{"guid": "ussr:1dc57549-f907-4799-aa13-797e652f2660", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.181.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/2020 z 13. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. mája 2020, sp. zn. IV. ÚS 181/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.181.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-05-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1dc57549-f907-4799-aa13-797e652f2660", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.181.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.181.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.181.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 181/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom,\nHlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na základného práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom a na spravodlivý proces\npodľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu v Prešove\nč. k. 5 Tos 20/2019-134 zo 6. augusta 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. októbra 2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\nMgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47\nCharty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uznesením Krajského súdu\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Tos 20/2019-134 zo 6. augusta 2019 (ďalej\naj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Prešov (ďalej len\n„okresný súd“) svojím uznesením sp. zn. 2 T 104/2012 z 31. júla 2013 rozhodol\no podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ktorý bol sťažovateľovi\nuložený trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 2 T 104/2012 z 9. októbra 2012 v trvaní\ndvoch rokov so skúšobnou dobou v trvaní piatich rokov. Keďže uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 2 T 104/2012 z 31. júla 2013 nadobudlo právoplatnosť 31. júla 2013, skúšobná doba\nv trvaní piatich rokov uplynula 31. júla 2018. Okresný súd svojím ďalším uznesením\nsp. zn. 2 T 104/2012 z 30. apríla 2019 rozhodol o neosvedčení sa sťažovateľa v skúšobnej\ndobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ktorý mu bol\nuložený trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 2 T 104/2012 z 9. októbra 2012,\na nariadil, že zvyšok trestu vo výmere 11 mesiacov a troch dní vykoná. Krajský súd\nna sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. 5 Tos 20/2019-134 zo 6. augusta 2019 zrušil\nuznesenie okresného súdu sp. zn. 2 T 104/2012 z 30. apríla 2019, rozhodol o neosvedčení sa\nsťažovateľa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu\n2\n\nčinnosti, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 2 T 104/2012\nz 9. októbra 2012, a nariadil, že zvyšok trestu vo výmere 11 mesiacov a dvoch dní vykoná.\n3. Nosnou argumentáciou sťažovateľa v podanej ústavnej sťažnosti je pochybenie\nkrajského súdu, ktorý „... pri vydaní uznesenia sp. zn. 5Tos/20/2019 zo dňa 6. 8. 2019\nopomenul aplikovať ust. § 70 ods. 3 Tr. zák., teda pri svojom rozhodovaní zohľadniť to,\nže skúšobná doba v trvaní 5 rokov uplynula dňa 31. 7. 2018, v dôsledku čoho potom bolo\nmožné o neosvedčení sa sťažovateľa rozhodnúť len do dňa 31. 7. 2019 (do jedného roka\nod uplynutia skúšobnej doby).“. Podľa sťažovateľa je teda „... nepochybné, že po dni\n31. 7. 2019 už Krajský súd v Prešove nemohol rozhodnúť o neosvedčení sa sťažovateľa,\npretože na sťažovateľa sa vzťahovala fikcia osvedčenia sa, vyplývajúca priamo z ust. § 70\nods. 3 Tr. zák.“. V nadväznosti na uvedené zvýraznil, že „Je zrejmé, že do jedného roka\nod uplynutia skúšobnej doby v predmetnej veci sťažovateľa nebolo právoplatne rozhodnuté\no neosvedčení sa sťažovateľa, v dôsledku čoho potom sa musí (a má) na sťažovateľa\nvzťahovať fikcia osvedčenia sa, vyplývajúca priamo z ust. § 70 ods. 3 Tr. zák. Táto fikcia\n(že sťažovateľa sa osvedčil) sa však napriek vyššie uvedeným okolnostiam na sťažovateľa\nnemôže reálne uplatniť, pretože existuje právoplatné uznesenie Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 5Tos/20/2019 zo dňa 6. 8. 2019, ktorým bolo rozhodnuté o neosvedčení\nsa sťažovateľa, avšak stalo sa tak až po uplynutí jedného roka od uplynutia skúšobnej doby.\nPreto vyvstáva akútna potreba zrušenia uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n5Tos/20/2019 zo dňa 6. 8. 2019, pričom sťažovateľ nedisponuje žiadnym iným právnym\nprostriedkom, ktorý by bol v jeho dispozícii, s výnimkou sťažnosti na Ústavný súd SR.