{"guid": "ussr:05e0ed29-9423-4116-9234-f767ed71d2ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.183.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 183/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 183/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 183/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.183.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/05e0ed29-9423-4116-9234-f767ed71d2ab", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.183.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.183.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.183.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 183/2019-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť správcu\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\nadvokátskou kanceláriou\n\n, zastúpeného\n,\n\n, v mene ktorej koná konateľ a advokát\n, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov\nkonania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 40/2018 z 20. júna 2019\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť správcu\n, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\n,\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n14. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť správcu\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou\n,\n\nv mene ktorej koná konateľ a advokát\n\n,\n, vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 40/2018\nz 20. júna 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva:\n„Navrhovateľ ako Žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Žilina domáhal\nvoči Žalovanému:\n\n, so sídlom\n\n,\n\n, zaplatenia sumy 293.566,- EUR spolu s príslušenstvom. Dňa 09.05.2008\núpadca a Žalovaný uzatvorili v písomnej podobe zmluvu o dielo, na základe ktorej mal\núpadca vykonať pre Žalovaného ako objednávateľa, prístavbu domova dôchodcov\nv\n\n. Žalovaný tvrdil, že úpadca bol v omeškaní s realizáciou diela a zároveň vytýkal\n\nvady diela, čo bolo dôvodom, pre ktorý dňa 27.07.2009 pristúpil k odstúpeniu.“\n3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že „Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa\n11.04.2017, č. k. 10Cb/57/2011-568 rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol\na Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči Žalobcovi v celom rozsahu. Voči\nrozsudku okresného súdu podal Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas\n2\n\nodvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací súd. Krajský súd v Žiline rozhodol o podanom\nodvolaní rozsudkom zo dňa 31.01.2018, č. k. 13Cob/167/2017-619, ktorým rozsudok\nokresného súdu potvrdil.“.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že «Proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline, č. k. 13Cob/167/2017-619 zo dňa 31.01.2018, ktorým rozsudok Okresného súdu\nŽilina, č. k.: 10Cb/57/2011-568 zo dňa 11.04.2017 potvrdil v celom rozsahu, podal\nNavrhovateľ ako Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote\ndovolanie z dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ktoré odôvodnil\nnasledovne:\n- Úpadca a Žalovaný podpísali dňa 09.05.2008 zmluvu o dielo, ktorá je však\nabsolútne neplatná, keďže za úpadcu Zmluvu podpísal len jeden z konateľov, napriek tomu,\nže konať v mene spoločnosti sú povinní spoločne. Napriek absolútnej neplatnosti zmluvy\no dielo, zmluvné strany uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, ktorou si dohodli jej predmet, cenu.\nNakoľko je písomná podoba tejto zmluvy absolútne neplatná, nemožno na ňu prihliadať\na akýkoľvek právny úkon na ňu nadväzujúci „sleduje jej osud“, preto je zásadne absolútne\nneplatný aj takýto právny úkon. Odstúpenie od zmluvy zo strany Žalovaného zo dňa\n27.07.2009 preto nemôže byť vyhodnotené ako platné, nakoľko mal Žalovaný v úmysle\nodstúpením ukončiť zmluvu, ktorá neexistovala. Vzhľadom na pretrvávajúce nezhody medzi\nzmluvnými stranami a tiež z dôvodu, že si Žalovaný neplnil svoj splatný záväzok z už\nvystavených a splatných faktúr, ani úpadca nemal záujem na ďalšom trvaní zmluvy, a preto\nk ukončeniu zmluvy o dielo došlo konkludentne. Následné písomné odstúpenie od zmluvy\nzo strany Žalovaného, opierajúce sa o dôvody podľa absolútne neplatnej písomnej Zmluvy\no dielo, nemožno považovať za platné odstúpenie.