{"guid": "ussr:95ae20d2-8e0f-472d-9017-fc121000d9a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.207.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 207/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 207/2020 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. IV. ÚS 207/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.207.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/95ae20d2-8e0f-472d-9017-fc121000d9a2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.207.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.207.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.207.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 207/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou\n\nkanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, ktorou\nnamietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nč.\n\nk.\n\n3\n\nCob 7/2019-598\n\nzo 4. septembra 2019 a konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a argumentácia v ústavnej sťažnosti\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s. r. o., ktorou namieta porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Cob 7/2019-598\nzo 4. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom\nv obchodnoprávnom spore, v ktorom si vymáhal pohľadávku vo výške 221 796,01 €\ns príslušenstvom z titulu odstupného podľa § 669 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Sťažovateľ,\nktorý predtým vykonával obchodné zastúpenie pre žalovaného v konaní (\n, pozn.), argumentoval, že dohoda o prevode práv a záväzkov uzatvorená medzi ním,\nžalovaným a obchodnou spoločnosťou\n\n(ďalej len „dohoda\n\no prevode práv“), ktorou boli všetky práva a povinnosti sťažovateľa ako obchodného\nzástupcu žalovaného prevedené práve na spoločnosť\n\n, je neplatná,\n\npretože ju podpísal pod psychickým donútením zo strany žalovaného, a zároveň si proti\nžalovanému uplatnil odstupné podľa § 669 Obchodného zákonníka. Okresný súd Bratislava\nII (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 23 Cb 110/2015-554 z 10. októbra 2018 žalobu\nsťažovateľa zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nProti predmetnému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu č. k. 23 Cb 110/2015-554\nz 10. októbra 2018 potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v celom rozsahu. Dožiadaním v informačnej kancelárii okresného súdu\nbolo zistené, že sťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu nepodal dovolanie.\n3. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nevykonal ním navrhované dôkazy (výsluch\nsťažovateľa, prehratie zvukovej nahrávky zo stretnutí, výsluchy svedkov\na\n\n), ktoré mali preukazovať jeho tvrdenia o tom, že dohodu o prevode\n\npráv podpísal pod nátlakom a na základe bezprávnych vyhrážok žalovaného (zrušenie\npridelených predajní spojené s následnými výdavkami sťažovateľa na mzdy, ukončenie\n\n2\n\nnájmov a úhrada úverov za prestavby predajní). K bezprávnej vyhrážke sťažovateľ dodal,\nže vzťah medzi ním a žalovaným nebol bežným obchodnoprávnym vzťahom, v ktorom\nvystupovali dva samostatné, nezávislé a rovnocenné subjekty, pretože podľa sťažovateľa\nžalovaný zneužíval svoje postavenie. Sťažovateľ poukazoval na nevýhodnosť uzatvorenej\ndohody o prevode práv aj tým, že sa ňou nezbavil svojich záväzkov z obchodného styku\npribližne vo výške 120 000 €.\n4. Sťažovateľ vytýka napadnutému rozsudku krajského súdu, že nedal odpoveď\nna jeho odvolacie námietky (v rozsahu skutočností uvádzaných sťažovateľom aj v jeho\nústavnej sťažnosti, ako boli zhrnuté v predošlom bode, pozn.), čím malo byť porušené\njeho právo na spravodlivé súdne konanie.\n5. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal\ntoto rozhodnutie:\n„1. Základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd sťažovateľa –\n,\n\nso sídlom\n\n, bolo porušené Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n\nsp. zn. 3Cob/7/2019 zo dňa 04.09.2019 a konaním, ktoré mu predchádzalo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nsp. zn. 3Cob/7/2019 zo dňa 04.09.2019 a vracia vec na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť trovy konania v sume 422,71 EUR\ndo pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa\nvedený v Tatrabanka, a.s. IBAN: SK6011000000002927879822.