{"guid": "ussr:7ae294ac-a40a-436d-a442-fc5b61f99a93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.210.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2020 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. IV. ÚS 210/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.210.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "nazov": "čl. 19 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "nazov": "čl. 22 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7ae294ac-a40a-436d-a442-fc5b61f99a93", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.210.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.210.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.210.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 210/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, a Advokátskej\n\nkancelárie TIMAR & partners, s. r. o., P. Pázmaňa 2367/17A, Šaľa, IČO 36 866 296,\nzastúpených advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta\n36A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Baláž, ktorou namietajú\nporušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj porušenie práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného zboru,\nodboru Západ v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019, príkazom\nprokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nč. k. VII/3 Gv 76/19/1000-42 z 28. januára 2020 a porušenie základných práv podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\npríkazom vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného zboru, odboru\nZápad ČVS: PPZ-NKA-OZ-2020/96-001-V z 22. januára 2020 v spojení so súhlasom\nprokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nz 24. januára 2020, a takto\nrozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť\n\na Advokátskej kancelárie TIMAR &\n\npartners, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n6. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n(ďalej aj „sťažovateľka“), a Advokátskej\n\nkancelárie TIMAR & partners, s. r. o., P. Pázmaňa 2367/17A, Šaľa, IČO 36 866 296 (ďalej\naj „sťažovateľ, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základných práv\npodľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), ako aj porušenie práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Národnej kriminálnej agentúry,\nPrezídia Policajného zboru, odboru Západ (ďalej len „NAKA“) v konaní vedenom\npod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019, príkazom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „prokurátor“ alebo „špeciálna\nprokuratúra“) č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-42 z 28. januára 2020 (ďalej aj „príkaz\nprokurátora“) a porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1\nlistiny príkazom vyšetrovateľa NAKA ČVS: PPZ-NKA-OZ-2020/96-001-V z 22. januára\n2020 (ďalej aj „príkaz vyšetrovateľa“) v spojení so súhlasom prokurátora špeciálnej\nprokuratúry z 24. januára 2020 (ďalej aj „súhlas prokurátora“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 29. januára 2020 v čase\nod 6.00 h do 10.00 h na základe príkazu na domovú prehliadku sudcu pre prípravné konanie\nŠpecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica z 24. januára 2020 NAKA\nvykonala domovú prehliadku špecifikovaného rodinného domu v obci Šaľa a priestorov\nk nemu patriacich. Tento rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve\n\n2\n\n(ďalej len „manžel sťažovateľky“) a sťažovateľky, ktorí sú advokátmi a konateľmi\nsťažovateľa. Zo zápisnice o domovej prehliadke vyplýva, že neboli odňaté ani zaistené\nžiadne veci, bola však vykonaná extrakcia celého obsahu pamäte dvoch mobilných\ntelefónov a jedného stolového počítača bez akejkoľvek selekcie dát a údajov v zmys1e § 90\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“).\n3. Toho istého dňa v nadväzujúcom čase od 10.10 h do 13.15 h na základe príkazu\nvyšetrovateľa z 22. januára 2020 v spojení so súhlasom prokurátora z 24. januára 2020\nNAKA vykonala prehliadku iných priestorov a pozemkov v sídle sťažovateľa\nako advokátskej kancelárie – v špecifikovaných kancelárskych priestoroch. Pri vykonaní\nprehliadky priestorov sťažovateľa neboli odňaté ani zaistené žiadne veci, bola vykonaná\nextrakcia celého obsahu pamäte servera bez akejkoľvek selekcie dát a údajov v zmysle § 90\nTrestného poriadku.\n4. S uvedenými prehliadkami súvisí príkaz prokurátora z 28. januára 2020 podľa § 90\nods. 1 písm. b) a e) Trestného poriadku, na základe ktorého sťažovatelia mali umožniť\nuchovanie a vydanie počítačových údajov uložených prostredníctvom počítačového systému\nzo všetkých telekomunikačných zariadení, jednotiek výpočtovej techniky a iných nosičov\ndát, ktoré sťažovatelia využívajú, špecificky na účely získania údajov súvisiacich s trestnou\nčinnosťou, ktorá je predmetom vyšetrovania, a ďalších informácií vzťahujúcich sa na túto\ntrestnú činnosť. Podľa uvedeného príkazu počítačové údaje bolo potrebné vydať\nvyšetrovateľovi pplk.\n\n. Domová prehliadka a prehliadka iných\n\npriestorov boli vykonané bez prítomnosti tohto vyšetrovateľa, pričom pri týchto\nprehliadkach boli vykonané extrakcie údajov. V priestoroch sťažovateľa bola vykonaná\nextrakcia celej pamäte servera, ktorý obsahuje úplne všetky údaje o klientoch sťažovateľa\n„za celé obdobie nepretržitého výkonu činnosti advokácie od 01. 01. 2008, ktoré s právnou\nvecou, na ktorú bol vydaný predmetný príkaz, nijako vecne, skutkovo, právne ani\npersonálne nesúvisia.\n... extrakcia bola vykonaná bez akejkoľvek selekcie údajov vo vzťahu ku všetkých\nzariadeniam, napriek tomu, že sa na nich okrem rozsiahlej advokátskej agendy (viac\n\n3\n\nako 25 000 súborov) nachádzajú aj údaje osobnej povahy, osobnostnej povahy, informácie\no zdravotnom stave klientov, informácie o zdravotnom stave rodinných príslušníkov\nsťažovateľky... informácie o zdravotnom stave samotnej sťažovateľky, celá rodinná\nfotodokumentácia od narodenia detí, fotografie z intímnej sféry sťažovateľky (fotografie\nz pôrodnice, z dojčenia mal. detí, z rodinných dovoleniek), komunikácia blízkych osôb a iné\núdaje a dáta osobnej, osobnostnej, osobnomajetkovej povahy a dáta podliehajúce rôznym\nzákonným subvenciám mlčanlivosti. Rovnako sa tam nachádza celá účtovná dokumentácia\nadvokátskej kancelárie, ale aj účtovné dokumenty klientov... a iné“.\n5. Uvedené údaje možno podriadiť pod chránené osobné údaje, pri nakladaní\ns ktorými je nevyhnutné zachovávať najmä zásadu zákonnosti, zákonnosti spracúvania,\nintegrity a dôvernosti, ktoré konaním porušovateľov boli porušené. Uvedené porušenia\nnemožno konvalidovať s odkazom na povinnosť mlčanlivosti, keďže sa tieto údaje\nani nemali dostať do dispozičnej sféry porušovateľov.\n6. Sťažovateľka a jej manžel pri domovej prehliadke a štatutárny orgán sťažovateľa\na ďalší advokát ako zástupca Slovenskej advokátskej komory pri prehliadke iných\npriestorov upozornili príslušníkov NAKA na zákonom ustanovenú povinnosť mlčanlivosti\nsťažovateľov a s tým spojenú obmedzenú povinnosť umožniť vydanie (extrahovanie)\núdajov. Štatutárny orgán sťažovateľa poukázal napr. na údaj, ktorý predstavuje dôkazný\nprostriedok obsahujúci rozhodný dôkaz v prebiehajúcej trestnej veci klienta sťažovateľa.\n7. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku podľa § 329\nods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“), za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1\npísm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom zasahovania do nezávislosti\nsúdu podľa § 342 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona a za zločin podplácania podľa § 333\nods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona.\n8. Sťažovatelia poukazujú na odôvodnenie príkazu z 28. januára 2020, z ktorého\nvyplýva, že sťažovateľka mala vypracúvať nezistené množstvo súdnych rozhodnutí, ktoré\n\n4\n\nmali zákonní sudcovia vydávať pod svojím menom. Tieto rozhodnutia mohli byť\nvypracované na počítačoch sťažovateľov, preto je odôvodnená extrakcia dát. Vzhľadom\nna rozsah vyšetrovanej trestnej činnosti nemožno bližšie uviesť mená ďalších osôb,\nkonkretizovať súdne rozhodnutia a súdne konania. Advokátske tajomstvo nie je ohrozené,\nkeďže vyšetrovatelia sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti, selekcia údajov sa uskutoční\naž po ich stiahnutí.\n9. Podľa sťažovateľov základné právo na ochranu osobných údajov a ochranu\npred ich neoprávneným zhromažďovaním patrí do širšej kategórie, ktorou je ochrana\nsúkromia. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) zásahy\ndo práva na súkromie je potrebné skúmať v postupných krokoch – prvým je skúmanie,\nči daný skutkový stav je ratione materiae súčasťou práva na súkromie, následne\nsa posudzuje legalita, legitimita a proporcionalita zásahu. Z judikatúry ESĽP vyplýva,\nže právo na súkromie možno rozdeliť na právo na súkromný život a právo na rodinný život.\nSúčasťou práva na súkromný život je aj zákaz zhromažďovania a úschovy osobných údajov\na tiež ochrana korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ. Otázka legality zásahu\npredpokladá nielen existenciu zákona, ale aj kvalitu tohto zákona, t. j. jeho dostupnosť,\npredvídateľnosť, pojmovú jasnosť vymedzujúcu podmienky zásahu a pod. Podmienka\nlegitímnosti vyžaduje, aby prijaté opatrenie zodpovedalo cieľu odôvodňujúcemu jeho\nlegitimitu. Proporcionalita vyjadruje rovnováhu medzi právom jednotlivca na súkromie\na výberom prostriedkov pri plnení legitímneho cieľa.\n10. Sťažovatelia poukazujú na judikatúru ESĽP týkajúcu sa práva na súkromný život,\nz ktorej vyplýva, že toto právo možno aplikovať aj na činnosti odbornej alebo obchodnej\npovahy, osobitne keď osoba vykonáva slobodné povolanie, keď nemožno reálne rozlíšiť,\nv akom postavení ten jednotlivec v danom momente koná (rozsudok vo veci Niemietz proti\nNemecku zo 16. 12. 1992). Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre potvrdil\naplikovateľnosť práva na súkromie aj na profesionálne aktivity a obchodnú činnosť\n(rozsudok vo veci Klass a ostatní proti Spolkovej republike Nemecko zo 6. 9. 1978).\nEurópsky\n\nsúd\n\npre\n\nľudské\n\npráva\n\npotvrdil\n\naplikovateľnosť\n\nčl.\n\n8\n\ndohovoru\n\naj na korešpondenciu s advokátom, t. j. korešpondenciu profesijnej pracovnej povahy\n\n5\n\n(rozsudky vo veciach Schönenberger a Durmaz proti Švajčiarsku z 20. 6. 1988, Campbell\nproti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1992).\n11. Z uvedených dôvodov je inštitút uchovania a vydania počítačových údajov podľa\n§ 90 Trestného poriadku v daných okolnostiach zásahom do práva na súkromie v prípade\nsťažovateľky a zásahom do práva na ochranu korešpondencie a iných písomností\nsťažovateľov podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 8 dohovoru.\n12. Právnym základom príkazu z 28. januára 2020 bol § 90 Trestného poriadku.\nInštitút uchovania a vydania počítačových údajov neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu\nsa prípadov súvisiacich s povinnosťou mlčanlivosti. Proti príkazu prokurátora nemohli\nsťažovatelia podať opravný prostriedok, čo osobitne opodstatňuje preskúmanie dôvodnosti\na zákonnosti zásahu. Z § 90 ods. 1 Trestného poriadku zároveň explicitne vyplýva\npožiadavka, aby príkaz bol odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. V tejto súvislosti\nsťažovatelia namietajú, že v príkaze prokurátora „absentuje akákoľvek špecifikácia spojenia\nsťažovateľov s konkrétnymi sudcami, pre ktorých mali byť vypracované konkrétne súdne\nrozhodnutia, alebo konkretizácia súdnych konaní účastníkmi konania, resp. aspoň\nkonkrétne súdne inštitúcie a pod. Práve naopak zo samotného odôvodnenia je zrejmé, že\nprokurátor v čase vydania príkazu ako ani v čase jeho realizácie nedisponoval žiadnym\nkonkrétnym súdnym rozhodnutím, alebo špecifikáciou súdnych konaní, ktorých sa majú\npočítačového údaje týkať, a preto prokurátor v rámci odôvodnenia uvádza, že nimi\nnedisponuje... Takéto odôvodnenie príkazu je všeobecné, nekonkrétne a bez právnej\nrelevancie.“.\n13. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Leander proti Švédsku\nz 26. marca 1987 zdôraznil, že aj uchovávanie údajov osobného charakteru po ich získaní\nmusí byť odôvodnené nevyhnutnosťou takéhoto opatrenia. Sťažovatelia uvádzajú,\nže extrahovanie dát bez ich selektovania viedlo k zachyteniu údajov, ktoré s vyšetrovanou\nvecou nijako nesúvisia, čím sa stali súčasťou spisového materiálu a budú uchovávané\npo dobu predpísanej archivácie. V tejto dobe sa s uvedenými údajmi budú môcť oboznámiť\nrôzne osoby v rôznom procesnom postavení, z ktorých viaceré nebudú viazané povinnosťou\n\n6\n\nmlčanlivosti, pričom môže dôjsť k ich kopírovaniu alebo rozmnoženiu. Z rozhodnutia\nústavného súdu vyplýva, že možno predísť takémuto nežiaducemu zásahu do práva\nna súkromný život a korešpondenciu, a to spôsobom, ktorý „umožni izolovanie údajov\nrelevantných na trestné konanie a následné zlikvidovanie kópie obsahujúcej kompletné\npenzum údajov zaznamenaných na pamäťovom médiu, pripadne jej vrátenie dotknutému\nsubjektu (jednotlivcovi), ktorého sa zásah týkal...“. Sťažovatelia uvádzajú, že rozsudok\nESĽP vo veci Sallinen proti Fínsku z 27. decembra 2005 sa týkal fínskej právnej úpravy,\nktorá takýto postup predpisovala.\n14. Príkaz prokurátora neobsahoval časový údaj, počas ktorého možno kompletnú\nkópiu uchovávať. Príkaz prokurátora uvádzal vyšetrovateľa, ktorému mali byť údaje\nvydané, tento postup však nebol dodržaný, údaje boli vydané inému vyšetrovateľovi.\nPodľa sťažovateľov nemožno konvalidovať zásah do práva na súkromie „v podobe prístupu\na zhromažďovania údajov osobami, ktorých dispozičné právo k týmto údajom vychádza\nz neoprávneného zásahu. Tieto osoby uvedenými údajmi ani nemali disponovať,\na preto odkaz na to, že oni sú viazaní mlčanlivosťou je právne bezpredmetný\na nepriliehavý.“.\n15. Príkaz prokurátora bol podľa sťažovateľov nedostatočne odôvodnený, nemal\nnáležitosť podľa § 90 ods. 2 Trestného poriadku, preto nebol legálny a ústavne konformný.\n16. Podľa sťažovateľov dôvodom legitimizujúcim zásah do práva na súkromie\nv tomto prípade je záujem na predchádzaní zločinnosti. Tento záujem však musí byť\npodporený zásadou zákonnosti, t. j. trestné konanie musí byť vedené v súlade so zákonom,\nústavou a medzinárodnými zmluvami. Vymedzenie skutkov v skutkovej vete uznesenia\no začatí trestného stíhania je v rozpore s § 199 ods. 3 Trestného poriadku, «pretože\nneobsahuje konkrétne uvedenie miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nim\ndošlo. Obsah uznesenia je iba opisom právnych viet priamo zo skutkových podstát trestných\nčinov a určitých domnienok... Trestné stíhanie nemôže byť začaté pre „bližšie nevymedzený\nskutok.“\n\n7\n\n… podozrenie, ktoré uvádza prokurátor v odôvodnení o bližšie nestotožnených\nsúdnych rozhodnutiach a súdnych konaniach a nestotožnených sudcoch a súdov, ktoré\nnestotožnené rozhodnutia mali byť formálne sudcom pripravené, ktorí ich potom formálne\nvydali, sa takýto opis skutku v predmetných skutkov, pre ktoré je začaté trestne stíhanie\nani neuvádza, teda ani sa pre takéto podozrenie o nejakom písaní nejakých súdnych\nrozhodnutí nevedie trestne stíhanie vo veci...».\n17. Zistené nedostatky príkazu prokurátora spôsobujú nedodržanie kritéria legálnosti.\nOtázku proporcionality, t. j. primeranosti zásahu, ani nemožno posúdiť vzhľadom\nna absenciu náležitého odôvodnenia príkazu prokurátora.