{"guid": "ussr:8d8e3d5d-cc3c-46c3-8231-e1f3b8875980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 176/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 176/2020 z 13. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. mája 2020, sp. zn. IV. ÚS 176/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8d8e3d5d-cc3c-46c3-8231-e1f3b8875980", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2020.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 176/2020-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\n\nJUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Heydukova 12, Bratislava, v menej ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Jakub Mandelík, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 151/2017, 1 Cdo 11/2018 z 27. marca 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1.\n\nÚstavnému\n\nbola 14. júna 2019\n\nsúdu\n\ndoručená\n\nSlovenskej\nústavná\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsťažnosť\n\n,\n\nsúd“)\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\n\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Heydukova 12, Bratislava,\nv menej ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jakub Mandelík, PhD., vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 151/2017, 1 Cdo 11/2018\nz 27. marca 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľka bola v zmysle čl. X bodu 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) s účinnosťou\nod 17. októbra\n\n2019\n\nprerozdelená\n\na\n\nnáhodným\n\nvýberom\n\npomocou\n\ntechnických\n\na programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle\nčl. II bodu 3 rozvrhu práce prejednaná a rozhodnutá vo štvrtom senáte ústavného súdu\nv zložení Miroslav Ďuriš (predseda senátu), Ladislav Duditš a Libor Duľa (sudca\nspravodajca).\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní vedenom\nOkresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 57/2011 domáhala\nod obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s. (ďalej len „žalovaná“), sumy\n9 154,21 eur aj s príslušenstvom ako neuhradenej časti poistného plnenia, pretože\nsa nestotožnila s výškou poistného plnenia, ktoré vyčíslila žalovaná v dôsledku poistnej\nudalosti (totálnej škody na osobnom motorovom vozidle). Okresný súd rozhodol o žalobe\nrozsudkom č. k. 12 C 57/2011-258 z 9. septembra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného\n\n2\n\nsúdu“), ktorým žalovanej uložil povinnosť uhradiť sťažovateľke sumu 1 652,80 eur\ns príslušenstvom, a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. Na základe odvolania sťažovateľky bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 719/2014 z 27. októbra 2016 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správny. Krajský súd\nzároveň uznesením sp. zn. 3 Co 720/2014 z 27. októbra 2016 uznesenie okresného súdu\npotvrdil v časti, ktorou bola sťažovateľke uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania,\na zrušil v časti, ktorou bola sťažovateľke uložená povinnosť nahradiť žalovanej trovy\nkonania.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka najvyššiemu súdu dovolanie\nz dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), a rozhodnutie záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená, podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n6. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky proti rozsudku\nkrajského súdu odmietol (výrok 2) a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania\n(výrok 4).\n7. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sťažovateľka považuje za nesprávne\na ústavne neakceptovateľné v časti týkajúcej sa posúdenia prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré odmietol s odôvodnením, že sťažovateľka\nv dovolaní nevymedzila právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená. Najvyšší súd podľa názoru sťažovateľky nevykladal procesnoprávnu\núpravu v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu a porušil princíp denegatio\niustitiae, čím jej odňal právo domáhať sa spravodlivého rozhodnutia, a teda došlo\nk porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n\n3\n\n8. Sťažovateľka sa domnieva, že v dovolaní uviedla nielen odkaz na § 421\nods. 1 písm. b) CSP, ale aj právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne,\na skonštatovala, v čom spočíva jeho nesprávnosť, keď konfrontovala právne závery\nkrajského súdu a očakávala, že najvyšší súd sa s nimi vysporiada. Podľa sťažovateľky\nmá najvyšší súd plniť nielen svoju interpretačnú úlohu, ale „tiež rozhodovať zložité právne\notázky, prispievať k právnej istote a zjednocovať rozhodovaciu prax súdov nižších\ninštancií.“.