{"guid": "ussr:626d9196-f7ec-4432-9e72-fe6d952f7584", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.200.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2020 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. IV. ÚS 200/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.200.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/626d9196-f7ec-4432-9e72-fe6d952f7584", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.200.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.200.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.200.2020.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 200/2020-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Comdet\ns. r. o., Strojárenská 1B/8800, Trnava, IČO 36 280 402, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., Námestie SNP 3, Trnava, v mene ktorej koná\nna základe substitučnej plnej moci advokát Mgr. Pavel Gavorník, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Sžfk 43/2018 z 20. augusta 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Comdet s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a vymedzenie napadnutého konania\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra\n2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nComdet\n\ns.\n\nr.\n\no.,\n\nStrojárenská 1B/8800, Trnava, IČO 36 280 402 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžfk 43/2018\nz 20. augusta 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa správnou žalobou domáhal\nna Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľstvo“), ako aj predošlého\nrozhodnutia Daňového úradu Trnava (ďalej len „úrad“). Rozsudkom krajského súdu č. k.\n20 S 35/2017-100 zo 14. februára 2018 bola správna žaloba sťažovateľa zamietnutá ako\nnedôvodná.\n3. Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 43/2018 z 20. augusta 2019 bola\nzamietnutá kasačná sťažnosť podaná sťažovateľom proti rozsudku krajského súdu.\n4. Podľa názoru sťažovateľa napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je vo svojom\nobsahu ako celok nepreskúmateľný.\n5. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že podanú kasačnú sťažnosť\nodôvodnil tým, že a) nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené uskutočniť\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, ďalej tým, že b) krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\n2\n\nveci, a napokon tým, že c) krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„SSP“)].\n6. V súvislosti s nesprávnym procesným postupom znemožňujúcim sťažovateľovi\nuskutočniť jemu patriace procesné práva poukázal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti na to,\nže správnou žalobou z 2. decembra 2016 sa domáhal preskúmania a zrušenia celkom 10\nrozhodnutí riaditeľstva vydaných 19. septembra 2016, 23. septembra 2016 a 29. septembra\n2016 pod 10 rôznymi spisovými značkami. Všetky tieto rozhodnutia boli navzájom\nprepojené, spolu súviseli a všetky spoločne vzišli z jednej daňovej kontroly vykonanej\nu sťažovateľa.\n7. Uznesením krajského súdu zo 17. februára 2017 (z pohľadu sťažovateľa neúčelne)\nbolo preskúmanie žalobou napadnutých rozhodnutí riaditeľstva vylúčené do samostatných\nkonaní, v dôsledku čoho pôvodná žaloba stratila konzistentnosť a celistvosť, čo v konečnom\ndôsledku oslabilo pozíciu sťažovateľa v jednotlivých konaniach. Sťažovateľ pritom\nv správnej žalobe uvádzal, že rozhodnutiami riaditeľstva a rozhodnutiami úradu boli\npoškodené jeho práva, všetky tieto rozhodnutia boli vo vzájomnej súvislosti nesprávne\na nezákonné, pričom bol daný predpoklad na ich úplné zrušenie krajským súdom.\n8. Sťažovateľ napádal rozhodnutia riaditeľstva a úradu najmä preto, lebo skutkový\nstav vzatý za základ rozhodnutí bol v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich\nnemal oporu, ďalej zistenie skutkového stavu zo strany riaditeľstva a úradu bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci a napokon rozhodnutia riaditeľstva a úradu\nvychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 SSP).\n9. Predmetom konania tak v dôsledku vylúčenia na samostatné konanie bolo už len\npreskúmanie rozhodnutia riaditeľstva č. 104010308/2016 z 29. septembra 2016. Týmto\nrozhodnutím riaditeľstvo ako odvolací orgán potvrdilo rozhodnutie úradu ako správcu dane.