{"guid": "ussr:cc56c643-7a08-41ec-91be-b288f81e0169", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/2020 z 10. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 182/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-10", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cc56c643-7a08-41ec-91be-b288f81e0169", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2020.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 182/2020-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) prerokoval návrh\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou AG LEGAL s. r. o., 29. augusta 32/B,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Andrej Gálik, vo veci preskúmania\nrozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Šintava č. 1/2020-OZ z 9. marca 2020 podľa\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení účinnom do 31. decembra 2020 a takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Šintava č. 1/2020-OZ z 9. marca 2020\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n2. Navrhovateľovi\n\np r i z n á v a náhradu trov konania v sume\n\n450,28 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťosem centov), ktorú j e obec Šintava\np o v i n n á vyplatiť na účet advokátskej kancelárie AG LEGAL s. r. o., 29. augusta 32/B,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIV. ÚS 182/2020-16 z 13. mája 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie v celom\nrozsahu návrh\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Šintava (ďalej aj\n„zastupiteľstvo“ alebo „obecné zastupiteľstvo“) č. 1/2020-OZ z 9. marca 2020 prijatého\npodľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ústavný zákon“).\nII.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a argumentácia navrhovateľa\n2. Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ vykonával funkciu starostu\nobce Šintava, a to v období od 28.októbra 2010 do 6. decembra 2018.\n3. Navrhovateľ doručil 26. februára 2019 Komisii na ochranu verejného záujmu\nObecného zastupiteľstva obce Šintava (ďalej len „komisia“) písomné oznámenie\no majetkovom priznaní spolu s daňovým priznaním za rok 2018 (ďalej len „oznámenie“).\n4. Komisia 6. júna 2019 prerokovala oznámenie navrhovateľa, ktoré podľa jej názoru\nbolo miestami nečitateľné a zároveň v ňom neboli uvedené všetky informácie, ktoré sú\npotrebné podľa čl. 7 ods. 1 a 4 ústavného zákona. Komisia následne vyzvala navrhovateľa\nna zaslanie čitateľných údajov, ako aj na doplnenie a vysvetlenie údajov (ďalej len „výzva\nkomisie z 13. júna 2019“).\n2\n\n5. Na výzvu komisie z 13. júna 2019 reagoval navrhovateľ listom z 8. júla 2019,\nv ktorom uviedol, že všetky informácie poskytol v súlade s platnou právnou úpravou\na požiadavky komisie idú podľa jeho názoru nad jej rámec.\n6. Komisia 2. septembra 2019 opätovne vyzvala navrhovateľa, aby vysvetlil a doplnil\nsvoje oznámenie. Túto v poradí druhú výzvu navrhovateľ neprevzal.\n7. Uznesením č. 1 zo 7. novembra 2019 komisia schválila podnet, ktorý predložila\nobecnému zastupiteľstvu na jeho zasadnutí 18. novembra 2019.\n8. Zastupiteľstvo uznesením č. 141 vyzvalo navrhovateľa, aby sa vyjadril\nk označenému podnetu. Zároveň na zasadnutí zastupiteľstva uskutočnenom 18. novembra\n2019 bolo prijaté aj uznesenie č. 142, aby za doručené dokumenty podľa ústavného zákona\nboli „považované iba tie, ktorým bude pridelené číslo a zároveň budú zapísané v doručenej\npošte Obecného úradu v Šintave.“. Na predmetnom zasadnutí zastupiteľstva bol predložený\naj návrh na prerokovanie uznesenia č. 143, v ktorom bola formulovaná výzva\npre navrhovateľa, „aby doplnil chýbajúce údaje v majetkovom priznaní, ktoré podal za rok\n2018.“. Tento návrh však nebol prijatý, keďže z prítomných deviatich poslancov\nzastupiteľstva za tento návrh hlasovali iba traja poslanci a šiesti poslanci sa hlasovania\nzdržali.\n9. Navrhovateľ sa k podnetu vyjadril listom z 9. decembra 2019, ktorý bol doručený\nobci Šintava 11. decembra 2019. Predmetný list označený ako „Odpoveď na uznesenie\nObecného zastupiteľstva v Šintave“ obsahuje údaje týkajúce sa príjmu z výkonu funkcie\nverejného funkcionára, majetkových pomerov navrhovateľa, jeho manželky a neplnoletých\ndetí, ktorí s navrhovateľom žijú v spoločnej domácnosti, a údaje týkajúce sa vlastníctva\nnehnuteľností.