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n3\n\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n14.1 Podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má v prípade\nskončenia zmluvy právo na odstupné, ak\na) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod\ns doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi\na\nb) vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu,\nktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito\nzákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie\nkonkurenčnej doložky podľa § 672a.\n14.2 Podľa § 669a písm. c) Obchodného zákonníka právo na odstupné nevznikne,\nak podľa dohody so zastúpeným obchodný zástupca prevedie práva a povinnosti zo zmluvy\nna tretiu osobu.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Sťažovateľ vytýkal napadnutému rozsudku krajského súdu, že neodpovedal\nna jeho odvolacie argumenty proti rozsudku okresného súdu.\n\n5\n\n16. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n17. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 71/97).\nZ uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07).\n18. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní,\nv ktorom sa podaním riadneho opravného prostriedku domáha ochrany svojich práv\npred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých uplatnenie umožňuje procesné právo.\nAk účastník konania splní predpoklady ustanovené zákonom na poskytnutie ochrany\nv odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom\nsa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní. Poskytnutie\ntakejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno považovať za právo na úspech\nv odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ak každé také rozhodnutie odvolacieho súdu\nodpovedá na obsah odvolania ústavne konformným spôsobom a v rozsahu upravenom\nzákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy).\n19. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom\nzáujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný\na že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\n\n6\n\n20. Ústavný súd je, ako už bolo uvedené, oprávnený a povinný posúdiť ústavnosť\nkonania, resp. rozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi došlo\nk porušeniu ústavnoprávnych princípov konania (čl. 46 až čl. 50 ústavy) a či možno\nich konania (postupy) a rozhodnutia považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné\na udržateľné. Táto právomoc ústavného súdu však nie je spojená so vznikom oprávnenia\na povinnosti prehodnocovať právne názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto dospeli\nna základe výkladu a uplatňovania zákonov, ak tento výklad a aplikácia zákonov neporušujú\nuvedené ústavnoprocesné princípy (m. m. II. ÚS 54/02). Reálne uplatnenie a garantovanie\nzákladného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní,\nale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (IV. ÚS 302/07).\n21. Krajský súd vo vzťahu k sťažovateľovmu tvrdeniu o bezprávnej vyhrážke\nuviedol:\n«... konanie žalovaného nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku, nakoľko takéto\nprávo žalovanému vyplýva priamo zo Zmluvy o obchodnom zastúpení (ktorej platnosť\nžalobca nespochybňuje), a teda za bezprávnu vyhrážku nemožno považovať upozornenie\nna možnosť využitia tohto práva pri rokovaniach so žalobcom ohľadom uzatvorenia Dohody\no prevode práv a povinností. Pre posúdenie, či sa jedná o bezprávnu vyhrážku alebo\no oprávnený nátlak je pritom dôležité posúdenie práve toho či účastník právneho úkonu\nhrozí niečím, čo je oprávnený vykonať. V danom prípade je jednoznačné, že žalovaný\n„hrozil“ práve zákonným konaním.» (bod 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského\nsúdu).