\n9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukázala na skutočnosť, že z obsahu dovolania\nvyplynula jediná právna otázka, ktorú mal najvyšší súd vyriešiť, a to, či vzhľadom na § 2\nods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Občiansky zákonník“) v spojení s § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 806\nObčianskeho zákonníka je zákonný postup žalovanej, keď pri ojazdenom motorovom\nvozidle žalovaná stanovila poistnú sumu vo výške presahujúcej v čase uzavretia poistnej\nzmluvy poistnú hodnotu motorového vozidla a následne v neprospech sťažovateľky\nv prípade totálnej škody motorového vozidla poskytla poistné plnenie iba do výšky\nvšeobecnej hodnoty motorového vozidla v čase škodovej udalosti, hoci počas poistného\nobdobia inkasovala žalovaná poistné určené percentom z poistnej sumy rovnajúcej\nsa nadobúdacej (novej) cene motorového vozidla.\n10. S odkazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kadlec\na spol. proti Českej republike (sťažnosť č. 49478/99) a na nález ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 1/2002 sťažovateľka vytýka najvyššiemu súdu prehnaný formalistický\na reštriktívny prístup, ktorý je v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania.\nNajvyšší súd mal zvoliť ústretovejší postup a vyzvať sťažovateľku, aby dovolanie doplnila\nv zmysle § 438 ods. 1 a § 129 CSP a odstránila tak nejasnosti dovolania. Najvyšší súd\ntak mohol podľa sťažovateľky naplniť svoju primárnu úlohu – vyriešiť doteraz nevyriešenú\nprávnu otázku.\n11. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. júla 2019 sťažovateľka doplnila\nargumentáciu svojej ústavnej sťažnosti a poukázala na uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 8 Cdo 151/2018. Sťažovateľka uviedla, že v tejto veci si najvyšší súd dokázal vyložiť\n4\n\nprávnu otázku z obsahu dovolania a následne ju naformuloval a podľa sťažovateľky\nje teda „neakceptovateľné, ak v jednej právnej veci postačoval iba obsah dovolania\na v inej veci mala údajná absencia výslovnej právnej otázky za následok odmietnutie\ndovolania.“.\n12.\n\nDruhým\n\ndoplnením\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\ndoručeným\n\nústavnému\n\nsúdu\n\n16. augusta 2019 sťažovateľka ďalej rozviedla predchádzajúcu argumentáciu týkajúcu\nsa posudzovania prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP v iných súdnych\nkonaniach, v ktorých najvyšší súd dovodil právnu otázku z obsahu dovolania, prípadne\nsi ju sám naformuloval. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľka uviedla rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 13/2018 z 29. novembra 2018 a sp. zn. 3 Cdo 3/2018\nz 13. decembra 2018 a sp. zn. 3 Cdo 220/2017 z 11. októbra 2018. Vzhľadom\nna to, že o dovolaní sťažovateľky bolo rozhodnuté po vydaní už uvedených rozhodnutí,\nmal senát 1 Cdo (príslušný v sťažovateľkinej veci) postúpiť vec na prejednanie\na rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho súdu v súlade s § 48 ods. 1 CSP. Sťažovateľka\nsa v tejto súvislosti teda domáha vyslovenia porušenia práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy, pretože nepostúpenie veci veľkému senátu je spôsobilé založiť\nvadu nesprávne obsadeného súdu.\n13. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil,\nže výrokom 2 napadnutého uznesenia, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie proti\nrozsudku krajského súdu, porušil jej v bode 1 uvedené práva, zrušil výroky 2 a 4\nnapadnutého uznesenia a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal\nsťažovateľke náhradu trov konania vo výške 593,14 eur.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n14. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n5\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n16. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n17. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n\n6\n\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n21. Ústavný súd pritom vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nopakovane judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca\nv základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva\nna súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97).\nZ uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07).