\n\n3\n\n10. Uznesením č. 154 z roku 2019 zastupiteľstvo požiadalo obec Šintava\no informáciu o výške príjmov navrhovateľa za predchádzajúci rok. Porovnaním údajov\nz oznámenia a údajov poskytnutých obcou identifikovala komisia nezrovnalosti, a to pokiaľ\nide o príjmy a tiež aj pokiaľ ide o údaje v oznámení uvedených nehnuteľností.\n11. Zastupiteľstvo uznesením z 9. marca 2020 rozhodlo takto:\n„Podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa bývalému\nstarostovi obce Šintava\n\n, bytom\n\n, ukladá\n\npokuta vo výške 8 898,06 eur (t. j. trojnásobku jeho mesačného platu) za neúplné\ninformácie, ktoré uviedol vo svojom oznámení, ktoré podal dňa 26. 2. 2019 v zmysle čl. 7\nzákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pri\nvýkone funkcií verejných funkcionárov, čím porušil čl. 7 ods. 1 písmeno d), e) a ods. 4 písm.\na), b), c) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov. Uvedená pokuta musí byť uhradená do 30 dní od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia na účet obce Šintava..., alebo poštovou, alebo v hotovosti do\npokladne Obecného úradu v Šintave. Výnos z pokuty je rozpočtom obce.“\n12. Navrhovateľ napadol rozhodnutie zastupiteľstva návrhom na jeho preskúmanie,\npričom v rámci svojej argumentácie formuluje viacero okruhov námietok, o ktoré opiera\ndôvodnosť svojho návrhu.\n13. Navrhovateľ v prvom rade namieta neexistenciu zákonného dôvodu na prijatie\nrozhodnutia a uloženie pokuty. Podstatou tejto námietky je skutkové tvrdenie, podľa\nktorého navrhovateľ riadne a včas doručil komisii oznámenie so všetkými zákonnými\nnáležitosťami.\n14. Ďalej navrhovateľ dôvodí námietkou nesplnenia zákonných podmienok\nna prijatie napadnutého rozhodnutia a absencie jeho zákonných náležitostí, pričom táto\nnámietka sa vo svojej podstate vetví do troch argumentačných rovín. Prvá rovina spočíva\nv právnej argumentácii, podľa ktorej konať s navrhovateľom bolo možné podľa čl. 3 ods. 1\n4\n\ndruhej vety ústavného zákona v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej\nfunkcie, čo navrhovateľ právne odôvodňuje na pozadí znenia predmetného ustanovenia\nústavného zákona, podľa ktorého na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili\npovinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje\nza verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej\nfunkcie. V druhej rovine tejto námietky navrhovateľ uvádza, že prijatie napadnutého\nrozhodnutia trpí vadou spočívajúcou v tom, že poslanci zastupiteľstva, a to s výnimkou\nposlancov, ktorí sú členmi komisie, neboli oboznámení s obsahom oznámenia, a teda\nnemohli posúdiť jeho úplnosť či neúplnosť. V tretej rovine svoju argumentáciu uzatvára\npoukazom na nedostatky skutkovej vety napadnutého rozhodnutia, keďže z jeho výrokovej\nčasti nie je zrejmé, v čom považuje zastupiteľstvo oznámenie za neúplné, čo podporne\nodôvodňuje aj na pozadí rozhodovacej činnosti ústavného súdu (nález ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 356/2008 z 10. decembra 2008 a nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 34/2016\nz 12. apríla 2016).\n15. Navrhovateľ namieta aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,\nkeďže nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej moci\npri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Aj v rámci\ntejto námietky navrhovateľ argumentuje poukazom na rozhodnutia ústavného súdu (nález\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. apríla 2008, nález ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 14/07 zo 17. mája\n2007 a nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 158/09 z 28. júla 2009).\n16. V závere svojej argumentácie navrhovateľ uvádza, že v dôsledku prijatia\nnapadnutého rozhodnutia bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\n17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ žiada, aby ústavný súd podľa\n§ 239 ods. 2 zákona o ústavnom súde nálezom zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil\nna ďalšie konanie zastupiteľstvu a zaviazal zastupiteľstvo k náhrade trov konania.\n5\n\nIII.