{"guid": "ussr:0018a285-bc06-497f-8253-55c6e349fef3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.174.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 174/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.174.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0018a285-bc06-497f-8253-55c6e349fef3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.174.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.174.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.174.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 174/2020-43\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, Kominárska 2, 4, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 169/2013,\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Sži 1/2016 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Sžik 5/2019 a takto\nrozhodol:\n1. Právo\n\n,\n\n, na prejednanie záležitosti v primeranej\n\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 169/2013 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sži 1/2016\nporušené bolo.\n\n2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 169/2013\np r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov\n3.\n\n,\n\n, p r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nv sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu s ú p o v i n n é zaplatiť Krajský súd\nv Bratislave v sume 1 000 € (slovom tisíc eur) a Najvyšší súd Slovenskej republiky v sume\n500 € (slovom päťsto eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\n,\n\n, p r i z n á v a náhradu trov právneho\n\nzastúpenia spolu v sume 640,65 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatpäť centov),\nktorú s ú p o v i n n é zaplatiť spoločne a nerozdielne Krajský súd v Bratislave a Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Stanislava Hutňana,\nKominárska 2, 4, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n1. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 169/2013 (ďalej aj\n„napadnutý postup krajského súdu“ alebo „napadnuté konanie“), postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Sži 1/2016 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžik 5/2019.\n2\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajským súdom bolo na základe\nžaloby podanej sťažovateľom vedené pod sp. zn. 6 S 169/2013 konanie o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj\n„žalovaný“) č. k. 31563/2013-23-II z 29. apríla 2013, ako aj jemu predchádzajúceho\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. k. 220/2013-34-I z 26. marca 2013.\n2.1 V priebehu napadnutého konania na krajskom súde sťažovateľ podal krajskému\nsúdu 20. februára 2015 návrh na prerušenie napadnutého konania.\n2.2 Krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 S 169/2013 z 20. novembra 2015 (ďalej aj „prvý\nrozsudok krajského súdu“) žalobu sťažovateľa zamietol a zároveň žiadosti sťažovateľa\no prerušenie napadnutého konania a postúpenie návrhu ústavnému súdu na zaujatie\nstanoviska nevyhovel.\n3. Sťažovateľ proti prvému rozsudku krajského súdu podal 20. januára 2016\nodvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Sži 1/2016 z 28. marca 2018\ntak, že odvolanie sťažovateľa v časti, v ktorej krajský súd nevyhovel žiadosti sťažovateľa\no prerušenie konania a postúpenie návrhu ústavnému súdu, odmietol. Pokiaľ ide\no odvolaním napadnutý výrok prvého rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd\nzamietol žalobu sťažovateľa ako žalobcu, najvyšší súd svojím uznesením prvý rozsudok\nkrajského súdu v tejto časti zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatočné\nodôvodnenie a vec krajskému súdu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n4. Krajský súd po tom, ako najvyšší súd zrušil jeho prvý rozsudok vo výroku, ktorým\nzamietol žalobu sťažovateľa, opätovne vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 6 S 169/2013\nzo 7. marca 2019 (ďalej aj „druhý rozsudok krajského súdu“) tak, že rozhodnutie\nžalovaného č. k. 31563/2013-23-II z 29. apríla 2013, ako aj rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. k. 220/2013-34-I\nz 26. marca 2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n4.1 Proti druhému rozsudku krajského súdu žalovaný podal kasačnú sťažnosť.\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Sžik 5/2019 z 18. decembra 2019 kasačnú sťažnosť\nžalovaného zamietol.\n3\n\n5. V súčasnosti sa spis nachádza na krajskom súde na účely rozhodnutia o výške\nnáhrady trov napadnutého konania vedeného na krajskom súde, ako aj kasačného konania\nvedeného na najvyššom súde.