\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n22. Sťažovateľka sa podanou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\njej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n23. Skôr, ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu podstatnej sťažnostnej argumentácie\nuvedenej v ústavnej sťažnosti, považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nie je súdom vyššej\ninštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto dôvodu\nústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať, či bol v konaní pred všeobecnými\nsúdmi náležite zistený skutkový stav a aké právne závery z tohto zisteného skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov\n\ninterpretácie\n\na\n\naplikácie\n\nzákonov\n\nvšeobecnými\n\nsúdmi\n\ns\n\nústavou\n\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\n\n7\n\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n24. Ústavný súd akcentuje, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých\naspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy\n(I. ÚS 117/05). V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného\npráva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý súdny proces\n(čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve\nna súdnu ochranu vykonávajú [čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy (IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 214/04)].\n25. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je povinnosť súdu svoje rozhodnutie\nriadne odôvodniť, čo predstavuje záruku toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.\nNáležité odôvodnenie rozhodnutia ako prostriedok k zamedzeniu svojvôle súdu má súčasne\nzaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť jeho rozhodovania. V zmysle ustálenej\njudikatúry ústavného súdu má účastník konania právo na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd\nvšak nemusí\n\ndať\n\nodpoveď\n\nna všetky\n\notázky\n\nnastolené\n\núčastníkom\n\nkonania,\n\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\n\n8\n\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 209/04).\n26. Uvedené východiská bol povinný pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľky\nrešpektovať aj najvyšší súd, preto sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\nústavnej sťažnosti oboznámil s tou časťou odôvodnenia jeho napadnutého uznesenia,\nktorá je pre zhodnotenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti podstatná, a súčasne sa zameral\nna posúdenie, či zo strany najvyššieho súdu skutočne došlo k splneniu požiadaviek\nkladených na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Na tomto základe je potom úlohou\nústavného súdu formulovať záver o arbitrárnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\na tak vysloviť porušenie označených práv sťažovateľky, alebo, naopak, konštatovať zjavnú\nneopodstatnenosť ústavnej sťažnosti.\n27. O zjavne neopodstatnenej ústavnej sťažnosti pritom možno hovoriť\npredovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,\nporušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne\nnepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n28. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietaní formalistického\nprístupu najvyššieho súdu pri posudzovaní prípustnosti dovolania z dôvodu vymedzeného\nv § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Sťažovateľka tvrdí, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nje ústavne neakceptovateľné a vykazuje znaky svojvoľného posúdenia veci, keďže najvyšší\nsúd odmietol dovolanie sťažovateľky z dôvodu nejasnej formulácie právnej otázky,\nktorá v jeho rozhodovacej praxi nebola vyriešená.\n29. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\n\n9\n\nak rozhodnutie\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nzáviselo\n\nod\n\nvyriešenia\n\nprávnej\n\notázky,\n\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n30. Podľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n31. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia.\n32. Úlohou ústavného súdu bolo pri predbežnom prejednaní ústavnej sťažnosti zistiť,\nči najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom vysvetlil\ndôvody odmietnutia dovolania sťažovateľky. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia\nvyplýva,\n\nže\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\npovažoval\n\ndovolanie\n\nsťažovateľky\n\nza\n\nvadné\n\nv tom, čo bolo pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP\npodstatné (vo vymedzení právnej otázky, ktorá najvyšším súdom ešte nebola riešená,\nresp. v absencii právnej otázky). Podľa najvyššieho súdu však nešlo o vadu, ktorú by sa mal\nsúd pokúsiť odstrániť (aj s ohľadom na právne zastúpenie sťažovateľky advokátom\nv dovolacom konaní), a je takej povahy, že bráni uskutočneniu dovolacieho prieskumu.\n33. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia (bod 26) v podstatnom\nuviedol, že sťažovateľka síce v dovolaní podrobila kritike skutkové a právne závery\nokresného súdu a krajského súdu, ale právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu nebola dosiaľ vyriešená, nekonkretizovala. Ďalej najvyšší súd poukázal\nna to, že vo vzťahu k rozsudku krajského súdu v dovolaní sťažovateľka uviedla\niba to, že „účastníci konania sa v poistnej zmluve odklonili od tzv. odškodňovacej\nzásady a dohodli si poistnú sumu, ktorá v čase uzavretia poistnej zmluvy nepochybne\nprevyšovala poistnú hodnotu hnuteľnej veci, uvedené označila za dohodu o fixnej\n(paušálnej) výške poistného plnenia v zmysle § 788 ods. 4 OZ, ktorou vylúčili aplikáciu\nčl. XI ods. 6 VPP HAV 08.