{"guid": "ussr:01325ef3-b9fb-40bf-8199-cbe2c0a102b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 176/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 176/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 176/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "nazov": "čl. 37 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/01325ef3-b9fb-40bf-8199-cbe2c0a102b1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2019.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 176/2019-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu\na Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou,\nŠtefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 1 ods. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na základného práva podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uznesením\nOkresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4 T 94/2015 z 3. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra\n2018 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej aj „sťažovateľka“ alebo „poškodená“), vo veci namietaného porušenia základných\n\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\npráva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a základného práva podľa čl. 37\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Okresného súdu\nSpišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 94/2015 z 3. októbra 2018.\n2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že bola ako poškodená účastníčkou\nkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 T 94/2015 proti obžalovanému\n(ďalej aj „obžalovaný“ alebo „odsúdený“) pre prečin ublíženia\nna zdraví.\nRozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 T 94/2015 z 26. apríla 2016 bol obžalovaný\nuznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a bol mu uložený trest. Pokiaľ ide\no sťažovateľku, obžalovanému bolo uložené zaplatiť poškodenej sťažovateľke náhradu\nškody vo výške 3 058,07 € z titulu bolestného a straty na zárobku a podľa § 288 ods. 2\nTrestného poriadku bola poškodená sťažovateľka so zvyškom nároku na náhradu škody\nodkázaná na občianske súdne konanie.\nPo odvolaní obžalovaného proti rozsudku okresného súdu rozhodol vo veci Krajský\nsúd v Košiciach uznesením sp. zn. 7 To 87/2016 z 20. októbra 2016, ktorým zrušil rozsudok\nsúdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nRozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 T 94/2015 z 12. decembra 2017 bol obžalovaný\nuznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a bol mu uložený trest.\nSťažovateľka bola podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody\nodkázaná na civilný proces. Dôvodom bola skutočnosť, že sťažovateľka sa na hlavnom\npojednávaní vyjadrila, že bola odškodnená poisťovňou, avšak výšku poistného plnenia\nnevedela uviesť ani listinne preukázať.\n3. Poškodená si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila na okresnom\nsúde nárok na náhradu trov poškodeného v zmysle § 557 ods. 1 a 2 Trestného poriadku.\nKeďže okresný súd považoval za preukázané spôsobenie škody poškodenej spolu vo výške\n\n2\n\n3 799,07 € a vznik škody bol v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného,\nsťažovateľka vyčíslila trovy, ktoré jej vznikli uplatnením jej práv v trestnom konaní najmä\npribratím splnomocnenca, vo výške 2 004,02 € a vo výške 179,92 € (od prevzatia právneho\nzastúpenia JUDr. Miroslavou Slovinskou).\nVyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 4 T 94/2015 zo 14. júna 2018 podľa § 557\nods. 2 Trestného poriadku a § 558 ods. 1 Trestného poriadku neuložil odsúdenému\npovinnosť uhradiť poškodenej trovy v trestnom konaní, ktoré jej vznikli uplatnením jej práv\npribratím splnomocnenca.\nPoškodená podala proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 T 94/2015 zo 14. júna\n2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom sťažnosť.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 4 T 94/2015 z 3. októbra 2018 podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku sudkyňa sťažnosť poškodenej zamietla ako nedôvodnú.\nUznesenie okresného súdu sp. zn. 4 T 94/2015 z 3. októbra 2018 nadobudlo\nprávoplatnosť 3. októbra 2018.