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že konanie, ktoré inicioval žalobou\ndoručenou krajskému súdu 2. júla 2013, trvá ako celok neprimerane dlho, a to napriek tomu,\nže vec nie je ani právne a ani fakticky zložitá. V súvislosti s uvedeným v ústavnej sťažnosti\nzdôrazňuje potrebu posúdiť existenciu zbytočných prieťahov a komplexne posúdiť celkovú\ndĺžku konania pred všetkými súdmi a v tomto smere poukazuje na judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ako aj na judikatúru ústavného súdu.\n7. Podľa názoru sťažovateľa postupom krajského súdu v napadnutom konaní\na najvyššieho súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Sži 1/2016 a sp. zn. 2 Sžik 5/2019\nspočívajúcim v nečinnosti a neefektívnej činnosti týchto súdov dochádzalo k porušovaniu\njeho práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n8. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa vzhľadom\nna neprimerane dlhé konanie podnetom z 27. apríla 2018 obrátil na verejnú ochrankyňu\npráv, ktorá v upovedomení o výsledku vybavenia podnetu č. 2931/2018/VOP zo 7. januára\n2019 konštatovala porušenie jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, a to v napadnutom postupe krajského súdu, ako aj v napadnutom postupe\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sži 1/2016.\n9. Podľa sťažovateľa ústavný súd má právomoc rozhodnúť o jeho ústavnej sťažnosti,\na to aj napriek tomu, že nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ktorá v zmysle judikatúry ESĽP nie je účinným právnym prostriedkom nápravy.\n10. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„Sťažnosti\n\n,\n\n, sa vyhovuje.\n4\n\nZákladné právo\n\n,\n\n, na prejednanie veci v primeranej\n\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod spis. zn.: 6S/169/2013, postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod\nspis. zn.: 2Sži/1/2016 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod spis. zn.:\n2Sžik/5/2019, porušené bolo.\nKrajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/169/2013,\nkonať v primeranej lehote.\n,\n\n, priznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n\n2.250,- EUR (slovom dvetisíc dvestopäťdesiat eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave\npovinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n,\n\n, priznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n\n1.900,- EUR (slovom tisíc deväťsto eur), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky\npovinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n,\n\n, sa priznávajú trovy konania/právneho\n\nzastúpenia vo výške 346,26 EUR, ktoré sú Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky povinní sťažovateľovi vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n11. Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\ncelkovo v sume 4 150 € v zásadnom odôvodňuje tým, že v dôsledku neprimerane dlhého\nkonania pred krajským súdom a najvyšším súdom dochádza u neho „k pocitom\nbezmocnosti, ako aj dlhotrvajúcim pocitom márnosti z nespravodlivosti a z nemožnosti\nvčasného a účinného uplatnenia svojich práv v súdnom konaní, ako aj k strate viery\nv spravodlivosť a strate dôvery v základné princípy každého právneho štátu, akými sú napr.\nprincíp právnej istoty.“. Za relevantné považuje tiež to, že od žalovaného sa domáha\nverejne dostupných informácií a napriek tomu, že „má právo na prístup k informáciám\nv zákonnej lehote do ôsmich pracovných dní, ani po šiestich rokoch od podania žiadosti\no sprístupnenie\n\ninformácie\n\n(20.03.2013)\n\nnedisponuje\n\ninformáciami a náprava tohto stavu je... v nedohľadne...“.\n\n5\n\npožadovanými\n\ndostupnými\n\n12. K výpočtu výšky primeraného finančného zadosťučinenia poukazuje sťažovateľ\nv ústavnej sťažnosti na stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky, ako aj na spôsob\nvyčíslenia nemajetkovej ujmy uvedený v rozhodnutí ESĽP Apicella proti Taliansku\nz 10. novembra 2004. Tieto metódy výpočtu stanovujú určitú peňažnú sumu ako\nzadosťučinenie za každý rok trvania súdneho konania a primerane aj peňažnú sumu\nza mesiac trvania súdneho konania, prípadne aj zníženie tejto sumy v prvých dvoch rokoch\nkonania, keď ešte nemožno dĺžku konania považovať za neprimeranú. Uvedené východiská\nnásledne sťažovateľ aplikuje vo svojej veci. Sťažovateľ tiež v ústavnej sťažnosti odkazuje\nna príslušnú judikatúru ústavného súdu a ESĽP túkajúcu sa výšky primeraného finančného\nzadosťučinenia.