\n18. Uznesením vyšetrovateľa z 23. augusta 2019 v spojení so žiadosťou o doplnenie\nznaleckého posudku z 29. januára 2020 bol znalec poverený zálohovať všetky získané dáta\ndvojmo. Vyhotovenie kópie všetkých získaných údajov síce má oporu v zákone,\nminimalizácia zásahov do práva na súkromie si však vyžaduje redukciu jeho dôsledkov, t. j.\nselekciu údajov, ktoré sú pre vyšetrovanie relevantné: „Ďalšie neobmedzené uchovávanie\nkompletnej kópie bez následnej selekcie absolútne postráda legitimitu a proporcionalitu\nzásahu do súkromnej sféry sťažovateľov, a treba ho podľa sťažovateľov kvalifikovať\nako stav porušovania práva na súkromie.“ Prokurátor ako dozor nad zachovávaním\nzákonnosti v prípravnom konaní by mal v súlade s § 90 ods. 3 Trestného poriadku vydať\npríkaz na zrušenie ďalšieho uchovávania kompletnej kópie počítačových údajov\nbuď ich zničením, alebo ich vrátením sťažovateľom, aby sa minimalizoval zásah do práva\nna súkromie.\n19. Test legality, legitimity a proporcionality je použiteľný aj vo vzťahu k príkazu\nvyšetrovateľa z 22. januára 2020 v spojení so súhlasom prokurátora z 24. januára 2020.\nV predmetnom príkaze sa poukazovalo na komunikáciu osoby M. K. Čo sa týka manžela\nsťažovateľky, nie je uvedený obsah tejto komunikácie alebo iné skutočnosti, z ktorých\nby vyplýval súvis so stíhanými skutkami. Z príkazu vyplýva, že niekto zo sťažovateľov\nmohol participovať na korupčnej trestnej činnosti pri ovplyvňovaní súdnych rozhodnutí,\nmal byť zároveň zainteresovaný ako komunikujúca osoba a mal písať niektoré zo správ\n\n8\n\no tzv. depozitoch. Toto tvrdenie však nie je pravdivé, je v rozpore s dôkazným stavom\na so skutočným stavom veci. Sťažovateľka namietala pravdivosť týchto tvrdení, takéto\nsprávy nikdy nepísala a nepozná ani osoby, ktoré si mali takéto správy písať. Príkaz je preto\nodôvodnený nepravdivými skutkovými tvrdeniami. Vo vzťahu k sťažovateľom žiadne\niné skutočnosti z odôvodnenia príkazu nevyplývajú. Z uvedeného dôvodu príkaz\nna prehliadku iných priestorov nebol legálny a ústavne konformný, keďže nebol riadne\nodôvodnený a súčasne nebol ani legitímny a proporcionálny.\n20. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie základných práv sťažovateľov\npodľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom NAKA v konaní vedenom\npod sp. zn.\n\nČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019\n\na\n\npríkazom\n\nprokurátora\n\nč.\n\nk.\n\nVII/3 Gv 76/19/1000-42 z 28. januára 2020 a príkaz prokurátora č. k. VII/3 Gv 76/19/100042 z 28. januára 2020 zrušil. Zároveň navrhujú, aby špeciálnej prokuratúre v konaní\nvedenom pod sp. zn. VII/3 Gv 76/19/1000 zakázal pokračovať v porušovaní práv\nsťažovateľov zaručených ústavou, listinou a dohovorom. Tiež žiadajú vysloviť porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny príkazom\nvyšetrovateľa ČVS: PPZ-NKA-OZ-2020/96-001-V z 22. januára 2020 v spojení\nso súhlasom prokurátora z 24. januára 2020. Sťažovatelia žiadajú, aby im ústavný súd\npriznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 446,04 € spôsobom špecifikovaným\nv petite ústavnej sťažnosti.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n21. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n9\n\n22. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n23. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n24. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n25. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\n\n10\n\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012).\n26. Podľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\n27. Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ\na iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.\n28. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n29. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n30. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n31. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nzasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu\nkrajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo\nochrany práv a slobôd iných.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 Všeobecné východiská k odôvodneniu príkazu podľa Trestného poriadku\n\n11\n\n32. Ústavný súd už vo svojej judikatúre uviedol, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania, procesnej strany v konaní alebo právo\ninej zainteresovanej osoby na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože\npráve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny\n(I. ÚS 117/07, III. ÚS 133/2010). Je postačujúce, ak odôvodnenie dá odpoveď na otázky,\nktoré majú pre vec podstatný význam a ak dostatočne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov veci (I. ÚS 241/07,\nIII. ÚS 68/2010).\n33.\n\nVychádzajúc\n\nz\n\nustanovení\n\nTrestného\n\nporiadku,\n\nmožno\n\nkonštatovať,\n\nže rozhodovanie vo forme príkazov sa uplatňuje spravidla tam, kde sa rozhoduje o zásahoch\ndo ľudských práv a slobôd. Často sa tak deje v prípravnom konaní. Zvláštna povaha týchto\nrozhodnutí, potreba zvláštneho obsahu a odlišného režimu doručovania odôvodňuje určité\nodlišnosti v porovnaní s bežnými formami rozhodovania [DEÁK, M. K následkom\nnedostatočne odôvodeného príkazu z hľadiska zákonnosti dôkazu získaného na jeho základe\nv trestom konaní (1. časť). In: Justičná revue. 2018, roč. 70, č. 3, s. 256. (porovnaj tiež\nII. ÚS 78/2019)].\n34. Podľa § 181 ods. 2 Trestného poriadku musí písomné vyhotovenie príkazu\nobsahovať odôvodnenie vtedy, keď to zákon výslovne ustanovuje. Samotný § 90 ods. 1\nTrestného poriadku vyžaduje, aby bol príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov\nodôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Ústavný súd už predtým opakovane judikoval\n(m. m. I. ÚS 274/05, II. ÚS 53/2010, III. ÚS 133/2010, II. ÚS 78/2019),\nže preskúmateľnosť dôvodnosti vydania príkazu podľa § 90 Trestného poriadku si vyžaduje\nrelevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie, akými\nskutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky pre zásah do základných\npráv. Bez náležitého odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je daný príkaz\nnepreskúmateľný, a tým aj svojvoľný.\n\n12\n\n35. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k príkazom ako forme\nrozhodnutia v trestnom konaní vo svojich rozhodnutiach viackrát konštatoval,\nže požiadavky na rozsah alebo kvalitu odôvodnenia príkazov sa odvíjajú aj od štádia\ntrestného konania, v ktorom je príkaz vydávaný, a to v tom zmysle, že v počiatočných\nštádiách trestného konania nemožno od odôvodnenia príkazov vyžadovať kvalitu\nodôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa trestné konanie finalizuje, pretože orgán činný\nv trestnom konaní v tomto štádiu konania nedisponuje potrebným množstvom informácií\npre odôvodnenie týchto príkazov, pretože informácie dôležité pre trestné konanie\nčasto iba na základe týchto príkazov získava (napr. 1 Toš 4/2009, 2 To 1/2012,\nale aj 5 To 11/2012).\n36. V uvedených súvislostiach sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú,\nže špecifikované príkazy z 28. januára 2020 a 22. januára 2020 v spojení so súhlasom\nz 24. januára 2020 nie sú dostatočne odôvodnené. Z týchto príkazov nevyplýva súvis\nso skutkami, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, a sťažovateľmi, resp. s konaním\nsťažovateľky.\nIII.1.