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti v podrobnostiach uvádza, že trovy spojené\nso zastupovaním poškodenej advokátom je potrebné posudzovať ako trovy potrebné\nna účelné uplatnenie nároku poškodenej na náhradu škody v adhéznom konaní. Obžalovaný\nod začiatku trestného konania popieral svoju vinu, právna pomoc teda bola potrebná, a preto\nbolo opodstatnené považovať všetky úkony splnomocnenca poškodenej, ktoré sa týkali\nmerita veci a neboli len neopodstatneným opakovaním návrhov, za účelné a potrebné\nna preukázanie splnenia všetkých zákonných podmienok na priznanie nároku poškodenej\nna náhradu škody.\n5. Poškodená si prostredníctvom svojho splnomocnenca včas uplatnila nárok\nna náhradu škody vo výške 3 799,07 €, okresný súd považoval za preukázané spôsobenie\nškody v tejto výške a v odsudzujúcom rozsudku konštatoval, že vznik tejto škody bol\nv príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odsúdeného. Jediným dôvodom, pre ktorý\nokresný súd poškodenú odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces a nerozhodol\no priznaní nároku na náhradu škody minimálne v časti nesporného bolestného a straty\nna zárobku, bolo, že poškodená bola v tomto rozsahu medzičasom odškodnená samotnou\n\n3\n\npoisťovňou. V danom prípade teda okresný súd nepostupoval podľa § 288 ods. 1 Trestného\nporiadku z dôvodov, že by podľa výsledku dokazovania nebol daný podklad na vyslovenie\npovinnosti na náhradu škody alebo by bolo potrebné na rozhodnutie o povinnosti\nna náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného\nstíhania a neprimerane by ho predĺžilo.\n6. Sťažovateľka ďalej uvádza, že „... § 557 ods. 2 Trestného poriadku dáva súdu\nmožnosť, v súlade s okolnosťami prípadu, rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, či\nodsúdenému uloží alebo neuloží povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť,\nak súvisia s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, že poškodenému\nnebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti. Táto výnimka bola do právnej úpravy\nSlovenskej republiky zakomponovaná v rámci procesu implementácie Rámcového\nrozhodnutia, a to z dôvodu, aby sa predišlo situácii zaťaženia poškodeného tým, že by musel\nhradiť trovy právneho zastúpenia splnomocnencovi poškodeného len preto, lebo mu nebol\npriznaný nárok na náhradu škody napriek tomu. že súd mal za preukázané spôsobenie\nškody trestným činom, ale rozhodnutie o jej náhrade v určitom aspekte presahovalo rámec\ntrestného konania. Čiže uplatňovaný nárok poškodeného v adhéznom konaní bol\nopodstatnený, ale súd o ňom nemohol v trestnom konaní rozhodnúť nezávisle od vôle\npoškodeného...\nPoškodená ako osoba, ktorej v dôsledku trestného činu reálne vznikol nárok na\nnáhradu škody, ktorej sa poškodená v rámci trestného konania domáhala, nemôže strpieť\nujmu na svojom majetku tým, že uhradí trovy, vzniknuté pribratím splnomocnenca...\nAk okresný súd nepriznal poškodenej náhradu nákladov, odoprel tak sťažovateľke ochranu\nuvedených práv, zakotvených v našom ústavnom poriadku. Poškodená má právo, aby\nodsúdený nahradil jej trovy. To je jedno z mnohých práv poškodeného, ktoré sú\ngarantované poškodenému nielen Trestným poriadkom, ale celým právnym poriadkom\nSlovenskej republiky. Toto právo prispieva k tomu, aby poškodený dosiahol nápravu stavu\nnarušeného trestným činom v možnom rozsahu.“.\n7. Sťažovateľka zastáva názor, že priznanie náhrady trov poškodenej by bolo\nv danom prípade spravodlivé. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov vzniknutých\n\n4\n\nv trestnom konaní pribratím splnomocnenca síce postupoval podľa § 557 ods. 2 Trestného\nporiadku, ale citované ustanovenie vykladal príliš reštriktívne, popierajúc účel a zmysel\ntejto právnej úpravy, neberúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu. Extenzívny výklad\n§ 557 ods. 2 Trestného poriadku dôslednejšie korešponduje s uniformitou práv poškodenej\na je aj konformný so znením rámcového rozhodnutia Rady č. 2001/220/JHA.\nĎalším dôvodom, pre ktorý je sťažovateľka presvedčená, že napadnutým uznesením\ndošlo k porušeniu uvádzaných práv, je nedostatočné odôvodnenie tohto rozhodnutia.\n8. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo pokojne užívať majetok podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na právnu\npomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Uznesením Okresného súdu\nv Spišskej Novej Vsi sp. zn. 4T/94/2015-746 z 3. októbra 2018 porušené boli.\n2. Zrušuje Uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 4T/94/2015- 746\nz 3. októbra 2018 a vec vrecia Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva náhradu trov konania v sume\n\n390,50 € (slovom: tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov), ktorú je Okresný súd Spišská\nNová Ves povinný zaplatiť na účet JUDr. Miroslavy Slovinskej, advokátky v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nObsah uznesení okresného súdu\n9. Okresný súd v uznesení sp. zn. 4 T 94/2015 zo 14. júna 2018 vydanom vyšším\nsúdnym úradníkom uviedol: „Je nepochybné, že v trestnom konaní proti odsúdenému\nzastupovala poškodenú\n\nadvokátka JUDr.\n\nMiroslava Slovinská na základe splnomocnenia zo dňa 12.12.2017. Splnomocnená\nadvokátka v rámci zastupovania poškodenej podala na tunajší súd dňa 31.01.2018\n\n5\n\nuplatnenie nároku na náhradu trov poškodeného v zmysle § 557 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku,\nkde si účtovala odmenu v zmysle Vyhlášky MS č. 655/2004. Zástupkyňa z radov advokátov\npredložila vyúčtovanie, v ktorom vyčíslila odmenu sumou 1.904,71 € a režijný paušál\nv sume 99,31 €, spolu v sume 2.004,02 € a odmenu sumou 141,09 €, režijný paušál v sume\n8,84 € a DPH v sume 29,99 €, spolu v sume 179,92 €.\nPoškodená si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 3.799,07\nEur. Nakoľko rozsudkom bola podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázaná s nárokom na náhradu\nškody na civilný proces, neboli splnené podmienky na rozhodnutie o uložení povinnosti\nodsúdenému nahradiť trovy poškodenej, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie jej nároku\nv trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribratím splnomocnenca podľa § 557 ods. 1\nTr. poriadku.\nSúd ďalej skúmal, či sú splnené podmienky ustanovenia § 557 ods. 2 Tr. por., ktoré\nimplementuje Rámcové rozhodnutie Rady č. 2001/220/JHA o postavení obetí v trestnom\nkonaní, t. j. vykonanie čl. 6 a 7, teda ktoré umožňuje súdu, aby rozhodol o povinnosti\nnáhrady trov poškodeného aj v iných prípadoch ako sú uvedené v ods. 1. citovaného\nustanovenia Tr. por.\nSúd preto skúmal možnosti, či poškodená by bola schopná, vzhľadom na svoj vek,\nmajetkové pomery a celkovú sociálnu situáciu, uplatniť svoje právo v civilnom procese, bez\nnáhrady\n\nuž\n\ndoposiaľ\n\nvynaložených\n\nnákladov,\n\nv\n\ndanom\n\nprípade\n\nna\n\npribratú\n\nsplnomocnenkyňu.\nZo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že poškodená poberala príjem od mesiaca\nmarec 2016 do mesiaca december 2016 celkom vo výške 8.592,86 € brutto (priemerný\nmesačný príjem za rok 2016 bol 859,29 € brutto), od mesiaca január 2017 do mesiaca\ndecember 2017 celkom vo výške 9.833,05 € brutto (priemerný mesačný príjem za rok 2017\nbol 819,42 € brutto) a od mesiaca január 2018 do mesiaca apríl 2018 celkom vo výške\n3.521,86 € brutto (priemerný mesačný príjem za rok 2018 bol 880,47 € brutto).\nZo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vyplynulo, že poškodená nie\nje a ani nikdy nebola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, nie je a ani nikdy nebola vedená\nv evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Prešov. Od 01.01.2004 do 31.08.2013\nbola príjemcom prídavku na deti.\n\n6\n\nZ oznámenia poškodenej vyplynulo, že poškodená je zamestnaná v obchodnej\nspoločnosti:\n\na poberá príjem vo výške 640,00 €. Zároveň nie je\n\nvlastníckou hnuteľného ani nehnuteľného majetku.\nZo správy Obce\n\nvyplynulo, že majetkové pomery poškodenej nie sú obci známe.\n\nNa základe týchto zistených skutočností, súd má za to, že poškodená\nvzhľadom na svoj vek, svoju celkovú sociálnu situáciu (kedy má pravidelný príjem\nz pracovnej činnosti a teda nie je sociálne odkázanou osobou a nemá vyživovaciu\npovinnosť), by bola schopná celkom uplatniť svoje právo poškodeného v civilnom procese,\nbez náhrady doposiaľ vynaložených nákladov.