015 je jediná možnosť na napádanie nespotrebiteľského rozhodcovského\nkonania vedeného podľa zákona č. 244/2002 Z. z. iba podanie námietky - žaloby podľa § 9\nods. 5, § 21 ods. 4, § 22d, § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., a to výlučne\nv hmotnoprávnej lehote uvedenej v zákone a iba na kauzálne príslušný súd podľa § 28\nCivilného sporového poriadku. Rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nebolo právoplatne\nzrušené kauzálne príslušným súdom má rovnaké účinky ako právoplatné rozhodnutie\nvšeobecného súdu...\nOd 01. 01. 2015 do 31. 03. 2017 bolo v Exekučnom poriadku obsiahnuté ustanovenie\n§ 56 ods. 5, ktoré jediné umožňovalo exekučnému súdu odložiť výkon exekúcie oprávneného\ns blokovaním majetku povinného v prípade, že povinný podal návrh - žalobu na príslušný\nsúd o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia - a to až do právoplatného skončenia súdneho\nkonania na príslušnom súde. Takéto ustanovenie od 01. 04. 2017 ale už Exekučný poriadok\nneobsahuje. Je nesporné, že zákonodarca si už neprial ani to, aby exekučný súd\nvôbec odkladal exekúciu aj v prípade podania žaloby povinným na kauzálne príslušný súd\nvoči exekučnému titulu.“.\n10. Podľa sťažovateľky si okresný súd nesprávne vykladá pojem preskúmavanie\nexekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z § 6 zákona\no rozhodcovskom konaní vyplýva oprávnenie exekučného súdu posudzovať iba okolnosti\nspôsobilosti byť rozhodcom. Posudzovanie právomoci orgánu, ktorý vydal nespotrebiteľské\nrozhodcovské rozhodnutie, nad rozsah § 6 zákona o rozhodcovskom konaní je neprípustné.\nSťažovateľka\n\nv súvislostiach\n\npoukazuje\n\nna\n\nuznesenie\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nNitre\n\nsp. zn. 2 CoE 41/2017. Sťažovateľka ďalej uvádza, že od 1. januára 2015 exekučný súd\nnemá právomoc preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu a existenciu rozhodcovskej\nzmluvy pri nespotrebiteľských rozhodcovských konaniach. Uznesenie Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 6 CoE 75/2017 z 15. augusta 2017 – ktoré uvedené otázky posudzovalo\nodlišne – bolo zrušené nálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 300/2018. Predmetný nález\nústavného súdu mal takto vplyv na úpravu rozhodovacej praxe exekučných súdov. Túto\nskutočnosť uviedol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Ecdo 7/2013.\nPodľa týchto právnych záverov pokiaľ sa „rozhodcovské konanie týka sporu z iného\nnež spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní,\n\n6\n\nktorú umožňujú\n\núčastníkovi\n\ntohto\n\nkonania,\n\naby\n\nnamietal\n\nnedostatok\n\nprávomoci\n\nrozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21\nods. 2 ZRK) a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde (§40 ods. 1 ZRK) domáhal\nzrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie\nprávomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.“.\n11. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza početné rozhodnutia krajského súdu,\nOkresného súdu Bratislava V, samotného okresného súdu a tiež iných exekučných súdov,\nv ktorých tieto súdy obdobnú právnu vec posúdili odlišne. Osobitne poukazuje na nález\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 300/2018. Z týchto rozhodnutí obsiahlo cituje právne vety,\nktoré podľa nej preukazujú (ak účastníci konaní sú konatelia spoločností dlžníka),\n„že rozhodcovský súd má právo konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti dlžníka\no náhradu škody podľa § 135a ods. 5 resp. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka\nako inú zmenu v osobe dlžníka podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. vo vzťahu,\nna ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva je vždy uzavretá\nmedzi veriteľom a spoločnosťou dlžníka a konateľ dlžníka k nej pristupuje priamo\nzo zákona. Je to univerzálna zodpovednosť štatutára za svoje konanie.\nRozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti\ndlžníka podľa § 135a ods. 5 a § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka a podľa § 3\nods. 2. zákona č. 244/2002 Z. z.\nV zmysle novely zákona č. 244/2002 Z. z. prišlo k širokej interpretácii subjektov,\nktoré sú dotknuté nespotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou - doložkou, pričom\nuplatňovanie náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti dlžníka je jednou z uvedených\ninterpretácií § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Táto interpretácia je ustálená\naj v rozhodovacej praxi kauzálneho Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu\nv Bratislave.“.\n12. Sťažovateľka poukazuje na štúdiu vypracovanú pre Európsky parlament\nporovnávajúcu arbitrážnu legislatívu a prax členských štátov Európskej únie a Švajčiarska,\nktorá „konštatovala v roku 2014 na Slovensku veľmi tristný stav. V prieskume otvorenosti\nprávneho poriadku voči rozhodcovskému konaniu sa Slovenská republika (spoločne\n\n7\n\ns Lotyšskom) umiestnila na poslednom mieste.“. Vychádzajúc z výsledkov predmetnej\nsprávy, zákonodarca „prijal pre slovenský právny systém ako základ nespotrebiteľského\nrozhodcovského konania text Modelového zákona EÚ UNCITRAL a princíp procesnej\naplikácie podľa nemeckého systému nespotrebiteľského rozhodcovského konania.\nTakýto systém od 01. 01. 2015 platí aj na Slovensku. Rozhodcovská zmluva už nemusí\nbyť podpísaná. Môže vzniknúť aj odkazom na akýkoľvek dokument, kde je rozhodcovská\ndoložka obsiahnutá. Tiež ako iná zmena v osobe dlžníka a veriteľa. Rozhodcovská zmluva\nsa môže platne uzatvoriť aj vo vzájomne vymenenej korešpondencii. Právomoc\nrozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní medzi žalobcom\na žalovaným vzniká množstvom rôznych spôsobov, vrátane jej vzniku podľa procesnej\nsituácie v samotnom rozhodcovskom konaní.“.\nIII.\nVyjadrenia odporcu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n13. K veci sa vyjadril podpredseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 4007/2020\nz 21. februára\n\n2020,\n\nv ktorom\n\nskonštatoval,\n\nže\n\nsa\n\nv plnom\n\nrozsahu\n\nstotožňuje\n\ns argumentáciou uvedenou v napadnutom rozhodnutí a so stanoviskom zákonného sudcu,\nv ktorom sa uvádza:\n«Sťažovateľ si v rámci sťažnosti protirečí, nakoľko v prevažnej časti ústavnej\nsťažnosti polemizuje s exekučným súdom a považuje za nesprávne právne argumenty\nuvedené v napadnutom uznesení. Ak by exekučný súd vydal nepreskúmateľné uznesenie,\nobjektívne sťažovateľ by nemohol zistiť, akými dôvodmi sa súd riadil a teda ani týmto\ndôvodom oponovať. Myslím si, že uvedené uznesenie bolo riadne odôvodnené\na zodpovedajúce požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP a zásade riadneho\na presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nExekučný súd pri vydávaní napadnutého uznesenia postupoval v zmysle ustálenej\njudikatúry s tým, že nemusel a ani nedal odpoveď na každú námietku alebo argument\nuvedený\n\nv\n\nsťažnosti\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nvyššieho\n\nsúdneho\n\núradníka,\n\nale len na tie, ktoré sú právne, skutkovo i dôkazne relevantné. Tieto otázky exekučný súd\nvyabstrahoval zo sťažnosti sťažovateľa do jednotlivých odsekov odôvodnenia napadnutého\n\n8\n\nsúdneho rozhodnutia, pričom podľa svojho názoru podal na tieto otázky dostatočné,\nracionálne a presvedčivé odpovede (body 18 až 22 odôvodnenia). Musím zdôrazniť,\nže sťažovateľ konštatuje nepreskúmateľnosť uvedeného uznesenia, avšak nijakým spôsobom\nju nešpecifikuje, v čom táto nepreskúmateľnosť spočíva (či napr. v nedostatočnosti\nargumentácie, v nelogických záveroch, či sa v uznesení dospelo k takým záverom,\nku ktorým súd objektívne nemohol dôjsť a podobne). Z vyššie uvedených dôvodov\npovažujem v tejto časti ústavnú sťažnosť za nedôvodnú.