“. Najvyšší súd k tomu dodal, že ani z obsahu dovolania jasne\nnevyplýva, ktorú právne významnú otázku mala sťažovateľka na mysli, a uzavrel,\nže „právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v ustanoveniach CSP nedáva žiadny\n\n10\n\npriestor pre uplatnenie domnienok alebo dedukcií dovolacieho súdu alebo jeho dohadov\no tom, ktorú z viacerých právnych otázok riešených prvoinštančným a odvolacím súdom\nmal dovolateľ (jeho advokát) na mysli pri formulovaní dovolania. Iba samotné\nkonštatovanie, že odvolací súd vec nesprávne posúdil, nenapĺňa predpoklady vyplývajúce\nz § 421 ods. 1 písm. b) CSP.“.\n34. Na základe uvedeného najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky v tejto časti\npodľa § 447 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolací súd odmietne dovolanie,\nak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody\nnie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.\n35. Po dôkladnom preskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje,\nže najvyšší súd sa v jeho odôvodnení ústavne udržateľným spôsobom vysporiadal\ns dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom presvedčivo\na zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov nebol prieskum daného predpokladu prípustnosti\ndovolania možný.\n36. Vo vzťahu k sťažnostnej argumentácii sťažovateľky ústavný súd uvádza,\nže z hľadiska dovolacích dôvodov možno dovolanie prípustné podľa § 421 CSP odôvodniť\nlen tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a dovolateľ musí\ndovolací dôvod vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Vzhľadom na viazanosť\nnajvyššieho súdu obsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu (§ 440 CSP) nemôže byť\npostačujúce, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo uvedené len odkazom\nna zákonné ustanovenie, ale je potrebné, aby dovolateľ konkrétne uviedol otázku zásadného\nprávneho významu a vysvetlil, prečo z jeho pohľadu odvolací súd zaujal nesprávny právny\nnázor na jej riešenie. Prípustnosť dovolania potom závisí od toho, ako dovolateľ vymedzí\nprávnu otázku riešenú odvolacím súdom s ohľadom na to, že dosiaľ dovolací súd takúto\notázku vo svojej rozhodovacej praxi neriešil (k tomu ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S.,\nBARICOVÁ, J. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540\ns. ISBN 978-80-7400-629-6. s. 1409.). Na základe uvedeného preto možno prisvedčiť\nprávnemu názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého riadne vymedzenie právnej otázky\n11\n\nzásadného významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie krajského súdu, je zásadne\npovinnosťou dovolateľa, a nie najvyššieho súdu.\n37. Ústavný súd po oboznámení sa s dovolaním konštatuje, že v časti dovolania,\nv ktorej sťažovateľka odkazuje na § 421 ods. 1 písm. b) CSP, prezentuje svoj právny názor,\nakým spôsobom mal krajský súd posúdiť podané odvolanie, pričom primárne zdôrazňuje\nargumentáciu týkajúcu sa odklonu zmluvných strán od dispozitívnej právnej úpravy\npri uzavretí poistnej zmluvy, a tým aj automatického odklonu od odškodňovacej zásady\npri poistnom plnení, ktorú krajský súd neuznal. Pre prípad, keď by najvyšší súd túto\nargumentáciu neprijal, sťažovateľka zastáva názor, že čl. XI ods. 6 VPP HAV 08 uzavretej\npoistnej zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, čím došlo k zneužitiu\nslabšieho postavenia sťažovateľky zo strany žalovanej. V tejto súvislosti navrhla\nsťažovateľka konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. c) CSP prerušiť a podať návrh na začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie vzhľadom na európsky\nrozmer ochrany spotrebiteľa, pričom v závere dovolania výslovne formulovala prejudiciálnu\notázku totožnú s otázkou uvedenou sťažovateľkou až v ústavnej sťažnosti (pozri bod 9).\nTáto otázka sa však vzťahuje výlučne k návrhu na začatie prejudiciálneho konania,\nktorému najvyšší súd nevyhovel, čo odôvodnil v bodoch 7 až 11 napadnutého uznesenia.\n38. S ohľadom na uvedené ústavný súd uvádza, že v časti dovolania venovanej\nodôvodneniu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP sťažovateľka\nexplicitne nevymedzila žiadnu právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu\nnebola dosiaľ vyriešená, a z dovolania nie je možné s určitosťou vydedukovať právnu\notázku, ktorou by sa mal najvyšší súd v prejednávanej veci zaoberať. Ústavný súd na tomto\nmieste opätovne pripomína, že predpokladom prípustnosti dovolania podľa § 421\nods. 1 CSP je riadne vymedzenie, t. j. jasné formulovanie právnej otázky, ktorá ešte nebola\ndovolacím súdom vyriešená, a nie je povinnosťou dovolacieho súdu, aby si právnu otázku\nvyvodil sám. Naopak, táto povinnosť prislúcha strane (dovolateľovi), ktorá je v dovolacom\nkonaní povinne zastúpená advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom.\nZ tohto dôvodu sa ústavný súd stotožňuje s odôvodnením najvyššieho súdu obsiahnutým\nv napadnutom uznesení, keďže nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný\n\n12\n\npostup najvyššieho súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.) nemajúci\noporu v procesných kódexoch.\n39. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky týkajúcu sa formalistického prístupu\nnajvyššieho súdu vo vzťahu k otázke prípustnosti dovolania, ústavný súd poukazuje\nna to, že ústavnému súdu nepatrí nahrádzať právne názory najvyššieho súdu a pokiaľ závery\nnajvyššieho súdu v otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový stav nie sú zjavne\nsvojvoľné alebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný súd nemá\ndôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania na základe\nprítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať.\n40. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor, v zmysle\nktorého v sústave všeobecného súdnictva len najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu\nprináleží rozhodovať o naplnení predpokladov na uskutočnenie dovolacieho konania vrátane\nposúdenia otázky prípustnosti samotného dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Rovnako\ntak posúdenie toho, či otázka zásadného právneho významu bola už najvyšším súdom\nv jeho rozhodovacej činnosti vyriešená alebo nie, a na to nadväzujúcu prípustnosť dovolania\nbude riešiť najvyšší (dovolací) súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom\n(§ 432 CSP).\n41. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje\na jeho rozhodnutie považuje za formálne a nesprávne, pričom najvyšší súd v napadnutom\nuznesení podrobne vysvetlil dôvod odmietnutia dovolania sťažovateľky, nie je postačujúca\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na s právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok.\n42. Na tomto základe ústavný súd zastáva názor, že neexistuje ústavne relevantný\ndôvod na to, aby do napadnutého uznesenia najvyššieho súdu zasahoval. Právne závery\nnajvyššieho súdu koncipované v napadnutom uznesení nemožno totiž podľa názoru\n\n13\n\nústavného súdu považovať za arbitrárne alebo ústavne neakceptovateľné, ako to tvrdí\nsťažovateľka v ústavnej sťažnosti. Najvyšší súd sa v danom prípade nedopustil takého\nvýkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy, ktorými by poprel jej účel\na význam.\n43. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde v časti\nnamietaného porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\n44. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy, keď v ústavnej sťažnosti vyslovila presvedčenie,\nže bolo povinnosťou senátu 1 Cdo vec postúpiť na prejednanie a rozhodnutie veľkému\nsenátu, pretože v iných konaniach si dokázal najvyšší súd vymedziť právnu otázku v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP sám, prípadne ju posúdil z obsahu dovolania. Ak sa chcel senát 1\nCdo v otázke o prípustnosti dovolania odchýliť od právneho názoru iných senátov,\nmal podľa sťažovateľky postupovať podľa § 48 ods. 1 CSP.\n45. Podľa § 48 ods. 1 CSP ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje\nk právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený\nv rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.\n46. Cieľom právnej úpravy obsiahnutej v § 48 ods. 1 CSP je pokryť prípady,\nv ktorých trojčlenný senát najvyššieho súdu dospeje k záveru, že je dôvod na zmenu\nprávneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného trojčlenného senátu\nnajvyššieho súdu (čím bola predznamenaná línia smerujúca k vytvoreniu ustálenej\nrozhodovacej praxe), alebo na zmenu (už) ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.\nPokiaľ k takejto situácii dôjde, je senát povinný postúpiť vec veľkému senátu\n\n14\n\n(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 174/2016 z 10. novembra 2016 uverejnený\nv zbierke pod R 17/2017).\n47. Nevyhnutným predpokladom pre vznik povinnosti dovolacieho senátu vec\npredložiť na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu je teda vôľa dovolacieho senátu\nodchýliť\n\nsa\n\nod\n\nprávneho\n\nnázoru\n\nvysloveného\n\nv predchádzajúcom\n\nrozhodnutí,\n\nteda ak ide o konkurujúce si právne názory, ktoré odlišným spôsobom vykladajú\n(interpretujú) rovnakú právnu normu (k tomu pozri aj uznesenie veľkého senátu najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 VCdo 4/2017 z 18. decembra 2017).