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu,\nvyjadrenie odporcov k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľa\n13. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.\nIV. ÚS 174/2020-15 z 13. mája 2020 ju podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\n14. Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti písomne\nvyjadrila zákonná sudkyňa najvyššieho súdu (predsedníčka senátu 2 S) prípisom sp. zn.\nKP 3/2020 z 10. júna 2020, v ktorom zhrnula procesný postup krajského súdu a najvyššieho\nsúdu v napadnutých konaniach, pričom zdôraznila, „že odvolanie žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 6S/169/2013-104 zo dňa 20. novembra 2015, ktorým\nkrajský súd zamietol žalobu sťažovateľa, bolo najvyššiemu súdu predložené na odvolacie\nkonanie dňa 04. marca 2016. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2Sži/1/2016 vydaným dňa\n28. marca 2018 bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec bola krajskému súdu vrátená na\nďalšie konanie.“. Ďalej uviedla, že kasačná sťažnosť proti rozsudku krajského súdu sp. zn.\n6 S 169/2013 zo 7. marca 2019 „bola najvyššiemu súdu na konanie o nej predložená dňa\n18. júla 2019 s pridelenou spisovou značkou 2Sžik/5/20I9 a vec bola pridelená JUDr.\n6\n\nBenczovej ako sudcovi spravodajcovi. Dňa 18. decembra 2019 vydal najvyšší súd rozsudok\nvo veci sp. zn. 2Sžik/5/2019, ktorým kasačnú sťažnosť žalovaného správneho orgánu\nzamietol. Krajskému súdu bol súdny spis spolu s rozhodnutím kasačného súdu vrátený dňa\n08. januára 2020.“. V závere skonštatovala, že v konaní vedenom pred najvyšším súdom\npod sp. zn. 2 Sži 1/2016 „bolo vo veci rozhodované vzhľadom na vysoký počet skôr\nnapadnutých vecí v závislosti od dátumu predloženia na rozhodnutie najvyššiemu súdu“\na v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžik 5/2019 „bolo vo veci zo strany najvyššieho súdu\nkonané a v primeranej lehote rozhodnuté, a preto nie je možné tvrdiť, že najvyšší súd bol\nv predmetnej veci nečinný.“.\n15. Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti písomne\nvyjadril aj predseda krajského súdu prípisom sp. zn. 1 SprV 284/2020 z 12. júna 2020,\nv ktorom zhrnul procesný postup krajského súdu v napadnutom konaní.\n16. Vyjadrenie zákonnej sudkyne najvyššieho súdu a vyjadrenie predsedu krajského\nsúdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie stanoviska sťažovateľovi. K predmetným\nvyjadreniam sa sťažovateľ písomne vyjadril v podaní z 9. júla 2020.\n16.1 Vo vzťahu k vyjadreniu predsedu krajského súdu sťažovateľ vo svojom\nvyjadrení z 9. júla 2020 zdôraznil, že „Predseda KS BA vo Vyjadrení odkazuje na\nvyjadrenie predsedu senátu KS BA zo dňa 11.06.2020, pričom však netvrdí, že v právnej\nveci sťažovateľa išlo o vec skutkovo či právne zložitú, ani netvrdí, že na dĺžke konania sa\npodieľal sťažovateľ, a preto sťažovateľ navrhuje, aby z týchto nesporných tvrdení (medzi\nsťažovateľom a KS BA) Ústavný súd SR vychádzal vo svojom rozhodnutí“.\n16.2 Vo vzťahu k vyjadreniu zákonnej sudkyne najvyššieho súdu sťažovateľ\nv zásadnom uviedol, že „pokiaľ ide o (izolovane chápané) konanie Najvyššieho súdu SR so\nspis. zn.: 2Sži/1/20I6, tak je sťažovateľ názoru, že trvalo neprimerane dlho, pričom\nNajvyššieho súdu SR bol v tomto období aj nečinný. Najvyšší súd SR rozhodoval o odvolaní\nviac ako 2 roky aj napriek tomu, že súd nevykonával nové alebo opakované dokazovanie\na nešlo o skutkovo alebo právne zložitú vec, čo ani Najvyšší súd SR nenamieta“. Ďalej\nuviedol, že „konanie Najvyššieho súdu SR so spis. zn.: 2Sžik/5/2019, by izolovane, bez\nsúvisu s inými čiastkovými konaniami v tejto veci, teoreticky nemuselo vykazovať známky\n7\n\nneprimeranej dĺžky, avšak v zmysle judikatúry ESĽP je nevyhnutné pozerať na všetky\nkonania týkajúce sa jednej vecí ako celok a spolu so všetkými konaniami týkajúcej sa jednej\na tej istej veci. Ak bolo neprimerané dlhé konanie pred NS SR so spis. zn.: 2Sži/1/2016,\npotom nadväzujúce konanie so spis. zn.: 2Sžik/5/2019 len celkovú neprimeranú dĺžku\nkonania pred NS SR ešte zvýrazňuje.“.\n17. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení z 10. júna 2020 a krajský súd vo svojom\nvyjadrení z 12. júna 2020 oznámili ústavnému súdu, že súhlasia s upustením od ústneho\npojednávania pred ústavným súdom. Súhlasné stanovisko s upustením od ústneho\npojednávania pred ústavným súdom sťažovateľ ústavnému súdu oznámil vo svojom\npísomnom vyjadrení z 9. júla 2020.\n18. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom najvyššieho súdu, krajského\nsúdu a sťažovateľa podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v tejto veci\nod ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nChronológia procesných úkonov v napadnutom konaní\n19. V záujme objektívneho posúdenia skutočností uvádzaných sťažovateľom\nv ústavnej sťažnosti si ústavný súd od krajského súdu a najvyššieho súdu vyžiadal súdny\nspis vedený v napadnutých konaniach a z vyžiadaného spisového materiálu zistil\nnasledujúci priebeh napadnutých konaní:\n- 2. júla 2013 – krajskému súdu bola doručená žaloba,\n- 8. júla 2013 – krajský súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe\na predloženie súvisiacich administratívnych spisov,\n- 8. júla 2013 – krajský súd vyzval sťažovateľa, ako aj žalovaného, či súhlasia\ns prejednaním veci bez nariadenia pojednávania,\n\n8\n\n- 14. augusta 2013 – krajskému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného spolu\nso spismi; zároveň žalovaný navrhol spojenie vecí vedených na krajskom súde (ktoré spolu\npodľa názoru žalovaného súviseli) na spoločné konanie,\n- 8. augusta 2014 – krajskému súdu bolo doručené oznámenie o zmene právneho\nzastúpenia sťažovateľa,\n- 20. februára 2015 – sťažovateľ podal návrh na prerušenie konania na účely podania\nnávrhu (krajským súdom) ústavnému súdu na zaujatie stanoviska o súlade právnych\npredpisov,\n- 29. mája 2015 – sťažovateľ doplnil návrh na prerušenie konania,\n- 24. augusta 2015 – krajský súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku\nza žalobu,\n- 18. septembra 2015 – bol zaplatený súdny poplatok za žalobu,\n- 8. októbra 2015 – krajský súd nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku\nna 20. november 2015,\n- 13. októbra 2015 – okresný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného\nk žalobe,\n- 16. októbra 2015 – sťažovateľ doplnil návrh na prerušenie konania a žiadal, aby\nkrajský súd o ňom rozhodol,\n- 6. novembra 2015 – krajskému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa,\n- 20. novembra 2015 – krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom (návrhu\nna prerušenie konania nevyhovel, žalobu zamietol, účastníkom náhradu trov konania\nnepriznal),\n- 19. januára 2016 – sťažovateľ podal odvolanie a opätovne podal návrh\nna prerušenie konania,\n- 20. januára 2016 – krajský súd zaslal odvolanie žalovanému na vyjadrenie a vyzval\nsťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,\n- 2. marca 2016 – spis bol odoslaný najvyššiemu súdu na rozhodnutie o podanom\nodvolaní (spis doručený najvyššiemu súdu 4. marca 2016),\n- 28. marca 2018 – najvyšší súd uznesením návrh sťažovateľa na prerušenie konania\nodmietol a zároveň zrušil rozsudok krajského súdu z 20. novembra 2015 a vec vrátil\nkrajskému súdu (dôvodom zrušenia je nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatočné\n9\n\nodôvodnenie, krajský súd sa nezaoberal námietkami sťažovateľa a ani judikatúrou\npredostretou v napadnutom konaní sťažovateľom),\n- 30. apríla 2018 – spis bol vrátený krajskému súdu,\n- 4. mája 2018 – krajský súd doručoval rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom,\n- 18. júna 2018 – bol určený termín verejného vyhlásenia rozsudku na 27. september\n2018,\n- 13. septembra 2018 – krajskému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa, ktorý\nžiadal o zrušenie termínu vyhlásenia rozhodnutia a o nariadenie termínu pojednávania\n(dôvod – nové dôkazy, ktoré žiadal vykonať),\n- 18. septembra 2018 – krajský súd zaslal žalovanému podanie sťažovateľa\nz 12. septembra 2018 na vyjadrenie,\n- 21. septembra 2018 – krajský súd zrušil termín verejného vyhlásenia rozsudku\na nariadil pojednávanie na 29. november 2018,\n- pojednávanie konané 29. novembra 2018 bolo odročené na 7. február 2019,\n- pojednávanie konané 7. februára 2019 bolo odročené na 7. marec 2019,\n- 27. februára 2019 – krajskému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa,\n- 7. marca 2019 – krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom (krajský súd zrušil\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, sťažovateľovi priznal\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %),\n- žalovaný podal v zákonnej lehote (6. mája 2019) proti rozsudku krajského súdu\nzo 7. marca 2019 kasačnú sťažnosť,\n- 31. mája 2019 – krajský súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril ku kasačnej\nsťažnosti žalovaného,\n- 8. júla 2019 – krajskému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa ku kasačnej\nsťažnosti,\n- 15. júla 2019 – krajský súd zaslal žalovanému na vedomie vyjadrenie sťažovateľa\nku kasačnej sťažnosti,\n- 18. júla 2019 – spis bol predložený najvyššiemu súdu,\n- 18. decembra 2019 – najvyšší súd kasačnú sťažnosť zamietol a sťažovateľovi\npriznal nárok na náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu,\n- 8. januára 2020 – najvyšší súd zaslal spis krajskému súdu.