\nZákladnou otázkou, ktorá tvorí jadro v prejednávanej veci, je, či možno poskytnúť\nsúdnu ochranu neexistujúcemu právu s premietnutím na danú vec, t. j. či možno viesť\nexekúciu na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého vzniku nepredchádzala platne\nuzatvorená rozhodcovská zmluva a doložka. Inými slovami povedané ešte konkrétnejšie\nna danú vec, či exekučný súd môže i po novele Exekučného poriadku zákonom\nč. 2/2017 Z. z. preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky v nespotrebiteľských veciach\nso zreteľom k exekučnému konaniu. Exekučný súd v napadnutom uznesení vyslovil názor,\nže je to možné a je na to dokonca povinný. Totiž právo na súdnu ochranu musí byť\nzachované i protistrane. I táto druhá strana má právo na to, aby v rámci súdnej ochrany\npráv nebola poškodená. Ako sudca som uviedol, že toto oprávnenie vyplýva z povinnosti\nexekučného súdu povoliť exekúciu iba tam, kde existuje vykonateľný exekučný titul, pritom\nsom sa odvolal na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít v samotnou uznesení\n(uvedených 9 rozhodnutí) v bode 22 odôvodnenia, v ktorých sa odkazuje na možnosť ex offo\nskúmať existentnosť exekučného titulu, resp. ex offo prihliadať na paakty. Mám\nza to, že naopak zo strany sťažovateľa ide o účelové predkladanie určitých rozhodnutí\nvšeobecných súdov SR i jedného rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 300/2018,\nna ktoré už nemožno prihliadnuť a to aj so zreteľom na neskoršiu rozhodovaciu činnosť\ni samotného Ústavného súdu SR.\nChcem uviesť, že som v právnych záveroch odôvodnenia napadnutého uznesenia\nodpovedal riadne a dostatočne na všetky námietky podané sťažovateľom opätovne zhrnuté\nv sťažnosti. Mám za to, že opakovať vecnú stránku prípadu by bolo z mojej strany zbytočné\na preto len poukazujem na uvedené závery v rozhodnutí. Som toho názoru,\nže moje rozhodnutie a závery v ňom uvedené sú v súlade so zákonom a ďalšími\nna to nadväzujúcimi\n\nprávnymi\n\npredpismi\n\n9\n\na\n\nneprekračujú\n\nústavnoprávny\n\nrámec.\n\nZ celej ústavnej sťažnosti som sa nedozvedel, v čom je napadnuté uznesenie nezlučiteľné\ns Ústavou SR alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou a preto ingerencia ústavného\nsúdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená. Bez vymedzenia\nústavnoprávnej roviny sťažnosti a vymedzenia v čom aplikácia práva v danej veci spôsobuje\nporušenie ústavných práv zostáva ústavná sťažnosť len v rovine obyčajného mimoriadneho\nopravného prostriedku proti rozhodnutiu všeobecného súdu. Inými slovami povedané\nústavná sťažnosť v tejto časti nereflektuje vyššie uvedenú judikatúru Ústavného súdu SR\ntýkajúcu sa nesprávnej aplikácie podústavného práva.\nV\n\ntejto\n\nsúvislosti\n\npoukazujem\n\nna\n\nrozhodnutia\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSR\n\nsp. zn. IV. ÚS 484/2018, II. ÚS 50/2019 i I. ÚS 389/2019, v ktorých ústavný súd\nskonštatoval, že „vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu v nespotrebiteľskej veci\nje povinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a prihliadať na zistenú nulitu aktu,\nktorá je bez\n\nakýchkoľvek\n\npochybností\n\nnásledkom\n\nvydania\n\nrozhodnutia\n\norgánom,\n\nktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci a splnenie tejto povinnosti exekučným\nsúdom nemožno považovať za postup, ktorý je nad rámec jeho právomoci.“\na „Sťažovateľom uvádzané skutočnosti nijako neindikujú také pochybenia exekučného súdu,\nktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť\nvyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru.“\nNakoniec chcem poukázať na to, že v rovnakej veci, t. j. v identickej sťažnosti toho\nistého sťažovateľa proti identickému rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica\nuž Ústavný súd SR rozhodol uznesením sp. zn. I. ÚS 381/2019 zo dňa 17.09.2018,\nna ktorého znenie poukazujem. Uvedeným uznesením Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť\nspoločnosti\n\ns. r. o., so sídlom\n\n, Bratislava,\n\n, zastúpenej\n\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Peter Bartoš, s. r. o. ako zjavne neopodstatnenú odmietol.»\nOkresný súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.\n14. Ústavný súd podaním z 11. februára upovedomil zúčastnené osoby (\n\n,\n\n) podľa § 33 ods. 1 zákona o ústavnom súde o prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie a o možnosti vyjadriť sa k nej podľa § 126 zákona o ústavnom súde.\n\n10\n\nsa ako zúčastnená osoba k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným\nústavnému súdu 16. marca 2020, v ktorom sa uvádza:\n«Sťažovateľka, obchodná spoločnosť\n\ns.r.o., mi nie je známa, neevidujem\n\nžiaden súdny alebo rozhodcovský spor s touto spoločnosťou. Taktiež mi neboli doručené\nuznesenia Okresného súdu Banská Bystrica spis. zn. 44Ek/1208/2018 zo dňa 04.06.2019\na zo\n\ndňa\n\n13.09.2018,\n\nktoré\n\nsú\n\nsťažnosťou\n\nsťažovateľky\n\nnapadnuté,\n\nvzhľadom\n\nk čomu sa nemôžem vyjadriť k ich obsahu, avšak sťažovateľkou citované ustanovenia\ntýchto uznesení, ktoré sťažovateľka napáda, považujem za správne a spravodlivé,\na to z nižšie uvedených dôvodov.\nV rozhodcovskom konaní rozhodcovského súdu\n, vedenom pod spis. zn. RD/132/2017, výsledkom\nktorého bol rozsudok zo dňa 17.10.2017 (v Uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 11.02.2020,\nspis. zn. IV. ÚS 22/2020-32, označený ako „exekučný titul“), som bol účastníkom v pozícii\nžalovaného v 1. rade. Žalobcom v tomto konaní bol subjekt\nprávnických\n\nosôb\n\nvedený\n\n, zzpo, so sídlom\n\n,\n\n, zap. v Registri záujmových združení\n\nMinisterstvom\n\nvnútra\n\nSR.\n\nÚčastníkom\n\nžiadneho\n\niného rozhodcovského konania vedeného pred menovaným rozhodcovským súdom\n(alebo iným) som nebol. V tomto konaní som sa bránil dostupnými prostriedkami, podal\nsom žalobnú odpoveď vrátane námietky právomoci rozhodcovského súdu, ako aj následne\nžalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku (konanie vedené Okresným súdom Bratislava\nV pod spis. zn. 29Cr/52/2017), vzhľadom k čomu považujem za nepresné a nepravdivé\ntvrdenia uvedené v sťažnosti sťažovateľky, ako aj v bode 4. Uznesenia Ústavného súdu SR\nzo dňa 11.02.2020, spis. zn. IV. ÚS 22/2020-32.