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 listiny príkazom prokurátora z 28. januára 2020\n37. Prokurátor 28. januára 2020 vydal príkaz na uchovanie a vydanie počítačových\núdajov „uložených prostredníctvom počítačového systému zo všetkých telekomunikačných\nzariadení, jednotiek výpočtovej techniky a iných nosičov dát“ používaných sťažovateľmi,\na to konkrétne „všetkých počítačových údajov, aplikácií, textových dokumentov,\naudiovizuálnych záznamov, vrátane prevádzkových a obsahových údajov uložených\nv pamäti vyššie uvedených telekomunikačných zariadení, jednotiek výpočtovej techniky\na iných nosičov dát, za účelom získania údajov súvisiacich s páchaním trestnej činnosti,\nktorá je predmetom vyšetrovania a ďalších informácií, ktoré sa bezprostredne vzťahujú\nk tejto trestnej činnosti.“.\n\n13\n\n38. V príkaze z 28. januára 2020 sú vymedzené skutky, pre ktoré bolo začaté trestné\nstíhanie, a to zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona a prečin\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona\nv jednočinnom súbehu so zločinom zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, 2\npísm. c) Trestného zákona a prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, 2 písm. b) Trestného\nzákona.\n39. Z odôvodnenia príkazu ďalej vyplýva, že „v priebehu prípravného konania boli\nzistené také skutočnosti, ktoré naznačujú, že trestná činnosť, ktorá je vyšetrovaná v rámci\npredmetného konania, mohla byť páchaná a vykonávaná aj prostredníctvom advokátskej\nkancelárie TIMAR & partners, s. r. o., Šaľa, konkrétne advokátky\n... Z vykonaného dokazovania a to najmä zo zaistenej komunikácie z mobilnej\naplikácie Threema vyplýva, že\n\nmala komunikovať s osobou\n\n, okrem iného aj o tom, že na jeho požiadanie a pokyn mala vypracovať presne\nnezistené množstvo súdnych rozhodnutí, ktoré mali formálne vypracovať sudcovia. Títo\npodľa zistených skutočností mali tieto rozhodnutia následne oficiálne vydávať pod svojim\nmenom... v súdnych konaniach, na ktorých mala osoba\n\nurčitý záujem.\n\nna tento účel využívala nielen svoje znalosti advokátky, ale aj vybavenie\nsvojej advokátskej kancelárie, konkrétne počítače, kde mohli byť pripravované predmetné\nsúdne rozhodnutia, ktoré osoba\n\nvyužívala pri svojej činnosti. Takéto\n\nrozhodnutia boli následne využívané jednak v snahe o legalizáciu činnosti skupiny,\nale jednak aj na protiprávne konanie smerujúce k úmyselnému ovplyvňovaniu súdnych\nkonaní. Vzhľadom k tomu, že činnosť vyšetrovaných osôb je pomerne rozsiahla,\nnie je možné bližšie špecifikovať konkrétne mená osôb a názvy subjektov (keďže mnohé\nv súčasnosti ani nemusia byť známe), či konkrétne rozhodnutia, ktoré sa majú\nv predmetných počítačoch hľadať. Stiahnutím všetkých údajov z počítača advokátskej\nkancelárie však nie je ohrozené advokátske tajomstvo, keďže trestné konanie vie aj tento\nproblém zabezpečiť povinnosťou zachovávať mlčanlivosť príslušníkov polície a znalcov.\nAž po stiahnutí vyššie uvedených údajov sa bude obsah počítačov selektovať. Stiahnutie\npočítačových údajov vykoná znalec z príslušného odboru...“.\n\n14\n\n40. Z odôvodnenia príkazu z 28. januára 2020 vyplýva, že predmetné trestné stíhanie\nsa nachádza v počiatočnom štádiu, pričom skutky, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, mali\nbyť vykonávané postupne v priebehu viacerých mesiacov prostredníctvom viacerých osôb.\nV príkaze je konkrétnymi skutkovými okolnosťami vymedzený vzťah sťažovateľky\nk stíhaným skutkom, keď je uvedené, že na páchaní niektorých z týchto skutkov sa mala\npodieľať tak, že mala vypracovať súdne rozhodnutia namiesto zákonných sudcov, ktorí ich\nnásledne vydávali za svoje rozhodnutia. Túto činnosť (vyhotovovanie súdnych rozhodnutí)\nsťažovateľka mala zrejme vykonávať elektronicky pomocou programového vybavenia\njej počítačov, čo zároveň odôvodňuje extrakciu všetkých údajov zo špecifikovaných\nzariadení na účely ich ďalšieho skúmania a analýzy. Vzhľadom na rozsiahlosť stíhaných\nskutkov a vzhľadom na počiatočné štádium trestného stíhania považuje ústavný súd príkaz\nz 28. januára 2020 za dostatočne odôvodnený, pretože obsahuje také konkrétne skutkové\nokolnosti, ktoré v daných súvislostiach môžu odôvodňovať spojenie sťažovateľky\ns vyšetrovanými skutkami. Ústavný súd preto dospel k záveru, že príkaz z 28. januára 2020\nje v danom štádiu konania odôvodnený ústavne akceptovateľným spôsobom.\nIII.1.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 listiny príkazom vyšetrovateľa z 22. januára 2020 v spojení\nso súhlasom prokurátora z 24. januára 2020\n41. V príkaze vyšetrovateľa z 22. januára 2020 v spojení so súhlasom prokurátora\nz 24. januára 2020 sú vymedzené skutky, pre ktoré sa začalo trestné stíhanie, pričom\nide o totožné skutky ako tie, ktoré sú vymedzené v príkaze prokurátora z 28. januára 2020.\nV odôvodnení príkazu sa ďalej poukazuje na doteraz vykonané dokazovanie –\npredovšetkým na znalecké skúmanie vydaného mobilného telefónu iPhone prostredníctvom\nEuropolu, ktorý obsahoval rozsiahlu komunikáciu osoby\n\ns rôznymi\n\nosobami predovšetkým z justičného prostredia, a taktiež na výsluchy viacerých svedkov.\nSamotná komunikácia osoby\n\ns uvedenými osobami predovšetkým\n\nz justičného prostredia naznačuje podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov\nspočívajúcich v ovplyvňovaní súdnych sporov a rozhodnutí súdov v týchto sporoch.\n\n15\n\n42. Špecificky vo vzťahu k sťažovateľke sa v odôvodnení príkazu z 22. januára 2020\nuvádza, že „súčasťou spisového materiálu sú aj prepisy komunikácie rôznych osôb\ncez mobilnú aplikáciu Threema. Táto bola podľa ID kódov jednotlivých komunikácií\nidentifikovaná ako komunikácia osoby\n\na iných osôb, okrem iných...\n\n. Všetky tieto komunikácie boli podrobne analyzované, pričom\nvšetky ID kódy boli následným párovaním aj potvrdené a spojené s konkrétnou osobou.\nJedinou výnimkou je\n\n. ktorých pôvodný kód už nemala\n\nžiadna osoba vo svojom mobilnom telefóne.“. Zároveň sa v odôvodnení príkazu uvádza,\nže\n\nsa mal taktiež opakovane pochvalne vyjadrovať k advokátovi\n\ns ktorým mal byť taktiež v pravidelnom kontakte. Aj ich vzájomná komunikácia je v\nzaistenom mobilnom telefóne iPhone čiernej farby, rovnako aj komunikácia s manželkou\nadvokáta\n\n.“.\n\n43. Z príkazu vyšetrovateľa vyplýva, že sťažovateľka vydala orgánom činným\nv trestnom konaní 22. augusta 2019 svoj mobilný telefón. Vyšetrovateľ tiež poukázal na to,\nže všetky „osoby, ktoré vydali svoje mobilné telefóny, boli vyzvané, aby vydali aj mobilné\ntelefóny, ktoré používali v minulosti. Napriek tomu viacerí z nich vydali buď nové telefóny,\nalebo telefóny (klasické tlačítkové Nokie), ktoré ani nemôžu obsahovať žiadne aplikácie.“.\nMobilný telefón s nainštalovanou aplikáciou Threema vydala jedine\n. Z tejto skutočnosti je podľa vyšetrovateľa «zrejmé, že osoby, ktoré boli\nv predchádzajúcom období vyzvané na vydanie mobilných telefón a tieto mali v záujmovom\nobdobí komunikovať s\nvyšetrovateľovi\n\nmobilný\n\nprostredníctvom aplikácie Threema, predložili\ntelefón\n\nže po medializácii komunikácie\n\nbez\n\ntakej\n\naplikácie,\n\nčo\n\nvzbudzuje\n\npodozrenie,\n\nprostredníctvom Threemy, si tieto osoby buď\n\nvymenili mobilné telefóny alebo upravili obsah ich prostredia.\n... nie je možné vylúčiť skutočnosť, že tieto osoby, v obydlí ktorých vyšetrovateľ žiada\nvykonanie domových prehliadok, resp. prehliadky iných priestorov a pozemkov, môžu stále\ns takýmito mobilnými telefónmi disponovať, je potrené urobiť všetko preto, aby sa polícia\npokúsila tieto telefóny získať, a keďže to nebolo možné najmenej invazívnou cestou\na to výzvou na vydanie veci, je potrebné postupovať cestou domových prehliadok a teda\nurobiť všetko, čo je možné za zabezpečenie dôkazov a takto získané dôkazy porovnať\n\n16\n\ns už v rámci prípravného konania zabezpečenými dôkazmi. Vyšetrovateľ v popise vecí, ktoré\npredpokladá, že sa pri výkone domovej prehliadke nájdu uvádza aj iné nosiče dát a nie iba\nmobilné telefóny, nakoľko elektronické stopy, ktoré môžu byť dôležité pre trestné konanie\nnemusia byť uložené iba v mobilnom telefóne ale aj na iných zariadeniach, nakoľko tieto sú\nľahko kopírovateľné a zasielané aj prostredníctvom počítačovej techniky. Uvedené opieram\no skutočnosti, že osoby participujúce na predmetnej trestnej činnosti mali v rámci\njednotlivých súdnych konaní vypracovávať rozhodnutia pre zákonného sudcu, prípadne mu\npomáhať pri vypracovávaní rozhodnutí, pričom nie je taktiež vylúčené, že prostredníctvom\npočítačového systému si zasielali rôzne správy, ktoré môžu mať výpovednú hodnotu\nvo vzťahu k dokazovaným skutkom.