\n10\n\n20. Ústavný súd konštatuje, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu\n(1. marca 2019, pozn.) napadnuté konanie ako celok trvalo 6 rokov a 4 mesiace a nebolo\nprávoplatne skončené. Ústavný súd zároveň zistil, že ku dňu rozhodnutia ústavného súdu\no ústavnej sťažnosti sťažovateľa nebolo právoplatne rozhodnuté o výške trov konania,\nnáhrada ktorých bola sťažovateľovi priznaná druhým rozsudkom krajského súdu.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n21. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n22. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n23. Sťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n24. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti síce nenamieta porušenie základného\npráva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nústavný súd však v tomto kontexte konštatuje, že pokiaľ ide o právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd si pri výklade\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru ESĽP\nk tomuto článku dohovoru a vychádza tiež zo záveru, že v obsahu práv garantovaných\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n\n11\n\n25. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu.“ (IV. ÚS 221/04).\n26. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n27. Pri hodnotení toho, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, je potrebné posudzovať dĺžku konania ako celok, nie preskúmavať jednotlivé\nfázy konania (pozri napr. rozsudky ESĽP vo veciach Bubláková proti Slovenskej republike\nz 15. 2. 2011, Čičmanec proti Slovenskej republike z 28. 6. 2016, ako aj judikatúru\nústavného súdu, napr. I. ÚS 103/2019, I. ÚS 282/2019).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n28. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 155/2018) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie strán súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci\nprvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\n12\n\nvýznam pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07, I. ÚS 194/2019). Podľa uvedených\nkritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n29. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že rozhodovanie v systéme správneho súdnictva o preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného vo veci sprístupnenia špecifikovaných informácií tvorí bežnú\nsúčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. V prerokúvanej veci nie je prítomný\nprvok skutkovej alebo právnej zložitosti veci.\n30. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by\nsignalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľa ako strany sporu\nv napadnutom konaní, čo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti sťažovateľa\nza zistené zbytočné prieťahy posudzovaného konania.\n31. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého\n\nústavný súd hodnotil,\n\nči v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu\na najvyššieho súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,\nv zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou\nnečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,\nktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty strán sporu (m. m. II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n32. Postup krajského súdu a najvyššieho súdu ako tretie kritérium pri posúdení\nporušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako\npostup, ktorý vykazoval zbytočné prieťahy vo forme nečinnosti, ako aj neefektívnej\naktivity. Vychádzal pritom z obsahu ústavnej sťažnosti a vlastných zistení z vyžiadaných\nsúdnych spisov.\n33. Z ústavnej sťažnosti a zo súdneho spisu vyplýva, že žaloba o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného bola krajskému súdu doručená 2. júla 2013. V čase doručenia\n13\n\nústavnej sťažnosti ústavnému súdu napadnuté konania trvali šesť rokov a štyri mesiace,\nčo je vzhľadom na jednoduchý predmet konania už samo osebe ústavne neakceptovateľné.\nCelková dĺžka napadnutých konaní svedčí o neefektívnom postupe krajského súdu\na najvyššieho súdu.