\nCelá moja právna argumentácia, na základe ktorej považujem sťažnosťou napadnuté\nUznesenie Okresného súdu Banská Bystrica spis. zn. 44Ek/1208/2018 zo dňa 04.06.2019\no zamietnutí\n\nsťažnosti\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBanská\n\nBystrica\n\nspis. zn. 44Ek/1208/2018 zo dňa 13.09.2018 o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie\nza správne a vydané v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, je obsiahnutá\nv Žalobnej odpovedi žalovaného v 1. rade v rozhodcovskom konaní RD/132/2017\nzo dňa 04.08.2017, ako aj v Žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku RD/132/2017\nzo dňa 1412.2017, na ktoré týmto v plnom rozsahu odkazujem. Predmetné dokumenty, spolu\n\n11\n\ns\n\nostatnými\n\nsúvisiacimi\n\nsi Vám dovoľujem\n\ndokumentami\n\npredložiť\n\nspis. zn. RD/38/2017\n\na\n\nv\n\nprílohe\n\nRD/132/2017\n\nuž\n\ntýkajúcimi\n\nsa\n\nrozhodcovského\n\nkonania,\n\n(zo\n\nsťažnosti\n\nvyplýva,\n\nže\n\nrozsudky\n\nboli\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSR\n\npredložené\n\nsťažovateľkou).»\nsa ako zúčastnená osoba k prijatej ústavnej sťažnosti nevyjadril.\n15. Sťažovateľka v stanovisku k vyjadreniu podpredsedu okresného súdu doručenom\nústavnému súdu 16. marca 2020 zotrvala na svojich sťažnostných námietkach, pričom\nzdôraznila:\n«6. Dôvody, pre ktoré Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 44Ek/1208/2018\nzamietol návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu nespotrebiteľského\nrozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/132/2017 zo dňa 17.10.2017, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.10.2017, sa dajú sformulovať nasledovne:\n- „Exekučný súd je nielen oprávnený, ale je povinný skúmať zákonnosť exekučného\ntitulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a skutočnosť či rozhodcovské konanie\nprebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky) a teda, či oprávneným\npredložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca s právomocou prejednať a rozhodnúť\ndaný spor.“\n- Uvedené tvrdenie exekučného súdu pritom nemá žiadnu oporu v žiadnom\nustanovení zákona č. 233/1995 Zb. Exekučnom poriadku a ani v zákone č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní.\n- Zákonodarca pritom s účinnosťou od 01.01.2015 zrušil ustanovenie § 45 zákona\nč. 244/2002 Z. z., podľa ktorého mal aj exekučný súd právo pri povoľovaní exekúcie robiť\nprieskum rozhodcovského konania v rozsahu § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Priamo\nv zákonnej norme je pritom uvedený text „Zrušené zákonom č. 336/2014 Z. z. s účinnosťou\nod 1. januára 2015.“ Sťažovateľovi nie je zrejmé, čo v tomto texte nebolo Okresnému súdu\nBanská Bystrica jasné.\n- V Exekučnom poriadku v znení platnom od 01.01.2015 do 31.04.2017 ani v novele\nplatnej od 01.04.2017 nie je jediná veta o akomkoľvek práve exekučného súdu preskúmavať\nnespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutia.\n\n12\n\n- Je nesporné, že zákonodarca si s účinnosťou od 01.01.2015 želal ako jediný spôsob\npreskúmavania nespotrebiteľského rozhodcovského konania podanie námietky – žaloby\nkauzálne príslušnému súdu podľa § 28 Civilného sporového poriadku. Iba účastníci\nrozhodcovského konania z vlastnej iniciatívy majú právo podať na kauzálne príslušný súd\nv zákonom stanovenej lehote námietku – žalobu podľa § 9 ods. 5, § 21 ods. 4, § 22d a § 40\nods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.\n- Nevyužitie uvedených možností spôsobuje stratu napádať rozhodcovské konanie\naj pred exekučným súdom. Toto je základná nosná myšlienka, ktorú zákonodarca aplikoval\nod 01.01.2015 do zákona č. 244/2002 Z. z.\n- V žiadnom prípade nebola predstava zákonodarcu, aby exekučný súd a to dokonca\naj bez návrhu povinného, sám od seba vykonával akékoľvek meritórne prieskumy\nnespotrebiteľského rozhodcovského konania a svojvoľne nahrádzal zákonného sudcu\ndefinovaného v ustanovení § 28 Civilného sporového poriadku. Veď predsa sudca\nexekučného súdu nie je zákonným sudcom voči rozhodcovským rozhodnutiam,\na preto nemôže posudzovať nespotrebiteľské rozhodcovské konanie.\n- „Rozhodcovský súd nemôže konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti\ndlžníka o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 alebo § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka\nako inú zmenu v osobe dlžníka vo vzťahu na ktorý platí rozhodcovská zmluva podľa § 3\nods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.“\n- Toto tvrdenie exekučného súdu je nesprávne.\n- Sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti priložil Nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. II. ÚS 300/2018-54 z 05.09.2018. V tomto prejednávanom prípade sa jednalo\no totožný právny spor – povoľovanie exekúcie voči konateľovi spoločnosti dlžníka, rovnaký,\nako je aktuálny problém sťažovateľa. Skutočnosť, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval\nvoči konateľovi spoločnosti dlžníka podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka\npri aplikácii § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., nekritizoval ani Ústavný súd SR,\nani následne Krajský súd v Trenčíne.\n- Sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti priložil rozsudok Okresného súdu Bratislava\nV sp. zn. 21Cr/32/2016. V tomto konaní sa jednalo o reálne rovnaký právny spor,\nako je problém sťažovateľa – náhradu škody voči konateľovi spoločnosti dlžníka\npodľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka pri aplikácii § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.\n\n13\n\nKauzálne príslušný súd vo veciach rozhodcovských rozhodnutí žalobu zamietol\nako nedôvodnú. O veci už medzitým rozhodol aj odvolací Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom sp. zn. 3CoR/5/2019-312 z 16.10.2019. V celom rozsahu potvrdil,\nže rozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať voči konateľovi spoločnosti dlžníka\no náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka v situácii existencie\nrozhodcovskej zmluvy alebo doložky v obchodnoprávnom vzťahu. Sťažovateľ si dovolí\nodcitovať čl. 21 tohto rozhodnutia: „Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku vo výroku II. a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec\nsprávne právne posúdil. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané,\nže účastníci obchodného vzťahu mali uzavretú rozhodcovskú zmluvu a táto platila\ni v konaní, v ktorom žalovaný žaloval žalobcu o náhradu škody. Preto ani rozhodcovský\nani súd prvej inštancie nemohol vyhovieť námietke žalobcu o neexistencii rozhodcovskej\nzmluvy.