\nZ doposiaľ vykonaného vyšetrovania vyplýva, že osoba, u ktorej vyšetrovateľ žiada\nvykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov mohla participovať na závažnej trestnej\nčinnosti, v rámci ktorej malo dochádzať k ovplyvňovaniu viacerých súdnych konaní, pričom\nv niektorých prípadoch táto trestná činnosť môže spĺňať znaky korupčnej trestnej činnosti,\nkeď zainteresované komunikujúce osoby píšu o tzv. depozite, ako napríklad „Depozit 40\nna dom Hviezdoslavovo nám. bol práve zložený“, Depozit ?“ - „Zložene u hrachovej“ „Ahoj. Vodári zložili depozit 100”, „Monika mi včera odovzdala depozit vodárov“,\n„Depozit zložil ?“, „Tak nech si chystajú depozit”, „Tie dve whisky to bolo už akože\nvšetko ?“ - „Predstav si, že nie!(smajlík: prst hore)“, „Ale darčeky rieš cez suseda !“».\n44. Z uvedených skutočností vyplýva, že príkaz z 22. januára 2020 v spojení\nso súhlasom prokurátora z 24. januára 2020 bol odôvodnený konkrétnymi skutkovými\nokolnosťami, ktoré naznačujú možnú účasť sťažovateľky na stíhaných skutkoch. Z dosiaľ\nvykonaného\n\ndokazovania\n\n(predovšetkým\n\nznaleckého\n\nskúmania\n\ntelefónu\n\niPhone\n\nobsahujúceho komunikáciu v aplikácii Threema) vyplýva, že tejto komunikácie sa mala\nzúčastňovať aj sťažovateľka. Bola vyzvaná na vydanie mobilného telefónu, čo aj urobila,\navšak v ňou vydanom telefóne nebola nainštalovaná aplikácia Threema, čo naznačuje,\nže sťažovateľka mohla vydať iný telefón alebo telefón s pozmeneným prostredím.\nPrehliadka iných priestorov môže podľa vyšetrovateľa viesť k zaisteniu telefónu, ktorý\nsťažovateľka používala pri komunikácii v aplikácii Threema, alebo môže viesť k získaniu\niných (prevažne elektronických) dôkazov, ktoré by mohli verifikovať dosiaľ zistené\n\n17\n\nskutkové okolnosti. Ústavný súd na uvedenom základe dospel k záveru, že predmetný\npríkaz je dostatočne odôvodnený, pretože obsahuje také konkrétne skutkové okolnosti,\nktoré v daných súvislostiach indikujú účasť sťažovateľky na vyšetrovaných skutkoch,\na preto je ústavne akceptovateľný.\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru príkazom prokurátora\nz 28. januára 2020 a k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 3,\nčl. 22 ods. 1 ústavy, čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva\npodľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom NAKA v konaní vedenom pod ČVS: PPZ325/NKA-ZA2-2019\n45. Sťažovatelia namietajú, že príkaz z 28. januára 2020 a na jeho základe vykonaná\nextrakcia počítačových údajov zahŕňali všetky údaje bez ich selekcie. Extrakcia preto\nzahrnula aj údaje osobné, osobnostné a osobnomajetkové, ale aj také, ktoré podliehajú\ndaňovému, telekomunikačnému, listovému a bankovému tajomstvu. Údaje sa týkajú tiež\nvšetkých klientov sťažovateľa ako advokátskej kancelárie. Išlo o dostupnú emailovú\nkomunikáciu a elektronickú korešpondenciu s klientmi, ako aj súkromnú. Týmto postupom\nbola porušená zásada mlčanlivosti advokáta.\n46. Sťažovatelia namietajú, že príkaz z 28. januára 2020 predstavoval zásah do práva\nna súkromie v širšom zmysle, t. j. zahŕňal zásah do práva na ochranu korešpondencie\na iných písomností, práva na ochranu osobných údajov a ochranu pred ich neoprávneným\nzhromažďovaním. Predmetný zásah nebol legálny, keďže sa udial na základe právnej\núpravy, ktorá neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa prípadov súvisiacich s povinnosťou\nmlčanlivosti. V príkaze chýba časový údaj, počas ktorého možno kópiu uchovávať. Príkaz\nuvádzal konkrétneho vyšetrovateľa, ktorému mali byť údaje vydané, pričom tento postup\nnebol dodržaný. Príkaz napokon nebol ani riadne odôvodnený. Príkaz bol nelegitímny,\nhoci sledoval záujem na predchádzaní zločinnosti. Sťažovatelia namietajú vymedzenie\n18\n\nstíhaných skutkov, ktoré je v rozpore s § 199 ods. 3 Trestného poriadku. Pre písanie\nrozhodnutí namiesto sudcov sa podľa sťažovateľov ani nevedie trestné stíhanie. Vzhľadom\nna uvedené nedostatky nemožno primeranosť zásahu (proporcionalitu v užšom zmysle)\nani posúdiť.\n47. Sťažovatelia tiež poukazujú na to, že žiadosťou o doplnenie znaleckého posudku\nz 29. januára 2020 bol znalec poverený zálohovať získané dáta dvojmo. Podľa sťažovateľov\nďalšie uchovávanie všetkých údajov bez selekcie tých údajov, ktoré sú pre vyšetrovanie\nrelevantné, nie je akceptovateľné. Prokurátor by mal vydať príkaz na zrušenie ďalšieho\nuchovávania kópie počítačových údajov ich zničením alebo vrátením sťažovateľom.\nIII.2.1 Všeobecné východiská judikatúry ústavného súdu a ESĽP k zásahom\ndo práva na súkromie\n48. Ochrana osobných údajov a ochrana pred ich neoprávneným zhromažďovaním\nje súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Ochrana súkromia je zakotvená\nvo viacerých ustanoveniach ústavy, ochrana práva na súkromie je v dohovore sústredená\nv čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát judikoval, že základné práva obsiahnuté\nv ústave vykladá\n\nv intenciách dohovoru, teda\n\nv intenciách judikatúry ESĽP.\n\nTak je to aj v súvislosti s danou problematikou.\n49. Pri posudzovaní zásahov štátu do práva na súkromie ESĽP uplatňuje\nmechanizmus postupnosti skúmania niekoľkých hľadísk. V prvom rade skúma, či daný\nskutkový stav možno ratione materiae považovať za súčasť práva na súkromie, a následne\npristúpi k posúdeniu kritéria legality zásahu, jeho legitímnosti a proporcionality.\n50. Vychádzajúc z úpravy dohovoru a jeho dodatkov, možno v zásade právo\nna súkromie rozdeliť na dve oblasti, a to právo na súkromný život a právo na rodinný život.\nPodľa obsahového zamerania judikatúry ESĽP možno potom právo na súkromný život\nvymedziť ako\na) zákaz zhromažďovania a úschovy osobných údajov,\n\n19\n\nb) práva spojené s menšinovou sexuálnou orientáciou,\nc) ochranu obydlia a domovú slobodu,\nd) ochranu korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ.\n51. Legalita zásahu štátu do práva na súkromie znamená, že zásah je možný\nlen na základe zákona, resp. platného právneho predpisu, pričom pri posudzovaní splnenia\ntejto podmienky sa vychádza z toho, či bola rešpektovaná dostupnosť (verejné publikovanie\nprávneho predpisu) a predvídateľnosť zákona. V rámci podmienky predvídateľnosti zákona\njudikatúra ESĽP zdôrazňuje potrebu konkretizovania prostriedkov, ktorými štát disponuje\npri zasahovaní do práv chránených čl. 8 dohovoru, teda kladie dôraz na kvalitu relevantnej\nprávnej úpravy. V rozsudku vo veci Sallinen proti Fínsku z 27. decembra 2005 ESĽP\nvyslovil\n\nzáver,\n\nže\n\nvnútroštátne\n\nprávo\n\nmusí\n\nposkytovať\n\njednotlivcovi\n\nochranu\n\nproti arbitrárnemu zásahu do jeho práv zaručených čl. 8 dohovoru, preto musí dostatočne\njasne v pojmoch poskytovať občanovi náležitú indikáciu podľa okolností a podmienok,\nza akých je verejná autorita zmocnená k zásahom do jeho práva na súkromie. Z uvedeného\nvyplýva, že aj zásah, ktorý má svoj základ v právnej norme, môže za určitých okolností\nv konkrétnom prípade znamenať porušenie práv garantovaných dohovorom, resp. ústavou\n(pozri I. ÚS 117/07).