{"guid": "ussr:097c0c69-2664-4171-931b-7e891f870a34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.208.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 208/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.208.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/097c0c69-2664-4171-931b-7e891f870a34", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.208.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.208.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.208.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 208/2020-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša\n\na\n\nLibora\n\nDuľu\n\no ústavnej\n\nsťažnosti\n\n,\nSolárovou,\n\nŠkultétyho\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Darinou\n3,\n\nKošice,\n\nktorou\n\nnamieta\n\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nPrešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 224/2011, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\nzaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 224/2011\nporušené boli.\n\n2.\n\nOkresnému\n\nsúdu\n\nPrešov\n\nprikazuje,\n\naby\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 13 C 224/2011 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet právnej\nzástupkyne JUDr. Dariny Solárovej, Škultétyho 3, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n31. decembra 2019 osobne doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“), a\n\n,\n(ďalej aj „sťažovateľka“,\n\n,\n\n,\nspolu\n\nďalej\n\naj\n\n„sťažovatelia“),\n\nzastúpených\n\nadvokátkou\n\nJUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, ktorou namietali porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 13 C 224/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n\n2\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že podaním žalobcu\ndoručeným Okresnému súdu Košice I 3. decembra 2010 sa tento proti sťažovateľovi\ndomáhal zaplatenia sumy 1 281,65 € s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr\nza poskytnuté právne služby. Sťažovateľ podal 9. mája 2012 proti žalobcovi vzájomný\nnávrh o zaplatenie sumy 431,52 €.\n3. Dňa 22. septembra 2011 bola v súlade s § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku vec sťažovateľov z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpená okresnému súdu.\n4. Sťažovatelia namietajú nečinnosť okresného súdu vo veci ich vzájomného návrhu\ntrvajúcu viac ako 7 rokov. Sťažovateľ zároveň argumentuje, že ani vo veci jeho návrhu\nna zastavenie\n\nkonania\n\npre\n\nneodstrániteľný\n\nnedostatok\n\nprocesných\n\npodmienok\n\nzo 14. marca 2014 nebolo dosiaľ rozhodnuté.\n5. K predĺženiu napadnutého konania vedeného okresným súdom podľa sťažovateľov\ndošlo aj z dôvodu neoprávneného vydania rozsudku pre zmeškanie č. k. 13 C 224/2011-431\nz 2. júla 2019 (ďalej len „rozsudok pre zmeškanie“), a to napriek absencii splnenia\npodmienok pre vydanie takéhoto rozsudku. Sťažovatelia zdôrazňujú, že tento nesprávny\na neefektívny\n\npostup\n\nokresného\n\nsúdu\n\nspôsobil\n\npredĺženie\n\nnapadnutého\n\nkonania\n\no ďalších 5 mesiacov, a to z dôvodu, že boli nútení proti rozsudku okresného súdu\npre zmeškanie podať návrh na jeho zrušenie.\n6. Na podklade uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie ich práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovatelia si zároveň proti okresnému súdu\nuplatňujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume každému po 2 000 €,\nako aj náhradu trov konania.\n7. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú\ntým, že musia „zažívať nervozitu, stres, boli donútení k zbytočným úkonom a strate času,\n3\n\nk dodatočným stretnutiam s úradnými a neúradnými osobami, čo priviedlo k morálnym\na finančným ujímam na ich strane a k nenaplneniu legitímnych očakávaní víťazstva\nich strany.“.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti\na replika sťažovateľa\n8. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 208/2020-16 z 26. mája 2020 bola ústavná\nsťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie základného práva zaručeného čl. 48\nods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní, prijatá na ďalšie konanie. Citovaným uznesením ústavného súdu bola\nzároveň ústavná sťažnosť sťažovateľky\n\n, ktorou namietala\n\nporušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, odmietnutá ako podaná\nzjavne neoprávnenou osobou.\n9. Po prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu\nokresného\n\nsúdu\n\nna\n\nvyjadrenie\n\nk\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\na\n\noznámenie,\n\nči\n\ntrvá\n\nna tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v zastúpení\npodpredsedom okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprO 600/2020 z 30. júna 2020\nústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o ústavnej\nsťažnosti. K vyjadreniu predsedu okresného súdu bolo pripojené stanovisko zákonného\nsudcu, z ktorého vyplynuli tieto podstatné skutočnosti.\n10. Predmetnú ústavnú sťažnosť považuje zákonný sudca za nedôvodnú ako celok,\na to jednak „absolútne v časti jeho námietok týkajúcich sa jeho návrhu na zastavenie\nkonania - vzhľadom na jeho zjavne neopodstatnené a nesprávne očakávania týkajúce\nsa tohto jeho podania (návrhu na zastavenie konania), a v zmysle vymedzenia podstaty\nústavnej sťažnosti relatívne v jeho námietkach týkajúcich sa (ne)konania o jeho vzájomnom\nnávrhu - a to vzájomného návrhu, ktorý svoj vzájomný návrh uplatnil nie pri svojom prvom\n4\n\núkone vo veci, ale až s dlhším časovým odstupom po viacerých jeho predchádzajúcich\nrozsiahlych vyjadreniach vo veci, s absenciou akýchkoľvek jeho ďalších úkonov smerujúcich\nk prejednaniu jeho vzájomného návrhu (nedbalo), a najmä vzhľadom na zjavný nedostatok\ntvrdení spojený s nekonaním o jeho vzájomnom návrhu (vzhľadom na všetky okolnosti)\ns tým súvisiacu opodstatnenosť finančného zadosťučinenia žiadaného od tunajšieho súdu.“.\n11. V konkrétnostiach k námietke sťažovateľa o tom, že o jeho návrhu na zastavenie\nkonania pre neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok nebolo dosiaľ rozhodnuté,\nzákonný sudca zdôrazňuje, že sťažovateľ opomína, že rozhodnutie o zastavení konania\nsa vydáva\n\nlen\n\nv\n\nprípade\n\nzistenia\n\ntakéhoto\n\nnedostatku\n\npodmienok\n\nkonania,\n\nk čomu v danej veci nedošlo. Pokiaľ súd v konaní namietaný nedostatok procesných\npodmienok nezistí, tak o opaku, že procesné podmienky konania sú splnené a konanie\npreto nezastavuje, osobitné rozhodnutie nevydáva.\n12. V súvislosti s návrhom na zastavenie konania zo 14. marca 2014 zákonný sudca\nďalej uvádza, že v ňom sťažovateľ ako žalovaný namietal iba to, že «„žalobca sa podaním\nžaloby... snaží preklenúť rozhodnutie“ iného súdu o tom, že k úhrade sumy 1.281 Eur\n(rovnakej sumy ako je predmetom konania v tejto veci) je povinný\n\n,\n\na že podľa neho (žalovaného) on tak „nie je legitimovaným účastníkom konania\npre zaplatenie sumy 1.281,65 Eur, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá“ (majúc\ntým na mysli zrejme prekážku už rozhodnutej veci). K tomuto však ale treba uviesť,\nže rozhodnutie súdu, na ktoré sťažovateľ poukazoval, bolo vydané v konaní medzi inými\núčastníkmi a na inom právnom základe (o náhrade trov konania, zahŕňajúcich náhradu trov\nprávneho konania zo strany\n\nsťažovateľovi), a teda o procesnú prekážku\n\nresp. nedostatok podmienky konania v podobe prekážky už rozhodnutej (totožnej) veci\nv konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/224/2011 tak celkom zjavne nejde.\nNámietka sťažovateľa k nečinnosti tunajšieho súdu spočívajúca v tom, že nebolo rozhodnuté\no jeho návrhu na zastavenie konania pre neodstrániteľný nedostatok podmienok, je tak teda\nzjavne neopodstatnená, a najmä javí sa vo svojej podstate skôr ako zjavne nesprávny výklad\nprocesných pravidiel, resp. nesprávne a neopodstatnené namietanie správnosti procesného\n\n5\n\npostupu súdu - nezastavenia konania (ktorého vecnú správnosť však Ústavný súd SR\nani preskúmavať nemôže).».