\nVyjadrenie zastupiteľstva\n18. Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval zastupiteľstvo\nna vyjadrenie sa k návrhu a na predloženie administratívneho spisu.\n19. Zastupiteľstvo sa k návrhu vyjadrilo podaním z 21. mája 2020 označeným ako\n„Odpoveď k ústavnej sťažnosti a k č.k. IV. ÚS 182/2020-16“ (ďalej len „vyjadrenie“), ktoré\nbolo ústavnému súdu doručené 25. mája 2020, a súčasne predložilo aj súvisiaci\nadministratívny spis.\n20. Zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení uvádza, že tvrdenie navrhovateľa,\nže oznámenie, ktoré doručil komisii, obsahovalo všetky zákonné náležitosti, sa nezakladá\nna pravde, pričom zastupiteľstvo poukazuje na to, že v liste z 9. decembra 2019 to netvrdil\nani navrhovateľ, ale práve naopak, obsahom listu zaslaného navrhovateľom zastupiteľstvu\nbolo doplnenie chýbajúcich údajov.\n21. Pokiaľ ide o otázku posúdenia lehoty, v ktorej bolo možné vydať napadnuté\nrozhodnutie, zastupiteľstvo argumentuje tým, že žiadny právny predpis neustanovuje,\nže konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa musí\nskončiť v čase, v ktorom sa dotknutá osoba považuje za verejného funkcionára. V tejto\nsúvislosti zastupiteľstvo poukazuje aj na rozhodovaciu prax ústavného súdu (I. ÚS 140/08).\n22. Zastupiteľstvo považuje námietku navrhovateľa, že poslanci zastupiteľstva neboli\noboznámení s obsahom oznámenia, za nedôvodnú, poukazujúc na to, že zo samotného\nnávrhu vyplýva, že zastupiteľstvo postupovalo v konaní o podnete plne v súlade s čl. 9\nods. 4 ústavného zákona, a vo svojom vyjadrení uvádza:\n„OZ pritom nič nebránilo doplniť dokazovanie aj oboznámením sa s Oznámením, ak\nby to považovalo za potrebné. To, že sa OZ neoboznámilo s Oznámením preto nezakladá\nporušenie Ústavného zákona a teda ani vadu konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov.“\n6\n\n23. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdenú vadu skutkovej vety napadnutého\nrozhodnutia, zastupiteľstvo uvádza, že navrhovateľ „... účelovo cituje iba jej prvú časť\n(ktorá pritom jednoznačne popisuje skutok, ktorého sa Navrhovateľ dopustil). V ďalšej časti\nsú následne zákonne jasne uvedené právne dôvody, teda, ktoré ustanovenia Ústavného\nzákona boli porušené.“. Podľa názoru zastupiteľstva tak „... rozhodnutie jednoznačne\na presne špecifikuje, v čom je konanie alebo opomenutie Navrhovateľa v rozpore\ns Ústavným zákonom...“. K rozhodovacej praxi ústavného súdu, na ktorú navrhovateľ\npri námietke týkajúcej sa skutkovej vety poukazuje, zastupiteľstvo uvádza, že táto nie je\nna navrhovateľom tvrdené nedostatky výrokovej časti rozhodnutia aplikovateľná, pretože\nnález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 356/2008 sa netýka požiadaviek kladených na výrokovú\nčasť rozhodnutia, ale na odôvodnenie rozhodnutia. A pokiaľ ide o vec vedenú na ústavnom\nsúde pod sp. zn. III. ÚS 34/2016, tak v tomto prípade ústavný súd „... vytýkal príslušnému\norgánu, že jeho rozhodnutie vôbec neobsahovalo popis skutku verejného funkcionára...“.\n24. V ďalšej časti vyjadrenia zastupiteľstvo poukazuje na to, že navrhovateľ bol\nstarostom od roku 2010 do roku 2018, a tak si musel svoje povinnosti plniť každý rok\na musel si byť vedomý sankcií. Navyše komisia, hoci nemusela, zaslala navrhovateľovi dva\nlisty, pričom druhý ignoroval. Podľa zastupiteľstva „[n]avrhovateľ ako verejný činiteľ bol\nznámy svojským výkladom práva ako aj jeho možným nerešpektovaním....“, o čom majú\nsvedčiť verejne medializované informácie, na ktoré odkazuje.\n25. Zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení argumentuje aj tým, že „List navrhovateľa\nadresovaný OZ zo dňa 9.12.2019 obsahuje všetky skutočnosti, ktoré v Oznámení neboli\na ktoré komisia označila za neúplné. Vyjadrenia sa Navrhovateľa k podnetu (podľa čl. 9 ods\n4.) je súčasťou preukazovania skutočností a dokazovania v konaní. Tým, že funkcionár vo\nsvojom liste zo dňa 9.12.2019 v rámci konania doplnil všetky údaje, ktoré Komisia žiadala\nvysvetliť, sám uvedením týchto údajov poukázal, že tieto v konaní absentovali. V liste\nnepoukázal na to, že všetky údaje boli riadne uvedené v Oznámení zo dňa 26.2.2019. Svojím\nlistom priznal, že údaje v Oznámení neboli, inak by ich opätovne neuvádzal. Podľa\nústavného súdu, dôkazné bremeno spočíva na verejnom funkcionárovi.