“\n- Sťažovateľ ďalej prikladá ako nový dôkaz uznesenie Ústavného súdu SR\nsp. zn. II. ÚS 398/2019-16 z 17.12.2019 v ktorom Ústavný súd SR posudzoval ústavnú\nsťažnosť konateľa spoločnosti dlžníka, ktorý bol zaviazaný rozhodcovským súdom\nna náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka pri aplikácii § 3\nods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Ústavný súd SR túto sťažnosť odmietol ako zjavne\nnepodstatnú. Skutočnosť, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval voči štatutárovi\nspoločnosti dlžníka, Ústavný súd SR nekritizoval. V tomto konkrétnom prípade exekučný\nOkresný súd Banská Bystrica vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný podal návrh\nna zastavenie exekúcie. Tento návrh bol zamietnutý vyšším súdnym úradníkom uznesením\nsp. zn. 7Ek/1308/2018 z 16.01.2019. Povinný podal voči tomuto rozhodnutiu sťažnosť.\nTúto zamietol sudca uznesením sp. zn. 7Ek/1308/2018 z 21.03.2019. Sudca exekučného\nsúdu jednoznačne v odôvodnení uznesenia uviedol, že „Nevyužitie postupu (podľa zákona\nč. 244/2002 Z. z.) v iných, než spotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať\na spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu\nv exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli\nby nadbytočné.“ Ide o vzájomné a kompatibilné súdne rozhodnutia exekučného Okresného\nsúdu Banská Bystrica a Ústavného súdu SR, ktoré potvrdzujú, že rozhodcovský súd mal\n\n14\n\nprávomoc konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti dlžníka o náhradu škody\na takýto rozhodcovský rozsudok je nepochybný exekučný titul.\n-\n\nUvedené\n\nrozhodnutia\n\nexekučného\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBanská\n\nBystrica\n\na tiež rozhodnutie Ústavného súdu SR jasne a nespochybniteľne preukazuje, že ten istý\nexekučný súd vo veci sťažovateľa, t. j. vo veci napadnutého uznesenia Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 44Ek/1208/2018 z 04.06.2019 rozhodol nesprávne, reštriktívne,\narbitrárne a porušil ústavné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.\n7.\n\nSťažovateľ\n\nmusí\n\npripomenúť\n\naj text samotnej rozhodcovskej doložky\n\nv rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/132/2017: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,\nvrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane\nsituácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného\nzákonníka budú predložené (rozhodované rozhodcovským súdom) ad hoc rozhodcom\npodľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu\n(Zákona č. 244/2002 Z. z. § 6 ods. 1 a 3, § 8 ods. 1). Výber rozhodcu je ponechaný\nna žalobcovi, alebo vybranej právnickej osobe. Rozhodcovské konanie bude prebiehať\npodľa Rozhodcovských pravidiel - ad hoc rozhodcov (vrátane stanovenia rozhodcovských\npoplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na stránke\nwww.royaldevelopment.sk. Strany sa podrobia rozhodnutiu príslušného rozhodcu.\nJeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné. Doručovacia adresa na podanie\nžaloby je: Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika.“\n8. Je nesporné, že priamo v rozhodcovskej doložke bol uvedený jej aplikačný rozsah\naj na „štatutára spoločnosti dlžníka“. Tento nesporný fakt ale Okresný súd Banská Bystrica\nignoroval.\n20. Novelou zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom od 01.01.2015 sa oddelila\nnespotrebiteľská arbitráž od spotrebiteľskej arbitráže. Procesy spotrebiteľskej arbitráže\nsa ustanovili do zákona č. 335/2014 Z. z., čím prišlo k principiálnemu oddeleniu\ntýchto dvoch druhov arbitráže. Zároveň prišlo k zásadným procesným zmenám pri aplikácii\nzákona č. 244/2002 Z. z. a to aj v kontexte Exekučného poriadku. V princípe ale exekučný\nOkresný súd Banská Bystrica túto zásadnú zmenu právnej normy dodnes neakceptoval.\nNaďalej\n\nreálne\n\nrovnako\n\nposudzuje\n\nspotrebiteľské\n\nrozhodcovské\n\nrozhodnutia\n\na nespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutia. Nerobí medzi nimi žiaden rozdiel, čím hrubo\n\n15\n\nporušuje istotu právneho prostredia a reálne neguje kogentné texty platných právnych\nnoriem. Ide o absurdný stav, keď všeobecný súd odmieta akceptovať text platnej právnej\nnormy.\n21. Sťažovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní podal exekučnému Okresnému\nsúdu Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie na základe nespotrebiteľského\nrozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/132/2017 z 17.10.2017, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.10.2017. Sťažovateľ pri svojom návrhu na vykonanie\nexekúcie postupoval v súlade s § 35 a § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Návrh\nna vykonanie exekúcie sťažovateľa bol plne v súlade s § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného\nporiadku. Exekučný titul sťažovateľa nie je zrušený, ani nie je odložená jeho vykonateľnosť.\nExekučný súd bez toho, aby po vzniku exekučného titulu nastali nejaké nové okolnosti,\nrozhodol, že exekúcia sťažovateľa je neprípustná a zamietol návrh na vykonanie exekúcie.\nTakýto postup exekučného súdu považuje sťažovateľ za nezákonný a reštriktívny v rozpore\ns Ústavou SR, zákonom č. 244/2002 Z. z., Exekučným poriadkom a zaužívanou súdnou\npraxou.\n22. Exekučný Okresný súd Banská Bystrica porušil ústavné práva sťažovateľa\ntým, že sa svojvoľne odklonil od platného znenia zákona č. 244/2002 Z. z. a platného znenia\nExekučného poriadku. Svojvoľne vykonal meritórny prieskum exekučného titulu\nv exekučnom konaní a skúmal právomoc rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom\nrozhodcovskom rozsudku, čím exekučný súd prekročil svoju právomoc, nakoľko k tomu\nnie je súdom príslušným a takýto prieskum vykonal nezákonný sudca.\n23. Za súčasného právneho stavu je jedinou možnosťou na napádanie\nnespotrebiteľského rozhodcovského konania vedeného podľa zákona č. 244/2002 Z. z.\niba podanie námietky – žaloby podľa § 9 ods. 5, § 21 ods. 4, § 22 d, § 40 ods. 1 zákona\nč. 244/2002 Z. z. a to výlučne v hmotnoprávnej lehote uvedenej v zákone a iba na kauzálne\npríslušný súd podľa § 28 Civilného sporového poriadku. Rozhodcovské rozhodnutie,\nktoré nebolo právoplatne zrušené, alebo zmenené kauzálne príslušným súdom, má rovnaké\núčinky ako právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu. Preto exekučný súd nemá právo\nvyhlásiť, že rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nebolo zrušené kauzálne príslušným súdom\nje nulitné alebo dokonca ho nazvať paktom. Zákon č. 244/2002 Z. z. v znení platnom\nod 01.01.2015 v žiadnom svojom ustanovení neumožňuje exekučnému súdu preskúmavať\n\n16\n\nnespotrebiteľské rozhodcovské konanie ani posudzovať právomoc rozhodcovského súdu\na existenciu rozhodcovskej zmluvy. Zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení\nplatnom od 01.01.2015 resp. od 01.04.2017 v žiadnom svojom ustanovení neumožňuje\nexekučnému súdu preskúmavať nespotrebiteľské rozhodcovské konanie ani posudzovať\nprávomoc rozhodcovského súdu a existenciu rozhodcovskej zmluvy ani iným spôsobom\nbrániť exekúcii.»\nSťažovateľka súhlasila s upustením od ústneho pojednávania\n16. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n17. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n19. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich\n\nz medzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú\n\nSlovenská\n\nrepublika\n\nratifikovala\n\na bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity,\n\n17\n\nv zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,\nže je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu\ntejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou\nalebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity\nje to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp\nminimalizácie\n\nzásahov\n\nústavného\n\nsúdu\n\ndo právomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov,\n\nktorých rozhodnutia sú v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n20. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n21. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 44 Ek 1208/2018\nzo 4. júna 2019.\n\n18\n\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach\nalebo záväzkoch.\n24. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n25. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, avšak v súlade s čl. 152\nods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c\nods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).\n26. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.\nVšeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať\nv občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\n\n19\n\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02,\nII. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n27. V okolnostiach posudzovaného prípadu okresný súd napadnutým uznesením\nrozhodol tak, že zamietol sťažnosť sťažovateľky v postavení oprávneného proti uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 44 Ek 1208/2018 z 13. septembra 2018 vydanému vyšším súdnym\núradníkom, ktorým bol návrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie zamietnutý z dôvodu,\nže rozhodcovský rozsudok predložený v exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňal\nnáležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc\nvo veci konať a rozhodovať, a teda je tu daný rozpor exekučného titulu s § 45\nods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.\n28. V odôvodnení uznesenia sp. zn. 44 Ek 1208/2018 zo 4. júna 2019 okresný súd\nuviedol:\n„18. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci\nešte uvádza, že oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi\nkonania (stranami sporu) sa zakladá rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak exekučný súd\nskúma platnosť rozhodcovskej doložky, preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti\nexekučného titulu, teda či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený rovnako,\nako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 45 Exekučného\nporiadku. Predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia\n(exekučného titulu) vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke.\nAk bolo rozhodnutie vydané organom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným\naktom, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje\na hľadí sa naň, akoby neexistoval (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Predpokladom existencie\nprávomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) vec prejednať a rozhodnúť je platné\nuzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej\n\n20\n\nrozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Exekučný súd má v zmysle § 53\nods. 3 písm. a) Exekučného poriadku povinnosť zisťovať súlad exekučného titulu\ns Exekučným poriadkom, a teda okrem iného aj to, či je exekučný titul podľa § 45\nExekučného\n\nporiadku\n\nvykonateľný.\n\nnielen to, či rozhodcovská\n\nzmluva\n\nSúd\n\nbola\n\npri\n\nmedzi\n\ntomto\n\nzisťovaní\n\nposudzuje\n\nzmluvnými\n\nstranami\n\nuzavretá,\n\nale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť\nprávomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť (porovnaj\nnapríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 135/2012\nzo dňa 05.12.2012).\n19... Povinní ako fyzické osoby konajúce vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť\nnijakým spôsobom neboli v zmluvnom vzťahu s oprávneným, ani jeho právnym\npredchodcom, keď v zmluvnom vzťahu konali ako konatelia spoločnosti, teda v mene\nprávnickej osoby, ktorú úkony jej konateľov aj zaväzovali. Povinní nie sú právnym\nnástupcom právnickej osoby, ktorá bola účastníkom právneho vzťahu s právnym\npredchodcom oprávneného, ani oprávneným. Preto sa na nich nevzťahuje rozhodcovská\ndoložka citovaná rozhodcom v odôvodnení rozhodcovského rozhodnutia. Za inú zmenu\nv osobe dlžníka nemožno považovať s poukazom na § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka\nštatutárny orgán dlžníka titulom zodpovednosti za spôsobenú škodu. Súd pritom\nnespochybňuje nárok veriteľa podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, ale je potrebné\nzdôrazniť, že v takom prípade veriteľ uplatňuje nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej\nkonateľovi. Teda za splnenia základných zákonných predpokladov v zmysle § 135a\nods. 5 Obchodného zákonníka (a predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie\npovinnosti konateľa, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi) mohol oprávnený\nako právny\n\nnástupca\n\nveriteľa\n\nžalobou\n\nuplatňovať\n\nnárok\n\nna\n\nnáhradu\n\nškody\n\nvoči jej konateľovi vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet, avšak kvantitatívne\nobmedzenej vo výške svojej pohľadávky s príslušenstvom. Za inú zmenu v osobe dlžníka\ntak ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 2 ZoRK nemožno považovať zodpovednostný\nvzťah konateľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľom, nakoľko tu ide o iné subjekty\nzodpovednostného vzťahu, ale aj o iný obsah záväzku (náhrada škody). Na uvedenom\nnič nemení ani to, že veriteľ (oprávnený) môže uvedený nárok na náhradu škody uplatňovať\nvo vlastnom mene a na vlastný účet. K možnosti považovať rozhodcovskú zmluvu\n\n21\n\nza písomne uzavretú aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej\nodpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne, exekučný súd uvádza,\nže podmienky § 4 ods. 7 ZoRK splnené neboli, keď povinný v I. rade ako žalovaný v 1. rade\nv žalobnej odpovedi namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a žalobná\nodpoveď povinného v 2. rade nebola rozhodcovskému súdu doručená. Pokiaľ niet žalobnej\nodpovede, nie je možné považovať podmienky uvedené v § 4 ods. 7 ZoRK za splnené.\nZo žiadneho ustanovenia ZoRK nemožno vyvodiť, že by pasivita a nečinnosť žalovaného\nv rozhodcovskom konaní mala za následok podrobenie sa právomoci rozhodcu. Pri otázke\nprávneho významu nečinnosti, resp. mlčania sa vychádza zo zásady, že nečinnosť\nalebo mlčanie samé o sebe nie je možné nikdy považovať za prejav vôle. Neplatí zásada,\nže kto mlčí, len prisvedčuje, resp. súhlasí (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 233/2008 zo dňa 26.05.2009).