{"guid": "ussr:7f66ddd8-6be0-451a-b10a-2f149b46b55c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.2.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/2020 z 16. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 2/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.2.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7f66ddd8-6be0-451a-b10a-2f149b46b55c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.2.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.2.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.2.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 2/2020-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn.\n\n5 Sžik 3/2018 z 30. apríla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o d m i e t a\nako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta\n2019 doručená ústavná sťažnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné\nnámestie 13, Bratislava (ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „ministerstvo spravodlivosti“), vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n5 Sžik 3/2018 z 30. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum\nústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len\n„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období\nod 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli\nprerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\nmedzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená\nsudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola\nprejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda\nsenátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že v právnej veci\n(ďalej len „žalobca“), proti sťažovateľovi ako žalovanému vo veci preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia sťažovateľa č. 31562/2013-23-II z 29. apríla 2013 o nesprístupnení informácií\npodľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 211/2000 Z. z.“) najvyšší súd napadnutým rozhodnutím zmenil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 S 169/2013 z 21. februára\n2018, ktorým tento zamietol žalobu žalobcu, a zrušil rozhodnutie ministra spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) č. 31562/2013-23-II z 29. apríla\n2013, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie a vrátil vec sťažovateľovi na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľ v prvom rade zdôrazňuje, že napriek jemu známej judikatúre ústavného\nsúdu, podľa ktorej orgán štátu nie je aktívne legitimovaný na podanie ústavnej sťažnosti,\nak vystupuje v konkrétnom právnom vzťahu ako subjekt verejného práva a nositeľ verejnej\n\n2\n\nmoci, v danom prípade je nevyhnutné pripustiť možnosť jeho aktívnej legitimácie\nna podanie ústavnej sťažnosti, pretože podstata námietok prednesených sťažovateľom\nspočíva v porušení označených práv, ktoré je podľa jeho názoru nevyhnutné priznať každej\nstrane konania. Osobitne je tomu tak v prípade, ak napadnuté rozhodnutie je spôsobilé\nvýznamným spôsobom ovplyvniť vývoj právnych vzťahov pri sprístupňovaní informácií\ndotýkajúcich sa rozhodovacej činnosti a klásť tak na všeobecné súdy nesplniteľné nároky.\nNavyše podľa sťažovateľa najvyšší súd napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom\nneodôvodnil a dospel k arbitrárnym záverom, ktoré nemajú oporu v právnej úprave.\n5. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu polemizuje\nnajmä s možnosťou správneho súdu zjednodušene odôvodniť svoje rozhodnutie podľa § 464\nods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), aplikáciu ktorého je potrebné\ndôsledne zvažovať. Podľa názoru sťažovateľa je aplikácia § 464 ods. 1 SSP možná\nv prípadoch, ak v obdobnej veci už bola relevantná otázka vyriešená. Sťažovateľ namieta,\nže napadnuté rozhodnutie, ktorého odôvodnenie len odkazuje na iné rozhodnutie\nnajvyššieho súdu, nenapĺňa atribúty kladené na rozhodnutie, ktorým najvyšší súd zmenil\nrozhodnutie krajského súdu a rozhodol spôsobom, pri ktorom sa odklonil od jazykového\nznenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., ktorý je spôsobilý ovplyvniť aplikačnú\nprax. Sťažovateľ je preto presvedčený, že v danej právnej veci podmienky na postup podľa\n§ 464 ods. 1 SSP v súvislosti s poukazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Sžo 105/2015 z 22. februára 2017 splnené neboli. Podstatou predmetného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu totiž nebolo koncepčné a skutočné vyriešenie podstaty obmedzenia\nprístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. Navyše je\npodľa sťažovateľa nevyhnutné uviesť, že najvyšší súd sa obmedzením prístupu\nk informáciám v minulosti zaoberal s podstatne odlišnými závermi, napr. v rozhodnutiach\nsp. zn. 8 Sži 3/2011, sp. zn. 5 Sži 1/2011, sp. zn. 3 Sži 7/2009, v ktorých potvrdil správnosť\nzáveru, že v prípade skončených konaní sa sprístupňujú len právoplatné rozhodnutia\nvo veci.