“.\n4. Finálne sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa\n- na spravodlivé súdne konanie garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\n- na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty\nzákladných práv EÚ\n\n3\n\npostupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5Tos/20/2019\na jeho uznesením zo dňa 6. 8. 2019 porušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 5Tos/20/2019 zo dňa 6. 8. 2019 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie\nkonanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Prešove pokračovať\nv porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n4\n\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\n13. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá\ntvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej\nzákladné práva a slobody.\n14. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení\ndodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená\nsudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce bola\npredbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš\n(predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.\n5\n\nIII.\nReferenčné právne normy\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody garantované právom Únie sú\nporušené, má právo na efektívny opravný prostriedok pred súdom v súlade s podmienkami\nustanovenými v tomto článku.\nKaždý má právo na spravodlivé a verejné pojednávanie v primeranom čase\npred nezávislým a nestranným súdom, ktorý bol predtým ustanovený zákonom.\n18. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov\n(I. ÚS 66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,\npredovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\ndotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou\n6\n\nsťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany\ndotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska\npožiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\n19. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne\nvymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n20. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n21. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\n7\n\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je\npritom vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad [obdobne pozri aj judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A,\ns. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis\nc. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998)]. Z judikatúry ústavného súdu\nďalej vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom\núčastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony\núčastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať\nv súlade s platným procesným právom (IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04,\nIII. ÚS 32/07).\n22. O prípad porušenia ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím alebo postupom všeobecného súdu pritom môže ísť\nokrem iného vtedy, ak by tento súd fakticky odňal komukoľvek možnosť domáhať sa alebo\nbrániť svoje právo na všeobecnom súde (II. ÚS 8/01), alebo by rozhodol arbitrárne,\nbez náležitého odôvodnenia svojho rozhodnutia (I. ÚS 241/07), prípadne pokiaľ by sa\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05), teda ak súdom\nzvolený výklad neprípustne postihuje niektoré zo základných práv sťažovateľa, prípadne\nopomína\n\nmožný\n\nvýklad\n\niný,\n\nústavne\n\nkonformný\n\nalebo\n\nje\n\nvýrazom\n\nzjavného\n\na neodôvodneného vybočenia zo štandardov výkladu, ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný,\nresp. je v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti.\n22.1 Vo všeobecnom poňatí posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\n\n8\n\n23. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo\nod zvyšku trestu zákazu činnosti, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené\nobmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil, ináč rozhodne, a to prípadne\nuž v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.\n23.1 Podľa § 70 ods. 2 Trestného zákona ak súd vyslovil, že sa odsúdený osvedčil,\nmá sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o upustení od vykonania zvyšku\ntrestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť.\n23.2 Podľa § 70 ods. 3 Trestného zákona rovnako sa má za to, že trest zákazu\nčinnosti bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku\ntrestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez viny odsúdeného nenariadil\ndo roka od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.\nIV.\nRozhodnutia všeobecných súdov\nIV.1 Uznesenie krajského súdu č. k. 5 Tos 20/2019-134 zo 6. augusta 2019\n24. Z uznesenia krajského súdu č. k. 5 Tos 20/2019-134 zo 6. augusta 2019\nv podstatnom vyplýva:\n„S vysloveným záverom konajúceho súdu sa stotožnil aj sťažnostný súd, pretože tento\nmá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z evidenčnej karty vodiča jednoznačne plynie\n6 záznamov o spáchaní priestupkov na úseku v cestnej premávke a to v dňoch 24.01.2014,\n25.08.2014, 16.04.2015, 22.12.2015, 04.09.2017 a 14.03.2018, ktorý počet nie je\nopomenuteľný ako ani podstata spáchaných priestupkov, ak v 3 prípadoch odsúdený\nprekročil rýchlosť jazdy, z toho v jednom prípade výrazným spôsobom keďže mu bola\nuložená pokuta vo výške 60,- eur, a v jednom prípade bol sankcionovaný za spôsob jazdy.\nCharakter týchto priestupkov poukazuje na vedomé porušenie pravidiel v cestnej premávke\na preto vyjadrenie odsúdeného, že ich nespôsobil úmyselne, je nedôveryhodné. Na základe\ntohto zistenia potom úvaha konajúceho súdu, že ak počas skúšobnej doby určenej\nodsúdenému pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti tento\n9\n\nspáchal 6 priestupkov iba v súvislosti s vedením motorového vozidla, z toho minimálne\n4 priestupky vedome, porušil tak zákonom stanovené podmienky o vedení riadneho života,\nje vecne správna. Je potrebné si uvedomiť, že odsúdenému\n\nbol uložený trest\n\nzákazu činnosti vedenia motorových vozidiel len preto, lebo konal protiprávne, ak viedol\nmotorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Tento trest mu bol zmiernený, na čo nie je zákonný\nnárok, ale ide len o fakultatívnu možnosť spolupôsobenia odsúdeného pri výkone trestu,\npričom odsúdený si bol vedomý toho, že pokiaľ nebude dodržiavať právne normy, zvyšok\ntrestu vykoná. Keďže odsúdený opakovane porušil právne normy na úseku bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky, o to viac je potrebné zvýrazniť, že nevyužil možnosť danú mu\nsúdom, aby preukázal svojím správaním, že doposiaľ vykonaný trest zákazu činnosti bol\ndostatočným na jeho prevýchovu.\nVzhľadom na uvedené preto záver konajúceho súdu, že odsúdený sa neosvedčil\nv skúšobnej dobe a zvyšok trestu vykoná, je zákonu zodpovedajúcim.\nAk odsúdený namietal, že priestupky, ktorých sa dopustil, nie sú závažného\ncharakteru, k tomu je potrebné uviesť, že podľa § 137 ods. 2 písm. d/ zák. č. 8/2009\núčinného do 31.12.2015 porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom bolo\nprekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej\nz dopravnej značky alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km/h na -1 a viac alebo mimo\nobce o 30 km/h na -1 a viac, preto ak obžalovanému bola uložená pokuta vo výške 60,- eur\nza spáchanie priestupku dňa 25.08.2014 prekročením rýchlosti, išlo o závažné porušenie\na nie zanedbateľné porušenie ustanovenia § 16 citovaného zákona. Obdobné je prekročenie\nrýchlosti zo dňa 14.03.2018, keďže zaň bola uložená pokuta vo výške 40,- eur. Tvrdenie\nodsúdeného, že za priestupky spáchané podľa zák. č. 474/2013 Z. z. sú podstatne vyššie\nsankcie, je zavádzajúce, pretože v zmysle ustanovenia § 27 ods. 5, 6 a 8 sa môžu uložiť\nv blokovom konaní aj podstatne nižšie pokuty, čo svedčí o tom, že ani tento priestupok\nna úseku výberu mýta nebol svojou závažnosťou zanedbateľný. Sťažnostný súd so zreteľom\nna uvedené uzavrel, že odsúdený spáchané priestupky hodnotil nekriticky a bagatelizoval\nich, pričom porovnávanie hodnotenia priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky v iných veciach, na ktoré poukázal v dôvodoch odvolania a za ktoré boli ukladané\npodstatne nižšie sankcie, resp. žiadne sankcie, je neopodstatnené najmä z pohľadu\nindividualizácie výkonu trestu. Napokon je potrebné uviesť i to, že rozhodnutie NS SR\n10\n\npublikované pod číslom R 19/1976 sa zaoberá osvedčením sa v skúšobnej dobe\npodmienečného odsúdenia, teda režimu podľa § 60 Tr. zákona účinného do 31.12.2005,\nv súčasnosti podľa § 50 Tr. zákona. V prerokúvanom prípade, kedy sa posudzuje správanie\nodsúdeného v súvislosti s vedením motorových vozidiel všetkých druhov, pretože práve\nna výkon tejto činnosti bola