\n22. Nakoniec k tvrdeniu oprávneného, že exekučný súd nemá právomoc posudzovať\nexekučný titul súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený pri každom exekučnom titule\nskúmať jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť, pričom formálnou stránkou\nvykonateľnosti je aj skúmanie, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Pokiaľ\nexekučný súd preskúmava platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) preskúmava formálnu\nstránku vykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu. Preskúmavanie\nformálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom\nje prijímané\n\nbez\n\nvýhrad\n\naj\n\nrozhodovacou\n\npraxou\n\nnajvyšších\n\nsúdnych\n\nautorít,\n\npozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky: č. k. III. ÚS 86/2010-19\nzo dňa 18. 02. 2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09. 12. 2010; č. k. III. ÚS 125/2011-17\nzo dňa 29. 03. 2011; č. k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011; č. k. I. ÚS 379/2012-19\nzo dňa 22. 08. 2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo 164/96\nzo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010\nzo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011; 1 MCdo 15/2012\nzo dňa 22.05.2013.“\n29. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely\ntohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane\nzmieru v ňom schváleného.\n\n22\n\n30. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie\nexekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.\n31. Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd\nje oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie\nalebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať\nvo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.\n32. Podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského\nkonania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu\npre neexistenciu\n\nalebo\n\nneplatnosť\n\nrozhodcovskej\n\nzmluvy,\n\nmôže\n\ntak\n\nurobiť\n\nv rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové\nobmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej\nsa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci\nmá byť rozhodované podľa\n\nosobitného zákona; túto námietku možno uplatniť\n\naž do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského\nrozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu,\nmusí účastník\n\nrozhodcovského\n\nkonania\n\nuplatniť\n\nnajneskôr\n\nvtedy,\n\nkeď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.\n33. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský súd\nrozhodne,\n\nže\n\nmá\n\nprávomoc\n\npodľa odseku 2 rozhodcovským\n\nrozhodovať,\n\nuznesením\n\nalebo,\n\nrozhodne\nak\n\nsa\n\no\n\nnámietke\n\núčastníci\n\nnedohodli\n\ninak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským\nuznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku\npodal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd,\naby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný\nopravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať\nv rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.\n\n23\n\n34. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský\nrozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby\núčastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského\nkonania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť\nrozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym\nporiadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská\nzmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku\nSlovenskej republiky.\n35. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský\nrozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet\nsporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe\nalebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.\n36. Sťažovateľka je presvedčená, že napadnuté uznesenie okresného súdu\nje arbitrárne a trpí nedostatkom náležitého a presvedčivého odôvodnenia skutočností,\nktoré viedli okresný súd k záveru, že rozhodcovský rozsudok predložený v exekučnom\nkonaní\n\nako\n\nexekučný\n\ntitul\n\nnespĺňa\n\nnáležitosti\n\nvykonateľného\n\nrozhodnutia,\n\npretože podľa názoru exekučného súdu ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci\nkonať a rozhodovať.\n37. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n\n24\n\n38. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,\nže súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(García\n\nRuiz\n\nc.\n\nŠpanielsko\n\nz\n\n21.\n\n1.\n\n1999).\n\nJudikatúra\n\nESĽP\n\nnevyžaduje,\n\naby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nZ práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami,\n\nargumentmi\n\na\n\nnávrhmi\n\nna\n\nvykonanie\n\ndôkazov\n\nstrán\n\ns výhradou,\n\nže majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n39. Dňa 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z.\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“).\nOddelením zákonnej úpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského rozhodcovského\nkonania, ku ktorému došlo zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,\nsa markantným spôsobom zvýraznil rozdiel oboch týchto konaní spočívajúci predovšetkým\nvo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného vzťahu\na nadväzujúceho rozhodcovského konania.\n40. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné poukázať\nna nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 300/2018 z 5. septembra 2018, podľa ktorého pokiaľ\nsa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu,\nustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania,\naby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť\nrozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal\nzrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú\nskúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach\nsa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“\n(„práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“, alebo „zákony sú písané\npre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských\nveciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu,\n\n25\n\na tým aj právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, pretože inak by tieto\nustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné. Berúc do úvahy dôvody\nprejednávanej ústavnej sťažnosti, ústavný súd taktiež konštatuje, že závery o vylúčení\nskúmania právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní sa v prípade, ak ide o spor\nz iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, zjavne vzťahujú a primerane použijú\naj na možnosť exekučného súdu v rámci svojej pôsobnosti preskúmať uplatnenie\nrozhodcovskej doložky z hľadiska toho, či pokrýva aj nárok podľa § 135a Obchodného\nzákonníka.