\n\n3\n\n10. Krajský súd vylúčením vecí na samostatné konania značne oklieštil (obmedzil)\nnámietky sťažovateľa ako žalobcu v niektorých konaniach, ktoré sa tak už netýkali jeho\nkomplexných výhrad k daňovej kontrole, ale už len jej čiastkových výhrad ku konkrétnym\ndodávateľom, čím jeho žaloba stratila kontext a utrpela na komplexnosti a celistvosti. Podľa\nnázoru sťažovateľa krajský súd už nemohol z dôvodu drobenia veci posúdiť túto komplexne\na vo vzájomnej súvislosti. Krajský súd nemohol ani objektívne posúdiť správnosť\nrozhodnutia riaditeľstva, keďže nedisponoval úplnými informáciami z administratívnych\nspisov v rámci celej daňovej kontroly, ale len čiastkovými. Krajský súd si takto nemohol\nvytvoriť komplexný obraz o úkonoch riaditeľstva, resp. úradu a nemohol zohľadniť\njednotlivé okolnosti a aspekty súhrnne, ale len jednotlivo, v dôsledku čoho nesprávne\nrozhodol, čo sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal.\n11. Sťažovateľ sa domnieva, že v konečnom dôsledku bolo úvodné uznesenie\nkrajského súdu o vylúčení vecí na samostatné konania nesprávne, čo sťažovateľa poškodilo,\na to až do tej miery, že krajský súd nesprávnym procesným postupom (vydaním uznesenia\no vylúčení vecí na samostatné konania) znemožnil sťažovateľovi uskutočňovať jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Najvyšší súd na tieto výhrady sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vôbec\nnereflektoval, danému dovolaciemu dôvodu (správne má byť zrejme dôvodu kasačnej\nsťažnosti, pozn.) ako jednému z troch sa vôbec nevenoval a na námietky neodpovedal,\nčo možno kvalifikovať ako neprijateľnú nepreskúmateľnosť rozsudku najvyššieho súdu.\n13. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci zo strany krajského súdu\nsťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že došlo jednak k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu (ne)splnenia podmienok sťažovateľa pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nv zmysle § 49 ods. 1 a nasl., ako aj § 51 ods. 1 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na preukázanie reálnosti\nzdaniteľných plnení sťažovateľa s obchodnými spoločnosťami\nlen „\n\n“), a\n\n(ďalej\n\n; ďalej k nesprávnemu právnemu posúdeniu § 24 ods. 1 a 4\n\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\n4\n\nzákonov v znení neskorších predpisov tým, že krajský súd potvrdil správnosť postupu\na právnej kvalifikácie riaditeľstva a úradu v daňovom konaní; potom k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu zásad daňového konania krajským súdom, keď tento povýšil\nprejednávaciu zásadu nad zásadu materiálnej pravdy, pričom zároveň fakticky zúžil, ba až\nvylúčil aplikáciu vyhľadávacej zásady v daňovom konaní, a napokon k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 1/2010 krajským súdom,\nktorý vylúčil, že by závery rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 1/2010 svedčili\nv prospech sťažovateľa.\n14. Sťažovateľ vo vzťahu k dodávateľovi reklamného spotu\n\nuvádzal,\n\nže v daňovom konaní spoľahlivo, ba až vyčerpávajúcim spôsobom preukázal formálne,\nale aj faktické dodanie plnenia – reklamného spotu vrátane premietania na veľkoplošnej\nobrazovke na audio-video zázname, a to s ohľadom na 10 podstatných skutočností\n(sťažovateľ ďalej vymenúva však iba 8 takýchto skutočností, pozn.), a to zmluvný vzťah\ns\n\nbol riadne formalizovaný preukázanou písomnou zmluvou;\n\nsťažovateľovi\n\nza dodané plnenie riadne vystavil a zaslal príslušné faktúry, ktoré sťažovateľ uhradil;\nfaktické plnenie zo strany\n\nbolo preukázané výsluchom svedka\n\núradu a riaditeľstva poukazujúce na to, že svedok\n\n; postoje\n\nsi nevedel spomenúť na detaily\n\nplnenia, keďže nevedel s presnosťou určiť výšku plnenia za prenájom reklamného času\na nepamätal si presne názov sťažovateľa, treba považovať za nepatričné s ohľadom\nna odstup času a na nemožnosť svedka\n\noprieť sa o účtovné doklady; existencia\n\nreálnej\n\ns nahrávkou,\n\nvideoreklamy\n\nsťažovateľa\n\nv spojení\n\nz ktorej\n\nje\n\nevidentné,\n\nže na veľkoplošnej obrazovke (ktorej vlastník má byť úradu známy) bola reklama reálne\npremietaná; sťažovateľ úradu označil svedka\n\n, ktorý