{"guid": "ussr:0d6fc93f-de3b-4685-b7af-c4f3a8d684aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.171.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/2020 z 13. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. mája 2020, sp. zn. IV. ÚS 171/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.171.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0d6fc93f-de3b-4685-b7af-c4f3a8d684aa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.171.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.171.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.171.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 171/2020-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátom\nMgr. Romanom Tomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\na svojich práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica v konaní\nvedenom pod sp. zn. BB-4 T 36/2018 a jeho uznesením č. k. BB-4 T 36/2018-16959\nz 15. januára 2020 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Tost 2/2020 a jeho uznesením z 30. januára 2020, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n1. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Romanom\nTomanom, PhD., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2\na 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica (ďalej len\n„špecializovaný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. BB-4 T 36/2018 a jeho uznesením\nč. k. BB-4 T 36/2018-16959 z 15. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nšpecializovaného\n\nsúdu“)\n\na postupom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tost 2/2020 a jeho uznesením\nz 30. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na sťažovateľa (a na jeho\nspoluobvinených) bola podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa\n§ 144 ods. 1, 2 písm. d) a e) a ods. 3 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 139 písm. i),\n§ 140 písm. b) a c) a § 141 písm. a) Trestného zákona a pre iné zločiny a obzvlášť závažné\nzločiny, ktorých sa obvinení mali dopustiť 11 skutkami opísanými v skutkovej vete\nobžaloby.\n2.2 Sťažovateľ bol do väzby vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie\nšpecializovaného súdu sp. zn. 2 Tp 12/2017 z 9. marca 2017 v spojení s uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Tost 11/2017 z 10. apríla 2017 z dôvodov podľa § 71 ods. 1\npísm. a), b), c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n\n2\n\n(ďalej len „Trestný poriadok“). Väzba začala plynúť 6. marca 2017 o 8.30 h a v súčasnosti\nsa vykonáva v\n\n. Sťažovateľovi bola uznesením sudcu\n\npre prípravné konanie špecializovaného súdu sp. zn. 2 Tp 12/2017 zo 14. septembra 2017\nv spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tost 31/2017 z 26. septembra 2017 lehota\ntrvania väzby predĺžená do 6. mája 2018. Sťažovateľovi bola následne väzba predĺžená\ndo 6. decembra 2018 a špecializovaný súd uznesením č. k. BB-4T 36/2018-14558\nz 13. novembra 2018 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tost 50/2018\nz 29. novembra 2018 podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o tom, že sťažovateľa\naj po podaní obžaloby ponecháva vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), b), c)\nTrestného poriadku.\n3. Špecializovaný súd napadnutým uznesením podľa § 72 ods. 1 písm. b), § 79 ods. 3\nTrestného poriadku zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nz 15. marca 2019 doplnenú podaniami z 21. marca 2019 a 22. marca 2019 a zároveň podľa\n§ 72 ods. 1 písm. b), § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na čl. 154c\nods. 1 ústavy a čl. 5 ods. 3 dohovoru väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom probačného\na mediačného úradníka. Proti napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu podal\nsťažovateľ sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil podaniami z 10. a 11. apríla 2019.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením túto sťažnosť sťažovateľa zamietol.\n4. Sťažovateľ podaním z 10. januára 2020 požiadal o prepustenie z väzby na slobodu\na zároveň vzniesol námietku zaujatosti proti celému senátu 4 T špecializovaného súdu\nv zložení: predseda senátu JUDr. Igor Králik a členovia senátu JUDr. Oldřich Kozlík\na JUDr. Peter Pulman, LL.M. Predmetné podanie bolo špecializovanému súdu doručené\n15. januára 2020 a špecializovaný súd o ňom rozhodol na hlavnom pojednávaní\n15. januára 2020 napadnutým uznesením tak, že namietaných sudcov nevylúčil,\nžiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietol a väzbu sťažovateľa dohľadom\nprobačného\n\na mediačného\n\núradníka\n\nnenahradil.