určená skúšobná doba, je spomínané rozhodnutie v jeho\npodstate neaplikovateľné. Ako to už bolo vyššie spomenuté, uložený trest zákazu činnosti\nvedenia motorových vozidiel všetkých druhov bol odsúdenému zmiernený a práve preto sa\nkládol dôraz pri hodnotení vedenia riadneho života u odsúdeného počas určenej skúšobnej\ndoby na porušovanie právnych noriem na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,\ninak by inštitút podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti stratil\nsvoj význam. Z pohľadu uvedeného potom námietky odsúdeného považoval sťažnostný súd\nza nedôvodné a to aj z pohľadu ďalšej uplatňovanej argumentácie, ktorá nemala svoj\nzásadný význam pre rozhodnutie.“\n25. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a argumentácie v ňom\nobsiahnutej ústavný súd, vychádzajúc zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového\n\nsúdu\n\na\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nnemožno\n\nposudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové\na odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, považoval za potrebné\nuviesť aj podstatnú časť argumentácie vyplývajúcej z uznesenia okresného súdu\nč. k. 2 T 104/2012-107 z 30. apríla 2019.\nIV.2 Uznesenie okresného súdu č. k. 2 T 104/2012-107 z 30. apríla 2019\n26.\n\nZ\n\nodôvodnenia uznesenia\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč.\n\nk.\n\n2 T 104/2012-107\n\nz 30. apríla 2019 v podstatnom vyplýva:\n„Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že sa odsúdený počas plynutia\nskúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti dopustil\nšiestich priestupkov na úseku dopravy a bol za ne sankcionovaný. V jednom prípade sa\njednalo o priestupok spáchaný závažnejším spôsobom konania. Počet spáchaných\npriestupkov a ich charakter, t.j. že nimi porušil pravidlá cestnej premávky naznačuje, že si\n11\n\nnevážil šancu, ktorú mu súd poskytol podmienečným upustením od výkonu zvyšku trestu\nzákazu činnosti. Obrana odsúdeného spočívala v tvrdení, že priestupky nespôsobil\númyselne. Napriek tejto skutočnosti, súd je toho názoru, že odsúdený\nneviedol počas plynutia skúšobnej doby riadny život a k poskytnutej šanci, ktorú dostal sa\nsprával ľahkovážne. Vedel, že šoférovanie potrebuje k svojej práci a bez vodičského\npreukazu nebude môcť svoju prácu vykonávať, a napriek tomu nie raz, ale niekoľkokrát\nporušil dopravné predpisy tým, že prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, resp. iným\nspôsobom porušil pravidlá cestnej premávky.“\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nV.1 Ústavný prieskum napadnutého rozhodnutia krajského súdu z hľadiska\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n27. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu\n(aj v spojení s dôvodmi vyplývajúcimi z uznesenia okresného súdu č. k. 2 T 104/2012-107\nz 30. apríla 2019) ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej\nprávomoci a v súlade predovšetkým s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona\na zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov k vzťahujúcimi sa\nna postup súdu pri rozhodovaní o podmienkach osvedčenia sa páchateľa počas skúšobnej\ndoby podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu, v tomto prípade trestu zákazu\nčinnosti (zákazu vedenia motorových vozidiel). Jeho úvahy sa odvíjajú od zistených\nkonkrétnych skutkových okolností správania sťažovateľa v skúšobnej dobe a použitých\nzákonných ustanovení, ktorými sa dostatočne zaoberá, a v tomto smere sú tieto úvahy\nlegitímne a právne akceptovateľné, a preto sa celkový postup krajského súdu javí\nako ústavne konformný, neumožňujúci záver o porušení základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Je potrebné už na tomto mieste zdôrazniť,\nže ústavný súd nepreskúmava skutkové a právne závery súdov do dôsledkov ich absolútnej\nsprávnosti, ale podľa parametrov ústavnej udržateľnosti, a to z hľadiska základného práva,\nktorého porušenie je namietané. Nie je teda úlohou ústavného súdu, aby v prípade takej\n12\n\n(ústavnej)\n\nudržateľnosti\n\nkomplexne\n\nnahrádzal\n\nrozhodovanie\n\nvšeobecného\n\nsúdu.