\n48. V okolnostiach daného prípadu najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky\nproti rozsudku odvolacieho súdu podľa § 447 písm. f) CSP ako neprípustné,\nkeď konštatoval, že nie je možné pristúpiť k meritórnemu prieskumu dovolania\nsťažovateľky, pretože dostatočne nevymedzila dovolacie dôvody tak, ako je vyžadované\npríslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.\n49. Svoje rozhodnutie dovolací súd zároveň oprel o judikatúru (rozhodnutia\nsp. zn. 3 Cdo 6/2017 a sp. zn. 3 Cdo 28/2017), na základe ktorej najvyšší súd ustálil,\nakým spôsobom má dovolateľ formulovať právnu otázku, aby mohla byť relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nje právna otázka, ktorá ešte nebola riešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže\nvo vzťahu k nej sa ani nemohla vytvoriť a ustáliť rozhodovacia prax dovolacieho súdu.\nAk procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí:\na) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací\nsúd, b) podať svoje vysvetlenie, ako mala byť táto otázka správne riešená.\nNie je povinnosťou najvyššieho súdu, aby si právnu otázku, ktorá mala byť riešená\nodvolacím súdom nesprávne, mal vyvodzovať sám. Naopak, jej riadne vymedzenie,\nt. j. jasné formulovanie, je povinnosťou strany, ktorá je v dovolacom konaní povinne\nzastúpená advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom (pozri napr. rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 230/2017).\n\n15\n\n50. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že je to práve najvyšší súd,\nktorý je oprávnený (a zároveň povinný) ešte pred samotným prejednaním vo veci posúdiť,\nči dovolanie spĺňa kritériá naň kladené Civilným sporovým poriadkom a judikatúrou\nnajvyššieho súdu. Najvyšší súd hodnotí každé dovolanie individuálne a pri úvahe,\nči je prípustné, sa riadi zákonnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku\na príslušnou judikatúrou. Ak teda v konkrétnej veci najvyšší súd dospel k názoru,\nže dovolanie podané sťažovateľkou nie je prípustné z dôvodu nevymedzenia právnej otázky,\nktorá nebola v rozhodovacej praxi vyriešená, neodklonil sa pri otázke posudzovania\nprípustnosti dovolania od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí\niného senátu najvyššieho súdu.\n51. K námietke sťažovateľky, že senát 1 Cdo mal vec postúpiť veľkému senátu,\npretože v iných dovolacích konaniach (sp. zn. 2 Cdo 13/2018, sp. zn. 3 Cdo 3/2018\na sp. zn. 3 Cdo 220/2017) si najvyšší súd sám vyvodil právnu otázku v zmysle § 421\nods. 1 písm. b) CSP, ústavný súd uvádza: Skutočnosť, že iné senáty v odlišných konaniach\nrozhodli vzhľadom na ich konkrétne okolnosti inak, automaticky neznamená, že takýmto\nspôsobom (v otázke posúdenia prípustnosti dovolania) mal postupovať aj senát\n1 Cdo v sťažovateľkinej veci. Neznamená to teda, že aj v prípade sťažovateľky mohol\npovažovať\n\npredmetnú\n\nprávnu\n\notázku\n\nza\n\ndovolaním\n\ndostatočne\n\nšpecifikovanú\n\n(a v nadväznosti na to pre rozhodnutie kľúčovú). K tomu ústavný súd poznamenáva,\nže zovšeobecnenie takej úvahy (bez ohľadu na obsah konkrétneho dovolania v konkrétnej\nveci) by mohlo viesť až k absurdnému postupu, že dovolateľ zastúpený kvalifikovaným\nprávnym zástupcom rezignuje na požiadavky uvedené v § 421 v spojení s § 432 CSP\na ponechá v každom prípade na úvahe najvyššieho súdu, ktorú právne významnú otázku\nmal dovolateľ na mysli. Zákon, naopak, kladie na dovolateľa kvalifikované požiadavky\nzodpovedajúce možnému prielomu do zásady (relatívnej) nezmeniteľnosti právoplatných\nsúdnych rozhodnutí.\n52. Ústavný súd s ohľadom na už uvedené konštatuje, že najvyšší súd dovolanie\nsťažovateľky posúdil ako neprípustné a v napadnutom uznesení vysvetlil dôvody,\nako aj judikatúrne východiská, ktoré ho k tomu viedli. Nemožno preukázateľne konštatovať,\nže bol dôvod na postup predpokladaný v § 48 ods. 1 CSP, keďže taký postup závisí\n16\n\n(aj) od špecifickej\npričom odôvodnenie\n\nindividuálnej\nrozhodnutia\n\nmožnosti\n\nidentifikovať\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nspornú\nnie\n\nje\n\nprávnu\n\notázku,\n\nv tomto\n\nsmere\n\n(ako už bolo uvedené) ústavne neudržateľné. Zároveň platí, že právny názor o potrebe\nvymedzenia otázky, ktorej sa týka sporné právne posúdenie veci dovolateľom\n(nie dovolacím súdom), ostal oproti skorším rozhodnutiam najvyššieho súdu nezmenený\n(a zodpovedajúci zneniu § 432 ods. 2 CSP).\n53. Z dôvodu, že ústavný súd nepovažoval postup senátu 1 Cdo najvyššieho súdu\nspočívajúci v nepostúpení veci veľkému senátu za spôsobilý vyvolať porušenie základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n54. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho\ndôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v nej.