\n\nProti\n\nnapadnutému\n\nuzneseniu\n\nšpecializovaného súdu podal sťažovateľ blanketnú sťažnosť, ktorá bola špecializovanému\nsúdu doručená 23. januára 2020 a v ktorej sťažovateľ avizoval, že dôvody svojej sťažnosti\ndoplní v lehote 7 pracovných dní od doručenia napadnutého uznesenia špecializovaného\n\n3\n\nsúdu. Následne podaním doručeným špecializovanému súdu 30. januára 2020 doplnil\ndôvody svojej sťažnosti, ale v rovnaký deň najvyšší súd napadnutým uznesením zamietol\njeho sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu špecializovaného súdu.\n5. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti prezentuje porušenie označených\nzákladných práv a práv v troch aspektoch. Prvým je postup, akým sa súdy vysporiadali\ns jeho blanketnou sťažnosťou, druhým je samotné rozhodnutie o jeho námietke zaujatosti\na tretím je samotné rozhodnutie o jeho žiadosti na prepustenie z väzby.\n6. Vo vzťahu k blanketnej sťažnosti sťažovateľ argumentoval, že najvyšší súd\nneuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by bolo nutné o jeho sťažnosti proti\nnapadnutému rozhodnutiu špecializovaného súdu rozhodnúť neodkladne, ani neinformoval\nsťažovateľa alebo jeho obhajcu, že sťažovateľom navrhnutá lehota 7 pracovných dní je\nneprimeraná. Najvyšší súd bol teda podľa sťažovateľa povinný sťažovateľovi umožniť,\naby v tejto lehote odôvodnenie sťažnosti doplnil, t. j. bol povinný vyčkať s rozhodnutím\ndo okamihu, keď by bolo zrejmé, že sťažovateľ v avizovanej lehote odôvodnenie sťažnosti\nnepredloží. Najvyšší súd si pre tento postup nevytvoril žiadny časový priestor,\nkeď rozhodoval na neverejnom zasadnutí už 30. januára 2020, a to i napriek tomu,\nže sťažovateľ vo svojej blanketnej sťažnosti avizoval doplnenie odôvodnenia predmetnej\nsťažnosti najneskôr do 3. februára 2020. V uvedenom postupe sťažovateľ vidí porušenie\njeho práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu.\n7. Vo vzťahu k námietke zaujatosti uviedol, že podľa jeho názoru na pojednávaní\n9. januára 2020 neboli členovia senátu plne sústredení na priebeh pojednávania, čo považuje\nza neetické správanie, ktoré je dôvodom ich zaujatosti. Okrem toho poukázal aj na staršie\nudalosti, konkrétne na verejnom vyhlásení rozsudku špecializovaného súdu 8. januára 2019\no schválení dohody o vine a treste obžalovaného\n\nsa predseda senátu\n\npomýlil a namiesto iniciálok sťažovateľa v úvode skutkovej vety uviedol jeho celé meno\n(neskôr pri stručnom odôvodnení rozsudku predseda senátu na svoj omyl poukázal a opravil\nsa, pozn.). Sťažovateľ sa domnieva, že tento omyl bol úmyselný z dôvodu prítomnosti médií\nna pojednávaní. Sťažovateľ zároveň poukázal, že už vo svojich predošlých námietkach\n\n4\n\nzaujatosti uviedol, že v skutkovej vete rozsudku špecializovaného súdu z 8. januára 2019\nje on uvedený 24-krát a obžalovaný\n\niba 6-krát. Okrem toho poukázal\n\nna viaceré štylistické zvraty, ktoré považoval za nadbytočné. Taktiež poukázal\nna skutočnosť, že predseda senátu JUDr. Igor Králik a člen senátu JUDr. Oldřich Kozlík\nrozhodovali v pôvodnej trestnej veci proti jeho spoluobvineným (rozsudok špecializovaného\nsúdu č. k. BB-4 T 31/2017-4878 z 20. novembra 2017), pričom v ňom uviedol viaceré\nodkazy priamo na sťažovateľa a jeho postavenie v zločineckej skupine „Dvojičky“.\nUvedené považuje za dôkazy, že členovia senátu 4 T proti nemu prechovávajú predsudky,\na preto ak konajúce súdy nevyhoveli jeho námietkam zaujatosti proti konajúcim sudcom,\nporušili jeho práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým a nestranným súdom\na práva na zákonné a preskúmateľné väzobné rozhodnutie.\n8.1 Posledným aspektom, ktorý sťažovateľ namietal vo svojej ústavnej sťažnosti,\nje rozhodnutie o jeho návrhu na prepustenie z väzby. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom\nväzby sťažovateľ uviedol:\n- K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku: Sťažovateľ tvrdí,\nže jeho rodinné a priateľské väzby sa viažu na územie Slovenskej republiky a že trestnému\nkonaniu sa nikdy nevyhýbal. Sťažovateľ odmieta, že by sa pobytom na vlastnej adrese\nv Českej republike mal vyhýbať úkonom trestného konania. Sťažovateľ doplnil, že po Prahe\nsa voľne pohyboval, preto jeho tamojší pobyt nemožno hodnotiť ako ukrývanie sa.