\n\nTakto vymedzený uhol pohľadu vyvoláva v dotknutej veci záver o odmietnutí ústavnej\nsťažnosti v tejto jej časti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n27.1 K sťažovateľom nastolenej právnej otázke spočívajúcej v nedodržaní zákonnej\nlehoty maximálne jedného roka od uplynutia skúšobnej doby (§ 70 ods. 3 Trestného zákona,\nbližšie pozri bod 3) ústavný súd vychádza zo svojej judikatúry. Z nej vyplýva,\nže pre ústavnú udržateľnosť rozhodnutia súdu postačuje, aby bolo o osvedčení/neosvedčení\nsa odsúdeného v skúšobnej dobe (resp. maximálne do jedného roka od jej uplynutia)\npodmienečného odkladu výkonu trestu alebo jeho zvyšku rozhodnuté (rozhodnutie vydané)\nprvostupňovým súdom, nevyžaduje sa aj rozhodnutie v sťažnostnom konaní (o riadnom\nopravnom prostriedku) konajúceho súdu. Teda nevyžaduje sa, aby bolo o tejto otázke\ndo maximálne jedného roka od uplynutia skúšobnej doby rozhodnuté aj sťažnostným\n(odvolacím) súdom, resp. aby rozhodnutie do uplynutia tejto maximálnej doby aj nadobudlo\nprávoplatnosť (napr. I. ÚS 121/2016, I. ÚS 522/2017, I. ÚS 150/2019).\n27.2 V tomto smere ústavný súd odkazuje napríklad na (obsahovo správne)\nvyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 48536/2017-61/D/352\nz 30. augusta 2017 vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 522/2017, z ktorého\nvyplýva:\n„V prípade obvineného sa neuplatnila zákonná fikcia o jeho osvedčení v skúšobnej\ndobe. Skúšobná doba obvinenému trvala od 23. júna 2008 do 23. júna 2015. Okresný súd\nTrnava v predmetnej veci rozhodoval na verejnom zasadnutí dňa 21. júna 2016, a teda do\nroka od uplynutia skúšobnej doby v zmysle § 68 ods. 4 Tr. zák. Moment nadobudnutia\nprávoplatnosti uznesenia o neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe je s ohľadom na\nzákonné znenie uvedeného ustanovenia irelevantný.\nTomuto názoru dáva za pravdu i konštantná judikatúra najvyšších súdnych autorít.\nTá sa k tejto otázke vyjadrila v súvislosti s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia\nslobody podľa §§ 49 a 50 Tr. zák., pričom túto možno analogicky aplikovať aj na inštitút\npodmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody podľa §§ 66 až 68 Tr. zák.\nPodľa názoru najvyššieho súdu k tomu, aby nenastali účinky uvedené v ustanovení § 50\nods. 5 Tr. zák. [§ 68 ods. 4 Tr. zák.] stačí, že súd do roka od uplynutia skúšobnej doby\n13\n\nrozhodol, že sa podmienečne odložený trest vykoná. Nie je potrebné, aby toto rozhodnutie sa\nstalo právoplatným pred uplynutím jednoročnej lehoty (Tz 15/1965). S týmto názorom\nsa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď uviedol, že zo znenia ustanovenia § 50\nods. 5 Tr. zák. [§ 68 ods. 4 Tr. zák.] nevyplýva súdu povinnosť vydať najneskôr do uplynutia\nuvedenej lehoty (lehoty jedného roka od uplynutia skúšobnej doby) právoplatné rozhodnutie\n(I. ÚS 121/2016)...“\n28.\n\nV okolnostiach\n\nsťažovateľovej\n\ntrestnej\n\nveci\n\n(skúšobná\n\ndoba\n\ntrvala\n\nod 31. júla 2013 do 31. júla 2018) bola z pohľadu ústavnej udržateľnosti postupu\nvšeobecných súdov relevantná tá skutočnosť, že okresný súd svojím uznesením sp. zn.\n2 T 104/2012 z 30. apríla 2019 rozhodol o neosvedčení sa sťažovateľa v skúšobnej dobe\npodmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti a nariadil výkon zvyšku\ntrestu vo výmere 11 mesiacov a troch dní do 31. júla 2019. Nebolo potrebné aby uznesenie\nokresného súdu sp. zn. 2 T 104/2012 z 30. apríla 2019 nadobudlo právoplatnosť. Krajský\nsúd vo svojom uznesení č. k. 5 Tos 20/2019-134 zo 6. augusta 2019 síce zrušil uznesenie\nokresného súdu sp. zn. 2 T 104/2012 z 30. apríla 2019 a nahradil ho svojím rozhodnutím,\ntáto skutočnosť však nemala vplyv na ústavnú udržateľnosť postupu krajského súdu\nv súlade so znením § 70 ods. 3 Trestného zákona a krajský súd k nej pristúpil z dôvodu\nreparácie nesprávne určenej doby výkonu zvyšku právoplatne uloženého trestu, ktorý bol\nokresným súdom určený v trvaní o jeden deň viac, ako mal byť (správne malo byť jedenásť\nmesiacov a dva dni, nie tri dni), ako to explicitne vyplýva aj z argumentácie krajského súdu:\n„Sťažnostný súd ale zistil pochybenie v napadnutom výroku v tom smere, že konajúci súd\nnesprávne určil zvyšok trestu zákazu činnosti na 11 mesiacov a 3 dni, pretože tento zvyšok\nje o jeden deň kratší. Toto pochybenie, ktoré bolo v neprospech odsúdeného, viedlo potom\nsťažnostný súd k zrušeniu napadnutého uznesenia a k rozhodnutiu vo veci na podklade\nsprávne zisteného skutkového stavu v rozsahu uvedenom vo výroku tohto uznesenia.