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. mája 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "ea19370e-7270-4275-ac35-13374bcb9c04:dd14c518-50de-4d3b-a160-a22b13cba881", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5415203773.1", "spisova_znacka": "2Cdo/13/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/13/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5415203773.1"}, {"guid": "6abb38e6-a8c9-4377-b59d-3221c032a66b:e4859e0f-7048-49d9-bf5e-74ac3d9f6b01", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3810216846.1", "spisova_znacka": "3Cdo/220/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/220/2017 z 10. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3810216846.1"}, {"guid": "09918de9-52ae-446e-9a78-19438171de7b:30f055d6-ee1b-4fba-9ef5-ef6a1b4a173d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2017 z 17. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-17", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "7c02b5d0-3376-4ba0-8005-961033055848:d21864cc-fe99-44a5-bfd5-621e50861118", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1211211889.1", "spisova_znacka": "3Co/720/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/720/2014 z 26. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1211211889.1"}, {"guid": "92695aa8-74f2-4fb4-bd75-e8fa084c236e:7ddc3e89-44c5-4eea-a76f-522574532f35", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7110202074.2", "spisova_znacka": "3Co/719/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/719/2014 z 25. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-05-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7110202074.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ec596fc1-50c9-478a-b287-138ef813c09f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.508.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 508/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 508/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.508.2025.1"}, {"guid": "ussr:b12dfa82-7be7-4c5b-95db-5fe16a53ebbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.377.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 377/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.377.2025.1"}, {"guid": "ussr:84f1d5a9-dabd-4be1-a300-12ce7622cd5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.358.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.358.2023.1"}, {"guid": "ussr:ed0a1bda-015d-48dc-946c-47c4cfdef18d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.553.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.553.2022.1"}, {"guid": "ussr:9c0448b6-a89d-415c-bea6-7727757b0c2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.168.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/2022 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.168.2022.1"}, {"guid": "ussr:013476ce-3130-4f8f-98c9-124f7d1af17e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.63.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 63/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 63/2022 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.63.2022.1"}, {"guid": "ussr:48983d36-542a-4727-9fb1-9fc7dde2c486", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.37.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/2022 z 25. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.37.2022.1"}, {"guid": "ussr:cd0a4ea5-a19a-46a6-b802-c60d1c0bc5aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.101.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 101/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 101/2021 z 10. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.101.2021.1"}, {"guid": "ussr:8c54d42f-69a5-44b2-94cb-11005d985722", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.77.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 77/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.77.2021.1"}, {"guid": "ussr:86ad1d60-6c04-4736-be22-ebc14b05d8d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 443/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 443/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2020.1"}, {"guid": "a50ee7e7-a098-4ef2-b1a2-5cf89959307c:2b4764b6-631f-4ca1-9929-48667a463323", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4119206853.3", "spisova_znacka": "9Co/82/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/82/2025 z 5. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-03-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4119206853.3"}, {"guid": "3bfe93b9-59dd-4501-9637-075126d16007:f03ed202-9073-465b-87b1-f4422ba420e9", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1114216433.6", "spisova_znacka": "B1-4C/101/2014", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-4C/101/2014 z 30. 6. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1114216433.6"}]}