“.\n7\n\n26. Zastupiteľstvo poukazuje aj na to, že svojím uznesením č. 154 z roku 2019\nvykonalo ďalšie dokazovanie, pričom uvádza, že „Komisia vo svojom podnete na OZ\nobecnému zastupiteľstvu konštatovala, že v oznámení nebola uvedená existencia záväzkov\npodľa čl. 7 ods. 4 písm. d) ústavného zákona. Riadnym zisťovaním stavu veci a dokazovaním\nzo strany OZ bolo zistené, že oproti podnetu Komisie, ktorá v návrhu na konanie uviedla aj\nneuvedenie údajov v Oznámení podľa čl. 7 ods. 4 písm. d), Navrhovateľ, podľa jeho\nvyjadrenia (list navrhovateľa zo 9.12.2019), uviedol, že žiadne záväzky nemal. Toto\nobecnému zastupiteľstvu komisiou oznámené možné nedodržanie zákona ohľadne\nneuvedenia existencie záväzkov sa po dokazovaní v rozhodnutí OZ nenachádza – bod d) bo\nvylúčený. Aj týmto možno poukázať, že OZ si plnilo úlohu podľa zákona.“, čím preukazuje,\nže sa listom navrhovateľa, v ktorom uviedol, že záväzky v predmetnom čase nemal,\nzastupiteľstvo riadne zapodievalo a túto informáciu zohľadnilo tým, že bod d) vypustilo.\n27. Zastupiteľstvo poukazuje aj na čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona, podľa\nktorého „... stačí na pokutu iba jeden neúplný údaj...“. V závere svojho vyjadrenia tiež\nuvádza aj to, že v napadnutom rozhodnutí sú vymenované aj dôvody, v čom bolo oznámenie\nnavrhovateľa vadné, a tieto dôvody aj vo vyjadrení rekapituluje.\n28. Následne bol 27. mája 2020 ústavnému súdu doručený list z 21. mája 2020\noznačený ako „Vyjadrenie OZ k uzneseniu Ústavného súdu č. k. IV. ÚS 182/2020-16.“.\nOznačený list podpísali štyria poslanci zastupiteľstva a uvádzajú v ňom, že „[d]olu\npodpísaní poslanci OZ Šintava sa touto cestou obraciame na vás so žiadosťou o výklad\nÚstavného zákona.“. V predmetom liste sa uvádza, že sa v priebehu konania zastupiteľstva\nna podnet komisie vyskytlo niekoľko nejasností, a keďže sa poslanci chcú v budúcnosti\nvyhnúť možnému nesprávnemu výkladu ústavného zákona, tak sformulovali viaceré právne\notázky, pričom od ústavného súdu očakávajú, že im na ne poskytne primeranú odpoveď.\nDňa 4. júna 2020 bola mailom ústavnému súdu doručená správa z adresy\nv ktorej poslanec zastupiteľstva\n\n,\n\nuvádza, že do spisu zasiela list: „Informácia\n\nk zaslanému neschválenému vyjadreniu obecného zastupiteľstva k uzneseniu Ústavného\nsúdu č. k. IV. ÚS 182/2020-16.“ Prílohou predmetnej správy je list bez podpisu datovaný\nk 4. júnu 2020, v ktorom odosielateľ listu informuje ústavný súd, že list podpísaný štyrmi\n8\n\nposlancami zastupiteľstva nie je dokumentom zastupiteľstva a nevyjadruje vôľu\nzastupiteľstva. Súčasne\n\nvo svojej správe uvádza, že písomná podoba listu bude\n\nzaslaná následne, k čomu aj došlo.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n29. Navrhovateľ bol povinný splniť svoje povinnosti, o ktoré ide v tomto prípade,\ndo 30. apríla 2019. To znamená, že pre otázku posúdenia, či si splnil alebo nesplnil svoje\npovinnosti, je potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú v danom čase, teda vyplývajúcu\nz ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.\n30. Z čl. 12b ods. 2 ústavného zákona vyplýva, že konanie začaté pred 1. januárom\n2020 sa dokončí podľa ústavného zákona účinného pred 1. januárom 2020, teda podľa\nrovnakej právnej úpravy, ako je uvedená v predošlom bode tohto rozhodnutia.\n31. Podľa čl. 1 písm. c) ústavného zákona tento ústavný zákon ustanovuje\nzodpovednosť verejného funkcionára za nesplnenie alebo porušenie povinností a obmedzení\nustanovených týmto ústavným zákonom vrátane sankcií, ktoré možno verejnému\nfunkcionárovi za také nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení uložiť.\n32. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona je takýmto verejným funkcionárom\naj starosta obce.\n33. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona je verejným funkcionárom na účely tohto\nústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8\na na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala\nverejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa\nskončenia výkonu verejnej funkcie.