\n22. Z už uvedenej citácie napadnutého rozsudku je zrejmé, že premisa sťažovateľa\no bezprávnej vyhrážke logicky neobstojí, a preto nemalo zmysel vykonávať dokazovanie,\nktoré ju malo preukázať, ako správne uviedol už okresný súd vo svojom rozsudku. Ústavný\nsúd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle čl. 4 bodu 7 zmluvy o obchodnom zastúpení\n(medzi sťažovateľom a žalovaným, pozn.) bol žalovaný oprávnený kedykoľvek\njednostranne zrušiť sťažovateľovi oprávnenie prevádzkovať jeho značkové predajne (bod 33\nprvá veta rozsudku okresného súdu č. k. 23 Cb 110/2015-554). Ústavný súd zároveň\n\n7\n\nkonštatuje, že zo sťažovateľom uvedených tvrdení a predložených príloh možno\njednoznačne vyvodiť, že vzťah medzi ním a žalovaným bol bežným obchodnoprávnym\nvzťahom bez žiadnej špeciálnej ochrany alebo výsadného postavenia, ktoré by sa týkali\nsťažovateľa. Sťažovateľove tvrdenia, že žalovaný mal silnejšie postavenie, ktoré zneužíval,\nnemali žiadny právny podklad, a preto nemohli mať pre posúdenie jeho žaloby zo strany\nkonajúcich súdov žiadnu relevanciu.\n23. Na druhej strane je síce pravda, že odvolací súd sa špeciálne (nad rámec\nkonštatovania správnosti rozsudku okresného súdu, pozn.) nezaoberal jeho odvolacím\nargumentom, že sťažovateľ sa podpisom dohody o prevode práv nezbavil svojich záväzkov,\nktoré vznikli pred jej podpisom. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že okresný\nsúd mal v rozsudku tvrdiť, že uzatvorením dohody o prevode práv sa mal sťažovateľ zbaviť\naj svojich starších záväzkov z obchodného styku (ktoré vznikli pred podpisom dohody\no prevode práv, pozn.) vo výške 120 000 €. Podľa sťažovateľa je toto tvrdenie celkom\nzjavne nepravdivé, pretože z dohody o prevode práv vyplýva, že sa zbavil iba záväzkov\ndo budúcna.\n24. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť namietaným rozsudkom krajského súdu\nporušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces a na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nje potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ale aj rozsudku\nokresného súdu. Tieto z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, III. ÚS 342/2017). Okresný súd k ekonomickému významu uzatvorenia\ndohody o prevode práv pre sťažovateľa uviedol: „Neplatnosť dohody o prevode práv\na povinností nemožno odvodzovať ani zo samotnej bezodplatnosti tejto zmluvy, nakoľko\nzákon odplatnosť takejto zmluvy ako podmienku jej platnosti nevymedzuje. Zároveň\nje potrebné poukázať aj na rozpory v skutkových tvrdeniach žalujúcej strany, ktorá\nna jednej strane poukazuje na inštitút laesio enormis a dohodu o prevode práv a záväzkov\npovažuje za enormne poškodzujúcu žalobcu, na druhej strane uvádza, že žalobca túto\nzmluvu uzatvoril z dôvodu, že v čase uzatvorenia dohody mal záväzky vo výške 120.000,Eur, pričom ak by bol nútený ukončiť pracovnoprávne vzťahy zo svojim zamestnancami,\ntieto záväzky by sa ešte navýšili o náklady na vyplácanie mzdy počas plynutia výpovednej\n\n8\n\ndoby, resp. o náklady na odstupné. Na základe dohody o prevode práv a povinností žalobca\nna jednej strane stratil možnosť vykonávať činnosť obchodného zástupcu pre žalovaného,\nčim stratil aj možnosť získavať provízie za sprostredkovanie obchodov na druhej strane\npreviedol aj svoje záväzky presahujúce sumu 120.000,- Eur. Tieto náklady by musel žalobca\nuhrádzať aj prípade, ak by žalovaný od zmluvy odstúpil spôsobom uvedeným v čl. 26 bod 1\nzmluvy. V takomto prípade by mal žalobca ešte kratší čas na usporiadanie svojich\nzáležitostí, ako v prípade uzatvorenej dohody, kedy od oznámenia úmyslu túto dohodu\nuzatvoriť až po jej samotné uzatvorenie prebehla už spomínaná doba dvoch mesiacov.\nDohoda o prevode práv a záväzkov tak bola na jednej strane uzatvorená bezodplatne,\nna druhej strane mala pre žalobcu aj nemalý pozitívny ekonomický význam, keďže\nmu umožnila zbaviť sa záväzkov v značnej výške.“ (bod 37 rozsudku okresného súdu č. k.\n23 Cb 110/2015-554).