\nOdstúpenie od zmluvy Žalovaným nemôže byť vyhodnotené ako platné tiež z toho\ndôvodu, že preň neboli splnené zákonné podmienky. Ako bolo namietané v priebehu\nkonania, Žalovaný nepreukázal existenciu dôvodov a splnenie zákonných predpokladov pre\nplatné odstúpenie od Zmluvy. Ani vo vzťahu k tejto otázke odvolací súd nezaujal správne\nprávne posúdenie, resp. sa k tomuto ani nevyjadril, napriek tomu, že zo strany Žalobcu boli\ntieto skutočnosti namietané.\n3\n\nSúdy preto nesprávne vyhodnotili, resp. zostalo nepreukázané a nezistené či\nŽalovanému vôbec vznikol nárok z vád vykonaného diela ako to tvrdil. Napriek Žalobcom\nprezentovaným námietkam, že zo strany Žalovaného nebolo preukázané vadné plnenie diela\núpadcom, okresný, ani odvolací súd vôbec neposudzovali, či pre odstúpenie boli splnené\npodmienky. Ak neboli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy, ani v prípade platnosti\nzmluvy, ktorú chcel odstúpením Žalovaný ukončiť, by odstúpenie z jeho strany nemohlo byť\nplatné. Existenciu vád diela v konaní tvrdil Žalovaný. Konateľ zhotoviteľa - úpadcu uviedol,\nže ak objednávateľ počas vykonávania diela vytýkal vady, tieto bezodkladne odstránili\na pokračovali vo vykonávaní diela, inak by zo strany Žalovaného nedochádzalo\nk (čiastočným) úhradám vystavených faktúr. Po konkludentnom ukončení prác na diele však\nzo strany objednávateľa neboli zhotoviteľovi konkrétne vady vytýkané, boli Žalovaným len\ntvrdené bez ich bližšej špecifikácie, či bez toho, aby boli preukázané. Práce na diele boli\núpadcom ukončené v letných mesiacoch roku 2009 a písomne vady Žalovaný vytkol až\nv priebehu roku 2010, t. j. so značným časovým odstupom - v tejto súvislosti sme namietali\nporušenie notifikačnej (reklamačnej) povinnosti Žalovaného v zmysle § 562 OBZ (preto\nakékoľvek prípadné nároky Žalovaného z vád diela mu nemôžu byť priznané), čo však\nzostalo zo strany odvolacieho súdu opomenuté. Žalovaný však nepreukázal, že by tieto ním\ntvrdené a vytýkané vady boli spôsobené činnosťou, resp. nečinnosťou úpadcu, pretože\nvzhľadom na časový odstup a na skutočnosť, že na stavbe v\n\nvykonávali práce aj iné\n\nosoby, na základe dohody so Žalovaným, tieto vady vytýkané v roku 2010 mohli byť\nspôsobené vinou osoby odlišnej od úpadcu. Bolo preto vecou Žalovaného, aby preukázal, že\ntieto ním vytýkané vady skutočne aj existovali v čase ukončenia prác na diele úpadcom a že\nich spôsobil úpadca.\nŽalovaný realizoval čiastočné úhrady vystavených faktúr č. 1009004 a č. 1009007,\na to bez akýchkoľvek výhrad či pripomienok. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením\nodvolacieho, ani okresného súdu, že čiastočné úhrady zo strany Žalovaného boli len\npreddavkom a nie uznaním pohľadávky. Taktiež sa nemožno stotožniť s tvrdením, že ani na\nzapočítanie ako jednostranný právny úkon Žalovaného, ani vyjadrenia Žalovaného na\npojednávaniach nemožno prihliadnuť ako na uznanie pohľadávky. Podľa záverov\nodvolacieho súdu, tieto úkony nemožno považovať za uznanie a vzhľadom na odstúpenie od\nzmluvy zo strany Žalovaného sa mal vzťah zo Zmluvy o dielo vyporiadať podľa ust. § 544\n4\n\nods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa však vôbec nevysporiadal s argumentáciou\nŽalobcu, že pre vyporiadanie tohto vzťahu malo byť použité ust. § 549 ods. 1 Obchodného\nzákonníka. Z čiastočného plnenia je preto možné vzhľadom na všetky okolnosti uvedené\nv § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka usudzovať, že plnením dlžník/Žalovaný uznal aj\nzvyšok záväzku. To možno vyvodiť i z pokusu o vykonanie započítania vo vzťahu k zvyšku\ndlhu. Preto posúdenie takéhoto prejavu vôle Žalovaného ako „preddavok“ je zo strany\nokresného i odvolacieho súdu prekvapivé a zarážajúce.».\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací o podanom dovolaní napadnutým uznesením\nrozhodol tak, že ho odmietol a žalovanému priznal proti žalobcovi (sťažovateľovi) nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania.\nPodľa sťažovateľa je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a zjavne neodôvodnené,\nkeďže sa v ňom najvyšší súd nevysporiadal dostatočne s jeho argumentáciou uvedenou\nv dovolaní a týkajúcou sa skutočnosti, že „súd prvej inštancie a tiež odvolací súd vychádzali\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, rovnako ako odôvodnenie Najvyššieho súdu SR\nvo vzťahu k argumentom o platnosti odstúpenia od zmluvy nekorešponduje s potvrdením\nrozhodnutia tak súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby v celom\nrozsahu, kedy poukazujúc na účinky odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka,\ntieto nemajú za následok zánik zmluvy od počiatku, ale až momentom účinnosti odstúpenia\nod zmluvy, s čím sa pri posudzovaní nárokov Navrhovateľa a ich priznaní do momentu\nodstúpenia od zmluvy súdy žiadnym spôsobom nezaoberali.“.\n6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva\nna rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 40/2018\nz 20. júna 2019, napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie a sťažovateľovi prizná náhradu trov konania.\n\n5\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n6\n\n12. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n13. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr.\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n7\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne\na svojvoľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47\nods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa\nsťažovateľa najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí nereagoval na všetky jeho podstatné\nnámietky týkajúce sa skutočnosti, že nesprávne právne posúdil otázku platnosti odstúpenia\nod zmluvy žalovaným a otázku právnych úkonov smerujúcich k uznaniu záväzku\nžalovaným.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n18. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obdo 40/2018 z 20. júna 2019 rozhodol tak,\nže dovolanie sťažovateľa odmietol.\n19. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v tomto konaní bolo posúdiť, či najvyšší\nsúd uznesením sp. zn. 4 Obdo 40/2018 z 20. júna 2019 ústavne akceptovateľným\na udržateľným spôsobom rozhodol o námietke sťažovateľa týkajúcej sa otázky platnosti\nodstúpenia od zmluvy žalovaným a otázky právnych úkonov smerujúcich k uznaniu\nzáväzku žalovaným.\n8\n\n20. V relevantných častiach uznesenia sp. zn. 4 Obdo 40/2018 z 20. júna 2019\nnajvyšší súd predovšetkým uviedol:\n«15. Podľa dovolateľa je potrebné vzhľadom na absolútnu neplatnosť písomnej\nzmluvy o dielo vyvodiť neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalovaným, keďže akýkoľvek\nprávny úkon, ktorý nadväzuje na neplatný právny úkon, má byť rovnako neplatný. Rovnako\nnamieta, že odstúpenie od zmluvy je neplatné aj z toho dôvodu, že pre takýto postup\nžalovaného neboli splnené podmienky, keďže písomná zmluva o dielo je absolútne neplatná\na nebola v konaní preukázaná existencia vád diela.\n19. Pokiaľ dovolateľ namieta, že pre odstúpenie od zmluvy žalovaným neboli splnené\npodmienky, konkrétne nebolo preukázané vadné plnenie zo strany úpadcu a v konaní nebola\npreukázaná dohoda medzi úpadcom a žalovaným o možnosti odstúpenia od zmluvy\nv prípade vadného plnenia zhotoviteľom, žalobca tým namieta skutkové zistenia,\nvyplývajúce z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie. Skutočnosť, že dovolateľ\nvymedzil v tejto časti prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania kritikou hodnotenia\nvykonaných dôkazov, nezodpovedá požiadavke vymedzenia dovolacieho dôvodu pre\nnesprávne právne posúdenie podľa § 432 ods. 1 a 2 C. s. p. Dovolací súd sa preto týmito\ndovolacími námietkami žalobcu zaoberať nemôže.\n20. Odvolací súd podľa dovolateľa nesprávne posúdil otázku platnosti odstúpenia od\nzmluvy vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo. Uviedol, že nie je možné vysloviť\nplatnosť odstúpenia od zmluvy, ktorá je od počiatku neplatná. K tvrdenému odklonu\nodvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu označil uznesenie\nnajvyššieho súdu. sp. zn. 4Cdo/111/2008 z 30. 06. 2009, podľa ktorého záverov pri určení\nneplatnosti odstúpenia od zmluvy je potrebné ako predbežnú otázku riešiť otázku platnosti\nzmluvy, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy, keďže odstúpenie od neplatnej, teda\nneexistujúcej zmluvy, je neplatné už z tohto dôvodu, ktorým je rozpor so zákonom. Obdobný\nzáver bol prijatý aj v rozsudku najvyššieho súdu, sp. zn. 1 Cdo/48/2010 z 29. 