\n34. V okolnostiach daného prípadu ústavný súd samostatne vo vzťahu k postupu\nkrajského súdu v napadnutom konaní dospel k záveru, že v jeho postupe sa už v samotnom\núvode vyskytlo obdobie dlhodobej nečinnosti v rozsahu 2 rokov, a to v období od augusta\n2013 do augusta 2015, počas ktorých krajský súd nevykonal žiaden úkon vedúci\nk právoplatnému skončeniu veci.\n34.1 Ústavný súd musel ako negatívny a neefektívny vyhodnotiť aj dopad\nrozhodnutia krajského súdu vo veci samej z 20. novembra 2015, ktorým krajský súd\nzamietol žalobu sťažovateľa. Uvedené rozhodnutie krajského súdu z 20. novembra 2015\nbolo zrušené uznesením najvyššieho súdu z 28. marca 2018, pričom dôvod jeho zrušenia\nspočíval v jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia. V súvislosti s uvedeným\nústavný súd zdôrazňuje, že v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o ochrane základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže súdu prvej inštancie pričítať\nna vrub zrušenie jeho rozhodnutia a vrátenie veci odvolacím súdom na ďalšie konanie, ak je\ntakýto výrok odvolacieho rozhodnutia iba výsledkom odlišného právneho posúdenia veci\nodvolacím súdom. Odlišná situácia však nastáva, ak zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci\nna ďalšie konanie je dôsledkom vážnych procesných pochybení súdu prvej inštancie, ako\ntomu bolo aj v danom prípade.\n34.2 Ústavný súd ďalej konštatuje, že po tom, ako najvyšší súd zrušil prvý rozsudok\nkrajského súdu z 20. novembra 2015 a vec vrátil krajskému súdu (30. apríla 2018) na nové\nkonanie a rozhodnutie, krajský súd vo veci konal plynulo a bez zbytočných prieťahov\na následne 7. marca 2019 vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň priznal sťažovateľovi ako žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ústavný súd však zároveň musí prisvedčiť\naj sťažovateľovi, že krajský súd napriek tomu, že 7. marca 2019 rozhodol o nároku\nsťažovateľa na náhradu trov konania, ku dňu rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej\nsťažnosti právoplatne nerozhodol o výške trov konania, teda postup krajského súdu\n14\n\nod januára 2020, keď bol krajskému súdu vrátený spis z najvyššieho súdu (kde sa\nv dôsledku kasačnej sťažnosti podanej žalovaným proti druhému rozsudku krajského súdu\nnachádzal od 18. júla 2019), je potrebné označiť za postup vyznačujúci sa zbytočnými\nprieťahmi v podobe nečinnosti krajského súdu.\n35. Vo vzťahu k postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Sži 1/2016 ústavný súd uvádza, že najvyšší súd v predmetnej veci rozhodoval o odvolaní\nsťažovateľa proti rozhodnutiu krajského súdu z 20. novembra 2015 dva roky, čo je potrebné\nbez ďalšieho považovať za neprimeraný čas.\n35.1 Pokiaľ ide o obranu najvyššieho súdu vysokým počtom nevybavených vecí –\ntúto ústavný súd nemôže akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju\njudikatúru, podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych\norgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich\nzákladných práv alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr.\nI. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje\nštát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol,\nže hoci nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú\nv dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky\nv oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri\nnapr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, II. ÚS 481/2017).\n35.2 K namietanému postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Sžik 5/2019 ústavný súd uvádza, že dĺžku predmetného konania vedeného na najvyššom\nsúde nepovažuje za neprimeranú, resp. dosahujúcu intenzitu zbytočných prieťahov.\nV danom prípade bol najvyššiemu súdu predložený spis na účely rozhodnutia o podanej\nkasačnej sťažnosti 18. júla 2019, pričom najvyšší súd o nej už 18. decembra 2019, t. j. po\n5 mesiacoch, rozhodol a následne 8. januára 2020 vrátil spis krajskému súdu.\n\n15\n\nVI.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n36. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že postupom\nkrajského súdu v napadnutom konaní, ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Sži 1/2016 došlo v dôsledku nečinnosti krajského súdu a najvyššieho súdu, ako\naj v dôsledku neefektívneho postupu krajského súdu k zbytočným prieťahom, a tým\nk porušeniu práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n37. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nodseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo\nslobody porušil, vo veci konal. Vzhľadom na to, že napadnuté konanie na krajskom súde nie\nje ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené (krajský súd\nku dňu rozhodnutia o ústavnej sťažnosti sťažovateľa nerozhodol o výške trov konania)\na ústavný súd dospel k záveru o porušení práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku\ntohto nálezu, bolo namieste využiť právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a prikázať\nkrajskému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.\nK bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu\n38. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\n\n16\n\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n39. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n40. Sťažovateľ sa v danom prípade domáha priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 2 250 € od krajského súdu a v sume 1 900 € od najvyššieho súdu\nz dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.\n41. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nÚstavný súd rozhodol diferencovane vo vzťahu k obom porušovateľom, a to podľa miery\nich účasti na spôsobení prieťahov.\n42. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci – predovšetkým predmet\nkonania a na to v tomto náleze vymedzenú celkovú dĺžku napadnutého konania (viac ako\n7 rokov), ako aj dĺžku zbytočných prieťahov spôsobených neefektívnym a nečinným\npostupom krajského súdu a najvyššieho súdu, ústavný súd dospel k záveru, že v danom\nprípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie\nfinančného zadosťučinenia v sume 1 500 €, pričom sumu 1 000 € bude povinný uhradiť\nkrajský súd a sumu 500 € bude povinný uhradiť najvyšší súd (bod 3 výroku nálezu).\n43. Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu sťažovateľa na priznanie finančného\nzadosťučinenia nevyhovel (v časti o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 650 €,\nbod 5 výroku nálezu).\n\n17\n\n44. Ústavný súd zároveň nevyhovel ani návrhu sťažovateľa na vyslovenie porušenia\njeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžik 5/2019 (bod 5 výroku\nnálezu), keďže najvyšší súd v uvedenom konaní konal plynulo bez akéhokoľvek náznaku\nzbytočných prieťahov, či už vo forme nečinnosti, alebo neefektívnej činnosti.\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n45. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n46. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n47. Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré\nmu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním. Sťažovateľ uplatnený nárok\nna náhradu trov konania pred ústavným súdom vyčíslil na sumu 640,65 €.\n48. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € a za rok\n2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019\nv sume 9,80 € a za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky). S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na náhradu trov\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia\na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu) v sume 346,26 € vrátane režijného paušálu\n(2 × 163,33 € + 2 × 9,80 €) a za jeden úkon právnej služby v roku 2020 (vyjadrenie) v sume\n18\n\n187,62 € vrátane režijného paušálu (177 € + 10,62 €), t. j. spolu v sume 533,88 €. Keďže\nprávny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, vznikol sťažovateľovi\nnárok na náhradu trov konania celkovo vo výške 640,65 €. Vzhľadom na uvedené ústavný\nsúd o uplatnených trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4\nvýroku tohto nálezu.\nVII.\n49. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "správne súdnictvo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "správne súdnictvo", "trovy konania", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/169/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "2Sži/1/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4f9ade5-c811-4949-923e-c9728b9987c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.282.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 282/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 282/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.282.2019.1"}, {"guid": "ussr:b7eced67-81f7-4461-88af-6fcd43d336a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2"}, {"guid": "ussr:b463c28d-5b95-4109-abba-be34fb30493f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.103.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 103/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.103.2019.2"}, {"guid": "ussr:cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}