\n25. Z už citovaného textu je jasné a zrejmé, že okresný súd oprel ekonomickú\nvýhodnosť podpisu dohody o prevode práv pre sťažovateľa (pre účely posudzovania\njej platnosti, pozn.) aj o skutočnosť, že vďaka jej podpisu mohol previesť na zmluvnú stranu\n(\n\n) svoje záväzky presahujúce sumu 120 000 €, t. j. svoje záväzky\n\ndo budúcna, alebo svoje záväzky po podpise dohody o prevode práv. Okresný súd\nteda v žiadnom prípade nekonštatoval, že uzatvorením dohody o prevode práv sa mal\nsťažovateľ zbaviť aj svojich starších záväzkov z obchodného styku vo výške 120 000 €.\nTvrdenie sťažovateľa v ústavnej sťažnosti (a teda aj v odvolaní) o tom, že okresný súd\nmal nesprávne uviesť, že sťažovateľ previedol dohodou o prevode práv aj svoje staršie\nzáväzky, je preto nepravdivé a zavádzajúce. V rámci posudzovania práva na súdnu ochranu\na v jej rámci práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia teda ústavný súd konštatuje,\nže ak by sa aj odvolací súd nezaoberal špeciálne nepravdivými a hrubo zavadzajúcimi\ntvrdeniami v odvolaní, nemôže ísť o porušenie práva na súdnu ochranu. V takýchto\nprípadoch plne postačuje aj všeobecné konštatovanie o správnosti rozhodnutia súdu prvej\ninštancie. Samozrejme, krajský súd mohol artikulovať, že tvrdenie sťažovateľa, podľa\nktorého mal okresný súd konštatovať prevod jeho starších záväzkov, je v zjavnom rozpore\ns realitou, snáď by ho v konečnom dôsledku odradil od neúčelného využitia inštitútu\nústavnej sťažnosti.\n\n9\n\n26. Ústavný súd ešte podotýka, že konanie sťažovateľa, ktorým spochybňoval\nnapadnutý rozsudok krajského súdu vyznieva účelovo. Sťažovateľ totiž napadnutý rozsudok\nnenapadol dovolaním, za ktoré sa na rozdiel od ústavnej sťažnosti vyrubuje súdny poplatok.\nV každom prípade argumenty, ktoré sťažovateľ prezentoval vo svojej ústavnej sťažnosti,\njednak nemajú žiadnu právnu relevanciu (sťažovateľovo vnímanie, že žalovaný proti nemu\nzneužil svoje postavenie na vznesenie bezprávnej vyhrážky – pričom žalovaný iba využil\nmožnosť podľa zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorej platnosť sťažovateľ žiadnym\nspôsobom nespochybnil, pozn.) a jednak sú nepravdivé a hrubo zavádzajúce (sťažovateľove\ntvrdenia o tom, čo mal okresný súd konštatovať vo vzťahu k jeho starším obchodným\nzáväzkom, pozn.). Vzhľadom na uvedené nemohol byť v tomto prípade naplnený žiadny\nz dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov.\n27. Z citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným\ndôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí\naj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.\nnedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná\nv kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n\n10\n\n28. Ústavný súd teda konštatuje, že v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto jeho ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n29.\n\nPretože\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nbola\n\nako\n\ncelok\n\nodmietnutá,\n\nbolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite\nústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7ec3eb0b-c56c-4c1a-945d-44c10e197b91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 342/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 54/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "8b577a09-f808-4104-952a-5e16a24b29dd:11039361-67b5-403d-bddb-ee489b41f9cb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8114229352.1", "spisova_znacka": "3Cob/7/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/7/2019 z 14. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-10-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8114229352.1"}, {"guid": "d8cf38ec-79f0-43e1-bb63-52ac38074541:bec94075-17ee-4371-a1d6-7d4b55db28c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/110/2015", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/110/2015 z 19. 8. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2015-08-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d8cf38ec-79f0-43e1-bb63-52ac38074541:bec94075-17ee-4371-a1d6-7d4b55db28c5"}], "citovane_v": []}