\n- K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku: Sťažovateľ\nv tomto bode poukázal na to, že po podaní obžaloby výrazne zaniká riziko marenia\nspravodlivosti. Podľa sťažovateľa neexistuje taká nahrávka, z ktorej by vyplývalo, že by sa\nmal usilovať o ovplyvňovanie alebo pôsobenie na akúkoľvek stranu alebo účastníka\nkonania. Sťažovateľ poukazuje aj na výpovede svedkov (\n\n,\n\n),\n\nktorí na hlavnom pojednávaní vyvrátili tvrdenie, že ich sťažovateľ mal ovplyvňovať.\nPokiaľ ide o výpoveď svedka\n\n, túto považuje sťažovateľ za nevierohodnú,\n\npretože ide o niekoľkokrát súdne trestaného recidivistu a „kajúcnika“.\n- K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku: Sťažovateľ tvrdí,\nže súdy sa v tejto časti obmedzili iba na všeobecné konštatovanie s odkazom na charakter,\nzávažnosť, rozsiahlosť a intenzitu trestnej činnosti, ktorá je sťažovateľovi kladená za vinu.\n\n5\n\nSťažovateľ tvrdí, že mal legálny zdroj príjmov, a to z podnikateľských aktivít\n(bližšie nešpecifikovaných, pozn.) vykonávaných v obchodných spoločnostiach, v ktorých\nbol alebo je spoločníkom jeho spoluobvinený brat. Ďalej sťažovateľ hodnotí vykonané\ndôkazy a prezentuje svoje názory k niektorým skutkom, ktoré sa mu v obžalobe kladú\nza vinu, a následne vyvodzuje závery, podľa ktorých je väzba v jeho prípade svojvoľná\na nedôvodná.\n8.2 Sťažovateľ tvrdí, že vnútroštátne súdy sa v šiestich konaniach o preskúmanie\nzákonnosti väzby iniciovaných sťažovateľom podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku\nuspokojili so stereotypnými formuláciami bez toho, aby vysvetlili, prečo je trvanie väzby\nsťažovateľa aj naďalej nevyhnutné. Sťažovateľ zdôraznil, že povinnosťou súdov je\nodôvodniť väzobné rozhodnutie a neuspokojiť sa len s potvrdením predchádzajúcich\nsúdnych rozhodnutí. Podľa sťažovateľa si špecializovaný súd a ani najvyšší súd túto svoju\nzákonnú povinnosť v napadnutých uzneseniach nesplnili, a preto porušili jeho právo\nna osobnú slobodu a bezpečnosť, právo na zákonné a preskúmateľné väzobné rozhodnutie\na právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania.\n9. Sťažovateľ si uplatnil aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\nod špecializovaného súdu a v sume 5 000 € od najvyššieho súdu. Žiadosť o priznanie\nfinančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že súdy svojvoľným a hrubým spôsobom\nporušili jeho ústavné práva a práva chránené dohovorom, pričom osobitne poukázal\nna skutočnosť, že pozbavenie osobnej slobody na neho dolieha veľmi nepriaznivo, pričom\nako osoba pozbavená osobnej slobody očakával osobitnú starostlivosť pri ochrane svojich\npráv.\n10. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna spravodlivý proces a právo na obhajobu\n\npodľa čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu,\npracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. BB-4T/36/2018 a jeho uznesením\n\n6\n\nč. k. BB-4T/36/2018-16959 z 15. januára 2020 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tost 2/2020 a jeho uznesením\nsp. zn. 5 Tost 2/2020 z 30. januára 2020 v súvislosti s rozhodovaním o podanej sťažnosti\ndatovanej dňa 17. januára 2020 bez preskúmania jej písomne doplneného\nodôvodnenia datovaného dňa 27. januára 2020 porušené bolo.\n2. Základné právo\n\nna rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým\n\na nestranným súdom zriadeným zákonom a právo na zákonné a preskúmateľné väzobné\nrozhodnutie podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného\ntrestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. BB-4T/36/2018\na jeho uznesením č. k. BB-4T/36/2018-16959 z 15. januára 2020 a postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tost 2/2020 a jeho uznesením\nsp. zn. 5 Tost 2/2020 z 30. januára 2020 v súvislosti s námietkou zaujatosti\nvoči senátu 4T datovanou dňa 10. januára 2020 a doručenou Špecializovanému\ntrestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica dňa 15. januára 2020 porušené bolo.\n3. Základné právo\n\nna rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým\n\na nestranným súdom zriadeným zákonom a právo na zákonné a preskúmateľné väzobné\nrozhodnutie podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného\ntrestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. BB-4T/36/2018\na jeho uznesením č. k. BB-4T/36/2018-16959 z 15. januára 2020 a postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tost 2/2020 a jeho uznesením\nsp. zn. Tost 2/2020 z 30. januára 2020 v súvislosti s nerozhodnutím o námietke zaujatosti\nvoči senátu 4T datovanej dňa 10. januára 2020 a doručenej\nŠpecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica dňa 15. januára 2020\nporušené bolo.