“\n29. V predmetných súvislostiach teda ústavný súd akcentuje, že jeho úlohou ako\nnezávislého orgánu ochrany ústavnosti je skúmať iba ústavné aspekty postupu orgánov\nverejnej moci a z nich plynúce závery vyjadrené v jednotlivých individuálnych právnych\naktoch z pohľadu toho, či neprekračujú rámec ich ústavnej udržateľnosti v konfrontácii\n14\n\nso skutkovými a s právnymi okolnosťami tej-ktorej veci. Teda úlohou ústavného súdu je\ndohliadať iba na zlučiteľnosť účinkov výkonu právomoci orgánov verejnej moci\nso základnými\n\nprávami\n\ngarantovanými\n\nprostredníctvom\n\nústavy\n\na kvalifikovaných\n\nmedzinárodných zmlúv. Ak je postup orgánu verejnej moci v konkrétnej veci ústavne\nkonformný a v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie je preskúmateľné a bez znakov\narbitrárnosti, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do výkonu jeho právomoci a vyslovovať\nporušenie základných práv (I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n30. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť v tejto jej časti ako zjavne\nneopodstatnenú.\nV.2 Ústavný prieskum napadnutého rozhodnutia krajského súdu z hľadiska\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva\nna účinný prostriedok nápravy pred súdom a spravodlivý proces podľa čl. 47 charty\n31. V prípade namietaného porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda pri namietaní\nporušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd\nzdôrazňuje, že tento článok sa týka iba rozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach\nobčianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom\nkonania pred súdom (III. ÚS 206/06, III. ÚS 2/09, II. ÚS 494/2014). Článok 6 dohovoru sa\npreto zásadne nevzťahuje na vykonávacie konanie a na mnohé rozhodnutia v ňom urobené\n[napr. podmienečné prepustenie, nariadenie výkonu podmienečne odloženého trestu,\nzaradenie odsúdeného do určitej kategórie alebo do určitého ústavu, konanie o milosti atď.\n(REPÍK, B. Ľudské práva v súdnom konaní. Bratislava : MANZ, 1999, s. 62 – 63.)].\nV dôsledku uvedeného je ústavná sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti namietajúcej\nporušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne\nneopodstatnená a ústavný súd ju preto podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú.\n\nK rovnakému\n\nzáveru\n\ndospel\n\nústavný\n\nsúd\n\naj pri preskúmaní sťažovateľom namietaného porušenia čl. 47 charty, ktorý sa týka jednak\núčinného prostriedku nápravy pred\n\nsúdom („efektívneho opravného prostriedku\n15\n\npred súdom“) a jednak spravodlivého procesu, keďže aplikácia práva Európskej únie v tejto\nveci neprichádzala do úvahy (čo podmieňuje aplikáciu dotknutého ustanovenia – pozri\nbod 17).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. mája 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b88c6bb6-7884-48b7-882f-449a7e0ae773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.150.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 150/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 150/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.150.2019.1"}, {"guid": "ussr:baa17172-8c43-44c2-80a9-bdc8c7be22c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.522.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 522/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 522/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.522.2017.1"}, {"guid": "ussr:1a227a6b-b4ba-4400-9bb6-df0a7a08fb3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.121.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 121/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 121/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.121.2016.1"}, {"guid": "ussr:110eaa48-c9d0-4e38-85b0-942e847d55a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2014 z 22. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-22", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:110eaa48-c9d0-4e38-85b0-942e847d55a6"}, {"guid": "ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:838b3636-3b3c-4dae-96a8-76427682b128", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.270.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 270/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 270/2024 z 13. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.270.2024.1"}, {"guid": "ussr:49d87eef-2d92-4a33-a767-87465377556a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.1.2025.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2025 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.1.2025.1"}]}