02. 2012, ktoré\npoukázalo na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky, sp. zn.\n3Cz/36/74, publikované ako R 22/1976, podľa ktorého „základním předpokladem k tomu,\naby mohli z důvodů v zákoně uvedených dojít k odstoupení od smlouvy, je ovšem i to, aby\nsmlouva byla platně uzavřena, neboť nedošlo-li k tomu, pak se nemohlo od smlouvy\nodstoupit“.\n9\n\n21. Uvedený právny názor, podľa ktorého neplatnosť zmluvy zakladá neplatnosť\nodstúpenia od tejto zmluvy, je založený na premise, že záväzkový vzťah, ktorý mal byť\nzaložený zmluvou, v čase odstúpenia od tejto zmluvy neexistoval. V tu posudzovanej veci ale\nodvolací súd prijal záver, podľa ktorého písomne uzatvorená zmluva o dielo z 09. 05. 2008\nje síce absolútne neplatným právnym úkonom, medzi úpadcom a žalovaným, ale prišlo\nk uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, ktorej súčasťou bola aj zmluvná dohoda na možnosti\nodstúpenia od zmluvy žalovaným pre prípad vadného plnenia zhotoviteľom. Pre platné\nuzatvorenie zmluvy o dielo nie je zákonnou úpravou vyžadovaná jej písomná forma.\nOdvolací súd tak vychádzal z inej skutkovej situácie, než z akej vychádzali rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, na ktoré dovolateľ poukázal. Záver o existencii záväzkového vzťahu\nzaloženého (ústnou) zmluvou o dielo vylučuje možnosť aplikácie právneho záveru\no neplatnosti odstúpenia od zmluvy pre neplatnosť zmluvy o dielo. Najvyšší súd zároveň\npovažuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobcom označené rozhodnutia sa\ntýkajú zmlúv, pre ktoré zákon obligatórne vyžaduje písomnú formu. V prípade rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo/111/2008 a R 22/1976, bola predmetom konania kúpna\nzmluva na nehnuteľnosť a v prípade rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 1Cdo/48/2010\nzmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Dovolací súd\nz uvedených dôvodov konštatuje, že odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu pri riešení otázky platnosti odstúpenia od zmluvy žalovaným\nnezistil. V ďalšom rozhodnutí najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/73/2009 z 25. 11. 2010,\noznačenom dovolateľom, bol vo vzťahu k tu posudzovanej veci vyslovený len právny záver\no povahe absolútnej neplatnosti právneho úkonu, povinnosti súdu na takúto neplatnosť\nprihliadať z úradnej povinnosti a právnych účinkoch absolútnej neplatnosti právneho\núkonu. Dovolaciemu súdu ale nie je zrejmé, v čom sa mal odvolací súd pri právnom\nposúdení odkloniť od právnych záverov tohto rozhodnutia, keď jednoznačne uviedol, že\npísomne uzatvorená zmluva o dielo medzi úpadcom a žalovaným je absolútne neplatným\nprávnym úkonom, avšak na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi\núpadcom a žalovaným prišlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo. Odvolací súd rešpektoval\nprávne závery vyjadrené v uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu.\n22. Dovolateľ namietal aj nesprávny výklad vôle žalovaného v započítacom prejave,\nktorý spolu s čiastočným plnením faktúr vystavených úpadcom, mali podľa žalobcu za\n10\n\nnásledok uznanie záväzku žalovaným. Keďže prišlo k uznaniu záväzku zo strany žalovaného,\nvyvrátiteľná právna domnienka o existencii záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka\nprenáša dôkazné bremeno o opaku na žalovaného. Odvolací súd podľa dovolateľa vec\nnesprávne právne posúdil, keď na vyporiadanie vzájomných vzťahov mal aplikovať ust.\n§ 549 ods. 1 Obchodného zákonníka a opomenul, že nárok na plnenie vznikol úpadcovi ešte\nv čase pred odstúpením od zmluvy. K uvedenému označil žalobca rozsudok najvyššieho\nsúdu, sp. zn. 4Obdo/7/2011 z 27. 07. 2011, rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn.\n5Cdo/99/2009, 5Cdo/100/2009, 5Cdo/101/2009 z 19. 05. 2010 a uznesenie najvyššieho\nsúdu, sp. zn. 7MCdo/12/2011 z 20. 06. 2012.