reklamu, resp. reklamný spot\n\nreálne vytvoril a v rámci výsluchu rozhodujúce skutočnosti potvrdil; vykonštruovanosť\nnázoru riaditeľstva o tom, že sťažovateľ nemá mať o opakovaný výsluch svedka\nzáujem z dôvodu, že by si tento teraz mal spomenúť na rôzne podrobnosti, pretože ak je\nriaditeľstvo toho názoru, že svedok\n\nby uviedol ďalšie podrobnosti relevantné\n\npre konanie, potom sa vlastne priznáva k neúplnému zisteniu skutkového stavu; sťažovateľ\nnapokon poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžf 41/2013 z 28. mája 2015,\nresp. sp. zn. 3 Sžf 1/2010, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým\n5\n\ndaňový subjekt, ale ak tento vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, disponuje existenciou\nmateriálneho plnenia a tomu zodpovedajúcim daňovým dokladom, dôkazné bremeno (ale aj\ndôkaznú núdzu) znáša správca dane (úrad).\n15. Najvyšší súd napriek uvedeným výhradám sťažovateľa nepovažoval jeho\nargumentáciu za dostatočnú na to, aby kasačnej sťažnosti vyhovel, a najpodstatnejšie je,\nže v odôvodnení rozsudku sa riadne nevyjadril k podstatným dôvodom, pre ktoré sťažovateľ\nkasačnú sťažnosť podal. Najvyšší súd iba veľmi vágne a všeobecne – formálne uviedol\nv odsekoch 31 až 34 rozsudku, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu, a iba\nreprodukoval názory úradu, riaditeľstva a krajského súdu, a to pri absencii vlastných úvah\nk celkom 10 bodom, pre ktoré sťažovateľ považoval sporné materiálne plnenie\nza preukázané.\n16. Sťažovateľ tak nemá zodpovedané otázky, prečo nie je možné spoľahlivo\nakceptovať unesenie dôkazného bremena z jeho strany, prečo je zo skutkového hľadiska\nproblematická výpoveď kľúčových svedkov (najmä\n\n), prečo s odstupom času nie\n\nje možné akceptovať zjavnú existenciu videozáznamu, z ktorého preukázateľne vyplýva\npremietanie reklamného spotu na premietacej obrazovke, prečo nie je akceptovateľné prijať\nplatbu v hotovosti, prečo nie je možné akceptovať viacero nahrávok predmetného\nfakturovaného reklamného spotu, prečo nie je možné akceptovať výpoveď svedka, ktorý\nuviedol, že reklamný spot priamo vyrobil a pod. Existujú teda podstatné a dôvodné otázky,\nktoré si sťažovateľ kladie a ktoré najvyšší súd nezodpovedal.\n17. V súvislosti s namietaným odklonením sa od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd v iných konaniach\n(skutkovo a právne obdobných) vydal rozsudky v jeho prospech ako daňového subjektu,\na preto sa v tejto veci odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Išlo\no rozsudky krajského súdu sp. zn. 14 S 79/2014, 14 S 80/2014 a 14 S 81/2014. V týchto\nveciach krajský súd prisvedčil žalobcovi (odlišnému subjektu od sťažovateľa) a zrušil\nrozhodnutia riaditeľstva vo veciach skutkovo a právne obdobných, pričom sa stotožnil\ns právnou argumentáciou žalobcu, presne označil všetky vytýkané nedostatky v rámci\n6\n\ndaňového konania, ktoré spolu vo vzájomných súvislostiach zapríčinili zrušenie rozhodnutí\nriaditeľstva. Najvyšší súd na tieto výhrady uvedené v kasačnej sťažnosti vôbec\nnereflektoval, čo treba považovať za neprijateľnú nepreskúmateľnosť rozsudku najvyššieho\nsúdu.\n18. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti Comdet s.r.o., Strojárenská 1B/8800, Trnava 917 00,\nIČO: 36 280 402, zapísanej v OR OS Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 18127/T, na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžfk/43/2018 z 20.08.2019\nporušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/43/2018\nz 20.08.2019 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť spoločnosti Comdet s.r.o.\ntrovy právneho zastúpenia v sume 391,92 eur, a to do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúra\n19. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n20. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\n\n7\n\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n21. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n22. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07,\nIV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014, III. ÚS 102/2018).\n23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\n8\n\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n24. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy však\nnepatrí právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.\nprávo na úspech v konaní (I. ÚS 3/97, II. ÚS 218/02, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 225/05,\nII. ÚS 56/07), ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n25. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je ústavnou sťažnosťou v zmysle\nčl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde, preto\nho ústavný súd predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa\n§ 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n26. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní skúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti\n(§ 123 zákona o ústavnom súde) a či sú naplnené predpoklady umožňujúce ďalšie konanie\no ústavnej sťažnosti (§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde). Ďalej posudzoval,\nči nie je daný niektorý z dôvodov na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\n\n9\n\n27. Ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne\nneopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n28. Podľa názoru ústavného súdu možno závery uvedené v odôvodnení rozsudku\nnajvyššieho súdu považovať v rámci námietok sťažovateľa za dostatočné a presvedčivé\na nemožno ich v žiadnom prípade považovať za arbitrárne či zjavne neodôvodnené.\nPreskúmaním napadnutého rozhodnutia ústavný súd dospel k názoru, že najvyšší súd\nštandardným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval na sťažovateľom uplatnené\nkasačné námietky, pričom svoj záver o potvrdení rozsudku krajského súdu a zamietnutí\nkasačnej sťažnosti zrozumiteľne a primerane odôvodnil. Právne závery najvyššieho\nsúdu nevykazujú znaky svojvôle alebo arbitrárnosti. Skutočnosť, že sa sťažovateľ\nso závermi najvyššieho súdu nestotožňuje a má na vec iný názor, nemôže sama osebe viesť\nk záveru o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným.\n29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu a základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a tiež jeho právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť\npo prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie ním\noznačených práv. K jednotlivým námietkam sťažovateľa uvedeným v ústavnej sťažnosti\npovažuje za potrebné ústavný súd uviesť:\na) Nesprávny procesný postup znemožňujúci sťažovateľovi uskutočniť jeho\nprocesné práva\n30. V tejto súvislosti musel ústavný súd posúdiť najprv otázku, či je možné,\naby prípadné sťažovateľom namietané pochybenia, resp. nedostatky činnosti orgánu\nverejnej moci (v tomto prípade správneho súdu) mohli dosiahnuť ústavnoprávny rozmer,\nt. j. aby v dôsledku takéhoto postupu orgánu verejnej moci došlo aj k zásahu do ústavou\nalebo dohovorom zaručených práv a slobôd. Ústavný súd zastáva názor, že prípadné\n10\n\nprocesné pochybenie krajského súdu v prejednávanej veci pri rozhodovaní o vylúčení veci\nna samostatné konania túto intenzitu nemôže dosiahnuť.\n31. V prvom rade je potrebné uviesť, že § 66 SSP dáva správnemu súdu možnosť,\naby v prípade, ak smeruje jedna žaloba proti viacerým rozhodnutiam, mohol predseda\nsenátu uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné\nkonanie nie je možné alebo vhodné. Správny súd tak môže zvrátiť objektívnu kumuláciu,\nktorá vznikla aktivitou žalobcu. Dôvodom na vylúčenie veci môže byť aj skutočnosť, že by\nspoločné prejednávanie vecí nebolo v záujme hospodárnosti konania. Zo žiadneho\nzákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie sťažovateľa ako účastníka konania na to, aby\nnebola súvisiaca vec vylúčená na samostatné konanie po splnení zákonných podmienok.\n32. Z hľadiska zachovania práva na spravodlivý proces nemožno opomenúť,\nže uznesenie krajského súdu o vylúčení veci na samostatné konanie je rozhodnutie\nprocesného charakteru upravujúce vedenie konania, ktorým sa nerozhoduje meritórne\no nároku účastníka konania, t. j. nerozhoduje sa vo veci samej. Z pohľadu požiadavky\ndodržania ústavnoprávnych princípov ústavný súd konštatuje, že vidí len málo priestoru\nna to, aby rozhodnutím správneho súdu o vylúčení veci na samostatné konanie došlo\nk reálnemu zásahu do základných práv alebo slobôd účastníka konania. Rovnako\nz judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 303/2016, IV. ÚS 459/2011, III. ÚS 588/2012,\nI. ÚS 341/08) možno dospieť k záveru, že aj prípadné procesné pochybenie, ktoré by\nspočívalo v nesprávnom vydaní uznesenia o vylúčení veci na samostatné konanie, zvyčajne\nnedosahuje ústavnoprávny rozmer, resp. nemá takú intenzitu, ktorá by v konečnom\ndôsledku mohla viesť k záveru o porušení základného práva na súdnu ochranu.