{"guid": "ussr:dd4f105b-2a15-4727-a606-aa8c27a340c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.164.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/2019 z 13. 2. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. februára 2020, sp. zn. IV. ÚS 164/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.164.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dd4f105b-2a15-4727-a606-aa8c27a340c1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.164.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.164.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.164.2019.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 164/2019-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu o ústavnej sťažnosti\n,\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou\n, v mene ktorej koná advokát a konateľ\n\n, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nTrenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 31 P 275/2018, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín\nv konaní vedenom pod sp. zn. 31 P 275/2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n31 P 275/2018 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\nfinančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n\n4. Okresný súd Trenčín j e\n\np o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 640,65 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatpäť centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu advokátskej kancelárie\n\n,\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. októbra 2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\nadvokátskou kanceláriou\nadvokát a konateľ\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n,\n\n, v mene ktorej koná\n\n, ktorou namieta porušenie základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 P 275/2018 (ďalej\naj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ podal\n17. decembra 2018 „návrh na rozhodnutie o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého\ndieťaťa – očkovanie...“.\n\n2\n\n3. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie\nvo veci maloletého, o ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť, t. j. rozhodovanie vo veci\nstarostlivosti súdu o maloletého podľa príslušných ustanovení Civilného mimosporového\nporiadku (ďalej aj „CMP“).\n4. Podaným návrhom v predmetnej veci sa sťažovateľ domáha, aby okresný súd\nrozhodol o uložení povinnosti matke maloleté dieťa zaočkovať a dodržiavať očkovací\nkalendár a zároveň uhradiť finančné náklady spojené s nedodržaním očkovacieho kalendára\nmaloletého syna. Podľa sťažovateľa okresný súd v napadnutom konaní „nezačal konať\na právoplatne nerozhodol“.\n5. Ku kritériu právnej a skutkovej zložitosti prejednávanej veci sťažovateľ\nzdôrazňuje, že v konkrétnych okolnostiach veci je očkovacia povinnosť, o uloženie ktorej\nvo vzťahu k matke maloletého ide, upravená zákonnými a podzákonnými predpismi a matka\nmaloletého koná v rozpore s nimi. Povinnosť dať dieťa zaočkovať dokonca podľa\nsťažovateľa vyplýva zo zákona, ktorého súlad s ústavou už ústavný súd konštatoval v náleze\nsp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014.\n6. Sťažovateľ konštatuje, že z jeho strany k predĺženiu napadnutého konania nedošlo,\nkeďže okresný súd dosiaľ nevykonal žiadny procesný úkon.\n7. Nečinnosť okresného súdu v trvaní jedného roka podľa sťažovateľa nemožno\ns prihliadnutím na predmet napadnutého konania ničím ospravedlniť. Na podklade\nuvedených skutočností preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného\npráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu\nv napadnutom konaní konať a prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 5 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 415,51 €. Sťažovateľ zároveň\nústavnému súdu oznámil, že vo veci ústavnej sťažnosti súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\n3\n\n8. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje stavom\nprávnej neistoty, ktorým sa zasahuje aj do výkonu jeho rodičovských práv a rovnako aj do\nochrany práv a zdravia maloletého. Ďalej dôvodí, že zverením maloletého do osobnej\nstarostlivosti jednému z jeho rodičov nedochádza u druhého rodiča k strate žiadnej časti\nrodičovských práv a tieto zostávajú zachované v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti a s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy sťažovateľ požaduje priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti,\nreplika sťažovateľa a úkony okresného súdu v napadnutom konaní\n9. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 164/2019-13 z 11. decembra 2019 ústavnú\nsťažnosť v celom rozsahu prijal na ďalšie konanie.\n10. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sa na výzvu ústavného súdu\nk ústavnej sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn. Spr 1228/2019 z 30. decembra 2019\npodpredseda okresného súdu, ktorý ústavnému súdu zároveň oznámil, že vo veci ústavnej\nsťažnosti súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n11. V relevantnej časti vyjadrenia podpredseda okresného súdu zdôraznil, že v čase\npodania návrhu sťažovateľa o podstatnej veci maloletého dieťaťa prebiehali na okresnom\nsúde konania týkajúce sa totožného maloletého dieťaťa, a to „konanie o zmene úpravy práv\na povinností rodičov k maloletému dieťaťu (31P/260/2018), o zmene úpravy styku\n(26P/272/2018). Po podaní tohto návrhu boli podané ďalšie návrhy týkajúce sa toho istého\nmaloletého dieťaťa, a to návrhy na zmenu úpravy styku (34P/82/2019), 34P/194/2019)\na návrh na zabezpečenie vyšetrenia u odborného lekára (31P/201/2019). Všetky tieto\nkonania inicioval sťažovateľ.“.\n12. Podpredseda okresného súdu zároveň uviedol, že v napadnutom konaní vedenom\nokresným súdom je na 4. február 2020 určený termín pojednávania.\n4\n\n13. Vyjadrenie podpredsedu okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie\nstanoviska\n\nsťažovateľovi,\n\nktorý\n\nv reakcii\n\nv prípise\n\ndoručenom\n\nústavnému\n\nsúdu\n\n30. januára 2020 zdôraznil, že naďalej trvá na ústavnej sťažnosti a žiada ústavný súd, aby jej\nv celom rozsahu vyhovel. Sťažovateľ konštatuje, že prvý úkon vo veci bol zo strany\nokresného súdu vykonaný bezprostredne po tom, čo „sa porušovateľ dozvedel o sťažnosti.“.\n14. Sťažovateľ ďalej v podstatnom poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci\nnebol vykonaný žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci, „čo je s ohľadom na predmet\nprejednávanej veci... neprípustné, vzhľadom na výrazné zasahovanie najmä do práv\nmaloletého dieťaťa... ale rovnako do výkonu rodičovských práv a povinností... V dôsledku\nnečinnosti a neefektívnosti súdu, nakoľko matka maloletého odmieta dodržiavať očkovací\nkalendár a dať zaočkovať ich maloletého syna, dochádza k ohrozovaniu jeho zdravotného\nstavu, vedomému konaniu v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, pričom toto\nkonanie môže mať trvalé a neodvrátiteľné následky.“.\n15. K argumentácii podpredsedu okresného súdu o iných konaniach vedených\nokresným súdom vo veciach týkajúcich sa toho istého maloletého dieťaťa, ktoré boli\niniciované sťažovateľom, tento uvádza, že mu „nie je známa relevantnosť tohto tvrdenia\nvo vzťahu k uvedenému konaniu a dovoľuje si dodať, že konaním porušovateľa v ním\nuvedených konaniach rovnako dochádza k porušovaniu garantovaných základných práv\na slobôd.“.\n16. V písomnom podaní adresovanom ústavnému súdu si sťažovateľ zároveň\nuplatňuje nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 640,66 €.\n17. Na podklade oznámenia podpredsedu okresného súdu (bod 10 tohto nálezu)\na sťažovateľa (bod 7 tohto nálezu) ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania\nvo veci ústavnej sťažnosti, keďže dospel k záveru, že od prípadného pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n5\n\n18. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom, ktorý\nsi ústavný súd zapožičal, a z ďalších zistení ústavného súdu vyplývajú tieto skutočnosti:\n- Sťažovateľ doručil okresnému súdu 17. decembra 2018 návrh vo veci maloletého\ndieťaťa, o ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť. Vec bola pod sp. zn. 31 P 275/2018 pridelená\nzákonnej sudkyni JUDr. Renáte Topolčanskej.\n- Okresný súd uznesením č. k. 31 P 275/2018-7 z 19. decembra 2018 (ďalej len\n„uznesenie z 19. decembra 2018“) ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka.\nZároveň bol vypracovaný návrh na vykonanie procesných úkonov doručovania návrhu\nsťažovateľa doručeného okresnému súdu 17. decembra 2018 a uznesenia okresného súdu\nz 19. decembra 2018 účastníkom napadnutého konania a kolíznemu opatrovníkovi\na vyžiadania očkovacieho preukazu zo strany matky maloletého dieťaťa pod hrozbou\nuloženia poriadkovej pokuty. Navrhované procesné úkony boli realizované v mesiaci január\n2020.\n- Dňa 7. januára 2020 bol nariadený termín pojednávania na 4. február 2020.\n- Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 4. februára 2020, bol vyhlásený rozsudok.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n19. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n21. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\no ústavnom súde.\n6\n\n22. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva a posúdenie veci ústavným súdom\n24. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2\nlistiny) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n25. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38 ods. 2\nlistiny), osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,\nI. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n26. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny), resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\n\n7\n\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n27. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného konania\nv čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a v čl. 12 CMP, podľa ktorých súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu (podľa Civilného sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa\nCivilného mimosporového poriadku) a iných osôb. Tento základný princíp konania je\npremietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku a Civilného\nmimosporového poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich\npredmet úpravy týchto poriadkov.\n28. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové\nkonania) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov\nje vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd\nv súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase\nprejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď\nsú účastníci nečinní, ale aj v § 34 CMP, ktorým je vylúčená aplikácia ustanovení Civilného\nsporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie konania).\n29. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38\nods. 2 listiny), resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú\n- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\n- správanie subjektu (účastníka konania) a\n- postup samotného súdu.\n8\n\nIV.A Právna a faktická zložitosť veci\n30. Predmetom rozhodovania okresného súdu je vec maloletého (očkovanie\nmaloletého), o ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť v súlade s § 111 písm. h) CMP, ktorá je\nvo všeobecnosti vecou starostlivosti súdu o maloletých. Hmotnoprávnym podkladom\npredmetného konania je § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú\no podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä\no vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa,\no štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.\n31. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konania\ns obdobným predmetom možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva\n(m. m. III. ÚS 83/2015). Ústavný súd pripúšťa, že dĺžka konania môže byť objektívne\nzávislá aj v týchto prípadoch od skutkovej či právnej náročnosti konkrétne prerokovávanej\nveci. Obsah súdneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom\nvšak nepotvrdzuje faktickú ani právnu zložitosť predmetnej veci. Napadnuté konanie\nvedené okresným súdom sa totiž od jeho začatia až do februára 2020, keď bolo po prvýkrát\nnariadené pojednávanie, výlučne zameriavalo len na administratívne úkony doručovania\nnávrhu a procesného rozhodnutia o ustanovení kolízneho opatrovníka (k tomu pozri bod 18\ntohto nálezu).\n32. Ústavný súd na podklade uvedeného, vychádzajúc z obsahu spisovej\ndokumentácie a doterajšieho priebehu napadnutého konania, konštatuje, že ani\npo skutkovej, ani po právnej stránke nejde o zložitú vec.\n33. Súčasťou prvého kritéria je aj povaha prerokúvanej veci. V tomto kontexte\nústavný súd poukazuje aj na judikatúru ESĽP, v súlade s ktorou ak sú predmetom konania\nvzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú\nvenovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať\n9\n\nza následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (k tomu pozri rozsudok ESĽP\nvo veci H. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 9580/81, rozsudok z 8. 7. 1987, § 85).\nV rámci tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov\nv predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny), účelom ktorého je, aby sa\nčo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie\n(m. m. II. ÚS 66/02, II. ÚS 80/2010).\nIV.B Správanie subjektu (účastníka konania)\n34. Pri preskúmavaní kritéria správania sťažovateľa ako účastníka napadnutého\nkonania v procesnom postavení navrhovateľa ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že k predĺženiu napadnutého konania\nakýmkoľvek spôsobom prispel sťažovateľ svojím správaním. K argumentácii podpredsedu\nokresného súdu obsiahnutej v bode 11 tohto nálezu, podľa ktorej na okresnom súde prebieha\nv súčasnosti niekoľko konaní týkajúcich sa totožného maloletého dieťaťa, ktoré inicioval\nsťažovateľ, ústavný súd poukazuje na repliku sťažovateľa uvedenú v bode 15 tohto nálezu,\ns ktorou sa stotožňuje. Uplatňovanie procesných práv sťažovateľa a podanie niekoľkých\nnávrhov na tom istom všeobecnom súde nemôže byť samo osebe bez akýchkoľvek iných\nkonkrétnych skutočností dôvodom na záver, že sťažovateľ svojím správaním prispel\nk predĺženiu napadnutého konania. Ústavný súd preto konštatuje, že podpredsedom\nokresného súdu zdôrazňovaná existencia niekoľkých prebiehajúcich konaní iniciovaných\nsťažovateľom je pre posúdenie predmetu tohto konania, a tým aj existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, irelevantná.\nIV.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní\n35. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal\nzo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\n10\n\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Za neefektívnu činnosť, ktorá môže\nzapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd považuje aj nesprávnu, resp. nesústredenú činnosť\nvšeobecného súdu (m. m. II. ÚS 33/99).