\n4. Základné právo\n\nna slobodu a bezpečnosť, právo na zákonné\n\na preskúmateľné väzobné rozhodnutie a právo byť súdený v primeranej lehote alebo\nprepustený počas konania podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 5 ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nŠpecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica č. k. BB-4T/36/2018-16959\n\n7\n\nz 15. januára 2020 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tost 2/2020\nz 30. januára 2020 porušené bolo.\n5. Uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica č. k. BB4T/36/2018-16959 z 15. januára 2020 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Tost 2/2020 z 30. januára 2020 zrušuje a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nprikazuje neodkladne prepustiť\n6.\n\nz väzby na slobodu.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €,\n\nktorú mu je povinný zaplatiť Špecializovaný trestný súd a v sume 5.000 €, ktorú mu je\npovinný zaplatiť Najvyšší súd Slovenskej republiky, to všetko do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n7. Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní\nspoločne a nerozdielne uhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia na účet\n\nprávneho zástupcu Mgr. Romana Tomana, PhD., so sídlom Rudnayovo námestie 1,\nBratislava do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n11.1 Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11.2 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11.3 Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n11.4 Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n8\n\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14.1 Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n14.2 Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n14.3 Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n15.1 Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený\nslobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď\npredvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej\n\n9\n\nprávomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania.\nPrepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n15.2 Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n16. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len\nvtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté\ntrestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvodná obava, že\na) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,\nnajmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí\nvysoký trest,\nb) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo\nc) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,\nalebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\n17. Podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnutím o väzbe sa rozumie\nrozhodnutie o\na) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa\npovažuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,\nb) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby;\nza takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,\nc) zmene dôvodov väzby obvineného,\nd) návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,\ne) ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom\nkonaní,\n\n10\n\nf) prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje\naj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.\n18.1 Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania\nje vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný\núradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého\nmožno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,\nktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo\npre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.\n18.2 Podľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu\nnie je skoršie rozhodnutie sudcu alebo senátu o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných\nobvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia.\n19. Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany,\nktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke\nrozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 5 alebo ak je\ndôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu\nv konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch\nako dôvodoch podľa § 31.