\n52. Podmienka legitímnosti vyžaduje, aby opatrenie umožňujúce zásah štátu do práva\nna súkromie zodpovedalo cieľu odôvodňujúcemu jeho legitimitu, ktorým môžu byť len\nzáujmy výslovne špecifikované dohovorom, a to záujem štátu (z dôvodu ochrany národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov a zločinnosti), záujem\nspoločnosti (z dôvodu ochrany zdravia alebo morálky, zabezpečenia hospodárskeho\nblahobytu krajiny) a záujem jednotlivcov (z dôvodu ochrany ich práv a slobôd).\n53. Kritérium proporcionality zásahu znamená dodržanie rovnováhy vo vzťahu\nmedzi právom jednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov, ktorými štát disponuje\npri plnení legitímneho cieľa. Pri ich výbere je limitovaný tým, že zásah do práva\nna súkromie je možný len vtedy, keď je to nevyhnutné, a vykonať ho možno len v duchu\npožiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť. V tejto súvislosti už ústavný súd\n\n20\n\njudikoval, že zásah do základného práva alebo slobody musí zodpovedať naliehavej\nspoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a zároveň\npri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležité zohľadniť aj podstatu práva, ktoré sa má\nobmedziť (pozri I. ÚS 13/00). V rozsudku vo veci Peck proti Spojenému kráľovstvu\nz 28. januára 2003 ESĽP v záujme rešpektovania princípu proporcionality zdôraznil potrebu\nselektovať z viacerých dostupných možností pre dosiahnutie cieľa možnosť primeranú\na zaručujúcu potrebnú rovnováhu medzi právom jednotlivca na súkromie a záujmami štátu.\n54. Obdobne z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie\nakéhokoľvek základného práva alebo slobody možno považovať za ústavne akceptovateľné\nlen vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona,\nzodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej\nspoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými\nprostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade\nso zásadou proporcionality (m. m. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03,\nm. m. II. ÚS 403/2013, II. ÚS 386/2014, II. ÚS 184/2015, II. ÚS 78/2019).\nIII.2.2 Samotné posúdenie proporcionality zásahu – príkazu z 28. januára 2020\na postupu NAKA v špecifikovanom konaní\n55. Európsky súd pre ľudské práva viackrát uviedol, že „súkromný život“ je široký\npojem nevhodný na vyčerpávajúcu definíciu (napr. rozsudok vo veci Peck proti Spojenému\nkráľovstvu z 28. 1. 2003), a vo vzťahu k predmetnému pojmu vyhlásil: „Bolo by príliš\nobmedzujúce ohraničiť pojem na vnútorný kruh, v ktorom jednotlivec môže žiť svoj osobný\nživot podľa vlastného výberu a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet mimo tohto kruhu.\nRešpektovanie súkromného života musí tiež zahŕňať určitý stupeň práva vytvoriť a rozvíjať\nvzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami. Navyše sa zdá, že niet dôvodu na princíp,\nprečo toto chápanie pojmu súkromný život by sa malo prijať na vylúčenie činnosti odbornej\nalebo obchodnej povahy, keďže počas svojho pracovného života má väčšina ľudí\nvýznamnú, ak nie najväčšiu možnosť rozvíjať vzťahy s okolitým svetom. Tento pohľad\npodporuje skutočnosť, že nie je vždy možné jasne rozlíšiť, ktoré činnosti jednotlivca\n\n21\n\nsú súčasťou jeho profesionálneho alebo obchodného života a ktoré nie. Osobitne v prípade\nosoby vykonávajúcej slobodné povolanie, jej práca v tomto kontexte môže tvoriť súčasť\njej života do takej miery, že sa stáva nemožným vedieť, v akom postavení v danom\nmomente koná.“ (rozsudok vo veci Niemietz proti Nemecku z 16. 12. 1992).\n\n56. Aplikovateľnosť práva na súkromie v zmysle čl. 8 dohovoru aj na profesionálne\naktivity a obchodnú činnosť potvrdili aj ďalšie rozhodnutia ESĽP, napr. rozsudky vo veci\nKlass a ostatní proti Nemecku zo 6. septembra 1978, v ktorom ESĽP konštatoval,\nže aktivita\n\nprofesionálnej\n\npovahy\n\nmôže\n\nspadať\n\npod\n\npojem\n\n„súkromný\n\nživot“\n\na „korešpondencia“. Európsky súd pre ľudské práva výslovne potvrdil aplikovateľnosť čl. 8\ndohovoru aj na „korešpondenciu s advokátom“, teda korešpondenciu profesijnej povahy\n(napr. rozsudky vo veci Schönenberger a Durmaz proti Švajčiarsku z 20. 6. 1988\na Campbell proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1992).\n57. Vychádzajúc z judikatúry ESĽP a ústavného súdu, je potrebné príkaz prokurátora\nz 28. januára 2020 a tiež postup NAKA v špecifikovanom konaní (ktorým došlo k realizácii\npríkazu prokurátora, pozn.) považovať ratione materiae za zásah do práva na súkromný\nživot tak, ako je vyjadrený v čl. 8 ods. 1 dohovoru, ako aj do jeho ekvivalentu vyjadreného\nv čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 ústavy, keďže išlo o extrakciu údajov z rozličných hmotných\nnosičov (mobilný telefón, stolový počítač, server), ktoré sa týkali činnosti advokátskej\nkancelárie, jej klientov vrátane korešpondencie s nimi a obdobne tiež činnosti sťažovateľky\nv profesijnom postavení advokátky. Rovnako sa tiež mali týkať aj údajov osobných\na osobnostných, akými sú napríklad zdravotná dokumentácia, súkromná korešpondencia,\nrodinný život sťažovateľky a jej rodiny a pod.\n58. Z hľadiska legality zásahu je potrebné poznamenať, že prokurátor konal\na rozhodoval na základe § 90 Trestného poriadku, t. j. platnej a účinnej právnej normy,\nktorá vydanie príkazu umožňovala, právny základ pre vydanie príkazu teda existoval.\nPrávna úprava je dostatočne zrozumiteľná a určitá a otázka jej prístupnosti adresátom\nnevyvoláva žiadne pochybnosti. Aplikácia tohto inštitútu sa uskutočňuje v kontexte s inými\n\n22\n\nustanoveniami, ktoré napr. upravujú priebeh domovej prehliadky, prehliadky iných\npriestorov a pozemkov a tiež povinnosť mlčanlivosti orgánov činných v trestnom konaní\na znalcov.\n59. K námietke sťažovateľov, že inštitút uchovania a vydania počítačových údajov\nv § 90 Trestného poriadku neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa prípadov súvisiacich\ns povinnosťou mlčanlivosti, je potrebné uviesť, že táto námietka čiastočne smeruje\nk prípadnému súladu s ústavou alebo dohovorom. K tomuto aspektu námietky sťažovateľov\nústavný súd dodáva, že vo svojej doterajšej judikatúre už mnohokrát zdôraznil, že otázka\nústavnej konformity právneho predpisu sa môže stať predmetom výlučne konania o súlade\nprávnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy za predpokladu, že kvalifikovaný\nnávrh na začatie konania tohto typu predloží subjekt, ktorý je na to podľa ústavy\nalebo zákona aktívne legitimovaný (m. m. IV. ÚS 11/04, III. ÚS 262/04, IV. ÚS 199/07,\nI. ÚS 414/2010, II. ÚS 253/2016, II. ÚS 266/2016, II. ÚS 291/2016). Z uvedeného zároveň\nvyplýva, že ústavný súd v rámci konania o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je oprávnený rozhodovať o súlade právnych predpisov\n[porovnaj čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde, resp. čl. 125 ods. 1\npísm. a) ústavy a § 74 a nasl. zákona o ústavnom súde].