\n33. Spojenie veci a vylúčenie veci na samostatné konanie je rozhodnutím procesného\ncharakteru, ku ktorému (správny) súd pristupuje z dôvodov racionality a hospodárnosti\nkonania, a nemôže mať taký vplyv na postavenie účastníka v súdnom konaní, ktorý by\nviedol k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu. Z priebehu namietaného\nkonania takáto skutočnosť ani nevyplýva (II. ÚS 122/05, IV. ÚS 235/05).\n\n11\n\n34. Rozhodnutie o vylúčení veci na samostatné konanie vo svojich dôsledkoch nijako\nnemôže obmedziť, resp. ovplyvniť rozsah práv patriacich sťažovateľovi, resp. zasiahnuť\ndo jeho v ústavnej sťažnosti označených práv a slobôd. Ústavný súd v tejto súvislosti\nnezistil z materiálneho hľadiska také závažné okolnosti, resp. skutočnosti takej intenzity,\nktoré by mohli signalizovať porušenie základného práva na súdnu ochranu.\n35. Napokon ústavný súd považuje za potrebné konštatovať, že najvyšší súd\nv napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím krajského súdu primeraným a náležitým\nspôsobom odôvodnil vylúčenie veci na samostatné konanie (pozri bod 24 a 25 napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu).\n36. Sťažovateľom tvrdený nesprávny procesný postup krajského súdu spočívajúci\nvo vylúčení preskúmania jednotlivých rozhodnutí riaditeľstva na samostatné konania je\nnavyše zo strany sťažovateľa odôvodňovaný rýdzo iba vo všeobecnej rovine. Sťažovateľ\nnijako konkrétne neuvádza, aké rozhodujúce fakty, súvislosti či okolnosti nevzal krajský\nsúd pri svojom rozhodovaní do úvahy v dôsledku vylúčenia vecí na samostatné konania\na ako tieto konkrétne skutočnosti mohli, resp. mali ovplyvniť jeho rozhodovanie a spôsobiť\ntak jeho nezákonnosť. V tomto smere sú preto námietky sťažovateľa nepreskúmateľné.\nb) Nesprávne právne posúdenie veci\n37. Sťažovateľom formulovaná námietka nesprávneho právneho posúdenia mieri\npodľa názoru ústavného súdu vo svojej podstate skôr proti hodnoteniu vykonaných dôkazov\na proti záverom vyplývajúcim z tohto hodnotenia vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena\nsťažovateľa ako daňového subjektu. Z obsahu týchto námietok nepriamo vyplýva,\nže sťažovateľ nesúhlasí s najvyšším súdom v rovine posúdenia otázky preukázania splnenia\nzákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a s tým\nsúvisiacej otázky rozsahu a miery dokazovania v daňovom konaní, ako aj otázky rozloženia\n(presunu) a unesenia dôkazného bremena medzi sťažovateľa ako daňový subjekt a správcu\ndane a následného hodnotenia dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach.\n\n12\n\n38. Hoci sa hodnotenie dôkazov a posudzovanie unesenia dôkazného bremena\ndaňového subjektu zo strany správcu dane (ktoré odobril aj najvyšší súd) môže javiť na prvý\npohľad prísne, sťažovateľ v tejto súvislosti neponúkol ústavnoprávne relevantnú\nargumentáciu v otázkach týkajúcich sa dokazovania, ktorou by sa mohol ústavný súd\nzaoberať a na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o ústavnej neudržateľnosti\naplikácie a interpretácie právnych noriem upravujúcich dokazovanie v daňovom konaní,\nresp. v inom procese pri správe daní (daňová kontrola a pod.) zo strany daňových orgánov\na správnych súdov. Inak povedané, sťažovateľ iba vymenúva dôkazy svedčiace v jeho\nprospech a následne si kladie otázku, prečo neboli akceptované (prečo neuniesol dôkazné\nbremeno), bez toho, aby túto svoju nespokojnosť s výsledkami dokazovania podporil\nkonkrétnou a ústavnoprávne relevantnou právnou argumentáciou.\n39. Ústavný súd v zásadnej rovine zdôrazňuje, že nie je tzv. skutkovým súdom, sám\ndokazovanie na zisťovanie skutkového stavu spravidla nevykonáva a vychádza z dôkazov,\nktoré vykonali všeobecné súdy, resp. orgány finančnej správy. Pokiaľ je vykonané\ndokazovanie zo strany všeobecných súdov vyhodnotené presvedčivým a zákonu\nzodpovedajúcim spôsobom, ústavný súd nemá dôvod do takéhoto hodnotenia dôkazov\n(ktoré sám nevykonal) zasahovať.