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n20. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n21.1 Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n\n11\n\n21.2 Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť\nochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07, I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,\nII. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\n22. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012).\nIII.A K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením\nšpecializovaného súdu\n23. Zmyslom a účelom už uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana\nústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je\núlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné\n\n12\n\nsúdy, ktoré sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy,\nsú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava\nalebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje\naž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n24. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že napadnuté uznesenie\nšpecializovaného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o sťažovateľovej námietke zaujatosti\na vo vzťahu k rozhodnutiu o jeho žiadosti na prepustenie z väzby bolo predmetom súdneho\nprieskumu realizovaného najvyšším súdom na základe sťažovateľom podanej sťažnosti.\nKonanie o tejto sťažnosti bolo skončené napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nPre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného porušenia označených práv\nnapadnutým uznesením špecializovaného súdu je teda podstatné, že existoval „iný súd“,\nna ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy. To vylučuje právomoc ústavného súdu\nna prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného porušenia označených práv zaručených\nústavou a dohovorom napadnutým uznesením špecializovaného súdu. Na prerokovanie tejto\nčasti ústavnej sťažnosti nemá ústavný súd danú právomoc, preto ju bolo potrebné v tejto\nčasti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde].\n25. Sťažovateľ namietal porušenie označených práv postupom a napadnutým\nuznesením špecializovaného súdu aj vo vzťahu k spôsobu, akým sa najvyšší súd vysporiadal\ns jeho blanketnou sťažnosťou. Z už opísaného skutkového stavu, ako aj s poukazom\nna sťažovateľovu argumentáciu (bod 6 odôvodnenia tohto uznesenia) je ale zrejmé,\nže napadnuté uznesenie špecializovaného súdu a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nnemohli mať žiadnu súvislosť a relevanciu vo vzťahu k spôsobu, akým sa najvyšší súd\nvysporiadal so sťažovateľovou blanketnou sťažnosťou (práve proti napadnutému uzneseniu\n\n13\n\nšpecializovaného súdu, pozn.). V tejto časti preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\nIII.B.1 K námietkam sťažovateľa týkajúcim sa spôsobu vybavenia jeho\nblanketnej sťažnosti\n26. V tejto časti svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ vyčíta najvyššiemu súdu,\nže o jeho sťažnosti rozhodol „príliš rýchlo“. Podľa sťažovateľa mal totiž počkať, pokiaľ\nuplynie lehota, ktorú si stanovil sám sťažovateľ (sedem pracovných dní od doručenia\nnapadnutého uznesenia špecializovaného súdu sťažovateľovi, pozn.), a až následne\nrozhodnúť. Argumentácia sťažovateľa v tejto otázke je vo všeobecnosti presvedčivá,\nale problémom je, že sťažovateľ v predmetnej veci napadol sťažnosťou okrem rozhodnutia\no námietke zaujatosti aj rozhodnutie o väzbe [§ 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku].\nNo a práve v súvislosti s rozhodovaním o väzbe kladie judikatúra ústavného súdu\n(napr. II. ÚS 135/2018, II. ÚS 177/2016, I. ÚS 89/07, I. ÚS 100/04) dlhodobo dôraz\nna urýchlené rozhodovanie. Všeobecné súdy rozhodujúce o väzbe túto požiadavku\nv rozhodujúcej miere a široko akceptujú, a preto ak by ústavný súd pripustil, aby všeobecné\nsúdy rozhodovali o väzbe v časovom rámci vyhovujúcom požiadavkám sťažovateľov\npodávajúcich blanketnú sťažnosť, narušilo a zneprehľadnilo by to už stabilizovanú\njudikatúru a v konečnom dôsledku by to mohlo byť pre týchto sťažovateľov\nkontraproduktívne. Ústavný súd teda konštatuje, že pri rozhodovaní o väzbe nemá\nsťažovateľ neobmedzený časový komfort na doplnenie svojej blanketnej sťažnosti\na konajúci súd musí prihliadať aj na potrebu urýchleného rozhodovania o väzbe.\n27. V predmetnom prípade ústavný súd prihliadol aj na nasledujúce okolnosti.