\n9\n\n34. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní\nodo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať\npísomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,\na) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára\ns výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,\nb) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu\nalebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone\nfunkcie verejného funkcionára,\nc) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch\nprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických\nosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,\nd) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie\nverejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých\nvykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného\nfunkcionára,\ne) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí\ns ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa\ntrvalého pobytu.\n35. Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) prvej vety ústavného zákona oznámenie podľa odseku\n1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva.\n36. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona konanie o návrhu vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) vykonáva obecné\nzastupiteľstvo, ak ide o verejného funkcionára uvedeného v čl. 2 ods. 1 písm. o), ktorým je\nstarosta obce.\n37. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný\nfunkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným\nzákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo\nnepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo\n10\n\nopomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,\nodôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť\nzaplatiť pokutu podľa odseku 10.\n38. Podľa čl. 10 ods. 3 prvej vety ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa\nčl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia\nrozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata verejnej funkcie alebo ktorým bola uložená\npokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky.\nPodľa druhej vety toho istého ustanovenia má podanie návrhu odkladný účinok.\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n39. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus\nochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku\nrozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom\nv súvislosti s výkonom verejnej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie,\nprípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie\nústavného zákona. Orgán verejnej moci, ktorý vo veci koná, vydáva rozhodnutie, ktoré musí\nspĺňať všetky kritériá vyžadované právnou úpravou.\n40. V prípade námietky navrhovateľa, že zastupiteľstvo mohlo vydať napadnuté\nrozhodnutie len do jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie, ústavný súd\nzastáva názor, že čl. 3 ústavného zákona je nevyhnuté vykladať tak, že ústavný zákon\nzakotvuje nevyvrátiteľnú domnienku týkajúcu sa statusu osoby, ktorej už síce zanikol výkon\nverejnej funkcie, ale pre účely povinností, ktoré jej vyplývajú z tohto ústavného zákona, sa\npovažuje za verejného funkcionára aj v čase jedného roka odo dňa skončenia výkonu\nverejnej funkcie. Uvedené však nemožno vykladať spôsobom, že by sa konanie proti\nverejnému funkcionárovi aj muselo v tomto čase ukončiť, a preto námietku navrhovateľa\n11\n\ntýkajúcu sa ohraničenia času na vydanie rozhodnutia zastupiteľstva považuje ústavný súd\nza nedôvodnú.\n41. V prípade námietky spočívajúcej v poukaze na nedostatky skutkovej vety\nvýrokovej časti rozhodnutia ústavný súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie týkajúce sa\nskutkovej vety ako náležitosti výroku rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 360/2017 z 3. júla 2017), v ktorom ústavný súd prezentoval právny názor, podľa\nktorého «esenciálnou náležitosťou výroku rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov je skutková veta, t. j. opis a špecifikácia konkrétneho\nkonania alebo opomenutia, ktorým sa mal verejný činiteľ dopustiť porušenia konkrétnych\npovinností upravených ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný\nzákon“). Vo výroku rozhodnutia nepostačuje len uviesť výpočet ustanovení ústavného\nzákona, ku ktorých porušeniu malo dôjsť. Výrok rozhodnutia musí umožňovať jednoznačnú\nidentifikáciu eventuálneho protiústavného skutku verejného činiteľa, pričom nesmie byť\nv rozpore s obsahom odôvodnenia rozhodnutia.». To značí, že skutková veta musí byť\nnatoľko určitá, aby z nej bolo zrejmé, v čom spočíva neúplnosť informácií, ktoré uviedol\nnavrhovateľ vo svojom oznámení. Zastupiteľstvo bolo preto povinné konkretizovať, ktoré\ninformácie sú neúplné, a teda aj presne vymedziť, v čom spočíva nesplnenie povinností\nnavrhovateľa.\n41.1 Nie je úlohou ústavného súdu špekulovať o možných alternatívach konkretizácie\nskutkovej vety. Ako príklad však poukazuje na okolnosť, že v samotnom odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia sa uvádza, že „[u]ž len v porovnaní príjmov z výkonu verejného\nfunkcionára uvedených v liste zo dňa 9. 12. 2019 a poskytnutím príjmov\nobecným úradom na zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 9. 3. 2020 je evidentný\nrozpor.“, čo by potom malo znamenať, že navrhovateľ nepodal len neúplné oznámenie,\nale že oznámenie obsahuje aj nepravdivé informácie. Ďalej sa v odôvodnení uvádza,\nže počet nehnuteľností uvedených v oznámení sa nezhoduje s počtom nehnuteľností, ktoré\nsa uvádzajú v liste z 9. decembra 2019, čo tiež nesvedčí len o neúplnosti, ale aj o iných\nmožných nedostatkoch oznámenia.\n12\n\n41.2 Obrana zastupiteľstva, že právna veta výrokovej časti rozhodnutia je dostatočná,\nje nepresvedčivá. Uvedenie v napadnutom rozhodnutí právnej vety zodpovedajúcej\nnormatívnemu zneniu príslušného zákonného ustanovenia sankčnej povahy („za neúplné\ninformácie, ktoré uviedol vo svojom oznámení“), ako aj číselné označenie tohto ustanovenia\n[„čím porušil čl. 7 ods. 1 písmeno d), e) a ods. 4 písm. a), b), c) ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov“]\nnemôže zhojiť vady skutkovej vety (faktického popisu deliktuálneho konania protiprávne\nkonajúcej osoby, v tomto prípade uvedením, v čom konkrétne spočíva porušenie jeho\npovinností, teda ktoré relevantné údaje neuviedol vôbec alebo v čom sú tieto údaje neúplné,\nalebo v čom sú nepravdivé oproti skutočnému stavu). Ide o štandardné vymedzenie\nindividualizovaného (vecne a osobne) skutku v ponímaní aplikácie právnych sankcií, za\nktoré nesie sankciu uplatňujúci orgán zodpovednosť (okrem iného) vo vzťahu k prieskumu\njeho rozhodnutia, v tomto prípade ústavným súdom.\n41.3 Skutková veta napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky, ktoré ustanovuje\nčl. 9 ods. 6 ústavného zákona (rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je\nkonanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom\nalebo\n\nzákonom).\n\nV dôsledku\n\nuvedeného\n\nje\n\nvýrok\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nnepreskúmateľný v tom, akým konkrétnym konaním alebo opomenutím porušil navrhovateľ\nsvoju povinnosť, ktorú ústavný zákon charakterizuje len abstraktne pre všetky prípady\nrovnakého druhu a neurčitého počtu („uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje“).\nKonkretizácia takého konania je potom v zmysle dotknutého ustanovenia (citovaného\nv bode 37 v celom znení) obsahom výroku rozhodnutia, ktorým sa zároveň ukladá\nza porušenie dotknutej povinnosti sankcia.\n42. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že rozhodnutie zastupiteľstva nie je riadne\nodôvodnené, treba uviesť, že ústavnú a zákonnú konformnosť odôvodnenia, a teda aj jeho\nkvalitu a presvedčivosť, je možné v plnej miere posudzovať len v prípade perfektnej\nvýrokovej časti rozhodnutia. A naopak, pri zmätočnej (prakticky neexistujúcej) skutkovej\nvete je posudzovanie odôvodnenia neaktuálne (absentuje skutok ako predmet odôvodnenia,\nteda záverov o jeho vykonaní – spáchaní konkrétnou osobou v konkrétnej podobe).\n13\n\n43. K námietke navrhovateľa, že sa zastupiteľstvo neoboznámilo s jeho oznámením,\nústavný súd uvádza, že toto tvrdenie navrhovateľa treba posúdiť ako nesporné, pretože\nsamotné zastupiteľstvo na s. 3 svojho vyjadrenia uvádza, že „[t]o, že sa OZ neoboznámilo\ns Oznámením preto nezakladá porušenie Ústavného zákona...