\n23. Dovolacie námietky žalobcu smerujú proti právnemu posúdeniu odvolacieho\nsúdu, ktorý uviedol, že uznanie záväzku namietané žalobcom sa týka nárokov zo zmluvy\no dielo, vzhľadom však na platné odstúpenie od zmluvy žalovaným, je potrebné nároky\nžalobcu posudzovať podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pre zistenie, o čo sa\nobjednávateľ obohatil, nie je významná cena diela dohodnutá v zmluve o dielo. Nárok\nuplatnený žalobcom na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela fakturovaného úpadcom, je\nkvalitatívne odlišný od nároku na vyporiadanie strán zrušenej zmluvy o dielo podľa § 544\nods. 1 Obchodného zákonníka. Čiastočné úhrady faktúr žalovaným, vyjadrenia žalovaného\nna súdnych pojednávaniach, ako aj zápočet datovaný 18. 11. 2009, sa týkajú pohľadávky\nžalobcu na zaplatenie ceny diela v súlade so zmluvou o dielo. Odvolací súd uzavrel, že\nz dôvodu platného odstúpenia od zmluvy žalovaným, úpadca na plnenie podľa zmluvy\no dielo už nemá nárok, preto je aj prípadné uznanie takéhoto záväzku žalovaného\nbezpredmetné.\n26. Odstúpením od zmluvy podľa Obchodného zákonníka zanikajú všetky práva\na povinnosti strán zo zmluvy, okrem výnimiek vymedzených v ustanovení § 351 ods. 1\nObchodného zákonníka. Vzhľadom na účinky odstúpenia od zmluvy v obchodnoprávnych\nvzťahoch ex nunc, obsahuje Obchodný zákonník osobitnú právnu úpravu vyporiadania\nvzťahov vyplývajúcich zo zaniknutého záväzkového vzťahu v ust. § 351 ods. 1 Obchodného\nzákonníka. Právo na plnenie zo zmluvy o dielo úpadcovi zaniklo platným odstúpením od\nzmluvy žalovaným a vzniklo mu nové právo požadovať vrátenie plnenia poskytnutého druhej\nzmluvnej strane.\n11\n\n29. Uznanie záväzku žalovaným, namietané žalobcom, sa týka nároku na plnenie\nvyplývajúce zo zmluvy o dielo. Uvedené právo úpadcu momentom platného odstúpenia od\nzmluvy žalovaným zaniklo. Namietané nesprávne právne posúdenie uznania záväzku\nžalovaným preto nie je právnou otázkou, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný platne uznal svoj\nzáväzok voči úpadcovi, uznanie by sa vzťahovalo k záväzku zo zaniknutého záväzkového\nvzťahu. Uznanie záväzku žalovaným tvrdené žalobcom sa netýka nároku úpadcu na úhradu\ntoho, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil. Sumy fakturované úpadcom podľa\nzmluvy o dielo zodpovedajú zmluvne dohodnutým cenám a nie peňažnému oceneniu\nnákladov, ktoré by objednávateľ musel vynaložiť v danom mieste a čase na dosiahnutie\nrovnakého plnenia s prihliadnutím na prípadnú vadnosť poskytnutého plnenia. Ani na\nzáklade prípadného záveru o platnom uznaní záväzku zo zmluvy o dielo žalovaným nemožno\nvzťahovať účinky uznania záväzku k inému záväzku, ktorý má iný právny základ a ktorého\nkvantifikácia je odlišná a závislá od iných skutočností. Právne posúdenie uznania záväzku\nžalovaným preto nie je právnou otázkou, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu v tejto veci. Dovolanie žalobcu preto nie je podľa § 421 ods. 1 písm. a/\nC. s. p. prípustné.\n30. Dovolateľom vyjadrená všeobecná nespokojnosť s vykonaným dokazovaním,\nskutkovými zisteniami a odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu, nekorešponduje\ns požiadavkami na vymedzenie dovolacieho dôvodu v prípade dovolania, ktorého\nprípustnosť má byť založená podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a; C. s. p. Dovolanie prípustné\npodľa uvedeného ustanovenia je možné odôvodniť iba nesprávnym právnym posúdením.»\n21. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom nie je chrániť občana pred skutkovými či právnymi omylmi všeobecných súdov,\nale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (m. m. I. ÚS 17/01).\n22. Ústavný súd už judikoval, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá\na ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument sťažovateľa, ale iba na tie, ktoré\nmajú podstatný význam pre rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\n12\n\ndôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo\n(napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07). Právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú\nodpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n23. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej\nposudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), preto k vyhoveniu\nústavnej sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané\na relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú\nprijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok\nmôže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti\nv prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak\njeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavou\ngarantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala\npodstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie\nkaždé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok\nporušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. IV. ÚS 104/2012,\nI. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).\n24. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n25. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu\nako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd\nzdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,\naby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide\n13\n\no argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija proti Španielsku, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 9. 12. 1994, § 29; Hiro Balani proti Španielsku, rozhodnutie z 9. 12. 1994; Georgiadis\nproti Grécku, rozhodnutie z 29. 5. 1997; Higgins proti Francúzsku, rozhodnutie\nz 19. 2. 1998).\n26. Vzhľadom na to, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ústavný súd, vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, podčiarkuje,\nže na základné právo na súdnu ochranu zásadne nazerá ako na právo „výsledkové“, to\nznamená, že posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto základného práva\nzodpovedá súdny proces ako celok, a pritom skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok\nbude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n27. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n28. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\nIV.\nZáver\n29. Vychádzajúc predovšetkým z už uvedeného posúdenia veci (čl. III tohto\nodôvodnenia), ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v uznesení sp. zn. 4 Obdo 40/2018\n14\n\nz 20. júna 2019 zaoberal argumentáciou týkajúcou sa právneho posúdenia otázky platnosti\nodstúpenia od zmluvy žalovaným a otázky právnych úkonov smerujúcich k uznaniu\nzáväzku žalovaným a ústavne akceptovateľným spôsobom sa s ňou aj vysporiadal. Právny\nnázor vyslovený najvyšším súdom v uznesení sp. zn. 4 Obdo 40/2018 z 20. júna 2019 má aj\npodľa ústavného súdu racionálny základ, a preto je legitímny a z ústavného hľadiska\nakceptovateľný.\n30. Najvyšší súd tak dostatočne ozrejmil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli\nk vydaniu napadnutého rozhodnutia, a preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno\nkvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, ale ako také, ktoré sú\nv posudzovanom prípade v súlade s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n31. Najvyšší súd sa s argumentáciou sťažovateľa nestotožnil, a preto uznesením\nsp. zn. 4 Obdo 40/2018 z 20. júna 2019 rozhodol tak, že jeho dovolanie odmietol.\nVzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 40/2018\nz 20. júna 2019 nemožno považovať za zjavne neodôvodnené či arbitrárne, a preto\nneexistuje ústavne relevantný dôvod na to, aby ústavný súd svojím rozhodnutím\ndo napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu zasahoval, pretože jeho odôvodnenie\nnesignalizuje takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie reálne zakladala dôvod na vyslovenie ich porušenia.\n32. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorou\nsťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 40/2018 z 20. júna 2019, odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n15\n\n33. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (zrušenie napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov\nkonania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právny úkon-neplatnosť absolútna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f"}, {"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2013 z 10. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-10", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "d5cf57cf-0e86-4b26-b91e-7301ce4d12ed:ff3d78c5-009b-48e1-8d5e-624c98fe14a9", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125222431.3", "spisova_znacka": "67Cb/56/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Cb/56/2025 z 17. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125222431.3"}]}