\n13. K argumentácii sťažovateľa o nečinnosti okresného súdu v trvaní 7 rokov vo veci\nvzájomného návrhu zákonný sudca zdôrazňuje, že pripúšťa opomenutie vyvolané\nneprehľadnosťou veci vyvolanou okrem iného aj postupom samotného sťažovateľa,\na to s prihliadnutím na vysoký počet, obsiahlosť a opakovanie ním predkladaných podaní\na príloh. Zákonný sudca tiež poukazuje na pasivitu sťažovateľa po podaní vzájomnej\nžaloby, pričom v tejto súvislosti zdôrazňuje to, že hoci sťažovateľ údajne už v roku 2017\nodvolal svoju plnú moc udelenú v tejto veci advokátovi a žiadal ho, aby nevykonával žiadne\nčinnosti, ktoré súvisia s týmto konaním, súd o tom až do doručenia rozsudku nijako\nneinformoval a aj on sám bol v tejto veci úplne nečinný.\n14. K dôvodom, ktoré majú byť podkladom pre priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia, a údajnej ujme, ktorá sťažovateľovi vznikla, zákonný sudca uvádza,\nže sťažovateľ neuvádza vôbec žiadne tvrdenia, ktoré by „odôvodňovali nedostatočnosť\nuž samotného eventuálneho deklaratórneho (morálneho) vyslovenia porušenia ústavného\npráva požadovaného sťažovateľom.“.\n15. Tvrdenia sťažovateľa podľa zákonného sudcu nevyjadrujú určito a zrozumiteľne\npríčinnú súvislosť s dĺžkou súdneho konania o jeho vzájomnom žalobnom návrhu,\nkeďže sťažovateľ nebol zo strany súdu nijakým spôsobom obťažovaný a ani prípadná\nnesprávnosť meritórneho rozhodnutia a s tým súvisiace podanie opravných prostriedkov\nnemôžu zakladať porušenie práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nTvrdenia\n\nsťažovateľa\n\npovažuje\n\nzákonný\n\nsudca\n\nza\n\nvšeobecné\n\na vágne,\n\na teda ani neumožňujúce sa k nim bližšie vyjadriť.\n16. V konkrétnom prípade sťažovateľ podľa zákonného sudcu neuviedol žiadne\nskutkové tvrdenia, ktoré by charakterizovali reálny vznik a rozsah jeho ujmy spojenej\nso samotnou dĺžkou napadnutého konania. Poukazuje ďalej „Vo vzťahu k jeho údajnej\nnešpecifikovanej nervozite a očakávaniam víťazstva... aj na jeho pasivitu a úplnú absenciu\n6\n\nurgencie alebo iného aktívneho záujmu o stav konania, a mám za to, že nápravu,\nresp. skoršie prejednanie jeho vzájomného návrhu, o ktoré snáď žalovanému ide,\nbolo možné dosiahnuť aj inými, oveľa miernejšími prostriedkami (upozornením na vzájomný\nnávrh, urgenciami, sťažnosťou predsedovi súdu).“.\n17. Napokon zákonný sudca zvýrazňuje aj zjavný nepomer (neprimeranosť) sumy\npožadovaného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000 € a sumy 431,52 €,\no ktorú v napadnutom konaní o vzájomnej žalobe sťažovateľa ide. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti je ústavná sťažnosť sťažovateľa podľa zákonného sudcu samoúčelným\nvýkonom práva smerujúcim len k získaniu neopodstatneného finančného prospechu,\na teda aj výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi a so skutočným účelom konania\nna ústavnom súde, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným\nskutočným subjektívnym právam a právom chráneným záujmom.\n18. Na podklade uvedených skutočností zákonný sudca navrhuje, aby ústavný súd\nústavnú sťažnosť zamietol, prípadne ak ju uzná za dôvodnú, aby formálne vyslovil\nporušenie práv zaručených ústavou a dohovorom, avšak z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa sťažovateľovi nepriznal žiadne finančné zadosťučinenie a ani náhradu trov konania.\n19. V závere svojho vyjadrenia zákonný sudca uviedol, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti za predpokladu, že „nám bude\numožnené vyjadriť sa predtým v primeranej lehote aj k prípadnému doplňujúcemu\nvyjadreniu sťažovateľa k ústavnej sťažnosti (aj keď podanú sťažnosť po uplynutí lehoty\nna jej podanie a našom vyjadrení, bez súhlasu ústavného súdu už podstatne ani meniť\nnemožno - viď analogicky § 140 ods. 2 CSP).“.\n20. Ústavný súd následne sťažovateľa podaním doručeným mu 7. júla 2020 vyzval\nna zaujatie stanoviska k vyjadreniam predsedu okresného súdu a zákonného sudcu,\na to v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Sťažovateľ bol zároveň vyzvaný, aby v rovnakej\nlehote ústavnému súdu oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\nÚstavný súd zároveň sťažovateľa upozornil, že v prípade, ak sa v stanovenej lehote\n7\n\nk nariadeniu ústneho pojednávania nevyjadrí, bude ústavný súd zastávať názor,\nže s upustením od jeho vykonania súhlasí.