\n40. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že mu zásadne neprislúcha hodnotiť\nvykonané dôkazy, ako to nepriamo požaduje sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti.\nTakýto postup ústavného súdu by bol nielen v príkrom rozpore s uvedenými úlohami\nústavného súdu, ale popieral by aj základnú zásadu ústnosti a bezprostrednosti súdneho\nkonania, ktoré vytvárajú najlepšie predpoklady na zistenie materiálnej pravdy (m. m.\nI. ÚS 11/2015).\n41. Najvyšší súd dostatočne presvedčivým a vyčerpávajúcim spôsobom poukázal\nna tie rozhodujúce skutočnosti, resp. okolnosti, ktoré viedli k záveru o tom, že sťažovateľ\ndôkazné bremeno zaťažujúce ho v daňovom konaní neuniesol (pozri body 26 až 34\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu).\n\n13\n\nc) Odklonenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu\n42. V rámci svojej námietky, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že sa\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP],\nsťažovateľ tvrdí, že dal do pozornosti najvyššieho súdu, že krajský súd v iných konaniach\n(sp. zn. 14 S 79/2014, 14 S 80/2014 a 14 S 81/2014) skutkovo a právne obdobných k tomuto\nkonaniu vydal rozsudky v prospech sťažovateľa v postavení daňového subjektu, čím sa\npodľa názoru sťažovateľa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačným súdom.\n43. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že rozhodnutia krajského súdu v oblasti\nsprávneho súdnictva, ktorý v zásade rozhoduje ako súd prvej a jedinej inštancie (§ 10 SSP),\nnemožno považovať za rozhodovaciu prax kasačného súdu. Postavenie kasačného súdu má\njedine najvyšší súd, ktorý je vecne a funkčne príslušný na rozhodovanie o kasačných\nsťažnostiach [§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP].\n44. Sťažovateľ spomína v ústavnej sťažnosti rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Sžf 1/2010 z 19. augusta 2010, hoci nie v rámci argumentácie k odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe, ale ako argument o nesprávnom právnom posúdení [ako dôvod\nkasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Ústavný súd považuje za potrebné\nuviesť, že spomínaný rozsudok rieši otázku rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým\nsubjektom a správcom dane, avšak v celkom odlišných konkrétnych súvislostiach\ntýkajúcich sa špecifického prípadu dane z pridanej hodnoty. Ide o riešenie otázky\ndôkazného bremena v prípade, keď daňový subjekt je obeťou podvodu zo strany tretieho\nsubjektu (dodávateľa). Vyslovuje pritom názor, že v zásade nie je možné spravodlivo\nžiadať, aby daňový subjekt sledoval a kontroloval výrobné a obstarávacie procesy tovarov\nu iných subjektov pred dodaním tovaru, pričom v danom prípade nebola spochybnená\nmateriálna existencia tovaru, čo je odlišný prípad, ako tomu bolo v prejednávanej veci\nsťažovateľa.\n45. Berúc na zreteľ už spomínaný záver, že za rozhodovaciu prax kasačného súdu\nnemožno považovať rozhodnutia krajských súdov v správnom súdnictve, pričom sťažovateľ\n14\n\nžiadne rozhodnutia kasačného súdu (od ktorých sa mal krajský súd odkloniť) neoznačil,\nústavný súd nezistil dôvody, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu\nústavnoprávne neobstálo.\n46. Ústavný súd preto konštatuje, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nnedošlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n47. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vec (v procesnom zmysle)-vylúčenie na samostatné konanie", "aplikácia právnych noriem", "daň-z pridanej hodnoty", "arbitrárnosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c6af354f-6066-4a9c-b075-c10da7931a6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.102.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 102/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.102.2018.1"}, {"guid": "ussr:cb833675-456a-4e0f-8c9f-8037945e359f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/2015 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1"}, {"guid": "ussr:612b737a-ea66-40f0-a4ea-c559b3073c5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.303.