\n60. K námietke absencie časového údaju v zmysle § 90 ods. 2 Trestného poriadku,\nústavný súd síce pripúšťa, že obligatórnou náležitosťou príkazu podľa § 90 Trestného\nporiadku je časový údaj podľa § 90 ods. 2 Trestného poriadku, ale na druhej strane ústavný\nsúd dospel k záveru, že absencia tejto náležitosti príkazu v daných konkrétnych\nsúvislostiach nie je takej intenzity, ktorá by viedla k automatickému vysloveniu záveru\no nelegálnosti zásahu, ktorého základom je uvedený príkaz. Ústavný súd tiež prihliadol\nna znenie samotnej právnej úpravy obsahujúcej klauzulu o 90 dňoch ako efektívne\nmaximálnej dobe platnosti príkazu, pričom po uplynutí tohto času je potrebné vydať nový\npríkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov. Právna úprava zároveň upravuje\nmateriálnym spôsobom ustanovený časový rámec pre uchovávanie počítačových údajov\nvyjadrený v § 90 ods. 3 Trestného poriadku, ktorého koniec je daný potrebnosťou\nuchovávania počítačových údajov na účely trestného konania. Ak uchovávanie\n\n23\n\npočítačových údajov na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá prokurátor\nbez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto údajov. Z uvedeného je zrejmé,\nže absencia časového údaja v zmysle § 90 ods. 2 Trestného poriadku nevystavuje\nsťažovateľov úplnej svojvôli zo strany príslušných orgánov, pokiaľ ide o čas uchovávania\npočítačových údajov. Orgány činné v trestnom konaní sú v zmysle platnej a účinnej právnej\núpravy povinné vyhodnocovať potrebnosť tohto zásahu pre účely trestného konania,\nprípadne po uplynutí špecifikovaného času sú povinné opäť vydať príkaz podľa § 90\nTrestného poriadku. Ústavný súd prihliadol súčasne aj na svoj záver (vyslovený\nv predchádzajúcich článkoch tohto odôvodnenia), že príkaz z 28. januára 2020 považuje\nza dostatočne odôvodnený skutkovými okolnosťami podľa § 90 ods. 1 Trestného poriadku,\npreto čisto len na podklade chýbajúceho časového údaja podľa § 90 ods. 2 Trestného\nporiadku nemožno dospieť k záveru o nelegálnosti samotného zásahu.\n61. Námietku sťažovateľov, že v zmysle príkazu z 28. januára 2020 „predmetné\núdaje je potrebné vydať vyšetrovateľovi... pplk.\n\n, ktorý vo veci\n\nvykonáva vyšetrovanie.“, pričom uvedený vyšetrovateľ nebol pri extrakcii počítačových\núdajov prítomný, považuje ústavný súd za neopodstatnenú. Predmetný príkaz nemožno\nvykladať tým spôsobom, že špecifikovaný vyšetrovateľ musí byť osobne prítomný napr.\npri domovej prehliadke, prípadne pri prehliadke iných priestorov a on osobne musí vykonať\n(realizovať) extrakciu dát. Je zrejmé, že vyšetrovanie a jednotlivé úkony v rámci neho\nvykonáva skupina vyšetrovateľov. Zároveň je zrejmé, že na niektoré čiastkové úkony\nje potrebné prizvať znalca tak, ako to bolo aj v aktuálne prerokúvanej veci pri extrakcii dát.\nJe zjavné, že v rámci konkrétnej vyšetrovacej skupiny dochádza k spoločnému postupu,\nzdieľaniu informácií, preto je bezpredmetné, či práve špecifikovaný vyšetrovateľ je aktuálne\nprítomný pri extrakcii údajov alebo sú mu tieto údaje odovzdané až následne. Relevantné\nje aj to, že vyšetrovatelia, ako aj znalec sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti.\nAni z uvedeného dôvodu preto nemožno hodnotiť predmetný zásah ako nelegálny.\n62. Ústavný súd tiež skúmal, či opatrenie umožňujúce zásah štátu do práva\nna súkromný život zodpovedalo cieľu odôvodňujúcemu jeho legitimitu. Účelom\npredmetného príkazu bolo objasnenie skutočností umožňujúcich vyšetrenie podozrení\n\n24\n\nzo spáchania špecifikovaných trestných činov, preto išlo o cieľ vyjadrený v čl. 8 ods. 2\ndohovoru, t. j. predchádzanie zločinnosti, preto tento zásah možno považovať za legitímny.\n63. Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do práva\nna súkromie vyžaduje adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov,\nv konkrétnom prípade práva sťažovateľov na súkromie a na druhej strane verejného záujmu\nna odhalení trestnej činnosti a predchádzaní zločinnosti.\n64. Vzhľadom na to, že v prerokúvanom prípade stále prebieha vyšetrovanie\nobzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorá vyvolala potrebu urýchleného získania všetkých\núdajov a dát, ktoré by napomohli objasniť okolnosti spáchania týchto trestných činov a tiež\nokruh páchateľov, s prihliadnutím na to, že plynutie času môže sťažiť ďalšie vyšetrovanie,\nnemožno vydanie príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov hodnotiť\nako neprimerané v daných okolnostiach. Osobitne je potrebné uviesť, že z doteraz\nvykonaného dokazovania vyplývajú náznaky a indície, že dotknuté osoby vydali napr.\nmobilné telefóny, ktoré neobsahovali aplikáciu Threema, hoci z iného dôkazu predbežne\nvyplýva, že tieto osoby prostredníctvom tejto aplikácie komunikovali. Aj uvedená okolnosť\nodôvodňovala urýchlené vykonanie domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov\na v rámci nich realizáciu príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov z dostupných\nhmotných nosičov. Špecifikované okolnosti prípadu, ako aj dôkazná situácia v danom čase\nsvedčia v prospech záveru o primeranosti príkazu na uchovanie a vydanie počítačových\núdajov. Ústavný súd už uviedol, že v podobných prípadoch je nevyhnutné zvážiť, že potreba\ntakého zaisťovania je vždy daná v rovine určitej pravdepodobnosti, a nie istoty,\nkeď dôležitosť\n\nobstarávaných\n\ndôkazových\n\nmateriálov\n\nsa\n\nnutne\n\nvždy\n\npreukáže\n\naž pri ich skúmaní a vykonaní v ďalšom konaní (porovnaj II. ÚS 78/2019). Orgány činné\nv trestnom konaní disponovali poznatkom odôvodňujúcim podozrenie, že sťažovateľka\nmala vypracovať súdne rozhodnutia namiesto sudcov. Za daného stavu, ak sťažovateľka\ntakéto rozhodnutia skutočne vypracúvala, je namieste vychádzať z predpokladu o realizácii\ntejto činnosti primárne v elektronickej forme, preto uplatnenie inštitútu uchovania a vydania\npočítačových údajov bolo primeraným prostriedkom trestného práva smerujúcim\nk nevyhnutnému\n\nzabezpečeniu\n\npríslušných\n\n25\n\ndôkazov.\n\nNajmiernejším\n\nnástrojom\n\nna dosiahnutie uvedeného cieľa bolo práve uplatnenie inštitútu uchovania a vydania\npočítačových údajov podľa § 90 Trestného poriadku. Tento inštitút, ako už predtým\nopakovane ústavný súd judikoval (II. ÚS 53/2010, III. ÚS 68/2010, II. ÚS 78/2019),\nmá prednosť pred inštitútom vydania a odňatia veci.\n65. Ústavný súd pripúšťa, že extrakciou údajov zo špecifikovaných hmotných\nnosičov bez ich predchádzajúcej selekcie nepochybne došlo aj k zachyteniu údajov\ns vyšetrovanou vecou nijako nesúvisiacich, ktoré sa takto stali súčasťou trestného spisu.\nJe však potrebné zdôrazniť, že aj pri selektívne vykonanej extrakcii dát nemožno absolútne\nvylúčiť zachytenie údajov, ktoré s trestnou vecou nesúvisia. Ústavný súd už uviedol\n(III. ÚS 68/2010), že konštrukcia inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov\nobsiahnutá v Trestnom poriadku umožňuje systematickým výkladom dotknutej právnej\núpravy realizovať predmetný úkon spôsobom vylučujúcim vznik takejto neprípustnej\nsituácie znamenajúcej závažný zásah do práva jednotlivca na súkromný život, konkrétne\nspôsobom, ktorý umožní izolovanie údajov relevantných na trestné konanie a následné\nzlikvidovanie kópie obsahujúcej kompletné penzum údajov zaznamenaných na pamäťovom\nmédiu, prípadne jej vrátenie dotknutému subjektu (jednotlivcovi), ktorého sa zásah týkal\n(pozri prípad Sallinen v. Fínsko z 27. 12. 2005 týkajúci sa fínskej právnej úpravy, ktorá\ntakýto postup výslovne prikazovala).\n66. Extrakcia dát bez predchádzajúcej selekcie teda predstavuje ústavne\nakceptovateľnú podobu realizácie príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov.\nZdĺhavá analýza dát na rôznych hmotných nosičoch v mieste, kde sa vykonáva domová\nprehliadka, resp. prehliadka iných priestorov, na účely extrakcie len selektovaných dát,\nprípadne odňatie samotných hmotných nosičov a následne dôsledná selekcia údajov\na extrakcia a kopírovanie len selektovaných údajov predstavujú oproti plošnej extrakcii\núdajov bez ich predchádzajúcej selekcie omnoho invazívnejší zásah. Po takejto plošnej\nextrakcii prichádza do úvahy postup podľa § 90 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý umožňuje\nvýklad, že tento postup sa môže týkať aj časti získaných počítačových údajov, t. j.\nak priebežne o určitej časti údajov sa selekciou a analýzou spoľahlivo ustáli, že nie sú\npotrebné na účely trestného konania napr. preto, lebo s vecou nijako nesúvisia, príkaz\n\n26\n\nna zrušenie uchovávania týchto údajov sa môže vzťahovať práve na uvedenú skupinu\núdajov, podľa konkrétnych okolností nie je potrebné čakať na selekciu celého objemu dát.