\n36. Z obsahu predloženého spisu ústavný súd zistil, že doterajší priebeh napadnutého\nkonania je poznačený dlhším obdobím nečinnosti okresného súdu v trvaní jedného roka, a to\nod decembra 2018, keď bolo v predmetnej veci vydané uznesenie o ustanovení kolízneho\nopatrovníka, do januára 2020, keď bolo vo veci nariadené pojednávanie.\n37. Tiež z prehľadu procesných úkonov ďalej vyplýva, že v decembri 2018 bol síce\nvypracovaný návrh na vykonanie procesných úkonov doručovania relevantných\ndokumentov, k samotnej realizácii týchto úkonov však došlo až v januári 2020. Uvedený\npostup okresného súdu efektívnym spôsobom neviedol k odstráneniu právnej neistoty\nsťažovateľa.\nV.\nZáver\nV.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu\n38. Na základe skutočností uvedených v časti IV tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že nečinnosťou okresného súdu v trvaní jedného roka a jeho nesústredeným\npostupom bolo v napadnutom konaní porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto\nrozhodol v súlade s čl. 127 ods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\n\n11\n\nV.B K bodu 2 výrokovej časti nálezu\n39. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie základných práv podľa\nodseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo\nslobody porušil, vo veci konal.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n40. Aj napriek tomu, že v napadnutom konaní okresný súd na pojednávaní, ktoré sa\nuskutočnilo 4. februára 2020, vyhlásil rozsudok, vec sťažovateľa v čase rozhodovania\no tejto ústavnej sťažnosti nie je právoplatne skončená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nústavný súd v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal okresnému\nsúdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).\nV.C K bodu 3 výrokovej časti nálezu\n41. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n42. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n\n12\n\n43. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré\nodôvodnil skutočnosťami bližšie uvedenými v bode 8 tohto nálezu.\n44. Berúc do úvahy skutočnosť, že vo veci sťažovateľa bol na pojednávaní, ktoré sa\nuskutočnilo 4. februára 2020, vyhlásený rozsudok a prihliadajúc na celkovú dĺžku\nnapadnutého konania vedeného okresným súdom, ktorá predstavuje (iba) 13 mesiacov,\npovažoval ústavný súd výrok o porušení základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48\nods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a výrok,\nktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných\nprieťahov, za dostatočnú ochranu priznanú sťažovateľovi. Ústavný súd s prihliadnutím\nna uvedené skutočnosti sťažovateľovi finančné zadosťučinenie nepriznal.\n45. Z uvedených dôvodov ústavný súd vo veci priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.\nV.D K bodu 4 výrokovej časti nálezu\n46. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n47. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu\nvznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom v celkovej\nsume 640,66 €.\n48. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa náhradu trov konania\nv sume 640,65 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 3 úkony právnej služby podľa\n13\n\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientom, podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a replika k vyjadreniu\nokresného súdu). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € a za jeden úkon právnej služby za rok\n2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019\nv sume 9,80 € a zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon\nprávnej služby za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky). Celková suma náhrady trov konania po jej navýšení o daň z pridanej hodnoty\npredstavuje sumu 640,65 €. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov\nkonania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu.\n49. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n50. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "podmienky konania", "maloletý", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "maloletý-zvláštna ochrana"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "31P/275/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:ce126198-80f8-480c-8250-58facbee596e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.83.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2015 z 12. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.83.2015.1"}, {"guid": "ussr:3fbe07ac-2cbe-427d-acf1-a309c369b88f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-10", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fbe07ac-2cbe-427d-acf1-a309c369b88f"}, {"guid": "ussr:ffba5ffd-d7b6-42b1-96ee-8db579619d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffba5ffd-d7b6-42b1-96ee-8db579619d79"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/02 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:be317bcc-d5dc-43a0-b791-0384feee586a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.273.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.273.2020.2"}]}