\nDoplnenie sťažnosti bolo doručené špecializovanému súdu v rovnaký deň, ako o sťažnosti\nproti napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu rozhodol najvyšší súd (30. januára\n2020), čo kladie možnosť, aby sa s doplnením včas oboznámil najvyšší súd, na úroveň\n\n14\n\nnáhody. Relevantný časový rámec dostatočný na naplnenie predpokladu, aby sa o doplnení\nsťažnosti dozvedel aj rozhodujúci súd, by mohol byť naplnený, ak by sa doplnenie sťažnosti\ndostalo do dispozičnej sféry prvostupňového súdu aspoň deň pred rozhodnutím súdu\nrozhodujúceho o sťažnosti.\nŠpecializovaný súd vydal napadnuté uznesenie na pojednávaní 15. januára 2020\na o sťažnosti proti tomuto uzneseniu rozhodol najvyšší súd po uplynutí dvoch týždňov\n30. januára 2020. Táto časová postupnosť je primeraná okolnostiam a v súlade\ns požiadavkou o urýchlenom rozhodovaní o väzbe.\nNa doplnenie sťažnosti zákon nestanovuje lehotu, a preto je v takomto prípade\nv záujme sťažovateľa, aby svoje podanie doplnil čo najskôr bez ohľadu na lehoty, ktoré si\nsám stanoví. Skutočnosť, že v predmetnom trestnom konaní nastala už situácia, keď\nnajvyšší súd rozhodol o sťažovateľovej sťažnosti až po tom, čo doručil jej doplnenie,\nnestanovuje povinnosť najvyššieho súdu rozhodnúť až po doplnení sťažnosti.\nNavyše v prípade. na ktorý poukazuje sťažovateľ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Tost 36/2019 z 22. októbra 2019; s. 10 ústavnej sťažnosti sťažovateľa, pozn.), mu bolo\ndoručené napadnuté uznesenie špecializovaného súdu 7. októbra 2019 a doplnenie svojej\nblanketnej sťažnosti podal na poštovú prepravu 9. októbra 2019, t. j. na druhý deň\npo doručení. No v tomto prípade mu bolo napadnuté uznesenie špecializovaného súdu\ndoručené 23. januára 2020 a doplnenie podal na poštovú prepravu až 28. januára 2020,\nt. j. až piaty deň po doručení. Teda aj keby najvyšší súd prihliadol na jeho predchadzajúcu\nprax ako sa dožadoval sťažovateľ, nemožno mu vyčítať, že rozhodol „príliš skoro“.\n28. Vzhľadom na už uvedenú sumu okolností vyhodnotil ústavný súd sťažovateľom\nnamietané porušenie práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu v rámci postupu\nnajvyššieho súdu pri vysporiadaní sa s jeho blanketnou sťažnosťou ako účelové tvrdenia.\nTieto neboli spôsobilé založiť príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nÚstavný súd preto v tejto časti odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n15\n\nIII.B.2\n\nK\n\nnámietkam\n\nsťažovateľa\n\ntýkajúcim\n\nsa\n\nzaujatosti\n\nsudcov\n\nšpecializovaného súdu\n29. K námietke zaujatosti, v rámci ktorej sťažovateľ namietal, že predseda senátu si\npočas čítania listinných dôkazov „šťukal do telefónu“ a členovia senátu pracovali\nna počítači, resp. si študovali iné trestné spisy, najvyšší súd uviedol: „... že pravdivosť\n(ale ani hodnovernosť) popisovaného správania sa členov senátu obžalovaný nijako\nnepreukázal. Takéto alebo aj akékoľvek iné neprofesionálne konanie predsedu senátu alebo\njeho členov obžalovaný, resp. jeho obhajca v priebehu hlavného pojednávania nenamietali\na nie je ani zachytené v zápisnici o hlavnom pojednávaní (zv. 52, č. l. 16881). Bez ohľadu\nna to, i keby sa obžalovaným namietané okolnosti potvrdili (čo sa nesialo), tieto by podľa\nmienky tunajšieho súdu neboli bez ďalšieho spôsobilé privodiť pochybnosti o nezaujatosti\nkonajúceho senátu.“\n30. K námietke zaujatosti, ktorou sťažovateľ s poukazom na rozsudky\nšpecializovaného súdu sp. zn. BB-4 T 31/2017 z 20. novembra 2017 a sp. zn. BB-4 T\n36/2018 z 8. januára 2019 poukazoval na údajné porušenie princípu prezumpcie neviny\nnajvyšší súd uviedol: „sťažnostný súd uvádza, že o nich súd prvého stupňa správne v zmysle\n§ 32 ods. 6 Tr. por. nekonal, keďže boli založené na tých istých dôvodoch, o ktorých už raz\nbolo rozhodnuté a tiež neboli vznesené bezodkladne (k tomu viď uznesenie špecializovaného\nsúdu z 13. novembra 2018, sp. zn. BB-4T/36/2018, v spojení s uznesením najvyššieho súdu\nz 29. novembra 2018, sp. zn. 5 Tost 49/2018; zv. 41, č. l. 14539, 14613, resp. viď prípis\nšpecializovaného súdu zo 4. októbra 2019, zv. 50, č. l. 16535). Nad rámec uvedeného\nnajvyšší súd upozorňuje, že dôvodnosť takto vznesenej námietky je po novele Trestného\nporiadku č. 321/2018 Z. z. vylúčená aj s poukazom na explicitné znenie § 31 ods. 3 Tr.\npor.