\nVI.\nZávery ústavného súdu\nVI.1 K bodom 1 a 2 výrokovej časti nálezu\n41. S poukazom na už uvedené právne posúdenie (čl. V odôvodnenia) ústavný súd\nkonštatuje, že v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní exekučný súd\nnie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti,\nresp. neexistencie\n\nrozhodcovskej\n\ndoložky,\n\nresp.\n\nzmluvy,\n\nkeďže\n\nna\n\nuplatnenie\n\ntakejto námietky existujú v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní iné inštitúty (námietka\nnedostatku\n\nprávomoci\n\nrozhodcovského\n\nsúdu\n\npre\n\nneexistenciu\n\nalebo\n\nneplatnosť\n\nrozhodcovskej zmluvy podľa § 21 zákona o rozhodcovskom konaní, resp. podanie žaloby\no zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní).\nMožnosť uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať\nžalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach vylučuje\nskúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pričom nevyužitie postupu\npodľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti\nskúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu\nv exekučnom konaní.\n\n26\n\n42. Ústavný súd zastáva názor, že nosné právne názory vyslovené v jeho náleze\nsp. zn. II. ÚS 300/2018 sú naďalej uplatniteľné aj pri posudzovaní prípadov,\nna ktoré sa s účinnosťou od 1. apríla 2017 vzťahuje novela Exekučného poriadku\n(zákon č. 2/2017 Z. z.).\n43. Vzhľadom na to, že okresný súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť\nsťažovateľky\n\n(v\n\npostavení\n\noprávneného)\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsp. zn. 44 Ek 1208/2018 z 13. septembra 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom,\nktorým\n\nbol\n\nnávrh\n\nsťažovateľky\n\nna\n\nvykonanie\n\nexekúcie\n\nzamietnutý\n\nz dôvodu,\n\nže rozhodcovský rozsudok vydaný v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní\nako exekučný titul v exekučnom konaní nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia,\npretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, odoprel\nsťažovateľke poskytnúť ochranu jej základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a tiež právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nčo bolo dôvodom na vyslovenie ich porušenia (bod 1 výroku nálezu).\n44. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti navrhla aj zrušenie napadnutého uznesenia\na vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie.\n44.1 Keďže na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým\nuznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúceho § 133 ods. 2 a 3 písm.\nb) zákona o ústavnom súde ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n45. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n\n27\n\n46. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné\ndoručením.\n47. Úlohou okresného súdu preto bude opätovne rozhodnúť o návrhu na vykonanie\nexekúcie, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 2 CSP\n(ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu\npovinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť\nako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.\nVI.2 K bodu 3 výrokovej časti nálezu\n48. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie náhrady trov\nkonania, ktorú vyčíslila sumou 415,51 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie právneho\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ústavná sťažnosť) vrátane dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“). Za stanovisko k vyjadreniu okresného súdu si sťažovateľka\nuplatnila sumu 225,14 € vrátane DPH a za stanovisko k vyjadreniu zúčastnenej osoby sumu\n225,14 € vrátane DPH.\n49. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n50. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), podľa ktorej výpočtovým základom pre účely tejto vyhlášky\nje priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok\npredchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak. Táto podľa oznámenia\n\n28\n\nŠtatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018 predstavovala sumu 980 €\na za I. polrok 2019 predstavovala sumu 1 062 €.\n51. Ústavný súd preto v súlade s touto vyhláškou priznal sťažovateľke náhradu trov\nkonania v celkovej sume 640,65 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie\nústavnej sťažnosti) v sume po 163,33 € a dva režijné paušály v sume po 9,80 € a za jeden\núkon právnej služby vykonaný v roku 2020 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu)\nv sume 177 € a režijný paušál v sume 10,62 € vrátane 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť\nokresný súd (bod 3 výroku nálezu).\n52. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia aj za stanovisko\nk vyjadreniu zúčastnenej osoby. Ústavný súd nepriznal sťažovateľke náhradu trov právneho\nzastúpenia za tento úkon z dôvodu, že vyjadrenie zúčastnenej osoby bolo sťažovateľke\nzaslané len na vedomie. Ústavný súd nevyzval sťažovateľku na zaujatie stanoviska\nk vyjadreniu zúčastnenej osoby.\n53. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. mája 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n29", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučný titul", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia-exekučný titul", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia-exekučný titul", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "44Ek/1208/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59714be9-ac12-4148-8f3d-65a018f790f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.398.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 398/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.398.2019.1"}, {"guid": "ussr:44fea5ab-b051-4578-b6b9-fa042f1549d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.389.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 389/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 389/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.389.2019.1"}, {"guid": "ussr:81701416-67f8-491a-a8be-de52c3aecde0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 381/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 381/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1"}, {"guid": "ussr:074ce4d2-11d0-458f-aaf4-5226f6511b41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 50/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2019 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1"}, {"guid": "ussr:6bed6cf4-9734-49a1-9d66-6e159fb65dd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.484.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 484/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 484/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.484.2018.1"}, {"guid": "ussr:7d6d89fe-51df-4cff-bfaf-5e1061af666d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2"}, {"guid": "ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 483, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 884, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f9741215-a0ac-4e2c-97b5-d872141a97f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.321.