\n67. Z tohto pohľadu obstojí námietka sťažovateľov, že ďalšie neobmedzené\nuchovávanie údajov bez ich selekcie môže predstavovať porušenie práva na súkromie.\nZároveň je však nevyhnutné dodať, že orgánom činným v trestnom konaní je potrebné\nposkytnúť primeraný čas na analýzu, triedenie a hodnotenie získaných údajov. Nemožno\npaušálne určiť čas, po ktorý sa má selekcia realizovať, keďže vždy to bude predovšetkým\nzávisieť od objemu a charakteru získaných dát, ale aj od charakteru vyšetrovanej trestnej\nčinnosti, resp. charakteru skutku. V aktuálne prerokúvanej veci z argumentácie\nsťažovateľov nevyplýva taká skutočnosť, ktorá by naznačovala, že takýto primeraný čas\npotrebný na selekciu získaných počítačových dát už zjavne uplynul. Vyhotovenie ďalších\n(zálohových) kópií, na ktoré sa vzťahuje obdobný režim ako pri „prvej kópii“, samo o sebe\npre sledovaný účel ich vyhotovenia neznamená ústavnú neakceptovateľnosť vedúcu\nk vysloveniu záveru o neprimeranosti zásahu.\n68. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že zásah do práva sťažovateľov\nna súkromie príkazom prokurátora z 28. januára 2020 a postupom NAKA v špecifikovanom\nkonaní bol legálny, legitímny a primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne\nakceptovateľný.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nv\n\nrámci\n\nrealizácie\n\ntestu\n\nproporcionality\n\nnezistil\n\ntaké skutočnosti, ktoré by indikovali záver o porušení základného práva sťažovateľov podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny postupom NAKA v špecifikovanom konaní.\n69. Vychádzajúc aj z argumentácie v ústavnej sťažnosti, podstata zásahu do práv\nsťažovateľov spočívala v extrakcii dát vykonanej na základe príkazu na uchovanie\na vydanie počítačových údajov. Prehliadka iných priestorov bola jedným z prostriedkov\nna realizáciu tohto zásahu. Test proporcionality vo vzťahu k príkazu z 28. januára 2020\ndostatočne obsiahol podstatu zásahu, preto ústavný súd nepovažoval za potrebné realizovať\nosobitný test proporcionality vo vzťahu k prehliadke iných priestorov uskutočnenej\nna základe príkazu vyšetrovateľa v spojení so súhlasom prokurátora.\n\n27\n\nIV.\nZávery ústavného súdu\n70. Vychádzajúc predovšetkým zo skutočností a posúdenia veci uvedených v časti III\ntohto uznesenia, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľov\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n71. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n28", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "mlčanlivosť-povinnosť", "ochrana súkromného a rodinného života", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na ochranu listového a obdobného tajomstva", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "test proporcionality", "osobné údaje-ochrana osobných údajov", "domová prehliadka", "príkaz", "advokát, advokácia-sídlo kancelárie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "korupcia", "prehliadka-iných priestorov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4975000-ba3d-40f3-84da-90db7d46382e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.78.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 78/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.78.2019.1"}, {"guid": "ussr:2f0e90af-4dd9-42c1-ae08-55f7ebb4c664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.386.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 386/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 386/2014 z 29. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.386.2014.1"}, {"guid": "ussr:683e2bbb-ed20-4817-9b86-238984765fa7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.291.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2016 z 7. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.291.2016.1"}, {"guid": "ussr:a8a27083-3a48-476a-8c05-f25786fcd395", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.253.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 253/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2016 z 17. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.253.2016.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:c1a176d2-35d9-41ed-a27c-b17f2e75de71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 403/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 403/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1a176d2-35d9-41ed-a27c-b17f2e75de71"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:5811018f-255e-434f-9b69-829957a7fc66", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/2010 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5811018f-255e-434f-9b69-829957a7fc66"}, {"guid": "ussr:09ebd55e-041c-41d1-b659-b43e93eaeef0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09ebd55e-041c-41d1-b659-b43e93eaeef0"}, {"guid": "ussr:bed950f0-00b7-4236-8723-c1ca18df53da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 414/2010 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bed950f0-00b7-4236-8723-c1ca18df53da"}, {"guid": "ussr:a0640e50-6269-436f-bbcd-0d40806b17aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0640e50-6269-436f-bbcd-0d40806b17aa"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:7d620c59-27d9-4168-b1dc-0774328fea31", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 199/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d620c59-27d9-4168-b1dc-0774328fea31"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 274/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 274/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:fce57628-be7b-47b2-a7bf-891519f51c8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 262/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 262/04 z 25. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-25", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fce57628-be7b-47b2-a7bf-891519f51c8f"}, {"guid": "ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 193/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/03 z 30. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b"}, {"guid": "ussr:7cb923ac-6498-441a-840f-2cc692c19f8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/04 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cb923ac-6498-441a-840f-2cc692c19f8c"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/02 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "c7058051-4958-46ad-afd3-2370461eb35b:22ecc20a-413c-458b-938f-d87218d87b4f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3611010048.1", "spisova_znacka": "2To/1/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/1/2012 z 26. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-06-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3611010048.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a1dda47e-55fd-4391-8ab7-ff316cb0c4c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.479.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 479/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 479/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.479.2022.1"}, {"guid": "ussr:4368ade8-0b9e-4723-8362-e703afb38517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.347.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 347/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 347/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.347.2022.1"}, {"guid": "b5a81025-bb46-4313-920b-d3039eeb6931:b363f920-f9ab-418f-8df2-4c9193cc17f9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5121210772.1", "spisova_znacka": "9Co/68/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/68/2026 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5121210772.1"}]}