\n21. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 15. júla 2020 stanovisko, v ktorom zdôraznil,\nže vyjadrenie zákonného sudcu je prejavom subjektívneho názoru a ako také\n„nemôže prispievať k dôvere v nestranný a spravodlivý výkon súdnej moci v SR.“.\n22. S prihliadnutím na obsah vyjadrenia zákonného sudcu sťažovateľ zastáva názor,\nže v ňom zákonný sudca nepredkladá základné vecné argumenty, a to označenie a popis\nprocesných úkonov, ktoré boli vykonané v napadnutom konaní. Podľa sťažovateľa okresný\nsúd nepostupoval vo veci v súlade s princípom právnej istoty a nekonal efektívne\na bez zbytočných prieťahov.\n23. Sťažovateľ upriamuje pozornosť na skutočnosť, že ústavnou sťažnosťou napáda\ncelé konanie, a nie len nečinnosť vo veci ním podaného protinávrhu, resp. vzájomnej\nžaloby. K námietke pasivity sťažovateľ uvádza, že počas celého konania vedeného\nokresným súdom bol riadne zastúpený právnym zástupcom, pričom práve právny zástupca\nmal povinnosť konať tak, aby ochrana práv jeho klienta bola dôsledná a účinná. Nedostatok\nv správaní sťažovateľa, ktorý zákonný sudca identifikoval v tom, že vzájomná žaloba\nnebola podaná na začiatku konania, nemá podľa názoru sťažovateľa oporu v zákone.\nUstanovenie § 97 Občianskeho súdneho poriadku totiž takúto podmienku pri uplatnení\nspomínaného právneho inštitútu neobsahuje.\n24. Podľa sťažovateľa konštatácia okresného súdu o tom, že pre opomenutie počas\nobdobia 7 rokov okresný súd nekonal, osvedčuje existenciu zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní. V tomto smere dodáva, že opomenutie rozhodnúť vo veci vzájomnej\nžaloby bolo prekážkou pre rozhodnutie okresného súdu rozsudkom pre zmeškanie. Postup\nokresného súdu sa preto vyznačuje nesprávnym procesným postupom a aj nesprávnym\nrozhodnutím vo veci.\n\n8\n\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa k výzve ústavného súdu k nariadeniu\nústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti v stanovenej lehote a ani do dňa\nrozhodovania ústavného súdu v merite veci nevyjadril, ústavný súd vychádzal z domnienky,\nže s upustením od jeho vykonania súhlasí.\n26. Na podklade oznámenia predsedu okresného súdu (bod 9 tohto nálezu) a absenciu\nvyjadrenia sťažovateľa, ktorá nahrádza súhlas s upustením od ústneho pojednávania\n(bod 25 tohto nálezu), ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) so súhlasom účastníkov konania\nupustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže dospel k záveru,\nže od prípadného pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n27. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n28. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n29. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\no ústavnom súde.\n30. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n9\n\n31. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva a samotné posúdenie veci ústavným súdom\n32. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti tak, ako je vymedzený v samotnej\nústavnej sťažnosti (bod 6 tohto nálezu), je predmetom konania pred ústavným súdom\nposúdenie, či postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n33. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto\npráv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03,\nI. ÚS 65/04).\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty\ninak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n10\n\n35. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá\npovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\nrealizovalo (m. m. II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu\nje preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav\nprávnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou\no jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej\nz čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle\nčl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd\npostupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\n36. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom\ndôjsť nielen jeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou\n(m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n37. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného\nsúdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n38. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva tiež to, že v prípade extrémnych prieťahov\n(prieťahy, ktoré možno počítať v desiatkach rokov) už uvedené faktory strácajú význam,\npretože ani právne či skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu,\nkeďže tá predstavuje podstatnú časť ľudského života. Ústavný súd už mnohokrát vyslovil,\nže „oneskorená\n\nspravodlivosť\n\nje\n\nodmietnutou\n11\n\nspravodlivosťou“\n\n(pozri\n\nnález\n\nsp. zn. II. ÚS 17/2019, bod 32 a tam citované rozhodnutia) a že dĺžka konania počítaná\nv desiatkach rokov je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a už sama osebe\nje spôsobilým\n\ndôvodom\n\nna\n\nvyslovenie\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\núčastníka\n\ntakého konania, resp. strany v spore na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 52/01, I. ÚS 582/2015, III. ÚS 169/2017,\nII. ÚS 17/2019).\n39.\n\nV konkrétnych\n\nokolnostiach\n\nveci\n\nkonanie\n\nvedené\n\nokresným\n\nsúdom\n\npod sp. zn. 13 C 224/2011, ktoré sťažovateľ s prihliadnutím na petit ústavnej sťažnosti\nnapáda, začalo 3. decembra 2010 podaním žaloby žalobcom, pričom sťažovateľ podal\nvzájomnú žalobu v máji 2012. Ani po takmer 10 rokoch od začatia napadnutého konania\nnie je vec právoplatne skončená. Takéto extrémne dlhé konanie zo strany všeobecného súdu\nprima facie odôvodňuje vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a rovnako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\nvo vzťahu k strane, ktorá je subjektom takéhoto konania. Uvedená skutočnosť bola\ndôvodom, pre ktorý ústavný súd nezahrnul podrobný spisový prehľad procesných úkonov\ndo samotného meritórneho rozhodnutia, ale v ďalšom poukazuje na relevantné skutočnosti\npodstatné pre rozhodnutie vo veci ústavnej sťažnosti.\nIV.A Právna a faktická zložitosť veci\n40. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie vo veci žaloby žalobcu\no zaplatenie sumy z titulu nákladov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku.\nObdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov\na k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec\nžaloby ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú (m. m. IV. ÚS 335/2012,\nIV. ÚS 317/2014). Obsah spisu a ani vyjadrenia predsedu okresného súdu v zastúpení\npodpredsedom okresného súdu a zákonného sudcu právnu zložitosť prejednávanej veci\nnepreukazujú. Ústavný súd však prihliadol na tú okolnosť, že na podklade žiadosti\nsťažovateľky o komunikáciu v ruskom jazyku boli relevantné podania opatrené úradným\n\n12\n\nprekladom do a z cudzieho jazyka, čo si vyžiadalo zvýšené časové nároky na postup\nokresného súdu v napadnutom konaní.\nIV.B Správanie subjektu (strany sporu)\n41. Pri preskúmavaní kritéria správania sťažovateľa ako subjektu napadnutého\nkonania v procesnom postavení žalovaného ústavný súd konštatuje, že prehľad procesných\núkonov vykonaných v napadnutom konaní odôvodňuje záver, že k predĺženiu napadnutého\nkonania prispel čiastočne aj sťažovateľ svojím správaním. V tejto súvislosti ústavný súd\npoukazuje na skutočnosti spočívajúce v nepreberaní súdnych zásielok na adrese\nsťažovateľom oznámenej, ktoré si zo strany okresného súdu vyžiadali iniciovanie\ndoručovania prostredníctvom príslušného obvodného oddelenia Policajného zboru.\nOkrem toho na výzvu okresného súdu o predloženie dokladov na preukázanie majetkových\npomerov vo veci žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z januára 2012\nsťažovateľ reagoval až na podklade urgencie okresného súdu z júla 2012.\n42. Na ťarchu sťažovateľa je nutné pričítať aj preročenie termínov nariadených\npojednávaní, ku ktorému došlo z dôvodov na jeho strane (zrušenie pojednávania\nnariadeného na 5. december 2012; 11. septembra 2013 pojednávanie v neprítomnosti\nsťažovateľa bez ospravedlnenia jeho neúčasti; preročenie termínov pojednávaní nariadených\nna 28. október 2013 a 15. január 2014 z dôvodov na strane sťažovateľa; preročenie termínu\npojednávania nariadeného na 10. marec 2014 z dôvodu na strane právneho zástupcu\nsťažovateľa).