\nPreto súd o neuložení povinnosti odsúdeného nahradiť účelne vynaložené trovy\npoškodenej rozhodol v zmysle § 558 ods. 1 Tr. por. z dôvodu, že poškodená\nby bola schopná celkom uplatniť svoje právo poškodeného v civilnom procese, bez náhrady\ndoposiaľ vynaložených nákladov, ktoré jej vznikli.“\n10. Okresný súd v napadnutom uznesení sp. zn. 4 T 94/2015 z 3. októbra 2018\nk podstate veci uviedol: „Po dôslednom preskúmaní napadnutého uznesenia a\npredloženého spisového materiálu samosudkyňa nemala žiadne pochybnosti o tom, že vyšší\nsúdny úradník rozhodol správne a zákonne podľa § 557 ods. 2 Tr. poriadku a § 558 ods. 1\nTr. poriadku, keď neuložil odsúdenému\npoškodenej\n\npovinnosť uhradiť\n\ntrovy v trestnom konaní, ktoré jej vznikli uplatnením jej práv\n\nvzniknutých pribratím splnomocnenkyne JUDr. Miroslavy Slovinskej. Súd pri posudzovaní\na rozhodovaní o uložení povinnosti odsúdenému uhradiť poškodenej trovy v trestnom\nkonaní\n\n(ktoré\n\npoškodenej\n\nvznikli\n\nuplatnením\n\njej\n\npráv\n\nvzniknutých\n\npribratím\n\nsplnomocnenkyne) správne vychádzal zo spisového materiálu.\nNapriek tomu, že splnomocnená zástupkyňa poukazovala na výrok skoršieho\nrozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 26.04.2016 súd udáva, že rozsudkom tunajšieho súdu\nzo dňa 12.12.2017, s konečnou právoplatnosťou dňa 28.12.2017 bola poškodená\npodľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázaná s nárokom na náhradu škody\nna civilný proces, teda neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia podľa\n§ 557 ods. 1 Tr. poriadku, a teda pre pozitívne rozhodnutie o uložení povinnosti\n\n7\n\nodsúdenému uhradiť poškodenej trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku\nv trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca.\nVýnimkou z pravidla zakotveného v ustanovení § 557 ods. 1 Tr. poriadku predstavuje\n§ 557 ods. 2 Tr. poriadku, ktorý umožňuje súdu uložiť túto povinnosť podľa okolnosti\nprípadu (aj keď podmienky uvedené v odseku 1 nie sú dané). Ustanovenie § 557 ods. 2\nTr. poriadku implementuje Rámcové rozhodnutie Rady č. 2001/220/JHA o postavení obetí\nv trestnom konaní, t. j. vykonanie čl. 6 a 7, ktoré takto umožňuje súdu, aby rozhodol\no povinnosti náhrady trov poškodeného aj v iných prípadoch ako sú uvedené v odseku 1,\ncitovaného ustanovenia Trestného poriadku.\nRozhodnou skutočnosťou pre postup súdu bolo skúmanie okolností prípadu, a to\nnajmä veku, majetkových pomerov a celkovej sociálnej situácie poškodenej, a to z dôvodu,\nči by bola poškodená schopná uplatniť si svoje právo v civilnom procese bez náhrady už\ndoposiaľ vynaložených nákladov. Súd konštatuje, že vyšší súdny úradník na základe\nzistených skutočností (správy zo Sociálnej poisťovne, príslušného Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny a z oznámenia poškodenej) správne posúdil, že poškodená by bola schopná\ncelkom uplatniť si svoje právo a to s prihliadnutím na to, že bola poberateľkou\npravidelného mesačného príjmu z pracovnej činnosti, teda nebola sociálne odkázanou\nosobou, respektíve osobou v hmotnej núdzi a tiež nie je osoba so zákonnou vyživovacou\npovinnosťou, ktorá by za daných okolností mohla byť ohrozená, a za takto zisteného\nskutkového stavu neuložil odsúdenému\npoškodenej\n\npovinnosť uhradiť\n\ntrovy v trestnom konaní, ktoré jej vznikli uplatnením jej práv\n\nvzniknutých pribratím splnomocnenkyne.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktorými neboli preukázané také okolnosti\nprípadu, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o povinnosti odsúdeného nahradiť\npoškodenému celé trovy konania alebo ich časť, ktoré súviseli s účasťou poškodeného\nv trestnom konaní ani samosudkyňa nezistila dôvod pre zmenu rozhodnutia vyššieho\nsúdneho úradníka, sťažnosť poškodenej považovala za nedôvodnú, a preto rozhodla tak ako\nje uvedené vo výroku tohto uznesenia a zamietla sťažnosť poškodenej.“\n\n8\n\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\nÚstavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n9\n\n13. Podľa § 557 ods. 1 a 2 Trestného poriadku ak bol poškodenému aspoň sčasti\npriznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody\nuložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom\nkonaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca. Súd môže podľa okolností\nprípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť\npoškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom\nkonaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škody\nani sčasti.\nPodľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti na náhradu trov poškodeného\na ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti\nna náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému\nobhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne\npo právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny\núradník.\n14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n17. Podľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.\n\n10\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Ústavná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ivette\nMacejkovej, ktorej uplynulo funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu 16. februára 2019.\nDo tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľky rozhodnuté. Plénum ústavného súdu\nprijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“).\nPodľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie\nuplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra\n2019, a to náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.\nÚstavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle\nčl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje\nv zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).\n19. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na ochranu\nvlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 ods. 1\ndodatkového protokolu a základného práva na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 listiny,\nktoré mali byť porušené uznesením okresného súdu sp. zn. 4 T 94/2015 z 3. októbra 2018,\nktorým bola zamietnutá sťažnosť poškodenej sťažovateľky vo veci uplatnenia nároku\nna náhradu trov trestného konania. Sťažovateľka nesúhlasí s právnym názorom okresného\nsúdu vysloveným v namietanom uznesení, zastáva názor, že okresný súd interpretoval § 557\nods. 2 Trestného poriadku príliš reštriktívne, a tvrdí, že namietané uznesenie je nedostatočne\nodôvodnené (pokiaľ ide o skúmanie „okolností prípadu“).\n20. Z už citovaného § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\n\n11\n\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).\n21. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné\nuviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05). Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným\nzásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04).\nÚstavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli\nriadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n22. Z citovaných častí odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd\nkonštatoval správny postup vyššieho súdneho úradníka, keď nepriznal sťažovateľke náhradu\ntrov trestného konania v súvislosti s pribratím splnomocnenca. Okresný súd poukázal\npredovšetkým na znenie § 557 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého je náhrada trov\npoškodeného vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca viazaná na aspoň\nčiastočné priznanie nároku na náhradu škody poškodeného proti odsúdenému. Keďže však\nsťažovateľke ako poškodenej nebol priznaný nárok na náhradu škody a so svojím nárokom\nbola v celom rozsahu odkázaná na civilné konanie, aplikácia § 557 ods. 1 Trestného\nporiadku a priznanie nároku na náhradu trov konania pre nesplnenie zákonom stanovených\npodmienok neprichádzali do úvahy.\n\n12\n\nUstanovenie § 557 ods. 2 Trestného poriadku predstavuje výnimku z pravidla\nuvedeného v odseku 1 a umožňuje na návrh poškodeného podľa okolností prípadu uložiť\nodsúdenému povinnosť nahradiť poškodenému trovy konania, ktoré súvisia s jeho účasťou\nv trestnom konaní, aj keď nie sú splnené podmienky podľa § 557 ods. 1 Trestného poriadku.