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 303/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.303.2016.1"}, {"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:bb2ed7dd-bd86-4b7c-865b-f7afb31fe3e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 588/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 588/2012 z 11. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2ed7dd-bd86-4b7c-865b-f7afb31fe3e7"}, {"guid": "ussr:4abf9727-e89f-477e-99b1-4b2cb2994c20", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4abf9727-e89f-477e-99b1-4b2cb2994c20"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:b7ddac2b-16d8-45b9-bdf1-612271ec13e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 341/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 341/08 z 30. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7ddac2b-16d8-45b9-bdf1-612271ec13e7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:a00383e4-0b5e-4aed-924b-1c9a7c783970", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 235/05 z 27. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a00383e4-0b5e-4aed-924b-1c9a7c783970"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ba499f70-c496-4e23-a903-4517bd298904", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.210.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 210/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 210/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.210.2024.1"}, {"guid": "ussr:584b4c72-2147-4a8e-9055-53e976bfe0c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.301.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 301/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.301.2020.1"}, {"guid": "e5cc7dd0-40ec-48ed-8b27-e0439818a8fc:e19888b8-434b-4397-8293-9bec13212498", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200013.1", "spisova_znacka": "1Sfk/68/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/68/2023 z 21. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200013.1"}, {"guid": "b4aabd3d-fcf1-4046-ba3b-e5cbb3f75bea:5c21720e-8d68-431c-9e64-ac49a4af9103", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200007.1", "spisova_znacka": "1Sfk/67/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/67/2023 z 21. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200007.1"}, {"guid": "af36a2da-6d1a-47c7-ad7e-13ef211ec3ab:f32e8d79-ddc1-466c-8774-4290be8a2c52", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200008.1", "spisova_znacka": "1Sfk/73/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/73/2023 z 21. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200008.1"}, {"guid": "d2a5b05f-7579-4b07-82ee-7e8bf4592894:0e101bb4-3144-4491-8b98-d7f86752c17a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200005.1", "spisova_znacka": "1Sfk/76/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/76/2023 z 21. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200005.1"}, {"guid": "706f0192-3cd9-4612-9708-69fe646c62fc:b0f8bae5-06b3-4d5e-9d0a-5ff973e7e82c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200018.1", "spisova_znacka": "3Sfk/72/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/72/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200018.1"}, {"guid": "1ebfd202-c395-458f-9a18-9b50951735de:b9e4f385-e35e-43a7-b96d-d684e6a63643", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200010.1", "spisova_znacka": "3Sfk/71/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/71/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200010.1"}, {"guid": "42207c1d-ae82-4623-8820-876fe53013fa:f25b4439-eb62-43fd-8c43-3c135a23220e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200006.1", "spisova_znacka": "4Sfk/72/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/72/2023 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200006.1"}, {"guid": "9943a560-1a14-40b0-80b1-22724ca0be7e:3fa07a1e-8704-4251-8fd6-9102c5e6a3c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200015.1", "spisova_znacka": "4Sfk/69/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/69/2023 z 20. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-20", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200015.1"}]}