\n43. K pasivite sťažovateľa, na ktorú poukazuje zákonný sudca vo svojom vyjadrení,\nústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ je v postavení žalobcu (vo vzájomnej žalobe\no zaplatenie sumy 431,52 €) pánom sporu a táto jeho pozícia si vyžaduje aktívny prístup\nku konaniu, k navrhovaniu dôkazov a k efektívnej súčinnosti pri realizovaní jednotlivých\núkonov súdu (m. m. I. ÚS 242/2019). Sťažovateľovi preto možno vytknúť pasívnejší prístup\nku konaniu, keďže sa od podania vzájomnej žaloby v roku 2012 o svoju vec v zásade\nnezaujímal, teda sa neriadil zásadou vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje práva),\n13\n\nz ktorej okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov strany\nsporu od ich súčinnosti, čo ústavný súd musel zohľadniť pri určení sumy priznaného\nfinančného zadosťučinenia (obdobne IV. ÚS 10/05, III. ÚS 336/07, III. ÚS 382/08\na III. ÚS 254/09, III. ÚS 275/2014).\n44. Pasivitu sťažovateľa preukazujú aj okolnosti uvádzané zákonným sudcom v bode\n13 tohto nálezu, podľa ktorých sťažovateľ aj napriek odvolaniu plnej moci advokátovi\nuž v roku 2017 o tejto skutočnosti okresný súd až do vydania rozsudku pre zmeškanie\nneinformoval.\n45. S poukazom na predmetné skutočnosti ústavný súd konštatuje, že k predĺženiu\nnapadnutého konania došlo aj zo strany samotného sťažovateľa. Na už uvedené skutočnosti\npreto ústavný súd prihliadal pri rozhodovaní o sume priznaného primeraného finančného\nzadosťučinenia.\nIV.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní\n46. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal\nzo\n\nsvojej\n\nustálenej\n\nmôžu byť zapríčinené\n\njudikatúry,\nnielen\n\npodľa\nsamotnou\n\nktorej\n\nzbytočné\n\nnečinnosťou\n\nprieťahy\n\nv\n\nkonaní\n\nvšeobecného\n\nsúdu,\n\nale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne\nk odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZa neefektívnu činnosť, ktorá môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd považuje\naj nesprávnu, resp. nesústredenú činnosť všeobecného súdu (m. m. II. ÚS 33/99).\n47. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na dlhšie obdobia nečinnosti,\nktoré ústavný súd identifikoval v období od mája 2014, keď žalobca reagoval podaním\nna výzvu okresného súdu, až do augusta 2017, keď okresný súd žalobcu vyzval\nna predloženie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich uplatnený nárok, a od septembra\n14\n\n2017, keď žalobca reagoval na výzvu okresného súdu doručením podania, až do marca\n2019, keď okresný súd žalobcu opätovne vyzýval na doplnenie skutkových tvrdení\nodôvodňujúcich uplatnený nárok. Celková doba absolútnej nečinnosti okresného súdu\ntak predstavuje obdobie viac ako 4 rokov.\n48. V konkrétnostiach k námietke sťažovateľa o nesústredenom postupe okresného\nsúdu, ktorý o jeho návrhu na zastavenie konania dosiaľ nerozhodol, ústavný súd poukazuje\nna vyjadrenia zákonného sudcu obsiahnuté v bode 11 tohto nálezu, z ktorých vyplýva,\nže pre vydanie osobitného rozhodnutia vo veci návrhu sťažovateľa na zastavenie konania\nnebol zákonný dôvod. Na podklade uvedených skutočností preto k nesústredenému postupu\nokresného súdu vo veci rozhodovania o návrhu na zastavenie napadnutého konania nemohlo\ndôjsť.\n49. Za opodstatnenú však považuje ústavný súd námietku sťažovateľa o nečinnosti\nokresného súdu vo veci vzájomnej žaloby, keďže o podaní doručenom okresnému súdu\nuž v máji 2012 okresný súd meritórne dosiaľ nerozhodol. V tejto súvislosti sa ústavný súd\nstotožňuje\n\ns názorom\n\nsťažovateľa\n\nobsiahnutým\n\nv bode\n\n23\n\ntohto\n\nnálezu,\n\npodľa ktorého argumentácia zákonného sudcu o tom, že vzájomnú žalobu sťažovateľ\nneuplatnil pri svojom prvom úkone vo veci, ale až s dlhším časovým odstupom\nje pre posúdenie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní v kontexte namietanej\nnečinnosti okresného súdu irelevantná.