“. Uvedený argument v zásade\nplatí, pokiaľ zastupiteľstvo rozhodlo bez toho, aby sa poslanci, ktorí ho tvoria, vôbec\noboznámili s oznámením, a potom je otázne, ako môžu títo poslanci vedieť, že v oznámení\nsú neúplné informácie. Zároveň potom platí, že bez ohľadu na okolnosť oboznámenia sa\ns oznámením nesie zastupiteľstvo za svoje rozhodnutie zodpovednosť, ktorej súčasťou je aj\ntoto konanie a rozhodnutie ústavného súdu.\n44. Argumentácia zastupiteľstva spočívajúca v tom, že navrhovateľ sa vlastne priznal\ntým, že dodatočne v rámci konania doplnil údaje, je už v rámci podstaty tohto rozhodnutia\nvysvetlenej v predchádzajúcich bodoch irelevantná. Nad rámec toho je nepresvedčivá.\nKomisia listom z 13. júna 2019 vyzvala navrhovateľa na zaslanie podkladov, navrhovateľ\nkomisii listom z 8. júla 2019 oznámil, že požiadavky komisie považuje za také, ktoré idú\nnad rámec platnej právnej úpravy. Následne komisia navrhovateľa vyzvala opätovne listom\nz 2. septembra 2019, ktorý navrhovateľ neprevzal. Keď navrhovateľ zaslal komisii, ktorá už\n7. novembra 2019 schválila podnet na konanie proti navrhovateľovi, list z 9. decembra 2019\noznačený ako „Odpoveď na uznesenie Obecného zastupiteľstva v Šintave“, uvedený list\npovažovalo zastupiteľstvo podľa svojho vyjadrenia ústavnému súdu vlastne za „priznanie“.\n45. V súlade s takto prezentovaným posúdením veci ústavný súd opätovne uvádza,\nže z výrokovej časti rozhodnutia zastupiteľstva musí byť zrejmé, aké konkrétne konanie\nalebo konkrétne opomenutie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom.\n46. Odôvodnenie musí potom dať dostatočnú odpoveď na otázku, na základe ktorých\npodkladov a z nich vyplývajúcich záverov orgán verejnej moci rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti rozhodnutia. Odôvodnenie sa týka aj právneho posúdenia dotknutého\nskutku ako deliktu a sankcie uloženej podľa ústavného zákona.\n\n14\n\n47. V rozhodnutí zastupiteľstva je potrebné aj označiť právny predpis a jeho\nkonkrétne ustanovenia, podľa ktorých sa koná a rozhoduje, zohľadniac časovo aktuálne\nznenie ústavného zákona.\nVI.\nTrovy konania\n48. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde aj\no úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátskou kanceláriou AG LEGAL s. r. o. v konaní pred ústavným súdom\n(bod 2 výroku tohto nálezu). Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu\ntrovy konania.\n49. Vychádzajúc z petitu návrhu, ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov\nkonania v sume 450,28 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony\nprávnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, návrh\nústavnému súdu) vykonané v roku 2020 podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný\nsúd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok\n2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a paušálnej\nnáhrady niektorých hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby\nv sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), teda za dva úkony\nprávnej služby sumu 354 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát v sume 10,62 € (§ 16\nods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 375,24 €. Keďže advokát navrhovateľa je platiteľom\ndane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), čo bolo ústavnému súdu preukázané\nosvedčením o registrácii platiteľa DPH a overené v príslušnom zozname daňových\nsubjektov registrovaných pre DPH, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 %\n15\n\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda celkovo priznal úhradu trov vo výške\n450,28 € (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu)\n50. Priznanú náhradu trov konania je obec Šintava povinná vyplatiť na účet právneho\nzástupcu navrhovateľa v lehote uvedenej v bode 2 výrokovej časti tohto nálezu.\nVII.\nZáver\n51. Podľa § 239 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd nálezom zruší\nrozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, ak zistí,\nže rozhodnutie nie je v súlade s ústavou alebo príslušnými právnymi predpismi vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Podľa § 239 ods. 2 písm. b)\nzákona o ústavnom súde je dôvodom na zrušenie rozhodnutia aj jeho nepreskúmateľnosť.