\nToto ustanovenie dáva súdu možnosť, nie však povinnosť, rozhodnúť, či a v akej výške\nprizná poškodenému trovy, ktoré mu vznikli uplatňovaním jeho nároku v trestnom konaní,\na to aj v prípade nesplnenia podmienok § 577 ods. 1 Trestného poriadku. Okresný súd\nv tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že § 557 ods. 2 Trestného poriadku implementuje\nrámcové rozhodnutie Rady č. 2001/220/JHA o postavení obetí v trestnom konaní. Okresný\nsúd preskúmal okolnosti prípadu, najmä s ohľadom na vek, majetkové pomery a sociálnu\nsituáciu poškodenej, a pritom skúmal, či by bola poškodená schopná uplatniť si svoje právo\nv civilnom procese bez náhrady už dosiaľ vynaložených nákladov.\n23. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd považuje za žiaduce poukázať na svoju\nustálenú judikatúru, v ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie o trovách konania\npred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú\natribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a ústavný súd preto iba celkom výnimočne\npodrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania a k zrušeniu\nrozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných okolností.\nÚstavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba\nza predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý\nby zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania (napr. II. ÚS 78/03,\nII. ÚS 31/04, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n24. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v napadnutom uznesení\nokresného súdu nezistil taký výklad zákonných predpisov rozhodných pre vec samotnú,\nktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy, ako to sťažovateľka tvrdí\nvo svojej ústavnej sťažnosti. Okresný súd aplikoval na zistený skutkový stav relevantnú\nzákonnú úpravu, vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentmi sťažovateľky\na z uznesenia je zrejmé, akými úvahami sa riadil pri právnom posudzovaní veci. Závery,\nku ktorým okresný súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne\n\n13\n\nneodôvodnené, keďže majú oporu v zákone a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nestačí\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti, resp. arbitrárnosti napadnutého rozsudku.\n25. Ústavný súd tiež podotýka, že obsahom základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať\nočakávania a predstavy účastníka konania. Postup súdu vychádzajúci z aplikácie konkrétnej\nzákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť ako nezákonný napriek tomu,\nže nespĺňa očakávania účastníka konania.\n26. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť neobsahuje žiadne odôvodnenie\nnamietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu\nani základného práva na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 listiny.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu dospel k záveru,\nže z jeho odôvodnenia nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť\nk neprípustnému zásahu do základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, základného\npráva na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 listiny, keďže okresný súd v posudzovanom\nprípade ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval relevantné právne normy.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením a tvrdeným\nporušením označených práv neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť\nvysloviť porušenie týchto práv po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\n27. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n\n14\n\n28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnostnom petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "trovy konania", "poškodený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c9582e75-ee87-4395-916c-c1ea1a7db7ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.366.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 366/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 366/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.366.2026.1"}, {"guid": "ussr:a087ffae-9e6c-4183-8dc7-95f86e084961", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.272.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.272.2022.1"}, {"guid": "71dd45f0-3589-49e6-9c2a-03d576348ba6:bfaebbac-7870-4163-b72e-47d0517ad92d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6121241184.3", "spisova_znacka": "17Co/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/12/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6121241184.3"}]}