\n50. Už len pre úplnosť ústavný súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na predmet\nkonania vo veci ústavnej sťažnosti, ktorým je rozhodovanie vo veci zbytočných prieťahov,\nsa ústavný súd nemôže (tak ako sa to vo svojej podstate domáha sťažovateľ v bode 24 tohto\nnálezu) zaoberať otázkou správnosti či nesprávnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,\na teda ani otázkou, či opomenutie rozhodnúť vo veci vzájomnej žaloby bolo alebo nebolo\nprekážkou pre rozhodnutie okresného súdu rozsudkom pre zmeškanie. Rozhodnutie\no tejto otázke totiž prináleží príslušnému všeobecnému súdu rozhodujúcemu vo veci\ndostupných opravných prostriedkov smerujúcich\na nie ústavnému súdu.\n15\n\nproti rozsudku pre zmeškanie,\n\nV.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n51. S prihliadnutím na celkovú dobu napadnutého konania, ktorá ku dňu\nrozhodovania ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti dosahuje takmer 10 rokov, pričom\nvec nie je právoplatne skončená, berúc do úvahy ničím neodôvodnenú nečinnosť okresného\nsúdu v kontexte opodstatnenej argumentácie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,\nže postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd preto vyslovil porušenie práv sťažovateľa zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n52. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n53. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vzhľadom\nna skutočnosť, že napadnuté konanie vedené okresným súdom nebolo do času rozhodnutia\nústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti právoplatne skončené, prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať\nv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, a to aj napriek absencii uloženia takéhoto\npríkazu zo strany sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 174/08, IV. ÚS 121/2011, III. ÚS 232/2017).\n16\n\nPríkaz orgánu verejnej moci konať má totiž v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy charakter\nústavného príkazu viažuceho sa na vyslovenie porušenia základných práv a slobôd,\nk čomu v konkrétnom prípade došlo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.\nK bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu\n54. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n55. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04). Berúc do úvahy extrémnu dĺžku napadnutého konania okresného súdu,\nako aj dobu nečinnosti okresného súdu, podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto\nprípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako peňažnej\nprotihodnoty utrpenej nemajetkovej ujmy (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 178/2013).\nUž len pre úplnosť ústavný súd konštatuje, že dôvody uvádzané sťažovateľom považuje\nprima facie za dostatočné na to, aby sa návrhom sťažovateľa na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia zaoberal.\n56. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n2 000 € z dôvodov uvedených v bode 7 tohto nálezu.\n17\n\n57. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n58. Zohľadňujúc špecifiká posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku napadnutého\nkonania spôsobenú nečinnosťou okresného súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľa,\nktoré boli porušené, predmet konania, ako aj jeho význam pre sťažovateľa a berúc do úvahy\nskutočnosti uvádzané na ťarchu sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že v danom\nprípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n59. Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nv sume\n\nprevyšujúcej\n\nsumu\n\n500\n\n€\n\nnevyhovel\n\ntak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n60. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n61. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom,\nktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou v celkovej\nsume 346,26 €.\n62. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v ním požadovanej\nsume 346,26 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby\n18\n\n(prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa § 13a\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu\npodľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál)\nza každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma náhrady trov konania tak predstavuje sumu\n346,26 €. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.\n63. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVI.\n64. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "podmienky konania", "intervencia-intervenient", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/224/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64de0282-f2b9-4aac-9dd4-bcd19e3c9251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:84e4d783-2769-4e30-8a34-53c50e47eeaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 242/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2"}, {"guid": "ussr:d90114d3-de47-405e-a685-306eb5a1ede4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.232.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 232/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 232/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.232.2017.2"}, {"guid": "ussr:294c5afe-3451-4416-bf6b-ecd5eae130d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:8441f8b2-4569-4795-9413-5eb643259bb2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 275/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8441f8b2-4569-4795-9413-5eb643259bb2"}, {"guid": "ussr:f7d09986-adeb-4ec4-ab69-8b2e0c6ee6a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 317/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 317/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7d09986-adeb-4ec4-ab69-8b2e0c6ee6a9"}, {"guid": "ussr:cf090aab-1d7a-4d84-bb3e-8b5b6f0d0e08", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf090aab-1d7a-4d84-bb3e-8b5b6f0d0e08"}, {"guid": "ussr:67e7b6aa-8f39-4559-b400-5ade1f0dcfd1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 335/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 335/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67e7b6aa-8f39-4559-b400-5ade1f0dcfd1"}, {"guid": "ussr:21946de9-5c2a-4e55-a2ea-fb91f20239b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21946de9-5c2a-4e55-a2ea-fb91f20239b6"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:4b2a1901-d330-431b-9409-8c004571e8b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 254/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/09 z 13. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-13", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b2a1901-d330-431b-9409-8c004571e8b4"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:4064dc72-1f35-4520-ad57-209257ee7f6c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 382/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/08 z 20. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-20", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4064dc72-1f35-4520-ad57-209257ee7f6c"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:f3080caa-3fea-4747-ac8a-3f257d5b4918", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3080caa-3fea-4747-ac8a-3f257d5b4918"}, {"guid": "ussr:9634b349-09ea-4c7a-98b2-cb379bad303a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 336/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 336/07 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9634b349-09ea-4c7a-98b2-cb379bad303a"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:5e2d2d6d-8e9c-4359-99ed-c118872643e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e2d2d6d-8e9c-4359-99ed-c118872643e8"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7c39cf73-f346-490b-b57e-cca87dacbd4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.692.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 692/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 692/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.692.2025.1"}, {"guid": "ussr:01c75b6d-fae0-4403-93d6-56fb281cc406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.381.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 381/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 381/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.381.2023.1"}]}