“\n31. Ústavný súd konštatuje, že spôsob, akým sa najvyšší súd vysporiadal\ns námietkami zaujatosti sťažovateľa, plne rešpektoval príslušné zákonné ustanovenia (§ 31\nods. 1, 3 a § 32 ods. 6 Trestného poriadku) a nemožno mu nič vytknúť ani z pohľadu práva\nna rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým a nestranným súdom. Ústavný súd sa plne\n\n16\n\nstotožňuje s hodnotením o nedostatku hodnovernosti tvrdenia sťažovateľa o nepozornosti\nčlenov senátu a aj so záverom, že obžalovaným sťažovateľom subjektívne vnímaná\nnepozornosť\n\nsudcov\n\npočas\n\nhlavného\n\npojednávania\n\nnemôže\n\nzaložiť\n\npochybnosti\n\no ich nezaujatosti. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľ v predmetnom konaní opakovane\nvznáša námietky zaujatosti proti konajúcim sudcom špecializovaného súdu, ako aj\nkonajúcim sudcom najvyššieho súdu, pričom pri ich vznášaní vytrvalo ignoruje relevantné\nzákonné ustanovenia upravujúce možnosti vylúčenia sudcov v trestnom konaní.\n32. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu (a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\npozn.) a obsahom sťažovateľom označených základných práv podľa ústavy a práv\npodľa dohovoru na rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým a nestranným súdom\nneexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení, ústavný\nsúd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.B.3 K námietkam sťažovateľa týkajúcim sa väzobných dôvodov a trvania\nväzby\n33. K sťažnosti sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu v časti, v ktorej\nšpecializovaný súd nevyhovel jeho žiadosti o prepustenie z väzby, najvyšší súd uviedol:\n„O dôvodnosti trestného stíhania nie sú pochybnosti, keďže 29. októbra 2018 bola\nna obžalovaného podaná obžaloba z rozsiahlej (išlo o 11 skutkov, z ktorých viaceré boli\nspáchané niekoľkými čiastkovými útokmi) a mimoriadne závažnej trestnej činnosti [vrátane\núkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), e), ods. 3 písm. b) Tr. zák.],\npričom od posledného rozhodovania o väzbe podľa § 72 ods. 1 Tr. por. sa\npodozrenia voči obžalovanému nijako nerozptýlili. Naopak, na hlavnom pojednávaní\nz 12. a 13. novembra 2019, z 3. a 4. decembra 2019 (zv. 51, č. l. 16693, 16707, 16788,\n16807), ako aj z 9., 13. a 14. januára 2020 (zv. 52. č. l. 16881, 16891, 16902) sa podozrenia\nvo vzťahu k prokurátorom žalovaným skutkom skôr potvrdzovali (pozn. k tomu viď hlavne\n\n17\n\nvýpovede svedkov\n\n,\n,\n\n,\n,\n\na\n\n,\n\n,\n\na čiastočne aj svedkov\n\n, príp. výpovede znalcov\n,\n\na\n\n,\na listinné dôkazy\n\noboznamované zo zv. 7 - 14, 16 - 18, 24 - 25, 27 - 28, 30 - 34 a 37).\nPokiaľ ide o uplatnené väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por.\nnajvyšší súd nepovažuje za účelné ich znova opakovať. Tak v napadnutom uznesení,\nako aj vo všetkých skôr vydaných (a vyššie vymenovaných) uzneseniach ich súdy podrobne\nrozviedli a na ich aktuálnosti sa nič nezmenilo. S ohľadom na to, že ani obžalovaný svoju\nsťažnosť nijako neodôvodnil (pozn. samotnú žiadosť odôvodnil údajným oslabením dôkaznej\nsituácie voči jeho osobe, nie zánikom väzobných dôvodov) najvyšší súd len stručne\nzopakuje, že dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. je daný s ohľadom na doživotný\ntrest odňatia slobody, ktorý mu hrozí, jeho skorším útekom do Českej republiky,\nako aj obstaraním falošných dokladov Chorvátskej republiky. Dôvod podľa § 71 ods. 1\npísm. b) Tr. por. je daný predovšetkým s poukazom na charakter trestnej činnosti, ktorej sa\nmal dopúšťať, hierarchickým postavením, ktoré v zločineckej skupine mal zastávať,\nako aj úkladnou vraždou poškodeného\n\n, ku ktorej malo dôjsť pre jeho\n\nspoluprácu s políciou. Dôvod podľa § 71 ods. I písm. c) Tr. por. je daný závažnosťou\na rozsiahlosťou páchanej trestnej činnosti, jeho pravidelnou konzumáciou omamných\na psychotropných látok a tiež absenciou pracovných návykov a legálneho zdroja príjmov.\nS ohľadom na tieto skutočnosti, poukazujúc tiež na § 80 ods. 2 Tr. por., podľa\nktorého v prípade obzvlášť závažných zločinov možno nahradiť väzbu len vtedy, ak to\nodôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu (ktoré najvyšší súd nezistil), súd väzbu dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka nenahradil.“\n34. Už citované časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sú nepochybne príliš\nstručné na rozhodnutie o väzbe, ale tento rozsah bol ovplyvnený aj skutočnosťou,\nže sťažovateľ nedoplnil svoju blanketnú sťažnosť včas pred rozhodnutím najvyššieho súdu.