\n6. Sťažovateľ zastáva názor, že v danom prípade nebol možný postup najvyššieho\nsúdu podľa § 464 ods. 1 SSP s odkazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n\n3\n\n3 Sžo 105/2015 z 22. februára 2017, pretože nejde o obdobné právne veci a ani v uvedenom\nskoršom rozhodnutí najvyšší súd neposkytol odpovede na všetky relevantné právne otázky\nvo vzťahu k predmetu konania. Z tohto dôvodu je podľa slov sťažovateľa odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia nedostatočné a nepreskúmateľné.\n7. Napadnuté rozhodnutie podľa sťažovateľa formuluje vcelku prelomový\na kategorický záver, že obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 211/2000 Z. z. nie je možné aplikovať na akékoľvek informácie týkajúce sa\nprávoplatne skončeného konania (vrátene vyjadrení strán), hoci zo znenia tohto ustanovenia\ntaké pravidlo nevyplýva. Napadnuté rozhodnutie je preto podľa sťažovateľa prejavom\nsvojvôle, je odôvodnené ústavne neakceptovateľným a neudržateľným spôsobom, a preto je\narbitrárne.\n8. Sťažovateľ tiež poukazuje na historický vývoj § 11 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 211/2000 Z. z., ktorého výsledkom bola zmena tohto ustanovenia účinná od 1. januára\n2012 spočívajúca v tom, že sa sprístupňujú všetky súdne rozhodnutia vrátane procesných\nrozhodnutí bez ohľadu na to, či sú právoplatné. S uvedeným súvisí právna úprava zakotvená\nv § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov. Prístup verejnosti k všetkým súdnym rozhodnutiam tak podľa\nnázoru sťažovateľa zabezpečuje možnosť verejnej kontroly rozhodovacej činnosti súdov.\nNapokon zo samotného rozhodnutia vo veci je zrejmý priebeh konania, obsah vyjadrení\núčastníkov konania a pod.\n9. Sťažovateľ argumentuje, že sprístupňovanie iných informácií týkajúcich sa\nrozhodovacej činnosti súdov nemal zákonodarca nikdy v úmysle upraviť, resp. nikdy nemal\nv úmysle aplikáciu obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 211/2000 Z. z. posudzovať podľa toho, či ide o živú vec alebo nie. Ak takýto záver\nnajvyšší súd prijal, nie je ho možné označiť inak ako arbitrárny, svojvoľný, bez akejkoľvek\nopory v právnej úprave, ktorým najvyšší súd prekročil činnosť spočívajúcu vo výklade\nzákona. Keďže § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. neobsahuje žiadnu medzeru,\n\n4\n\nktorú by bolo potrebné výkladom vyplniť, najvyšší súd v danej právnej veci rozhodol\ncontra legem.\n10. Napokon sťažovateľ je toho názoru, že „úlohou povinných osôb pri rozhodovaní\no žiadosti o sprístupnenie informácii podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je len skúmať, či\npožadovanú informáciu je možné sprístupniť, alebo ju nie je možné sprístupniť z dôvodu\npodľa § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z. z. Ďalšie skúmanie, či toto obmedzenie je v záujme\nochrany nezávislosti a nestrannosti súdnej moci, nezasahovania do práv a slobôd iných,\nnemožnosti ohroziť bezpečnosť štátu, verejný poriadok ani verejný záujem či mravnosť,\npovinné osoby nie sú povinné realizovať.“.\n11. Pre porovnanie sťažovateľ poukazuje na nariadenie Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu,\nRady a Komisie, „v ktorom v článku 5 odsek 2 je na rozdiel od zákona č. 211/2000 Z. z.,\nvyjadrené obmedzenie prístupu k informáciám vyjadrené materiálne, teda orgány odmietnu\nprístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana súdneho\nkonania a právneho poradenstva, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.\nPodľa tohto ustanovenia teda môžu orgány, ktorým je nariadenie 1049/2001 adresované\n(teda Európsky parlament, Rada alebo Komisia), odmietnuť prístup dokonca i k súdnemu\nrozhodnutiu, ak uvážia, že by sa jeho zverejnením porušila ochrana súdneho konania,\nrovnako uvážia i to, či neprevažuje verejný záujem na zverejnení. V predmetnom nariadení\nje teda dôvod nesprístupnenia vyjadrený materiálne a vyžaduje si teda poctivejšie\nposudzovanie, skúmanie a úvahy. Takýmto úvahám sú ale prispôsobené i lehoty na\nvybavenie žiadosti, teda podľa článku 7 odsek 1 nariadenia 1049/2001 orgán do 15\npracovných dní buď povolí prístup k dokumentu, alebo písomne oznámi dôvody zamietnutia\nžiadosti.“.\n12. Výklad § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. prednesený v napadnutom\nrozhodnutí považuje sťažovateľ za neprípustný, nesprávny, nesystematický, bez akejkoľvek\nopory v samotnom ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., v rozpore\ns jeho skutočným významom a zmyslom, ako i v rozpore s čl. 26 ods. 4 ústavy. Ani ten totiž\n\n5\n\nneformuluje právo na slobodný prístup k informáciám v takom rozsahu, že by\npo právoplatnom skončení konania mal byť súdny spis verejne prístupný (po vylúčení\nosobných údajov).