\nÚstavný súd zistil, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ústavným zákonom, a to\nprimárne s čl. 9 ods. 6 ústavného zákona, keďže skutková veta výroku napadnutého\nrozhodnutia je nepreskúmateľná, a preto napadnuté rozhodnutie bez možnosti skúmania\nďalších nadväzujúcich okolností zrušil a vec vrátil príslušnému orgánu verejnej moci\nna ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto nálezu). Zároveň rozhodol o trovách konania (bod 2\nvýroku tohto nálezu).\n52. Podľa § 239 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší rozhodnutie\npríslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, je tento orgán verejnej\nmoci viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n\n16\n\n53. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. júna 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "pokuta-uloženie", "verejný záujem, spoločenský záujem", "obec-obecné zastupiteľstvo", "kolízia záujmov", "verejný činiteľ", "verejný činiteľ", "verejný záujem, spoločenský záujem", "obec-obecné zastupiteľstvo", "kolízia záujmov", "pokuta-uloženie"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 3 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5bd9decd-41f9-45dd-b02e-41e74150d656", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.360.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 360/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 360/2017 z 3. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.360.2017.2"}, {"guid": "ussr:11228862-0ad3-4c8d-ae27-4c3db1330972", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2"}, {"guid": "ussr:4bb4e8b0-5e0f-4d77-bb78-3045e8fd3812", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 158/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 158/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bb4e8b0-5e0f-4d77-bb78-3045e8fd3812"}, {"guid": "ussr:c7fa7c8d-b0d2-4a83-bd60-f512aaadf111", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7fa7c8d-b0d2-4a83-bd60-f512aaadf111"}, {"guid": "ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:eeed5fb1-2e1e-4bd0-b829-855fcc9bbd84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.4.2022.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 4/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 4/2022 z 23. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.4.2022.1"}, {"guid": "ussr:c1899efd-1b0c-448c-b9f6-026d2309eca1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.187.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 187/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 187/2022 z 27. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.187.2022.1"}, {"guid": "ussr:31b5a47f-c8b9-4aee-9a53-01b33fee9286", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.129.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 129/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.129.2022.2"}, {"guid": "ussr:24f42fcd-2f56-4360-b22b-eb5632918923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.175.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 175/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/2022 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.175.2022.1"}, {"guid": "ussr:a78b84e5-a2ad-472d-8af6-aae5b24988a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.330.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 330/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.330.2021.2"}, {"guid": "ussr:7159cd61-31ce-4fa9-b20c-91cd91b1beb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.102.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/2021 z 23. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.102.2021.2"}, {"guid": "ussr:52465911-bbc9-4f58-a3cf-ae412c722600", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.51.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.51.2021.1"}, {"guid": "ussr:be1da0d6-6a1f-47b2-ad71-ea8ad67ac3be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 486/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 486/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2"}]}