\nVzhľadom na uvedené a aj v súvislosti so závermi uvedenými v stati III.B.1 ústavný súd\nkonštatuje, že v konaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby poskytol najvyšší súd\n\n18\n\nsťažovateľovi adekvátnu odpoveď na všetky jeho argumenty týkajúce sa pokračovania\nväzby.\n35. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti znova rozsiahlym spôsobom\nspochybňoval jednotlivé väzobné dôvody. Vo všeobecnosti vytýkal súdom rozhodujúcim\no jeho väzbe, že v šiestich ním iniciovaných konaniach o preskúmanie zákonnosti väzby\nkonajúce súdy zväčša opakovali argumentáciu v predchádzajúcich rozhodnutiach o jeho\nväzbe. Ústavný súd ale podotýka, že sťažovateľ vo svojich návrhoch na prepustenie\nna slobodu a sťažnostiach taktiež zotrváva na svojich pôvodných argumentoch, čomu\nzodpovedajú aj odôvodnenia rozhodnutí konajúcich súdov. V tomto kontexte ústavný súd\nzdôrazňuje, že vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že opakovanie skutočností,\nktoré podľa všeobecného súdu odôvodňujú dôvod väzby v predošlých rozhodnutiach,\nneznižuje ich relevanciu, pokiaľ súd preskúmaním všetkých okolností prípadu dospel\nk záveru o ich pretrvávajúcej existencii. V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu\na s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, predovšetkým na skutočnosti, že dôvod\nväzby sťažovateľa bol v predmetnom konaní v dôsledku aktívneho prístupu sťažovateľa\nk využívaniu jeho práv už preskúmavaný zo strany všeobecných súdov, ako aj skutočnosť,\nže v danom prípade ide o závažnú trestnú činnosť spáchanú zločineckou skupinou,\nodôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v spojení s napadnutým\nuznesením špecializovaného súdu možno považovať za ústavnoprávne akceptovateľné\n(m. m. IV. ÚS 41/08, IV. ÚS 149/08, IV. ÚS 314/08).\n36. Zhrnúc už uvedené, ústavný súd konštatuje, že z ústavnoprávneho pohľadu\nv konaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, dostal sťažovateľ na svoje argumenty\nakceptovateľnú odpoveď. Sťažovateľom uvádzané skutočnosti preto v tomto prípade\nnesignalizujú žiadnu možnosť porušenia ním označených práv napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu. Ústavný súd v takom prípade nemá žiaden dôvod a ani oprávnenie\nna prehodnocovanie záverov najvyššieho súdu.\n37. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je preto v predmetných okolnostiach\nprípadu podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľné a udržateľné. Ústavný súd\n\n19\n\nteda nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorá by mala\nza následok porušenie základných práv sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť, na zákonné\na preskúmateľné väzobné rozhodnutie a práv byť súdený v primeranej lehote alebo\nna prepustenie počas konania. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v rámci predbežného prerokovania aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n38. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími\nnávrhmi formulovanými sťažovateľom v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. mája 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "návrh-doplnenie", "trestné konanie", "sťažnosť", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d6f5519d-81ad-4e08-9259-b34d2326a42b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.135.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 135/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.135.2018.2"}, {"guid": "ussr:3945f2c4-3d6e-410c-9ac8-f66e07ab8088", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.177.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 177/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.177.2016.2"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/08 z 10. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-10", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9"}, {"guid": "ussr:5208407a-f07f-488b-8393-8d7a1324e813", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/08 z 6. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-06", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5208407a-f07f-488b-8393-8d7a1324e813"}, {"guid": "ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff"}, {"guid": "ussr:20925bb9-74cb-4ac9-97f5-f3dfb0b3fc33", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 89/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20925bb9-74cb-4ac9-97f5-f3dfb0b3fc33"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}