\n13. Podľa sťažovateľa najzávažnejším zásahom do jeho práv je však skutočnosť,\nže v čase, keď sťažovateľ vydal preskúmavané rozhodnutie (ktoré bolo najvyšším súdom\nzrušené), teda v roku 2013, nebolo ešte právoplatne skončené konanie pred Európskym\nsúdom pre ľudské práva vo veci Matuschka a ďalší v. Slovenská republika. Toto konanie\nbolo právoplatne skončené až v roku 2017, čo uviedol aj najvyšší súd v napadnutom\nrozhodnutí, no napriek tomu zrušil rozhodnutie sťažovateľa z dôvodu, že ním bol žalobca\ndotknutý na svojich právach.\n14. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovel a v náleze vyslovil, že „bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru, aby zrušil napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Sžik/3/2018 zo dňa 30. 4. 2019, ktorým bolo porušené označené základné právo\nsťažovateľa, a aby vec vrátil Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.“.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n6\n\n17. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nnávrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa\nčl. 127 ústavy.\n18. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n19. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n20. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sa ústavný súd okrem iného\nzaoberal aj otázkou, či návrh je podaný oprávnenou osobou, in concreto či ministerstvo\nspravodlivosti ako sťažovateľ je v tomto prípade oprávnené podať sťažnosť podľa čl. 127\nods. 1 ústavy. Otázka spôsobilosti orgánov verejnej moci byť sťažovateľom v konaní\npred ústavným súdom už v minulosti bola opakovane predmetom rozhodovania ústavného\nsúdu, čo v ústavnej sťažnosti uvádza aj sám sťažovateľ. Z judikatúry ústavného súdu\n\n7\n\nvyplýva, že orgán verejnej moci môže podať sťažnosť, len pokiaľ je postihnutý\nako „každý“, a nie ako „nositeľ verejných úloh (verejného záujmu)“, resp. pri výkone\nprávomocí štátu. Pokiaľ štát vystupuje v príslušnom právnom vzťahu ako subjekt verejného\npráva a súčasne ako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže\nbyť nositeľom (subjektom) základných práv a slobôd (II. ÚS 19/04, III. ÚS 115/06,\nI. ÚS 344/2016, II. ÚS 487/2017, II. ÚS 534/2016, III. ÚS 530/2015, II. ÚS 709/2016,\nII. ÚS 51/2016). Rovnako ústavný súd už v minulosti uviedol, že v takom type verejného\nsúdnictva, akým je správne súdnictvo podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, je\npojmovo vylúčené, aby orgán verejnej správy mohol uplatňovať a realizovať základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Na podporu tohto záveru ústavný súd\nuviedol, že sťažovateľ nie je v žiadnom prípade oprávnený na začatie takéhoto konania,\npretože jeho procesné postavenie sa odvodzuje výlučne z toho, že v tomto konaní sa\npreskúmava zákonnosť jeho rozhodnutí, ktoré boli vynesené v procesnom postupe, kde\nsťažovateľ mal nadradené, mocenské postavenie oproti účastníkovi konania, ktorý sa proti\ntomu postaveniu mohol v konečnom dôsledku brániť aj žalobou v správnom súdnictve (IV.\nÚS 149/04).\n21. Ministerstvo spravodlivosti je v zmysle § 13 zákona č. 575/2001 Z. z.\no organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších\npredpisov ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo. Pri vydávaní rozhodnutí\npodľa zákona č. 211/2000 Z. z. je ministerstvo spravodlivosti orgánom verejnej správy\nna úseku práva na prístup k informáciám, ktorý koná a rozhoduje o sprístupnení alebo\nnesprístupnení informácie.\n22. Zmyslom ústavnej sťažnosti je v zásade ochrana súkromnej sféry fyzických osôb\na právnických osôb pred verejnou mocou a s tým previazané presadzovanie ochrany\na rešpektu k ľudským slobodám na všetkých orgánoch verejnej moci. Verejná moc je teda\npovinná rešpektovať a chrániť ľudské práva a obsah tejto povinnosti je podmienený\ncharakterom\n\njednotlivých základných práv. Nositeľ\n\nzákladného práva\n\nje takto\n\ndeterminovaný oblasťou ochrany, ktorú má dané základné právo zaručovať. Existujú\nzákladné práva, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti, práva, ktoré prislúchajú len\n\n8\n\nštátnym občanom, alebo práva, ktorých nositeľom môže byť len cudzinec. Právnickým\nosobám prislúchajú len také práva, ktoré sú zlučiteľné s ich povahou právnickej osoby. Štát\nnie je v zásade nositeľom základných práv. Štát nemá slobodný priestor a slobodnú vôľu.\nNaopak, štátne orgány majú právomoci a kompetencie. Opačné vnímanie je absurdné\na zároveň popierajúce samotnú podstatu právneho štátu (II. ÚS 87/09).\n23. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu a zahraničných ústavných\nsúdov s kompetenciou prerokúvať ústavnú sťažnosť. Prvým náznakom tejto judikatúry bolo\nuznesenie sp. zn. I. ÚS 29/97 ešte z čias, keď sa konanie na ústavnom súde začínalo\nna základe podnetu. Nasledovali napr. uznesenia sp. zn. II. ÚS 187/03, II. ÚS 19/04,\nI. ÚS 69/04, IV. ÚS 149/04, III. ÚS 115/06, I. ÚS 239/07 a sp. zn. III. ÚS 329/07. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti pripomenul taktiež čl. 34 dohovoru, ktorý explicitne zakazuje vládnym\norgánom vysokých zmluvných strán podávať sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva\n(IV. ÚS 149/04, I. ÚS 239/07, III. ÚS 329/07). Podobný prístup možno pozorovať v Českej\nrepublike1, Slovinsku2 a Chorvátsku3.\n24. Je nepochybné, že sťažovateľ je osobou povinnou sprístupňovať informácie\npodľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z ústavnej\nsťažnosti vyplýva, že sťažovateľ nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie\n„o zaslanie písomných pripomienok účastníkov konania v spojených prejudiciálnych\nkonaniach C-411/10 s C-493/10 N.S. et M.E. v anglickom jazyku“, pretože sa týkajú\nrozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca podal proti rozhodnutiu\nrozklad, o ktorom rozhodol minister spravodlivosti žalobou napadnutým rozhodnutím tak,\nže rozklad zamietol. Krajský súd v rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol, uviedol,\nže správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Po podaní\nkasačnej sťažnosti najvyšší súd napadnutým rozhodnutím zmenil rozsudok krajského súdu\ntak, že rozhodnutie ministra spravodlivosti, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie\nministerstva spravodlivosti zrušil a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie. Sťažovateľ\n\n1\n\nPL. ÚS-st 9/99, III. ÚS 516/03, I. ÚS 3103/08\n\n2\n\nsklep Up-98/06 z 21. 12. 2006, dostupné na internete:<www.us-rs.si>\n\n3\n\nU-III-4845/2004, dostupné na internete:<www.codices.coe.int>\n\n9\n\npovažuje rozhodnutie najvyššieho súdu za arbitrárne najmä z dôvodu jeho nedostatočného\nodôvodnenia a svojvoľných právnych záverov.\n25. V danej právnej veci, v ktorej sťažovateľ vystupuje v pozícii žalovaného, je teda\npredmetom konania zákonnosť rozhodnutia sťažovateľa ako druhostupňového správneho\norgánu, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Z uvedeného je\nzjavné, že aj keď vo veci ide o riadne sporové konanie o zákonnosť označeného\nrozhodnutia, kde majú účastníci rovné postavenie, sťažovateľ v tomto konaní vystupuje\nako štátny orgán a nositeľ verejných úloh vyplývajúcich zo zákona č. 211/2000 Z. z., aj keď\nv konaní pred súdom tieto verejné úlohy vrchnostensky nevykonáva.\n26. Z tohto dôvodu sú aj procesné práva sťažovateľa prepojené s jeho\nverejnoprávnym postavením a ich porušenie nemôže byť teda namietané formou ústavnej\nsťažnosti podanej ústavnému súdu. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa preto ústavný súd nezistil žiaden dôvod na odklon od právnych názorov\nvyslovených vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, ktorý by mal viesť k zmene\nustálenej judikatúry ústavného súdu (prostredníctvom zjednotenia odchylných právnych\nnázorov senátov podľa § 13 zákona o ústavnom súde) pri nazeraní na oprávnenie orgánu\nverejnej správy podať ústavnú sťažnosť. K sťažovateľom prezentovaným rozhodnutiam\nústavného súdu (II. ÚS 16/2011, II. ÚS 501/2010, III. ÚS 105/2011), ktorými ústavný súd\npriznal štátu, jeho orgánu, resp. právnickej osobe zriadenej zákonom postavenie subjektu\noprávneného na podanie ústavnej sťažnosti, ústavný súd uvádza, že v týchto prípadoch\nnešlo o analogickú situáciu. Vo všetkých týchto prípadoch sa tieto subjekty domáhali\nochrany svojich práv, ktoré mali byť, resp. boli porušené v konaniach na všeobecných\nsúdoch, kde sa rozhodovalo o sporoch, ktoré mali základ v súkromnom práve, resp. ktoré sa\ntýkali uplatňovania majetkových nárokov v riadnom sporovom konaní. V týchto prípadoch\nteda v zhode s už uvádzanou judikatúrou nebolo vylúčené, aby sa tieto osoby, resp. orgány\ndomáhali ochrany v konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy.\n27. Z uvedeného potom vyplýva, že aj v predmetnej veci považuje ústavný súd\nsťažovateľa za zjavne neoprávnenú osobu na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\n\n10\n\nústavy, a preto z tohto dôvodu ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona\no ústavnom súde.\n28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "minister, ministerstvo", "orgán-verejnej moci", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48ec8f38-a8ed-443b-8f08-87565fa132b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.487.