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 321/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 321/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.321.2026.1"}, {"guid": "ussr:f94a8f57-6f2e-48c2-8dd8-4fdc0f368686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.569.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.569.2024.1"}, {"guid": "ussr:a4d982c1-c1e2-4c32-b8d8-2f77f2149ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.230.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 230/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.230.2024.2"}, {"guid": "ussr:680e2678-f37d-4335-9c8c-40e2a592efac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1"}, {"guid": "ussr:82cd7209-f40d-4f25-a104-2d247b62fdc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.195.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.195.2023.1"}, {"guid": "ussr:b14d40c2-8cdb-418c-9c93-8658bc032afb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.43.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.43.2022.2"}, {"guid": "ussr:85d7c5e3-436a-4641-bc8b-5fc5f6b23e20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 388/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 388/2021 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1"}, {"guid": "ussr:591fb05d-c5ad-4856-bac9-eaad5086c42c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.553.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.553.2021.1"}, {"guid": "ussr:eec4585f-1b84-4123-b4a1-f9abd8a288ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.139.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.139.2021.2"}, {"guid": "ussr:01030f55-7dc7-4ff4-b1a8-b68cfcf5c904", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.228.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 228/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 228/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.228.2021.1"}, {"guid": "ussr:596485e2-e910-4a57-a302-38ba9ff66581", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1"}, {"guid": "ussr:b149ad05-8b88-4c9e-974a-8882c68b80a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.265.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 265/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.265.2020.1"}, {"guid": "ussr:052da2b6-3af4-4a92-a5a5-3fc694e5d45e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.282.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 282/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.282.2020.2"}, {"guid": "ussr:ad5a3439-815c-4485-943f-e8f8ac629a77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 298/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2020.2"}, {"guid": "70159f1c-2cf8-4d55-baf4-59b7949ffb81:9834dc63-da40-42f5-8d7c-2661dd1d4a93", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1518204366.1", "spisova_znacka": "6CoR/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoR/1/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1518204366.1"}, {"guid": "eb71c1b9-0c97-497c-a04b-6cedd8d48e13:6495a609-a2b6-4d86-af20-a5a833a439ab", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125213617.2", "spisova_znacka": "76Ek/172/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/172/2025 z 19. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125213617.2"}, {"guid": "998a888a-f190-45e0-ad5e-7b86a060ca39:97e88ea2-68fe-4843-bbdc-4180b68a537a", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125349552.2", "spisova_znacka": "76Ek/1422/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/1422/2025 z 24. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125349552.2"}, {"guid": "9b34f6ed-ac8f-48d3-99c6-3f9d86e59665:0f88d027-d95c-4e32-9b0e-3a908c24fd19", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124348536.2", "spisova_znacka": "13Ek/1228/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/1228/2024 z 25. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124348536.2"}, {"guid": "4b759e46-c920-4155-a5b2-960b5b3d6366:dbf69d9b-41cd-4506-aaa8-7f3c4d6aa56f", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124379010.3", "spisova_znacka": "37Ek/2096/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/2096/2024 z 20. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124379010.3"}, {"guid": "2debe55c-fb31-4549-953e-c2588575e85a:8484c2ef-e815-4d3a-bfa1-e7b1c825debc", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6118318778.14", "spisova_znacka": "37Ek/1206/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018 z 13. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6118318778.14"}, {"guid": "39b0515d-a24c-4753-b2fc-61b143a11857:15b1593e-41bd-4cda-a282-39d7419f9ea6", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125261446.3", "spisova_znacka": "7Ek/814/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/814/2025 z 12. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125261446.3"}, {"guid": "e7608e84-ce04-460c-b42f-c1cad6d00e8f:07d09e27-8723-40f0-b4cf-7e4c2b480115", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6122448100.3", "spisova_znacka": "67Ek/2925/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/2925/2022 z 16. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6122448100.3"}, {"guid": "6e2a8ff9-b3b0-40f0-a6da-d6eccf1ce8b1:201745f0-d110-4028-a1e5-4f9a096e2913", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124284187.2", "spisova_znacka": "59Ek/879/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/879/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124284187.2"}, {"guid": "8e2a9a22-5b25-408b-b4ac-90b3dbf4fe67:b04d81fb-896e-4318-ae9b-45ae898191fb", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124357508.3", "spisova_znacka": "71Ek/1710/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/1710/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124357508.3"}, {"guid": "3e59433d-0ab7-4420-adac-c002179eebc5:0eb20d56-13e3-4e86-a40e-69fd631e2c98", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6123400580.3", "spisova_znacka": "33Ek/1867/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1867/2023 z 17. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6123400580.3"}, {"guid": "8e372c0a-1394-44ff-9127-e13f11473bfc:d0336b1e-8e90-4fd3-8e22-80e891980b06", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6121428692.5", "spisova_znacka": "76Ek/2679/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/2679/2021 z 10. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6121428692.5"}, {"guid": "e4396805-fc43-45c3-b3f3-bef11a697e0b:e5dc22d0-0949-4238-b997-b21914de92ca", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124266795.2", "spisova_znacka": "19Ek/643/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/643/2024 z 13. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124266795.2"}]}