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 487/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 487/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.487.2017.1"}, {"guid": "ussr:dcb93f18-2b44-4dcd-86f9-50b1e13939c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.709.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 709/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 709/2016 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.709.2016.1"}, {"guid": "ussr:847f2dd4-323e-4818-942d-a5da8834c7f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.534.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 534/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 534/2016 z 30. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.534.2016.1"}, {"guid": "ussr:deb4fbad-3b15-44af-818a-964d68dda299", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.344.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 344/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.344.2016.1"}, {"guid": "ussr:9036bbf9-ed2e-4983-a22f-da7c15f5ffc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.51.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 51/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 51/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.51.2016.1"}, {"guid": "ussr:6da1bc99-e23e-481d-ad56-a2cee802f1ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.530.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.530.2015.1"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:94881aa7-4181-48c3-89e0-1ea79757b48a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 105/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 105/2011 z 14. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94881aa7-4181-48c3-89e0-1ea79757b48a"}, {"guid": "ussr:a5e82aa2-60ee-4e28-8a00-bc569e810435", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 501/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 501/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5e82aa2-60ee-4e28-8a00-bc569e810435"}, {"guid": "ussr:fc4e83c1-7f8e-40fc-b6d5-dac6684ced5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/09 z 24. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-24", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc4e83c1-7f8e-40fc-b6d5-dac6684ced5c"}, {"guid": "ussr:2e847081-0e54-4944-ad17-d14f9ee13ba1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 329/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 329/07 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e847081-0e54-4944-ad17-d14f9ee13ba1"}, {"guid": "ussr:20bf1bd0-65c6-4bc5-b638-ae10031a0627", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20bf1bd0-65c6-4bc5-b638-ae10031a0627"}, {"guid": "ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07"}, {"guid": "ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4"}, {"guid": "ussr:10dfb2fc-6cd0-4957-a2d0-75e8e43dc834", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/04 z 30. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10dfb2fc-6cd0-4957-a2d0-75e8e43dc834"}, {"guid": "ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/04 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69"}, {"guid": "ussr:c0d0b4e8-5165-4e1c-ba6e-d2cee6c42906", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 187/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 187/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0d0b4e8-5165-4e1c-ba6e-d2cee6c42906"}, {"guid": "ussr:7a9d942e-01a4-4ac2-87fe-0837aad0ba70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 29/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/97 z 14. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-14", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a9d942e-01a4-4ac2-87fe-0837aad0ba70"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:89088cf9-9f58-407e-91e4-f25edc42aae9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.307.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 307/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.307.2022.1"}, {"guid": "ussr:7d74d30d-351a-4211-9067-84bed6db848c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.168.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.168.2020.1"}, {"guid": "ussr:cbad0cef-5c69-4351-926a-325e8526978b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2020 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1"}, {"guid": "64a4ec46-b934-42dc-96c1-aa96dac5979f:97a1cfb7-5535-4979-841e-fabc665463e5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200259.1", "spisova_znacka": "TN-11S/80/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/80/2022 z 19. 6. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200259.1"}]}